{"guid": "cd27ff47-fe1e-45f6-b3e4-422884c7044b:fcfcb09d-4a25-4333-adbf-4acbb5c5eb14", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:1017201828.1", "spisova_znacka": "6Sžk/5/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžk/5/2021 z 19. 5. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 19. mája 2021, sp. zn. 6Sžk/5/2021, ECLI:SK:NSSR:2021:1017201828.1", "identifikacne_cislo": "1017201828", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Erika Čanádyová", "datum_vydania": "2021-05-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/543", "nazov": "zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/543-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-35", "nazov": "§ 35 zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-35", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-40", "nazov": "§ 40 zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-40", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-40"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460", "nazov": "Ústava", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-44.odsek-1", "nazov": "§ 44 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-44.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/paragraf-44"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-46.odsek-1", "nazov": "§ 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/paragraf-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-46.odsek-2", "nazov": "§ 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/paragraf-46"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/543#paragraf-35", "/SK/ZZ/2002/543#paragraf-40", "/SK/ZZ/1992/460#paragraf-44", "/SK/ZZ/1992/460#paragraf-46"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fcfcb09d-4a25-4333-adbf-4acbb5c5eb14", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:1017201828.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:1017201828.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:1017201828.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžk/5/2021\n1017201828\n19. 05. 2021\nJUDr. Erika Čanádyová\nECLI:SK:NSSR:2021:1017201828.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej\na členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., v právnej veci žalobcu:\nLesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, so sídlom Tulčík č. 310, IČO: 313 03 862,\nprávne zastúpený: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, so sídlom Štúrova 20, Košice, proti žalovanému:\nMinisterstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom Námestie Ľ. Štúra 1, Bratislava, IČO:\n421 81 810, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ Slovenský poľovnícky zväz, Poľovnícke združenie\nRúbane Ľubietová, so sídlom Ľubietová, 2/ Združenie domových samospráv, so sídlom Nám. SNP 13,\nP. O. BOX 218, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného sp. zn. 7192/2017-9.2\n(30/2017-rozkl.) zo dňa 23.08.2017 a prvostupňového rozhodnutia Ministerstva životného prostredia SR\nsp. zn. 4445/2017-6.3 zo dňa 12.06.2017, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského\nsúdu v Bratislave č. k. 2S/267/2017-55 zo dňa 26. februára 2020 v spojení s opravným uznesením č. k.\n2S/267/2017-105 zo dňa 25. novembra 2020 , takto\nrozhodol:\nKasačnú sťažnosť žalovaného z a m i e t a.\nÚčastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred správnym súdom\n1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“, „správny súd“) rozsudkom č. k. 2S/267/2017-55\nzo dňa 26.02.2020 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) zrušil rozhodnutie Ministra životného prostredia\nSR sp. zn. 7192/2017-9.2 (30/2017-rozkl.) zo dňa 23.08.2017 (ďalej ako „napadnuté rozhodnutie“)\na rozhodnutie žalovaného - odboru štátnej správy ochrany prírody sp. zn. 4445/2017-6.3 zo dňa\n12.06.2017 (ďalej len „rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu“) a vec vrátil orgánu verejnej\nsprávy prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 1 písm. e/ a ods. 3 písm. a/ zákona č. 162/2015\nZ. z. Správny súdny poriadok (ďalej ako „SSP“). Krajský súd zároveň priznal žalobcovi proti žalovanému\nprávo na úplnú náhradu trov konania a ďalším účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal.\n2. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zamietol rozklad žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového\nsprávneho orgánu, ktorým ako príslušný orgán štátnej správy podľa § 2 ods. 1 písm. c/ zákona č.\n525/2003 Z. z. o štátnej správe, starostlivosti o životné prostredie a o znení a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 525/2003 Z. z.“) a podľa § 65 ods. 1 písm.\nh/ zákona 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\nč. 543/2002 Z. z., „ZOPK“) a v súlade s § 40 ods. 2 a ods. 3 písm. b/, c/ zákona 543/2002 Z. z. a §\n46 zákona č. 71/1967 Z. z. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov povolil\n\nSlovenskému poľovníckemu zväzu, Poľovníckemu združeniu Rúbane Ľubietová, výnimku zo zákazov\nustanovených v § 35 ods. 1 písm. b/ a e/ zákona č. 543/2002 Z. z., t. j. povolilo mu usmrtiť - odstreliť\njedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Rúbane - Ľubietová, držať ho a prepravovať.\n3. Krajský súd poukázal v dôvodoch rozhodnutia na ustanovenia § 35 ods. 1 písm. b/, písm. e/ a § 40 ods.\n2, ods. 3 písm. b/, písm. c/ zákona č. 543/2002 Z. z., ako aj § 3 ods. 1, ods. 4 a § 32 ods. 1 a 2 správneho\nporiadku a konštatoval, že predmetom preskúmavania v predmetnej právnej veci bolo rozhodnutie\nMinistra životného prostredia SR sp. zn. 7192/2017-9.2 (30/2017-rozkl.) zo dňa 23.08.2017, ktorý podľa\n§ 61 ods. 2 a 3 v spojení s § 59 ods. 1 a 2 správneho poriadku zamietol rozklad Lesoochranárskeho\nzoskupenia VLK, 082 13 Tulčík 310 (žalobca) a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Ministerstva životného\nprostredia Slovenskej republiky, odboru štátnej správy ochrany prírody sp. zn. 4445/2017-6.3 zo dňa\n12.06.2017, ktorým ako príslušný orgán štátnej správy podľa § 40 ods. 2 a ods. 3 písm. b/ a c/ zákona\nč. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a § 46 správneho poriadku\npovolil Slovenskému poľovníckemu zväzu, Poľovníckemu združeniu Rúbane Ľubietová IČO: 31 941 460\nvýnimku zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. b/ a e/ zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody\na krajiny v znení neskorších predpisov, t. j. povolilo mu usmrtiť - odstreliť - jedného jedinca medveďa\nhnedého v poľovnom revíri Rúbane Ľubietová, držať ho a prepravovať.\n4. V napadnutom rozsudku správny súd ďalej uviedol, že pre povolenie výnimky usmrtiť chráneného\nživočícha musia byť podľa § 40 ods. 2, ods. 3 písm. b/, písm. c/ zákona č. 543/2002 Z. z. kumulatívne\nsplnené nasledovné podmienky:\na) musí ísť o odôvodnený prípad povolenia výnimky,\nb) neexistuje iná ekonomicky a technicky zrealizovateľná alternatíva,\nc) výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie chráneného živočícha v jeho\nprirodzenom areáli.\nAk nie je splnená čo len jedna z uvedených podmienok, orgán ochrany prírody nemôže povoliť výnimku\nna usmrtenie chráneného živočícha.\n5. Žalovaný odôvodňoval prvú podmienku na povolenie výnimky podľa § 40 ods. 2 zákona č. 543/2002\nZ. z. synantropnými jedincami medveďa hnedého hľadajúcimi potravu v blízkosti ľudských sídiel a s\ntým spojeným ohrozením zdravia a bezpečnosti obyvateľov. Z predložených listinných dôkazov mal\nžalovaný za to, že problematické jedince nie sú lákané do blízkosti ľudských sídiel vnadiskami a\nkrmoviskami zriadenými pre zver, ale do blízkosti ľudských sídiel prenikajú za účelom získania potravy\nz poľnohospodárskych kultúr (kukurica) pestovaných na území označeného poľovného revíru. Údaje\nzískané žalovaným preukazovali škody spôsobené medveďom v priebehu roku 2016 na včelárskych\nzariadeniach umiestnených na území predmetného poľovného revíru a na ovciach chovaných v danom\núzemí a o prenikaní medveďov do ľudských sídiel (Ľubietová, Strelníky a Povrazník), kedy existuje\nhrozba stretov medveďov s obyvateľmi. Prvá zákonná podmienka vyplývajúca z § 40 ods. 3 písm. b/\nzákona č. 543/2002 Z. z. a zameraná na prevenciu vzniku škody na úrode bola osvedčená.\n6. Inú ekonomicky a technicky realizovateľnú alternatívu riešenia (§ 40 ods. 2 zákona č. 543/2002\nZ. z.) žalovaný videl v možnom umiestnení jedincov medveďa hnedého v zoologických záhradách\nna území SR a ČR, ktoré ponúkanú možnosť podľa jeho slov odmietli pre naplnený stav týchto\njedincov. V administratívnom spise sa však nenachádza žiadna zmienka o tom, žeby žalovaný žiadal\nkonkrétne zoologické záhrady na Slovensku a v Českej republike o vyjadrenie záujmu alebo nezáujmu\no umiestnenie jedincov medveďa hnedého a ani odpovede zoologických záhrad. Ak žalovaný tvrdí, že\nzoznam zoologických záhrad vedie priebežne a priebežne sa (telefonicky) informuje, či by v niektorej\nz nich mohli byť v prípade potreby umiestnené jedince medveďa hnedého, nepreukazuje to žiadnym\ndôkazom založeným v administratívnom spise (napríklad spracovaním podkladov ku konkrétnemu dňu\nalebo úradným záznamom zachytávajúcim proces zisťovania záujmu konkrétnych zoologických záhrad\no umiestnenie medveďa hnedého a ich odpovede s minimálnym uvedením označenia zoologickej\nzáhrady, jej zodpovedného zamestnanca, ktorý sa k ponuke žalovaného vyjadril a dátum dopytu).\nZ rozhodnutí žalovaného nevyplýva, žeby sa zaoberal inou možnosťou riešenia problematických\njedincov; podľa jeho slov je jediným riešením v tejto situácii usmrtenie medveďa hnedého. Vzhľadom\nna uvedené okolnosti správny súd nemôže konštatovať, žeby žalovaný dostatočne preveril existenciu\ninej ekonomicky a technicky zrealizovateľnej alternatívy riešenia stavu jedincov medveďa hnedého v\npoľovnom revíri ako je ich usmrtenie. Usmrtenie chráneného živočícha môže byť vždy až poslednou\nmožnosťou prichádzajúcou do úvahy, ak všetky predchádzajúce a miernejšie alternatívy sú nereálne\n\nalebo nezrealizovateľné; za tým účelom však musí orgán verejnej správy dostatočne zistiť skutkový stav\nveci, čo sa v tejto veci nestalo.\n7. Tretiu podmienku na udelenie výnimky žalovaný odôvodňoval zvyšujúcim sa stavom populácie\nmedveďa hnedého. V prvostupňovom aj druhostupňovom rozhodnutí však nie sú uvedené žiadne\nkonkrétne údaje o stave medveďov hnedých v poľovnom revíri Vysoká - Podkonice, len odkaz na\nProgram starostlivosti o medveďa hnedého (ursus arctos) na Slovensku z novembra 2016 vypracovaný\nŠOP SR. Na území Slovenska sa podľa tohto dokumentu vyskytuje 1020-1490 medveďov hnedých\na predpokladá sa vzostupná tendencia ich počtu. Chýba však zmienka o tom, či je možné zistiť stav\npopulácie v dotknutom poľovnom revíri Rúbane Ľubietová a ak áno, koľko jedincov sa v tomto poľovnom\nrevíri nachádza, s akou tendenciou ich výskytu (zostupná, vzostupná), koľko synantropných jedincov sa\ntu vyskytuje (odhadom) a následky ich konania. Z uvedeného dôvodu nemožno konštatovať ani splnenie\ntretej kumulatívnej podmienky na povolenie výnimky na usmrtenie dvoch jedincov medveďa hnedého v\npoľovnom revíri Rúbane Ľubietová.\n8. Hoci z praktického hľadiska môže ísť o náročnú činnosť, synantropný jedinec medveďa\nhnedého sa vyznačuje jeho nebezpečnosťou pre človeka (napadnutie človeka, ohrozovanie človeka,\nvyhľadávanie potravy v blízkosti ľudských sídiel), resp. k poľnohospodárskej úrode. Preto je prísne\nšpecifikovaný jedinec medveďa hnedého, ktorý sa má usmrtiť na základe povolenej výnimky. Usmrtením\nnáhodného jedinca medveďa hnedého na základe povolenej výnimky, ktorý nemusí vykazovať znaky\nnebezpečenstva pre človeka, sa tak problém so synantropným jedincom nerieši. Za tým účelom\nje potrebné v maximálnej možnej miere určiť defektného jedinca medveďa hnedého, ktorý má byť\nusmrtený, a jeho charakteristiku pretaviť do rozhodnutia podľa § 40 zákona č. 543/2002 Z. z. Správny\nsúd považoval za potrebné tiež uviesť, že osobitná (rozkladová) komisia má len poradnú funkciu a nie\nje kompetentná o rozklade rozhodnúť, môže predkladať len stanoviská k rozkladu, ktoré minister môže,\nale aj nemusí akceptovať. V tejto súvislosti nemožno podľa krajského súdu opomenúť ďalší formálny\nnedostatok žalobou napadnutého rozhodnutia, keď v odôvodňovaní druhostupňového rozhodnutia sa\nuvádza výlučne právny názor osobitnej (rozkladovej) komisie, ktorá však má len poradnú funkciu, no\nnázor ministra ako kompetentného a funkčné príslušného orgánu podľa § 61 ods. 2 SP prakticky\nabsentuje. Na prvý pohľad sa tento dôvod zrušenia rozhodnutia žalovaného môže javiť ako formalistický,\nno súvisí s funkčnou príslušnosťou orgánu rozhodujúceho o rozklade a jeho vyhodnotením skutkového\na právneho stavu veci, ktorý v predmetnej veci chýba. Nemožno to zhojiť jedinou (poslednou) vetou\nodôvodnenia napadnutého rozhodnutia, podľa ktorej minister konštatoval, že bolo potrebné rozhodnúť\ntak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Význam slova „konštatovať“ nevedie k výslovnému súhlasu\ns predchádzajúcim stanoviskom poradnej osobitnej rozkladovej komisie - Krátky slovník slovenského\njazyka definuje pojem „konštatovať“ ako hovoriť, povedať a nie ako jednoznačný súhlas. Uvedenie\nnázoru poradného orgánu ministra je v rozhodnutí relevantný len v prípade, ak by sa minister odklonil\nod právneho názoru jeho poradného orgánu a poskytol by argumenty, pre ktoré tak urobil. V predmetnej\nveci však o tento prípad nejde, preto nebol daný dôvod na uvedenie záverov osobitnej komisie.\nUvedený nedostatok spôsobuje nezrozumiteľnosť rozhodnutia v tom smere, či svoj právny názor\nprezentuje minister alebo osobitná (rozkladová) komisia ako orgán rozhodujúci o rozklade. Vychádzajúc\nz uvedených skutočností, citovaných právnych predpisov správny súd dospel k záveru, že žalovaný,\nako aj prvostupňový orgán verejnej správy - nedostatočne zistili skutkový stav veci, čo bránilo riadnemu\nposúdeniu veci; ide o dôvod na zrušenie jeho rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. e/ SSP a vrátenie\nveci na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 3 písm. a/ SSP.\n9. Z napadnutého rozsudku ďalej vyplynulo, že právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v\nzrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v\nďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne\nzrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov,\nmôže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu (§ 191\nods. 6 SSP). V ďalšom konaní sa orgán verejnej správy zameria na riadne zistenie skutkového stavu\nv intenciách tohto rozsudku, svoje rozhodnutie náležite odôvodní v zmysle ustanovenia § 47 SP a\nuvedie názor funkčne príslušného orgánu verejnej správy na rozhodnutie o rozklade (ministra) a nie\njeho poradného orgánu, pokiaľ sa s ním stotožní. V napadnutom rozhodnutí sa uvedie názor poradného\norgánu ministra len v tom prípade, ak sa minister od neho odkloní a tento odklon aj náležite odôvodní.\n\n10. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal právo\nna náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov\nkonania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným\nuznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). Ďalším účastníkom správny súd nepriznal\nnáhradu trov konania, pretože od nich nežiadal splnenie povinnosti, v dôsledku ktorej by im vznikli v\nkonaní pred správnym súdom trovy (§ 169 SSP).\nII.\nKasačná sťažnosť\n11. Proti rozsudku krajského súdu podal riadne a včas kasačnú sťažnosť žalovaný podaním z\n21.04.2020, z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP, nakoľko žalovaný považuje napadnutý rozsudok\nza nesprávny, pretože podľa neho krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia\nveci.\n12. Nesprávnym právnym posúdením veci je podľa názoru sťažovateľa posúdenie veci krajským\nsúdom, ktorý v bode 30 rozsudku vyslovil podľa sťažovateľa nesprávny záver, že v administratívnom\nspise sa nenachádza žiadna zmienka o tom, že žalovaný žiadal konkrétne zoologické záhrady na\nSlovensku o vyjadrenie záujmu alebo nezáujmu o umiestnenie jedincov medveďa hnedého a ani\nodpovede zoologických záhrad. Žalovaný poukázal na § 34 ods. 6 správneho poriadku, v zmysle\nktorého skutočnosti známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti netreba dokazovať, za takéto\nskutočnosti sa podľa žalovaného považujú najmä tie, ktoré správny orgán má, alebo ktoré si môže\nbez väčších ťažkostí obstarať od iných orgánov verejnej moci. Za takéto skutočnosti nielen skutočnosti\nverejnoprávneho charakteru a skutočnosti s tým súvisiace, ale aj skutočnosti odborného - vecného\ncharakteru. Informáciu o kapacitách zoologických záhrad a možnosť umiestnenia medveďa hnedého do\ntýchto zariadení preveruje správny orgán priebežne počas roka, pričom táto informácia je skutočnosťou\nznámou správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti ako správneho orgánu na úseku ochrany prírody a\nkrajiny. Uvedená informácia je všeobecného charakteru a je využívaná správnym orgánom v jednotlivých\nsprávnych konaniach o povolenie výnimky na odstrel jedinca medveďa hnedého, tak ako je to uvedené\nna str. 3 prvostupňového správneho rozhodnutia. Na základe uvedeného nie je podľa žalovaného\npotrebné, aby tento úradný záznam o stave kapacít zoologických záhrad ako skutočnosť známa\nsprávnemu orgánu z jeho úradnej činnosti bol súčasťou administratívneho spisu každého jednotlivého\nkonania. V tejto súvislosti žalovaný predložil kasačnému súd úradný záznam o tom, že boli telefonicky\noslovené zoologické záhrady v Slovenskej republike s odpoveďou o obsadenosti a nemožnosti\numiestnenia jedincov medveďa hnedého. Žalovaný uvádza, že úradný záznam z telefonického overenia\nkapacít v zoologických záhradách predkladá až v konaní pred kasačným súdom z toho dôvodu, že\ndoteraz táto skutočnosť nebola spochybnená ani zo strany žalobcu v rámci administratívneho konania,\nani zo strany konajúceho správneho súdu v rámci prebiehajúceho súdneho konania. Činnosť správneho\norgánu spočívajúca v preverovaní možnosti umiestnenia medveďa hnedého do zoologických záhrad je\nuvedená už na str. 3 prvostupňového správneho rozhodnutia. Na základe uvedeného má žalovaný za to,\nže krajský súd vec nesprávne právne posúdil, nakoľko nesprávne aplikoval obsah právnej normy, keď\ntvrdí, že obsah administratívneho spisu musia tvoriť listinné dôkazy preukazujúce skutočnosť známu\nsprávnemu orgánu z jeho riadnej činnosti. Takéto tvrdenie správneho súdu je v rozpore s ustanovením\n§ 34 ods. 6 správneho poriadku, a preto je aj v rozpore so správnym súdom uplatneným dôvodom na\nzrušenie správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, t. j. s § 191 ods. 1 písm. e/ SSP. Žalovaný preto\nuvádza, že záver správneho súdu o tom, že druhostupňový správny orgán nedostatočne zistil skutkový\nstav veci z dôvodu, že v administratívnom spise žalovaného sa nenachádza žiadna zmienka o tom, že\n„žalovaný žiadal konkrétne zoologické záhrady na Slovensku o vyjadrenie záujmu alebo nezáujmu o\numiestnenie jedincov medveďa hnedého a ani odpovede zoologických záhrad, vychádza z nesprávnej\naplikácie právnej normy na správne zistený skutkový stav.\n13. Žalovaný tiež namietal, že správny súd nad rámec žalobných dôvodov preskúmal rozhodnutia\nžalovaného, čo vyplýva z bodu 30 rozsudku krajského súdu, čím je uvedený postup súdu v rozpore s\nvýslovne normatívne upravenou zásadou (iuddex ne eat ultra petita partium), keďže správny súd za\nžalobcu nesmie určovať rozsah súdneho prieskumu ani vyhľadávať konkrétne dôvody nezákonnosti\nrozhodnutia. Správny súd preto nebol oprávnený namietať, že súčasťou administratívneho spisu majú\nbyť listinné dôkazy preukazujúce skutočnosti známe správnemu orgánu u jeho úradnej činnosti. V tejto\nprejednávanej veci nejde o prípady uvedené v § 134 ods. 2 SSP. S ohľadom na uvedené žalovaný má\n\nza to, že správny súd nesprávne aplikoval právnu normu (SSP), keď nad rámec žalobných dôvodov v\nrozpore s § 134 ods. 2 SSP vyhľadával dôvody na zrušenie rozhodnutia žalovaného.\n14. Sťažovateľ považoval za nesprávny aj záver správneho súdu, že žalovaný nedostatočne odôvodnil\nsvoje rozhodnutie, nakoľko nedostatočne preveril inú technicky a ekonomicky realizovateľnú alternatívu,\nnakoľko z rozhodnutia nevyplýva, že by sa žalovaný zaoberal inou možnosťou riešenia problematických\njedincov a o ich odchytom a premiestnením do ZOO alebo odstrelom, a to z dôvodu, že žalovaný na\nstr. 3 prvostupňového rozhodnutia poukázal možnosť odchytu medveďov a ich prípadné umiestnenia\ndo ZOO, čo však z dôvodu ich obsadenosti nie je možné alebo možnosť premiestnenia medveďov do\niných lokalít, ktorú však ministerstvo posúdilo ako nerealizovateľnú z dôvodu, že odchytené synantropné\njedince sú navyknuté hľadať potravu pri ľudských sídlach, čím by sa problém iba preniesol do iných\nmiest. Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že tvrdenie správneho súdu o tom, že sa správny orgán\nnezaoberal možnosťou inej alternatívy, je nesprávne.\n15. Sťažovateľ vyjadril taktiež nesúhlas so závermi uvedenými v bodoch 31 a 32 napadnutého rozsudku,\nku ktorým uviedol, že v rámci správneho konania vychádza z údajov, ktoré mu poskytne Štátna\nochrana prírody SR (ŠOP), ktorá v zmysle § 65a zákona o ochrane prírody ako odborná organizácia\nochrany prírody a krajiny s celoslovenskou pôsobnosťou zabezpečuje úlohy na úseku ochrany prírody\na krajiny podľa zákona o ochrane prírody a osobitných predpisov vrátane spracúvania odborných\nstanovísk pre rozhodovaciu a inú činnosť orgánov ochrany prírody. Na stranách 9 a 11 druhostupňového\nrozhodnutia je uvedené, že ministerstvo podané žiadosti posudzuje z podkladov, ktorú mu pripravuje\nŠOP na základe zisťovania vývoja populácie medveďa hnedého na celom území Slovenska i v jeho\njednotlivých morfologických celkoch, vyhodnocovania jednotlivých škôd spôsobených týmto živočíchom\nna hospodárskych zvieratách, ale aj možného ohrozenia obyvateľov. Jednotlivé správy chránených\noblastí, ktoré sú súčasťami ŠOP, pritom hodnotia každú jednotlivú žiadosť s prihliadnutím na konkrétne\npodmienky výskytu medveďa hnedého na lokalitách špecifikovaných v žiadosti.\n16. Žalovaný považoval za nutné uviesť, že správny súd nie je kompetentný spochybňovať alebo\nhodnotiť údaje odborných organizácií ŠOP konštatujúce pozitívny vývoj populácie tohto živočíšneho\ndruhu na Slovensku a tým ani splnenie základnej podmienky pre povolenie výnimky na usmrtenie\nmedveďa hnedého, ktorou je skutočnosť, že povolená výnimka neohrozí zachovanie populácie tohto\ndruhu. ŠOP je špecializovanou odbornou organizáciou ministerstva disponujúca odbornými znalosťami\nv oblasti ochrany prírody a krajiny vykonávajúca okrem iného aj prieskum a výskum osobitne chránených\nčastí prírody a krajiny vrátane zhromažďovania uchovávania a vyhodnocovania údajov o ich stave.\nV tomto prípade nejde o otázky skutkové ani právne ale výlučne odborné, ktoré nie je oprávnený\nposudzovať a vyhodnocovať správny súd.\n17. V súvislosti so záverom správneho súdu o tom, že v prvostupňovom ako aj druhostupňovom\nrozhodnutí nie sú uvedené žiadne údaje o stave medveďov hnedých v poľovnom revíri Rúbane Ľubietová\nžalovaný uvádza, že zo žiadosti žiadateľa vyplýva, že v danom poľovnom revíri žiadateľ eviduje 11\nks jedincov medveďa hnedého. Poľovný revír má rozlohu 5879 ha. Z odbornej literatúry vyplýva, že\npriaznivý stav medveďa hnedého je zabezpečený pri existencii viac ako 10 medveďov na 100 km2.\nV tomto prípade bol v predmetnom poľovnom revíri odhadovaný počet jedincov medveďa hnedého\nzo strany poľovného združenia 11 ks medveďov, čo pri uvedenej rozlohe predstavuje o 5 ks jedincov\nmedveďa hnedého viac ako je stanovený priaznivý stav populácie v danom revíri. S ohľadom na uvedené\nje podľa sťažovateľa zrejmé, že populácia medveďa hnedého v predmetnom poľovnom revíri prosperuje,\nčím je jednoznačne preukázané, že nedôjde k ohrozeniu tejto populácie v dotknutom území.\n18. V tejto súvislosti žalovaný poukázal aj na stanovisko ŠOP č. ŠOPSR/5-004/2020 zo dňa 26.02.2020\n(príloha č. 2 kasačnej sťažnosti), ktoré sa síce týka iného konania o povolení výnimky na odstrel\nmedveďa, u odborného hľadiska je však relevantné na všetky obdobné konania. Z neho vyplýva, že\nriaditeľstvo ŠOP má za to, že na tak malej územnej jednotke, akou je poľovný revír je vzhľadom\nna biológiu druhu (priestorové požiadavky, migračné schopnosti, a pod.) irelevantné odhadovať počet\njedincov, preto tento sa môže výrazne meniť v závislosti na ročnom období a kvalite biotopu ako aj\nvplyvom aktuálnej potravnej ponuky. Z uvedeného vyplýva podľa žalovaného záver, že požiadavka\nsprávneho súdu uvedená v bode 30 napadnutého rozsudku je neodborná a na účely správneho konania,\nktorého trvanie presahuje obdobie niekoľkých mesiacov aj absolútne nereálna.\n\n19. Žalovaný ďalej uviedol, že ministerstvo ako správny orgán v každom individuálnom prípade skúma\nnaplnenie odôvodnenosti prípadu pre povolenie výnimky z podmienok druhovej ochrany, ako aj to, či je z\nhľadiska ochrany prírody potrebné prijať v konkrétnych lokalitách určité opatrenia, ktoré sú nevyhnutné s\nohľadom na verejnú bezpečnosť ľudí. Za ohrozenie verejnej bezpečnosti ľudí je pritom nutné považovať\nuž samotný výskyt jedinca medveďa hnedého v okolí ľudských sídiel, keďže ide o šelmu, ktorej správanie\nnie je možné predvídať, vrátane možného útoku na človeka.\n20. Akúkoľvek požiadavku vznesenú správnym súdom na presné a nezameniteľné identifikovanie\njedinca medveďa hnedého považuje žalovaný v praxi za nevykonateľnú. Náhodné strety medveďa\nhnedého s ľuďmi, prípadne jeho prítomnosť mimo areálu jeho prirodzeného výskytu, nie je možné\nzdokumentovať tak, aby mohlo ministerstvo vo svojom rozhodnutí o povolení výnimky poukázať na\npresne a nezameniteľne identifikovaného jedinca medveďa hnedého.\n21. Vo väčšine prípadov ide o prenikanie viacerých jedincov, nie len jedného a toho istého, na\núzemia mimo areálu jeho prirodzeného výskytu, čo je spôsobené najmä lepšou dostupnosťou potravy\nv oblastiach s ľudským osídlením, ako aj vytláčaním juvenilných jedincov staršími jedincami mimo\núzemie ich prirodzeného výskytu (z dôvodu narastajúceho počtu jedincov medveďa hnedého). Z hlásení\no stretoch s medveďom hnedým, ktoré sú podkladom pre vydanie rozhodnutia o povolení výnimky,\nnie je možné získať údaje, na základe ktorých by mohol byť daný jedinec presne a nezameniteľne\nidentifikovateľný. K uvedenému žalovaný konštatoval, že jedinou spoľahlivou identifikáciou medveďa\nje jeho monitorovanie prostredníctvom obojka. V tejto súvislosti je však potrebné poukájať na to, že\nobojok sa nedáva jedincom mladším ako 8 rokov, kvôli ich intenzívnemu rastu, a kvôli tomu, že ich\nobojok môže časom škrtiť, ako to bolo vo viacerých prípadoch v minulosti. Žalovaný tiež poukazuje na\nto, že synantropnými sú zväčša juvenilné jedince (do 8 rokov), ktoré sú vytláčané v ich prirodzeného\núzemia staršími jedincami a ktoré sa následne pohybujú mimo areál svojho prirodzené výskytu a hľadajú\ntam potravu, kde prichádzajú častejšie do kontaktu s človekom. Adresnosť odstrelu v prípade jedincov\nmladších ako 8 rokov, ktoré nemôžu byť monitorované obojkami, ale aj v prípade starších jedincov,\nzabezpečuje správny orgán prostredníctvom podmienok stanovených v rozhodnutí o udelení výnimky, a\nto určením lokality, v ktorých bol výskyt medveďa hnedého zaznamenaný a v ktorých došlo ku škodám\nspôsobeným medveďom stanovením hmotnostných parametrov a rozmeru šírky prednej laby a dĺžky\nzadnej laby. Iné možnosti identifikácie konkrétneho jedinca medveďa prostredníctvom stôp, pachovými\nzložkami a fotopascami, sú buď nedostatočne určité, alebo nepoužiteľné v teréne. V súčasnosti sa\npoužívajú monitorovacie systémy, ktoré sa po určitom čase (2 - 3 roky) samovoľne medveďovi hnedému\nodopnú. Pri súčasnej populácii cca 1200 ks medveďa hnedého na území Slovenskej republiky, vrátane\nmigrujúcich jedincov, je nereálne ich celkové monitorovanie, obzvlášť, ak je nutné každé dva roky meniť\nich obojky. Prevezenie na iné miesto v minulosti situáciu neriešilo a problém sa iba presunul na iné\nmiesta. Na Slovensku nemáme k dispozícii takú veľkú plochu neobývaného územia, aby presťahovaný\nmedveď nedokázal v priebehu 1 - 2 dní nájsť ľudské sídla a hľadať pri nich zdroje svojej potravy, čo\nžalovaný demonštroval na dvoch príkladoch z praxe.\n22. V prejednávanom prípade ministerstvo na základe zisteného skutkového stavu určilo lokality, na\nktorých sa mal odstrel realizovať - Genzlová a Polianky (k. ú. Ľubietová) a na lokalitách s výskytom\naktuálnych škôd alebo konfliktných situácií mimo ÚEV Poľana, hmotnosť jedinca, ktorú nemožno\npresiahnuť - do 150 kg a šírku prednej laby - do 13 cm a dĺžku zadnej laby do 22 cm. S poukazom\nna uvedené má žalovaný za to, že na základe dostatočne zisteného skutkového stavu zabezpečil\ndostatočným a zákonným spôsobom adresnosť jedinca medveďa hnedého, ktorý má byť odstrelený, a\nto za súčasného preukázania, že povoleným odstrelom nedôjde k ohrozeniu priaznivého stavu ochrany\npopulácie medveďa hnedého v jeho prirodzenom areáli.\n23. Žalovaný zároveň v tejto súvislosti považoval za nutné podotknúť, že nesplniteľnosť požiadaviek\nkladených správnym súdom na správne orgány bude mať za následok nepovoľovanie výnimiek z\npodmienok druhovej ochrany ustanovených zákonom o ochrane prírody, pričom v prípade vzniku škôd\nči neprimeraného ohrozovania zdravia a života ľudí bude niesť zodpovednosť ministerstvo ako orgán\nzodpovedný za reguláciu vývoja populácie tohto druhu, pričom prípadné majetkové škody ako aj ujmy\nnemajetkového charakteru bude znášať ministerstvo a nie žalobca. V súčasnosti sa podľa sťažovateľa\nzačínajú prejavovať následky nižšieho počtu odlovených medveďov, pričom vo väčšej miere dochádza\nk pytliactvu a usmrteniu medveďa hnedého dopravnými prostriedkami, čo má v prípade kolízie s\nmotorovými vozidlami nielen negatívne materiálne dôsledky, ale aj následky na zdraví a živote ľudí.\n\nV meste Vysoké Tatry bol v roku 2019 zaznamenaný 100 % nárast počtu pohybujúcich sa medveďov\nhnedých, pričom v tejto oblasti boli investované najväčšie finančné prostriedky na zabezpečenie\nodpadkových košov proti medveďom.\n24. Sťažovateľ poukázal na fakt, že v roku 2018 bolo na ministerstvo podaných 49 žiadostí o odstrel\nmedveďa hnedého. Povolených bolo 19 výnimiek, pričom zrealizovaných bolo 17. V roku 2017 bolo\npodaných 71 žiadostí o odstrel medveďa hnedého, z toho bolo povolených 39 výnimiek a zrealizovaných\nbolo 22. Ministerstvo v prípadoch, ktorých nebola preukázaná existencia škody na majetku alebo\nnebezpečné strety s ľuďmi, nepovolilo výnimky z druhovej ochrany.\n25. Účelom výnimky z ochrany druhov chránených živočíchov je prevencia, teda potreba zabezpečiť,\naby nedochádzalo ku škodám na majetku a živote. V súčasnosti dochádza ku škodám na úrode a\nzároveň sa výnimka povoľuje z dôvodu bezpečnosti ľudí. V minulosti boli nebezpečné strety človeka s\nmedveďom sporadické. V prípade, ak v budúcnosti dôjde k napadnutiu ľudí a dôjde k ujme na zdraví\na na živote, žalobca nebude znášať následky za tieto skutočnosti. Zároveň žalovaný poukazuje na\ntú skutočnosť, že žalobca nereprezentuje záujmy všetkých obyvateľov Slovenskej republiky. V oblasti\njedného z najväčších výskytov medveďa hnedého v Podpoľaní vznikla iniciatíva „Pravda o medveďoch“,\nktorá podporuje návrh na reguláciu v problémových oblastiach.\n26. Na základe uvedeného má žalovaný za to, že Krajský súd v Bratislave vec nesprávne právne posúdil,\nnakoľko nesprávne aplikoval obsah právnej normy, keď tvrdil, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový\nstav veci vo vzťahu ku kumulatívnemu splneniu podmienok stanovených v § 40 ods. 2 v spojení s ods.\n3 ZOPK. Takéto tvrdenie správneho súdu je v rozpore s § 40 ods. 2 a 3 ZOPK v nadväznosti na správne\nzistený skutkový stav veci, a preto aj v rozpore so správnym súdom uplatneným dôvodom na zrušenie\nsprávnou žalobou napadnutého rozhodovania § 191 ods. 1 písm. e/ SSP.\n27. Žalovaný sa nestotožnil ani so záverom krajského súdu vyjadreným v ods. 32 rozsudku a uviedol,\nže kompetenciu rozhodovať o rozklade správny poriadok zveruje vedúcemu ústredného orgánu štátnej\nsprávy. Podľa povahy môže ísť o ministra, predsedu iného ústredného orgánu štátnej správy a pod.\nVo všetkých prípadoch ide o osobitný prípad funkčnej príslušnosti, pretože rozhodovanie v prvom i\ndruhom stupni sa uskutočňuje na tom istom správnom orgáne. Postup pri rozhodovaní o rozklade je\ntakmer zhodný s postupom o odvolaní. Podstatným rozdielom je skutočnosť, že v prípade rozkladu sa\nneuplatňuje devolutívny účinok opravného prostriedku. O rozklade nerozhoduje správny orgán najbližšie\nvyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, ale vedúci ústredného\norgánu štátnej správy na základe návrhu ním ustanovenej komisie. Prerokovanie veci (napadnutého\nrozhodnutia, podaného rozkladu a postup prvostupňového orgánu v komisii pred rozhodnutím ministra\nje povinné. Návrh komisie a poradný odporúčajúci charakter, vedúci ním nie je viazaný. V odôvodnení\nrozhodnutia o rozklade by sa však malo viesť stanovisko osobitnej komisie. Žalovaný v tejto súvislosti\ndal do pozornosti, že osobitná komisia plní funkciu poradnú ako odborný orgán vo vzťahu k vedúcemu\nústredného orgánu štátnej správy a posudzuje prejednávanú vec tak z právneho ako aj skutkového\nhľadiska. Žalovanému je zrejmé, že stanovisko osobitnej komisie má len odporúčací charakter, správny\nporiadok však nevylučuje, že vedúci ústredného orgánu štátnej správy sa môže stotožniť so stanoviskom\nosobitnej komisie a poukázať naň vo svojom rozhodnutí. Vedúci ústredného orgánu štátnej správy\nnie je povinný opakovane uvádzať závery obsiahnuté v stanovisku osobitnej komisie, pokiaľ sa s nimi\nstotožňuje, postačuje, ak na záver odôvodnenia rozhodnutia uvedie, že rozhodol tak ako je uvedené vo\nvýroku rozhodnutia, a to práve s prihliadnutím na stanovisko osobitnej komisie uvedené v odôvodnení\nrozhodnutia. Len za predpokladu, ak vedúci ústredného orgánu štátnej správy sa nestotožňuje so\nstanoviskom osobitnej komisie, uvedie v odôvodnení rozhodnutia o rozklade svoje odlišné závery s\nnáležitým odôvodnením. Podľa žalovaného je zo samotného druhostupňového rozhodnutia zrejmé, kto\nrozhodnutie vydal. V záhlaví prvej strany rozhodnutia je označený orgán, ktorý ako príslušný rozhodnutie\nvydal, a to Minister životného prostredia Slovenskej republiky ako vedúci ústredného orgánu štátnej\nsprávy podľa § 61 ods. 2 správneho poriadku. Zároveň výrok rozhodnutia je formulovaný v prvej osobe\njednotného čísla, v odôvodnení je jasne uvedené „konštatujem“ a za poučením o opravnom prostriedku\nsa nachádza podpisová doložka s uvedením mena a funkcie osoby oprávnenej rozhodovať o rozklade\n- Minister životného prostredia Slovenskej republiky, ktorý zodpovedá označeniu príslušného vedúceho\nústredného orgánu uvedeného v záhlaví prvej strany rozhodnutia. Žalovaný poukázal na rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžk/19/2019 zo dňa 22.07.2019, z ktorého podľa neho\nvyplýva, že druhostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade s príslušnými ustanoveniami správneho\n\nporiadku, a to príslušným správnym orgánom, je náležite odôvodnené a vychádza z dostatočne\nzisteného skutkového stavu.\n28. Záverom žalovaný vyjadril svoje stanovisko ku konštatovaniam Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky uvedeným v rozsudku sp. zn. 6Sžk/12/2019 z 03.09.2019, ktorým rozhodol v obdobnej právnej\nveci.\n29. Vzhľadom na vyššie uvedené sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok krajského\nsúdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nIII.\nVyjadrenie ku kasačnej sťažnosti\n30. Ku kasačnej sťažnosti sa žalobca ani ďalší účastník konania 1/ Slovenský poľovnícky zväz,\nPoľovnícke združenie Rúbane Ľubietová, nevyjadrili.\n31. Ďalší účastník konania 2/ Združenie domových samospráv sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním\nz 27.12.2018, v ktorej sa stotožnil s rozhodnutím správneho súdu a navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky kasačnej sťažnosti nevyhovel a ako nedôvodnú ju zamietol.\nIV.\nKonanie na kasačnom súde\n32. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) po tom, čo zistil, že\nkasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou na\njej podanie (ustanovenie § 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439\nSSP), má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok z\ndôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP),\nkasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia\nbol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky www.nsud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 SSP).\n33. Preskúmaním veci kasačný súd zistil, že v prejednávanej veci bolo kľúčovým aspektom posúdenie\notázky, či bol presne a úplne zistený skutkový stav, pričom s uvedeným súviselo aj naplnenie zákonných\npodmienok na povolenie výnimky, ktorej výsledkom by bolo usmrtenie chráneného živočícha.\n34. Podľa § 35 zákona 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení platnom a účinnom k\n31.10.2017:\nChránený živočích\n(1) Chráneného živočícha je zakázané\na) úmyselne odchytávať v jeho prirodzenom areáli,\nb) úmyselne zraňovať alebo usmrcovať v jeho prirodzenom areáli,\nc) úmyselne rušiť v jeho prirodzenom areáli, najmä v období hniezdenia, rozmnožovania, výchovy\nmláďat, zimného spánku alebo migrácie,\nd) medzidruhovo krížiť vrátane krížencov,\ne) držať, prepravovať, predávať, vymieňať alebo ponúkať na predaj alebo výmenu.\n(2) Zakázané je\na) zbierať alebo úmyselne poškodzovať alebo ničiť vajcia chráneného živočícha v jeho prirodzenom\nareáli vo voľnej prírode alebo držať ich vrátane prázdnych vajec,\nb) odstraňovať alebo úmyselne poškodzovať alebo ničiť hniezda chráneného živočícha v jeho\nprirodzenom areáli,\nc) poškodzovať alebo ničiť miesta rozmnožovania alebo miesta odpočinku chráneného živočícha v jeho\nprirodzenom areáli.\n(3) Zákazy podľa odseku 1 písm. e/ sa nevzťahujú na chráneného živočícha, ktorý nepochádza z voľnej\nprírody a na chráneného živočícha, pre ktorého bola vydaná výnimka podľa osobitného predpisu.\n\n(4) Zákaz podľa odseku 1 písm. a/ a b/ sa nevzťahuje na lov druhov vtákov uvedených v osobitnom\npredpise mimo obdobia ich hniezdenia alebo rozmnožovania a v prípade sťahovavých druhov mimo\nobdobia ich rozmnožovania alebo návratu na hniezdiská. Na tieto druhy vtákov, ktoré môžu byť\npredmetom lovu, sa nevzťahuje zákaz držby a prepravy podľa odseku 1 písm. e/.\n(5) Zákaz podľa odseku 1 písm. e/ sa nevzťahuje na druhy vtákov, ktorých zoznam vydá ministerstvo\nvšeobecne záväzným právnym predpisom, ak boli nadobudnuté v súlade s týmto zákonom.\n(6) Kto nájde chorého, zraneného, poškodeného alebo uhynutého chráneného živočícha, ktorý nie je\ndruhom podľa odseku 4 (ďalej len „celoročne chránený živočích“), v jeho prirodzenom prostredí alebo\nten, kto celoročne chráneného živočícha pochádzajúceho z voľnej prírody náhodne odchytí, zraní alebo\nusmrtí, je povinný to bezodkladne oznámiť spolu s opisom situácie, ako k jeho nálezu, zraneniu alebo\nusmrteniu došlo, organizácii ochrany prírody, ktorá určí ďalšie nakladanie s ním. Ak je nálezom chránený\nživočích, ktorý je poľovnou zverou, oznámi nález okresnému úradu.\n(7) Úhyn chráneného živočícha vybraného druhu držaného v ľudskej opatere a príčinu jeho úhynu je\njeho držiteľ povinný preukázať potvrdením veterinárneho lekára.\n(8) Na nález chráneného živočícha v súvislosti s prípravou alebo uskutočňovaním stavby sa vzťahujú\nosobitné predpisy.\n(9) Podrobnosti o druhovej ochrane chránených živočíchov, o evidencii chorých, poranených,\npoškodených, uhynutých a náhodne odchytených alebo usmrtených chránených živočíchov a zoznam\nvybraných druhov chránených živočíchov, ktorých úhyn sa preukazuje podľa odseku 7, ustanoví\nvšeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.\n35. Podľa § 40 zákona 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v platnom a účinnom znení:\nVýnimky z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov\nživočíchov\n(1) Zákaz činnosti vo vzťahu k chráneným druhom, vybraným druhom rastlín a vybraným\ndruhom živočíchov (§ 34 až 38 <aspi://module='ASPI'&link='543/2002 Z.z.%252334-38'&ucin-kdni='31.10.2017'>) neplatí, ak orgán ochrany prírody, ktorý je príslušný na povolenie výnimky,\nvopred písomne určí, že činnosť je potrebná na zabezpečenie starostlivosti o chránené\ndruhy, vybrané druhy rastlín, vybrané druhy živočíchov alebo ich biotopy; ustanovenia\nodsekov 2 <aspi://module='ASPI'&link='543/2002 Z.z.%252340'&ucin-k-dni='31.10.2017'> a <aspi://\nmodule='ASPI'&link='543/2002 Z.z.%252340'&ucin-k-dni='31.10.2017'> sa použijú rovnako. Zákaz\nčinnosti podľa § 34 ods. 1 písm. a/ (zákaz vykopávať alebo ničiť chránenú rastlinu), § 35 ods. 2 písm.\nb/ a c/ neplatí, ak ide o činnosť súvisiacu s vykonávaním činnosti, ktorá\na) bola povolená v rámci územnej ochrany orgánom ochrany prírody, pričom sa v konaní preukázalo, že\nčinnosť nebude mať negatívny vplyv na populáciu dotknutého druhu a zároveň\nb) na základe výsledku posudzovania vplyvov podľa osobitného predpisu 64) nebude mať negatívny\nvplyv na predmet ochrany dotknutého územia a v prípade územia podľa § 28 ani na priaznivý stav\npredmetu jeho ochrany.\n(2) Orgán ochrany prírody môže povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných\ndruhov rastlín a vybraných druhov živočíchov, len ak neexistuje iná ekonomicky a technicky\nrealizovateľná alternatíva a výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie\ndotknutého druhu v jeho prirodzenom areáli.\n(3) Výnimku podľa odseku 2 <aspi://module='ASPI'&link='543/2002 Z.z.%252340'&ucin-kdni='31.10.2017'> možno povoliť\na) v záujme ochrany dotknutých druhov alebo ochrany prírodných biotopov,\nb) pri predchádzaní závažných škôd na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb, vodnom\nhospodárstve a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj pri predchádzaní závažných\nškôd na inom type majetku,\nc) v záujme verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy\nvoľne žijúcich vtákov, aj v záujme iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu vrátane\ntých, ktoré majú sociálny alebo hospodársky charakter a tých ktoré majú priaznivé dôsledky zásadného\nvýznamu na životné prostredie,\n\nd) na účely výskumu a vzdelávania, obnovy populácie dotknutých druhov a ich navrátenia do biotopov\nalebo na ich pestovanie alebo chov v ľudskej opatere nevyhnutný na tieto účely,\ne) na odber, odchyt alebo držbu jedincov v malom počte za prísne kontrolovaných podmienok, na\nselektívnom základe a v obmedzenom rozsahu.\n(4) Rozhodnutie o povolení výnimky podľa odseku 2 <aspi://module='ASPI'&link='543/2002 Z.z.\n%252340'&ucin-k-dni='31.10.2017'> obsahuje\na) určenie dotknutých druhov, pre ktoré platí výnimka,\nb) prostriedky, zariadenia alebo metódy povolené na odber, odchyt alebo usmrcovanie dotknutých\ndruhov,\nc) podmienky možného rizika a časové a miestne okolnosti, za ktorých možno vykonávať činnosť\npovolenú výnimkou,\nd) spôsob kontroly plnenia podmienok výnimky,\ne) ďalšie podmienky výkonu činnosti povolenej výnimkou určené podľa § 82 ods. 12 <aspi://\nmodule='ASPI'&link='543/2002 Z.z.%252382'&ucin-k-dni='31.10.2017'>.\n36. Z obsahu administratívneho spisu kasačný súd zistil, že žiadosť o udelenie výnimky doručená\norgánu verejnej správy 23.03.2017, zo strany Slovenského poľovníckeho zväzu, Poľovnícke združenie\nRúbane Ľubietová (ďalej len „poľovnícke združenie“, „PZ“) bola odôvodnená neúmerne vysokým stavom\nmedvedej populácie v danom priestore, častým vnikaním medveďov do intravilánov obcí Ľubietová,\nStrelníky, Povrazník a stretom občanov priľahlých obcí s medveďmi v bezprostrednej blízkosti intravilánu\nobcí. Cieľom odlovu medveďov bolo preventívne zníženie jeho populácie v lokalitách vnikania do\nintravilánov a v lokalitách výskytu škôd. V žiadosti uviedol stav medveďov k 31.12.2016 celkový počet\nmedveďov 14, z toho dospelých samcov 3, dospelé samice 3, tohoročné mláďatá 5, ostatné mláďatá\n3. Ďalej uviedol, že v roku 2016 boli škody medveďmi spôsobené na včelstvách a hospodárskych\nzvieratách riešené Okresným úradom Banská Bystrica, odborom starostlivosti o životné prostredie vo\nvýške 2 122,- EUR. V doplnení podania zo 06.04.2017 PZ, okrem iného, uviedlo, že v roku 2017 v období\nod februára až do októbra sa držalo v jednotlivých lokalitách o dĺžke cca 4 km po pravej strane obce\nĽubietová, smer Strelníky 11 ks medveďov.\n37. Štátna ochrana prírody (ďalej len „ŠOP“) v stanovisku k žiadosti zo dňa 10.05.2017 navrhla povoliť\nvýnimku na usmrtenie jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Rúbane a zároveň uviedla,\nže zhodnotením vplyvu výnimky nedôjde k významnému vplyvu na populáciu medveďa hnedého v\nlokalite navrhovanej na usmrtenie, pričom v r. 2016 roku boli riešené škody v rámci lokality uvedenej na\nmapovej prílohe. Výskyt medveďov bol zachytený aj v blízkosti intravilánov obcí. Medvede sa v rámci\nrevíru okrem súvislých lesných plôch zdržiavajú aj v okolí obcí v rámci izolovaných lesných porastov a\nzarastených okrajov lúk.\n38. Kasačný súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu konštatuje, že dôvodom pre\npovolenie výnimky zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. b/ a e/ zákona č. 543/2002 Z. z.\nje podľa rozhodnutia žalovaného skutočnosť, že v danom území pretrváva riziko ohrozenia zdravia a\nbezpečnosti ľudí, predovšetkým z dôvodu pohybov medveďov v zastavaných častiach vyššie uvedených\nľudských sídiel, keď ŠOP SR a Správa CHKO Poľana (ďalej len „CHKO“) v odborných stanoviskách\nodporučili povoliť požadovanú výnimku a konštatovali, že na jej povolenie sú splnené požadované\npodmienky v zmysle zákona o ochrane prírody. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že\nv predmetnej veci mal preukázané, že na povolenie požadovanej výnimky boli splnené podmienky v\nzmysle § 40 ods. 3 písm. b/ a c/ ZOPK a povolenie výnimky na usmrtenie jedného jedinca medveďa\nhnedého z dôvodu uvedeného v § 40 ods. 3 písm. b/ a c/ ZOPK je na strane 3 a 4 rozhodnutia\nprvostupňového správneho orgánu podrobne a náležite zdôvodnené. K návrhu žalobcu na likvidáciu\nvšetkých krmovísk a vnadísk na území poľovného revíru Rúbane Ľubietová žalovaný uviedol, že podľa\nnázoru osobitnej komisie z podkladov rozhodnutia vyplýva, že problematické jedince medveďa hnedého\nnie sú v danom prípade lákané do blízkosti ľudských sídel vnadiskami a krmoviskami zriaďovanými pre\nzver, ale do blízosti ľudských sídel prenikajú najmä z dôvodu vysokého počtu medveďov v predmetnom\npoľovnom revíri, zrejme preto, že v blízkosti ľudských sídel sa na danom území nachádza väčší počet\nvčelstiev a chovov oviec, ktorých zlikvidovanie nie je v danom prípade reálne. Podľa žalovaného v\ndanom konaní nebolo ničím preukázané, že by k prenikaniu medveďov do blízkosti ľudských sídiel\ndochádzalo z iného dôvodu než z dôvodu vysokého počtu medveďov v predmetnom poľovnom revíri\n(krmoviská, vnadiská). Návrh žalobcu na odplašovanie medveďov pohybujúcich sa v blízkosti ľudských\n\nsídiel považoval žalovaný za nerealizovateľný, keďže tento pohyb nie je možné odhadnúť, preto nie\nje zrejmé, ako a kým by sa dané odplašovanie malo realizovať, aby bola zabezpečená jeho dlhodobá\núčinnosť. K námietke žalobcu, že k povoleniu z výnimky došlo na základe údajov o škodách z minulého\nroku žalovaný uviedol, že jemu sú žiadosti o povolenie výnimky na usmrtenie jedincov medveďa hnedého\npredkladané na začiatku príslušného kalendárneho roku, preto nie je možné súhrnne zhodnotiť rozsah\nškôd, ktoré budú na území jednotlivých dotknutých lokalít spôsobené medveďmi v priebehu roku 2017.\nK usmrcovaniu jedincov medveďa hnedého v spojitosti s ničením ich prirodzeného biotopu a možnosti\nohrozenia životaschopnosti zdravej populácie medveďa žalovaný uviedol, že mu nie sú známe základné\ndáta o populácii medveďa na Slovensku, dátami sa zaoberal materiál vypracovaný ŠOP SR v novembri\n2016, z ktorého je podľa neho zrejmé, že počet medvedej populácie na Slovensku je v súčasnosti\nživotaschopný a povolenie odôvodnenej výnimky z podmienok ochrany uvedeného chráneného druhu\nživočícha nespôsobuje pokles medvedej populácie.\n39. Žalovaný neakceptoval námietku žalobcu, v ktorej tvrdil, že všetky vnadiská, na ktorých sa\nkoncentrujú medvede, bez ohľadu na vegetačné obdobie, predstavujú významný medzičlánok smerujúci\nk postupnej synantropizácii, hlavne mladších a dospievajúcich medveďov a táto skutočnosť v zásade\nniekoľkonásobne zvyšuje riziko nebezpečného stretu s človekom. Žalovaný konštatoval, že táto\ncitácia žalobcu zo stanoviska Správy Tatranského národného parku TANAP 1062/2015 z 21.07.2015,\nvydaného v skutkovo obdobnej veci, je neopodstatnená, nakoľko podané žiadosti užívateľov poľovných\nrevírov ministerstvo každoročne posudzuje z podkladov pripravených ŠOP SR, na základe zisťovania\nvývoja populácie medveďa hnedého na celom území Slovenska, vyhodnocovania evidovaných škôd\nspôsobených týmto živočíchom na hospodárskych zvieratách, ale aj možného ohrozenia obyvateľov,\npričom v každom jednotlivom prípade sa posudzujú konkrétne podmienky súvisiace s výskytom\nmedveďov v danej lokalite a oprávnenosť povolenia požadovanej výnimky v zmysle § 40 ods. 2, 3 zákona\no ochrane prírody. Preto nepovažoval žalovaný citát týkajúci sa inej lokality za relevantný pre posúdenie\npovolenia výnimky v prejednávanej veci. Žalovaný sa stotožnil so skutkovým a právnym posúdením\nprvostupňového správneho orgánu, ktorým správny orgán prvého stupňa povolil výnimku zo zákazov\nustanovených v § 35 ods. 1 písm. b/ a e/ zákona č. 543/2002 Z. z. (v znení k 31.12.2018).\n40. Právna úprava ochrany životného prostredia v sebe zahŕňa právo na priaznivé životné prostredie,\nprávo na informácie o životnom prostredí ako aj stanovenie povinností štátu a iných subjektov pri ochrane\nživotného prostredia. Právo na priaznivé životné prostredie každému zaručuje čl. 44 ods. 1 Ústavy a\nako také patrí medzi práva tzv. tretej generácie ľudských práv zahrňujúcich pomerne široký okruh práv,\nktoré možno charakterizovať ako práva solidarity. Ich zabezpečovanie si vyžaduje určitú formu účasti\na spolupráce jednotlivcov a štátov (bod 19 nálezu Ústavného súdu SR č. k. III.ÚS 4/2018-45 zo dňa\n13.11.2018).\n41. Podľa čl. 44 ods. 1 Ústavy každý má právo na priaznivé životné prostredie.\n42. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva\nna nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej\nrepubliky.\n43. Podľa čl. 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to, aby\njeho záležitosť bola spravodlivo prejednaná súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo\nzáväzkoch.\n44. Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej\nsprávy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví\ninak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutia týkajúce sa základných\npráv a slobôd.\n45. Podľa čl. 9 ods. 3 Nahuaského dohovoru každá strana zabezpečí, ak sú splnené podmienky uvedené\nv jej vnútroštátnom práve, ak sú nejaké, aby členovia verejnosti mali prístup k správnemu alebo súdnemu\numožňujúcemu napadnutie úkonov a opomenutí súkromných osôb alebo orgánov verejnej moci, ktoré\nsú v rozpore s jej vnútroštátnym právom oblasti životného prostredia.\n\n46. Základné pojmy a základné zásady ochrany životného prostredia, povinnosti právnických a fyzických\nosôb pri ochrane a zlepšovaní stavu životného prostredia a pri využívaní prírodných zdrojov vymedzuje\nzákon č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov, ktorý vychádza z princípu\ntrvalo udržateľného rozvoja, označuje za životné prostredie všetko, čo vytvára prirodzené podmienky\nexistencie organizmov, vrátane človeka a je predpokladom i ďalšieho vývoja; jeho zložkami sú hlavne\novzdušie, voda, horniny, pôda, organizmy. Zákonná úprava obsahuje aj iné právne predpisy v oblasti\nživotného prostredia s platnosťou na celom území Slovenskej republiky. Zároveň tu existujú právne\npredpisy vydané regionálnymi orgánmi verejnej správy, ktoré majú platnosť na území jednotlivých\nregiónov, resp. právne predpisy vydané miestnou špecializovanou štátnou správou s platnosťou na\núzemí miest a obcí (bod 21 nálezu Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 274/2018-45 zo dňa 13.11.2018).\n47. V prejednávanej veci bolo preukázané, že výnimka zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. b/ a\ne/ zákona o ochrane prírody a krajiny (účinného v čase rozhodovania správnych orgánov) poľovníckym\nzdružením počas obmedzenej časovej platnosti rozhodnutia ministerstva bola realizovaná a k usmrteniu,\nodstrelu jedného jedinca medveďa hnedého došlo dňa 12.12.2017.\n48. Kasačný súd konštatuje, že krajský súd postupoval správne, keď pristúpil k meritórnemu prejednaniu\nveci v súlade s právnym názorom vysloveným v náleze Ústavného súdu SR č. k. III.ÚS 274/2018-45\nzo dňa 13.11.2018, i napriek tomu, že v čase rozhodovania správneho súdu výnimka, ktorá bola na\nodstrel medveďa udelená rozhodnutím žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho\norgánu, bola aj realizovaná.\n49. Z rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím vyplýva, že hlavným\ndôvodom povolenia výnimky odstrelu medveďa boli škody spôsobené medveďom na včelárskych\nzariadeniach, ovciach a prenikanie medveďov do blízkosti ľudských sídiel, a tým podľa správnych\norgánov pretrváva riziko ohrozenia zdravia a bezpečnosti ľudí.\n50. Kasačný súd sa stotožnil so závermi správneho súdu vyjadreným v ods. 30 až 31 napadnutého\nrozsudku, konkrétne v tom smere, že nebol dostatočne identifikovaný konkrétny „problematický“\njedinec medveďa, ohrozujúci zdravie a život ľudí a spôsobujúci závažné škody na majetkoch, resp.\nhrozba, že bude ohrozovať zdravie a bezpečnosť ľudí a spôsobovať škody, a to tak, aby bolo\njednoznačne preukázané, že výnimka - povolenie na odstrel, sa udeľuje na odstrel konkrétneho\nalebo konkrétnych problematických jedincov. Tieto závery nevyplývajú ani z obsahu preskúmavaného\nrozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho rozhodnutia ani z podkladov rozhodnutí.\n51. Rovnako ako krajský, tak aj kasačný súd zdôrazňuje, že správne orgány žiadnym spôsobom\nnepreukázali tvrdenie o tom, že sa snažili zrealizovať aj inú alternatívu ako je usmrtenie jedinca. Hoci\nžalovaný v prvostupňovom rozhodnutí dôvodil, že všetky ZOO zaslali odpoveď o plnom stave a nie je\nmožné u nich umiestniť ďalších jedincov, toto tvrdenie nebolo žalovaným prostredníctvom dôkazných\nprostriedkov preukázané, čo je zrejmé z obsahu administratívneho ako aj súdneho spisu.\n52. Žalovaný si nesplnil povinnosť preukázať svoje tvrdenie o zisťovaní možnosti riešiť vzniknutú situáciu\niným spôsobom ako usmrtením jedinca medveďa hnedého. Uvedené tvrdenie v správnom konaní\nnepreukázal a jej splnenie nevyplýva ani z obsahu administratívneho spisu.\n53. Kasačnému súdu nie je zrejmé, z akého dôvodu sťažovateľ s poukazom na § 34 ods. 6\nsprávneho poriadku (zákon č. 71/1967 Zb.) konštatoval, že správny orgán si mal obstarať údaje o\nžiadostiach žalovaného adresované konkrétnym ZOO na Slovensku, keď skutočnosť, že žalovaný\nžiadnym spôsobom nepreukázal svoje tvrdenie o tom, že aj inými prostriedkami sa snažil vyriešiť\nvzniknutú situáciu, konštatoval správny súd (ods. 30 napadnutého rozsudku). Správny súd nie je\nsprávnym orgánom, ale je orgánom verejnej moci konajúcim postupom ustanoveným Správnym súdnym\nporiadkom (zákon č. 162/2015 Z. z.). V zmysle § 122 SSP sa nedokazujú skutočnosti všeobecne známe\nalebo známe správnemu súdu z jeho činnosti, ako aj právne predpisy uverejnené alebo oznámené\nv Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a právne\nzáväzné akty Európskej únie, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v\nÚradnom vestníku Európskej únie, avšak odpovede zoologických záhrad na dopyt správneho orgánu\ntakýmito skutočnosťami nie sú. Záznamy o stave kapacít ZOO, na ktoré poukazuje sťažovateľ v kasačnej\nsťažnosti, aj v prípade, že by boli všeobecne dostupné, nemohli by preukázať tvrdenie žalovaného, že\n\nv danom čase a v súvislosti s konkrétnou situáciou, nie sú voľné kapacity na umiestnenie medveďa\nhnedého, a teda by žiadnym spôsobom nemohli preukázať tvrdenie žalovaného o splnení podmienky o\nzisťovaní inej alternatívy v zmysle § 40 ods. 2 ZOPK. Svoje tvrdenia je účastník konania na správnom\nsúde povinný preukázať bez ohľadu na skutočnosť, či ich protistrana namietala alebo nie.\n54. V súvislosti s predložením nových dôkazných prostriedkov - listín tvoriacich prílohu č. 1 a 2 kasačnej\nsťažnosti, konkrétne úradný záznam z telefonického overovania kapacít v zoologických záhradách zo\ndňa 16.03. 2017 a stanovisko ŠOP č. ŠOPSR/5-004/2020 zo dňa 26.02.2020, kasačný súd zdôrazňuje,\nže v zmysle § 441 SSP v kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem\nskutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Dôkazy\ntýkajúce sa zisťovania inej možnej alternatívy a splnenia podmienky zabezpečenia priaznivého stavu\nochrany populácie medveďa hnedého v dotknutej oblasti (stav populácie v danom čase a na danom\nmieste), vyplývajúce z dôkazných prostriedkov predložených až v konaní o kasačnej sťažnosti, sú\ndôkazy, ktoré nemožno v kasačnej sťažnosti uplatňovať. Skutočnosť o naplnení všetkých podmienok\nustanovených § 40 ZOPK bolo potrebné nielen tvrdiť, ale aj preukázať v správnom konaní, a tým aj\nv súdnom prieskume. Vyššie uvedené konštatovania kasačného súdu sú odpoveďou aj na námietku\nsťažovateľa, že správny súd nebol oprávnený namietať, že súčasťou administratívneho spisu majú byť\nlistinné dôkazy preukazujúce skutočnosti známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti.\n55. Pre naplnenie zákonnej podmienky riadneho odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu (§ 47 ods.\n3 správneho poriadku) je nevyhnutné, aby konkrétne okolnosti vzťahujúce sa na splnenie zákonných\npodmienok boli uvedené aj v rozhodnutí správneho orgánu, nie je postačujúce, že konkrétny počet\njedincov medveďa hnedého v poľovnom revíri Rúbane - Ľubietová s rozlohou 5879 ha bol uvedený\nv žiadosti žiadateľa. Aj uvedený nedostatok spôsobuje nezrozumiteľnosť odôvodnenia rozhodnutia\nžalovaného a nemožnosť riadne vyhodnotiť splnenie či nesplnenie zákonných podmienok na udelenie\nvýnimky z ochrany medveďa hnedého ako chráneného živočícha.\n56. Zdôvodnenie rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho rozhodnutia považuje\nkasačný súd za všeobecné, aplikovateľné skoro na každý prípad udelenia výnimky, z dôvodu vzniku\nškôd spôsobených medveďom v predchádzajúcom období (rokoch) a ohrozovaní bezpečnosti a zdravia\nľudí pri strete človeka s medveďom. Správne orgány pri rozhodovaní o udelení výnimky nevychádzali\nzo skutočnosti, že odstrel sa týka jedinca v konkrétnom chránenom území ohrozujúceho bezpečnosť\na zdravie ľudí a spôsobujúceho závažné škody na majetku a je reálny predpoklad, že v tom bude\npokračovať, čo je podľa názoru kasačného súdu jediným reálnym východiskom pre aplikáciu § 40 ods.\n3 písm. b/, c/ zákona č. 543/2002 Z. z., a to bez ohľadu na rozsah premnoženia medveďov a nutnosť\nich regulácie.\n57. V súvislosti s nevykonateľnosťou presného a nezameniteľného identifikovania jedinca medveďa\nhnedého, namietanou žalovaným, kasačný súd poukazuje na symbiózu človeka a medveďa napr. v\nKanade. Správanie ľudí obmedzujúce v čo najväčšej možnej miere situácie, ktoré by lákali medvede\nk ľudským obydliam a poľnohospodárskym plodinám, možno považovať za zodpovedné a maximálne\neliminujúce strety medveďa s človekom a vznik závažných škôd. V tomto smere je dôležitá dostatočná\nosveta, výchova človeka k zodpovednosti k chráneným živočíchom, teda aj medveďovi ako aj čo\nnajkompetentnejší prístup príslušných orgánov verejnej moci a ich dostatočne razantný prístup vo\nvzťahu k ochrane chránených živočíchov.\n58. V súvislosti s uvedeným napr. v Kanade, vo väčšej miere ako v Slovenskej republike, monitorujú\nmedvede. Pokiaľ je zistená činnosť problematického jedinca medveďa alebo jedincov, chytia ich do\npascí, medveďa prehliadnu či nemá zdravotný problém, či nie je zranený, či nie je podvyživený, prestárly,\nteda zisťujú aj v tomto smere dôvody, ktoré môžu byť východiskom pre problematické správanie sa\njedinca. Pokiaľ príslušné orgány zistia, že medveď je v poriadku, premiestnia ho na iné odľahlé miesto.\nPri premiestňovaní postupujú tak, že ho plašia búchaním do klietky, v ktorej je premiestňovaný, aby\nmal rešpekt, aby sa bál opätovne sa k miestu, kde sa medvede približujú, priblížiť a vrátiť, keď ho\nvypustia strieľajú doňho gumené projektily, aby opätovne ho odradili sa vrátiť, púšťajú na ne vycvičené\npsy, teda robia všetky možné a efektívne opatrenia, aby medveď nestratil plachosť a aby sa bál vrátiť\nna to miesto, kde jeho pobyt bol vyhodnotený ako problematický. Samotný odchyt medveďa a jeho\npremiestnenie do divočiny, do vzdialených častí, resp. aj iného štátu, keďže migrácia medveďa v našich\npodmienkach presahuje niekedy rozsah 2, 3 aj 4 susediacich štátov, jeho intenzívne plašenie, eliminujú\n\nbudúci stret medveďa s človekom v blízkosti obydlí a vznik škôd. Je pravdou, že teritórium Kanady nie je\nmožné porovnať s teritóriom Slovenskej republiky, ale postup, ktorý realizujú kompetentné osoby v tejto\nvyspelej ekonomike, vo vzťahu k medveďom, je aplikovateľný v mnohých prípadoch aj pre postup našich\nkompetentných orgánov, za prísneho dodržiavania právnej úpravy upravujúcej aj zakázané postupy (čl.\n12, 15 smernice Rady 92/43/EHS zo dňa 21.05.1992, príloha VI. smernice, § 35, § 36 zákona č. 543/2002\nZ. z.). Kasačný súd konštatuje, že k verejnosti doposiaľ neprešli, resp. dostatočne neprešli informácie,\nktoré by preukazovali, že kompetentné osoby aj takýmto spôsobom postupovali, snažili sa eliminovať\nprítomnosť problematického jedinca alebo jedincov v blízkosti obydlí človeka pred samotným odstrelom.\nTakýto postup nebol preukázaný ani v preskúmavanej veci.\n59. Mladý jedinec medveďa žije u matky po dobu 2 - 3 rokov veku, následne odchádza od matky, ale ešte\nnejaký čas, rok aj viac, sa zdržuje v blízkosti teritória svojej matky, pokiaľ ho vlastná matka z tohto svojho\nteritória, ako už dospelého jedinca, nevyženie. Preto pravidelne v teritóriu medvedice, keď teritórium\nsa nachádza aj v blízkosti ľudského obydlia, resp. hraničí s ním, sa môže po nejakú dobu nachádzať\nz uvedeného dôvodu aj viacero jedincov medveďa. Takéto správanie medveďa je však prirodzené a\nexistuje tu odjakživa.\n60. Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 20.10.2005 - VEC C-6/04 Komisia proti Spojenému\nkráľovstvu Veľkej Británie a Severného Írska, bod 11 „V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že čl. 16\nsmernice o biotopoch definuje presným spôsobom podmienky, za ktorých sa členské štáty môžu odchýliť\nod článkov 12 až 15 a/ a b/ smernice o biotopoch, takže článok 16 sa má vykladať reštriktívne.“\nBod 12 „Okrem toho ako poznamenala generálna advokátka v bode 113 svojich návrhov, články 12,\n13 a 16 smernice o biotopoch predstavujú koherentný súbor noriem smerujúci k zabezpečeniu ochrany\npopulácií predmetných druhov, takže každá výnimka, ktorá by bola nezlučiteľná s touto smernicou, by\nporušovala tak zákazy uvedené v článku 12 alebo 13 tejto smernice, ako aj pravidlo, podľa ktorého\nvýnimky môžu byť poskytnuté v súlade s článkom 16 tej istej smernice.“\n61. Návrh generálnej advokátky - VEC C-6/04 bod 119 „Ani článok 16 ods. 1 smernice o biotopoch\nnemôže odôvodniť takéto výnimky. Výnimky, ktoré sú podľa neho prípustné, nemôžu byť opreté o\nlegálnosť daného konania, ale len o konkrétne dôvody, napríklad naliehavé dôvody prevažujúceho\nverejného záujmu. Okrem toho využitie takejto výnimky predpokladá, že neexituje iné vyhovujúce\nriešenie a že populácia predmetného druhu sa bude naďalej nachádzať v priaznivom stave ochrany.“\n62. Podobne rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 10.01.2006 VEC C-98/03, návrh generálnej\nadvokátky z 11.01.2007 VEC C-508/04, bod 58, 67.\n63. Kasačný súd poukazuje aj na závery Súdneho dvora Európskej únie (druhá komora) vo veci C-674/17\nz 10.10.2019, týkajúce sa iného živočíšneho druhu (vlka), ktoré sú podľa kasačného súdu aplikovateľné\naj na prejednávanú právnu vec, konkrétne SD EÚ rozhodol: „Článok 16 ods. 1 písm. e/ smernice Rady\n92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín sa má\nvykladať v tom zmysle, že bráni prijatiu rozhodnutí, ktorými sa udeľujú výnimky zo zákazu úmyselného\nusmrcovania vlka, ktorý je uvedený v článku 12 ods. 1 písm. a/ v spojení s prílohou IV písm. a/ tejto\nsmernice z dôvodu regulačného lovu, ktorého cieľom je boj proti pytliactvu, pokiaľ:\n- cieľ, ktorý tieto výnimky sledujú, nie je jasne a presne podložený a ak sa vnútroštátnemu orgánu\nnepodarí s prihliadnutím na spoľahlivé vedecké údaje preukázať, že tieto výnimky sú spôsobilé\ndosiahnuť tento cieľ,\n- nie je riadne preukázané, že cieľ, ktorý sledujú, nemožno dosiahnuť iným uspokojivým riešením,\npričom samotná existencia nelegálnej činnosti alebo ťažkosti pri vykonávaní ich kontroly, nemôžu v tejto\nsúvislosti predstavovať dostatočný dôkaz,\n- nie je zaručené, že výnimky nebudú mať nepriaznivý vplyv na zachovanie populácie dotknutého druhu\nna území jeho prirodzeného výskytu v priaznivom stave ochrany,\n- výnimky neboli predmetom posudzovania stavu ochrany populácií dotknutého druhu ako ani vplyvu,\nktorý môže mať zamýšľaná výnimka na tento stav, na úrovni územia tohto členského štátu alebo\nprípadne na úrovni príslušného biogeografického regiónu, pokiaľ hranice tohto členského štátu pretínajú\nviaceré biogeografické regióny, alebo ak si to vyžaduje územie prirodzeného výskytu druhu a pokiaľ je\nto možné, na cezhraničnej úrovni, a\n- nie sú splnené všetky podmienky týkajúce sa selektívneho spôsobu a obmedzeného získavania zveri\nv obmedzenom a špecifikovanom počte určitých jedincov druhov uvedených v prílohe IV tejto smernice\n\nza prísne kontrolovaných podmienok, ktorých dodržanie musí byť preukázané najmä s prihliadnutím na\nveľkosť populácie, stav jej ochrany a jej biologické vlastnosti.\nVnútroštátnemu súdu prináleží overiť, či ide o tento prípad v konaní vo veci samej.“, a v rozsudku z\n11.06.2010 vo veci C-88/19 Súdny dvor (druhá komora) rozhodol: 1. Článok 12 ods. 1 písm. a/ smernice\nRady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín,\nzmenenej smernicou 2013/17/EÚ z 13. mája 2013, sa má vykladať v tom zmysle, že na odchyt a prepravu\nvzorky chráneného živočíšneho druhu podľa prílohy IV tejto smernice, ako je vlk, na okraji oblasti\nľudského osídlenia alebo v takejto oblasti sa môže vzťahovať zákaz stanovený v tomto ustanovení.\n2. Článok 16 ods. 1 uvedenej smernice sa má vykladať v tom zmysle, že každá forma úmyselného\nodchytu vzoriek tohto živočíšneho druhu za vyššie uvedených okolností je zakázaná, ak príslušný\nvnútroštátny orgán neudelil výnimku na základe tohto ustanovenia.\n64. Kasačný súd nesúhlasí s názorom žalovaného vyjadreným v kasačnej sťažnosti, že udelenie výnimky\nna odstrel medveďa, bez adresného označenia jedinca, je riešením preventívneho charakteru. Uvedené\nje v úplnom rozpore s účelom a zmyslom ust. § 40 zákona č. 543/2002 Z. z., keď odstrel medveďa len\nz dôvodu, že sa medvede množia, premnožujú, ocitajú sa pri ľudských obydliach, poľnohospodárskej\na lesnej pôde a môžu spôsobiť závažné škody na majetku (ktoré spôsobujú nielen medvede, ale aj iná\nzver a škody spôsobujú aj živelné udalosti, záplavy, sucho a pod.) samo o sebe nemôže napĺňať ust. §\n40 ods. 3 písm. b/, c/ zákona č. 543/2002 Z. z., naviac, keď zákonodarca pri udelení výnimky vyžaduje\npreukázanie závažných škôd, čo predpokladá konkrétne skutkové okolnosti, kedy živočích spôsobuje\nzávažné škody a reálne hrozí, že bude v spôsobovaní závažných škôd pokračovať a v preukazovaní\nsituácii, keď kontakt človeka s jedincom skutočne vytvára reálnu situáciu, ktorá ohrozuje život a zdravie\nobyvateľov, resp. je reálny predpoklad tohto ohrozenia. Akékoľvek pozorovanie medveďa obyvateľstvom\nmimo lesa nie je možné, bez existencie ďalších konkrétnych skutkových okolností, považovať za situáciu,\nktorá vyžaduje ochranu zdravia, bezpečnosti a udelenie výnimky podľa § 40 ods. 3 b/, c/ zákona č.\n543/2002 Z. z.\n65. Účelom zákona o ochrane prírody č. 543/2002 je chrániť prírodu a chrániť aj jednotlivé živočíšne\ndruhy. Preto v § 35 zákonodarca upravil status chráneného živočícha a v § 40 striktne vymedzil\nprísne podmienky výnimky z podmienok ochrany chránených živočíchov. Už z gramatického výrazu\n„výnimka“ treba vo vzťahu k povoleniu odstrelu chráneného živočícha medveďa hnedého - živej\nbytosti, nie veci, vychádzať ako udelenie niečoho výnimočného z pravidla, a to za prísnej aplikácie\nzákonných ustanovení, ktoré zákonodarca upravil. Udelenie výnimky na odstrel postupom podľa\n§ 40 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. musí byť adresné, vychádzať z konkrétnych skutkových\nokolností, ktorými žiadateľ preukazuje podmienky pre udelenie výnimky. Riadne zistenie skutkového\nstavu a presné nezameniteľné vymedzenie skutkových okolnosti sú premisou pre aplikáciu uvedených\nzákonných ustanovení upravujúcich povolenie výnimky z podmienok ochrany chránených živočíchov.\nLen v takýmto postupom môžu správne orgány, v súlade so zákonom, posúdiť či sú splnení zákonné\npredpoklady výnimočnej skutkovej situácie na povolenie výnimky. Vydanie výnimky na odstrel medveďa\nje bezpochyby výnimočnou situáciou, a to nielen z dôvodu, že medveď je živá bytosť, nie vec, ale\nje predovšetkým zákonom chráneným živočíchom a bezpochyby predstavuje jednu zo zložiek nášho\nprírodného bohatstva.\n66. Orgány verejnej moci (štátne orgány, orgány územnej samosprávy, orgány záujmovej správy a\nsúkromné osoby) majú dbať o to, aby prirodzené teritórium pôsobenia medveďov sa každoročne\nnezmenšovalo. Je všeobecne znalou skutočnosťou, že každoročne pribúdajú na území Slovenskej\nrepubliky „holiny“ v našich lesných porastoch, rozširuje sa priemyselná a iná výstavba v miestach, kde\nby udeľovanie povolenia na ich výstavbu v minulosti bolo nemysliteľné, zber lesných plodov sa stáva\npodnikaním a neslúži bežnej osobnej spotrebe, nezabezpečuje sa prirodzené kosenie a iné. Všetky tieto\nnegatívne skutočnosti, ako aj iné skutočnosti každoročne pokračujú, ba sa zintenzívňujú, v dôsledku\nčoho existujúce teritórium pre život medveďov a inej zveri, ktoré tu boli storočia, ak nie tisícročia, sa\nzmenšuje, nehovoriac o zásahoch obyvateľstva výstavbou a prevádzkovaním budov priamo v lesných\nporastoch, často aj v chránených územiach, obťažovanie zveri hlukom, výstavbou, prevádzkou budov,\ndopravných prostriedkov, rozmachom turizmu a často aj bezohľadným ľudským správaním. Všetky tieto\nskutočnosti, aj iné, sú faktorom, ktoré narúšajú prirodzený život nielen tohto chráneného živočícha v\njeho prirodzenom prostredí, v dôsledku čoho tento chránený živočích každoročne prichádza o rozsah\nsvojho prirodzeného teritória a v tejto súvislosti aj rozsah jeho potravinových zdrojov, ktoré mu boli\nv minulosti k dispozícii. Preto je potrebné, aby sa „kompetentní“ podieľali na odstraňovaní príčin\n\nvýskytu medveďa v blízkosti ľudských obydlí a poľnohospodárskej pôde a svojím prístupom riešili\npríčiny tohto stavu. Odstrel medveďa je len posledným spôsobom riešenia situácie, keď zlyhávajú\nvšetky ostatné vhodné a dostupné opatrenia, označovanie medveďov, umiestnenie do iných lokalít,\nmonitorovanie ich pohybu a eliminovanie ich pohybu v problematických oblastiach pre človeka, chránené\nodpadky a ich umiestňovanie, neprikrmovanie v blízkosti ľudských obydlí a poľnohospodárskej pôdy,\nochrana poľnohospodárskej pôdy a úrody elektrickými ohradníkmi a inými opatreniami, plašenie zveri,\nako aj výchova k zodpovednosti človeka, správanie sa k chránenému živočíchovi a prírode. Všetky\ntieto opatrenia, aj iné, by mali eliminovať riziko stretu človeka s medveďom a vznik závažných škôd\nna poľnohospodárskej pôde, úrodách a ovocných stromoch. Migračné územie medveďa je rozsiahle\nteritórium v rozsahu 40 000 - 50 000 hektárov, presahuje územia dvoch, ale aj viacerých štátov bežne,\nSlovenska - Poľska, Slovenska - Poľska - Ukrajiny, dokonca Slovenska - Poľska - Ukrajiny - Maďarska.\nKontakt človeka s medveďom mimo jeho prirodzeného teritória bol aj v minulosti, aj na území Slovenskej\nrepubliky.\n67. Ak má byť cieľom realizácie výnimky ochrana majetku, zdravia a bezpečnosti ľudí, jej zrealizovanie\nna jedincovi (usmrtenie medveďa), vo vzťahu ku ktorému nie je zrejmé, či tento jedinec poškodzuje\n(ohrozuje) majetok, príp. ohrozuje ľudí, ich zdravie, bezpečnosť, takáto „ochrana“ je neúčinná, formálna\na v rozpore so zásadami logiky a ani nemôže priniesť očakávaný efekt „ochrany“, ibaže by zaúčinkoval\nefekt náhody, že sa skutočne odstrelí „problematický jedinec“. Na náhode však nie je možné „stavať“\nkritériá povolenia výnimky z odstrelu medveďa. Odstrelom takéhoto dostatočne neidentifikovaného\njedinca nemôže dôjsť k dosiahnutiu účelu, pre ktoré bola výnimka udelená, keď tzv. problémový jedinec\nmedveďa môže aj naďalej pokračovať v spôsobovaní škôd a ohrozovaní bezpečnosti a zdravia ľudí a\nodstrel sa môže reálne vykonať aj na medveďovi, ktorý problematický nie je (čo pri takomto postupe nie\nje možné vylúčiť a opak nebol preukázaný ani v prejednávanej veci).\n68. S námietkou sťažovateľa týkajúcou sa záveru správneho súdu obsiahnutého v ods. 32 napadnutého\nrozsudku sa kasačný súd nestotožnil. Z prvej vety hlavičky rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že\nrozhodnutie bolo vydané podľa § 61 ods. 2 správneho poriadku (o rozklade rozhoduje vedúci ústredného\norgánu štátnej správy na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie) a v poslednom odseku\nna str. 13 rozhodnutia žalovaného je uvedené: „Na základe uvedeného, po preskúmaní rozkladmi\nnapadnutého rozhodnutia a príslušnej spisovej dokumentácie a s prihliadnutím na stanovisko osobnej\nkomisie konštatujem, že v uvedenej veci bolo potrebné rozhodnúť tak, ako sa uvádza vo výroku\ntohto rozhodnutia“. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, toto vychádza z podkladov\nrozhodnutia, ktorým bolo aj vyjadrenie poradného orgánu s odporúčacím charakterom. Je však potrebné,\naby názor poradnej komisie, z ktorého správny orgán vychádza a sa sním stotožnil, bol riadne\nprezentovaný ako názor správneho orgánu, ktorý vo veci rozhoduje, práve v dôvodoch správneho\nrozhodnutia. Tomuto záveru zdôvodnenie napadnutého rozhodnutia nezodpovedá (str. 9 posledný odsek\nprvá veta, str. 11 druhý a tretí odsek prvá veta, str. 13 druhý odsek).\n69. Neušlo pozornosti kasačného súdu, že odstrel medveďa bol reálne vykonaný 12.12.2017 a že došlo\nk odstrelu 4 až 5 ročného medveďa - samice v produktívnom veku. Žalovaný nevyvrátil v argumentoch\npreskúmavaného rozhodnutia hypotézu, že počet medveďov 14 (3 dospelé samce, 3 dospelé samice,\n5 tohoročných mláďat a 3 ostatných mláďat) v roku 2016 a 11 medveďov v roku 2017, v lokalite\nchráneného územia Poľana poľovného revíru Rúbane v rozsahu 5 967,15 hektárov, možno hodnotiť\nako podmienky pre ich reguláciu, ktoré však, tak ako konštatoval kasačný súd, neumožňujú aplikovať\ndôvod pre udelenie výnimky upravený v § 40 ods. 3 písm. b/, c/ zákona č. 543/2002 Z. z. a že došlo\nk odstrelu problematického jedinca. Naviac, v žiadosti zo 16.03.2017, pri výmere poľovného revíru 5\n967,15 hektárov, uvádza žiadateľ ako dôvod podania žiadosti o udelenie výnimky existenciu škôd na\nvčelstvách a ovciach v roku 2016 (25.04.2016, 29.06.2016, 28.07.2016). K udeleniu výnimky došlo v\nčase cca 1 rok od vzniku škôd na včelstvách a ovciach (rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu\nz 12.06.2017 a napadnuté rozhodnutie žalovaného z 23.08.2017). Správne orgány v preskúmanej veci\nnepreukázali príčinnú súvislosť vzniku škôd v roku 2016 o škodami, ktoré boli dôvodom na povolenie\nvýnimky z roku 2017, a ktoré ani preukázané neboli. Je nelogické a v rozpore so zdravým rozumom,\naby dôvodom na odstrel medveďa, naviac neidentifikovaného problémového jedinca, boli škody, ktoré\nspôsobili medvede, v časovom horizonte skoro rok pred udelením výnimky na odstrel a 1,5 roka pred\nsamotným odstrelom. Táto premisa, ktorú správne orgány pri udeľovaní výnimky z ochrany aplikujú\na aplikovali aj v prejednávanej veci, je účelová a nerieši ani nemôže riešiť situácie, keď povolenie\nvýnimky na odstrel splní účel, tým, že sa odstrelí konkrétny jedinec, ktorý preukázateľne spôsobuje\n\nintenzívne, opakované škody, ohrozuje zdravie, bezpečnosť ľudí a ich majetok a všetky reálne (nie\nformálne) možnosti na riešenie situácie, inak ako odstrelom medveďa, boli vykonané. Kasačný súd sa\ns argumentáciou krajského súdu v bode 29 rozsudku nestotožnil.\n70. Správnymi orgánmi nebolo preukázané, že odstrel neadresného medveďa zabráni ďalšiemu\npáchaniu škôd na majetku, že boli vykonané dostatočné preventívne opatrenia zo strany poškodených\nosôb, ktoré by zabraňovali vzniku závažných škôd (elektrické ohradníky, ktoré ako vyplýva z obsahu\nadministratívneho spisu, buď neboli namontované vôbec, alebo s nedostatočným počtom vodičov,\nalebo boli nefunkčné a v prípade škody na hospodárskych zvieratách nezabezpečenie chovu ďalším\nvhodným opatrením, napr. vhodne vycvičeným psom). Tiež nebolo preukázané vyčerpanie všetkých\nprostriedkov, ekonomicky a technicky realizovateľných postupov eliminujúcich v najvyššej možnej miere\nstret medveďa s človekom v blízkosti ľudských obydlí a jeho poľnohospodárskej činnosti, že neexistuje\nuspokojivá alternatíva na riešenie situácie, a že výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu\nochrany populácie dotknutého druhu (transpozícia čl. 16 smernice Rady 92/43/EHS z 21.05.1992 v §\n40 zákona č. 543/2002 Z. z.)\n71. Z rozhodnutí žalovaného a prvostupňového správneho orgánu a ich podkladov nebolo preukázané\nnaplnenie čl. 16 bod 1 smernice Rady 92/43/EHS zo dňa 21.05.1992 o ochrane prirodzených\nbiotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín, ktoré upravuje možnosť povolenia výnimky iba za\npredpokladu, že neexistuje uspokojivá alternatíva a výnimka nespôsobuje zhoršenie stavu ochrany\npopulácie príslušného druhu na území jeho prirodzeného výskytu a v neposlednej miere správne orgány\nnepreukázali príčinnú súvislosť medzi škodami spôsobenými medveďom v roku 2016 a pôsobením\nkonkrétneho odstreleného medveďa v roku 2017 a nepreukázali splnenie jednej zo zákonných\npodmienok pre povolenie výnimky, preukázanie závažnej škody. V tomto smere absentuje v rozhodnutí\nžalovaného a prvostupňového správneho orgánu akékoľvek odôvodnenie a existencia závažnej škody\nnevyplýva ani z podkladov rozhodnutí a obsahu celého administratívneho spisu.\n72. Kasačný súd zdôrazňuje, že rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým správnym\nrozhodnutím nie je adresné. Vykonaným dokazovaním, tak ako vyplýva z obsahu administratívneho\nspisu, nemali správne orgány preukázané skutkové okolnosti, existenciu jedinca/jedincov, ktorí\nohrozovali majetok obyvateľov a je reálne, že v tomto budú pokračovať. Nie je možné považovať škody\nna majetku v roku 2016 za bezprostrednú hrozbu škôd v súvislosti s vydaním povolenia na odstrel\nmedveďa v roku 2017, keď z podkladov rozhodnutia žalovaného vyplýva, že vo veci poškodeného L..\nG. nebolo včelstvo chránené elektrickým ohradníkom (Protokol z miestneho šetrenia škody spôsobenej\nurčenými živočíchmi z 25.04.2016), vo veci poškodeného C. bol elektrický ohradník s nedostatočným\npočtom vodičov (Protokol z miestneho šetrenia škody spôsobenej určenými živočíchmi z 29.06.2016),\npoškodeného N. bolo vzhľadom na chov oviec vhodné okrem elektrického ohradníka zabezpečiť dané\nmiesto aj napr. vhodne vycvičeným psom alebo iným obdobným prostriedkom na odplašenie medveďa\nhnedého (Protokol z miestneho šetrenia škody spôsobenej určenými živočíchmi z 29.07.2016). Bolo\nby zaujímavé porovnať každoročné škody spôsobené na úrode medveďmi a škody, ktoré vznikajú\nzáplavami, suchom a inými živelnými udalosťami, navyše, v preskúmavanej veci nebol preukázaný\nvznik závažnej škody. Žalovaný v rozhodnutí zdôvodnil dôvody na odstrel jedinca na návnadisku kukurici. Zabezpečenie tohto odchytu medveďa však, podľa kasačného súdu, nezaručí, že sa odchyt\nbude týkať medveďa, ktorý spôsobil škodu v roku 2016, keď nebolo ani preukázané, že hrozilo v roku\n2017 spôsobenie závažnej škody medveďom. Opätovne aj v tomto smere chýba adresnosť udelenej\nvýnimky a chýbajú konkrétne skutkové okolnosti, ktoré preukazujú splnenie zákonných podmienok pre\nudelenie výnimky. Z rozhodnutia žalovaného nebolo preukázané podľa kasačného súdu, že boli splnené\nvšetky zákonné podmienky na udelenie výnimky podľa § 40, naviac, keď výnimka bola udelená na odstrel\nneidentifikovateľného medveďa, teda nie medveďa, ktorý spôsobil závažnú škodu, resp. že hrozí, že\nspôsobí závažnú škodu, konkrétne spôsobil škodu na majetku, keď nebol preukázaný súvis škodových\nudalostí z roku 2016 z usmrtením konkrétneho jedinca na základe udelenej výnimky dňa 12.12.2017, a\nto aj vzhľadom na obrovské teritórium migrácie medveďov, keď usmrtený jedinec nemusel byť tým, ktorý\nspôsoboval škody v roku 2016, keď naplnenie tejto zákonnej podmienky správny orgán, v dôvodoch\nnapadnutého rozhodnutia, podkladoch administratívneho spisu nepreukázal, keď je všeobecne známou\nskutočnosťou, že je možné identifikovať jedinca medveďa stopami, pachovými zložkami, označiť ho,\nmonitorovať ho obojkami, fotopascami, iným spôsobom zisťovať jeho migráciu a eliminovať, v dôsledku\ntoho realizovať odchyt medveďa a jeho premiestnenie do inej lokality, ktorá je bezpečná pre ľudí a ich\nmajetok.\n\n73. V médiách sa čoraz častejšie objavujú články, ktoré informujú verejnosť o stretnutiach medveďa s\nčlovekom v blízkosti ľudských obydlí, resp. priamo v nich.\n74. Nemožno však konštatovať, že by verejnosť bola dostatočne informovaná o príčinách týchto situácii\na opatreniach, ktoré vzniku týchto situácií mohli a môžu zabrániť, ako aj o postupoch v tomto smere\nkompetentných.\n75. Pokiaľ sa v našej Slovenskej republike bude každoročne zmenšovať prirodzené teritórium pre\nživot medveďa, ktoré tu bolo odjakživa stáročia, a to stále intenzívnejším odlesňovaním, výstavbou,\nmedveď bude vo svojom prirodzenom prostredí rušený hlukom, exhalátmi z výstavby, z prevádzky\nzariadení ako aj dôsledkami turizmu v chránených oblastiach, nekontrolovanému zberu lesných plodov,\nnielen pre osobnú spotrebu, neustálim zmenšovaním nerušeného prirodzeného teritória medveďa a\ntým aj zdrojov jeho potravy, bude sa čoraz viac stretávať človek s medveďom mimo jeho prirodzeného\nteritória. Kompetentní a každý človek žijúci v Slovenskej republike, mali by urobiť všetky efektívne\nopatrenia, ktoré by stret človeka s medveďom mimo jeho prirodzeného teritória eliminovali na najvyššiu\nmožnú mieru. Je potrebné predovšetkým riešiť príčiny a nielen dôsledky stretu, a to najhorším možným\nspôsobom, odstrelom živej bytosti. Krajnému riešeniu, odstrelu živej bytosti, medveďa hnedého, je\nmožné pristúpiť výnimočne a iba v prípade, ak skutočne v konkrétnej posudzovanej skutkovej situácii\nneexistuje uspokojujúca alternatíva pre vyriešenie problému tak ako to Slovenskej republike ukladajú\nzákony a únijná úprava.\n76. Úvaha správnych orgánov vyjadrená v dôvodoch rozhodnutí musí zodpovedať zisteným skutkovým\nokolnostiam a musí mať oporu vo vykonanom dokazovaní, musí byť logickým vyústením riadneho\nhodnotenia skutkových zistení, ktoré naplňujú aplikáciu zákonných ustanovení, podľa ktorých správny\norgán rozhodol. V posudzovanej veci zistené skutkové okolnosti nie je možné považovať za skutočnosti\npreukazujúce naplnenie zákonných ustanovení pre udelenie výnimky podľa § 40 ods. 3 b/, c/ v spojení\ns § 35 ods. 1 b/, e/ zákona č. 543/2002 Z. z.\n77. Vychádzajúc z uvedeného a s ohľadom na to, že vznesené kasačné námietky neboli spôsobilé na\nzrušenie napadnutého rozsudku krajského súdu, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný,\nkasačnú sťažnosť žalovaného v zmysle ustanovenia § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol, poukazujúc\ntiež na svoje skoršie rozhodnutie v obdobnej veci sp. zn. 6Sžk/12/2019 z 03.09.2019.\n78. Súčasne kasačný súd dáva do pozornosti rozhodnutie ESD C-674/17 zo dňa 10.10.2019 (bod\n63 rozsudku kasačného súdu) a zdôrazňuje, že v ňom uvedené zásady (podmienky odstrelu vlka) je\npotrebné zo strany správnych orgánov aplikovať aj v konaní o udelenie výnimky na odstrel medveďa.\n79. O náhrade trov kasačného konania rozhodol tak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal\núspech, ich náhradu podľa § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP nepriznal, žalobcovi trovy kasačného\nkonania nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli a ďalším účastníkom náhradu trov konania kasačný súd\ntaktiež nepriznal v zmysle § 169 SSP, keďže im v súvislosti s plnením povinnosti trovy nevznikli.\n80. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednomyseľne pomerom hlasov\n3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}