{"guid": "0615bdd8-c097-49ac-90e6-44791ead1447:871357b4-e87e-4fbe-b81f-f7c748cf2c0e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:1017201621.2", "spisova_znacka": "2Usam/2/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Usam/2/2018 z 27. 1. 2021", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. januára 2021, sp. zn. 2Usam/2/2018, ECLI:SK:NSSR:2021:1017201621.2", "identifikacne_cislo": "1017201621", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Katarína Benczová", "sudca_id": 62, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-katarina-benczova-62", "datum_vydania": "2021-01-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460", "nazov": "Ústava", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-13.odsek-2", "nazov": "§ 13 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-13.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/369", "nazov": "zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/369", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/369-1990"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/369/#paragraf-4.odsek-3.pismeno-n", "nazov": "§ 4 ods. 3 písm. n) zákona č. 369/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/369/#paragraf-4.odsek-3.pismeno-n", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/369-1990/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/369/#paragraf-4.odsek-4", "nazov": "§ 4 ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/369/#paragraf-4.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/369-1990/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/369/#paragraf-6.odsek-1", "nazov": "§ 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/369/#paragraf-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/369-1990/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/416", "nazov": "zákon č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/416", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/416-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/416/#paragraf-4.odsek-2", "nazov": "§ 4 ods. 2 zákona č. 416/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/416/#paragraf-4.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/416-2001/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/171", "nazov": "zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/171", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/171-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/171/#paragraf-10.odsek-5.pismeno-d", "nazov": "§ 10 ods. 5 písm. d) zákona č. 171/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/171/#paragraf-10.odsek-5.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/171-2005/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/171/#paragraf-10.odsek-6", "nazov": "§ 10 ods. 6 zákona č. 171/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/171/#paragraf-10.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/171-2005/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/85", "nazov": "zákon č. 85/1990 Zb. o petičnom práve", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/85", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/85-1990"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/85/#paragraf-5.odsek-5", "nazov": "§ 5 ods. 5 zákona č. 85/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/85/#paragraf-5.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/85-1990/paragraf-5"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/1992/460#paragraf-13", "/SK/ZZ/1990/369#paragraf-4", "/SK/ZZ/1990/369#paragraf-6", "/SK/ZZ/2001/416#paragraf-4", "/SK/ZZ/2005/171#paragraf-10", "/SK/ZZ/1990/85#paragraf-5"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/871357b4-e87e-4fbe-b81f-f7c748cf2c0e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:1017201621.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:1017201621.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:1017201621.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Usam/2/2018\n1017201621\n27. 01. 2021\nJUDr. Katarína Benczová\nECLI:SK:NSSR:2021:1017201621.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobcu: Krajská prokuratúra Bratislava, so sídlom\nVajnorská 47, Bratislava, proti žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom\nPrimaciálne nám. 1, Bratislava, zastúpený: White & Case s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Hlavné\nnám. 5, Bratislava, o vyslovenie nesúladu Všeobecne záväzného nariadenia hlavného mesta Slovenskej\nrepubliky Bratislavy č. 2/2017 zo dňa 30. marca 2017 o zákaze umiestnenia herní na území hlavného\nmesta Slovenskej republiky Bratislavy so zákonom, konajúc o kasačnej sťažnosti žalovaného proti\nuzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/156/2017-245 zo dňa 07. júna 2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) napadnutým uznesením podľa § 367 ods. 1 zákona\nč. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) vyslovil nesúlad Všeobecne záväzného\nnariadenia (ďalej aj ako „VZN“) hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. 2/2017 zo dňa 30.\nmarca 2017 o zákaze umiestnenia herní na území hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy v\ncelom jeho znení s ustanovením § 10 ods. 5 písm. d/ v spojení s § 10 ods. 6 zákona č. 171/2005 Z.z.\no hazardných hrách (ďalej aj len „zákon o hazardných hrách“) a s ustanovením § 6 ods. 1 zákona č.\n369/1990 Zb. o obecnom zriadení (ďalej aj len „zákon o obecnom zriadení“).\n2. V odôvodnení napadnutého uznesenia krajský súd uviedol, že na zasadnutí Mestského zastupiteľstva\nhlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy dňa 30. marca 2017 bol podľa § 11 ods. 5 písm.\nc/ zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave (ďalej aj ako „zákon o\nBratislave“) a podľa § 10 ods. 5 písm. d/ a § 10 ods. 6 zákona o hazardných hrách prijatý návrh\nVšeobecne záväzného nariadenia hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. 2/2017 zo dňa 30.\nmarca 2017, ktorým sa ustanovilo, že „na celom území hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy\nnemožno umiestniť herňu a/ v hoteloch, moteloch a penziónoch; b/ v budovách pre obchod a služby;\nc/ v budovách pre kultúru a na verejnú zábavu; d/ v bytových domoch s tým, že toto VZN nadobúda\núčinnosť dňa 01. mája 2017“.\n3. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu krajský súd zistil, že dňa 29. júna 2016 bola do\npodateľne Magistrátu hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy doručená petícia pod názvom\n„Petícia za Bratislavu bez hazardných hier“ (ďalej aj ako „Petícia“), ktorou podpísaní podporovatelia\nžiadali Mestské zastupiteľstvo hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, aby prijalo VZN,\nktorým hazardné hry podľa § 3 ods. 2 písm. b/, d/, e/ a i/ zákona o hazardných hrách nebude\nmožné prevádzkovať na území hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy. Mestské zastupiteľstvo\nuznesením č. 717/2017 zo dňa 26. januára 2017 predloženú Petíciu vzalo na vedomie a požiadalo\nprimátora hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, aby vyhovel požiadavkám obsiahnutým v\n\nPetícii a aby do 31. januára 2017 zverejnil návrh VZN, ktoré bude úplne zakazovať umiestnenie herní\nvo všetkých budovách uvedených v § 38 ods. 4 zákona o hazardných hrách. Návrh VZN bol zverejnený\nna úradnej tabuli a internetovej stránke hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy od 27. januára\n2017 do 10. februára 2017. Mestská rada uznesením č. 465/2017 zo dňa 02. februára 2017 odporučila\nMestskému zastupiteľstvu hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy schváliť predložené VZN\no zákaze umiestnenia herní na území Bratislavy. Na zasadnutí Mestského zastupiteľstva hlavného\nmesta Slovenskej republiky Bratislavy dňa 16. februára 2017 nebol schválený návrh VZN predložený\nna základe Petície.\n4. Z listiny žalovaného sp. zn. MAGS SPČ-OLP:33803/2017 z 08. marca 2017, ktorou primátor hlavného\nmesta Slovenskej republiky Bratislavy rozhodol o skrátení postupu pri príprave VZN, vyplýva, že petičný\nvýbor na stretnutí dňa 02. marca 2017 poveril primátora hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy,\naby na zasadnutie mestského zastupiteľstva predložil pôvodný návrh VZN s odôvodnením, aby vôľa\nviac ako 130.000 Bratislavčanov nebola zmarená. Návrh VZN (v rovnakom znení ako bolo predložené\nna zasadnutie mestského zastupiteľstva dňa 16. februára 2017) bol zverejnený na úradnej tabuli a\ninternetovej stránke hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy od 09. marca 2017 do 23. marca\n2017. Na zasadnutí Mestského zastupiteľstva hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy dňa 30.\nmarca 2017 bol predložený návrh VZN schválený uznesením č. 769/2017.\n5. Krajský súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že pre posúdenie súladnosti VZN s príslušným právnym\naktom (zákonom, ústavou) je nevyhnutné posúdiť, či ide o nariadenie prijímané vo veciach samosprávy\nobce, alebo vo veciach preneseného výkonu štátnej správy. Pri vymedzení samosprávnej a prenesenej\npôsobnosti obce vychádza zákon o obecnom zriadení z princípu subsidiarity, ktorý uprednostňuje\nsamosprávnu pôsobnosť obce pred prenesenou pôsobnosťou obce. Krajský súd mal za to, že oblasť\nprávnych vzťahov upravená vo VZN č. 2/2017 spadá do pôsobnosti orgánov štátnej správy (§ 4 ods.\n3 písm. n/ zákona o obecnom zriadení, podľa ktorého obec nariadením môže ustanoviť činnosti,\nktorých vykonávanie je zakázané alebo obmedzené na určitý čas alebo na určitom mieste), čím je\nobec splnomocnená zákonom na vydanie VZN (§ 6 ods. 2 zákona o obecnom zriadení). Mantinelom\ntejto normotvornej činnosti obce je zohľadniť obmedzenia vo vzťahu k základným právam a slobodám\nupravené v čl. 13 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, pričom právo podnikať sa podľa\nÚstavy Slovenskej republiky zaručuje so sprísnenou ochranou.\n6. Zákonná úprava prevádzkovania hazardných hier v zákone č. 171/2005 Z.z. o hazardných hrách dáva\nobci právomoc rozhodovať o udelení individuálnej licencie (§ 10 ods. 5 písm. c/), ako i rozhodovať o\nobmedzení prevádzkovania hazardných hier na území obce (§ 10 ods. 5 písm. d/). VZN obce, ako orgánu\nštátnej správy, je podzákonným právnym aktom, ktorým možno ukladať určité povinnosti fyzickým a\nprávnickým osobám len na základe zákona, t. j. zákon musí výslovne splnomocniť obec, aby mohla\nuložiť určitú povinnosť zasahujúcu do základných práv a slobôd. Krajský súd zastával názor, že ak\nchce obec uložiť zákaz umiestnenia herní na území hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a\ntým zasiahnuť do základných práv a slobôd osôb, musí mať na to výslovné zákonné splnomocnenie.\nKrajský súd uviedol, že vecou sa dôkladne zaoberal, a to aj s ohľadom na názor obyvateľov Bratislavy,\nktorí svojim podpisom podporili Petíciu (98.118 platných podpisov). Zistil však také porušenia zákona\nzo strany žalovaného, ktoré svojím charakterom a intenzitou privodili nesúlad posudzovaného prijatého\nVZN č. 2/2017 zo zákonom o hazardných hrách.\n7. V konaní bolo podľa krajského súdu preukázané, že žalovanému bola dňa 29. júna 2016 doručená\nPetícia, ktorou sa podpísaní obyvatelia Bratislavy domáhali zákazu umiestňovania herní na území\nBratislavy s odôvodnením, že ich prevádzkou dochádza k narušovaniu verejného poriadku. V tejto\nsúvislosti dal krajský súd do pozornosti, že petičné právo je garantované Ústavou Slovenskej republiky\nv čl. 27, pričom zákon č. 85/1990 Zb. o petičnom práve (ďalej aj ako „petičný zákon“) upravuje\nhmotnoprávne a procesné podmienky pri jeho použití. Po prijatí petície a prešetrení, či táto spĺňa\nformálne náležitosti je následne orgán verejnej moci, ktorému bola petícia určená, povinný petíciu\nvybaviť, t. j. vecne sa ňou zaoberať, prešetriť jej obsah a v lehote, ktorá neznemožní dosiahnutie jej\núčelu, písomne oznámiť výsledok vybavenia osobe, ktorá ju podala. Povinnosť zaoberať sa petíciou, t.j.\npetíciu prešetriť, slúži na vytvorenie podmienok, aby v prípade opodstatnenosti požiadaviek uvedených\nv petícii mohla obec prijať vo verejnom záujme opatrenia legislatívneho alebo iného charakteru (III. ÚS\n266/08).\n\n8. V predmetnej veci (rozhodovanie obce formou VZN o zákaze umiestňovania herní na území\nBratislavy) ide podľa názoru krajského súdu o prenesený výkon štátnej správy na obec, ktorý v\nzásade reguluje štát na celoštátnej úrovni. Obec preto musí pred vybavením petície, slúžiacej ako\npodklad pre možnosť hlasovania o danom VZN, uskutočniť zisťovanie splnenia nevyhnutnej podmienky\nvyžadovanej zákonom o hazardných hrách v § 10 ods. 6, (narúšanie verejného poriadku v súvislosti\ns hraním hazardných hier), aby mohla formou VZN ustanoviť zákaz umiestňovania herní v priestoroch\nvymedzených v § 10 ods. 5 písm. d/ zákona. V zmysle § 5 ods. 5 petičného zákona je povinnosťou\norgánu verejnej moci (žalovaného) podanú petíciu prešetriť tak, aby zistil skutočný stav veci a tiež to, či\nje podaná v súlade s právnymi predpismi a verejným záujmom. V prípade predmetnej Petície teda bolo\npotrebné, zistiť splnenie zákonom vyžadovanej podmienky pre vydanie požadovaného VZN, ktorým je\nnarúšanie verejného poriadku v súvislosti s hraním hazardných hier na území Bratislavy.\n9. Krajský súd zdôraznil, že predložený administratívny spis žalovaného neobsahuje žiadnu\ndokumentáciu o zisťovaní skutočného stavu veci, t. j., že by žalovaný nejakým spôsobom vykonal\nšetrenie, ktorým by zisťoval naplnenie zákonnej podmienky (narušovanie verejného poriadku v súvislosti\ns hraním hazardných hier) napriek tomu, že žalovaný disponuje viacerými možnosťami ako by mohol\ntakýto stav (rušenie verejného poriadku v súvislosti s hraním hazardných hier) zistiť, zadokumentovať a\nprípadne aj sankcionovať, napr. Mestskou políciou. Povinnosť prešetriť petíciu tak, aby príslušný orgán\nverejnej správy zistil skutočný stav veci, jeho súlad alebo rozpor s právnymi predpismi a verejným alebo\niným spoločným záujmom, vyslovil Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze IV. ÚS 109/2010-43 z 20.\ndecembra 2010. Žiadne takéto zisťovanie v administratívnom spise nie je zadokumentované. Krajský\nsúd v tejto súvislosti vyslovil záver, že predmetná Petícia nebola prešetrená, resp. skutočný stav nebol\nzistený v súlade s právnymi predpismi (§ 5 ods. 5 petičného zákona), a preto nedostatočne prešetrená\npetícia nemôže byť legitímnym podkladom pre jej vybavenie a ani následne predloženie návrhu VZN\nna hlasovanie o takomto návrhu.\n10. Krajský súd uviedol, že počas zákonom stanovenej lehoty na vybavenie Petície (30, resp. 60\npracovných dní od jej doručenia) mal žalovaný povinnosť prešetriť splnenie formálnych náležitosti Petície\n- pravosť a počet podpisov obyvateľov Bratislavy, ako aj naplnenie materiálnej podmienky Petície rušenie verejného poriadku v súvislosti s hraním hazardných hier. Napriek tomu, že Petíciu žalovaný\nani v predĺženej 60 dňovej lehote nevybavil, vôbec neskúmal materiálny dôvod Petície (v predloženom\nadministratívnom spise nie je o tom žiaden doklad). Potom podľa krajského súdu celkom zrejme nebol\nnaplnený § 5 ods. 5 petičného zákona, ktorý jednoznačne na to, aby mohla byť petícia vybavená,\nstanovuje správnemu orgánu povinnosť prešetriť formálne náležitosti petície - podpisy obyvateľov, ale\nstanovuje aj povinnosť prešetriť a zistiť skutočný stav veci - materiálnu podmienku, v danom prípade\nskutočnosť, či dochádza v obci k narúšaniu verejného poriadku v súvislosti s hraním hazardných hier.\nKeďže k žiadnemu takémuto prešetrovaniu Petície zo strany žalovaného nedošlo (nebolo to nijako\npreukázané), postup žalovaného po doručení Petície znamená podľa krajského súdu porušenie v žalobe\nnamietaných ustanovení zákona o hazardných hrách (§ 10 ods. 5 písm. d/ a § 10 ods. 6), ako aj § 6 ods.\n1 zákona o obecnom zriadení. Samotné nedodržanie zákonných lehôt na vybavenie Petície zo strany\nžalovaného nemalo podľa krajského súdu vplyv na súlad napadnutého VZN č. 2/2017 so zákonom.\n11. Ďalej krajský súd poukázal na to, že do svojho rozhodnutia transformoval „plnú jurisdikciu“ ako atribút\npráva na spravodlivý proces, v zmysle ktorej súd pri svojom rozhodovaní nemusí byť obmedzený v\nskutkových otázkach len tým, čo vo veci zistil žalobca. Krajský súd teda samostatne a nezávisle hodnotil\nsprávnosť a úplnosť úkonov žalovaného. Skúmal pochybenia žalovaného v rámci celého procesu\nkonania o návrhu VZN, teda aj štádium vybavenia petície v zmysle petičného zákona a v rámci tohto\nzistil, že konanie žalovaného trpí takou vadou, ktorá má nepochybne vplyv na zákonnosť napadnutého\nVZN. Svoj postup krajský súd odôvodnil základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, ktorým je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Rovnako judikatúra\nústavného súdu s uplatňovaním princípu právnej istoty v právom štáte spája požiadavku všeobecnosti,\nplatnosti, trvácnosti, stability, racionálnosti a spravodlivého obsahu právnych noriem; medzi ústavné\nprincípy vlastné právnemu štátu patrí aj zákaz svojvôle v činnosti štátnych orgánov, ako aj zásada\nprimeranosti, resp. proporcionality (m.m. PL. ÚS 1/04).\n12. Krajský súd dôvodil, že zákonnou podmienkou pre hlasovanie o návrhu VZN je vybavenie petície, čo\nvyplýva z petičného zákona. Následne nastupuje samotný proces rozhodovania - hlasovania Mestského\nzastupiteľstva Bratislavy o predloženom návrhu VZN. Vybavenie petície a hlasovanie o návrhu VZN sú\n\nsíce formálne oddelené fázy celého procesu konania začatého doručením petície, avšak sú navzájom\nprepojené a podmienené. Krajský súd preto dal za pravdu žalobcovi, že proces vybavenia petície\na hlasovanie o návrhu VZN je proces vzájomnej synergie, tieto dva úkony nie je možné v logickej\nsúvislosti od seba oddeliť. Bez vybavenej petície nemožno hlasovať o návrhu VZN, a to všetko ultra\nuno - jedna petícia, jedno vybavenie petície, hlasovanie o návrhu VZN. Uvedený názor krajský súd\noprel o rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky v súvislosti s petičným právom, ktorý\nvymedzil, že súčasťou objektívneho i subjektívneho petičného práva nie je povinnosť orgánu verejnej\nmoci petícii vyhovieť. Ani ústava a ani petičný zákon neobsahujú záruky priaznivého alebo dôsledky\nnepriaznivého vybavenia petície (nález PL. ÚS 4/2016 z 10. mája 2017).\n13. Pokiaľ ide o namietané opätovné prerokovanie návrhu VZN na základe petície, o ktorom už raz\nbolo rozhodované (16. februára 2017), prípustné podľa žalovaného vzhľadom na úpravu obsiahnutú\nv čl. 5 bod. 28 Rokovacieho poriadku Mestského zastupiteľstva hlavného mesta Slovenskej republiky\nBratislavy, krajský súd zastával názor, že takto možno postupovať iba v prípade, ak mestské\nzastupiteľstvo koná autonómne, v rámci originálnej kompetencie, kedy môže vydať VZN bez výslovného\nsplnomocnenia v zákone a nie v prípade preneseného výkonu štátnej správy, ako je to v predmetnom\nprípade, kedy obec v zmysle zákona o hazardných hrách môže vydať VZN iba v prípade, keď sa\nobyvatelia obce petíciou sťažujú, že sa v obci narúša verejný poriadok v súvislosti s hraním hazardných\nhier. Obyvatelia Bratislavy, ktorí vyjadrili podporu Petícii majú právo, aby o nej poslanci hlasovali a prijali\nalebo neprijali VZN. Takéto hlasovanie o Petícii sa udialo na zasadnutí Mestského zastupiteľstva dňa\n16. februára 2017 a týmto hlasovaním bolo ich právo vyplývajúce z predloženej Petície naplnené a\nvyčerpané. Opätovne na ďalšom zasadnutí mestského zastupiteľstva hlasovať o danom VZN napriek\nnamietanej úprave Rokovacieho poriadku už nebolo možné.\n14. Krajský súdu zohľadnil aj skutočnosť, že v súvislosti s predmetnou Petíciou bol zvolený petičný\nvýbor, zložený z primátora hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a starostov mestských častí\ns tým, že predsedom petičného výboru bol primátor hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy.\nVzhľadom na okolnosti primátor Bratislavy v petičnom výbore celkom zjavne nevystupoval ako súkromná\nfyzická osoba (označenie Petičný výbor - primátor hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy\na starostovia mestských častí), pričom zo zákona o Bratislave primátorovi nevyplýva kompetencia\nzastupovať petičný výbor a predkladať návrhy petičného výboru mestskému zastupiteľstvu. V postavení\nprimátora Bratislavy vo vzťahu k petičnému výboru krajský súd vzhliadol konflikt záujmov, keď primátor\nBratislavy predložil zastupiteľskému orgánu, ktorého zasadnutia zvoláva a vedie, návrh Petície, pri ktorej\nje predsedom petičného výboru, na prerokovanie návrhu VZN. Ak má platiť i v danej situácii všeobecný\nprincíp demokracie, t. j. oddelenie „výkonnej moci od zákonodarnej“ (v kontexte úrovne právomoci obce),\nso zabezpečením účinnej verejnej kontroly, je podľa krajského súdu nevyhnutné na konflikt záujmov\npoukázať.\n15. Krajský súd sa zaoberal aj účelom Petície, z označenia ktorej (prvá strana petičného hárku) vyplýva,\nže na území Bratislavy dochádza k narušovaniu verejného poriadku v súvislosti s hraním hazardných\nhier, a preto podpísaní obyvatelia hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy žiadajú, aby Mestské\nzastupiteľstvo hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy prijalo VZN, ktorým nebude možné\nprevádzkovať hazardné hry na území hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy. V tomto kontexte\nnepochybne vo vzťahu k verejnému poriadku je daná právomoc obce na riešenie problému cestou\nvydania VZN, avšak za splnenia zákonnom o hazardných hrách stanovených podmienok (§ 11 ods.\n5 písm. c/, § 10 ods. 5 písm. d/ a § 10 ods. 6 a § 5 petičného zákona). Pokiaľ by v súvislosti s\nhraním hazardných hier vzišla potreba riešenia sociálneho dopadu na obyvateľov Bratislavy, ako uviedol\nžalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe v časti III. neexistencia dôvodov pre odklad účinnosti (keďže VZN\nbolo prijaté za účelom odstraňovania závažných dopadov hazardných hier, okrem iného na jednotlivcov\nhrajúcich hazardné hry - patologická závislosť, osobný bankrot, ako i sociálnu a ekonomickú situáciu\ndotknutých rodín - rozpad rodín, zadlžovanie rodín, ďalej negatívny vplyv na mladistvých, následnú\nambulantnú starostlivosť, riziko kriminálnej aktivity a iné), takýto účel petície nie je podľa krajského\nsúdu možné naplniť, nakoľko sociálne otázky občanov Slovenskej republiky je oprávnený riešiť výlučne\nštát svojou nastavenou sociálnou politikou ktorá nespadá do kompetencie obce. V premise uvedených\nskutočností tu potom existuje rozpor medzi faktickým účelom samotnej Petície, ktorú uviedol sám\nžalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe „sociálny dopad na obyvateľov Bratislavy v súvislosti s hraním\nhazardných hier“ a formálnym účelom vymedzeným v zákone o hazardných hrách tak, ako je uvedený\nv záhlaví petičného hárku, „že sa v obci narúša verejný poriadok v súvislosti s hraním hazardných hier“.\n\n16. Krajský súd uzavrel, že prejav vôle obyvateľov obce s riešením určitého problému vyjadrený v\nPetícii nie je javom trvalým, ale je závislý od rôznych v čase sa meniacich a vyvíjajúcich faktorov\n(spoločenských, sociálnych, ekonomických, kultúrnych, demografických), a preto aj proces hlasovania\nzastupiteľstva obce o petícii obyvateľov nemôže byť časovo neobmedzený, čo by v danom prípade\npodľa Rokovacieho poriadku mohlo byť zneužité, keďže je daná možnosť až troch hlasovaní s odstupom\ndruhého a tretieho hlasovania minimálne 6 mesiacov (maximálna doba nie je stanovená).\n17. Krajský súd dospel k názoru, že žalovaný pri vybavení petície nepostupoval s odbornou\nstarostlivosťou tak, aby vôľa obyvateľov Bratislavy, ktorí Petíciu podporili, bola naplnená a vyslovil\nnesúlad s uvedenými ustanoveniami zákona o hazardných hrách a zákona o obecnom zriadení.\n18. Proti uzneseniu krajského súdu podal žalovaný (sťažovateľ) včas kasačnú sťažnosť, ktorou sa\ndomáhal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a konanie\nvo veci zastavil.\n19. Namietal, že krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočnil\njemu patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keď došlo k\nporušeniu práva žalovaného na nezávislý a nestranný súd, ako aj k porušeniu zákazu svojvôle súdu a\nrovnosti účastníkov. Žalovaný predovšetkým poukázal na to, že krajský súd rozhodol nad rámec rozsahu\na dôvodov uvedených v žalobe, čím porušil § 134 ods. 1 SSP a zároveň právo žalovaného na spravodlivý\nproces, keďže žalovanému nebolo umožnené vyjadriť sa k dôvodom, pre ktoré krajský súd vyslovil\nnesúlad VZN v celom jeho znení so zákonom. V tejto súvislosti žalovaný dôvodil, že žalobca v žalobe\nnamietal nesúlad VZN so zákonom len z dôvodu nemožnosti opätovného hlasovania o návrhu VZN, ktorá\nspôsobila nesplnenie zákonných podmienok na prijatie VZN a zároveň z dôvodu nevysporiadania sa s\npripomienkami k návrhu VZN v súlade so zákonom o obecnom zriadení. Krajský súd však napadnuté\nuznesenie zdôvodnil nielen nemožnosťou opätovného hlasovania preneseným výkonom štátnej správy,\nale aj konfliktom záujmov primátora Bratislavy, rozdielom medzi faktickým a formálnym účelom Petície a\nzávislosťou Petície a VZN od rôznych v čase sa meniacich a vyvíjajúcich sa faktorov. Žalovaný zdôraznil,\nže krajský súd o svojom zámere rozhodnúť na základe plnej jurisdikcie neinformoval. Považoval za\nneprípustné, aby súd, ktorý môže konať len v zmysle zákona, si uzurpoval plnú jurisdikciu a oznámil\ndôvody, na základe ktorých rozhodol, až po skončení súdneho konania.\n20. Žalovaný navyše všetky dôvody, ktoré krajský súd uviedol v napadnutom rozhodnutí nad rámec\nžaloby, považoval za vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že krajský\nsúd v napadnutom uznesení podmieňuje vydanie VZN prešetrením tvrdeného narúšania verejného\nporiadku. Zo znenia § 10 ods. 6 zákona o hazardných hrách pritom vyplýva, že podmienkou pre vydanie\nVZN, ktorým obec zakáže prevádzkovanie hazardných hier na svojom území, je petícia, v ktorej sa\nobyvatelia obce sťažujú na to, že v obci sa narúša verejný poriadok. Podľa žalovaného sa už samotným\nsťažovaním na narúšanie verejného poriadku má za to, že k jeho narúšaniu dochádza. Žalovaný zastával\nnázor, že skutočným stavom veci nie je prešetrenie toho, či k narúšaniu verejného poriadku dochádza,\nale prešetrenie toho, či sa obyvatelia obce sťažujú na narúšanie verejného poriadku. Skutočnosť, že\nsa obyvatelia Bratislavy v Petícii sťažovali na narúšanie verejného poriadku je zrejmá z textu Petície\na žalovaný preto nemal dôvod vykonávať prešetrovanie tak, ako to od neho vyžaduje krajský súd. V\ntejto súvislosti dal žalovaný do pozornosti dôvodovú správu k predmetnému zákonnému ustanoveniu,\npodľa ktorej už podpísaním petície sa obyvatelia obce sťažujú, že sa v obci narúša verejný poriadok\nv súvislosti s hraním hazardných hier, a preto zákon nemôže vyžadovať preukazovanie narúšania\nverejného poriadku.\n21. Ďalej žalovaný uviedol, že krajský súd nesprávne právne posúdil skutočnosť, že žalovaný\nrozhodovaním formou VZN o zákaze umiestňovania herní na území Bratislavy konal v rámci\npreneseného výkonu štátnej správy na obec. Okrem § 5 zákona o obecnom zriadení, ktorý zdôrazňuje,\nže nariadenia vydáva obec vo veciach územnej samosprávy, žalovaný rovnako poukázal v tejto súvislosti\naj na § 4 ods. 4 zákona o obecnom zriadení a § 4 ods. 2 zákona č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých\npôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky. Svoju argumentáciu v tomto\nsmere žalovaný podporil rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (3Rks/2/2014)\na Ústavného súdu Slovenskej republiky (PL. ÚS 4/2016). Úprava § 10 ods. 5 písm. d/ a ods. 6 zákona\no hazardných hrách predstavuje zákonnú limitáciu práva žalovaného na výkon územnej samosprávy,\n\nkeď spája vydanie VZN vo veci zabezpečenia verejného poriadku v obci s petíciou obyvateľov obce,\nktorej predmetom je sťažovanie sa na porušovanie verejného poriadku v súvislosti s prevádzkovaním\nhazardných hier.\n22. Žalovaný rovnako nesúhlasil s právnym názorom krajského súdu, podľa ktorého nebolo možné\nopätovne hlasovať o predmetnom VZN. Mal za to, že platný právny poriadok pripúšťa opakované\nhlasovania na základe jednej petície, keďže petícia (v zmysle požiadavky zákona o hazardných hrách)\na hlasovanie o návrhu VZN sú dve oddelené fázy v procese hlasovania o zákaze hazardu. Dôvodil,\nže petícia sa spravuje ustanoveniami petičného zákona, pričom táto fáza je ukončená vybavením\npetície. K riadnemu vybaveniu petície prišlo prijatím uznesenia č. 717/2017 Mestským zastupiteľstvom.\nZdôraznil, že zákon o hazardných hrách neustanovuje procesný postup obce (mestského zastupiteľstva)\npri hlasovaní o úplnom alebo čiastočnom zákaze hazardu na území obce. Tento procesný postup je\nupravený v § 11 ods. 4 písm. k/ a § 12 ods. 12 zákona o obecnom zriadení, v § 11 ods. 5 a § 29\nzákona o Bratislave a v čl. 5 ods. 28 Rokovacieho poriadku Mestského zastupiteľstva, z ktorého vyplýva,\nže Mestské zastupiteľstvo bolo oprávnené opätovne hlasovať o rovnakom materiáli. Uviedol, že zákon\no hazardných hrách nijakým spôsobom nereguluje spôsob hlasovania alebo opakované hlasovanie\no zákaze hazardu. Podľa žalovaného zákon o hazardných hrách ponecháva nedotknutú všeobecnú\nprávnu úpravu rokovania obecných zastupiteľstiev a na základe nej prijaté procesné pravidlá o spôsobe\nrokovania pri prijímaní VZN. Zdôraznil, že prijímanie VZN o hazarde nie je hlasovaním o petícii, ale\nje hlasovaním na základe splnenia podmienky, ktorá musí predchádzať procesu prijatia nariadenia.\nZastával názor, že ak prišlo k predloženiu petície, ktorá spĺňa podmienky podľa § 10 ods. 6 zákona o\nhazardných hrách, samotná petícia už nie je relevantná pre proces hlasovania o VZN.\n23. Ďalej žalovaný rozporoval aj záver krajského súdu o konflikte záujmov primátora Bratislavy,\nktorý bol zároveň predsedom petičného výboru. V tejto súvislosti uviedol, že bez súhlasu Mestského\nzastupiteľstva nie je možné prijať návrh primátora Bratislavy na vydanie akéhokoľvek VZN. Primátor\nBratislavy síce zvoláva a vedie zasadnutia Mestského zastupiteľstva, ale nie je v pozícii, z ktorej\nby dokázal ovplyvniť rozhodnutia zastupiteľstva. Petícia nepredstavovala osobný záujem primátora\nBratislavy, ale vyjadrovala verejný záujem 126.000 (resp. 98.000) obyvateľov Bratislavy. Hlasovanie\no Petícii bolo také isté hlasovanie ako o akejkoľvek inej petícii alebo návrhu VZN, ktorý predkladá\nprimátor Bratislavy. Podľa žalovaného nebola v danom prípade splnená ani jedna z podmienok pre\nobmedzenie petičného práva vyplývajúceho z čl. 27 Ústavy Slovenskej republiky a krajský súd preto\nnemohol nepriamo obmedzovať petičné právo primátora Bratislavy vyslovením konfliktu záujmov.\n24. Žalovaný tiež nesúhlasil s názorom krajského súdu, že sociálna politika nespadá do kompetencie\nobce. Dôvodil, že táto kompetencia obciam vyplýva nielen zo zákona o obecnom zriadení, ale rovnako\ntak aj zo zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách, a to v súvislosti so zabezpečením verejného\nporiadku, ktorého ochrana je úzko spätá so sociálnou politikou a sociálnym prostredím. Žalovaný sa\nrovnako nestotožňoval s názorom krajského súdu o závislosti Petície a VZN od rôznych v čase sa\nmeniacich a vyvíjajúcich sa faktorov. Podľa žalovaného sa krajský súd snaží spochybniť VZN a prejav\nvôle obyvateľov Bratislavy vyjadrený Petíciou tým, že obyvatelia, ktorí podpísali Petíciu, už v čase prijatia\nVZN nemusia mať záujem o jeho prijatie, a to z dôvodu zmeny rôznych faktorov. Zmena faktorov, ktoré\novplyvnili Petíciu, má byť reflektovaná v akte, ktorý je prijatý, resp. neprijatý na základe petície. V prípade\nPetície mali poslanci Mestského zastupiteľstva možnosť predložené VZN prijať, alebo ak mali pocit, že\nv priebehu času od zahájenia Petície došlo k takým faktorom, kvôli ktorým nie je prijatie VZN účelné,\nmohli návrh VZN odmietnuť.\n25. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalovaného súhlasil s napadnutým uznesením krajského\nsúdu a s jeho právnym posúdením veci sa stotožňoval. Uviedol, že výrok rozhodnutia krajského súdu\nzodpovedá žalobnému petitu. Podľa žalobcu to, že krajský súd podrobne vyhodnotil proces prijatia\nnapadnutého VZN, jeho obsah a aj samotnú Petíciu a proces jej vybavenia, neznamená, že išiel nad\nrámec žalobných dôvodov. Mal za to, že krajský súd sa riadne a náležite vysporiadal s najpodstatnejšou\nžalobnou námietkou spočívajúcou v tvrdení rozporu - nezákonnosti VZN (ako celku) so zákonom.\nPoukázal tiež na to, že v žalobe bolo namietané nevysporiadanie sa s pripomienkami k návrhu VZN.\nPráve v týchto pripomienkach bolo okrem iného namietané, že žalovaný neskúmal, či naozaj dochádza\nk narušovaniu verejného poriadku.\n\n26. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd“ alebo „najvyšší súd“) ako súd kasačný (§\n438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v\nkasačnej sťažnosti sťažovateľa (§ 453 ods. 1 a 2 SSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa\n§ 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky pre zrušenie\nalebo zmenu rozhodnutia správneho súdu na jej základe .\n27. Predmetom konania pred kasačným súdom je rozhodnutie o podanej kasačnej sťažnosti žalovaného\nproti uzneseniu krajského súdu, ktorým krajský súd vyslovil nesúlad Všeobecne záväzného nariadenia\nhlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. 2/2017 zo dňa 30. marca 2017 o zákaze umiestnenia\nherní na území hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy so zákonom.\n28. Podľa čl. 13 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky medze základných práv a slobôd možno upraviť za\npodmienok ustanovených touto ústavou len zákonom.\n29. Podľa § 4 ods. 3 písm. n/ zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení (v znení do 31. augusta 2018)\nobec pri výkone samosprávy najmä zabezpečuje verejný poriadok v obci; nariadením môže ustanoviť\nčinnosti, ktorých vykonávanie je zakázané alebo obmedzené na určitý čas alebo na určitom mieste.\n30. Podľa § 4 ods. 4 zákona o obecnom zriadení, ak zákon pri úprave pôsobnosti obce neustanovuje, že\nide o výkon prenesenej pôsobnosti štátnej správy, platí, že ide o výkon samosprávnej pôsobnosti obce.\n31. Podľa § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení obec môže vo veciach územnej samosprávy vydávať\nnariadenia; nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi,\nzákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a\nktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.\n32. Podľa § 10 ods. 5 písm. d/ zákona č. 171/2005 Z.z. o hazardných hrách v znení účinnom ku dňu\n30.3.2017, obec môže za podmienok podľa odseku 6 ustanoviť všeobecne záväzným nariadením, že\nna jej území nemožno umiestniť herňu v budovách uvedených v § 38 ods. 4 písm. a/, b/, c/ alebo písm.\nd/, alebo v kombinácii budov v členení podľa § 38 ods. 4 písm. a/ až d/ alebo vo všetkých budovách\nuvedených v § 38 ods. 4, pričom toto všeobecne záväzné nariadenie musí platiť na celom území\nobce; na prevádzkovateľa hazardnej hry, ktorému bola udelená individuálna licencia na prevádzkovanie\nhazardnej hry pred nadobudnutím účinnosti všeobecného záväzného nariadenia, sa toto všeobecne\nzáväzné nariadenie nevzťahuje do doby skončenia platnosti tejto individuálnej licencie.\n33. Podľa § 10 ods. 6 zákona č. 171/2005 Z.z. o hazardných hrách, všeobecne záväzné nariadenie\npodľa odseku 5 písm. d/ môže obec vydať, ak sa obyvatelia obce petíciou sťažujú, že sa v obci narúša\nverejný poriadok v súvislosti s hraním hazardných hier, pričom takú petíciu musí podporiť najmenej 30%\nobyvateľov obce, ktorí dovŕšili 18 rokov veku. Osobitný predpis o hlavnom meste Slovenskej republiky\nBratislave a osobitný predpis o meste Košice môžu ustanoviť nižšie kvórum obyvateľov mesta, ktorí\ndovŕšili 18 rokov veku a ktorí musia takú petíciu podporiť, pričom toto kvórum nemôže byť nižšie ako\n15 %; toto nižšie kvórum sa uplatní, len ak pôsobnosť v oblasti hazardných hier nie je štatútom mesta\nprenesená na mestské časti. Vyvesenie návrhu takého všeobecne záväzného nariadenia na úradnej\ntabuli obec oznámi ministerstvu do troch dní odo dňa jeho vyvesenia a prijatie takého všeobecne\nzáväzného nariadenia obec oznámi ministerstvu do troch dní odo dňa jeho prijatia s uvedením dátumu\njeho účinnosti.\n34. Podľa § 5 ods. 5 zák. č. 85/1990 Zb. o petičnom práve (petičný zákon), príslušný orgán verejnej\nmoci je povinný prešetriť a vybaviť petíciu tak, aby zistil skutočný stav veci, jeho súlad alebo rozpor s\nprávnymi predpismi a verejným alebo iným spoločným záujmom. Výsledok vybavenia petície písomne\noznámi do 30 pracovných dní od doručenia petície alebo od odstránenia jej nedostatkov podľa odseku\n4 zástupcovi. Vo zvlášť zložitých prípadoch, príslušný orgán verejnej moci písomne oznámi zástupcovi,\nže petícia sa vybaví v lehote najneskôr do 60 pracovných dní. Ak tento zákon neustanovuje inak, pri\nprešetrení petície sa primerane postupuje podľa osobitného predpisu.\n35. V súvislosti s prejednávanou vecou kasačný súd identifikoval celý komplex právnych problémov, tak\ntýkajúcich sa postupu žalovaného, výsledkom ktorého bolo vydanie napadnutého VZN, ako aj v postupu\nkrajského súdu v rámci výkonu súdneho prieskumu súladu napadnutého VZN so zákonom.\n\n36. Pokiaľ sa týka procesnoprávnej úpravy podmienok konania krajského a kasačného súdu,\nvytvárajúceho rámec pre materiálny prieskum postupu a záverov orgánu verejnej správy, v prvom rade je\ntreba pripomenúť, že právna úprava rozhodovania správneho súdu je založená na viazanosti žalobnými\nbodmi (§134 ods. 1 SSP) ako dôsledku princípu subsidiarty správneho súdnictva. Výnimku predstavujú\nprípady podľa § 134 ods. 2 SSP, pričom medzi tieto výnimky zákon právnu úpravu Konania o súlade\nvšeobecne záväzného nariadenia obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja so zákonom,\nnariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných\norgánov štátnej správy, podľa § 357 a nasl. SSP nezahŕňa.\n37. Podľa kasačného súdu preto nemožno akceptovať postup správneho súdu, ktorý do svojho\nrozhodnutia v zmysle bodu 78 uznesenia „transformoval „plnú jurisdikciu“ ako atribút práva na\nspravodlivý proces“, odôvodnenú požiadavkami princípov materiálneho právneho štátu, zákazu svojvôle\nv činnosti správnych orgánov a potreby ústavne konformného výkladu zákona s odkazom na\nvšeobecne platnú a akceptovanú judikatúru Ústavného súdu SR. Na základe tohto postupu krajský\nsúd nerešpektoval viazanosť rozsahom žalobných dôvodov a inicioval komplexný prieskum správneho\nkonania smerujúci k zisteniu všetkých do úvahy prichádzajúcich dôvodov nesúladu napadnutého VZN\nso zákonom. Kasačný súd nespochybňuje požiadavky kladené Ústavou SR na rozhodovania súdov,\nprejavujúce sa aj vo formulácii základných princípov správneho konania (§ 5 SSP), na druhej strane\ntreba zdôrazniť, že možnosť prisvojenia si „plnej jurisdikcie“ je v správnom súdnom poriadku vyhradená\npre určené konania a jej prípustnosť treba vykladať reštriktívne.\n38. Jedným z všeobecne upravených prípadov aplikácie „plnej jurisdikcie“ je možnosť peňažnej\nmoderácie v zmysle § 192 SSP, upravenej v rámci všeobecnej správnej žaloby a rozumie sa ním\nvyužitie oprávnenia znížiť výšku peňažného plnenia alebo peňažnej náhrady, uloženej napadnutým\nrozhodnutím, teda zásah do právomoci správneho orgánu výsledkom ktorého je zmena rozhodnutia.\nDruhým prípadom plnej jurisdikcie je v sankčná moderácia v zmysle § 198 SSP v rámci komplexnej\núpravy konania o správnej žalobe vo veciach správneho trestania, kde vzhľadom na ústavnú požiadavku\nsúdnej ochrany podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR má správny súd právomoc konať a rozhodovať o\nzodpovednosti za priestupok alebo iný správny delikt postupom ako by rozhodoval trestný súd. V\nprejednávanej veci dôvodnosť postupu správneho súdu narušujúceho zásadu subsidiarity správneho\nsúdnictva (viazanosť žalobnými dôvodmi) vo vzťahu k citovaným ústavnoprávnym požiadavkám nebola\nvysvetlená ani nijako konkrétne odôvodnená.\n39. V nadväznosti na to kasačný súd zastáva názor, že pri svojom rozhodovaní môže prihliadať\nlen na dôvody rozhodnutia správneho súdu reagujúce na riadne a včas uvedené žalobné dôvody. S\nnámietkami týkajúcimi sa prekročenia rozsahu žalobných dôvodov a právneho vyhodnotenia týchto\ndôvodov správnym súdom je dôvodné vysporiadať sa v rozsahu reálnosti ich dopadu na právne\npostavenie kasačného sťažovateľa.\n40. Pokiaľ sa týka súdneho prieskumu samotného správneho konania, je možné identifikovať právne\nproblémy súvisiace s výkonom petičného práva na základe petičného zákona, v konaní vyvstali problémy\nv súvislosti s nerovnakým výkladom podmienok právnej úpravy vydávania všeobecne záväzných\nnariadení obcou, a problematikou špecifickej kombinácie úpravy vydávania všeobecne záväzného\nnariadenia obce na základe petície požadujúcej obmedzenie resp. zákaz prevádzkovania hazardných\nhier na území obce upravenej v § 10 zákona o hazardných hrách.\n41. Vzhľadom na rozsah žalobných dôvodov, ktoré možno ustáliť ako námietka nemožnosti opätovného\nhlasovania o návrhu VZN a nevysporiadanie sa s pripomienkami k návrhu VZN v zmysle úpravy\npetičného zákona, sa ako základná javí otázka, či je z hľadiska platného práva prípustné opakovane\nhlasovať o kvázi novom návrhu VZN vo veci požadovaného zákazu hazardu, vypracovanom na základe\npetície (na účely dosiahnutia zákazu hazardných hier na území obce), ktorá bola v predchádzajúcom\nsprávnom konaní vybavená postupom podľa petičného zákona a zohľadnená v návrhu VZN, ktoré bolo\nmestskému zastupiteľstvu predložené a pri riadnom hlasovaní nebolo schválené. Vyhodnotenie tejto\notázky bolo relevantným dôvodom pre právny záver správneho súdu.\n42. Krajský prokurátor, ktorý opísaný postup nepovažoval za súladný so zákonom (a nakoľko neuspel\nna základe podaného protestu prokurátora), v podanej žalobe s ohľadom na opísaný priebeh konania\n\nodôvodňoval rozpor VZN prijatého pri „opakovanom“ hlasovaní s ust. § 10 ods. 5 písm. d) a § 10\nods. 6 zák. 171/2005 Z.z. a § 6 ods. 1 zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení jednak tým, že je v\nrozpore so zásadou legality a právnej istoty, aby už o raz vybavenej petícii formou hlasovania obecného\nzastupiteľstva bolo hlasované opakovane.\n43. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že petičné právo ako základné právo zahrnuté do politických\npráv predstavuje jednu z foriem priamej demokracie. Je jedným z prostriedkov, prostredníctvom ktorých\ndochádza k uplatneniu princípu suverenity občanov zakladajúceho ich legitímny nárok zúčastňovať sa\nna správe vecí verejných (PL. ÚS 42/95). Súčasťou objektívneho i subjektívneho petičného práva nie\nje povinnosť orgánu verejnej moci petícii vyhovieť. Ani ústava, a tým menej petičný zákon neobsahujú\nkonkrétne záruky priaznivého alebo dôsledky nepriaznivého vybavenia petície. Z práva podať petíciu\nnemožno odvodzovať subjektívne právo na to, aby jej bolo obsahovo vyhovené. K porušeniu petičného\npráva ako základného práva môže dôjsť iba v súvislosti s nesplnením niektorých predpokladov\npotrebných na jeho realizáciu upravených ústavou a v príslušných ustanoveniach petičného zákona.\nMohlo by to byť napr. zmarenie možností pripojiť sa k petícii, bránenie zbierať podpisy pod petíciu,\nneprijatie petície štátnym orgánom, neodpovedanie na ňu, prenasledovanie za podpísanie petície a pod.\nPorušením petičného práva rozhodne však nie je skutočnosť, že petícia neviedla k želateľnému výsledku\nňou sledovanému (I. ÚS 38/94).\n44. Účelom petičného práva nie je garantovať realizáciu petíciou navrhovaného riešenia určitého\nspoločenského problému orgánom verejnej moci, na ktorý sa petenti obrátili. Zmyslom petičného práva\nje umožniť jeho nositeľovi podieľať sa na správe verejných vecí tým, že má právo obrátiť sa na orgány\nverejnej moci so svojim žiadosťami, návrhmi a sťažnosťami. Petičné právo tak nadobúda informačný\nrozmer garantujúci petentovi neformálny komunikačný kanál, ktorým upriami pozornosť orgánu verejnej\nmoci na problémovú vec verejného alebo iného spoločného záujmu. Následne petičné právo vykazuje\ncelkom prirodzene aj realizačný rozmer spočívajúci v povinnosti orgánu verejnej moci petíciu prešetriť,\nvybaviť ju a výsledok vybavenia oznámiť osobe určenej v petícii na zastupovanie v styku s orgánom\nverejnej moci. Obsah petičného práva však nesiaha ďalej smerom k druhovo predpísaným spôsobom\nvybavenia petície či dokonca k jedinému možnému spôsobu jej vybavenia (obdobne viď nález Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky\nsp. zn. PL. ÚS 4/2016 zo dňa 10. mája 2017).\n45. Všeobecne je treba uviesť, že príslušné ustanovenia petičného zákona v nadväznosti na právnu\núpravu zákona o obecnom zriadení nie je dôvodné vykladať inak ako tak, že v prípade ak obecné\n(mestské) zastupiteľstvo návrh VZN vychádzajúci z petície obyvateľov mesta po riadnom hlasovaní\nneprijme (ako bolo v danom prípade na zasadnutí Mestského zastupiteľstva hlavného mesta Slovenskej\nrepubliky Bratislavy dňa 16. februára 2017), o tomto návrhu VZN už nie je možné opakovane hlasovať.\nAk už raz zastupiteľstvo prejavilo vôľu neprijať návrh VZN vychádzajúceho z petície občanov vyčerpal sa\ntým zákonom garantovaný rozsah petičného práva a už raz vyjadrený prejav vôle poslancov mestského\nzastupiteľstva týkajúci sa jednej petície nie je možné prekonať opakovaným hlasovaním, pretože ani\nsamotná petícia nezaručuje obyvateľom mesta, že ich vôli bude vyhovené.\n46. Z ustanovenia § 10 ods. 6 zákona o hazardných hrách vyplýva, že ak sa 30 % obyvateľov mesta\nformou petície sťažuje na narúšanie verejného poriadku v meste práve v súvislosti s prevádzkou\nhazardných hier, je v právomoci mestského zastupiteľstva prijať VZN vychádzajúceho z vôle obyvateľov\nmesta potvrdenej v petícii. Žalovaný opakovane poukazoval na skutočnosť, že sa jedná o špecifický\nprípad hlasovania mestského zastupiteľstva o návrhu VZN vychádzajúceho z vôle obyvateľov mesta\nvyjadrenej v petícii podľa § 10 ods. 6 zákona o hazardných hrách. Kasačný súd súhlasí s názorom\nžalovaného, ktorý napokon potvrdil aj krajský súd, že samotná petícia a hlasovanie o návrhu VZN\nvychádzajúcom z petície sú v zásade formálne oddelené fázy celého procesu. To však neznamená, že\npetícia podľa § 10 ods. 6 zákona o hazardných hrách sa môže posudzovať izolovane, len v kontexte\nustanovení petičného zákona a následné hlasovanie o návrhu VZN vychádzajúcom z takej petície\nje samostatným procesom upraveným Rokovacím poriadkom žalovaného, ktorý pripúšťa opakované\npredloženie neschváleného materiálu na hlasovanie.\n47. Vzhľadom na okolnosti prípadu a účel dotknutej právnej úpravy (participácia obyvateľov obce na\nzásahu do základného práva podnikať) je vybavenie petície, na ktorú kladie zákon minimálne požiadavky\nv § 10 ods. 6 zákona o hazardných hrách a následné hlasovanie o VZN podľa § 10 ods. 5 písm.\n\nd/ uvedeného zákona, na seba nadväzujúcim procesom, ktorý nie je možné od seba oddeliť. Jedna\npetícia podľa § 10 ods. 6 zákona o hazardných hrách je podmienkou jedného (riadne uskutočneného)\nhlasovania obecného (mestského) zastupiteľstva obce (mesta) o návrhu VZN podľa § 10 ods. 5 písm.\nd/ citovaného zákona vychádzajúceho z povinnosti orgánu verejnej správy vysporiadať sa s prejavom\nvôle občanov obsiahnutej v predloženej petícii.\n48. Uvedený záver má oporu aj v názore Ústavného súd Slovenskej republiky vyslovenom v náleze sp.\nzn. PL. ÚS 4/2016 zo dňa 10. mája 2017, podľa ktorého výklad noriem obsiahnutých v § 10 ods. 5 písm.\nd/ a § 10 ods. 6 zákona o hazardných hrách musí smerovať k takému ich uplatňovaniu, ktoré si bude\nvyžadovať legitimizovanie každého hlasovania poslancov obecných zastupiteľstiev podľa § 10 ods. 5\npísm. d/ zákona o hazardných hrách samostatnou petíciou obyvateľov obce v počte najmenej 30 %.\n49. Opačný výklad týchto ustanovení (tak ako sa to snaží navodiť aj žalovaný) by v konečnom dôsledku\nznamenal oslabenie možnosti zákonom upravenej participácie obyvateľov obce v procese výkonu\nobecnej samosprávy na úseku administrácie hazardných hier, v rámci ktorého by mohlo dochádzať k\nzásahu do základného práva na podnikanie (čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), čo bezpochyby\nnebolo úmyslom zákonodarcu. Petícia podľa § 10 ods. 6 zákona o hazardných hrách podmieňuje využitie\nprávomoci obecného zastupiteľstva vo sfére hazardu na parciálnej úrovni stelesnenej v § 10 ods. 5 písm.\nd/ zákona o hazardných hrách.\n50. Ak teda krajský súd vyslovil nesúlad VZN č. 2/2017 s ustanoveniami § 10 ods. 5 písm. d/ v spojení s\n§ 10 ods. 6 zákona o hazardných hrách z dôvodu, že žalovaný prostredníctvom hlasovania mestského\nzastupiteľstva opakovane rozhodoval o návrhu VZN vychádzajúceho z Petície, o ktorej už bolo predtým\nrozhodované s negatívnym výsledkom (na zasadnutí mestského zastupiteľstva dňa 16. februára 2017),\ntento postup krajského súdu je nutné považovať za správny.\n51. Na tomto závere nič nemení ani nesprávny názor krajského súdu, že VZN týkajúce sa hlasovania o\npetícii obyvateľov podľa § 10 ods. 6 zákona o hazardných hrách predstavuje výkon prenesenej štátnej\nsprávy. Kasačný súd sa stotožňuje so žalovaným, že sa jedná o výkon samosprávnej kompetencie, t.\nj. originálnej kompetencie. Odpoveď na prípadné výkladové pochybnosti v súvislosti s § 4 zákona o\nobecnom zriadení možno nájsť napr. v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS\n4/2016 zo dňa 10. mája 2017 ktorý v bodoch 80 - 83 uviedol:\nPodľa § 10 ods. 5 písm. d) zákona o hazarde je obec oprávnená všeobecne záväzným nariadením\nustanoviť, že na jej území nemožno umiestniť herňu v druhovo určených budovách. Ústavný súd sa\nplne stotožňuje so zhodnými názormi účastníkov konania o pôvodnom charaktere tejto kompetencie\nrealizovanej obecným zastupiteľstvom, preto sa touto otázkou nebude bližšie zaoberať. ....Obecné\nzastupiteľstvo na prijatie všeobecne záväzného nariadenia regulujúceho prevádzkovanie hazardu\nv danej obci nepotrebuje súhlasný prejav vôle iného nositeľa verejnej moci, resp. orgánu, ktorý\nvykonáva verejnú moc v mene a na zodpovednosť subjektu verejnej moci od obce odlišného. Len za\nsplnenia takejto podmienky by bolo možné uvažovať o ústavne relevantnom zásahu do práva obce na\nsamosprávu, pretože výkon obecnej samosprávy by bol podmienený prejavom vôle subjektu, ktorý za\nvýsledok uplatnenia obecnej samosprávnej moci v konečnom dôsledku nebude niesť zodpovednosť.\nVzájomné pôsobenie § 10 ods. 5 písm. d) a § 10 ods. 6 zákona o hazarde vedie podľa názoru\nústavného súdu k záveru, podľa ktorého oprávnenie konkrétneho obecného zastupiteľstva normatívne\nregulovať prevádzkovanie hazardu na území obce nie je podmienené povolením, súhlasom alebo\niným právne významným aktom iného nositeľa verejnej moci (štátu, samosprávneho kraja, resp. ich\norgánov). Naopak, conditio sine qua non pre prijatie všeobecne záväzného nariadenia regulujúceho\nprevádzkovanie hazardu predstavuje prejav vôle (petícia) 30 % obyvateľov obce, teda tých subjektov,\nktoré sú v obci ako samosprávnom celku združené (čl. 64a ústavy v spojení s § 3 ods. 1 zákona o\nobecnom zriadení) a v prospech ktorých sa v konečnom dôsledku obecná samospráva má vykonávať.\n52. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že najvyšší súd už v uznesení sp. zn. 3Rks/2/2014 zo dňa 06.\noktóbra 2015 konštatoval a vysvetlil, že zákonodarca u obce rozlišuje medzi preneseným výkonom\npôsobnosti štátnej správy a výkonom samosprávnej pôsobnosti obce. Ustanovenie § 4 ods. 2 zákona\no prechode pôsobností (zák. č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej\nsprávy na obce a na vyššie územné celky) možno chápať ako interpretačné pravidlo, podľa ktorého\nak nie je v zákone upravujúcom pôsobnosť obce alebo vyššieho územného celku uvedené, že ide\no prenesený výkon štátnej správy, platí, že ide o originálnu (samosprávnu) pôsobnosť. Pri výkone\n\nsamosprávnej (originálnej) pôsobnosti je samosprávny orgán viazaný len ústavou a zákonmi, ale\nsamotný výkon pôsobnosti už podlieha jeho rozhodovacej právomoci a regulácii vlastnými všeobecne\nzáväznými nariadeniami. Pri prenesenom výkone štátnej správy je orgán samosprávy len mechanickým\nvykonávateľom daných pôsobností, ktoré naďalej zostávajú akoby pôsobnosťami štátneho orgánu.\n53. Záver o originálnej kompetencii (v rámci výkonu samosprávnych funkcií obce) podporuje aj\nštandardne aplikovaný výklad ustanovenia § 4 ods. 4, zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v\nznení zákona č. 453/2001 Z.z. v zmysle ktorého ak zákon pri úprave pôsobnosti obce neustanovuje,\nže ide o výkon prenesenej pôsobnosti štátnej správy, platí, že ide o výkon samosprávnej pôsobnosti\nobce, pričom v ustanovení § 4 ods. 3 zákon demonštratívne upravuje činnosti, ktoré obec uskutočňuje pri\nvýkone samosprávy. Jednou z nich je vydávanie nariadení (za účelom zabezpečenia verejného poriadku\nv obci), ktorými obec ustanoví činnosti, vykonávanie ktorých je zakázané alebo obmedzené na určitý čas\nalebo na určitom mieste (§ 4 ods. 3 písm. n/ zákona o obecnom zriadení v znení účinnom do 31. augusta\n2018). Aj keď oprávnenie obce na vydanie všeobecne záväzného nariadenia, ktorým ustanoví, že na jej\núzemí nemožno umiestniť herňu v druhovo určených budovách, je rámci osobitnej úpravy problematiky\nuvedené v zákone o hazardných hrách (§ 10 ods. 5 písm. d/) je uvedené, nič to nemení na dôvodnosti\nzáveru, že vydaním uvedeného VZN dochádza k realizácii kompetencie obce v oblasti samosprávy.\n54. Záver o správnosti posúdenia vydania VZN ako prostriedku výkonu samosprávnej kompetencie obce\nbol pre argumentáciu žalovaného v kasačnej sťažnosti významný v tom, že správny súd vo svojom\nrozhodnutí pripustil (čl. 81 uznesenia) možnosť opakovaného prerokovania návrhu VZN „iba v prípade,\nak mestské zastupiteľstvo koná autonómne, v rámci originálnej kompetencie, kedy môže vydať VZN bez\nvýslovného splnomocnenia v zákone....“ Ani krajský súd, tým však nedospel k záveru (ako si to vysvetľuje\nžalovaný), že vo všetkých prípadoch výkonu originálnej kompetencie môže mestské zastupiteľstvo\nBratislavy opakovane hlasovať o VZN s ohľadom na predložené znenie Rokovacieho poriadku.\n55. Rokovací poriadok mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR Bratislavy v čl. 5 ods. 28 uvádza:\nAk mestské zastupiteľstvo na dvoch po sebe nasledujúcich rokovaniach materiál neschválilo, materiál\nv tej istej veci môže byť predložený najskôr o šesť mesiacov. Zaradený na rokovanie skôr ako o šesť\nmesiacov môže byť materiál v prípade, ak o tom rozhodne mestské zastupiteľstvo trojpätinovou väčšinou\nhlasov prítomných poslancov.\n56. Kasačný súd má za to, že pri vyhodnocovaní oprávnenosti a dôvodnosti opakovaného predloženie\nnávrhu VZN na rozhodnutie mestskému zastupiteľstvu treba zohľadniť, že pojem „materiál“ predstavuje\nobsahovo nepochybne širšie vymedzenie predmetu rozhodovania mestského zastupiteľstva, ako je\nprípad, keď je na hlasovanie predložený návrh VZN na základe petície obyvateľov podľa § 10 ods. 5\npísm. d) a § 10 ods. 6 zákona o hazardných hrách. Podstatné pre tento záver je to, že pri hlasovaní o\npetícii podľa § 10 ods. 6 zákona o hazardných hrách je potrebné zohľadniť aj obsah a účel petičného\nzákona, ktorý podľa kasačného súdu predstavuje prekážku pre aplikovateľnosť čl. 5 od. 28 Rokovacieho\nporiadku.\n57. Je nepochybné, že pri výkone samosprávnej kompetencie prostredníctvom hlasovania mestského\nzastupiteľstva je Mesto Bratislava aj s odkazom na úpravu § 1 ods. 2 zákona o obecnom zriadení a čl.2\nÚstavy Slovenskej republiky povinné dôsledne postupovať spôsobom, rešpektujúcim nielen doslovný\ntext zákona ale aj jeho výklad smerujúci k ústavne konformnej aplikácii právneho predpisu v nadväznosti\nnielen na jeho účel ale aj na vecné súvislosti.\n58. Namietaným postupom, spočívajúcim v opakovanom predložení návrhu uznesenia vyplývajúceho\nz konkrétnej petície na hlasovanie mestského zastupiteľstva bez ohľadu na to, že už raz riadne\nhlasovanie prebehlo, došlo podľa kasačného súdu k hrubému zásahu do účelu a požiadaviek zákonnej\núpravy petičného práva, ktoré nie je možné ponímať len ako automatické právo zákonom stanoveného\nkvóra petentov na vyhovenie ich petície. Bez ohľadu na to, aká bola motivácia príslušných zástupcov\nmesta pri opakovanom predkladaní návrhu, zvolený postup sa javí ako nadštandardné a neoprávnené\nzasahovanie do dôsledkov zákonného a nikým nespochybneného hlasovania o predmetnej petícii\nuskutočneného dňa 16. februára 2017. Kasačný súd sa stotožňuje s názorom žalobcu uvedeným\nv žalobných dôvodoch, že takýto postup je v rozpore so zásadou legality a právnej istoty, ktorá\nsa nepochybne viaže aj ku konaniu podľa petičného zákona ako prostriedku na realizáciu ústavou\ngarantovaného petičného práva a aj ku konaniu podľa zákona o obecnom zriadení.\n\n59. Dôvodnosť a význam tohto žalobného dôvodu sú sami o sebe spôsobilé privodiť záver o správnosti\nrozhodnutia krajského súdu, konštatujúceho nesúlad VZN prijatého dňa 7. júna 2018 tak s citovanými\nustanoveniami zákona o hazardných hrách, ako aj s citovaným ustanovením zákona o obecnom\nzriadení.\n60. Vyššieuvedené bolo určujúcim faktom pri rozhodovaní kasačného súdu v nie jednoduchej procesnej\nsituácii, kde správny súd oprel svoje rozhodnutie jednak o jeden z dvoch žalobných bodov neprípustnosť opakovaného predloženia návrhu uznesenia na hlasovanie MVZ s poukazom aj na\nvýkon prenesenej kompetencie orgánu verejnej správy, druhým žalobným dôvodom (nevysporiadanie\nsa s odôvodnenými pripomienkami k návrhu VZN), sa vôbec nevysporiadal, a zároveň na základe\n„transformovania plnej jurisdikcie“ prvý krát zmieneného v odôvodnení napadnutého uznesenia toto\nzdôvodnil aj nevykonaním dokazovania v otázke tvrdeného porušovania verejného poriadku ktoré\nbolo dôvodom petície, konfliktom záujmov primátora Bratislavy vystupujúceho aj v pozícii predsedu\npetičného výboru, skonštatovaním rozdielu medzi faktickým a formálnym účelom Petície (v rámci čoho\nskonštatoval, že riešenie sociálnej politiky cestou VZN nepatrí do kompetencií obce) a hodnotením\nvýznamu zmien okolností na základe ktorých bola petícia prijatá vo vzťahu k viazanosti jej obsahom.\n61. Za danej situácie žalovaný v kasačných dôvodoch namietal porušenie práva na spravodlivý proces\ntým, že došlo k porušeniu práva žalovaného na nezávislý a nestranný súd, ako aj k porušeniu zákazu\nsvojvôle súdu a princípu rovnosti účastníkov, zároveň namietal nesprávnosť právneho posúdenia vo\nvšetkých otázkach, ktoré krajský súd považoval za dôvod na vyhovenie podanému návrhu. Žalovaný v\nprvom rade zdôraznil, že krajský súd rozhodol nad rámec rozsahu a dôvodov uvedených v žalobe.\n62. Rozsah kasačných dôvodov je limitovaný ust. § 440 ods. 1 SSP ich vymedzenie je pre kasačný\nsúd záväzné (§453 ods. 1 SSP ) a kasačný súd rozhodoval na základe stavu v čase právoplatnosti\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu (§ 454 SSP) po tom, čo uznesením 2Usam/2/2018 zo\ndňa 28.11.2018 zamietol ako nedôvodný návrh žalovaného na priznanie odkladného účinku kasačnej\nsťažnosti.\n63. Pokiaľ sa týka práva na spravodlivý proces vo vzťahu k rozhodovaniu nad rámec žalobných bodov a\ntransformovaniu plnej jurisdikcie, s týmito otázkami sa kasačný súd vysporiadal v bodoch 37 až 39 tohto\nrozhodnutia, a dospel k záveru, že na závery ohľadne dôvodov nezákonnosti napadnutého VZN, ktoré\njednoznačne a konkrétne nevyplývajú z podaného návrhu, nemôže pri svojom rozhodovaní prihliadať.\nNakoľko tieto správnym súdom dodatočne identifikované dôvody (ako dôsledok nedôvodnej iniciatívy\na transformovanie plnej jurisdikcie) kasačný súd pri svojom rozhodnutí nezohľadňuje, nepovažuje\nnamietané s tým súvisiace porušenia práva na spravodlivý proces za dôvod na zrušenie napadnutého\nrozhodnutia, pretože pochybenie v postupe krajského súdu v konečnom dôsledku nemalo relevantný\nvplyv na právne postavenie a garantovaný rozsah súvisiacich procesných práv žalovaného ako\núčastníka súdneho prieskumu rozhodnutia.\n64. S odkazom na právne závery vyslovené v bodoch 50 - 58 tohto rozhodnutia kasačný súd dospel\nk záveru, že vzhľadom na preukázaný žalobou namietaný dôvod rozporu VZN zo dňa 30.3.2017 so\nzákonom v dôsledku neprípustnosti opakovaného hlasovania, tak ako to vyslovil správny súd a vzhľadom\nna to, že namietané pochybenia krajského súdu v súvislosti s vyhodnocovaním ďalších skutočností\nnemali reálny dopad na garantovaný rozsah práv žalovaného ako účastníka súdneho konania, je\ndôvodné kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť (461 SSP).\n65. V súvislosti s tým kasačný súd pripomína, že aj v prípade, ak by pre spochybnenie procesného\npostupu správneho súdu zrušil napadnuté rozhodnutie krajského súdu a vec mi vrátil na ďalšie konanie,\nvzhľadom na vyššieuvedené by to viedlo iba k formálnemu zopakovaniu súdneho konania, vydaniu\nrozhodnutia správneho súdu v zrejme menšom rozsahu, ale nemalo by to žiaden pozitívny efekt\nna postavenie žalovaného a zásadné právne závery v prejednávanej veci. Zrušenie rozhodnutia a\nvrátenie veci krajskému súdu by teda nebolo ani v súlade s účelom kasačného konania ani s princípom\nhospodárnosti konania.\n66. Pokiaľ sa týka požiadavky na vysporiadanie sa so všetkými kasačnými dôvodmi, kasačný súd\npoukazuje na konštantnú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. nález IV. ÚS 236/06),\n\nv zmysle ktorej súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na\ntie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ\nrozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Takýto\npostup súdu plne rešpektuje základné právo účastníka na spravodlivý proces.\n67. O náhrade trov kasačného konania kasačný súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 SSP v\nspojení s § 467 ods. 1 SSP. Žalovaný v kasačnom konaní úspech nemal, preto mu právo na náhradu trov\nkasačného konania kasačný súd nepriznal. Kasačný súd nepriznal právo na náhradu trov kasačného\nkonania ani žalobcovi, nakoľko mu žiadne dôvodne vynaložené trovy kasačného konania nevznikli a\nžiadne si ani neuplatnil.\n68. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednomyseľne (§ 147 ods. 2 v\nspojení s § 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/156/2017", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}