{"guid": "b1a54116-b587-455d-b2b5-4cba66ad3a7f:aa42bf1e-67d3-4336-b34b-5c60f6cab62b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:1017200931.1", "spisova_znacka": "10Sžk/18/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžk/18/2019 z 25. 3. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. marca 2021, sp. zn. 10Sžk/18/2019, ECLI:SK:NSSR:2021:1017200931.1", "identifikacne_cislo": "1017200931", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Berthotyová", "sudca_id": 131, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-elena-berthotyova-131", "datum_vydania": "2021-03-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2013/122", "nazov": "zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/122", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/122-2013"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-47.odsek-2", "nazov": "§ 47 ods. 2 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-47.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-47"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1967/71#paragraf-47"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/aa42bf1e-67d3-4336-b34b-5c60f6cab62b", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:1017200931.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:1017200931.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:1017200931.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžk/18/2019\n1017200931\n25. 03. 2021\nJUDr. Elena Berthotyová\nECLI:SK:NSSR:2021:1017200931.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a JUDr. Igora Belka, v právnej veci žalobcu: Okresný\nsúd Košice, so sídlom Štúrova 29, Košice, proti žalovanému (sťažovateľovi): Úrad na ochranu osobných\núdajov Slovenskej republiky, so sídlom Hraničná 12, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. 00030/2017-Op-13 z 11. apríla 2017, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti\nprávoplatnému rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/136/2017-24 zo 7. februára 2019, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť\n\nzamieta.\n\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 1S/136/2017-24 zo 7. februára 2019 podľa § 191 ods. 1 písm.\nd) Správneho súdneho poriadku zrušil rozhodnutie predsedníčky Úradu na ochranu osobných údajov\nSlovenskej republiky č. 00030/2017-Op-13 z 11. apríla 2017 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím\nÚradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky č. 00697/2016-Os-20 zo 7. novembra 2016\na vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že žalobcovi\nnáhradu trov konania nepriznal.\n2. Rozhodnutím č. 00030/2017-Op-13 z 11. apríla 2017 predsedníčka Úradu na ochranu osobných\núdajov Slovenskej republiky potvrdila rozhodnutie Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej\nrepubliky č. 00697/2016-0s-20 zo 7. novembra 2016, ktorým Úrad na ochranu osobných údajov\nSlovenskej republiky ako prvostupňový správny orgán v konaní o ochrane osobných údajov začatom\nna návrh navrhovateľov - Z.. J. D. a R.. M. Y. - proti Okresnému súdu Košice I vo veci preverenia\njeho postupu ako prevádzkovateľa informačného systému osobných údajov, ktorý spracúva osobné\núdaje navrhovateľov na účely súdneho konania, v priebehu ktorého požiadali o oslobodenie od súdnych\npoplatkov a vyplneným príslušným tlačivom pre fyzické osoby dokladovali svoje pomery pre účely\noslobodenia od súdnych poplatkov (sociálne postavenie a príjmy, bytové, majetkové a rodinné pomery),\npričom s osobnými údajmi navrhovateľov obsiahnutými v podkladoch súvisiacich so žiadosťou o\noslobodenie od súdnych poplatkov bola oboznámená spoločnosť GYNCARE s.r.o., pri nahliadaní do\nsúdneho spisu ako účastník súdneho konania, rozhodol podľa § 65 ods. 1, § 65 ods. 2 písm. d) a § 65\nods. 4 zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 122/2013 Z. z.“) tak, že na základe zistenia porušenia\n- § 6 ods. 2 písm. d) zákona č. 122/2013 Z. z., ktorého sa Okresný súd Košice I dopustil tým, že\nnezabezpečil, aby sa pri nahliadaní do súdneho spisu spoločnosťou GYNCARE s.r.o., resp. jej právnym\nzástupcom, z jeho informačného systému osobných údajov, v ktorom sú spracúvané osobné údaje\nnavrhovateľov v súvislosti s ich žiadosťou o oslobodenie od súdnych poplatkov a vyplneným tlačivom\n\npre fyzické osoby, ktorým deklarovali svoje pomery na tento účel, sprístupnili spoločnosti GYNCARE\ns.r.o. len také osobné údaje, ktoré svojim rozsahom a obsahom zodpovedajú účelu ich spracúvania a\nsú nevyhnutné na jeho dosiahnutie\n- § 19 ods. 1 zákona č. 122/2013 Z. z., ktorého sa Okresný súd Košice I dopustil vyššie popísaným\nspôsobom tým, že nechránil spracúvané osobné údaje navrhovateľov obsiahnuté v žiadosti o\noslobodenie od súdnych poplatkov a vyplnenom tlačive pre fyzické osoby pred ich neoprávneným\nprístupom a sprístupnením, poskytnutím, ako aj pred akýmikoľvek inými neprípustnými spôsobmi\nspracúvania\nuložil prevádzkovateľovi - Okresnému súdu Košice I na odstránenie nedostatkov a príčin ich vzniku tieto\nopatrenia:\n1.) V lehote 45 dní odo dňa nasledujúceho po dni nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia v súlade\ns § 19 ods. 1 zákona č. 122/2013 Z. z. prijať primerané bezpečnostné opatrenia zodpovedajúce spôsobu\nspracúvania osobných údajov dotknutých osôb (fyzické osoby - jednotlivci) v súdnych spisoch (tzn. aj\nv súdnom spise sp. zn. 24C/261/2012) v súvislosti s podanou žiadosťou o oslobodenie od súdnych\npoplatkov a vyplneným tlačivom pre fyzické osoby, za účelom ochrany ich osobných údajov pred ich\npoškodením, zničením, stratou, zmenou, neoprávneným prístupom a sprístupnením, poskytnutím alebo\nzverejnením, ako aj pred akýmikoľvek inými neprípustnými spôsobmi spracúvania a poučiť o prijatých\nopatreniach oprávnené osoby zodpovedné za vykonávanie prijatých opatrení tak, aby tieto oprávnené\nosoby chránili spracúvané osobné údaje.\n2.) Odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia v súlade s § 6 ods. 2 písm. d)\nzákona zabezpečiť, aby pri nahliadaní do súdneho spisu sp. zn. 24C/261/2012 nedochádzalo k\nsprístupneniu osobných údajov navrhovateľov, ktoré svojim rozsahom a obsahom nezodpovedajú\núčelu ich spracúvania a nie sú nevyhnutné na jeho dosiahnutie, čo možno dosiahnuť pri nahliadnutí\ndo súdneho spisu tak, že pred nazretím do súdneho spisu bude vykonaná anonymizácia osobných\núdajov dotknutých osôb spracúvaných v súvislosti so žiadosťou o oslobodenie od súdnych poplatkov\na vyplneným tlačivom, ktoré svojím rozsahom a obsahom nezodpovedajú účelu ich spracúvania a nie\nsú nevyhnutné na jeho dosiahnutie.\n3.) V lehote 50 dní odo dňa nasledujúceho po dni nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia\ninformovať úrad o splnení opatrení uložených v bodoch 1 a 2.\n3. Krajský súd v Bratislave vec preskúmal v rozsahu dôvodov uvádzaných v žalobe a dospel k záveru\no potrebe zrušenia žalobou napadnutých rozhodnutí. Krajský súd konštatoval, že výrok rozhodnutia\nžalovaného je nepreskúmateľný. Z rozhodnutia žalovaného nie je vôbec zrejmé, ktoré osobné údaje\ntýkajúce sa žiadateľov o oslobodenie od zaplatenia súdnych poplatkov nemohli byť spoločnosti\nGYNCARE s.r.o. sprístupnené.\n4. Krajský súd poukázal na to, že Z.. J. D. a R.. M. Y. (ako navrhovatelia v správnom konaní) v sťažnosti\nuviedli, že poskytnuté osobné údaje uvedené v tlačive sa týkali údajov o ich zamestnaní, pozícii, stavoch\nna ich osobných účtoch, stavoch na ich úverových účtoch, informácie o poskytnutých úveroch, informácie\no vlastníctve hnuteľných a nehnuteľných vecí, o zdravotnom stave ich dieťaťa a rodinných príslušníkov,\ninformácie o existujúcich súdnych sporoch, ktoré podľa nich nesúvisia so žalobným návrhom a meritom\nrozhodnutia v konaní a ich sprístupnením došlo k zverejneniu citlivých osobných údajov o nich a ich\nrodinných príslušníkoch osobám, ktorým neboli určené a ktoré o nich nemali byť informované.\n5. Žalovanému orgánu verejnej správy krajský súd vyčítal skutočnosť, že vo výroku rozhodnutia\nosobné údaje žiadnym spôsobom nešpecifikoval. Krajský súd konštatoval, že na rozdiel od žalovaného\nnavrhovatelia v správnom konaní (Z.. J. D., a R.. M. Y.) osobné údaje, ktoré podľa ich názoru nemali byť\nsprístupnené, konkretizovali. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia už žalovaný explicitne uvádza\njednotlivé osobné údaje, ktoré tlačivo - žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov obsahuje.\n6. Význam výrokovej časti rozhodnutia podľa názoru krajského súdu spočíva v tom, že iba táto časť\nrozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania. Riadne formulovaný výrok a v\nňom v prvom rade konkrétny popis skutku je nezastupiteľná časť rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť,\nči a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia či sankcie boli uložené.\n7. Krajský súd uzavrel, že bolo povinnosťou žalovaného vo výroku rozhodnutia konkretizovať osobné\núdaje v súvislosti so žiadosťou o oslobodenie od súdnych poplatkov a vyplneným tlačivom pre fyzické\n\nosoby vo vzťahu k sprístupneniu spoločnosti GYNCARE s.r.o., ktoré svojím rozsahom a obsahom\nzodpovedajú účelu ich spracúvania a sú nevyhnutné na jeho dosiahnutie, alternatívne vice versa uviesť,\nktoré osobné údaje v súvislosti so žiadosťou o oslobodenie od súdnych poplatkov a vyplneným tlačivom\npre fyzické osoby, vo vzťahu k sprístupneniu spoločnosti GYNCARE s.r.o., svojím rozsahom a obsahom\nnezodpovedajú účelu ich spracúvania a nie sú nevyhnutné na jeho dosiahnutie.\n8. Podľa názoru krajského súdu je tiež potrebné brať zreteľ na osobitosť a charakter súdneho konania\na s tým spojenú ochranu osobných údajov. Posudzovanie toho, čo je osobný údaj, je bezprostredne\nzávislé od individuálnych okolností toho ktorého prípadu. Za určitých okolností ten istý údaj môže mať\npovahu osobného údaju a za iných túto povahu stráca. V prejednávanej veci išlo o civilné súdne konanie,\nv ktorom súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ktoré\nvyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov, a v týchto konaniach\nosobné údaje účastníkov tvoria základný podklad pre rozhodovanie súdov. Bez oboznámenia sa s\nosobnými údajmi by súdy nemohli poskytnúť ochranu základnému ústavnému právu každého občana\ndomáhať sa ochrany ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov z týchto\nvzťahov. Osobné údaje sú preto obsiahnuté v celom súdnom spise, počnúc žalobou, kde sami účastníci\npovinne uvádzajú základné identifikačné znaky účastníkov konania, ďalej v listinných dokladoch, ktoré sa\noboznamujú na pojednávaní, v zápisniciach z pojednávania, až po samotné rozhodnutie vo veci samej.\n9. Krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je v časti výroku nepreskúmateľné pre\nnezrozumiteľnosť a z rozhodnutí správnych orgánov nie je zrejmé, ktorý konkrétny osobný údaj\nnemal byť druhej strane sporu sprístupnený. Všeobecne platí, že ak je rozhodnutie nepreskúmateľné\npre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, bráni takýto nedostatok spravidla posúdeniu\ndôvodnosti meritórnych námietok, a preto sa krajský súd nezaoberal ostatnými námietkami žalobcu,\nktoré uviedol v žalobe.\n10. Proti právoplatnému rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť\na žiadal, aby najvyšší súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie,\nalternatívne navrhol, aby najvyšší súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žalobu\nzamietne. Mal za to, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil a nesprávnym procesným postupom\nznemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n11. Na rozdiel od záverov krajského súdu sťažovateľ vyslovil presvedčenie, že vo veci neboli splnené\npodmienky pre zrušenie rozhodnutia z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť. Vo výroku\nprvostupňového rozhodnutia je dostatočne vymedzené, k akému porušeniu zo strany žalobcu došlo,\nktoré konkrétne ustanovenia zákona porušil a jasne a zrozumiteľne sú označené dôkazy, ktorých\nsprístupnením došlo k porušeniu zásad pri spracúvaní osobných údajov. Vo výroku rozhodnutia je\nkonkretizované, ktoré konkrétne povinnosti ustanovené zákonom si žalobca nesplnil.\n12. Sťažovateľ namietal, že z výroku rozhodnutia je možné dostatočne a nezameniteľne identifikovať\nmnožinu osobných údajov, ktoré boli zo strany žalobcu sprístupnené spoločnosti GYNCARE s.r.o. v\nrozpore so zákonom č. 122/2013 Z. z. Tak ako to vyplýva z výroku prvostupňového rozhodnutia, sú\nto všetky osobné údaje navrhovateľov, ktoré sa nachádzajú v dokumentoch žiadosť o oslobodenie od\nsúdnych poplatkov a dokumente, ktorým je tlačivo pre fyzické osoby, ktorými deklarovali svoje majetkové\npomery na tento účel.\n13. Podľa názoru sťažovateľa krajský súd použil extenzívny výklad pri posúdení povinných náležitostí\nvýroku rozhodnutia. Zo samotnej povahy osobného údaju vyplýva, že sa jedná o akúkoľvek informáciu\ntýkajúcu sa identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osoby. Ohraničenie osobných údajov ich\ntaxatívnym výpočtom vo výrokovej časti rozhodnutia tak, ako to naznačil krajský súd, by podľa\nsťažovateľa vyžadovalo neprimerane veľké úsilie a zároveň by malo značný dosah na zrozumiteľnosť\nvýroku rozhodnutia.\n14. Sťažovateľ tiež namietal, že v rozsudku krajského súdu absentovalo právne posúdenie veci a\nrovnako v ňom absentovalo usmernenie, ako má žalovaný ďalej vo veci postupovať. Z rozsudku tiež\nnie je zrejmé, prečo a akým spôsobom je potrebné pri posudzovaní zákonnosti spracúvania osobných\núdajov brať na zreteľ osobitosť a charakter súdneho konania.\n\n15. Žalobca sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti v plnom rozsahu stotožnil s napadnutým rozsudkom\nKrajského súdu v Bratislave.\n16. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd postupom podľa § 452 a nasl.\nSprávneho súdneho poriadku preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré\npredchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.\nRozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 455 Správneho súdneho poriadku, keď deň\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 Správneho súdneho poriadku).\n17. Predmetom preskúmania v prejednávanej veci je rozhodnutie sťažovateľa, ktorým v konaní o\nochrane osobných údajov začatom na návrh navrhovateľov vo veci preverenia postupu žalobcu ako\nprevádzkovateľa informačného systému osobných údajov, ktorý spracúva osobné údaje navrhovateľov\nna účely súdneho konania, v priebehu ktorého navrhovatelia požiadali o oslobodenie od súdnych\npoplatkov a vyplneným príslušným tlačivom pre fyzické osoby dokladovali svoje pomery pre účely\noslobodenia od súdnych poplatkov, pričom s osobnými údajmi navrhovateľov obsiahnutými v podkladoch\nsúvisiacich so žiadosťou o oslobodenie od súdnych poplatkov bola oboznámená spoločnosť GYNCARE\ns.r.o. pri nahliadaní do súdneho spisu (ako účastník súdneho konania), sťažovateľ rozhodol, že na\nzáklade zistenia porušenia\n- § 6 ods. 2 písm. d) zákona č. 122/2013 Z. z., ktorého sa žalobca dopustil tým, že nezabezpečil, aby\nsa pri nahliadaní do súdneho spisu spoločnosťou GYNCARE s.r.o., resp. jej právnym zástupcom, z\njeho informačného systému osobných údajov, v ktorom sú spracúvané osobné údaje navrhovateľov v\nsúvislosti s ich žiadosťou o oslobodenie od súdnych poplatkov a vyplneným tlačivom pre fyzické osoby,\nktorým deklarovali svoje pomery na tento účel, sprístupnili spoločnosti GYNCARE s.r.o. len také osobné\núdaje, ktoré svojím rozsahom a obsahom zodpovedajú účelu ich spracúvania a sú nevyhnutné na jeho\ndosiahnutie,\n- § 19 ods. 1 zákona č. 122/2013 Z. z., ktorého sa žalobca dopustil vyššie popísaným spôsobom tým,\nže nechránil spracúvané osobné údaje navrhovateľov obsiahnuté v žiadosti o oslobodenie od súdnych\npoplatkov a vyplnenom tlačive pre fyzické osoby pred ich neoprávneným prístupom a sprístupnením,\nposkytnutím, ako aj pred akýmikoľvek inými neprípustnými spôsobmi spracúvania,\nuložil žalobcovi na odstránenie nedostatkov a príčin ich vzniku tieto opatrenia:\n1.) V lehote 45 dní odo dňa nasledujúceho po dni nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia v súlade\ns § 19 ods. 1 zákona č. 122/2013 Z. z. prijať primerané bezpečnostné opatrenia zodpovedajúce spôsobu\nspracúvania osobných údajov dotknutých osôb (fyzické osoby - jednotlivci) v súdnych spisoch (tzn. aj\nv súdnom spise sp. zn. 24C/261/2012) v súvislosti s podanou žiadosťou o oslobodenie od súdnych\npoplatkov a vyplneným tlačivom pre fyzické osoby, za účelom ochrany ich osobných údajov pred ich\npoškodením, zničením, stratou, zmenou, neoprávneným prístupom a sprístupnením, poskytnutím alebo\nzverejnením, ako aj pred akýmikoľvek inými neprípustnými spôsobmi spracúvania a poučiť o prijatých\nopatreniach oprávnené osoby zodpovedné za vykonávanie prijatých opatrení tak, aby tieto oprávnené\nosoby chránili spracúvané osobné údaje.\n2.) Odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia v súlade s § 6 ods. 2 písm. d)\nzákona zabezpečiť, aby pri nahliadaní do súdneho spisu sp. zn. 24C/261/2012 nedochádzalo k\nsprístupneniu osobných údajov navrhovateľov, ktoré svojím rozsahom a obsahom nezodpovedajú\núčelu ich spracúvania a nie sú nevyhnutné na jeho dosiahnutie, čo možno dosiahnuť pri nahliadnutí\ndo súdneho spisu tak, že pred nazretím do súdneho spisu bude vykonaná anonymizácia osobných\núdajov dotknutých osôb spracúvaných v súvislosti so žiadosťou o oslobodenie od súdnych poplatkov\na vyplneným tlačivom, ktoré svojím rozsahom a obsahom nezodpovedajú účelu ich spracúvania a nie\nsú nevyhnutné na jeho dosiahnutie.\n3.) V lehote 50 dní odo dňa nasledujúceho po dni nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia\ninformovať úrad o splnení opatrení uložených v bodoch 1 a 2.\n18. Úlohou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako súdu kasačného, bolo posúdiť správnosť\nprávnych záverov krajského súdu, ktorý po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu sťažovateľa\ndospel k záveru, že výrok napadnutého rozhodnutia sťažovateľa je nepreskúmateľný, nakoľko z neho\nnie je vôbec zrejmé, ktoré osobné údaje týkajúce sa žiadateľov o oslobodenie od zaplatenia súdnych\npoplatkov nemohli byť spoločnosti GYNCARE s.r.o. sprístupnené.\n\n19. Sťažovateľ pri vydaní preskúmavaného rozhodnutia postupoval podľa zákona č. 122/2013 Z. z. o\nochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného do 24. mája 2018.\n20. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 122/2013 Z. z. osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa určenej alebo\nurčiteľnej fyzickej osoby, pričom takou osobou je osoba, ktorú možno určiť priamo alebo nepriamo, najmä\nna základe všeobecne použiteľného identifikátora alebo na základe jednej či viacerých charakteristík\nalebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo\nsociálnu identitu.\n21. Podľa § 6 ods. 2 písm. d) zákona č. 122/2013 Z. z. prevádzkovateľ je povinný zabezpečiť, aby sa\nspracúvali len také osobné údaje, ktoré svojím rozsahom a obsahom zodpovedajú účelu ich spracúvania\na sú nevyhnutné na jeho dosiahnutie.\n22. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 122/2013 Z. z. za bezpečnosť osobných údajov zodpovedá\nprevádzkovateľ. Prevádzkovateľ je povinný chrániť spracúvané osobné údaje pred ich poškodením,\nzničením, stratou, zmenou, neoprávneným prístupom a sprístupnením, poskytnutím alebo zverejnením,\nako aj pred akýmikoľvek inými neprípustnými spôsobmi spracúvania. Na tento účel prijme primerané\ntechnické, organizačné a personálne opatrenia (ďalej len \"bezpečnostné opatrenia\") zodpovedajúce\nspôsobu spracúvania osobných údajov, pričom berie do úvahy najmä použiteľné technické prostriedky,\ndôvernosť a dôležitosť spracúvaných osobných údajov, ako aj rozsah možných rizík, ktoré sú spôsobilé\nnarušiť bezpečnosť alebo funkčnosť informačného systému.\n23. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 122/2013 Z. z. ak úrad zistí porušenie práv navrhovateľa, fyzickej\nosoby v konaní bez návrhu alebo nesplnenie povinností pri spracúvaní osobných údajov ustanovených\nzákonom, uloží rozhodnutím prevádzkovateľovi alebo sprostredkovateľovi, aby v určenej lehote vykonal\nopatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a príčin ich vzniku; inak konanie o ochrane osobných\núdajov zastaví.\n24. Podľa § 72 ods. 1 zákona č. 122/2013 Z. z. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný\npredpis o správnom konaní, ak v odseku 2 nie je ustanovené inak.\n25. Podľa § 47 ods. 2 správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia\nprávneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy\nkonania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí\npre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.\n26. V rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú nepochybne i rozhodnutia o iných správnych\ndeliktoch, je nevyhnutné presne vymedziť, aké konkrétne konanie sa kladie dotknutému subjektu za\nvinu. To je možné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich opis skutku s uvedením miesta, času\na spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok\nnemohol byť zameniteľný s iným skutkom. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné\nkonanie, a to najmä z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok,\npre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania, a tiež pre zabezpečenie\nriadneho práva na obhajobu. Až vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v\nčom spáchaný delikt spočíva.\n27. Jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie\nmožnosť zámeny skutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok, pritom je potrebné\nodmietnuť úvahu o tom, že postačí, ak tieto náležitosti sú uvedené len v odôvodnení rozhodnutia.\nVýznam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do\npráv a povinností účastníkov konania. Riadne formulovaný výrok a v ňom v prvom rade konkrétny opis\nskutku je nezastupiteľnou časťou rozhodnutia, z ktorej je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená\na aké opatrenia či sankcie boli za také porušenie uložené. Len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok\nmôže byť vynútiteľné exekúciou.\n28. I keď ustanovenie § 47 ods. 2 správneho poriadku explicitne neprikazuje, že výrok rozhodnutia\nmusí obsahovať vecné, časové a miestne určenie konania, ktoré je správnym orgánom posúdené ako\nsprávny delikt, je nespochybniteľné, že vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí vymedzenie\n\npredmetu, o ktorom sa rozhoduje, spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby konanie (buď faktické konanie\nalebo opomenutie), o ktorom správny orgán autoritatívne tvrdí, že je porušením záväznej právnej normy,\nnemohlo byť zameniteľné s iným konaním. Tento záver je z ustanovenia § 47 ods. 2 správneho poriadku\nnesporne priamo vyvoditeľný.\n29. Pokiaľ má rozhodnutie o správnom delikte plniť aj preventívnu funkciu, nemôže sa tak stať\nbez vymedzenia skutku, ktorým malo dôjsť k porušeniu záväznej právnej normy. Ak štátny orgán\nzmocnený zákonom na rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb,\nvrátane rozhodovania o porušení všeobecne záväzných právnych predpisov, súčasne s autoritatívnym\nkonštatovaním porušenia právnej normy zároveň nevysloví, akým konkrétnym konaním sa dotknutá\nosoba konštatovaného porušenia zákonného pravidla dopustila, je takýto postup neprimeraným a\nsvojvoľným zásahom do práv fyzických a právnických osôb ako adresátov právnych noriem. S ohľadom\nna to, aby sa spravovaný subjekt mohol do budúcna vyvarovať protiprávneho konania, ktoré sa mu\nkladie za vinu, je nevyhnutné takéto konanie presne pomenovať a identifikovať. Rozhodovanie o vine a\no ukladaní prípadných sankcií nemá byť samoúčelné, spravujúci subjekt vo verejnej správe má takýmto\nrozhodovaním, ktoré mu bolo zákonom zverené, sledovať a napĺňať primárny cieľ, ktorým je dosiahnutie\nzákonnosti vo verejnoprávnych vzťahoch. Konštatovanie nezákonnosti smerom do minulosti má mať\nokrem iného za cieľ aj predchádzanie a zabránenie vzniku nezákonnosti smerom do budúcna. Takýto\ncieľ môže byť naplnený len v prípade, ak subjekt, voči ktorému je vydané autoritatívne rozhodnutie,\nbude môcť z tohto rozhodnutia jasne identifikovať svoje konanie, či opomenutie, ktoré bolo v rozpore so\nzákonom, aby sa do budúcna mohol identického porušenia záväznej právnej normy bezpečne vyvarovať.\n30. Rozhodnutie správneho orgánu, vo výroku ktorého je skutok (teda porušenie zákonnej povinnosti)\nopísaný spôsobom, aký zvolil sťažovateľ, je podľa názoru najvyššieho súdu nepreskúmateľné z dôvodu\nneurčitosti výroku. V podstate možno konštatovať, že vo výroku rozhodnutia sťažovateľa absolútne\nabsentuje vymedzenie skutku.\n31. Skutok, ktorým sa mal žalobca dopustiť porušenia § 6 ods. 2 písm. d) zákona č. 122/2013 Z. z.,\nsťažovateľ definoval tým spôsobom, že žalobca nezabezpečil, aby sa z jeho informačného systému\nosobných údajov, v ktorom sú spracúvané osobné údaje navrhovateľov v súvislosti s ich žiadosťou o\noslobodenie od súdnych poplatkov a vyplneným tlačivom pre fyzické osoby, ktorým deklarovali svoje\npomery na tento účel, pri nahliadaní do súdneho spisu sprístupnili spoločnosti GYNCARE s.r.o. len také\nosobné údaje, ktoré svojím rozsahom a obsahom zodpovedajú účelu ich spracúvania a sú nevyhnutné\nna jeho dosiahnutie.\n32. Skutok, ktorým sa mal žalobca dopustiť porušenia § 19 ods. 1 zákona č. 122/2013 Z. z., definoval\nžalovaný tak, že žalobca nechránil spracúvané osobné údaje navrhovateľov obsiahnuté v žiadosti o\noslobodenie od súdnych poplatkov a vyplnenom tlačive pre fyzické osoby pred ich neoprávneným\nprístupom a sprístupnením, poskytnutím, ako aj pred akýmikoľvek inými neprípustnými spôsobmi\nspracúvania.\n33. Namiesto presného skutkového vymedzenia nezákonného konania žalobcu sťažovateľ vo výroku\nrozhodnutia len odcitoval text ustanovení zákona, ktorých porušenia sa mal žalobca dopustiť. Ide\npritom o abstraktne formulované právne normy zakotvujúce určitú všeobecnú právnu povinnosť, ktorej\nporušenie musí mať v praxi veľmi konkrétne vyjadrenie. Žalobca zjavne nekonal abstraktne, ale musel\nkonať absolútne konkrétne, teda musel vykonať (alebo opomenúť) presne pomenovateľné faktické kroky,\nv ktorých sťažovateľ vzhliadol porušenie právnej povinnosti. Toto faktické konanie (skutok) však vo\nvýroku rozhodnutia nie je vôbec opísané. Sťažovateľ vo výroku rozhodnutia uviedol, čoho sa žalobca\ndopustil, avšak rezignoval na vymedzenie, čím sa porušenia zákona dopustil. Najvyšší súd sa stotožňuje\nso záverom krajského súdu, že z výroku rozhodnutia nie je vôbec zrejmé, ktoré osobné údaje týkajúce\nsa žiadateľov o oslobodenie od zaplatenia súdnych poplatkov nemohli byť spoločnosti GYNCARE s.r.o.\nsprístupnené.\n34. Argumentácia sťažovateľa, že taxatívny výpočet osobných údajov vo výrokovej časti rozhodnutia\nby vyžadoval neprimerane veľké úsilie a mal by dosah na zrozumiteľnosť výroku rozhodnutia (najvyšší\nsúd predpokladá, že sťažovateľ mal na mysli negatívny dosah), nemá oporu v zákone a nemožno ju\nakceptovať. Ak si vymedzenie skutku žiada taxatívny výpočet hoci aj enormne rozsiahleho počtu údajov,\nnemožno naň rezignovať len s ohľadom na samotnú rozsiahlosť. Pokiaľ k porušeniu zákonnej povinnosti\n\ndošlo rozsiahlym konaním, je potrebné toto konanie presne popísať, pričom vôbec nemusí utrpieť\nzrozumiteľnosť výroku v dôsledku jeho neštandardnej obsiahlosti, pokiaľ sa zvolí jasná a prehľadná\nštruktúra textu. Nie je zákonnou podmienkou, aby bol výrok rozhodnutia krátky, ale aby bol presný a\nurčitý. Najvyšší súd Slovenskej republiky nemá v tomto smere pochybnosť, že sťažovateľ, ktorému\nzákon zveril dozor nad ochranou osobných údajov, disponuje dostatočnými odbornými kapacitami,\naby svoje zákonné poslanie splnil na požadovanej úrovni. Nakoľko je do kompetencie sťažovateľa\nzverená len časť zo širokého spektra administratívnoprávnych vzťahov, je legitímne očakávať, že jeho\nšpecializácia na vybranom úseku štátnej správy sa adekvátne odrazí v jasnom a presnom formulovaní\nzáverov, ku ktorým pri výkone svojej právomoci dospel. Najvyššiemu súdu nie je zrejmé, čo presne mal\nsťažovateľ na mysli pod „neprimerane veľkým úsilím“, ktoré by musel vynaložiť pri koncipovaní výrokovej\nčasti rozhodnutia, avšak zastáva názor, že dosiahnutie zákonnosti rozhodovania vo verejnej správe je\ndostatočne adekvátnym cieľom hodným aj zvýšeného úsilia.\n35. Osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa určenej alebo určiteľnej fyzickej osoby, pričom takou\nosobou je osoba, ktorú možno určiť priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného\nidentifikátora alebo na základe jednej či viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú,\nfyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu. Ako sám sťažovateľ\nuviedol, už zo samotnej definície osobných údajov vyplýva, že môže ísť o akúkoľvek informáciu\ntýkajúcu sa identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osoby. Veľmi abstraktné a všeobecné\nvymedzenie definičných znakov osobných údajov, v normatívnom jazyku vyjadrené formuláciou\n„akákoľvek informácia“, sa následne v individuálnych prípadoch premieta do konkrétnych informácií,\nktoré sťažovateľ v rámci výkonu jemu zverenej právomoci identifikuje a rozhoduje o tom, či spĺňajú\nvšeobecné definičné znaky. Nakoľko právna norma je koncipovaná všeobecne a abstraktne, pre\njej adresátov (v pozícii spravovaných subjektov) možno do istej miery nezrozumiteľne, je namieste\nočakávať, že spôsob a výsledok jej aplikácie správnym orgánom bude v každom individuálnom prípade\njasný a zrozumiteľný a zároveň bude do budúcna poskytovať návod pre aprobované konanie.\n36. Pokiaľ sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal, že v rozsudku krajského súdu absentovalo právne\nposúdenie veci, najvyšší súd k tomu uvádza, že výsledkom právneho posúdenia veci bol záver krajského\nsúdu, že výrok rozhodnutia sťažovateľa je nedostatočne určitý, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť\nrozhodnutia. Ak mal sťažovateľ pod uvedenou námietkou na mysli absentujúce závery ohľadne merita\nsprávneho konania, teda či sa žalobca dopustil alebo nedopustil porušenia zákona č. 122/2013 Z. z.,\nnajvyšší súd musí zhodne so závermi krajského súdu konštatovať, že pokiaľ správny orgán (sťažovateľ)\nkonkrétne nepomenuje skutkové okolnosti, ktoré považuje za naplnenie definičných znakov správneho\ndeliktu (porušenia zákonnej povinnosti), nie je vôbec možné pristúpiť k posudzovaniu, či k porušeniu\nzákona došlo. V prípade, že nie je identifikovaný konkrétny skutok (konanie porušovateľa), neexistuje\nv podstate ani relevantný predmet posudzovania. Správny súd nemôže nahrádzať činnosť správneho\norgánu a atrahovať si jeho kompetencie. Je na sťažovateľovi, aby vyslovil a vymedzil, či a akým\nkonkrétnym konaním k porušeniu právnej povinnosti došlo. Správny súd primárne nerozhoduje o\nprávach a povinnostiach účastníkov administratívnoprávnych vzťahov, ale skúma a posudzuje, či o\ntýchto právach a povinnostiach zákonne rozhodol kompetentný orgán verejnej správy.\n37. Ako vyplýva z uvedeného, po preskúmaní napadnutého rozsudku krajského súdu a konania, ktoré\nmu predchádzalo, v zmysle námietok uvedených v kasačnej sťažnosti, dospel kasačný súd k záveru,\nže krajský súd postupoval v súlade so zákonom, keď zrušil rozhodnutia sťažovateľa vydané v oboch\nstupňoch správneho konania a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky preto kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 461 Správneho súdneho poriadku zamietol.\n38. O trovách kasačného konania rozhodol najvyšší súd podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 467 ods. 1\nSprávneho súdneho poriadku tak, že sťažovateľovi právo na ich náhradu nepriznal, nakoľko v tomto\nkonaní nemal úspech a žalobcovi trovy kasačného konania nevznikli.\n39. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}