{"guid": "b36c1ad8-2561-4268-9def-634d794d5d37:011b3a87-0682-4e7b-a63b-946ba2fe107a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:1017200547.1", "spisova_znacka": "8Sžik/3/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžik/3/2020 z 26. 5. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. mája 2021, sp. zn. 8Sžik/3/2020, ECLI:SK:NSSR:2021:1017200547.1", "identifikacne_cislo": "1017200547", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Erika Šobichová", "sudca_id": 205, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-erika-sobichova-205", "datum_vydania": "2021-05-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211", "nazov": "zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-3"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/2000/211#paragraf-3"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/011b3a87-0682-4e7b-a63b-946ba2fe107a", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:1017200547.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:1017200547.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:1017200547.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžik/3/2020\n1017200547\n26. 05. 2021\nJUDr. Erika Šobichová\nECLI:SK:NSSR:2021:1017200547.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej a\nčlenov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a Mgr. Petra Melichera v právnej veci žalobcu: J.. P. X., Z.. XX.\nXX. XXXX, B. P. XXXX/XX, B., zastúpený advokátom: JUDr. Mariánom Ďurinom, Sibírska 4, Bratislava,\nproti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Kutuzovova 8, Bratislava, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutí žalovaného zo dňa 20. 3. 2017, č. SELP-114-5/2017-RK; zo dňa 7. 2. 2017, č.\nSEĽUZ-41-14-1/2017-OdSP, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave\n13. 2. 2020, č. k. 6S/84/2017-129, takto\nrozhodol:\nKasačnú sťažnosť z a m i e t a.\nÚčastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nOdôvodnenie\nI. Konanie pred správnym súdom\n1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny\nsúdny poriadok (ďalej len ,,S.s.p.“) zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného zo dňa 20. 3. 2017, č. SELP-114-5/2017-RK, ktorým zamietol rozklad žalobcu a potvrdil\nrozhodnutie o odmietnutí poskytnúť informácie zo dňa 7. 2. 2017, č. SEĽUZ-41-14-2/2017-OdSP.\nŽalovaný rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobcom požadované odpovede na otázky by nemali charakter\ninformácie podľa zákona o slobode informácií a nie sú predmetom rozhodovacej činnosti Ministerstva\nobrany SR v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií). Žalobcom požadované odpovede na otázky\nmajú charakter určitej právnej resp. odbornej rady (právneho, resp. odborného poradenstva), ktorá by\nnásledne vyjadrovala právny resp. odborný názor povinnej osoby, ktorý nie je ale právne záväzný, nie je\nsúčasťou rozhodovacej činnosti žalovaného, a teda nenapĺňa zákonné atribúty poskytovanej informácie\nv zmysle zákona o slobode informácií. Zo znenia zákona o slobode informácií nevyplýva povinnosť,\nktorá by povinnému subjektu ukladala povinnosť získavať, vyžadovať, zhromažďovať, vyhodnocovať,\nvyhľadávať, alebo dokonca spracovávať materiály požadované žiadateľom o informáciu, ak sa v\nich originálnej podobe v jeho dokumentácii nenachádzajú. Rovnako zo zákona o slobode informácií\nnevyplýva, že by povinné osoby museli vykonávať na žiadosť oprávnených osôb také úkony, ktoré\nnesmerujú k výkonu ich právomoci, alebo realizovať šetrenia či kontrolnú alebo vyhodnocovaciu činnosť\nna požiadanie oprávnených osôb.\n\n2. Rozhodnutím o odmietnutí poskytnúť informácie zo dňa 7. 2. 2017, č. SEĽUZ-41-14-2/2017-OdSP,\nžalovaný ako povinná osoba vecne príslušná podľa § 2 ods. 1 zákona o slobode informácií žiadosti\nžalobcu doručenej žalovanému 31. 1. 2017 o sprístupnenie informácií sčasti nevyhovel a podľa § 18\nods. 2 v spojení s § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií žalobcovi informácie v bode 11, druhá veta v\nbode 12, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 20, 21, 23, 24, 25, 26 jeho žiadosti odmietol poskytnúť. Stanoviskom\nžalovaného zo dňa 7. 2. 2017, č. SEĽUZ-41-14-1/2017-OdSP, žalovaný ako povinná osoba podľa § 2\nods. 1 zákona o slobode informácii v ostatnom rozsahu odpovedal na žalobcovu žiadosť o sprístupnenie\notázok (konkrétne v rozsahu bodov 1. až 10., v bode 12. prvej vety, v bode 19.).\n3. Správny súd dôvodil, že žiadateľ môže požadovať len informácie a takých jemu neznámych\ninformáciách, ktoré má povinná osoba v dispozícii, a ktoré je povinná na žiadosť poskytnúť. Hoci\nzákon č. 211/2000 Z. z. pojem informácia nedefinuje, tento pojem preto musí byť ustálený súdnou\njudikatúrou v kontexte princípov a systému uvedeného zákona. V tejto súvislosti poukázal na viaceré\nrozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudok sp. zn. 2Sžo/190/2008 zo dňa 27. 5.\n2009, rozsudok sp. zn. 8Sži/2/2010 zo dňa 9. 12. 2010, rozsudok sp. zn. 3Sži/5/2013 zo dňa 12.\n3. 2014, rozsudok sp. zn. 5Sži/3/2011 zo dňa 15. 12. 2011), z ktorých mimo iné vyplýva, že zákon\nč. 211/2000 Z. z. nestanovuje povinnosť povinného subjektu získavať, vyžadovať, zhromažďovať,\nvyhodnocovať, vyhľadávať alebo dokonca spracovávať materiály, požadované žiadateľom o informáciu,\nak sa v ich originálnej podobe v jeho dokumentácii nenachádzajú. Zo zákona č. 211/2000 Z. z. tiež\nnevyplýva, že by povinné osoby museli vykonávať na žiadosť oprávnených osôb také úkony, ktoré\nnesmerujú k výkonu ich právomoci, alebo realizovať šetrenia, či kontrolnú alebo vyhodnocovaciu\nčinnosť na požiadanie oprávnených osôb. Oprávnené osoby môžu požadovať len informácie o takých\nim neznámych skutočnostiach, ktoré má povinná osoba k dispozícii, a ktoré je povinná na žiadosť\nposkytnúť. Rozširujúci výklad, podľa ktorého by povinná osoba musela spracovávať údaje do inej\nformy, ako je tá, v ktorej sa nachádzajú, alebo poskytovať žiadateľovi kompletné podklady, ktoré\nmá k dispozícii, by žiadosť o poskytnutie informácie zmenil na pokyn nadriadeného, čo nebolo a\nnie je účelom zákona. Správny súd konštatoval, že charakter požadovaných otázok nepredstavoval\ninformácie v zmysle zákona o slobode informácií. Aj podľa názoru správneho súdu majú žalobcom\npožadované informácie v rozsahu, v akom neboli povinnou osobou sprístupnené, charakter žiadosti\no právne poradenstvo, resp. výklad ustanovení príslušných právnych predpisov a netýkajú sa činnosti\nžalovaného bez priameho dopadu vo vzťahu k verejnosti. Preto podľa názoru súdu čiastočné odmietnutie\nposkytnúť žalobcovi ako žiadateľovi požadované informácie z dôvodu, že žalovaný nimi nedisponuje,\nzodpovedalo zákonnej úprave. Keďže požadované informácie žalovaný nemá k dispozícií, musel by tak\npre žalobcu (podľa ním stanovených kritérií) žiadané informácie, ktoré sa v ich originálnej podobe a v jeho\ndokumentácii nenachádzajú, vytvoriť, zhromaždiť a vyhľadávať, pričom takáto povinnosť mu zo zákona\nč. 211/2000 Z. z. nevyplýva. Preto žiadosť žalobcu o sprístupnenie požadovaných informácií nemohla\nbyť zo strany povinnej osoby (žalovaného) v dotknutom rozsahu vybavená kladne a ich neposkytnutie\ntak podľa názoru súdu nepredstavuje negatívny zásah do práva žalobcu na informácie. Správny súd\ntiež poukázal na skutočnosť, že má vedomosť zo svojej rozhodovacej činnosti o správnych žalobách,\nktorými sa žalobcovia domáhajú práv založených práve na uvedených právnych úvahách. Napokon\nza dôvodné nepovažoval ani námietky smerujúce proti stanovisku žalovaného zo dňa 7. 2. 2017,\nč. SEĽUZ-41-14-1/2017-OdSP. Podľa správneho súdu žalovaný ako povinná osoba prostredníctvom\nsvojho organizačného útvaru (Sekcie ľudských zdrojov) predmetným stanoviskom poskytol žalobcovi\ninformácie na základe jeho žiadosti v rozsahu, v akom ich mal k dispozícii, a to za dodržania vyššie\nopísaných zásad, na ktorých je poskytovanie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z. z. postavené. Ak\nžalobca nebol spokojný s rozsahom poskytnutých informácií, ktoré považoval za strohé a nedostatočné,\nneodôvodňuje to vyslovenie záveru o nezákonnosti predmetného stanoviska žalovaného, ktoré má\nv zmysle § 16 ods. 1 v spojení s § 18 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. charakter rozhodnutia\no poskytnutí informácií. Súd v tejto súvislosti zdôraznil, že okrem konštatovania o nedostatočnom\nposkytnutí informácií žalovaným v predmetnom stanovisku, žalobca v žalobe neuviedol žiadne ďalšie\ndôvody, pre ktoré by bolo stanovisko žalovaného nutné považovať za nezákonné a zasahujúce do\nsubjektívnych práv žalobcu.\nII. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie žalovaného\n4. Proti rozsudku podal žalobca včas kasačnú sťažnosť. Kasačnému súdu navrhol, aby napadnutý\nrozsudok zmenil tak, že rozhodnutia žalovaného zo dňa 20. 3. 2017, č. SELP-114-5/2017-RK; a zo dňa\n\n7. 2. 2017, č. SEĽUZ-41-14-1/2017-OdSP, zruší a vec vráti správnemu súdu na ďalšie konanie. Zároveň\nsi uplatnil nárok na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.\n5. Žalobca v značnej časti svojej kasačnej sťažnosti len komentoval jednotlivé otázky ním položené\nMinisterstvu obrany Slovenskej republiky ako povinnej osobe vo svojej žiadosti o sprístupnenie informácii\nzo dňa 27. 1. 2017 podľa zákona č. 211/2000 Z. z.. (tieto sú uvedené v bode 18 rozsudku). Z celkovo\n24 strán kasačnej sťažnosti tento žalobcov komentár je zachytený na stranách 2 až 22 v časti ním\noznačenej ako „sťažnostné body“. Z dôvodov uvedených v tejto časti jeho kasačnej sťažnosti potom trvá\nna tom, aby mu Ministerstvo obrany Slovenskej republiky vydalo potvrdenie alebo osvedčenie o tom, že\n1. a 2. ročník štúdia na VSOŠ RVD žalobcu bol vojenskou službou a tiež výkonom I. kategórie funkcií,\nnásledkom čoho sa o jeho žiadosti vo veci sa musí ďalej konať a posudzovať jeho dôchodkové nároky\nv súlade s názorom Ministerstva obrany Slovenskej republiky.\n6. Na iných miestach svojej kasačnej sťažnosti žalobca ako dôvod kasačnej sťažnosti označil § 440 ods.\n1 písm. g/. Namietal, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. V\nkonkrétnostiach namieta, že došlo k porušeniu ust. § 21e a nasl. zákona č. 211/2000 Z. z.. Žalovaný má k\ndispozícii špičkové personálne zabezpečenie, vojenské historické archívy, kvalitné databázy, perfektné\nštatistiky, všetky špeciálne vojenské predpisy a nariadenia, smernice, rozkazy. V opačnom prípade zákon\nč. 211/2000 Z. z. je potrebné premenovať na zákon o neslobodnom prístupe k informáciám. Namietal, že\nsociálna poisťovňa sa k uvedeným údajom a informáciám dostane prostredníctvom ustanovení zákona\nč. 461/2003 Z. z., no občan takúto šancu nemá. Nesúhlasí, že zákon nedefinuje pojem informácia a\npovažuje to za lacnú výhovorku.\n7. Žalobca tiež namietal, že správny súd sa odklonil od výkonu objektívneho dokazovania,\nnepreveroval hodnovernosť univerzálnych listinných dôkazov, nevypočul autentických svedkov a\nnevykonával vyčerpávajúcim spôsobom dokazovanie, resp. zmaril dokazovanie, návrhy žalobcu zostali\nnepovšimnuté. Približne 30 minút pojednávania je žalostne málo. Nemal možnosť sa účinne brániť.\nPoukázal tiež na § 5 ods. 8 S.s.p. (princíp ústnosti a priamosti a princíp voľného hodnotenia dôkazov).\nSprávny súd mal vykonať poctivé dokazovanie, prípadne aj konfrontáciou. Mnohé námietky, argumenty\na otázky žalobcu zostali naďalej nezodpovedané a nekomentované.\n8. Žalovaný vo svojom vyjadrení kasačnému súdu navrhol kasačnú sťažnosť ako neprípustnú odmietnuť.\nPovažuje ju za nejasnú a nezrozumiteľnú. Absentuje v nej uvedenie skutočností subsumovateľných pod\nniektorý z dôvodov kasačnej sťažnosti v § 440 ods. 1 S.s.p.. Eventuálne navrhol kasačnú sťažnosť ako\nnedôvodnú zamietnuť. Sťažovateľ ani jeho právny zástupca nie sú ochotní akceptovať platnú právnu\núpravu podporenú aj aktuálnou judikatúrou.\n\nIII. Právne posúdenie kasačneho súdu\n9. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „kasačný súd“) ako súd kasačný (§\n438 ods. 2 S.s.p.), po zistení, že kasačnú sťažnosť podal včas účastník konania zastúpený v súlade s\nustanovením § 449 ods. 1 S.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) preskúmal vec a dospel\nk záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.)\ns tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke\nnajvyššieho súdu www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený 26. 5. 2021 (§ 137 ods. 4 v spojení\ns § 452 ods. 1 S.s.p.).\n10. Predmetom konania pred kasačným súdom je rozhodnutie o kasačnej sťažnosti žalobcu podanej\nproti rozsudku správneho súdu, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania\nzákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného orgánu verejnej správy zo dňa 20. 3. 2017, č.\nSELP-114-5/2017-RK, ktorým zamietol rozklad žalobcu a potvrdil rozhodnutie o odmietnutí poskytnúť\ninformácie zo dňa 7. 2. 2017, č. SEĽUZ-41-14-2/2017-OdSP.\n11. Kasačný súd preskúmajúc napadnutý rozsudok správneho súdu ako i obsah súdneho a\nadministratívneho spisu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti konštatuje, že argumentácia žalobcu nie\nje spôsobilá vyvrátiť dôvody, na základe ktorých správny súd zamietol jeho správnu žalobu. Správny súd\n\nsa v odôvodnení napadnutého rozsudku vysporiadal so všetkými podstatnými žalobnými námietkami,\na to citáciou dotknutých právnych noriem ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na\nprejednávaný prípad.\n12. Podľa názoru kasačného súdu bola celá vec prešetrená riadne a skutkový stav bol podrobne\nzistený, o čom svedčí obsah pripojeného administratívneho spisu, z ktorého vyplýva uvedené. V súdnom\nkonaní bolo obsahom administratívneho spisu preukázané, že vykonané dokazovanie bolo náležite\nvyhodnotené a v hodnotení dôkazov tak ako správny súd ani kasačný súd nezistil právne pochybenia ani\nlogické nesprávnosti ani takú vadu konania, ktorá by mala vplyv na zákonnosť rozhodnutia žalovaného\norgánu verejnej správy.\n13. Za týchto skutkových okolností napadnuté rozhodnutie žalovaného orgánu verejnej správy je i podľa\nnázoru kasačného súdu vydané na základe riadne a dostatočne zisteného skutočného stavu orgánom\nverejnej správy a správne právne posúdené. Preto ak správny súd dospel k právnemu záveru totožnému\nso záverom orgánov verejnej správy oboch inštancií a rozhodol, že preskúmavaným rozhodnutím\nžalovaného orgánu verejnej správy nedošlo k porušeniu zákona a práv žalobcu, tento jeho názor\npovažoval aj kasačný súd za správny.\n14. Preto sa s ním kasačný súd stotožňuje, považujúc právne posúdenie veci správnym súdom za\nsprávne, a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov konania známe fakty v prejednávanej veci spolu\ns právnymi závermi správneho súdu, na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia k námietkam\nžalobcu uvedených v podanej kasačnej sťažnosti dopĺňa nasledovné.\n15. V prvom rade k námietkam procesného charakteru vo vzťahu k nedostatočnému dokazovaniu\nžalobcu uvedeným v kasačnej sťažnosti kasačný súd uvádza, že správny súd nevykoná o.i. dôkazy,\nktoré sú pre prejednanie a rozhodnutie veci nadbytočné. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na to,\nže správny súd nie je súdom skutkovým, t. j. zásadne nezisťuje skutkový stav a dokazovanie vykonáva\niba výnimočne, pretože účelom správneho súdneho konania je predovšetkým preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutí a opatrení orgánov verejnej správy a jeho cieľom je odstránenie nezákonnosti. Úlohou súdu\nv správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu,\nale len preskúmať „zákonnosť“ ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych\notázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno-právne predpisy.\n16. Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia kasačný\nsúd dáva do pozornosti, že integrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa článku\n46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky\nsúvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu\n(IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené\núčastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a\njasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne\nrealizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 209/04). Kasačný súd má za to,\nže správny súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal, vysporiadal sa s podstatnými námietkami\nžalobcu a vyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré náležite aj odôvodnil.\n17. Vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci správnym súdom preskúmaním administratívneho spisu\nkasačný súd uvádza, že ide o skutkovo a právne obdobnú vec, ktorej predchádza rozsudok najvyššieho\nsúdu z 25. 11. 2019, sp. zn. 3Sžik/7/2019 a tiež rozsudok najvyššieho súdu z 12. 2. 2020, sp. zn.\n3Sžik/1/2020. Tieto rozhodnutia tvoria prejudikatúru v danej veci. Rovnako relevantné najmä vo vzťahu k\npojmu „informácia k dispozícii“ je rozhodnutie najvyššieho súdu zo dňa 23. 8. 2016, sp. zn. 10Sži/7/2016,\nna ktoré v dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal aj správny súd.\n18. Kasačný súd zistil, že sťažovateľ dňa 31. 1. 2017 (datovanú 27. 1. 2017) podal na Ministerstve\nobrany SR podľa zákona č. 211/2000 Z. z. žiadosť o sprístupnenie informácie s tým, že žiada o písomnú\nodpoveď k nasledovným otázkam:\n\n1.\nKto bol zriaďovateľom VŠJŽ, VŠKD, VSOŠ, VG SNP a ostatných vojenských stredných škôl?\nAko, resp. akým spôsobom podliehali verejnej kontrole a inšpekcii? Ak eventuálne nepodliehali verejnej\nkontrole, vysvetliť dôvod.\n2. Na základe čoho boli žiakom vojenských stredných škôl pri nástupe do vojenskej školy odobratý\nobčiansky preukaz? Poznamenávame, že jediným dokladom na preukazovanie totožnosti po celú dobu\nštúdia im zostala tzv. „VYCHÁZKOVÁ KNÍŽKA\" ?\n3. Na základe čoho museli žiaci vojenských stredných škôl nosiť vojenskú rovnošatu s oficiálnymi znakmi\npríslušnosti k ČSĽA a štátneho znaku? Aký právny predpis reguloval používanie oficiálneho štátneho\nznaku a vojenských symbolov na verejnosti maloletými občanmi ČSSR?\n4. Na základe čoho sa museli žiaci vojenských stredných škôl hlásiť na OVS, poprípade na VB, alebo\nna miestnom národnom výbore pri udelení voľna k opusteniu posádky, alebo po príchode na prázdniny?\nPrečo túto povinnosť nemali žiaci, naši rovesníci z civilných škôl?\n5. Na základe čoho boli voči študentom vojenských stredných škôl uplatňované základné vojenské\npredpisy: Zákl-1-1, Zákl-1-2, Zákl-1-3 a prečo ich museli dodržiavať a navyše rešpektovať aj mnohé\nďalšie vojenské predpisy?\n6. Na základe čoho a prečo museli byť žiaci vojenských stredných škôl zaraďovaní do služieb dozorného\nroty, dozorného batérie, dozorného kuchyne, do zmien v kuchyni, do spojok a museli dodržiavať stálu\nbojovú pohotovosť aj v mierových podmienkach - obmedzovaním ich vychádzok... atď?\n7. Na základe čoho sa žiaci vojenských stredných škôl zúčastnili slávnostnej Vojenskej prehliadky\nnapr. dňa 08.05.1975 v Bratislave? (Pozn. medzi nimi boli i takí, čo mali iba 16 rokov). Prečo tam\nnepochodovali žiaci civilných stredných škôl?\n8. Prečo bolo veliteľom, technikom a náčelníkom - t. j. vojakom z povolania, slúžiacim v tých istých\nareáloch kasární (kde bola situovaná aj vojenská stredná škola) priznaná I. kategória funkcií, teda bola\nhodnotená výrazne oveľa priaznivejšie ako Vy dnes posudzujete službu žiakov vojenských stredných\nškôl (iba v málo bonitnej v III. pracovnej kategórii)? Vysvetlite dôvody, prečo žiaci vojenských stredných\nškôl tvorili vojenské jednotky, napr. družstvo, čata, rota, batéria, prápor, oddiel, ktorým velili regulárni\nvojenskí velitelia?\n9. Na základe čoho žiaci vojenských stredných škôl vykonávali vojenskú prípravu (strelecká, taktická,\nchemická, OPZHN a ďalšie) a prečo všetky vyučovacie predmety boli úzko špecializované len na\nvojenskú tematiku?\n10. Prečo boli žiaci vojenských stredných škôl ozbrojovaní osobnými zbraňami - 7,62 mm samopalom\nvz. 58, 7,62 mm pištoľou vz. 52, guľometmi UK-59, pancierovkami RPG-7 a vykonávali ostré streľby z\ntýchto pechotných zbraní a hádzali ostrými ručnými granátmi? Na základe čoho a prečo im boli pridelené\nosobné zbrane, napr. 7,62 mm samopaly vz. 58? Boli týmito ručnými zbraňami vyzbrojení aj vojaci\nzákladnej služby CSĽA, ktorí neboli žiakmi vojenských škôl?\n11. Žiaci vojenských stredných škôl mali počas štúdia na škole pridelené aj poľné uniformy vz. 60,\ntzv. „maskáče\" s ihličkovým vzorom a čierne vysoké boty vz. 60 (tzv. „kanady\"), ktorými boli jednotne\nvystrojení aj všetci ostatní vojaci z povolania i vojaci základnej vojenskej služby ČSĽA. Zdôvodnite prečo\ntieto poľné uniformy žiaci vojenských stredných škôl používali, a k akému účelu?\n12. Žiaci vojenských stredných škôl boli počas 4-ročného štúdia ubytovaní v kasárňach, alebo\ninternátoch? Akým bol v tom zásadný rozdiel a čo slúžilo k ich rozlíšeniu?\n13. Žiadame MO SR predložiť tri oficiálne rezortné zoznamy preferovaných funkcií uplatňovaných v\nrezorte MNO ČSSR ako I. a II. kategórie funkcií z roku 1964, 1975 a 1988 (platné v rozhodnom čase),\nregistrované v Zbierke zákonov ČSSR, ktoré by MO SR oprávňovali vylúčiť dobu štúdia na vojenských\nstredných školách z I. a II. kategórie funkcií.\n14. Žiadame MO SR posúdiť, cit.: „Dobu štúdia žiaka stredného odborného učilišťa (pozn.: ...môžeme to\nbyť aj žiak vojenskej strednej školy) pripravovaného pre zamestnanie I. (II.) pracovnej kategórie, ktorá\nsa započítava ako doba zamestnania tejto pracovnej kategórie, ak sa praktické vyučovanie uskutočňuje\npravidelne na pracoviskách alebo v prevádzkach (pozn.: môžu to byť považované aj strážené areály\na budovy kasární, vojenské výcvikové priestory a vojenské letiská), kde sa vykonávali zamestnania I.\n(II.) pracovnej kategórie (pozn.: vojaci z povolania mali na týchto istých pracoviskách priznanú I. a II.\nkategóriu funkcií a prečo nie žiaci vojenských stredných škôl???).\n15. Prečo sa deň nástupu do vojenskej strednej školy nepovažuje za začiatok odpočítavania telesnej,\npsychickej, duševnej, fyzickej a inej záťaže, vypätia a drancovania zdravia a stresu žiakov a toto\nkontinuitne vyčerpávanie a nemilosrdné ničenie osobnosti, nepretržite pokračovalo až do skončenia\n(záveru) vojenskej služby, do jeho odchodu do zálohy (civilu). Prečo toto odpočítavanie riešite iba\nod nástupu na vojenskú základnú službu, či niekedy až oveľa neskôr? Vysvetlite prečo práve deň\nnástupu žiakov na vojenskú strednú školu netreba považovať za začiatok najvyššej prípustnej expozície\n\ndôsledkov na ich zdravie vyplývajúcej z I. kategórie funkcií. Išlo, alebo nešlo o prácu v ťažkom rizikovom\nprostredí, ktoré malo negatívny vplyv na kondíciu a zdravotný stav žiaka a jeho bezpečnosť a hygienu v\nslužbe? Nepredstavovali tieto okolnosti dôvody pre zaradenie tejto služby do preferovaných kategórií?\n16. Tie stredné školy niesli predovšetkým názov VOJENSKÉ. Boli výlučne zaradené do rezortu MNO\nČSSR, alebo fungovali pod iným rezortom. Prečo mali taký militantný názov? Vysvetlite prečo sa ním\nlíšili od ostatných civilných stredných škôl?\n17. Tie vojenské stredné odborné školy (VSOŠ) niesli predovšetkým názov ODBORNE. Prečo nemali\nnázov PRIEMYSELNÉ? V čom bol zásadný rozdiel, a čím sa líšili od názvu civilných stredných škôl?\n18. Rezortné zoznamy preferovaných zamestnaní museli byť registrované v Zbierke zákonov ČSSR\na nielen vychádzať z údajov evidenčného listu vojaka, ale aj zo všetkých prípustných dôkazných\nprostriedkov preukazujúcich vznik nároku na znížený dôchodkový vek. Absenciu evidenčného lístka\nvojaka však môže účinne nahradiť aj „čestné vyhlásenie“ dvoch svedkov, prečo túto okolnosť\nneuznávate? Mali rezorty Ministerstva školstiev ČSR a SSR, Ministerstva práce a sociálnych vecí ČSSR,\nMinisterstva zdravotníctva ČSSR a ústredné výbory odborových zväzov k dispozícii relevantné poznatky\nna vydanie zoznamov prác a pracovísk zakázaných mladistvým (na vojenských stredných školách)???\nMali k dispozícii písomný súhlas týchto orgánov na výkon dozornej služby (aj niekoľkokrát do mesiaca)\na vojenského výcviku vykonávaných žiakmi vojenských stredných škôl? Vie MO SR tieto pochybnosti\nvyvrátiť a vierohodne preukázať požadované skutočnosti?\n19. Všetci vieme, že doba služby v I. a II. kategórii funkcií mala rozhodujúci vplyv na stanovenie\npodmienok vzniku nároku na dôchodok (nižší dôchodkový vek), tak aj na výšku dôchodku (zvýšení\nzákladnej výmery dôchodku). Podľa ustanovení § 17 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. federálne ústredné\norgány štátnej správy a ústredné orgány štátnej správy republík, v ich odboroch pôsobnosti sa vykonávali\npráce a ktoré odôvodňovali, aby zamestnania boli zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie, vydávali\nsvojimi výnosmi rezortné zoznamy zamestnaní zaradených do I. a II. pracovnej kategórie. Za ostatné\nústredné orgány a organizácie, v ich odboroch pôsobnosti sa vykonávali práce, ktoré odôvodňovali, aby\nzamestnania boli zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie, vydávalo tieto zoznamy svojim výnosom\nfederálne ministerstvo práce a sociálnych vecí, a ak išlo o ústredné orgány a organizácie republík,\npríslušné ministerstvo zdravotníctva a sociálnych vecí republiky v dohode s federálnym ministerstvom\npráce a sociálnych vecí. Vie MO SR tento legislatívny a zákonný postup vierohodne preukázať?\n20. Prečo žiaci vojenských stredných škôl museli chodiť niekoľkokrát mesačne do 24-hodinových\ndozorných služieb u svojej jednotky? Len pre pamäť pripomíname, že podľa ustanovenia §166 ods.\n1 zák. č. 65/1965 Zb. bývalého zákonníka práce: „Zamestnávateľ nesmie mladistvých zamestnávať\nprácou nadčas a prácou v noci. Výnimočne môžu mladiství starší ako 16 rokov vykonávať nočnú prácu\nnepresahujúcu jednu hodinu, ak je to potrebné pre ich výchovu na povolanie. Nočná práca mladistvého\nmusí bezprostredne nadväzovať na jeho prácu pripadajúcu podľa rozvrhu pracovných zmien na denný\nčas\". Vie MO SR tieto zákonné ustanovenia zdôvodniť a zosúladiť s tým, čo sa v skutočnosti na\nvojenských stredných školách odohrávalo?\n21. Prečo žiaci vojenských stredných škôl okrem dozorných služieb u svojej jednotky museli navyše\ndržať aj stálu bojovú pohotovosť (v čase mieru), čo fakticky znamenalo že iba 10% z celkového počtu\nžiakov mohlo napr. ísť na vychádzky mimo kasární. Viete potvrdiť, alebo vylúčiť tieto praktiky na\nvojenských stredných školách (najmä do roku 1991).\n22. Aký skutočný profil študentov bol vo VG SNP v Banskej Bystrici, VŠ JŽ v Bratislave, VŠKD v Žiline\na žiakov VSOŠ v ostatných mestách?\n23. Čo a kto urobil vtedajším militantom z FMNO ČSFR prietrž v ich agresívnych a útočných plánoch\nnaďalej pokračovať vo vychovávaní detských vojakov, boli to medzinárodné zmluvy a dohody o práve\nna slobodný výber povolania z roku 1991, ktoré zakazovali detskú prácu? Alebo to boli iné dokumenty,\nvymenujte ktoré? Existujú takéto prípady oficiálneho ozbrojovania mladistvých v SR a ČR ešte dnes?\nPrestali byť tieto praktiky spornými až prijatím Listiny základných práv a slobôd v roku 1991, ktorá v čl. 33\nzakotvovala právo na bezplatné vzdelanie na základných a stredných školách? Prečo práve touto listinou\nbol osobám mladším ako 18 rokov zakázaný vojenský výcvik? Ako sa prijatie tejto listiny konkrétne\nprejavilo na vojenských stredných školách v SR a ČR?\n24. Je pravdou, že schopnosť vojenských stredných škôl smerovať svojich žiakov k budúcemu\nvojenskému povolaniu značne skomplikovalo aj prijatie čl. 26 Listiny základných práv a slobôd\ngarantujúci každému občanovi ČSSR právo sa slobodne rozhodovať o svojom povolaní?\n25. Išlo v ČSSR do roku 1991 o výchovu detských vojakov na vojenských stredných školách?\n26. Do vojenskej knižky kompetentné orgány MO SR vpisovali výlučne len „vojenské“ záležitosti a nie\ntaké, ktoré sa udiali v ostatnom civilnom živote vojaka z povolania. Ak je vojenská knižka oficiálnym\ndokladom, t. j. verejnou listinou rovnako ako občiansky preukaz, prečo potom štúdium 1., 2., 3.\n\na 4. ročníka VG SNP, VSOŠ, VSJŽ, VŠKD a ostatných vojenských stredných škôl chronologicky\nzapisovaných do kolónky: „Vojenská činná služba“, MO SR dnes odmieta tento zápis vo vojenskej knižke\nrešpektovať, s tým, že vraj nejde o službu? Vysvetlite dôvody.\n19. Žalovaný v napadnutom druhostupňovom rozhodnutí zo dňa 20. 3. 2017, č. SELP-114-5/2017RK, zamietol rozklad žalobcu a potvrdil rozhodnutie o odmietnutí poskytnúť informácie zo dňa 7.\n2. 2017, č. SEĽUZ-41-14-2/2017-OdSP, konštatoval, že informáciami požadovanými žiadateľom ako\noprávnenou osobou k bodom 11., 12. - druhá veta, 13., 14., 15., 16., 17., 18., 20., 21.,23., 24.,\n25. a 26.. Ministerstvo obrany Slovenskej republiky ako povinná osoba nedisponuje, nemá možnosť\nzískať ich automatizovaným spôsobom ako súčasť informačných systémov, ani vyhotovením kópie\nuž vypracovaného dokumentu, ktorý by spĺňal požadované náležitosti odpovede. Konštatoval, že\npožadované informácie povinná osoba nemá k dispozícii, a preto ich nemôže oprávnenej osobe\nposkytnúť.\n20. Posúdením obsahu bodov 1 až 26, na ktoré žiadateľ žiada poskytnúť informácie podľa zákona č.\n211/2000 Z. z.. Ministerstvo obrany Slovenskej republiky ako povinná osoba dospelo k úvahe, že súvisia\ns históriou vývoja vojenského školstva v bývalej Československej socialistickej republike a od roku 1993\ns reformou vojenského školstva Slovenskej republiky a s hodnotením štúdia žiakov vojenských škôl na\núčely dôchodkového (výsluhového) zabezpečenia.\n21. Dôchodkové zabezpečenie občanov upravovali v minulosti viaceré predpisy o sociálnom\nzabezpečení: zákon č. 101/1964 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, zákon\nč. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a od 1. 10. 1988 zákon č.\n100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a vykonávacie vyhlášky k týmto\nzákonom. Dôchodkové zabezpečenie občanov vykonávajúcich službu v ozbrojených silách a sociálne\nzabezpečenie vojakov z povolania bolo od 1. 7. 1964 upravené v osobitných ustanoveniach vyššie\nuvedených všeobecne záväzných právnych predpisov.\n22. Ministerstvo obrany Slovenskej republiky žiadosti o sprístupnenie informácií k bodom 11., druhá veta\nv bode 12., 13., 14., 15., 16., 17., 18., 20., 21.,23., 24., 25. a 26. podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.\nz. nevyhovelo, pretože nie je povinné vytvárať nové informácie. Žiadateľ žiadal od oprávnenej osoby, aby\nvyjadrila svoj názor, stanovisko, právnu úvahu, resp. aby poskytla právne poradenstvo vzťahujúce sa\nk výkladu všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich dôchodkové zabezpečenie bývalých\nprofesionálnych vojakov. Takáto povinnosť Ministerstvu obrany Slovenskej republiky nevyplýva zo\nžiadneho právneho predpisu.\n23. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám (zákon o slobode\ninformácií), každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.\n24. Správny súd správne konštatoval, že zákon o slobode informácií neobsahuje definíciu pojmu\ninformácia. Z tohto dôvodu je obsah pojmu informácia ponechaný na výklad povinných osôb,\nrozhodujúcich o sprístupnení informácie s následnou kontrolou zákonnosti použitého výkladu v konaní\nv správnom súdnictve.\n25. Informácia má v zásade nehmotný charakter a ide o určitú objektívnu skutočnosť, ktorá je v evidencii\na dispozičnej sfére povinnej osoby. Od informácie je potrebné odlišovať subjektívne skutočnosti, prejavy\nvôle právnickej osoby, ktoré majú charakter stanoviska, hodnotiaceho úsudku, odpovede na položenú\notázku, prípadne vydanie rozhodnutia, pri ktorých je nevyhnutný proces tvorby prejavu vôle vo vzťahu\nk obsahu informácie.\n26. Správny súd v odôvodnení rozsudku správne uviedol, že zo zákona o slobode informácií vyplýva,\nže musí ísť o povinnú osobu, ktorá má žiadanú informáciu vo svojej pôsobnosti alebo k dispozícii a\nmusí ísť o verejný záujem, aby ich mala, zhromažďovala a poskytovala. Princíp prístupu k informácii\nznamená možnosť pozrieť sa na údaje, ktoré u povinnej osoby „ležia“, a s ktorými povinná osoba pracuje.\nInformáciou sa myslí to, čo sa u povinnej osoby v okamžiku opýtania nachádza alebo čo má k dispozícii.\nTáto povinnosť sa však netýka dopytov na názory, budúce rozhodnutia, vytváranie nových informácií\n(ktoré by musel povinný subjekt vytvoriť na konkrétnu žiadosť žiadateľa) ako sú rozbory, prognózy,\n\nporovnávacie prehľady, právne a iné výklady a podobne (rozsudok kasačného súdu zo dňa zo dňa\n23.08.2017, sp. zn. 10Sži/7/2016).\n27. V uvedenom prípade aj podľa názoru kasačného súdu otázky žiadateľa obsiahnuté v žiadosti o\nposkytnutie informácií podľa zákona o slobode informácií, smerované na žalovaného, jednoznačne\nvykazujú charakter žiadosti o poskytnutie právnych rád, spracovanie právneho rozboru, resp. právnej\npomoci, čo v súhrne charakterizuje právne poradenstvo poskytované advokátom pri výkone advokácie\nv zmysle zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii.\n28. Keďže požadované informácie žalovaný nemá k dispozícií, musel by tak tieto pre žalobcu (podľa\nním stanovených vlastností) žiadané informácie, ktoré sa v ich originálnej podobe a v jeho dokumentácii\nnenachádzajú, vytvoriť, zhromaždiť a vyhľadávať, pričom takáto povinnosť mu zo zákona o slobode\ninformácií nevyplýva, preto žiadosť žalobcu o sprístupnenie požadovaných informácií nemohla byť zo\nstrany povinnej osoby vybavená kladne a ich neposkytnutie tak podľa kasačného súdu nepredstavuje\nnegatívny zásah do práva žalobcu na informácie.\n29. Vo svetle uvedeného kasačný súd ustálil, že žiadosť o poskytnutie informácie v preskúmavanej\nveci je typickou ukážkou požiadaviek, na ktoré sa zákon o informáciách nevzťahuje a ani sa vzťahovať\nnemôže.\n30. Záverom kasačný súd dodáva, že správny súd zamietol žalobu aj pokiaľ ide o preskúmanie\nzákonnosti stanoviska žalovaného zo dňa 7. 2. 2017, č. SEĽUZ-41-14-1/2017-OdSP. Hoci sa žalobca\ndomáhal v kasačnej sťažnosti o zmenu napadnutého rozsudku, tak že toto stanovisko žalovaného\nkasačný súd zruší, nenastolil žiadnu argumentáciu, ktorou by smeroval proti záverom správneho súdu\npokiaľ ide o posúdenie zákonnosti tohto stanoviska (konkrétne bod 33. napadnutého rozsudku). Táto\nargumentácia pokiaľ ide o stanovisko žalovaného zo dňa 7. 2. 2017, č. SEĽUZ-41-14-1/2017-OdSP,\nzo strany žalobcu absentovala už v ním podanej žalobe, na čo správne poukázal aj správny súd, keď\nzdôraznil, že: „(žalobca) okrem konštatovania o nedostatočnom poskytnutí informácií v predmetnom\nstanovisku, žalobca v žalobe neuviedol ďalšie dôvody, pre ktoré by bolo stanovisko žalovaného\nnutné považovať za nezákonné a zasahujúce do subjektívnych práv žalobcu.“ Kasačný súd viazaný\ndôvodmi kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. S.s.p.), preto kasačnú sťažnosti žalobcu v tomto rozsahu viac\nneposudzoval.\n31. Z uvedených dôvodov kasačný súd vyhodnotil sťažnostné body žalobcu ako nespôsobilé spochybniť\nvecnú správnosť rozhodnutia správneho súdu, a preto kasačný súd kasačnú sťažnosť proti rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave 13. 2. 2020, č. k. 6S/84/2017-129, podľa ustanovenia § 461 S.s.p. ako\nnedôvodnú zamietol.\n32. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že žalobcovi, ktorý nemal\nv konaní o kasačnej sťažnosti úspech, nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal (§ 467 ods.\n1 S.s.p. v spojení s § 167 ods. 1 a contrario S.s.p.). Žalovanému kasačný súd nárok na náhradu trov\nkasačného konania nepriznal, keďže to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 S.s.p. v spojení\ns § 168 S.s.p.).\n33. Senát kasačného súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/84/2017", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}