{"guid": "c04daccf-d84c-429b-88fd-568c7d76ced3:9e146f94-dd64-4b38-8780-03d4bcd4a4b9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:1017200319.1", "spisova_znacka": "3Sžfk/60/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/60/2019 z 25. 2. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. februára 2021, sp. zn. 3Sžfk/60/2019, ECLI:SK:NSSR:2021:1017200319.1", "identifikacne_cislo": "1017200319", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2021-02-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-45.odsek-2", "nazov": "§ 45 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-45.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-45"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/511#paragraf-45"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9e146f94-dd64-4b38-8780-03d4bcd4a4b9", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:1017200319.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:1017200319.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:1017200319.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžfk/60/2019\n1017200319\n25. 02. 2021\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2021:1017200319.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.\nIvana Rumanu (spravodajca) a sudcov JUDr. Milana Moravu a JUDr. Petry Príbelskej, PhD. v právnej\nveci sťažovateľa (pôvodne žalobcu): Shadow, s.r.o., Galvaniho 2/A, Bratislava, IČO: 35 852 518,\nprávne zastúpený: Advokátska kacelária MARCEL BIZNÁR, s.r.o., advokátska kancelária, Bajkalská 31,\nBratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica,\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/222/9632-62706/2010/994275-r zo dňa 24.\njúna 2010, konajúc o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.\n2S/47/2017-31 zo dňa 5. decembra 2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľa (pôvodne žalobcu) proti rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave č. k. 2S/47/2017-31 zo dňa 5. decembra 2018 z a m i e t a.\nÚčastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej aj len ,,krajský súd“) podľa § 190 zákona\nč. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca\ndomáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. I/222/9632-62706/2010/994275-r zo dňa 24.06.2010\n(ďalej aj len ,,napadnuté rozhodnutie“), ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Pezinok (ďalej\naj len ,,správca dane“) č. 608/230/12198/10/Fe zo dňa 30.03.2010 (ďalej aj len ,,prvostupňové\nrozhodnutie“), ktorým správca dane § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a\npoplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov (ďalej aj len ,,zákon č. 511/1992 Zb.“)\nvyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2008 v sume\n16 226,71,- euro.\n2. Žalobca zaúčtoval do nákladov v roku 2008 dodávateľské faktúry č. 348, 349, 350, 351, 352 z\ndecembra 2008 do spoločnosti GOLD MKM, s.r.o., Zámocká č. 22, 811 01 Bratislava (ďalej aj len ,,GOLD\nMKM“) a to v sume 2 508 000,-Sk bez DPH za nákup vecí: nože, mačety, meče, brúsky, ďalekohľady\na prívesky. Správca dane vykonal dokazovanie za účelom preverenia realizácie označených dodávok\ntovaru. Bolo zistené, že dodávateľ - GOLD MKM je nekontaktný, na uvedenej adrese nesídli, nemá\nžiadne označenie na budove ani na schránke a zasielané listové zásielky nepreberá. Podľa výpisu z\nObchodného registra došlo odo dňa 21.10.2008 k zmene sídla spoločnosti, konateľov a spoločníkov\na od 21.10. 2008 sa stal jediným spoločníkom p. Librado David Trejo Rodriquez, Calle Išla Mujeres\n917, Rosarito 227 10, Mexiko. Správcovi dane sa nepodarilo preveriť realizáciu dodávok tovaru u\ndodávateľa. Od dátumu zmeny majiteľov nespolupracoval so správcom dane, nepodal žiadne daňové\npriznanie a nevykázal žiadnych zamestnancov. Žalobca v odpovedi na Výzvu na predloženie dokladov\nzo dňa 03.12.2009, ktorej prílohu tvorili faktúry a príjmové pokladničné doklady uviedol, že tovar mu\n\nbol doručený pracovníkom GOLD MKM do skladu na Galvaniho 2/a, Bratislava. Dodávateľa, okrem\npána zo zahraničia, ktorého bližšie nedefinoval, zastupoval p. R. J., ktorý doručil predmetný tovar,\npodpísal iba príjmové pokladničné doklady a po fyzickej kontrole tovaru prebral úhradu v hotovosti. Na\npredložených výdavkových pokladničných dokladoch žalobcu (č. P43 zo dňa 02.12.2008, č. P44 zo dňa\n05.12.2008, č. P45 zo dňa 17.12.2008 a č. P46 zo dňa 20.12.2008) chýbali podpisy zodpovedných\npracovníkov, ktorí výdavkové doklady vyhotovili, schválili a absentoval aj podpis príjemcu finančných\nprostriedkov za GOLD MKM. Žalobca sa nevyjadril k spôsobu dopravy tovaru. Správca dane zistil, že\nosoba menom R. J. sa nenachádza v registri obyvateľov. Správca dane tak neuznal výdavky za nákup\ntovaru od spoločnosti GOLD MKM za daňové výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov\npreukázateľne vynaložených daňovníkom v zmysle § 2 ods. i) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní\n(daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len ,,daňový poriadok“), z dôvodu\nnepreukázania nadobudnutia predmetného tovaru od dodávateľa GOLD MKM.\n3. Krajský súd sa zaoberal prieskumom zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového\nrozhodnutia. Nestotožnil sa s námietkou zániku práva na vyrubenie dane, pričom poukázal na § 45\nods. 2 zákona č. 511/1992 Zb., v zmysle ktorého vykonaním úkonu smerujúceho k vyrubeniu dane v\nobdobí pred uplynutím 5-ročnej prekluzívnej lehoty na vyrubenie dane plynú lehoty znovu od konca\nroka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený. Krajský súd uviedol, že správca dane\ndoručil protokol č. 608 320/8206/2010/Koc zo dňa 04.03.2010 žalobcovi dňa 08.03.2010 a prerokoval\nspolu s Dodatkom č. 1 k protokolu dňa 19.03.2010 a z dôvodu vykonania tohto úkonu sa prekluzívna\npäťročná lehota predĺžila do 31.12.2015. Krajský súd v tejto súvislosti ďalej poukázal na predchádzajúce\nsúdne konania, týkajúce sa predmetu konania a uviedol, že posledný rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.\nzn. 3Sžf/l08/2015 zo dňa 23.11.2016 nadobudol právoplatnosť dňa 08.12.2016, v dôsledku čoho počas\nsúdneho konania od podania žaloby na krajský súd dňa 23.07.2010 až do dňa právoplatnosti citovaného\nrozsudku Najvyššieho súdu SR, t.j. do dňa 08.12.2016 neplynula lehota, ktorej uplynutím dochádza k\nzániku práva vyrubiť daň.\n4. Krajský súd nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych\nzáverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem uvedených v odôvodneniach rozhodnutí\nžalovaného a správcu dane. Právne posúdenie preskúmavanej veci považoval za správne a v súlade\nso zákonom. V danej veci bolo nebola spochybnená existencia dodaného tovaru, ale bol spochybnený\na v konečnom dôsledku relevantnými dôkazmi úplne vylúčený dodávateľ, ktorý mal tovar žalobcovi\ndodať, t.j. na základe výsledkov dokazovania žalovaný správne vylúčil, že dodávateľom tohto tovaru bola\ndeklarovaná spoločnosť GOLD MKM. Krajský súd konštatoval, že daňové orgány správne nezahrnuli\ndo výdavkov daňovníka v roku 2008 hotovostný nákup tovaru od označeného dodávateľa v sume 2 508\n000,-Sk ako výdavok. Krajský súd uviedol, že žalobca zahrnutím výdavkov v uvedenej sume do svojich\ndaňových výdavkov vykonal úkon, ktorý mal za následok nesprávne určenie základu dane, v dôsledku\nčoho bola následne zo strany správcu dane žalobcovi upravená daňová povinnosť zistená správcom\ndane po vykonanej daňovej kontrole. Krajský súd prijal záver, že žalobca jednoznačne nepreukázal, že\ntvrdené skutočnosti existujú na materiálnom základe tak, ako ich deklaroval na predložených dokladoch,\nkeďže na to, aby mohol byť výdavok uznateľný za daňový výdavok musí byť splnená aj podmienka\npreukázateľnosti stanovená v § 2 ods. 1 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej\naj len ,,zákon č. č. 595/2003 Z. z.“). Krajský súd uviedol, že nepostačuje len samotná existencia\ndokladov, ktoré predložil žalobca, ale musí ísť o výdavok preukázateľne vynaložený daňovníkom na\ndosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov a teda žalobca bol povinný vierohodným a\nnespochybniteľným spôsobom preukázať, že tovar uvedený na dodávateľských faktúrach reálne dodal\ndodávateľ uvedený na faktúre. V tomto smere krajský súd konštatoval, že žalobca neuviedol také dôkazy,\nktorými by vyvrátil pochybnosti o tom, že sa zdaniteľné obchody reálne uskutočnili a taktiež ani z\nvykonaného dokazovania správnych orgánov nebolo jednoznačne preukázané, že zdaniteľný obchod\nbol reálne a preukazným spôsobom uskutočnený dodávateľom, ktorý fakturoval zdaniteľný obchod.\n5. Žalobca ako sťažovateľ podal v zastúpení advokátom včas kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440\nods. 1 písm. f), g) a h) SSP a navrhol, aby kasačný súd zmenil napadnutý rozsudok krajského súdu\ntak, že zruší napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím. Sťažovateľ\nnamietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia najmä pre odstup času od jeho vydania po jeho\ndoručenie sťažovateľovi. Namietal, že právo na vyrubenie dane zaniklo dňom 31.12.2015 a uviedol,\nže o napadnutom rozhodnutí súd nekonal do 08.12.2016, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/108/2015, keďže v uvedenom konaní bolo predmetom preskúmania\n\nzákonnosti iné rozhodnutie žalovaného a to rozhodnutie zo dňa 11.08.2010. Sťažovateľ uviedol, že\ncitovaným rozsudkom Najvyšší súd SR rozhodnutie žalovaného zo dňa 11.8.2010 zrušil a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie a teda žalovaný mal zmysle uvedeného rozsudku vo veci znova rozhodnúť, čo sa\nnestalo. S poukazom na § 65 ods. 6 daňového poriadku sťažovateľ uviedol, že žalovaný odovzdal\nnapadnuté rozhodnutie (24.06.2010) na poštovú prepravu dňa 04.01.2017, v dôsledku čoho považuje\npostup žalovaného za rozporný s citovaním ustanovením daňového poriadku. Sťažovateľ namietal,\nže postup, keď správca dane neuznal daňovému subjektu výdavky za nákup tovaru len z dôvodu\nnespolupráce dodávateľského daňového subjektu s miestne príslušným správcom dane je v rozpore s\njudikatúrou Najvyššieho súdu SR, ktorý v judikáte publikovanom pod č. R 93/1994 vyslovil právny názor,\nže tam kde nie je hodnoverný doklad o nákupe tovaru, nie je možné bez ďalšieho vyvodiť záver, že\nnebol nakúpený vôbec žiadny tovar a v takom prípade kontrolný orgán určí daňovému subjektu daňovú\npovinnosť na základe vlastných podkladov, alebo preukázaných skutočností, prípadne aj overovaním\nďalších skutočností rozhodujúcich pre výpočet dane.\n6. Žalovaný sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti pridržal argumentácie, ktorú už uviedol vo vyjadrení\nk žalobe. K namietanému zániku práva na vyrubenie dane poukázal na znenie § 45 zákona č. 511/1992\nZ. z., účinného v rozhodnom období, ako aj na spočívanie lehôt v zmysle, v rozhodnom čase účinného,\nustanovenia § 246d zákona č. 99/1963 Z. z. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj len ,,OSP“). K tomu\ndoplnil, že vyrubiť daň alebo rozdiel dane je možné najneskôr do desiatich rokov od konca roka,\nv ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo hlásenie, pričom za úkon na predĺženie\nprekluzívnej päťročnej lehoty sa v zmysle § 15 ods. 13 zákona č. 511/1992 Z. z. považuje doručenie\nprotokolu o kontrole. V tejto súvislosti poukázal na genézu súdnych konaní, ktorých predmetom bolo\nnapadnuté rozhodnutie, resp. rozhodnutie žalovaného zo dňa 11.08.2010, v prípade ktorého išlo o\nobsahovo totožné rozhodnutie, o aké ide v prípade napadnutého rozhodnutia, pričom však toto bolo\nvydané na základe žiadosti o opravu zrejmých omylov a nesprávnosti z dôvodu uvedenia nesprávneho\noznačenia splnomocneného zástupcu sťažovateľa. Žalovaný uviedol, že posledným rozhodnutím bol\nrozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/108/2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08.12.2016,\nna základe ktorého žalovaný listom č. 6312/2017 zo dňa 04.01.2017 zaslal splnomocnenému zástupcovi\nsťažovateľa napadnuté rozhodnutie (zo dňa 24.06.2010). K námietke ohľadom neuznania výdavkov za\nnákup tovaru žalovaný poukázal na skutkové zistenia, pričom k týmto uviedol, že zo strany žalovaného,\nani správcu dane nebola spochybnená samotná existencia tovaru, ale že bol spochybnený a v konečnom\ndôsledku relevantnými dôkazmi úplne vylúčený deklarovaný dodávateľ. Poukázal na rozhodnutie\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/85/2013 zo dňa 03.06.2014, podľa ktorého žalobca uskutočnil platby\nosobe, ktorej identitu neo veril a ktorej právny vzťah s dodávateľom nie je preukázaný. Aj v prípade,\nže by sa preukázala existencia tovaru, tak výdavok v danom prípade, keďže nešlo platbou cez účet\nnesmeroval k tvrdenému dodávateľovi, ale k neznámej osobe. Sťažovateľ si pre prípad daňovej kontroly\nneuchoval relevantné dôkazné prostriedky, ktoré s ohľadom na povahu transakcie bolo možné od neho\nočakávať, nie len na základe zákona, ale i na základe rozumnej odbornej starostlivosti o vlastné daňové\nzáležitosti. Žalovaný sa stotožnil so závermi krajského súdu a navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť ako\nnedôvodnú.\n7. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý\nrozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v\nzmysle § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky <. (§ 137 ods. 2 a 3 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť\nnie je dôvodná a preto ju zamietol podľa § 461 SSP.\n8. Kasačný súd považuje za kľúčové pre rozhodnutie veci posúdenie otázky namietaného zániku práva\nna vyrubenie dane, od ktorého závisí samotné meritórne posúdenie veci.\n9. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných\nfinančných orgánov(ďalej aj len ,,zák. č. 511/1992 Zb.“), platného a účinného v čase vydania rozhodnutia\nsprávcu dane, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel\ndane alebo priznať nárok na vrátenie nadmerného odpočtu alebo vrátenie dane po uplynutí piatich rokov\nod konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo hlásenie alebo v ktorom bol\ndaňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie alebo hlásenie, alebo v\nktorom daňovému subjektu vznikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu alebo nárok na vrátenie\n\ndane; ak ide o daňový subjekt, ktorý si uplatňuje odpočítanie daňovej straty podľa osobitného predpisu,\nnemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane po uplynutí siedmich rokov od konca roka, v ktorom vznikla\npovinnosť podať daňové priznanie, v ktorom bola táto daňová strata vykázaná.\n10. Podľa § 45 ods. 2 zák. č. 511/1992 Zb., ak bol pred uplynutím lehoty vykonaný úkon smerujúci\nna vyrubenie dane alebo rozdielu dane, plynú lehoty podľa odseku 1 znovu od konca roka, v ktorom\nbol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený. Vyrubiť daň alebo rozdiel dane je možné najneskôr do\ndesiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo hlásenie alebo\nv ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie alebo hlásenie,\nalebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu, alebo nárok na\nvrátenie dane.\n11. Podľa § 15 ods. 13 zák. č. 511/1992 Zb., daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania protokolu\ns kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Určenie dane podľa pomôcok (§ 29 ods.\n6) je ukončené dňom prerokovania protokolu s daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Určenie\ndane dohodou je ukončené dňom spísania zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5). Dňom\nnasledujúcim po dni prerokovania protokolu alebo dňom nasledujúcim po dni spísania zápisnice o\ndohode o výške dane (§ 29 ods. 5) sa začína vyrubovacie konanie (§ 44); to neplatí, ak správca dane,\nktorým je colný úrad, daňovou kontrolou zistí, že daňovému subjektu, ktorý nemá povinnosť podávať\ndaňové priznanie podľa osobitných zákonov,1b) za kontrolované zdaňovacie obdobie daňová povinnosť\nnevznikla. Doručenie protokolu podľa odseku 12 alebo spísanie zápisnice o dohode o výške dane (§\n29 ods. 5) sa považuje za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane (§ 45 ods. 2). Ak\nsa vykonáva daňová kontrola na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní (odsek 3), za úkon\nsmerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane (§ 45 ods. 2) sa považuje spísanie zápisnice o začatí\ndaňovej kontroly.\n12. Podľa § 246d zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, platného a účinného v čase\nvydania rozhodnutia správcu dane, ak osobitný zákon upravujúci priestupky, kárne, disciplinárne a iné\nsprávne delikty určuje lehoty pre zánik zodpovednosti, prípadne pre výkon rozhodnutia, tieto lehoty\npočas konania podľa tejto časti neplynú. Obdobne to platí o lehotách pre zánik práva vo veciach daní,\npoplatkov a odvodov, ktoré sú príjmami štátneho rozpočtu, verejných fondov, rozpočtov obcí, miest a\nvyšších územných celkov.\n13. Aplikujúc vyššie uvedené kasačný súd konštatuje, že právo na vyrubenie dane nezaniklo a postup\nsprávcu dane, ako aj žalovaného bol v tomto smere zákonný, tak ako konštatoval aj krajský súd\nv bode 19 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Sťažovateľ podal daňové priznanie za rok 2008 v\nzákonom stanovenej lehote, t.j. do 31.03.2009. Správca dane doručil protokol č. 608 320/8206/2010/\nKoc zo dňa 04.03. 2010 žalobcovi dňa 08.03.2010 a prerokoval spolu s Dodatkom č. 1 k protokolu\ndňa 19.03.2010. Z tohto dôvodu sa lehota na vyrubenie dane predĺžila do 31.12.2015. Správca\ndane na základe výsledkov zistených pri daňovej kontrole vyrubil žalobcovi dodatočným platobným\nvýmerom č. 608/230/12198/10/Fe zo dňa 30.03.2010 rozdiel dane z príjmov právnickej osoby v\nsume 16 226,71,- euro, pričom toto rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím Daňového riaditeľstva\nSR (ďalej aj len ,,DR SR“) č. 1/222/9632-62706/2010/994275-r zo dňa 24.06.2010. Sťažovateľ podal\nna Krajský súd v Bratislave žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia DR SR dňa 23.07.2010.\nKrajský súd v Bratislave uznesením č. k. 1S/182/2010-40 konanie zastavil, Najvyšší súd SR uznesením\nsp. zn. 3 Sžf/9/2012 citované uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Následne Krajský súd\nv Bratislave rozsudkom č. k. 1S/182/2010-63, 1S/127/2012 konanie v časti žaloby o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia č. 1/222/9632-62706/2010/994275-r zo dňa 24.06.2010 zastavil a v časti žaloby\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 1/222/9632- 62706/2010/994275-r zo dňa 11.08.2010 zrušil\na vec vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR uznesením č. k. 3 Sžf/90/2012 citovaný rozsudok\nKrajského súdu v Bratislave zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Následne Krajský súd v Bratislave\nrozsudkom č. k. 1S/127/2012-87 rozhodnutie žalovaného č. I/222/9632-62706/2010/994275-r zo dňa\n11.08.2010 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 3 Sžf/85/2013\ncitovaný rozsudok Krajského súdu v Bratislave zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Následne Krajský\nsúd v Bratislave rozsudkom č. k. 1S 127/2012-110 žalobu zamietol a Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn.\n3Sžf/l08/2015 citovaný rozsudok Krajského súdu v Bratislave zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného č.\n1/222/9632-62706/2010/994275-r zo dňa 11.08.2010 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Tento posledný\nrozsudok Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 3Sžf/l08/2015) nadobudol právoplatnosť dňa 08.12.2016. Z\n\nuvedeného je na podklade citovaných zákonných ustanovení zrejmé, že počas súdneho konania od\npodania žaloby na Krajský súd v Bratislave až do dňa právoplatnosti posledného rozsudku Najvyššieho\nsúdu SR, t.j. odo dňa 23.07.2010 do dňa 08.12.2016 neplynula lehota, ktorej uplynutím dochádza k\nzániku práva vyrubiť daň, preto sa kasačný súd nestotožňuje s námietkou sťažovateľa, že právo na\nvyrubenie dane zaniklo dňom 31.12.2015. V zmysle záverov posledného rozsudku Najvyššieho súdu\nSR sp. zn. 3Sžf/l08/2015 žalovaný listom č. 6312/2017 zo dňa 04.01.2017 zaslal splnomocnenému\nzástupcovi sťažovateľa rozhodnutie 1/222/9632-62706/2010/994275-r zo dňa 24.06.2010, ktoré tento\nprevzal dňa 09.01.2017.\n14. Kasačný súd vo vzťahu k meritórnemu posúdeniu veci poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu\nSR sp. zn. 3Sžf/85/2013 zo dňa 03.06.2014, týkajúce sa toho istého predmetu konania, kde Najvyšší súd\nSR vyslovil právny názor, podľa ktorého sťažovateľ uskutočnil platby osobe, ktorej identitu neuveril, a\nktorej právny vzťah s dodávateľom nebol preukázaný. Aj v prípade, že by sa preukázala existencia tovaru\ntak výdavok v danom prípade (keďže nešlo platbou cez účet) nesmeroval k tvrdenému dodávateľovi,\nale k neznámej osobe. Sťažovateľ si tak pre prípad daňovej kontroly neuchoval relevantné dôkazné\nprostriedky, ktoré s ohľadom na povahu transakcie bolo možné od neho očakávať, nie len na základe\nzákona, ale i na základe rozumnej odbornej starostlivosti o vlastné daňové záležitosti. Tieto okolnosti\nneumožňujú a nejde o špecifickú situáciu, kedy na základe judikatúry by bolo možné presunúť dôkazné\nbremeno z daňového subjektu na správcu dane. Správca dane teda vychádzal zo správneho rozloženia\ndôkazného bremena.\n15. Kasačný súd vzhľadom na vyššie uvedené konštatuje, že krajský súd sa s prejednávanou vecou sa\ndostatočne vysporiadal, racionálne odôvodnil svoje úvahy a vyvodil správne skutkové a právne závery,\na preto sa kasačný súd v plnej miere stotožňuje s odôvodnením krajského súdu a kasačnú sťažnosť\nzamieta ako nedôvodnú podľa § 461 SSP.\n16. O trovách kasačného konania rozhodol podľa podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1\nSSP tak, že sťažovateľovi nepriznal náhradu trov kasačného konania z dôvodu neúspechu v kasačnom\nkonaní a žalovanému nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva.\n17. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}