{"guid": "81f1829f-0008-4a50-b474-74297aff7f2e:249983b7-5392-433e-b380-a3b8e17277d3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:1017200020.1", "spisova_znacka": "1Sžk/9/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžk/9/2019 z 26. 1. 2021", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. januára 2021, sp. zn. 1Sžk/9/2019, ECLI:SK:NSSR:2021:1017200020.1", "identifikacne_cislo": "1017200020", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Igor Belko", "sudca_id": 236, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-igor-belko-236", "datum_vydania": "2021-01-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-99", "nazov": "§ 99 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-99"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-99"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/249983b7-5392-433e-b380-a3b8e17277d3", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:1017200020.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:1017200020.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:1017200020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžk/9/2019\n1017200020\n26. 01. 2021\nJUDr. Igor Belko\nECLI:SK:NSSR:2021:1017200020.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci sťažovateľa (pôvodne žalobcu): Lesoochranárske\nzoskupenie VLK, Tulčík 310, Tulčík, IČO: 31 303 862, právne zastúpeného: JUDr. Iveta Rajtáková,\nadvokátka so sídlom v Košiciach, Štúrova 20 , proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia\nSlovenskej republiky, Námestie Ľ. Štúra č. 1, 812 35 Bratislava, za účasti : Poľovnícky spolok Očová,\nobčianske združenie, J. R. Poničana 807/62, 962 23 Očová, v konaní o správnej žalobe, o kasačnej\nsťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/4/2017 - 83 zo dňa 31.januára\n2019, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/4/2017 - 83 zo dňa\n31.januára 2019 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI.\nRozhodnutím ministra životného prostredia Slovenskej republiky č. 7877/2016-9.2 (34/2016 - rozkl.)\nzo dňa 28.10.2016 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie\") bol zamietnutý rozklad žalobcu a bolo\npotvrdené rozhodnutie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, odboru štátnej správy\nochrany prírody, č. 5962/2016-6.3 zo dňa 05.09.2016 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie\"), ktorým bola\npovolená výnimka zo zákazov ustanovených v ust. § 35 ods. 1 písm. b) a písm. e) zákona č. 543/2002\nZ. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o ochrane prírody a\nkrajiny\"), s tým, že výnimkou sa povolilo žiadateľovi (ďalší účastník 1/) usmrtiť - odstreliť jedného jedinca\nmedveďa hnedého v poľovnom revíri Očová, držať ho a prepravovať a zároveň a sa nepovolila výnimka\nzo zákazu ustanoveného v § 35 ods. 1 písm. b/ Zákona o ochrane prírody usmrtenia jedného jedinca\nmedveďa hnedého v poľovnom revíri Očová. Platnosť rozhodnutia bola obmedzená do 15.12.2016.\nŽalobca v procesnom postavení zainteresovanej verejnosti sa správnou žalobou, doručenou Krajskému\nsúdu v Bratislave dňa 4.1.2017, domáhal preskúmania zákonnosti uvedeného rozhodnutia ministra\nv spojení s prvostupňovým rozhodnutím, ktoré označil za nezákonné z dôvodu, že konajúce orgány\nverejnej správy vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu orgánom\nverejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej\nsprávy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo\nv nich nemá oporu. Na základe uvedeného žalobca žiadal o zrušenie napadnutých rozhodnutí a vrátenie\nveci prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.\nV predmetnej veci správny súd pred meritórnym posudzovaním žalobcom uplatňovaného nároku\npreskúmal správnu žalobu v rozsahu splnenia obsahových a formálnych náležitostí žaloby, danosti\nprocesných podmienok, ako aj listiny pripojené k podanej správnej žalobe.\n\nKrajský súd citujúc ustanovenia § 82ods. 9 písm. a/ a § 89 ods. 3 písm. b/ Zákona o ochrane prírody a\nkrajiny, § 2 ods. 1, § 119, § 177 ods. 1 S.s.p., poukázal na stanovisko správneho kolégia Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky a ustálený právny názor vyplývajúci z (v rozsudku ) označených rozhodnutí,\npodľa ktorého ak rozhodnutie orgánu ochrany prírody o povolení na usmrtenie chráneného živočícha\nmedveďa hnedého podľa § 89 ods. 3 Zákona o ochrane prírody a krajiny stratilo platnosť uplynutím\nčasu, na ktoré bolo vydané, odpadol dôvod na ďalšie konanie o povolenie takejto výnimky. Podľa názoru\nkrajského súdu neplatnosť povolenej výnimky o povolení na odstrel chráneného živočícha medveďa\nhnedého spôsobená uplynutím času , na ktorý bola výnimka povolená , má za následok že odpadol\npredmet konania, lebo výnimka, ktorá bola obsahom rozhodnutia už zanikla a neexistuje. Nejedná sa\nteda o rozhodnutie, ktoré zakladá, mení alebo zrušuje oprávnenia a povinnosti fyzických osôb alebo\nprávnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických\nosôb právnických osôb priamo dotknuté. Z tohto dôvodu správny orgán, prípadne súd, musí konanie\no výnimke, a to v akomkoľvek štádiu konania zastaviť. Keďže čas, do ktorého bola povolená realizácia\nvýnimky na odstrel medveďa hnedého v uvedenom poľovnom revíri uplynul, nastali okolnosti obdobné\nzrušeniu rozhodnutia o povolení výnimky.\nSúd tiež poukázal na názor vyslovený v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.11.2016\nsp. zn. 7Sžo/136/2015, kde najvyšší súd zdôraznil, že zákonným predpokladom podania správnej žaloby\nv správnom súdnictve je skutočnosť, že žalobca bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím, ktoré je\nnezákonné. Správny súd musí preukázanie ukrátenia práv žalobcu nezákonným rozhodnutím skúmať\nex offo. V tomto prípade žalobca nemohol preukázať ukrátenie na svojich právach, ktoré mu vzniklo\nrozhodnutím o povolení výnimky podľa § 40 ods. 2 a 3 písm. b/ a c/ Zákona o ochrane prírody, keďže v\ndanom prípade, v priebehu súdneho konania napadnuté rozhodnutia stratili platnosť a žalobcova účasť\nv tomto štádiu konania nemohla spôsobiť ukrátenie jeho práv, t.j. realizácia jeho práv bola teda výlučne\nformálneho charakteru, avšak reálne nemohla zabezpečiť výhodnejší, resp. priaznivejší výsledok. V tejto\nsúvislosti je nutné poukázať, že konanie začalo na žiadosť žiadateľa, ktorý však nepožiadal o predĺženie\nvýnimky v zmysle § 89 ods. 2 Zákona o ochrane prírody.\nPodľa názoru súdu by prípadné zrušenie rozhodnutia žalovaného v danom prípade nepredstavovalo\npre účastníka konania reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech a bolo by v rozpore\nso zásadou materiálnej pravdy aj v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Súd aj správny orgán\nmusia pritom zásadu zisťovania skutočného stavu veci uplatňovať súčasne so zásadou hospodárnosti\ntak, aby nedochádzalo k zbytočnému predlžovaniu konania a aby sa neprimerane nezvyšovali náklady\nkonania. Iný výklad zákona by smeroval len k formálnemu zopakovaniu konania o rozklade bez toho, aby\numožňovalo účastníkovi konania reálnu možnosť dosiahnuť materiálne iné rozhodnutie v jeho prospech\na bolo by v rozpore aj zo zásadou hospodárnosti správneho konania, ktorá je zakotvená v § 3 ods. 3\nSprávneho poriadku.\nSúd tiež odkázal na názor vyslovený v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.\nÚS 502/2015, podľa ktorého správne súdnictvo je primárne prostriedkom ochrany subjektívnych práv\nadresáta výkonu verejnej správy v jej najrôznejších podobách. Len sekundárne je kritériom poskytovania\ntejto ochrany zákonnosť verejno-mocenských aktivít verejnej správy. Inými slovami, správne súdnictvo\nv systéme právneho štátu nemá slúžiť naprávaniu nezákonnosti vo verejnej správe bez akéhokoľvek\nzreteľa na dopad eventuálne zistenej nezákonnosti na subjektívno-právnu pozíciu dotknutého. Účelom\nsprávneho súdnictva nie je náprava nezákonnosti vo verejnej správe, ale účinná ochrana subjektívnych\npráv fyzickej alebo právnickej osoby, voči ktorej je verejná správa v jednotlivom prípade vykonávaná.\nVzhľadom na to, že v čase rozhodovania o správnej žalobe už neexistovalo rozhodnutie, ktoré by mohlo\nbyť predmetom súdneho prieskumu, súd konanie v súlade s § 99 písm. g) S.s.p zastavil.\nO trovách konania rozhodol súd podľa § 170 písm. b) S.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na\nnáhradu trov konania, ak konanie bolo zastavené.\nII.\nProti rozhodnutiu krajského súdu podal žalobca (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť a navrhol, aby kasačný\nsúd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie z dôvodov uvedených v\nustanovení § 440 ods. 1 písm. f) S.s.p. - súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi\n\nkonania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na\nspravodlivý proces a písm. g) - rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.\nSťažovateľ namietal, že vydaním uznesenia o zastavení konania mu bolo odopreté právo na meritórne\npreskúmanie žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, a tým aj na rozhodnutie o tom, či ním\nbol, tak ako žalobca tvrdí, porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia. Podľa názoru\nžalobcu odôvodnenie napadnutého rozhodnutia vychádza z prevažujúcej praxe súdov rozhodujúcich\no žalobách podľa ust. § 247 OSP, podľa ktorej uplynutím lehoty, na ktorú bola platnosť rozhodnutia\nnapadnutého žalobou obmedzená, odpadol dôvod na prieskum správneho rozhodnutia, keďže toto (už\nz pohľadov súdov neexistujúce) rozhodnutie, nemôže ďalej zasahovať do práv účastníkov konania,\na ani zrušenie takéhoto rozhodnutia, nemôže žalobcovi privodiť iné vecne výhodnejšie postavenie,\nkeďže predmet konania (lehota platnosti výnimky súhlasu, či iného rozhodnutia zanikla), podľa právnej\núpravy účinnej do 30.06.2016. Žalobca uviedol, že prevažujúcu súdnu prax nepovažoval za takú, ktorá\nrešpektovala postavenie žalobcu, ako zainteresovanej verejnosti a jeho právo vyplývajúce mu z čl. 9\nods. 3 Aarhuského dohovoru, a situácia, v ktorej správny súd vydal kasačnou sťažnosťou napadnuté\nrozhodnutie, je zásadne z hľadiska právneho prostredia v Slovenskej republike iná, ako pred 30.06.2016.\nŽalobca konštatoval, že skutočnosť, že medzi právnou úpravou podľa OSP a SSP je zásadný rozdiel,\npokiaľ ide o spôsobilosť rozhodnutia správneho orgánu v oblasti životného prostredia, po uplynutí\nplatnosti rozhodnutia, vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 870\nzo dňa 28.02.2017 (správne má byť sp.zn. III. ÚS 875/2016 zo dňa 28.02.2017), ktorým rozhodol o\nsťažnosti žalobcu proti uzneseniam najvyššieho súdu, ktorými boli konania o jeho žalobách zastavené\nz dôvodov identických, ako to urobil krajský súd v napadnutom uznesení. Ústavný súd na jednej strane\nakceptoval vtedajšiu rozhodovaciu činnosť najvyššieho súdu, na druhej strane uviedol: „Ústavný súd\nobiter dictum dáva do pozornosti sťažovateľa právnu úpravu účinnú od 1. júla 2017, keď zákon č.\n162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok zaviedol inštitút zainteresovanej verejnosti (resp. dotknutej\nverejnosti - zjednocujúc tak terminologickú nejednotnosť pomenovania tohto inštitútu v právnej úprave),\nktorá predstavuje nový osobitný procesný subjekt, ktorý má oproti nedostatočnej pôvodnej právnej\núprave danej piatou časťou Občianskeho súdneho poriadku zabezpečiť náležitú realizáciu procesných\npráv v konaní pred správnym súdom vo veciach životného prostredia a ktorý reflektuje požiadavku\nna účasť zainteresovanej verejnosti v administratívnom konaní vo veciach životného prostredia, ktorá\nvyplýva jednak z vnútroštátnych a európskych právnych predpisov, ako i medzinárodných záväzkov\nSlovenskej republiky (tiež napr. Aarhuský dohovor); osobitne prihliada na diskrepanciu v rozsahu\nprocesným oprávnený účastníka takéhoto konania a zainteresovanej, resp. dotknutej osoby v takomto\nadministratívnom konaní, zaisťujúc tak faktické stotožnenie týchto inštitútov pre konania týkajúce sa\nživotného prostredia. Vzhľadom na zmenenú procesno-právnu úpravu možno predpokladať revíziu\npraxe správnych súdov stabilizovanej v režime predchádzajúcej procesnej úpravy podľa Občianskeho\nsúdneho poriadku\".\nŽalobca poukázal na to, že z Čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru vyplýva, že strany tohto dohovoru\n(ktorý je pre Slovenskú republiku záväzný, ako súčasť vnútroštátneho aj komunitárneho práva)\nzabezpečia, aby členovia verejnosti mali prístup k správnemu, alebo súdnemu konaniu, umožňujúcemu\nnapadnutie úkonov a opomenutí súkromných osôb a orgánov verejnej moci, ktoré sú v rozpore s jej\nvnútroštátnym právom v oblastí životného prostredia s tým, že výklad predmetného článku, ako prameňa\nkomunitárneho práva poskytol Súdny dvor Európskej únie v rozsudku vo veci C-240/09 zo dňa 8. 3. 2011.\nŽalobca zdôraznil, že inštitút žaloby zainteresovanej verejnosti proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy\nvo veci životného prostredia je prostriedkom ochrany verejného záujmu. Skutočnosť, či verejný záujem v\noblasti životného prostredia porušený bol, alebo nie, nezaniká tým, že rozhodnutie napadnuté správnou\nžalobou stratí platnosť, zrušenie takéhoto rozhodnutia, v prípade jeho rozporu s verejným záujmom, je\nbez ohľadu na uplynutie doby jeho platnosti pre ochranu jeho záujmu zásadné a rovnako je zásadné aj\npre účinnú realizáciu práv zainteresovanej verejnosti podľa čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru. Výklad\nprijatý správnym súdom, v skutočnosti znamená, že verejný záujem v oblasti životného prostredia chrániť\npotrebné nie je, v situácii, keď rozhodnutie napadnuté správnou žalobou zainteresovanej verejnosti,\nktoré zakladalo právne účinky 3 mesiace, ďalej tieto právne účinky nezakladá, keďže uplynul čas, do\nktorého bola povolená realizácia výnimky.\nIII.\n\nŽalovaný správny orgán vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti najmä uviedol, že podľa jeho názoru\npostupoval krajský súd v súlade s § 99 písm. g) S.s.p. Aj v zmysle komentára k tomuto ustanoveniu\nmožno za prípady odpadnutia dôvodu na pokračovanie v konaní považovať napr. zánik rozhodnutia na\nzáklade ustanovenia zákona (ex lege) alebo uplynutím času, na ktorý bolo obmedzené, pred vydaním\nrozhodnutia správneho súdu vo veci samej.\nPodľa žalovaného nie je zrejmý súvis medzi ust. § 178 ods. 3 SSP a namietanou nemožnosťou\nzastavenia konania podľa ust. § 99 písm. g/ SSP, keďže toto ustanovenie sa vzťahuje na konanie\npodľa SSP bez ohľadu na to, kto je žalobcom. Taktiež nie je známe, že by sa konania o správnych\nžalobách zainteresovanej verejnosti spravovali osobitnými ustanoveniami SSP ani aké úvahy viedli\nžalobcu k záveru, že zastavením konania došlo k porušeniu jeho práva na prístup k súdnemu konaniu\numožňujúcemu napadnutie úkonov a opomenutí súkromných osôb a orgánov verejnej moci, ktoré by\nmohli byť v rozpore s právnou úpravou v oblasti životného prostredia, nakoľko žalobca podaním žaloby\nvyužil svoje právo na súdnu ochranu garantovanú čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru a čl. 46 ods. 1 a\n2 Ústavy Slovenskej republiky a využil tak právo na prístup k súdnemu konaniu, v rámci ktorého mal\nmožnosť realizovať všetky práva účastníka súdneho konania vyplývajúce mu z príslušných procesných\nprávnych predpisov.\nŽalovaný ďalej uviedol, že za súčasného stavu veci, keď uplynula lehota na realizáciu výnimky na\nusmrtenie medveďa hnedého, nebude možné (ani v prípade iného rozhodnutia zo strany súdu a\nprípadného vrátenia veci na ďalšie konanie žalovanému) rozhodnúť v danej veci spôsobom, ktorý by\nbol pre sťažovateľa ako účastníka konania výhodnejší, alebo mu poskytol väčšiu ochranu jeho práv a\nprávom chránených záujmov, a to bez ohľadu na to, či povolený odstrel bol, resp. nebol zrealizovaný.\nV opakovanom súdnom prípadne v následnom správnom konaní (ak by bola vec vrátená žalovanému\nna ďalšie konanie) sa nedosiahne vo veci odlišný výsledok (čo si sťažovateľ v tomto štádiu konania musí\nuvedomovať) na čo poukazuje aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4SŽ/98-102/02\nzo dňa 17.12.2002, preto žalovaný zastáva názor, že kasačná sťažnosť podaná sťažovateľom je\nneopodstatnená.\nŽalovaný nesúhlasil s námietkou žalobcu, že zastavením konania bol žalobca vylúčený z možnosti účasti\nna konaní a že takýmto postupom došlo k porušeniu ust. § 178 ods. 3 SSP a čl. 9 ods. 3 Aarhuského\ndohovoru.\nV závere žalovaný s odkazom na názor najvyššieho súdu v uznesení sp. zn. 5Sžp/31/2012 zo dňa\n29.11.2012 v obdobnej veci žiadal v zmysle § 167 ods. 3 písm. a) SPP nepriznať žalobcovi náhradu\ntrov konania z dôvodu hodného osobitného zreteľa, ktorým je zmena doterajšej rozhodovacej praxe\nÚstavného súdu Slovenskej republiky v obdobných veciach, ktorá bola prelomená vydaním nálezu sp.\nzn. III. ÚS 274/2018-45 zo dňa 13.11.2018. Preto podľa názoru žalovaného nie je možné spravodlivo\npožadovať o od účastníka súdneho konania náhradu trov konania, ktorá vznikla iba v dôsledku zmeny\naplikačnej praxe pri výklade právnych noriem, a to obzvlášť v situácii, keď úspech v konaní vo veci samej\nnie je priznaný žiadnemu účastníkov konania.\nŽalovaný navrhol, aby kasačný súd uznesenie krajského súdu potvrdil a podanú kasačnú sťažnosť ako\nnedôvodnú zamietol.\nĎalší účastník sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný podľa § 21 písm. a) S.s.p. v spojení s ust. § 438\nods. 2 S.s.p., po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 S.s.p. a § 444\nS.s.p.), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 S.s.p.), smeruje proti rozhodnutiu,\nproti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná ( § 439 S.s.p.), kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti\n(§ 445 ods. 1 S.s.p. a § 57 S.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie správneho súdu z dôvodov a v\nrozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti podľa § 440, § 441 a § 453 S.s.p. a postupom podľa\n§ 455 S.s.p. bez nariadenia pojednávania, po neverejnej porade senátu (§ 137 ods. 1 S.s.p. v spojení\n\ns § 452 ods. 1 S.s.p.) a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru,\nže kasačná sťažnosť je dôvodná.\nPredmetom konania pred kasačným súdom je rozhodnutie o podanej kasačnej sťažnosti žalobcom proti\nuzneseniu správneho súdu, ktorým zastavil podľa ustanovenia § 99 písm. g) S.s.p. konanie o správnej\nžalobe, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia ministra životného\nprostredia Slovenskej republiky č. 7877/2016-9.2 (34/2016 - rozkl.) zo dňa 28.10.2016 o zamietnutí\nrozkladu žalobcu a potvrdení rozhodnutia Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky,\nodboru štátnej správy ochrany prírody, č. 5962/2016-6.3 zo dňa 05.09.2016 (ďalej aj „prvostupňové\nrozhodnutie\"), ktorým bola povolená výnimka zo zákazov ustanovených v ust. § 35 ods. 1 písm. b)\na písm. e) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „Zákon o ochrane prírody a krajiny\"), s tým, že výnimkou sa povolilo žiadateľovi (ďalší účastník 1/)\nusmrtiť - odstreliť jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Očová, držať ho a prepravovať\na zároveň a sa nepovolila výnimka zo zákazu ustanoveného v § 35 ods. 1 písm. b/ Zákona o ochrane\nprírody usmrtenia jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Očová.\nPodľa ustanovenia § 464 ods. 1 S.s.p. ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej\nveci, ktorá už bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia\npoukázať už len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie.\nKasačný súd po podrobnom preštudovaní predloženého súdneho spisu a pripojených administratívnych\nspisov zistil, že rozhodovanie o predmetnej kasačnej sťažnosti je vecou obdobnou, ktorá bola\npredmetom konania pred kasačným súdom vo veci sp. zn. 4 Sžk /21/2018, preto kasačný súd vo svojom\nodôvodnení rozhodnutia len poukazuje na svoje obdobné rozhodnutie - rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky z 13.mája 2019 sp. zn. 4 Sžk /21/2018, s ktorým sa plne stotožňuje a konštatuje,\nže argumentácia žalobcu (sťažovateľa) v podanej kasačnej sťažnosti bola dôvodná a ako taká spôsobilá\nvyvrátiť dôvody, na základe ktorých správny súd zamietol jeho žalobu a ďalej uvádza prevzatú časť\nobdobného rozhodnutia.\n18. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n19. Podľa § 3 ods. 1 písm. b/ SSP, na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy\nsprávny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako\nrozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje\nalebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby,\nalebo sa jej priamo dotýka.\n20. Podľa § 5 ods. 2 SSP konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských\npráv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.\n21. Podľa § 5 ods. 3 SSP pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu.\n22. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n23. Podľa § 42 ods. 1 SSP ak má zainteresovaná verejnosť alebo dotknutá verejnosť (ďalej len\n„zainteresovaná verejnosť\") právo podľa osobitného predpisu na účasť v administratívnom konaní vo\nveciach životného prostredia, je oprávnená\na. podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a/,\nb. podať žalobu proti nečinnosti podľa § 6 ods. 2 písm. e/,\nc. podať žalobu proti všeobecne záväznému nariadeniu,\nd. zúčastniť sa na konaní o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. a/; ustanovenia tohto zákona týkajúce\nsa osoby zúčastnenej na konaní sa primerane použijú aj na zainteresovanú verejnosť.\n\n24. Podľa § 40 ods. 2 ZOPK orgán ochrany prírody môže v odôvodnených prípadoch povoliť výnimku z\npodmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov živočíchov, a to\nlen v prípade, že neexistuje iná alternatíva a výnimka neohrozí zachovanie populácií dotknutých druhov;\nak ide o druhy vtákov a vybrané druhy živočíchov uvedené v osobitnom predpise, výnimku na ich lov\npovoľuje ministerstvo pôdohospodárstva.\n25. Podľa § 89 ods. 3 písm. b/ ZOPK rozhodnutie vydané podľa tohto zákona stráca platnosť uplynutím\nčasu, na ktorý bolo vydané.\n26. Podľa § 99 písm. g/ SSP správny súd konanie uznesením zastaví, ak odpadol dôvod na pokračovanie\nv konaní a nejde o prípady ustanovené v písmenách c/ a d/.\n27. Podľa § 454 SSP na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu.\n28. Podľa § 462 ods. 1 SSP, ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti,\nrozhodne o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec krajskému súdu na ďalšie\nkonanie alebo konanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí.\n29. Predmetom súdneho prieskumu na podklade žaloby, doručenej Krajskému súdu v Bratislave\ndňa 10.08.2017, bolo rozhodnutie žalovaného č. 5817/2017-9.2 (18/2017-rozkl.) zo dňa 07.06.2017,\nktorým zamietol rozklad žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu vydané vo\nveci povolenia výnimky zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. a/ a e/ ZOPK, usmrtiť odstreliť - jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Turany, držať ho a prepravovať.\nPlatnosť rozhodnutia bola obmedzená do 30.11.2017. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti žalobcu\nv prejednávanej veci je uznesenie krajského súdu, ktorým zastavil konanie vo veci preskúmania\nzákonnosti rozhodnutia z dôvodu, že účinky napadnutého rozhodnutia zanikli a odpadol dôvod na\npokračovanie v konaní a preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky ako kasačný súd preskúmal uznesenie krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,\npričom dospel k záveru, že napadnuté uznesenie krajského súdu je potrebné zrušiť a vrátiť vec\nkrajskému súdu na ďalšie konanie.\n30. Z aktuálnej rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky je kasačnému súdu\nznáme, že Nálezom č.k. III. ÚS 274/2018-45 zo dňa 13. novembra 2018 ústavný súd rozhodol,\nže postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp.zn. 10Sžk/11/2016 a jeho uznesením\nsp.zn. 10Sžk/11/2016 z 24. januára 2018 boli porušené: základné právo občianskeho združenia\nLesoochranárske združenie VLK na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,\nzákladné právo na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa čl. 46 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky, právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd a právo na prístup k správnemu a súdnemu konaniu umožňujúcemu\nnapadnutie úkonov a opomenutí orgánov verejnej moci, ktoré sú v rozpore s vnútroštátnym právom v\noblasti životného prostredia podľa čl. 9 ods. 3 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na\nrozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia a napadnuté\nuznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej sp.zn. 10Sžk/11/2016 z 24. januára 2018 zrušil a vec vrátil\ntomuto súdu na ďalšie konanie.\n31. V bode 34. uvedeného nálezu ústavný súd uviedol: „Vychádzajúc z uznesenia krajského súdu (bod\n3), ústavný súd konštatuje, že v danom prípade niet žiadnych pochybností o tom, že výnimka zo zákazov\nustanovených § 35 ods. 1 písm. b/ a e/ zákona ochrane prírody a krajiny poľovníckym združením\npočas obmedzenej časovej platnosti rozhodnutia ministerstva (od 1. júna 2016 do 30. novembra 2015)\nrealizovaná bola a k usmrteniu/odstreleniu jedného jedinca medveďa hnedého skutočne došlo (22.\noktóbra 2015). Rozhodnutie ministerstva, resp. ministra je v takomto prípade spôsobilým predmetom\nsúdneho prieskumu. Vzhľadom na túto skutočnosť mal krajský súd na základe žaloby sťažovateľa\nvystupujúceho v procesnom postavení zainteresovanej verejnosti zákonnosť napadnutého rozhodnutia\nministra preskúmať, a to vo vzťahu k tomu, či je alebo by mohol byť ovplyvnený rozhodovacím\nprocesom týkajúcim sa životného prostredia, čo však neurobil. Napriek uvedenému najvyšší súd\npovažoval uznesenie krajského súdu o zastavení konania za správne a kasačnú sťažnosť sťažovateľa\n\nako nedôvodnú zamietol, čím o nej rozhodol spôsobom, ktorý je arbitrárny, a tým ústavne nesúladný.\nNajvyšší súd v napadnutom uznesení nezohľadnil citované východiská ochrany základného práva na\npriaznivé životné prostredie zaručeného čl. 44 ods. 1 ústavy, a preto jeho prístup k ochrane tohto\nzákladného práva nemožno hodnotiť inak ako prísne formalistický, odporujúci obsahu základného práva\nzaručeného čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a práv zaručených čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 9 ods. 3 Aarhuského\ndohovoru, ani dostatočne nereflektoval judikatúru Súdneho dvora Európskej únie vo veciach C-240/09\na C-243/15.\"\n32. Rovnako Nálezom č.k. III. ÚS 418/2018-41 zo dňa 29. januára 2019 Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky rozhodol, že postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod. sp.zn. 4Sžk/27/2017 a jeho\nuznesením sp.zn. 4Sžk/27/2017 z 03. júla 2018 boli porušené: základné právo občianskeho združenia\nLesoochranárske združenie VLK na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,\nzákladné právo na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa čl. 46 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky, právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd a právo na prístup k správnemu a súdnemu konaniu umožňujúcemu\nnapadnutie úkonov a opomenutí orgánov verejnej moci, ktoré sú v rozpore s vnútroštátnym právom v\noblasti životného prostredia podľa čl. 9 ods. 3 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na\nrozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia a napadnuté\nuznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp.zn. 4Sžk/27/2017 z 3. júla 2018 zrušil a vec\nvrátil najvyššiemu súdu na ďalšie konanie.\n33. V odôvodnení nálezu (bod 26.) ústavný súd uviedol, že „Zákon v § 99 písm. g/ upravil zastavenie\nkonania, ak odpadol dôvod na pokračovanie v konaní a nejde o prípady ustanovené v písmenách c/\na d/. Ako príklad zastavenia konania z dôvodu odpadnutia predmetu prieskumu možno uviesť stratu\núčinkov preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia, no bez jeho formálneho zrušenia, na základe\nprotestu prokurátora alebo mimoriadneho opravného prostriedku. O takýto prípad pôjde najmä pri\nfaktickej konzumácii týchto účinkov alebo uplynutí lehoty, na ktorú bolo rozhodnutie alebo opatrenie\norgánu verejnej správy vydané, resp. pri inom následnom administratívnom postupe. O stratu účinkov\nrozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy v dôsledku uplynutia lehoty pôjde vtedy, ak\nsubjektívne práva vyplývajúce zo žalovaného rozhodnutia alebo opatrenia boli viazané len na určitý\nčas a jeho uplynutím zanikli bez toho, aby došlo k ich realizácii. Príkladom môže byť rozhodnutie\nvydané v zmysle § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Ak však už dané\nsubjektívne práva boli uplatnené, nemožno ani v dôsledku uplynutia času bez ďalšieho zastaviť správne\nsúdne konanie a odmietnuť súdnu ochranu, pretože jej primárny obsah založený na možnosti zrušenia\nnezákonného rozhodnutia alebo opatrenia sa tým dostáva do sekundárnej podoby, ktorej podstatou\nje vytvorenie základu pre náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu\nspôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.\" (Baricová, J., Fečík, M., Števček,\nM., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018. s. 553.).\n34. Najvyšší súd Slovenskej republiky, poukazujúc na vyššie citované právne závery Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, dospel k záveru o nesprávnom procesnom postupe krajského súdu o zastavení\nkonania podľa § 99 písm. g/ SSP. Krajský súd v odôvodnení kasačnou sťažnosťou napadnutého\nuznesenia konštatoval, že stratou platnosti rozhodnutia (povolenie výnimky zo zákazov ustanovených v\n§ 35 ods. 1 písm. a/ a e/ ZOPK) došlo k zániku jeho účinkov a tým odpadol dôvod na pokračovanie v\nkonaní, k uvedenému však dospel bez toho, aby sa v rozhodnutí náležite vysporiadal so skutočnosťou,\nči subjektívne práva žiadateľa vyplývajúce z rozhodnutia orgánu verejnej správy (t.j. výnimky zo zákazov\nustanovených v § 35 ods. 1 písm. a/ a e/ ZOPK) boli realizované a či rozhodnutím orgánu verejnej správy\nmohol byť porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia, pretože ak už dané subjektívne práva\nboli uplatnené, nemožno ani v dôsledku uplynutia času bez ďalšieho zastaviť správne súdne konanie\na odmietnuť súdnu ochranu, pretože jej primárny obsah založený na možnosti zrušenia nezákonného\nrozhodnutia alebo opatrenia sa tým dostáva do sekundárnej podoby, ktorej podstatou je vytvorenie\nzákladu pre náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri\nvýkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. (bližšie Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová,\nA. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018. s. 553).\n35. Úlohou krajského súdu v ďalšom konaní bude vec opätovne prejednať v medziach podanej správnej\nžaloby a následne rozhodnúť, pričom krajský súd bude povinný svoje rozhodnutie náležite a presvedčivo\n\nodôvodniť. Kasačný súd zároveň zdôraznil, že krajský súd je viazaný právnym názorom kasačného súdu\n(§ 469 SSP).\nV.\n26. Z uvedených dôvodov dospel kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu je\ndôvodná, napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/4/2017-83 z 31. januára 2019 je\nzaložené na nesprávnom právnom posúdenie veci, čím došlo z jeho strany k znemožneniu žalobcovi\nuskutočniť jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý\nproces; kasačný súd napadnuté uznesenie preto zrušil a vec vrátil správnemu súdu podľa ustanovenia\n§ 462 ods. 1 S.s.p. na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou správneho súdu postupovať\npri preskúmavaní rozhodnutia žalovaného orgánu verejnej správy vo vyššie naznačenom smere\n(ustanovenie § 469 S.s.p.). V novom rozhodnutí vo veci samej rozhodne správny súd aj o náhrade trov\nkonania v konaní o kasačnej sťažnosti (ustanovenie § 467 ods. 3 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/4/2017", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}