{"guid": "caa7fa5b-f53b-492d-9b18-7b590fc2df0c:0ad4dce0-3fb9-4251-9745-023cb77203ac", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:1016201737.1", "spisova_znacka": "6Sžk/12/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžk/12/2020 z 16. 6. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 16. júna 2021, sp. zn. 6Sžk/12/2020, ECLI:SK:NSSR:2021:1016201737.1", "identifikacne_cislo": "1016201737", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Erika Čanádyová", "sudca_id": 24, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-erika-canadyova-24", "datum_vydania": "2021-06-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/543", "nazov": "zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/543-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-35", "nazov": "§ 35 zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-35", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-40", "nazov": "§ 40 zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-40", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-40"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460", "nazov": "Ústava", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-44.odsek-1", "nazov": "§ 44 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-44.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/paragraf-44"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-46.odsek-1", "nazov": "§ 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/paragraf-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-46.odsek-2", "nazov": "§ 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/paragraf-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-2", "nazov": "§ 462 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-462"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/543#paragraf-35", "/SK/ZZ/2002/543#paragraf-40", "/SK/ZZ/1992/460#paragraf-44", "/SK/ZZ/1992/460#paragraf-46", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-462"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0ad4dce0-3fb9-4251-9745-023cb77203ac", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:1016201737.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:1016201737.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:1016201737.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžk/12/2020\n1016201737\n16. 06. 2021\nJUDr. Erika Čanádyová\nECLI:SK:NSSR:2021:1016201737.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej\na členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., v právnej veci žalobcu:\nLesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, so sídlom Tulčík č. 310, IČO: 31 303 862,\nprávne zastúpený: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, so sídlom Štúrova 20, Košice, proti žalovanému:\nMinisterstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom Námestie Ľ. Štúra 1, Bratislava, IČO:\n421 81 810, za účasti ďalších účastníkov konania: Lesy Slovenskej republiky, š. p., so sídlom Nám. SNP\n8, Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného\nč. 6421/2016-9.2 (13/2016-rozkl.) zo dňa 14.07.2016, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave č. k. 1S/185/2019-247 zo dňa 21. novembra 2019, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/185/2019-247 zo dňa\n21. novembra 2019 m e n í tak, že rozhodnutie Ministra životného prostredia Slovenskej republiky č.\n6421/2016-9.2 (13/2016-rozkl.) zo dňa 14. júla 2016 ako aj rozhodnutie Ministerstva životného prostredia\nSlovenskej republiky, odbor štátnej správy ochrany prírody, č. 4795/2016-2.3 zo dňa 18. mája 2016 z\nr u š u j e.\nŽalobca má proti žalovanému právo na úplnú náhradu trov prvostupňového a kasačného konania.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred správnym súdom\n1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“, „správny súd“) rozsudkom č. k. 1S/185/2019-247 zo\ndňa 21. novembra 2019 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal\nzrušiť rozhodnutie Ministra životného prostredia Slovenskej republiky č. 6421/2016-9.2 (13/2016-rozkl.)\nzo dňa 14.07.2016 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu\nMinisterstva životného prostredia SR, odboru štátnej správy ochrany prírody č. 4795/2016-2.3 zo dňa\n18.05.2016 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) a vec vrátiť prvostupňovému správnemu orgánu na\nďalšie konanie. Zároveň krajský súd nepriznal žalovanému ani ďalšiemu účastníkovi právo na náhradu\ntrov konania.\n2. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zamietol rozklad žalobcu podaný proti rozhodnutiu, ktorým\nprvostupňový správny orgán podľa § 2 ods. 1 písm. c/ zákona č. 525/2003 Z.z. o štátnej správe,\nstarostlivosti o životné prostredie a o znení a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon č. 525/2003 Z.z.“) a podľa § 65 ods. 1 písm. h/ zákona 543/2002 Z. z. o ochrane prírody\na krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 543/2002 Z. z.“, „ZOPK“, „zákon o ochrane\nprírody a krajiny“) na základe žiadosti spoločnosti Lesy Slovenskej republiky, š. p. zo dňa 06.04.2016 v\n\nsúlade s § 40 ods. 2 a ods. 3 písm. b/, c/ zákona 543/2002 Z. z. a § 46 zákona č. 71/1967 Z. z. o správnom\nkonaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov povolil výnimku zo zákazov ustanovených v §\n35 ods. 1 písm. b/ a e/ zákona č. 543/2002 Z. z., ktorou sa povolilo žiadateľovi usmrtiť - odstreliť troch\njedincov medveďa hnedého v poľovnom revíri CHPO Poľana, držať ich a prepravovať.\n3. Krajský súd poukázal v dôvodoch rozhodnutia na ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z.\nSprávny súdny poriadok (ďalej ako „SSP“), § 32 ods. 1, ods. 2, § 33 ods. 2 správneho poriadku, § 35 ods.\n1, § 40 ods. 2, ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. a konštatoval, že celoročná druhová ochrana medveďa\nhnedého ako chráneného živočícha európskeho významu je zabezpečená zákonom č. 543/2002 Z. z.,\nktorý ustanovuje v súvislosti s uvedeným živočíšnym druhom zakázané činnosti a zároveň aj podmienky,\nza ktorých možno povoliť výnimku z ochrany. Povoliť výnimku možno len za predpokladu, že neexistuje\niná alternatíva a zároveň udelená výnimka neohrozí zachovanie populácie dotknutého druhu, pričom pre\npovolenie výnimky musí byť súčasne splnený niektorý z taxatívne vymedzených dôvodov uvedených v\n§ 40 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z.\n4. Naďalej platí, že populáciu medveďa hnedého v rámci celého Slovenska je potrebné udržiavať v\ntakom počte a na takom areáli, aby nedochádzalo k jeho rozširovaniu do tej oblasti, kde nie je dostatok\nprirodzenej potravy, kde je však omnoho väčšia ponuka potravy z umelých zdrojov, ktorých preferenciou\nby sa zvyšovala hrozba vzniku závažných škôd na majetku i na bezpečnosti a zdraví obyvateľstva.\nPovolenie výnimky z dôvodu podľa § 40 ods. 3 písm. c/ zákona č. 543/2002 Z. z. je možné len vtedy,\nkeď z konkrétnych okolností existujúcich v danom území, pre ktoré sa výnimka požaduje, možno vyvodiť\nohrozenie záujmu na ochrane bezpečnosti a zdravia obyvateľov daného územia. Povolenie výnimky\nz uvedeného dôvodu má mať predovšetkým preventívny charakter, jej realizáciou sa má predchádzať\nnebezpečným stretom človeka s medveďom predovšetkým mimo miest jeho prirodzeného výskytu,\nnajmä v intraviláne obcí a v blízkosti ľudských obydlí.\n5. ŠOP SR vo svojom stanovisku č. ŠOPSR/1714/2016 zo dňa 27.04.2016 navrhla vydanie výnimky na\nusmrtenie troch jedincov medveďa hnedého v poľovnom revíri CHKO Poľana, keď preverila informácie\no náhodných nebezpečných stretoch jedincov medveďa hnedého s ľuďmi a o prenikaní do blízkosti\nobcí. Vplyv povolenia výnimky bol posúdený aj z hľadiska dopadu realizácie tejto výnimky na populáciu\nmedveďa hnedého v lokalitách blízkych územiam európskeho významu. Uzavrela, že zhodnotením\nkumulovaného vplyvu výnimky nedôjde k významnému vplyvu na populáciu medveďa hnedého v\nlokalitách, kde navrhuje usmrtenie.\n6. Povolenie odstrelu jedného jedinca medveďa hnedého bolo odôvodnené záujmom ochrany zdravia\na bezpečnosti obyvateľov, a to vzhľadom na nebezpečenstvo stretu s človekom a škody spôsobené\nmedveďom v predchádzajúcich obdobiach. Správne orgány z údajov ŠOP SR, ako aj informácií\npredložených žiadateľom mali za zrejmé, že populácia medveďa hnedého v revíri CHKO Poľana nie je\nohrozená. Naopak, všetko nasvedčuje tomu, že medveď hnedý v tomto revíri prosperuje a je zvýšený\njeho stav.\n7. Z administratívneho spisu krajského súdu tiež vyplynulo, že vzhľadom na synantropizáciu medveďa\nhnedého v danej lokalite zmierňujúce opatrenia situáciu neriešia a nepredstavujú skutočnú alternatívu\nk povoleniu výnimky. Vzhľadom na to, že povolením výnimky nedošlo k ohrozeniu populácie medveďa\nhnedého na území SR a premiestnenie odchytených jedincov do ZOO, prípadne do iných lokalít nie je\nmožné a neexistuje tak iná alternatíva než odstrel, ktorý je potrebný pre verejnú bezpečnosť ľudí, súd\npovažoval všetky hmotnoprávne podmienky povolenia výnimky za splnené a preskúmavané rozhodnutia\nza zákonné.\n8. Žiadateľ odôvodnil žiadosť potrebou prevencie vzniku závažných škôd medveďom, ochranou zdravia\na bezpečnosti obyvateľov. K žiadosti predložil záznamy o strete medveďa hnedého s ľuďmi, záznamy\nz miestneho šetrenia škôd spôsobenými medveďom hnedým, rozhodnutím Okresného úradu Zvolen,\nodboru starostlivosti o životné prostredie o výške škody spôsobenej medveďom hnedým (bližšie\nšpecifikované v bode č. 14 rozsudku krajského súdu).\n9. Podľa správneho súdu prvostupňové rozhodnutie zrozumiteľne zdôvodnilo všetky právne a skutkovo\nrelevantné otázky súvisiace s predmetom konania a v zmysle platnej legislatívy stanovilo podmienky\nvýkonu povolenej výnimky. ŠOP SR posúdila žiadosť a na základe znalosti konkrétnych lokalít a\n\nskutočností odporučila povoliť požadovanú výnimku vzhľadom na preukázané ohrozovanie zdravia a\nbezpečnosti osôb pohybujúcich sa v daných lokalitách. ŠOP SR v zmysle čl. 3 písm. b/ a i/ Štatútu štátnej\nochrany prírody SR vydaného rozhodnutím Ministra životného prostredia SR č. 76/2007-1.8. zo dňa\n05.12.2007 ako odborná organizácia zabezpečuje aj spracovávanie odborných stanovísk a podkladov\npre rozhodovaciu a inú činnosť orgánov ochrany prírody a vykonávanie prieskumu a výskumu osobitne\nchránených častí prírody a krajiny vrátane zhromažďovania, uchovávania a vyhodnocovania údajov o\nich stave.\n10. Žalovaný každoročne posudzuje žiadosti užívateľov poľovných revírov z podkladov, ktoré mu\npripravuje ŠOP SR na základe zisťovania vývoja populácie medveďa hnedého na území Slovenskej\nrepubliky i v jeho jednotlivých geomorfologických celkoch, vyhodnocovania evidovaných škôd\nspôsobených týmto živočíchom na hospodárskych zvieratách, ale aj možného ohrozenia obyvateľov.\nJednotlivé správy chránených oblastí, ktoré sú súčasťami ŠOP SR, hodnotí pri žiadostiach s\nprihliadnutím na konkrétne podmienky výskytu medveďa hnedého v lokalitách špecifikovaných v žiadosti\ns prihliadnutím na opodstatnenosť povolenia výnimky na odstrel medveďa hnedého pri súčasnom\nsplnení podmienok ustanovených v § 40 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. Výskyt aj väčšieho počtu\njedincov medveďa v danom území nie je odôvodneným prípadom pre povolenie výnimky na odstrel,\npokiaľ nie sú splnené podmienky vyššie citovaného ustanovenia zákona č. 543/2002 Z. z.\n11. Náhodné strety medveďa hnedého s ľuďmi, prípadne jeho prítomnosť mimo priestoru jeho\nprirodzeného výskytu, nie je možné vždy zdokumentovať tak, aby mohol žalovaný poukázať na\nkonkrétneho jedinca medveďa hnedého (stresové situácie pri strete, prípadne škody spôsobené\nmedveďom zistené neskôr), ktorého sa bude predmetná výnimka týkať. Vo viacerých prípadoch ide o\nprenikanie viacerých jedincov, nielen jedného a toho istého, na územia mimo jeho prirodzený výskyt,\nčo je spôsobené práve vyšším počtom týchto jedincov uvádzaných v konkrétnych prípadoch orgánom\nochrany prírody a krajiny.\n12. Správny súd poznamenáva, že agresivitu konkrétneho jedinca skúmať netreba. V zmysle § 40 ods.\n3 písm. c/ zákona č. 543/2002 Z. z . je vznik škodlivého účinku na zdraví a živote ľudí irelevantný,\npretože keď následok na zdraví alebo živote vznikne, uvedené ustanovenie stráca na význame. Ide o\npreventívne opatrenie, preto povolenie predmetnej výnimky až po útoku medveďa hnedého na človeka\n(t. j. jedinca vykazujúceho agresívne správanie) bude opatrením nedostatočným a v príkrom rozpore s\nustanovením § 40 ods. 3 písm. c/ zákona č. 543/2002 Z. z.\n13. V súvislosti s námietkou žalobcu, že v konaní nebolo zistené, či realizácia rozhodnutia o udelení\nvýnimky, ktoré umožňuje usmrtenie troch jedincov medveďa hnedého postriežkou, teda na vnadisku,\nnepovedie naopak k zvýšeniu nebezpečenstva pre zdravie a bezpečnosť ľudí, správny súd uviedol,\nže Správa CHKO Poľana určila lokality, kde je možné loviť medveďa na návnadu. Sú to iba také\nlokality, ktoré vyhodnotila pre tento spôsob lovu ako bezrizikové s ohľadom na možné ohrozovanie ľudí\nmedveďmi prilákanými na vnadisko. Konkrétne sú to lokality Rajčoková (k. ú. V.), Javorinka, Studená\njama (k. ú. H.), Jedľová, Katreniakova lúka, Kolieska a Veľká lúka (k. ú. I.).\n14. Vnadenie, ktoré odporúča ŠOP SR na zabezpečenie usmrtenia medveďa hnedého, je odlišné od\nvnadenia spôsobom prikrmovania, ktoré bolo uvádzané v stanovisku Správy TANAP-u č. 1062/2015 zo\ndňa 21.07.2015. Správne orgány svoje rozhodnutie opreli o odborné stanovisko ŠOP SR, ktoré odporúča\niba vnadenie na lokalitách, kde pravdepodobne nedôjde k vzniku konfliktných situácií, pričom tieto lokality\nsú precízne vyberané a časovo obmedzené, aby ku konfliktným situáciám nedošlo, a preto uvedenú\nnámietku žalobcu krajský súd vyhodnotil ako neopodstatnenú.\n15. Rovnako ako nedôvodnú vyhodnotil súd námietku žalobcu spočívajúcu v tvrdení, že z rozhodnutia\nžalovaného ani prvostupňového správneho orgánu nemožno zistiť, ako posúdili tieto správne orgány\nskutočnosť, že poľovný revír sa nachádza na území štyroch území európskeho významu, ktorých je\npredmetom ochrany medveďa hnedého (SKUEV Poľana, SKUEV Hrbatá Lúčka, SKUEV Kopa a SKUEV\nDetviansky potok európskeho významu SKUEV Ďumbierske Tatry, v ktorom je predmetom ochrany\nmedveď hnedý s tým, že samotný priaznivý stav ochrany medveďa hnedého nemôže byť dostatočným\ndôvodom na udelenie výnimky z tejto ochrany. Podľa názoru správneho súdu, správne orgány pri\nrozhodovaní o udelení výnimky vec posudzovali komplexne a to aj vo vzťahu k sústave NATURA 2000,\ns tým, že z podkladov, z ktorých pri rozhodovaní vychádzali, bola nesporne preukázaná skutočnosť\n\nnebezpečných stretov človeka s medveďom v danej lokalite. Podstatným dôvodom na udelenie výnimky\nnebola skutočnosť, že populácii medveďa hnedého sa v predmetnom území darí, ako tvrdí žalobca,\nale riešenie preventívneho charakteru, ktoré je v záujme ochrany a bezpečnosti obyvateľov tak, ako to\nvyžaduje ustanovenie zákona (§ 40 ods. 3 písm. c/).\n16. Žalovaný musí v každom individuálnom prípade skúmať naplnenie odôvodnenosti prípadu pre\npovolenie výnimky a skúmať, či z hľadiska ochrany prírody (t. j. či nebude ohrozená populácia medveďa\nhnedého), je potrebné prijať v konkrétnych lokalitách určité opatrenia, ktoré sú nevyhnutné s ohľadom\nna verejnú bezpečnosť ľudí. V danom prípade je preukázané zrealizovanie povolenej výnimky.\n17. Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave k záveru, že žalobu je potrebné podľa\n190 SSP zamietnuť, nakoľko preskúmavané rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom a námietky\nžalobcu neodôvodňovali ich zrušenie.\n18. O nároku na náhradu trov konania pred krajským súdom ako aj o nároku na náhradu trov kasačného\nkonania rozhodol správny súd podľa § 168 a § 175 ods. 1 SSP a žalovanému napriek úspechu v konaní\nnepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko mu žiadne v konaní ani nevznikli.\n19. Vo vzťahu k pribratému účastníkovi súd o náhrade trov konania vrátane kasačného konania rozhodol\npodľa § 169 SSP a keďže tomuto žiadne trovy preukázateľne nevznikli, potom mu ani náhradu trov\nkonania nepriznal.\nII.\nKasačná sťažnosť\n20. Proti rozsudku krajského súdu podal riadne a včas kasačnú sťažnosť žalobca podaním z 03.02.2020,\nz dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci krajským súdom.\n21. Nesprávnym právnym posúdením veci je podľa názoru sťažovateľa posúdenie veci krajským súdom\ntak, že pri udeľovaní výnimiek z druhovej ochrany podľa ust. § 40 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.\nz. nie je povinnosťou orgánu verejnej správy zistiť spoľahlivo či udelenie a následná realizácia výnimky\nje spôsobilá naplniť účel, na ktorý sa výnimka udeľuje, uvedený v ust. § 40 ods. 3 písm. a/ - e/ ZOPK.\n22. Sťažovateľ uviedol, že v žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje žiadne\nvyhodnotenie vplyvu udeľovaných výnimiek na stav medvedej populácie a rovnako neobsahuje žiadne\nvyhodnotenie účinku udelených výnimiek či už v predmetnom poľovnom revíri, alebo všeobecne. Krajský\nsúd sa s touto námietkou podľa žalobcu žiadnym spôsobom nevysporiadal.\n23. S poukazom na ustanovenia § 40 ods. 2 a ods. 3 ZOPK a čl. 16 ods. 1 smernice o biotopoch\nsťažovateľ uviedol, že výnimku možno udeliť pri predchádzaní závažných škôd na úrode, resp.\npre zabránenie vážneho poškodenia, najmä úrody a hospodárskych zvierat a v záujme zdravia a\nbezpečnosti ľudí.\n24. Podľa názoru sťažovateľa nie je možné interpretovať dôvod udelenia výnimky podľa ust. § 40 ods.\n3 písm. b/ zákona o ochrane prírody inak ako je tento dôvod vyjadrený v ust. čl. 16 ods. 1 písm. b/\nsmernice o biotopoch, teda že výnimka môže byť udelená, ak je preukázané, že jej udelenie a realizácia\nmôže zabrániť vážnemu poškodeniu úrody či hospodárskych zvierat.\n25. Aplikujúc uvedené na uplatnený dôvod kasačnej sťažnosti je sťažovateľ presvedčený o tom, že v\nprípade, že orgán verejnej správy udelí výnimku z dôvodu uvedeného v ust. § 40 ods. 3 písm. b/ zákona\no ochrane prírody, musí byť v konaní preukázané, že udelenie takejto výnimky má schopnosť skutočne\nzabrániť či predísť závažným škodám na úrode. Podľa názoru sťažovateľa samotná skutočnosť, že k\nškodám dochádza, hoci sú aj tieto škody spôsobené medveďom hnedým, nie je dostatočným zistením\npre rozhodnutie o tom, že je potrebné udeliť výnimku podľa ust. § 40 ods. 3 písm. b/ zákona o ochrane\nprírody, ak totiž udelenie a realizácia výnimky nemá spôsobilosť prispieť k naplneniu zákonom či\nsmernicou sledovaného cieľa, potom takúto výnimku nemožno považovať za udelenú v súlade s právom,\nkeďže v skutočnosti nebola udelená na legitímny a v práve zakotvený cieľ.\n\n26. Uvedený argument platí rovnako aj pre výnimku udelenú z dôvodu uvedeného v ust. § 40 ods. 3\npísm. c/ zákona o ochrane prírody, teda v záujme verejného zdravia a verejnej bezpečnosti ľudí. Pre\nuvedený dôvod je rovnako nevyhnutné predovšetkým vyhodnotiť, či udelenie neadresnej výnimky na\nusmrtenie medveďa hnedého bez toho, aby existovali dôvodné predpoklady domnievať sa, že ide o\nmedveďa, ktorý bezpečnosť obyvateľstva ohrozuje, je spôsobilé túto bezpečnosť zvýšiť.\n27. Sťažovateľ ďalej poznamenal, že v priebehu celého konania namietal, že usmrtenie\nnešpecifikovaného medveďa na vnadisku neprispeje žiadnym spôsobom k tomu, aby ak skutočne\ndochádza k nebezpečným stretom obyvateľstva so synantropnými jedincami, k takýmto stretom, po\nusmrtení medveďa na základe výnimky, nedochádzalo.\n28. Pre konštatovanie zákonnosti udelenej výnimky podľa názoru sťažovateľa nepostačuje subsumovať\nzistený skutkový stav pod niektorú z hypotéz uvedených v ust. § 30 ods. 3 zákona o ochrane prírody,\nale záver o dôvodnosti (teda aj zákonnosti) udelenej výnimky, musí byť založený na logickej úvahe\nnepripúšťajúcej rozumné pochybnosti o jej správnosti, ktorá presvedčivo zdôvodní, prečo zistený\nskutkový stav odôvodňuje záver, že udelenie výnimky na usmrtenie jedinca medveďa hnedého môže byť\npovažované za efektívny prostriedok na naplnenie cieľa sledovaného výnimkou. Dôvodnosť udelenej\nvýnimky musí vychádzať z presvedčivého záveru, že jej udelenie zohrá nie zanedbateľnú úlohu\npri predchádzaní závažných škôd, alebo pri ochrane záujmu na verejnom zdraví, alebo verejnej\nbezpečnosti. Teda udelenie výnimky má reálny potenciál viesť z uvedených hľadísk k zlepšeniu situácie.\nŽiadna takáto úvaha, z ktorej by vyplýval logický zámer o reálnej efektívnosti udelenej výnimky, sa v\nodôvodnení napadnutého rozhodnutia krajského súdu nenachádza. Naopak, tak ako na to poukazoval\nžalobca už v žalobe, samotný žiadateľ argumentoval vo svojej žiadosti tým, že stav populácie medveďa\nhnedého na Slovensku vytvára predpoklady pre „normálne poľovnícke obhospodarovanie.”\n29. Sťažovateľ ďalej dôvodil, že krajský súd sa nijakým spôsobom nevysporiadal s námietkou\nsťažovateľa, že žiadateľ v roku 2015, na základe povolenej výnimky usmrtil 5 jedincov medveďa\nhnedého. Skutočnosť, že napriek uvedenému, usmrtenie 5 jedincov medveďa hnedého bez špecifikácie\nvzťahu týchto jedincov k spôsobeným škodám, či vo vzťahu k nebezpečným stretom a napriek tomu, si\nbezpečnosť obyvateľstva a predchádzanie vzniku škôd vyžaduje usmrtenie ďalších jedincov medveďa\nhnedého, vypovedá o tom, že v skutočnosti nie je dôvodom na udelenie výnimky skutková podstata\nuvedená v § 40 ods. 3 písm. b/, písm. c/ ZOPK, ale skutková podstata uvedená v § 40 ods. 3 písm.\ne/ ZOPK.\n30. Vzhľadom na vyššie uvedené sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok krajského\nsúdu zmenil, napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\nIII.\nVyjadrenie ku kasačnej sťažnosti\n31. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 11.03.2020, z ktorého vyplynulo, že\ntvrdenie žalobcu, že rozhodnutie žalovaného neobsahuje žiadne vyhodnotenie vplyvu udeľovaných\nvýnimiek na stav medvedej populácie v predmetnom revíri, ani všeobecne, nemá oporu v\nadministratívnom spise, je nesprávne, nakoľko stav populácie bol zhodnotený v stanovisku ŠOP SR\nč. ŠOPSR/1714/2016 zo dňa 27.04.2016, v ktorom sa uvádza, že usmrtenie troch jedincov medveďa\nhnedého aj z hľadiska dopadu realizácie tejto výnimky na populáciu medveďa hnedého v územiach\neurópskeho významu, v blízkosti ktorých sa usmrtenie navrhuje, nedôjde k významnému vplyvu na\npopuláciu medveďa hnedého v uvedených lokalitách, kde sa navrhuje usmrtenie. Rovnako sa v\nprvostupňovom rozhodnutí na str. 4 uvádza, že pri sčítavaní medveďov bolo zaznamenaných 136\njedincov medveďa hnedého a na str. 3 prvostupňového rozhodnutia správny orgán konštatuje, že z\ndostupných podkladov je zrejmé, že medveď hnedý v danom poľovnom revíri prosperuje a populácia\nmedveďa v danom revíri narastá. Povolenie výnimky tak neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu\nochrany populácie dotknutého druhu v jeho prirodzenom areáli.\n32. Žalovaný ďalej uviedol, že pri prepočte podľa odbornej literatúry je priaznivým stavom pre vývoj\npopulácie medveďa hnedého viac ako 10 medveďov na 100 km2, tzn., že v tomto prípade je priaznivý\nstav v poľovnom revíri HPO Poľana zabezpečený pri rozlohe 206,59 km2 počtom cca 21 ks jedincov\nmedveďa hnedého.\n\n33. Vo vzťahu ku kasačným námietkam žalovaný poukázal na to, že účelom povolenia výnimky na\nusmrtenie/odstrel medveďa hnedého je zabezpečiť, aby ku škodám na úrode, hospodárskych zvieratách\nči ľudských životoch nedochádzalo. Podľa žalovaného žalobca systematicky žaluje konania o povolení\nvýnimky z ochrany chráneného živočícha, pričom argumentuje tým, že aj napriek povoleniu dochádza ku\nškodám, a preto je povolenie výnimky neopodstatnené. Zároveň však považoval za potrebné uviesť, že\nv prípade, ak by ku škodám nedochádzalo, nebolo by odôvodnené výnimku povoliť a takýmto spôsobom\nministerstvo pri povoľovaní výnimiek aj postupuje. Žalovaný zároveň vyslovil názor, že ak by ku škodám\nspôsobeným medveďom nedochádzalo a ministerstvo by výnimku povolilo, žalobca by uviedol pre\nzmenu tieto skutočnosti (že nedochádza ku škodám) ako dôvody na podanie svojej žaloby.\n34. Podľa žalovaného akúkoľvek „požiadavku“ na presné a nezameniteľné identifikovanie jedinca\nmedveďa hnedého považuje žalovaný v praxi za nevykonateľnú a poukázal na fakt, že v roku 2019\nnebola povolená ani jedna výnimka z druhovej ochrany.\n35. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podanú\nkasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú zamietol.\n36. Ďalší účastník Lesy Slovenskej republiky, š. p. sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.\nIV.\nKonanie na kasačnom súde\n37. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) po tom, čo zistil, že\nkasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou na\njej podanie (ustanovenie § 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439\nSSP), má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok z\ndôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP),\nkasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia\nbol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky www.nsud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 SSP).\n38. Z obsahu administratívneho spisu kasačný súd zistil, že žiadosť o udelenie výnimky doručená orgánu\nverejnej správy dňa 06.04.2016 zo strany ďalšieho účastníka Lesy SR, š. p., bola odôvodnená potrebou\nprevencie vzniku závažných škôd medveďom a ochrany zdravia a bezpečnosti obyvateľov, ohrozením\nľudského života pre časté návštevy medveďov v blízkostí obcí, v dôsledku čoho dochádza k nárastu\npočtu nebezpečných stretnutí s pracovníkmi lesnej prevádzky a návštevníkmi lesa a stretom jedincov\nmedveďa hnedého a následnému stresovému správaniu, ktoré sa končia poranením až smrťou slabších\njedincov. V žiadosti ďalší účastník uviedol, že stav medveďov na území širšej Poľany je 136 odlišných\ngenotypov medveďa hnedého, čo je plošne najväčšia hustota medveďov v Európe a tiež sčítanie\nmedveďov vykonané v máji 2015 potvrdilo veľkú hustotu ich výskytu na danom území. Výsledkom\nmanažmentového plánu vypracovaného v rámci širšej diskusie založenej na relevantných poznatkoch z\npraxe a výskumu je tiež zníženie rizika nebezpečných stretnutí (najmä v intravilánoch obcí), hospodárne\nvyužitie prírodných zdrojov a zvýšenie konkurenčnej výhody poľovníctva SR. Žiadateľ k žiadosti priložil\nnedatovaný záznam o útoku medveďa, z ktorého vyplynulo, že dňa 15.03.2015 X.. K.. T. Q., referent\nsprávy pozemkov a reprivatizácie Lesy SR, š. p., Banská Bystrica, OZ Kriváň, pri vykonávaní ochrannej\nslužby v obvode OZ Kriváň, lesná správa Poľana pri obhliadke lesných porastov zaregistroval medveďa,\nktorý stál cca 50 metrov od neho a medveď zaregistroval jeho, zavrčal a následne sa oproti nemu\nrozbehol na čo pracovník začal kričať, utekať preč a v dôsledku jeho kriku a kriku jeho kolegu, medveď\nzastal cca 10 metrov od pracovníka, pomaly sa otočil a odišiel. Prílohou žiadosti bol taktiež záznam\nz 09.11.2015, z ktorého vyplynulo, že X.. K. J., ved. LO Trnavy, dňa 28.10.2015 vykonával v lokalite\nMacáková práce na ochrane mladých lesných porastov, pričom zbadal na vzdialenosť asi 40 krokov\nvychádzať medveďa, ktorý ho taktiež zaregistroval, medveď prešiel smerom ku nemu pár krokov, pričom\nuvedený lesník zodvihol ruky a zakričal na neho, medveď naznačil výpad smerom k lesníkovi a hrabol\nlabami do zeme. Zastal na asi 15 - 20 krokov od lesníka, smerom ku ktorému sa medveď ďalej posúval,\nno po niekoľkých krokoch zastal. Lesník cúval a medveďa stratil z dohľadu. Podľa lesníka sa medveď\nsprával neobvykle agresívne, bol to troj-štvorročný samec, ktorý nejavil známky plachosti, ako to býva\nbežné. Zo záznamov z miestneho šetrenia škôd spôsobených šelmami, priložených tiež k žiadosti ďalej\n\nvyplynulo, že dňa 18.05.2015 poškodená O. D. našla v lokalite Sihla - Pašienka, poľovný revír Poľana,\nk. ú. I., v ohradníku 1 ks usmrtenej jalovice, z popisu znakov usmrtenia ktorej bolo možné určite určiť\nako pôvodcu medveďa hnedého, pričom ako preventívne ochranné opatrenia uskutočnené poškodeným\nproti škodám v čase vzniku škody boli dvaja pastieri, ktorí v čase útoku spali v maringotke a dva strážne\npsy. Zvieratá, vrátane usmrtenej jalovice, boli umiestnené v elektrickom ohradníku a dňa 18.08.2015 bola\nza poškodeného S. U. nahlásená škoda spôsobená v lokalite Príslopy, poľovnom revíre CHPO Poľana,\nk. ú V., pravdepodobne medveďom hnedým na ovciach, kde bola nájdená pri košiari uhynutá jedna\novca, nachádzajúca sa medzi ostatnými ovcami, stráženými pastierskymi psami (10 - 12 psov) a podľa\nvýpovede pastiera oviec vyšiel nad ránom skontrolovať stádo, lebo počul veľký brechot psov - ovca už\nbola strhnutá, ostatné splašene pobehovali a medveďa asi odohnali psy. Rozhodnutím Okresného úradu\nZvolen, odbor starostlivosti o životné prostredie č. j.:OU-ZV-OSZP-2015/011716-rozh. z 30.09.2015 bolo\npoškodenému S. U. potvrdený nárok na náhradu škody spôsobenej určeným živočíchom medveďom\nhnedým vo výške 60,- EUR. Štátna ochrana prírody (ďalej len „ŠOP“) v stanovisku k žiadosti zo\ndňa 27.04.2016 navrhla povoliť výnimku na usmrtenie troch jedincov medveďa hnedého v poľovnom\nrevíri CHPO Poľana a zároveň uviedla, že zhodnotením kumulovaného vplyvu výnimky nedôjde k\nvýznamnému vplyvu na populáciu medveďa hnedého v lokalite navrhovanej na usmrtenie.\n39. Prvostupňovým rozhodnutím Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky povolilo\nvýnimku zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. a/ a e/ ZOPK. Výnimkou povolilo žiadateľovi\nusmrtiť - odstreliť troch jedincov medveďa hnedého v poľovnom revíri CHKO Poľana, a to za v rozhodnutí\nstanovených podmienok, pričom odstrel bolo možné realizovať do 15.12.2016 postriežkou a posliedkou\nna lokalitách Rajčoková (k. ú. V.), Javorinka, Studená jama (k. ú. H.), Jedľová, Katreniakova lúka,\nKolieska a Veľká lúka (k. ú. I.). Zároveň bolo rozhodnuté o nepovolení výnimky zo zákazu ustanoveného\nv § 35 ods. 1 písm. b/ ZOPK, teda nepovolení usmrtenia troch jedincov medveďa hnedého v poľovnom\nrevíri CHPO Poľana. Žalobca podal voči predmetnému rozhodnutiu rozklad.\n40. Napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol rozklad žalobcu a rozhodnutie Ministerstva životného\nprostredia Slovenskej republiky potvrdil. Žalobca sa v prejednávanej veci ako účastník správneho\nkonania a ako zainteresovaná verejnosť podľa § 42 ods. 1 SSP správnou žalobou domáhal preskúmania\nzákonnosti napadnutého rozhodnutia.\n41. Uznesením č. k. 1S/205/2016-78 zo dňa 28. júna 2018 krajský súd konanie v súlade s § 99\npísm. g/ SSP zastavil. Proti uvedenému uzneseniu podal žalobca kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol\nNajvyšší súd Slovenskej republiky tak, že predmetné uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie, poukazujúc na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 274/2018-45\nz 13. novembra 2018. Krajský súd opätovne vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, ktorým žalobu\nzamietol.\n42. Preskúmaním veci kasačný súd zistil, že v merite prejednávanej veci bolo kľúčovým aspektom\nposúdenie otázky, či bol správnymi orgánmi presne a úplne zistený skutkový stav, pričom s uvedeným\nsúviselo aj naplnenie zákonných podmienok na povolenie výnimky, ktorej výsledkom by bolo usmrtenie\nchráneného živočícha.\n43. Podľa § 35 zákona 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení platnom a účinnom k\n31.12.2018:\nChránený živočích\n(1) Chráneného živočícha je zakázané\na) úmyselne odchytávať v jeho prirodzenom areáli,\nb) úmyselne zraňovať alebo usmrcovať v jeho prirodzenom areáli,\nc) úmyselne rušiť v jeho prirodzenom areáli, najmä v období hniezdenia, rozmnožovania, výchovy\nmláďat, zimného spánku alebo migrácie,\nd) medzidruhovo krížiť vrátane krížencov,\ne) držať, prepravovať, predávať, vymieňať alebo ponúkať na predaj alebo výmenu.\n(2) Zakázané je\na) zbierať alebo úmyselne poškodzovať alebo ničiť vajcia chráneného živočícha v jeho prirodzenom\nareáli vo voľnej prírode alebo držať ich vrátane prázdnych vajec,\n\nb) odstraňovať alebo úmyselne poškodzovať alebo ničiť hniezda chráneného živočícha v jeho\nprirodzenom areáli,\nc) poškodzovať alebo ničiť miesta rozmnožovania alebo miesta odpočinku chráneného živočícha v jeho\nprirodzenom areáli.\n(3) Zákazy podľa odseku 1 písm. e/ sa nevzťahujú na chráneného živočícha, ktorý nepochádza z voľnej\nprírody a na chráneného živočícha, pre ktorého bola vydaná výnimka podľa osobitného predpisu.\n(4) Zákaz podľa odseku 1 písm. a/ a b/ sa nevzťahuje na lov druhov vtákov uvedených v osobitnom\npredpise mimo obdobia ich hniezdenia alebo rozmnožovania a v prípade sťahovavých druhov mimo\nobdobia ich rozmnožovania alebo návratu na hniezdiská. Na tieto druhy vtákov, ktoré môžu byť\npredmetom lovu, sa nevzťahuje zákaz držby a prepravy podľa odseku 1 písm. e/.\n(5) Zákaz podľa odseku 1 písm. e/ sa nevzťahuje na druhy vtákov, ktorých zoznam vydá ministerstvo\nvšeobecne záväzným právnym predpisom, ak boli nadobudnuté v súlade s týmto zákonom.\n(6) Kto nájde chorého, zraneného, poškodeného alebo uhynutého chráneného živočícha, ktorý nie je\ndruhom podľa odseku 4 (ďalej len „celoročne chránený živočích“), v jeho prirodzenom prostredí alebo\nten, kto celoročne chráneného živočícha pochádzajúceho z voľnej prírody náhodne odchytí, zraní alebo\nusmrtí, je povinný to bezodkladne oznámiť spolu s opisom situácie, ako k jeho nálezu, zraneniu alebo\nusmrteniu došlo, organizácii ochrany prírody, ktorá určí ďalšie nakladanie s ním. Ak je nálezom chránený\nživočích, ktorý je poľovnou zverou, oznámi nález okresnému úradu.\n(7) Úhyn chráneného živočícha vybraného druhu držaného v ľudskej opatere a príčinu jeho úhynu je\njeho držiteľ povinný preukázať potvrdením veterinárneho lekára.\n(8) Na nález chráneného živočícha v súvislosti s prípravou alebo uskutočňovaním stavby sa vzťahujú\nosobitné predpisy.\n(9) Podrobnosti o druhovej ochrane chránených živočíchov, o evidencii chorých, poranených,\npoškodených, uhynutých a náhodne odchytených alebo usmrtených chránených živočíchov a zoznam\nvybraných druhov chránených živočíchov, ktorých úhyn sa preukazuje podľa odseku 7, ustanoví\nvšeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.\n44. Podľa § 40 zákona 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v platnom a účinnom znení k\n31.12.2019:\nVýnimky z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov\nživočíchov\n(1) Zákaz činnosti vo vzťahu k chráneným druhom, vybraným druhom rastlín a vybraným\ndruhom živočíchov (§ 34 až 38 <aspi://module='ASPI'&link='543/2002 Z.z.%252334-38'&ucin-kdni='31.10.2017'>) neplatí, ak orgán ochrany prírody, ktorý je príslušný na povolenie výnimky,\nvopred písomne určí, že činnosť je potrebná na zabezpečenie starostlivosti o chránené\ndruhy, vybrané druhy rastlín, vybrané druhy živočíchov alebo ich biotopy; ustanovenia\nodsekov 2 <aspi://module='ASPI'&link='543/2002 Z.z.%252340'&ucin-k-dni='31.10.2017'> a <aspi://\nmodule='ASPI'&link='543/2002 Z.z.%252340'&ucin-k-dni='31.10.2017'> sa použijú rovnako. Zákaz\nčinnosti podľa § 34 ods. 1 písm. a/ (zákaz vykopávať alebo ničiť chránenú rastlinu), § 35 ods. 2 písm.\nb/ a c/ neplatí, ak ide o činnosť súvisiacu s vykonávaním činnosti, ktorá\na) bola povolená v rámci územnej ochrany orgánom ochrany prírody, pričom sa v konaní preukázalo, že\nčinnosť nebude mať negatívny vplyv na populáciu dotknutého druhu a zároveň\nb) na základe výsledku posudzovania vplyvov podľa osobitného predpisu 64) nebude mať negatívny\nvplyv na predmet ochrany dotknutého územia a v prípade územia podľa § 28 ani na priaznivý stav\npredmetu jeho ochrany.\n(2) Orgán ochrany prírody môže povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných\ndruhov rastlín a vybraných druhov živočíchov, len ak neexistuje iná ekonomicky a technicky\nrealizovateľná alternatíva a výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie\ndotknutého druhu v jeho prirodzenom areáli.\n\n(3) Výnimku podľa odseku 2 <aspi://module='ASPI'&link='543/2002 Z.z.%252340'&ucin-kdni='31.10.2017'> možno povoliť\na) v záujme ochrany dotknutých druhov alebo ochrany prírodných biotopov,\nb) pri predchádzaní závažných škôd na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb, vodnom\nhospodárstve a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj pri predchádzaní závažných\nškôd na inom type majetku,\nc) v záujme verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy\nvoľne žijúcich vtákov, aj v záujme iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu vrátane\ntých, ktoré majú sociálny alebo hospodársky charakter a tých ktoré majú priaznivé dôsledky zásadného\nvýznamu na životné prostredie,\nd) na účely výskumu a vzdelávania, obnovy populácie dotknutých druhov a ich navrátenia do biotopov\nalebo na ich pestovanie alebo chov v ľudskej opatere nevyhnutný na tieto účely,\ne) na odber, odchyt alebo držbu jedincov v malom počte za prísne kontrolovaných podmienok, na\nselektívnom základe a v obmedzenom rozsahu.\n(4) Rozhodnutie o povolení výnimky podľa odseku 2 <aspi://module='ASPI'&link='543/2002 Z.z.\n%252340'&ucin-k-dni='31.10.2017'> obsahuje\na) určenie dotknutých druhov, pre ktoré platí výnimka,\nb) prostriedky, zariadenia alebo metódy povolené na odber, odchyt alebo usmrcovanie dotknutých\ndruhov,\nc) podmienky možného rizika a časové a miestne okolnosti, za ktorých možno vykonávať činnosť\npovolenú výnimkou,\nd) spôsob kontroly plnenia podmienok výnimky,\ne) ďalšie podmienky výkonu činnosti povolenej výnimkou určené podľa § 82 ods. 12 <aspi://\nmodule='ASPI'&link='543/2002 Z.z.%252382'&ucin-k-dni='31.10.2017'>.\n45. Kasačný súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu konštatuje, že dôvodom pre\npovolenie výnimky zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. b/ a e/ zákona č. 543/2002 Z. z. je\npodľa rozhodnutí správnych orgánom skutočnosť, že v danom území pretrváva riziko ohrozenia zdravia\na bezpečnosti ľudí, keď ŠOP a Správa CHKO Poľana v odborných stanoviskách jednoznačne odporučili\npovoliť požadovanú výnimku a konštatovali, že na jej povolenie sú splnené požadované podmienky v\nzmysle zákona o ochrane prírody. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že v predmetnej\nveci mal preukázané, že na povolenie požadovanej výnimky boli splnené podmienky v zmysle § 40\nods. 3 písm. b/ a c/ ZOPK a povolenie výnimky na usmrtenie troch jedincov medveďa hnedého z\ndôvodu uvedeného v § 40 ods. 3 písm. b/ a c/ ZOPK je na strane 3 a 4 rozhodnutia prvostupňového\nsprávneho orgánu podrobne a náležite zdôvodnené. Správa CHKO Poľana v podkladoch zaslaných\nministerstvu v rámci predmetného konania konštatoval vysokú hrozbu stretov človeka s medveďom v\ntejto oblasti, a to na základe sledovania vývoja populácie medveďa hnedého na území predmetného\npoľovného revíru, v ktorom sa podľa najnovšieho sčítania pohybuje 136 jedincov a kde následkom tejto\nzvýšenej početnosti dochádza k vytláčaniu mladších medvedích jedincov staršími jedincami mimo ich\nprirodzených teritórií a do oblasti obývaných ľuďmi a ako vyplýva z podkladov rozhodnutia, v roku 2014\nbola na území predmetného poľovného revíru zaznamenaná škoda spôsobená na zdraví človeka, ktorá\nbola komisionálne šetrená a v roku 2015 škody spôsobené na hospodárskych zvieratách. Nahlásené\nboli aj medveďom zničené včelstvá a ďalšie strety ľudí s medveďmi v blízkosti zastavaných oblastí.\n46. Žalovaný vyhodnotil ako neodôvodnenú námietku žalobcu, že podmienky výkonu napadnutého\nrozhodnutia zahŕňajú aj možnosť vnadenia, čo do oblasti s výskytom ľudí môže prilákať ďalšie jedince\nmedveďa, nakoľko podľa žalovaného správa CHKO Poľana ako lokality, kde je možné loviť medveďa\nna návnadu, určila iba lokality, ktoré vyhodnotila pre tento spôsob lovu ako bezrizikové s ohľadom na\nmožné ohrozovanie ľudí medveďmi prilákanými na vnadisko. Týmto postupom sa v danom prípade\nzabezpečilo, že pri realizácii povolenej výnimky žiadateľom nedôjde v danej lokalite k ďalšiemu\nohrozeniu obyvateľstva zo strany medveďov hnedých. Žalovaný sa stotožnil so skutkovým a právnym\nposúdením prvostupňového správneho orgánu, ktorým správny orgán prvého stupňa povolil výnimku zo\nzákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. b/ a e/ zákona č. 543/2002 Z. z. (v znení k 31.12.2018).\n47. Právna úprava ochrany životného prostredia v sebe zahŕňa právo na priaznivé životné prostredie,\nprávo na informácie o životnom prostredí ako aj stanovenie povinností štátu a iných subjektov pri ochrane\nživotného prostredia. Právo na priaznivé životné prostredie každému zaručuje čl. 44 ods. 1 ústavy a\n\nako také patrí medzi práva tzv. tretej generácie ľudských práv zahrňujúcich pomerne široký okruh práv,\nktoré možno charakterizovať ako práva solidarity. Ich zabezpečovanie si vyžaduje určitú formu účasti\na spolupráce jednotlivcov a štátov (bod 19 nálezu Ústavného súdu SR č. k. III.ÚS 4/2018-45 zo dňa\n13.11.2018).\n48. Podľa čl. 44 ods. 1 ústavy každý má právo na priaznivé životné prostredie.\n49. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva\nna nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej\nrepubliky.\n50. Podľa čl. 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to, aby\njeho záležitosť bola spravodlivo prejednaná súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo\nzáväzkoch.\n51. Podľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej\nsprávy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví\ninak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutia týkajúce sa základných\npráv a slobôd.\n52. Podľa čl. 9 ods. 3 Nahuaského dohovoru každá strana zabezpečí, ak sú splnené podmienky uvedené\nv jej vnútroštátnom práve, ak sú nejaké, aby členovia verejnosti mali prístup k správnemu alebo súdnemu\numožňujúcemu napadnutie úkonov a opomenutí súkromných osôb alebo orgánov verejnej moci, ktoré\nsú v rozpore s jej vnútroštátnym právom oblasti životného prostredia.\n53. Základné pojmy a základné zásady ochrany životného prostredia, povinnosti právnických a fyzických\nosôb pri ochrane a zlepšovaní stavu životného prostredia a pri využívaní prírodných zdrojov vymedzuje\nzákon č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov, ktorý vychádza z princípu\ntrvalo udržateľného rozvoja, označuje za životné prostredie všetko, čo vytvára prirodzené podmienky\nexistencie organizmov, vrátane človeka a je predpokladom i ďalšieho vývoja; jeho zložkami sú hlavne\novzdušie, voda, horniny, pôda, organizmy. Zákonná úprava obsahuje aj iné právne predpisy v oblasti\nživotného prostredia s platnosťou na celom území Slovenskej republiky. Zároveň tu existujú právne\npredpisy vydané regionálnymi orgánmi verejnej správy, ktoré majú platnosť na území jednotlivých\nregiónov, resp. právne predpisy vydané miestnou špecializovanou štátnou správou s platnosťou na\núzemí miest a obcí (bod 21 nálezu Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 274/2018-45 zo dňa 13.11.2018).\n54. V prejednávanej veci bolo preukázané, že výnimka zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm.\nb/ a e/ zákona o ochrane prírody a krajiny (účinného v čase rozhodovania správnych orgánov) bola\npočas obmedzenej časovej platnosti rozhodnutia ministerstva realizovaná a k usmrteniu dvoch jedincov\nmedveďa hnedého došlo v dňoch 10.09.2016 a 11.09.2016.\n55. Z rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím vyplýva, že hlavnými\ndôvodmi povolenia výnimky odstrelu medveďa bola vysoká hrozba stretov človeka s medveďom a škody\nspôsobené medveďom na hospodárskych zvieratách, čím podľa správnych orgánov pretrváva riziko\nohrozenia zdravia a bezpečnosti ľudí a potreba prevencie vzniku závažných škôd.\n56. Kasačný súd sa nestotožnil so záverom krajského súdu obsiahnutým v ods. 51 napadnutého\nrozsudku, že správne orgány posudzovali vec komplexne, nakoľko v odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia absentuje logická úvaha, prečo správny orgán považoval stret medveďa/ov s lesníkmi\n(Záznam o útoku medveďa dňa 15.03.2015, X.. K.. Q. a 28.10.2015 X.. J.) v lese, mieste prirodzeného\nvýskytu medveďa, za nebezpečný, najmä, ak existuje dôvodný predpoklad znalosti lesníkov o potrebe\nkonkrétneho správania sa pri strete s medveďom, naviac v prirodzenom prostredí medveďa (v lese).\nNemožno konštatovať, že k stretu medveďa a človeka v lese môže dôjsť iba v prípade, že je zvýšený\nstav populácie medveďa, človek sa s medveďom môže stretnúť aj v prípade, ak by sa na danom\núzemí vyskytoval čo i len jeden jedinec, pričom úvahu o potrebe jeho prípadného usmrtenia z dôvodu,\nže došlo k stretu s ním a človekom v lese, nemôže považovať žiadny rozumne zmýšľajúci človek\nza správnu ani dôvodnú. Podľa kasačného súdu nie každý stret s medveďom možno považovať za\nnebezpečný. Hoci v niektorých lokalitách existuje vysoká pravdepodobnosť stretu nielen lesníkov, ale i\n\nlaickej verejnosti (turistov) s medveďom, nemožno bez ďalších skutočností považovať ani každý takýto\nstret za nebezpečný a aby sa takým nestal, je dôležité šíriť vo verejnosti osvetu o spôsobe správania\nsa pri strete s medveďom v lese. Ani opísané strety lesníkov s medveďom nepreukazovali existenciu\nkonkrétneho nebezpečenstva zo strany medveďa a jeho agresiu. Za agresiu nemožno považovať\nzaručanie medveďa, hrabanie labami v zemi, posun medveďa na pár krokov k lesníkovi, bez zjavného a\nintenzívneho prenasledovania lesníka ako osoby, ktorá z hľadiska svojho povolania priamo musí počítať\ns pravidelnými stretmi so živočíchmi žijúcimi vo svojom prirodzenom prostredí, do ktorého človek - lesník\nvstupuje.\n57. Navyše, konkrétny „problematický“ jedinec medveďa, ohrozujúci zdravie a život ľudí a spôsobujúci\nzávažné škody na majetku, resp. hrozba, že bude ohrozovať zdravie a bezpečnosť ľudí a spôsobovať\nškody, nebol v danom prípade dostatočne identifikovaný, a to tak, aby bolo jednoznačne preukázané, že\nvýnimka - povolenie na odstrel, sa udeľuje na odstrel konkrétnych problematických jedincov. Tieto závery\nnevyplývajú ani z obsahu preskúmavaného rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho\nrozhodnutia ani z podkladov rozhodnutí.\n58. Kasačný súd zdôrazňuje, že správne orgány žiadnym spôsobom nepreukázali tvrdenie o tom, že\nsa snažili zrealizovať aj inú alternatívu ako je usmrtenie jedincov medveďa hnedého. Hoci správny\norgán v prvostupňovom rozhodnutí uviedol, že boli oslovené všetky ZOO v Slovenskej republike\naj v Českej republike, ktoré odpovedali, že buď medvede nechovajú alebo majú plné stavy, toto\ntvrdenie nebolo žalovaným prostredníctvom dôkazných prostriedkov preukázané, čo je zrejmé z obsahu\nadministratívneho ako aj súdneho spisu.\n59. Žalovaný si nesplnil povinnosť preukázať svoje tvrdenie o zisťovaní možnosti riešiť vzniknutú situáciu\niným spôsobom ako usmrtením jedincov medveďa hnedého. Uvedené tvrdenie v správnom konaní\nnepreukázal a jej splnenie nevyplýva ani z obsahu administratívneho spisu.\n60. Zdôvodnenie rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho rozhodnutia považuje\nkasačný súd za všeobecné, aplikovateľné skoro na každý prípad udelenia výnimky, z dôvodu vzniku\nškôd spôsobených medveďom v predchádzajúcom období (rokoch) a ohrozovaní bezpečnosti a zdravia\nľudí pri strete človeka s medveďom. Správne orgány pri rozhodovaní o udelení výnimky nevychádzali\nzo skutočnosti, že odstrel sa týka jedincov v konkrétnom chránenom území, ohrozujúceho bezpečnosť\na zdravie ľudí a spôsobujúceho závažné škody na majetku a je reálny predpoklad, že v tom bude\npokračovať, čo je podľa názoru kasačného súdu jediným reálnym východiskom pre aplikáciu § 40 ods.\n3 písm. b/, c/ zákona č. 543/2002 Z. z., a to bez ohľadu na rozsah premnoženia medveďov a nutnosť\nich regulácie.\n61. V súvislosti s nevykonateľnosťou presného a nezameniteľného identifikovania jedinca medveďa\nhnedého, namietanou žalovaným vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti z 11.03.2020, kasačný súd\npoukazuje na symbiózu človeka a medveďa napr. v Kanade. Správanie ľudí obmedzujúce v čo najväčšej\nmožnej miere situácie, ktoré by lákali medvede k ľudským obydliam a poľnohospodárskym plodinám,\nmožno považovať za zodpovedné a maximálne eliminujúce strety medveďa s človekom a vznik\nzávažných škôd. V tomto smere je dôležitá dostatočná osveta, výchova človeka k zodpovednosti k\nchráneným živočíchom, teda aj medveďovi, ako aj čo najkompetentnejší prístup príslušných orgánov\nverejnej moci a ich dostatočne razantný prístup vo vzťahu k ochrane chránených živočíchov.\n62. V súvislosti s uvedeným, napr. v Kanade, vo väčšej miere ako v Slovenskej republike, monitorujú\nmedvede. Pokiaľ je zistená činnosť problematického jedinca medveďa alebo jedincov, chytia ich do\npascí, medveďa prehliadnu či nemá zdravotný problém či nie je zranený, či nie je podvyživený, prestárly,\nteda zisťujú aj v tomto smere dôvody, ktoré môžu byť východiskom pre problematické správanie sa\njedinca. Pokiaľ príslušné orgány zistia, že medveď je v poriadku, premiestnia ho na iné odľahlé miesto.\nPri premiestňovaní postupujú tak, že ho plašia búchaním do klietky, v ktorej je premiestňovaný, aby\nmal rešpekt, aby sa bál opätovne sa k miestu, kde sa medvede približujú, priblížiť a vrátiť, keď ho\nvypustia, strieľajú doňho gumené projektily, aby opätovne ho odradili sa vrátiť, púšťajú na ne vycvičené\npsy, teda robia všetky možné a efektívne opatrenia, aby medveď nestratil plachosť a aby sa bál vrátiť\nna to miesto, kde jeho pobyt bol vyhodnotený ako problematický. Samotný odchyt medveďa a jeho\npremiestnenie do divočiny, do vzdialených častí, resp. aj iného štátu, keďže migrácia medveďa v našich\npodmienkach presahuje niekedy rozsah 2, 3 aj 4 susediacich štátov, jeho intenzívne plašenie, eliminujú\n\nbudúci stret medveďa s človekom v blízkosti obydlí a vznik škôd. Je pravdou, že teritórium Kanady nie je\nmožné porovnať s teritóriom Slovenskej republiky, ale postup, ktorý realizujú kompetentné osoby v tejto\nvyspelej ekonomike, vo vzťahu k medveďom, je aplikovateľný v mnohých prípadoch aj pre postup našich\nkompetentných orgánov, za prísneho dodržiavania právnej úpravy upravujúcej aj zakázané postupy (čl.\n12, 15 smernice Rady 92/43/EHS zo dňa 21.05.1992, príloha VI. smernice, § 35, § 36 zákona č. 543/2002\nZ. z.). Kasačný súd konštatuje, že k verejnosti doposiaľ neprešli, resp. dostatočne neprešli informácie,\nktoré by preukazovali, že kompetentné osoby aj takýmto spôsobom postupovali, snažili sa eliminovať\nprítomnosť problematického jedinca alebo jedincov v blízkosti obydlí človeka pred samotným odstrelom.\nTakýto postup nebol preukázaný ani v preskúmavanej veci.\n63. Mladý jedinec medveďa žije u matky po dobu 2 - 3 rokov veku, následne odchádza od matky, ale ešte\nnejaký čas, rok aj viac, sa zdržuje v blízkosti teritória svojej matky, pokiaľ ho vlastná matka z tohto svojho\nteritória, ako už dospelého jedinca, nevyženie. Preto pravidelne v teritóriu medvedice, keď teritórium\nsa nachádza aj v blízkosti ľudského obydlia, resp. hraničí s ním, sa môže po nejakú dobu nachádzať\nz uvedeného dôvodu aj viacero jedincov medveďa. Takéto správanie medveďa je však prirodzené a\nexistuje tu odjakživa.\n64. Rozsudok Súdneho dvora EÚ (druhá komora) z 20.10.2005 - VEC C-6/04 Komisia proti Spojenému\nkráľovstvu Veľkej Británie a Severného Írska, bod 11 „V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že čl. 16\nsmernice o biotopoch definuje presným spôsobom podmienky, za ktorých sa členské štáty môžu odchýliť\nod článkov 12 až 15 a/ a b/ smernice o biotopoch, takže článok 16 sa má vykladať reštriktívne.“\nBod 12 „Okrem toho ako poznamenala generálna advokátka v bode 113 svojich návrhov, články 12,\n13 a 16 smernice o biotopoch predstavujú koherentný súbor noriem smerujúci k zabezpečeniu ochrany\npopulácií predmetných druhov, takže každá výnimka, ktorá by bola nezlučiteľná s touto smernicou, by\nporušovala tak zákazy uvedené v článku 12 alebo 13 tejto smernice, ako aj pravidlo, podľa ktorého\nvýnimky môžu byť poskytnuté v súlade s článkom 16 tej istej smernice.“\n65. Návrh generálnej advokátky - VEC C-6/04 bod 119 „Ani článok 16 ods. 1 smernice o biotopoch\nnemôže odôvodniť takéto výnimky. Výnimky, ktoré sú podľa neho prípustné, nemôžu byť opreté o\nlegálnosť daného konania, ale len o konkrétne dôvody, napríklad naliehavé dôvody prevažujúceho\nverejného záujmu. Okrem toho využitie takejto výnimky predpokladá, že neexituje iné vyhovujúce\nriešenie a že populácia predmetného druhu sa bude naďalej nachádzať v priaznivom stave ochrany.“\n66. Podobne rozsudok Súdneho dvora EÚ (druhá komora) z 10.01.2006 VEC C-98/03, návrh generálnej\nadvokátky z 11.01.2007 VEC C-508/04, bod 58, 67.\n67. Kasačný súd poukazuje aj na závery Súdneho dvora Európskej únie (druhá komora) vo veci C-674/17\nz 10.10.2019, týkajúce sa iného živočíšneho druhu (vlka), ktoré sú podľa kasačného súdu aplikovateľné\naj na prejednávanú právnu vec, konkrétne SD EÚ rozhodol: „Článok 16 ods. 1 písm. e/ smernice Rady\n92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín sa má\nvykladať v tom zmysle, že bráni prijatiu rozhodnutí, ktorými sa udeľujú výnimky zo zákazu úmyselného\nusmrcovania vlka, ktorý je uvedený v článku 12 ods. 1 písm. a/ v spojení s prílohou IV písm. a/ tejto\nsmernice z dôvodu regulačného lovu, ktorého cieľom je boj proti pytliactvu, pokiaľ:\n- cieľ, ktorý tieto výnimky sledujú, nie je jasne a presne podložený a ak sa vnútroštátnemu orgánu\nnepodarí s prihliadnutím na spoľahlivé vedecké údaje preukázať, že tieto výnimky sú spôsobilé\ndosiahnuť tento cieľ,\n- nie je riadne preukázané, že cieľ, ktorý sledujú, nemožno dosiahnuť iným uspokojivým riešením,\npričom samotná existencia nelegálnej činnosti alebo ťažkosti pri vykonávaní ich kontroly, nemôžu v tejto\nsúvislosti predstavovať dostatočný dôkaz,\n- nie je zaručené, že výnimky nebudú mať nepriaznivý vplyv na zachovanie populácie dotknutého druhu\nna území jeho prirodzeného výskytu v priaznivom stave ochrany,\n- výnimky neboli predmetom posudzovania stavu ochrany populácií dotknutého druhu ako ani vplyvu,\nktorý môže mať zamýšľaná výnimka na tento stav, na úrovni územia tohto členského štátu alebo\nprípadne na úrovni príslušného biogeografického regiónu, pokiaľ hranice tohto členského štátu pretínajú\nviaceré biogeografické regióny, alebo ak si to vyžaduje územie prirodzeného výskytu druhu a pokiaľ je\nto možné, na cezhraničnej úrovni, a\n- nie sú splnené všetky podmienky týkajúce sa selektívneho spôsobu a obmedzeného získavania zveri\nv obmedzenom a špecifikovanom počte určitých jedincov druhov uvedených v prílohe IV tejto smernice\n\nza prísne kontrolovaných podmienok, ktorých dodržanie musí byť preukázané najmä s prihliadnutím na\nveľkosť populácie, stav jej ochrany a jej biologické vlastnosti.\n1) Vnútroštátnemu súdu prináleží overiť či ide o tento prípad v konaní vo veci samej.“ a v rozsudku\nz 11.06.2010 vo veci C-88/19 Súdny dvor EÚ (druhá komora) rozhodol: 1. Článok 12 ods. 1 písm. a/\nsmernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov\na rastlín, zmenenej smernicou 2013/17/EÚ z 13. mája 2013, sa má vykladať v tom zmysle, že na\nodchyt a prepravu vzorky chráneného živočíšneho druhu podľa prílohy IV tejto smernice, ako je vlk, na\nokraji oblasti ľudského osídlenia alebo v takejto oblasti sa môže vzťahovať zákaz stanovený v tomto\nustanovení.\n2) Článok 16 ods. 1 uvedenej smernice sa má vykladať v tom zmysle, že každá forma úmyselného\nodchytu vzoriek tohto živočíšneho druhu za vyššie uvedených okolností je zakázaná, ak príslušný\nvnútroštátny orgán neudelil výnimku na základe tohto ustanovenia.\n68. Kasačný súd nesúhlasí s názorom krajského súdu vyjadreným v závere ods. 51 napadnutého\nrozsudku, že udelenie výnimky na odstrel medveďa bolo v danom prípade riešením preventívneho\ncharakteru. Uvedené je v úplnom rozpore s účelom a zmyslom ust. § 40 zákona č. 543/2002 Z. z., keď\nodstrel medveďa len z dôvodu, že sa medvede množia, premnožujú, ocitajú sa pri ľudských obydliach,\npoľnohospodárskej a lesnej pôde a môžu spôsobiť závažné škody na majetku (ktoré spôsobujú nielen\nmedvede, ale aj iná zver a škody spôsobujú aj živelné udalosti, záplavy, sucho a pod.) samo o sebe\nnemôže napĺňať ust. § 40 ods. 3 písm. b/, c/ zákona č. 543/2002 Z. z., naviac, keď zákonodarca pri\nudelení výnimky vyžaduje preukázanie závažných škôd, čo predpokladá konkrétne skutkové okolnosti,\nkedy živočích spôsobuje závažné škody a reálne hrozí, že bude v spôsobovaní závažných škôd\npokračovať a v preukazovaní situácii, keď kontakt človeka s jedincom skutočne vytvára reálnu situáciu,\nktorá ohrozuje život a zdravie obyvateľov, resp. je reálny predpoklad tohto ohrozenia. Akékoľvek\nstretnutie medveďa v lese nie je možné, bez existencie ďalších konkrétnych skutkových okolností,\npovažovať za situáciu, ktorá vyžaduje ochranu zdravia, bezpečnosti a udelenie výnimky podľa § 40 ods.\n3 b/, c/ zákona č. 543/2002 Z. z.\n69. Účelom zákona o ochrane prírody č. 543/2002 Z. z. je chrániť prírodu a chrániť aj jednotlivé\nživočíšne druhy. Preto v § 35 zákonodarca upravil status chráneného živočícha a v § 40 striktne\nvymedzil prísne podmienky výnimky z podmienok ochrany chránených živočíchov. Už z gramatického\nvýrazu „výnimka“ treba vo vzťahu k povoleniu odstrelu chráneného živočícha medveďa hnedého\n- živej bytosti, nie veci, vychádzať ako udelenie niečoho výnimočného z pravidla, a to za prísnej\naplikácie zákonných ustanovení, ktoré zákonodarca upravil. Udelenie výnimky na odstrel postupom\npodľa § 40 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. musí byť adresné, vychádzať z konkrétnych skutkových\nokolností, ktorými žiadateľ preukazuje podmienky pre udelenie výnimky. Riadne zistenie skutkového\nstavu a presné nezameniteľné vymedzenie skutkových okolnosti sú premisou pre aplikáciu uvedených\nzákonných ustanovení upravujúcich povolenie výnimky z podmienok ochrany chránených živočíchov.\nLen v takýmto postupom môžu správne orgány, v súlade so zákonom, posúdiť či sú splnení zákonné\npredpoklady výnimočnej skutkovej situácie na povolenie výnimky. Vydanie výnimky na odstrel medveďa\nje bezpochyby výnimočnou situáciou, a to nielen z dôvodu, že medveď je živá bytosť, nie vec, ale\nje predovšetkým zákonom chráneným živočíchom a bezpochyby predstavuje jednu zo zložiek nášho\nprírodného bohatstva.\n70. Orgány verejnej moci (štátne orgány, orgány územnej samosprávy, orgány záujmovej správy a\nsúkromné osoby) majú dbať o to, aby prirodzené teritórium pôsobenia medveďov sa každoročne\nnezmenšovalo. Je všeobecnej znalou skutočnosťou, že každoročne pribúdajú na území Slovenskej\nrepubliky „holiny“ v našich lesných porastoch, rozširuje sa priemyselná a iná výstavba v miestach,\nkde by udeľovanie povolenia na ich výstavbu v minulosti bolo nemysliteľné, zber lesných plodov sa\nstáva podnikaním a neslúži bežnej osobnej spotrebe, nezabezpečuje sa prirodzené kosenie a iné.\nVšetky tieto negatívne skutočnosti ako aj iné skutočnosti každoročne pokračujú, ba sa zintenzívňujú,\nv dôsledku čoho existujúce teritórium pre život medveďov a inej zveri, ktoré tu boli storočia, ak nie\ntisícročia, sa zmenšuje, nehovoriac o zásahoch obyvateľstva výstavbou a prevádzkovaním budov\npriamo v lesných porastoch, často aj v chránených územiach, obťažovanie zveri hlukom, výstavbou,\nprevádzkou dopravných prostriedkov, rozmachom turizmu a často aj bezohľadným ľudským správaním.\nVšetky tieto skutočnosti, aj iné, sú faktorom, ktoré narúšajú prirodzený život nielen tohto chráneného\nživočícha v jeho prirodzenom prostredí, v dôsledku čoho tento chránený živočích každoročne prichádza\no rozsah svojho prirodzeného teritória a v tejto súvislosti aj rozsah jeho potravinových zdrojov, ktoré\n\nmu boli v minulosti k dispozícii. Odstrel medveďa je len posledným spôsobom riešenia situácie, keď\nzlyhávajú všetky ostatné vhodné a dostupné opatrenia, označovanie medveďov, umiestnenie do iných\nlokalít, monitorovanie ich pohybu a eliminovanie ich pohybu v problematických oblastiach pre človeka,\nchránené odpadky a ich umiestňovanie, neprikrmovanie v blízkosti ľudských obydlí a poľnohospodárskej\npôdy, ochrana poľnohospodárskej pôdy a úrody elektrickými ohradníkmi a inými opatreniami, plašenie\nzveri ako aj výchova k zodpovednosti človeka, správanie sa k chránenému živočíchovi a prírode. Všetky\ntieto opatrenia, aj iné, by mali eliminovať riziko stretu človeka s medveďom a vznik závažných škôd\nna poľnohospodárskej pôde, úrodách a ovocných stromoch. Migračné územie medveďa je rozsiahle\nteritórium v rozsahu 40 000 - 50 000 hektárov, presahuje územia dvoch, ale aj viacerých štátov bežne,\nSlovenska - Poľska, Slovenska - Poľska - Ukrajiny, dokonca Slovenska - Poľska - Ukrajiny - Maďarska.\nKontakt človeka s medveďom v jeho prirodzenom teritóriu bol aj v minulosti, aj na území Slovenskej\nrepubliky.\n71. Ak má byť cieľom realizácie výnimky ochrana majetku, zdravia a bezpečnosti ľudí, jej zrealizovanie\nna jedincovi (usmrtenie medveďa), vo vzťahu ku ktorému nie je zrejmé, či tento jedinec poškodzuje\n(ohrozuje) majetok, príp. ohrozuje ľudí, ich zdravie, bezpečnosť, takáto „ochrana“ je neúčinná, formálna\na v rozpore so zásadami logiky a ani nemôže priniesť očakávaný efekt „ochrany“, ibaže by zaúčinkoval\nefekt náhody, že sa skutočne odstrelí „problematický jedinec“. Na náhode však nie je možné „stavať“\nkritériá povolenia výnimky z odstrelu medveďa. Odstrelom takéhoto dostatočne neidentifikovaného\njedinca nemôže dôjsť k dosiahnutiu účelu, pre ktoré bola výnimka udelená, keď tzv. problémový jedinec\nmedveďa môže aj naďalej pokračovať v spôsobovaní škôd a ohrozovaní bezpečnosti a zdravia ľudí a\nodstrel sa môže reálne vykonať aj na medveďovi, ktorý problematický nie je (čo pri takomto postupe nie\nje možné vylúčiť a opak nebol preukázaný ani v prejednávanej veci).\n72. Neušlo pozornosti kasačného súdu, že odstrel medveďov bol reálne vykonaný 10. a 11.092016, a že\ndošlo k odstrelu 4 ročnej medvedice a 8 ročného medveďa - samca v produktívnom veku. Prvostupňový\nsprávny orgán ani žalovaný nevyvrátili v argumentoch preskúmavaného rozhodnutia hypotézu, že počet\nmedveďov 136 v chránenom poľovnom revíre Poľana s rozlohou 20 659 hektárov a jeho širšom okolí,\nku dňu najnovšieho sčítania pred vydaním napadnutého rozhodnutia (r. 2016), možno hodnotiť ako\npodmienky pre ich reguláciu, ktoré však, tak ako konštatoval kasačný súd, neumožňujú aplikovať dôvod\npre udelenie výnimky upravený v § 40 ods. 3 písm. b/, c/ zákona č. 543/2002 Z. z. a že došlo k\nodstrelu problematického jedinca. Naviac, k žiadosti z 30.03.2016 o udelenie výnimky žiadateľ doložil\npodklady preukazujúce vznik škôd na hospodárskych zvieratách v roku 2015 (18.05.2015, 18.08.2015)\na strety s medveďom hnedým v roku 2015 (15.03.2015, 28.10.2015). K udeleniu výnimky došlo v čase\ncca 7 mesiacov až 1 rok od vzniku škôd a stretnutí (rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu z\n18.05.2016 a napadnuté rozhodnutie žalovaného z 14.07.2016). Správne orgány v preskúmanej veci\nnepreukázali príčinnú súvislosť medzi vznikom škôd v roku 2015, dôvodmi na povolenie výnimky v\nroku 2016 a reálnym odstrelom konkrétneho jedinca. Je nelogické a v rozpore so zdravým rozumom,\naby dôvodom na odstrel medveďa, naviac neidentifikovaného problémového jedinca, boli škody, ktoré\nspôsobili medvede, v časovom horizonte skoro rok pred udelením výnimky na odstrel a viac ako rok\npred samotným odstrelom. Táto premisa, ktorú správne orgány pri udeľovaní výnimky z ochrany aplikujú\na aplikovali aj v prejednávanej veci, je účelová a nerieši ani nemôže riešiť situácie, keď povolenie\nvýnimky na odstrel splní účel tým, že sa odstrelí konkrétny jedinec, ktorý preukázateľne spôsobuje\nintenzívne, opakované škody, ohrozuje zdravie, bezpečnosť ľudí a ich majetok a všetky reálne (nie\nformálne) možnosti na riešenie situácie, inak ako odstrelom medveďa, boli vykonané.\n73. Správnymi orgánmi nebolo preukázané, že odstrel neadresného medveďa zabráni ďalšiemu\npáchaniu škôd na majetku a nebezpečným stretom, že boli vykonané dostatočné preventívne opatrenia\nzo strany poškodených osôb, ktoré by zabraňovali vzniku závažných škôd (dostatočne vysoké\nelektrické ohradníky, s dostatočným počtom vodičov). Tiež nebolo preukázané, že neexistuje uspokojivá\nalternatíva na riešenie situácie a že výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany\npopulácie dotknutého druhu (transpozícia čl. 16 smernice Rady 92/43/EHS z 21.05.1992 v § 40 zákona\nč. 543/2002 Z. z.)\n74. Z rozhodnutí žalovaného a prvostupňového správneho orgánu a ich podkladov nebolo preukázané\nnaplnenie čl. 16 bod 1 smernice Rady 92/43/EHS zo dňa 21.05.1992 o ochrane prirodzených\nbiotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín, ktoré upravuje možnosť povolenia výnimky iba za\npredpokladu, že neexistuje uspokojivá alternatíva a výnimka nespôsobuje zhoršenie stavu ochrany\n\npopulácie príslušného druhu na území jeho prirodzeného výskytu a v neposlednej miere správne orgány\nnepreukázali príčinnú súvislosť medzi škodami spôsobenými medveďom v roku 2015 a pôsobením\nkonkrétnych odstrelených medveďov v roku 2016 a nepreukázali splnenie jednej zo zákonných\npodmienok pre povolenie výnimky, preukázanie závažnej škody. V tomto smere absentuje v rozhodnutí\nžalovaného a prvostupňového správneho orgánu akékoľvek odôvodnenie a existencia závažnej škody\nnevyplýva ani z podkladov rozhodnutí a obsahu celého administratívneho spisu.\n75. Kasačný súd zdôrazňuje, že rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým správnym\nrozhodnutím nie je adresné. Vykonaným dokazovaním, tak ako vyplýva z obsahu administratívneho\nspisu, nemali správne orgány preukázané skutkové okolnosti, existenciu jedinca/jedincov, ktorí\nohrozovali majetok obyvateľov a je reálne, že v tomto budú pokračovať. Nie je možné považovať škody\nna majetku v roku 2015 za bezprostrednú hrozbu škôd v súvislosti s vydaním povolenia na odstrel\nmedveďa v roku 2016, keď z podkladov rozhodnutia žalovaného vyplýva, že vo veci poškodenej O. D.\nnebola jalovica chránená dostatočne vysokým elektrickým ohradníkom s dostatočným počtom vodičov\n(Záznam z miesta šetrenia škôd spôsobených šelmami z 18.05.2015), vo veci poškodeného Zvara\nsa ovce nachádzali v noci mimo košiara (Záznam z miesta šetrenia škôd spôsobených šelmami z\n18.08.2015) a taktiež nebolo preukázané ohrozenie bezpečnosti lesníkov, ktorí pri výkone svojej činnosti\nv lese musia rátať aj s prítomnosťou veľkých šeliem a tomu prispôsobiť svoje správanie a svoju výstroj.\nBolo by zaujímavé porovnať každoročné škody spôsobené na úrode medveďmi a škody, ktoré vznikajú\nzáplavami, suchom a inými živelnými udalosťami, navyše, v preskúmavanej veci nebol preukázaný vznik\nzávažnej škody. Žalovaný v rozhodnutí zdôvodnil dôvody na odstrel jedinca na návnadisku - kukurici,\njablkách. Zabezpečenie tohto odchytu medveďa však, podľa kasačného súdu, nezaručí, že sa odchyt\nbude týkať medveďa, ktorý spôsobil škodu v roku 2015, keď nebolo ani preukázané, že hrozilo v roku\n2016 spôsobenie závažnej škody medveďom. Opätovne aj v tomto smere chýba adresnosť udelenej\nvýnimky a chýbajú konkrétne skutkové okolnosti, ktoré preukazujú splnenie zákonných podmienok pre\nudelenie výnimky. Z rozhodnutia žalovaného nebolo preukázané podľa kasačného súdu, že boli splnené\nvšetky zákonné podmienky na udelenie výnimky podľa § 40, naviac, keď výnimka bola udelená na odstrel\nneidentifikovateľného medveďa, teda nie medveďa, ktorý spôsobil závažnú škodu, resp. že hrozí, že\nspôsobí závažnú škodu, konkrétne spôsobil škodu na majetku, keď nebol preukázaný súvis škodových\nudalostí z roku 2015 z usmrtením konkrétneho jedinca na základe udelenej výnimky dňa 18.05.2016, a\nto aj vzhľadom na obrovské teritórium migrácie medveďov, keď usmrtený jedinec nemusel byť tým, ktorý\nspôsoboval škody v roku 2015, keď naplnenie tejto zákonnej podmienky správny orgán, v dôvodoch\nnapadnutého rozhodnutia, podkladoch administratívneho spisu nepreukázal, keď je všeobecne známou\nskutočnosťou, že je možné identifikovať jedinca medveďa stopami, pachovými zložkami, označiť ho,\nmonitorovať ho obojkami, fotopascami, iným spôsobom zisťovať jeho migráciu a eliminovať, v dôsledku\ntoho realizovať odchyt medveďa a jeho premiestnenie do inej lokality, ktorá je bezpečná pre ľudí a ich\nmajetok.\n76. Pokiaľ sa v našej Slovenskej republike bude každoročne zmenšovať prirodzené teritórium pre\nživot medveďa, ktoré tu bolo odjakživa stáročia, a to stále intenzívnejším odlesňovaním, výstavbou,\nmedveď bude vo svojom prirodzenom prostredí rušený hlukom, exhalátmi z výstavby, z prevádzky\nzariadení ako aj dôsledkami turizmu v chránených oblastiach, nekontrolovanému zberu lesných plodov,\nnielen pre osobnú spotrebu, neustálim zmenšovaním nerušeného prirodzeného teritória medveďa a\ntým aj zdrojov jeho potravy, bude sa čoraz viac stretávať človek s medveďom mimo jeho prirodzeného\nteritória. Kompetentní a každý človek žijúci v Slovenskej republike, mali by urobiť všetky efektívne\nopatrenia, ktoré by stret človeka s medveďom, mimo jeho prirodzeného teritória eliminovali na najvyššiu\nmožnú mieru. Je potrebné predovšetkým riešiť príčiny a nielen dôsledky stretu, a to najhorším možným\nspôsobom, odstrelom živej bytosti. Krajnému riešeniu, odstrelu živej bytosti, medveďa hnedého, je\nmožné pristúpiť výnimočne a iba v prípade, ak skutočne v konkrétnej posudzovanej skutkovej situácii\nneexistuje uspokojujúca alternatíva pre vyriešenie problému tak ako to Slovenskej republike ukladajú\nzákony a únijná úprava.\n77. Úvaha správnych orgánov vyjadrená v dôvodoch rozhodnutí musí zodpovedať zisteným skutkovým\nokolnostiam a musí mať oporu vo vykonanom dokazovaní, musí byť logickým vyústením riadneho\nhodnotenia skutkových zistení, ktoré naplňujú aplikáciu zákonných ustanovení, podľa ktorých správny\norgán rozhodol. V posudzovanej veci zistené skutkové okolnosti nie je možné považovať za skutočnosti\npreukazujúce naplnenie zákonných ustanovení pre udelenie výnimky podľa § 40 ods. 3 b/, c/ v spojení\ns § 35 ods. 1 b/, e/ zákona č. 543/2002 Z. z.\n\n78. Z uvedených dôvodov kasačný súd postupom podľa § 462 ods. 2 SSP dospel k záveru, že napadnuté\nrozhodnutie orgánu verejnej správy ako aj jeho prvostupňové rozhodnutie je nesúladné so zákonom,\npreto zmenil rozsudok krajského súdu, ktorý rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia\nveci (dôvod kasačnej sťažnosti § 440 ods. 1 písm. g/ SSP) a zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj\nrozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, keď neboli splnené zákonné podmienky pre udelenie\nvýnimky, poukazujúc tiež na svoje skoršie rozhodnutia v obdobných veciach sp. zn. 6Sžk/12/2019 z\n03.09.2019 a 6Sžk/5/2021 z 19.05.2021. Nakoľko výnimka bola realizovaná a nie je možné vec dať do\npôvodného stavu, boli splnené zákonné podmienky len pre zrušenie správnych rozhodnutí.\n79. Súčasne kasačný súd dáva do pozornosti rozhodnutie ESD C-674/17 zo dňa 10.10.2019 (bod\n67 rozsudku kasačného súdu) a zdôrazňuje, že v ňom uvedené zásady (podmienky odstrelu vlka) je\npotrebné zo strany správnych orgánov aplikovať aj v konaní o udelenie výnimky na odstrel medveďa.\n80. Žalobca mal v kasačnom konaní úspech, preto kasačný súd pri aplikácii § 467 ods. 1 a 2 SSP priznal\núspešnému žalobcovi právo na úplnú náhradu kasačného konania ako aj trov konania pred Krajským\nsúdom v Bratislave.\n81. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednomyseľne pomerom hlasov\n3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}