{"guid": "dd4dacac-e85c-4f2b-a002-c0e3c2d40615:8cf4d327-ed05-45e6-9f5d-8ffb83c8feba", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:1016201659.2", "spisova_znacka": "5Sžfk/8/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžfk/8/2018 z 30. 6. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. júna 2021, sp. zn. 5Sžfk/8/2018, ECLI:SK:NSSR:2021:1016201659.2", "identifikacne_cislo": "1016201659", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Petra Príbelská, PhD.", "sudca_id": 388, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-petra-pribelska-phd-388", "datum_vydania": "2021-06-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-51"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-51"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8cf4d327-ed05-45e6-9f5d-8ffb83c8feba", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:1016201659.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:1016201659.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:1016201659.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžfk/8/2018\n1016201659\n30. 06. 2021\nJUDr. Petra Príbelská\nECLI:SK:NSSR:2021:1016201659.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a JUDr. Ivana Rumanu v právnej veci žalobcu\n(sťažovateľa): SUNDERMANN, s.r.o., so sídlom Opavská 10, Bratislava, IČO: 17 309 255, právne\nzastúpený: JUDr. Laura Bíróová, advokátka so sídlom Klincová 37/B, Bratislava, proti žalovanému:\nFinančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103475809/2016 zo dňa 11.7.2016, konajúc o kasačnej sťažnosti\nžalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/176/2016-77 zo dňa 30. mája 2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky p o k r a č u j e v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave č. k. 5S/176/2016-77 zo dňa 30. mája 2017.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/176/2016-77 zo dňa 30.\nmája 2017 mení tak, že rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 103475809/2016\nzo dňa 11. júla 2016 a rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 102942136/2016 zo dňa 14. apríla\n2016 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\nŽalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na p l n ú náhradu trov konania na krajskom súde\na kasačnom súde.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“ alebo ,,správny súd“) rozsudkom č. k. 5S/176/2016-77\nzo dňa 30. mája 2017, postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len\n„S.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. 103475809/2016 zo dňa 11.7.2016. Uvedeným rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie daňového\nsubjektu - žalobcu voči rozhodnutiu správcu dane - Daňového úradu Bratislava č. 102942136/2016 zo\ndňa 14.4.2016, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový\nporiadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový\nporiadok“) určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 147,61 eur za zdaňovacie obdobie marec\n2013. Správca dane týmto rozhodnutím zároveň znížil nadmerný odpočet na dani z priadnej hodnoty\n(ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie marec 2013 zo sumy 17 365, 13 eur na sumu 17 217, 52 eur.\n2. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že dôkazné bremeno je v daňovom konaní zásadne na\nstrane daňového subjektu, ktorý je iniciátorom odpočítania dane. Jeho povinnosťou je preukázať, že si\nnárok uplatňuje dôvodne a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane\nslúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový\nsubjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na\nodpočet dane z pridanej hodnoty uznaný (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo\n\ndňa 23.6.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 78/2011-17\nzo dňa 23.2.2011). Splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ,\npričom splnenie uvedených podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii, predložení dokladov\ns predpísaným obsahom. Doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom\npodklade a ako právna skutočnosť aj preukázané. V daňovom konaní je dôkazné bremeno na platiteľovi,\nktorý preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na\nktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť,\nsprávnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.\n3. Správny súd ďalej uviedol, že správca dane nespochybňoval v priebehu daňovej kontroly existenciu\ntovaru, ale tvrdenie žalobcu, že tovar dodala spoločnosť AGRODREVO, s.r.o. a zistil, že p. Mikulajčík\nsa stal konateľom spoločnosti AGRODREVO, s.r.o. od 15.8.2012, ktorý uviedol, že od kedy sa stal\nkonateľom spoločnosti za túto nekonal, nevyvíjal žiadnu činnosť ani nevystavoval účtovné ani iné\ndoklady, nepodával ani nepodpisoval daňové priznania. Nepozná bývalých konateľov spoločnosti, nikdy\nnebol v banke a nikoho nepoveril na zastupovanie spoločnosti. Tiež uviedol, že podpis na plnomocenstve\nnie je jeho, síce sa podobá, ale on ho nepodpísal. Správca dane taktiež preveroval plnomocenstvo,\nktoré mal podpísať konateľ spoločnosti AGRODREVO p. Šmálik, bolo ním spochybnené a ako uviedol\ndo zápisnice zo dňa 11.8.2015 toto vidí prvýkrát, podpis na ňom nie je jeho a nikdy toto plnomocenstvo\nnepodpísal.\n4. Správca dane, ako aj žalovaný spochybnili taktiež tvrdenie žalobcu o úhrade dodávok tovarov\nza kontrolované obdobie, pretože žalobca predloženými dokladmi, ktorými preukazoval ich úhradu,\nrealizoval najmä započítaním záväzkov a pohľadávok jednostranným právnym úkonom v období od\n3.3.2013 do 14.3.2014 (doklady v administratívnom spise č. 12.1 až 12.36). Judikatúra Najvyššieho súdu\nSR (napr. 5Sž-o-KS 29/2005, 5Sžf/97/2009, 8Sžf/51/2010 alebo 8Sžf/9/2012) potvrdzuje, že ak správca\ndane spochybní reálnosť (preukázanosť) uskutočnenia zdaniteľných obchodov, musí daňový subjekt v\ndaňovom konaní preukázať, že k vynaloženiu výdavkov skutočne na jeho strane došlo. Ak totiž daňovník\nreálne nepreukáže uskutočnenie zdaniteľného plnenia, je vecou jeho podnikateľského rizika, aby znášal\ndôsledky tohto konania. Pri uzatváraní obchodov si mal dostatočne zistiť a overiť dôveryhodnosť svojho\nzmluvného partnera, inak sa vystavuje riziku neuznania takýchto výdavkov za daňové výdavky zo strany\ndaňových orgánov (z rozsudku Najvyššieho súdu SR 8Sžf/9/2012).\n5. Správny súd ďalej poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/66/2014 zo dňa\n9.6.2015, v ktorom uviedol, že: „Vo vzťahu k namietanému vyhodnoteniu zisteného skutkového stavu a k\nnámietke neprimeraného prenosu dôkazného bremena na žalobcu odvolací súd uvádza, že podmienky\nuvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej\npovahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné\nodpustiť (keďže to zákon neustanovuje), ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a\nani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné plnenie. Naopak, zákonodarca z dôvodu\nzabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal\nexistenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na\nodpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli\nreálne uskutočnené, tovar reálne dodaný (§ 8 zákona o DPH), a to práve osobou uvedenou na faktúre,\nto znamená, že zdaniteľné plnenie mu bolo dodané a DPH bola voči nemu uplatnená práve platiteľom\nDPH, uvedeným na faktúre. Odvolací súd s poukazom na § 29 ods. 8 zákona o správe daní pripomína,\nže dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom\nsubjekte, pričom nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady\nEurópskej únie o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je boj proti podvodom, daňovým únikom\na prípadom zneužívania (pozri najmä rozsudky z 29. apríla 2004, Gemeente Leusden a Holin Group,\nC-487/01 a C-7/02, Zb. s- I-5337, bod 76, ako aj z 21. februára 2006, Halifax, a i., C-255/02, Zb. s. I.\n1609, bod 71).\n6. Po preskúmaní veci správny súd konštatoval, že neboli zistené žiadne také porušenia zásad\ndaňového konania, ktoré by spôsobili nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí, pričom daňové orgány\nvykonali riadne dokazovanie a žalovaný prihliadol na všetko, čo vyšlo v daňovom konaní najavo. Z\nuvedených dôvodov dospel správny súd k záveru, že námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie\npreskúmavaných rozhodnutí.\n\n7. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca - sťažovateľ kasačnú sťažnosť z dôvodov uvedených\nv ust. § 440 ods. 1 písm. g) a h) S.s.p. a navrhol rozsudok správneho súdu zrušiť a vec mu vrátiť\nna ďalšie konanie, alebo aby kasačný súd rozsudok zmenil tak, že zruší napadnuté rozhodnutie\nžalovaného, ako aj správcu dane a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. Sťažovateľ namietal, že\nkrajský súd sa pri rozhodovaní o žalobe odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu a\nto tým, že rozsudok odôvodnil s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n3Sžf/66/2014 zo dňa 9.6.2015 a opomenul, že otázku posúdenia rozloženia dôkazného bremena vyriešil\nuž Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 3Sžf/1/2010 zo dňa 19.8.2010. Poukázal aj\nna to, že v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ zaoberajúcej sa výkladom záväzných dokumentov\nEÚ v oblasti spoločného systému DPH napr. vo veci C-80/11, C-285/11, C-18/13 právo na odpočítanie\ndane uvedené v čl. 167 a nasl. smernice 2006/112 je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v\nzásade nemôže byť obmedzené. Predovšetkým sa toto právo uplatňuje bezprostredne na všetky dane\nzaťažujúce plnenia uskutočnené na vstupe. Na odpočítanie je potrebné, aby dotknutá osoba bola jednak\nzdaniteľnou osobou v zmysle tejto smernice a jednak, aby zdaniteľná osoba využívala uvedené tovary\na služby zakladajúce toto právo na výstupe pre potreby svojich vlastných zdaniteľných plnení, a že na\nvýstupe musia byť tieto tovary a služby poskytnuté inou zdaniteľnou osobou Ak sú tieto podmienky\nsplnené, právo na odpočítanie dane nemôže byť v zásade odmietnuté. Krajský súd taktiež vychádzal\nz nesprávneho právneho posúdenia veci, keď konštatoval, že neboli zistené žiadne také porušenia\nzásad daňového konania, ktoré by boli spôsobili nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí, pričom\ndaňové orgány vykonali riadne dokazovanie a žalovaný prihliadol na všetko, čo vyšlo v daňovom konaní\nnajavo. Tým, že krajský súd dospel k záveru, že námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie\npreskúmavaných rozhodnutí a postup žalovaného, ako aj preskúmavané rozhodnutia vzhliadol ako\nsúladné so zákonom, vydal rozsudok, ktorý je nezákonný z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia\nveci. Okrem uvedeného namietal, že zistenie skutkového stavu daňovými orgánmi bolo nedostačujúce\nna riadne posúdenie veci. Správca dane neviedol dokazovanie tak, aby skutočnosti nevyhnutné na\núčely správy daní boli zistené čo najúplnejšie, čím došlo k porušeniu § 24 ods. 2 Daňového poriadku.\nŽalovaný ani správca dane pri ustálení skutkového stavu veci nevykonali potrebné dokazovanie v\nkontexte s dokladmi a vyjadreniami sťažovateľa, konkrétne: sa nevysporiadali s plnou mocou zo dňa\n24.8.2012, na ktorej je pravosť podpisu splnomocniteľa Milana Mikulajčíka úradne osvedčená, čím táto\nlistina nadobudla charakter verejnej listiny, nevykonali výsluch Vladimíra Pažúra, bývalého konateľa\nspoločnosti AGRODREVO, s.r.o. a splnomocneného zástupcu tejto spoločnosti podľa plnej moci zo dňa\n24.8.2012, nevykonali výsluch Mariána Hančaríka, osoby poverenej sťažovateľom na preberanie tovaru\nv sklade výrobkov vo vlastníctve sťažovateľa v Zubnom, teda na rovnakom mieste ako sa nachádzala\nvýrobná hala spoločnosti AGRODREVO, s.r.o., ktorá v rozhodnom čase riadne fungovala. Daňové\norgány tak v daňovom konaní chránili len fiškálne záujmy štátu, v danom prípade nezachovávali práva\na oprávnené záujmy sťažovateľa. Z tohto dôvodu bola porušená základná zásada daňového konania\na to zásada zákonnosti zakotvená v čl. 59 ods. 2 Ústavy SR a v § 3 Daňového poriadku. Tým, že\nbola porušená zásada zákonnosti, boli porušené chránené záujmy sťažovateľa ako daňového subjektu.\nZáverom poukázal na to, že správny súd sa pri rozhodovaní neriadil ust. § 140 S.s.p., podľa ktorého\nvo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred\nsprávnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný\nrozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.\n8. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti poukázal na to, že Súdny dvor EÚ síce zdôrazňuje,\nže právo na odpočítanie dane uvedené v čl. 167 a nasl. Smernice Rady 2006/112/ES nemôže byť\nv zásade obmedzené, ale zároveň uvedená smernica a § 49 až § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. o\ndani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov jasne upravuje podmienky, ktoré musia byť\nsplnené, aby daňovému subjektu vznikol nárok na odpočítanie dane. Pokiaľ sa preukáže, že tieto\npodmienky neboli splnené, žiadne ustanovenie smernice ani zákona o DPH nedáva daňovému subjektu\nmožnosť uplatniť si tento nárok. S týmito zisteniami sa krajský súd vo svojom rozhodnutí vysporiadal\na prijal rovnaký názor na vec ako daňové orgány. Okrem iného poukázal aj na to, že základným\npravidlom podnikania je zaujímať sa o svojho obchodného partnera a preveriť si ho, pokiaľ vstupuje\ndo obchodných vzťahov (§ 2 ods. 1 Obchodného zákonníka). Pokiaľ sťažovateľ dôveroval bývalému\nkonateľovi dodávateľskej spoločnosti AGRODREVO, s.r.o., pánovi Pažúrovi, vystavil sa riziku, že bude\nmusieť znášať dôsledky vyplývajúce z nezákonného konania tejto spoločnosti. Princípy zákona o DPH\nsú striktne upravené a neumožňujú využiť právo na odpočítanie dane, ak sa nepreukáže, že mu tento\nnárok v zmysle zákona o DPH vznikol a že dodávateľovi vznikla daňová povinnosť a daň bola uhradená\ndo štátneho rozpočtu. Žalovaný dal do pozornosti aj to, že činnosť spoločnosti AGRODREVO, s.r.o.\n\nbola preverovaná aj orgánmi činnými v trestnom konaní. Všetky výsledky preverovania posudzovaných\nzdaniteľných plnení boli v rozhodnutiach daňových orgánov podrobne popísané, pričom s týmito závermi\nsa stotožnil aj samotný krajský súd. Nestotožnil sa ani s tvrdením sťažovateľa, že došlo k porušeniu\nzásad daňového konania, keď sťažovateľ neuviedol, akým konkrétnym konaním k ich porušeniu malo\ndôjsť. Podľa žalovaného sťažovateľ navyše neuviedol, v čom spočíva nesprávne práve posúdenie\nveci krajským súdom. Záverom dal opätovne do pozornosti, že zákon o DPH vymedzuje podmienky\nna odpočítanie dane, pričom dôkazné bremeno v zmysle § 24 Daňového poriadku leží na daňovom\nsubjekte uplatňujúcom si tento nárok. Na uplatnenie odpočtu DPH nepostačuje iba predloženie faktúr,\nale je potrebné preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené osobou uvedenou na faktúre.\nKrajský súd postupoval v súlade s príslušnou judikatúrou Súdneho dvora EÚ a Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky. S poukazom na uvedené preto žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky\nkasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.\n9. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) preskúmal\nnapadnutý rozsudok krajského súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou\nosobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a/ S.s.p.) a že ide o rozsudok, proti\nktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je\ndôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia\nbol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu.\n10. Senát kasačného súdu poukazuje na to, že uznesením sp. zn. 5Sžfk/8/2018 zo dňa 12. decembra\n2019 postupom podľa § 100 ods. 2 písm. a) S.s.p. konanie o kasačnej sťažnosti sťažovateľa prerušil z\ndôvodu, že na kasačnom súde prebiehalo konanie, v ktorom sa riešili otázky, ktoré môžu mať význam\npre rozhodnutie kasačného súdu v právnej veci sťažovateľa. Konkrétne poukázal na to, že uznesením\nsp. zn. 8Sžfk/21/2018 zo dňa 28. novembra 2019 senát 8S Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\npodľa § 466 ods. 3 v spojení s § 22 ods. 1 písm. a) S.s.p. postúpil vec vedenú na Najvyššom súde\nSlovenskej republiky pod sp. zn. 8Sžfk/21/2018 na prejednanie a rozhodnutie veľkému senátu správneho\nkolégia Najvyššieho súdu, nakoľko dospel pri svojom rozhodovaní k právnemu názoru, odlišnému od\nprávneho názoru, ktorý bol vyjadrený v rozsudkoch Najvyššieho súdu sp. zn. 10Sžfk/49/2018 zo dňa\n21. augusta 2019 a sp. zn. 6Sžfk/33/2018 zo dňa 14. novembra 2019. Z uznesenia predkladajúceho\nsenátu o postúpení veci vyplynulo, že proti rozhodnutiam sťažovateľa, ktorý na základe odvolaní žalobcu\npotvrdil rozhodnutia správcu dane o určení rozdielu dane žalobcovi za jednotlivé kontrolované mesačné\nzdaňovacie obdobia marec 2013 až marec 2014, podal žalobca na krajský súd správne žaloby, pričom\nskutkové i právne okolnosti všetkých prípadov sú prakticky totožné. Predkladajúci senát poukázal\nna nejednotnosť rozhodnutí správneho súdu o týchto správnych žalobách, keď rozsudkami sp. zn.\n5S/176/2016 zo dňa 30. mája 2017 (zdaňovacie obdobie marec 2013), 5S/175/2016 zo dňa 6. júna 2017\n(zdaňovacie obdobie apríl 2013), 1S/192/2016 zo dňa 26. apríla 2018 (zdaňovacie obdobie júl 2013),\n1S/191/2016 zo dňa 26. apríla 2018 (zdaňovacie obdobie november 2013), 1S/193/2016 zo dňa 26.\napríla 2018 (zdaňovacie obdobie január 2014), správne žaloby žalobcu zamietol, zatiaľ čo rozsudkami\nsp. zn. 6S/192/2016 zo dňa 15. februára 2017 (zdaňovacie obdobie jún 2013) a 6S/193/2016 zo dňa\n15. februára 2017 (zdaňovacie obdobie december 2013) rozhodnutia žalovaného spolu s rozhodnutiami\nsprávcu dane podľa § 191 ods. 1 písm. e) S.s.p. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že\nnakoľko vykonané dokazovanie nepostačuje na záver o tom, že nebol preukázaný materiálny základ\nzdaniteľného plnenia, je potrebné v daňovom konaní odstrániť pochybnosti a rozpory a v tomto smere\nvykonať ďalšie dokazovanie.\n11. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veľkom senáte správneho kolégia konajúc o všeobecnej\nsprávnej žalobe (totožného žalobcu) o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č.\n103475164/2016 zo dňa 11. júla 2016, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu\nv Bratislave č. k. 6S/193/2016-59 zo dňa 15. februára 2017, v znení opravného uznesenia Krajského\nsúdu v Bratislave č. k. 6S/193/2016-95 zo dňa 7. januára 2019 (ktorým boli preskúmavané rozhodnutia\ndaňových orgánov podľa § 191 ods. 1 písm. e/ S.s.p. zrušené a vec im bola vrátená na ďalšie konanie),\nrozhodol rozsudkom sp. zn. 1Vs/1/2020 zo dňa 18. mája 2021 tak, že kasačnú sťažnosť žalovaného\nako nedôvodnú podľa § 461 S.s.p. zamietol. V odôvodnení tohto rozsudku uviedol, že:\n,, Medzi účastníkmi konania a ani medzi konkurujúcimi si senátmi kasačného súdu nie je spor o tom, že\ndaňový subjekt (v prejednávanom prípade žalobcu) zaťažuje v daňovom konaní dôkazné bremeno na\npreukázanie splnenia podmienok pre odpočítanie dane, najmä v tom zmysle, že sa zdaniteľný obchod\nuskutočnil tak, ako ho daňový subjekt deklaroval v daňovom priznaní a v následnej daňovej kontrole\n\npreukazoval predloženými daňovými a účtovnými dokladmi. Nik nenamietal ani to, že ak správca dane po\npreskúmaní daňovým subjektom predložených dokladov a/alebo na základe vlastných zistení vyhodnotí\nposudzovanú transakciu alebo niektoré jej aspekty ako pochybné, musí tieto pochybnosti daňovému\nsubjektu oznámiť a vyzvať ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil\na nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal (§ 46 ods. 5 Daňového poriadku).\nPochybnosti správcu dane i následné závery žalovaného v preskúmavanom rozhodnutí nesmerujú k\ntomu, že by sa dodávky bukových prírezov žalobcovi neuskutočnili, teda že by ich žalobca v spolupráci\ns dodávateľom len predstieral a teda uvádzal správcu dane do omylu, aby si mohol uplatniť odpočítanie\ndane z neuskutočnených obchodov. Právny dôvod pre nepriznanie uplatneného nároku na odpočítanie\ndane vidí sťažovateľ v tom, že žalobca nepreukázal, že mu tovar dodala spoločnosť Agrodrevo s. r. o.,\npretože vtedajší konateľ dodávateľa Milan Mikulajčík poprel vykonanie akýchkoľvek obchodných aktivít\nza dodávateľskú spoločnosť. Sťažovateľ teda prakticky vylúčil možnosť, že by za dodávateľa mohol\ndodávky so žalobcom dojednať a uskutočniť bývalý konateľ Vladimír Pažúr, ktorého mal na konanie za\nspoločnosť splnomocniť neskorší konateľ Milan Mikulajčík, pričom sa vôbec nezaoberal skutočnosťou,\nže podpis Milana Mikulajčíka na splnomocnení bol úradne overený na obecnom úrade obce Zubné.\nS ohľadom na výpoveď svedka Mikulajčíka žalobcovi ani neumožnil preukazovať okolnosti tvrdeného\nprevzatia tovaru od dodávateľa zamestnancom žalobcu H. P..\nVeľký senát sa stotožňuje s názorom predkladajúceho senátu v tom, že samotná svedecká výpoveď\nštatutárneho zástupcu dodávateľa o tom, že sa nijako nepričinil o dodanie deklarovaného tovaru\nžalobcovi, nemusí stačiť a v okolnostiach prípadu ani nestačí pre spoľahlivý záver o nepreukázaní\nuplatneného nároku na odpočítanie dane. Rozpor predmetnej svedeckej výpovede s tvrdeniami žalobcu\na predloženými dokladmi, ktoré nasvedčujú inej, v realite uskutočniteľnej verzii obchodnej transakcie,\nmusí byť žalobcovi umožnené v konaní odstrániť vykonaním navrhnutých dôkazov a komplexným\nvyhodnotením skutkových zistení. Na žalobcovi totiž leží dôkazné bremeno, ako to sám konštatoval i\nsťažovateľ.\nPokiaľ teda sťažovateľ opiera svoje závery o to, že žalobca dôkazné bremeno neuniesol, musí\nmu predtým umožniť toto bremeno uniesť a vykonať ďalšie ním navrhované dôkazy, ak tieto\nsmerujú k preukázaniu riadneho uskutočnenia dodávok. Veľký senát konštatuje, že výsluch Y. J. na\nokolnosti prevodu obchodného podielu v spoločnosti Agrodrevo s. r. o. na tretiu osobu a následného\nsplnomocnenia Vladimíra Pažúra konať za spoločnosť aj po tomto prevode, ako aj výsluch Mariána\nHančaríka na okolnosti žalobcom tvrdeného prevzatia tovaru na sklad žalobcu, a tiež vyhodnotenie\ndokladov o vykonaní prepravy tovaru na náklady spoločnosti Agrodrevo s. r. o., takýmito dôkazmi\nrozhodne sú.\nVeľký senát na druhej strane súhlasí so sťažovateľom v tom, že zistenia správcu dane, najmä svedecká\nvýpoveď Milana Mikulajčíka, boli celkom iste dôvodom pre vznik pochybností o pravdivosti žalobcom\npredložených dokladov a údajov v nich uvedených. Tieto objektívne podložené pochybnosti však po\nich oznámení žalobcovi mali podľa zákona viesť k tomu, aby sa žalobcovi vytvoril priestor, aby vysvetlil\nnejasnosti a pravdivosť údajov riadne preukázal. Svedectvo Milana Mikulajčíka totiž s ohľadom na\nostatné žalobcom predložené doklady nemožno považovať za jednoznačný a nevyvrátiteľný dôkaz\no neuskutočnení dodávok tak, ako ich žalobca deklaroval. Žalobca totiž uskutočnenie obchodov\npreukazoval ďalšími dôkazmi o prevzatí tovaru žalobcom na sklad, o jeho preprave, ktoré sťažovateľ v\npodstate ignoroval a vybavil ich tým, že technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad.\nVeľký senát podporuje sťažovateľa i v tom, že je nanajvýš neštandardné, že konateľ dodávateľa Vladimír\nPažúr previedol svoj obchodný podiel v spoločnosti Agrodrevo s. r. o. na tretie osoby (najprv na Andreja\nŠmalíka a potom na Milana Mikulajčíka), ktoré zjavne nemali v úmysle podnikať a ani nevedeli, čo\nnadobúdajú a aké im z toho vyplývajú práva a povinnosti. Rovnako je podozrivé, keď bývalý konateľ a\nspoločník si ponechá oprávnenie konať za spoločnosť a nechá si od pravdepodobne nič netušiaceho\nnového konateľa a spoločníka podpísať plnomocenstvo, osobitne za situácie, keď spoločnosť po zmene\nv osobe spoločníka a konateľa prestane spolupracovať so správcom dane a plniť si daňové povinnosti.\nZ obsahu administratívneho spisu vyplýva, že sťažovateľ si bez dostatočných dôvodov osvojil zistenia\nKriminálneho úradu finančnej polície a prakticky iba na základe obsahu výpovede svedka Mikulajčíka\nuzavrel, že sa obchody neuskutočnili, pretože na nich neparticipoval konateľ dodávateľa zapísaný v\n\nobchodnom registri. Ako už bolo uvedené, daňové orgány nevenovali žiadnu pozornosť úradnému\novereniu podpisu Milana Mikulajčíka na plnej moci pre Vladimíra Pažúra a stačilo im, že menovaný\npoprel pravosť svojho podpisu a udelenie plnomocenstva, hoci sám uviedol, že nevie, aké dokumenty\nneznámemu mužovi podpisoval a urobil tak za odplatu bez toho, aby si čokoľvek overoval. O\ndôveryhodnosti jeho svedectva preto možno mať dôvodné pochybnosti.\nJe treba však zároveň upozorniť, že úlohou správcu dane v danej veci nebolo skúmať pravosť listín, či\nplatnosť úkonov osôb konajúcich za zdaniteľné osoby, ale overiť, či tvrdenia žalobcu a ním deklarované\nobchody, z ktorých si uplatnil odpočítanie dane na vstupe, zodpovedajú skutočnosti a či nadobudnuté\ntovary použil na svoje zdaniteľné plnenia. Veľký senát dáva znovu do pozornosti, že žalobca vo\nvyjadrení k protokolu predložil okrem faktúr aj dodacie listy (hoci nepodpísané), označil osobu, ktorá\nmala tovar od dodávateľa prevziať, ďalej predložil doklady o čiastočných bezhotovostných úhradách\nfaktúr a čiastkovom započítaní práv a záväzkov zmluvných strán a tiež doklady o uskutočnení prepravy\ntovaru a úhrade jej nákladov. Žiadne z týchto dokladov daňové orgány nevyhodnotili, len naznačili\nich nehodnovernosť. Nevykonali výsluch Vladimíra Pažúra a Mariána Hančaríka, ktorých výpovede sú\nvo vzťahu k pochybným skutočnostiam relevantné a mohli objasniť uzavretie obchodov aj ich tvrdenú\nrealizáciu.\nVeľký senát kasačného súdu je toho názoru, že doterajšie skutkové zistenia správcu dane nepreukazujú,\nže spoločnosť Agrodrevo s. r. o. nemohla dodať žalobcovi bukové prírezy a ani neusvedčujú žalobcu,\nže by bol zapojený do protiprávneho konania smerujúceho k ujme na daňových príjmoch štátu z\nposudzovanej transakcie, či inej forme podvodného konania. Zo žiadnych zistení tiež nevyplýva, že by\nbol štatutárny zástupca žalobcu nedobromyseľný či neobozretný a že by vedel alebo mal vedieť o tom,\nže Vladimír Pažúr nebol pri uzavieraní obchodov oprávnený konať za dodávateľa.\nZ uvedených dôvodov dospel veľký senát po preskúmaní veci k záveru, že kasačná sťažnosť\nsťažovateľa nie je dôvodná a preto ju podľa § 461 S. s. p. zamietol, pričom zároveň vyslovuje svoj právny\nnázor pre potreby ďalších kasačných konaní v obdobných veciach tých istých účastníkov, ktoré doposiaľ\nnie sú skončené. Úlohou daňových orgánov bude v rozhodovacej praxi ďalej postupovať v súlade s\nvyššie opísanými právnymi závermi veľkého senátu kasačného súdu.“\n12. Senát kasačného súdu vychádzajúc z toho, že skutkové i právne okolnosti všetkých vyššie\nuvedených prípadov, resp. súdnych preskúmavacích konaní totožných účastníkov konania sú prakticky\ntotožné s prejednávanou vecou (týkajúcou sa posudzovania splnenia podmienok sťažovateľom na\nodpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH vo vzťahu k\nzdaňovaciemu obdobiu marec 2013), pokračujúc v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu podľa § 100 ods.\n3 veta druhá S.s.p. a v zmysle § 466 ods. 3 veta prvá S.s.p. rešpektujúc právne záväzný názor vyslovený\nv rozsudku veľkého senátu sp. zn. 1Vs/1/2020 zo dňa 18. mája 2021 konštatuje, že doterajšie skutkové\nzistenia správcu dane nepreukazujú, že spoločnosť AGRODREVO s.r.o. nemohla dodať sťažovateľovi\nbukové prírezy a ani ho neusvedčujú, že by bol zapojený do protiprávneho konania smerujúceho k ujme\nna daňových príjmoch štátu z posudzovanej transakcie, či inej forme podvodného konania. Zo žiadnych\nzistení tiež nevyplýva, že by bol štatutárny zástupca sťažovateľa nedobromyseľný či neobozretný a že\nby vedel alebo mal vedieť o tom, že Vladimír Pažúr nebol pri uzavieraní obchodov oprávnený konať\nza dodávateľa.\n13. Z uvedených dôvodov dospel kasačný súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného i správcu\ndane nie je v súlade so zákonom a keďže krajský súd žalobu o preskúmanie napadnutých rozhodnutí\nzamietol, postupoval kasačný súd podľa § 462 ods. 2 S.s.p. a rozsudok krajského súdu zmenil tak, ako\nje uvedené vo výroku tohto rozsudku.\n14. Úlohou daňových orgánov v ďalšom konaní bude postupovať v intenciách vyššie uvedeného\nprávneho názoru kasačného súdu, vychádzajúceho z právne záväzného názoru jeho veľkého senátu\nvyjadreného v rozsudku sp. zn. 1Vs/1/2020 zo dňa 18. mája 2021.\n15. O trovách konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 1 S.s.p. a\nvzhľadom na úspech sťažovateľa v konaní priznal mu plnú náhradu trov konania na krajskom súde a\nkasačnom súde.\n\n16. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5S/176/2016", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}