{"guid": "7a830d61-49e9-48fb-b8eb-4faeaee9a2d2:b6d421e2-f80c-46fc-8b38-6e700c80725f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:1016200947.1", "spisova_znacka": "1Sžk/36/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžk/36/2019 z 26. 1. 2021", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. januára 2021, sp. zn. 1Sžk/36/2019, ECLI:SK:NSSR:2021:1016200947.1", "identifikacne_cislo": "1016200947", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Marián Trenčan", "sudca_id": 431, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-marian-trencan-431", "datum_vydania": "2021-01-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/326", "nazov": "zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/326", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/326-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/326/#paragraf-41.odsek-15", "nazov": "§ 41 ods. 15 zákona č. 326/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/326/#paragraf-41.odsek-15", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/326-2005/paragraf-41"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/326#paragraf-41"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b6d421e2-f80c-46fc-8b38-6e700c80725f", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:1016200947.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:1016200947.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:1016200947.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžk/36/2019\n1016200947\n26. 01. 2021\nJUDr. Marián Trenčan\nECLI:SK:NSSR:2021:1016200947.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu (v konaní sťažovateľ): M.. O. S.Š., U..O.., H. X,\nN., proti žalovanému : Okresný úrad Bratislava, Tomášikova 46, Bratislava, o kasačnej sťažnosti žalobcu\nproti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/120/2016-141 zo dňa 27. júna 2019, v konaní o\npreskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného, jednomyseľne takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI. Konanie pred krajským súdom\n1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd\" alebo „správny\nsúd\") dňa 3.6.2016 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia (opatrenia) žalovaného označeného\nako „Odsúhlasené hospodárske opatrenia v lesnom celku Lesy SR Bratislava v období od skončenia\nplatnosti programu starostlivosti o lesy (2006-2015) do schválenia návrhu programu starostlivosti o lesy\n(2016-2025)\" zo dňa 21.12.2015 a vrátenia veci prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.\n2. V žalobe uviedol, že žalovaným schválené hospodárske opatrenia, ktorých súčasťou je obnovná ťažba\n(výrub stromov) v území európskeho významu Devínska kobyla (ÚEV), tvoriacom súčasť sústavy Natura\n2000, sú v rozpore s právom, pretože sú realizované bez účasti dotknutej verejnosti, ktorá má podľa\nžalobcu v zmysle čl. 9 ods. 2, 3 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom\nprocese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (ďalej len „Aarhuský dohovor\")\nprávo účasti na rozhodovacom procese, ďalej sú hospodárske opatrenia podľa jeho mienky realizované\nv rozpore so smernicou Rady 92/43/EHS o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov, voľne rastúcich\nrastlín (ďalej len „smernica o biotopoch\") a v rozpore s touto smernicou je tiež prenesenie funkcie štátu v\nsúvislosti so zabezpečením a organizáciou vyhotovenia programu starostlivosti o lesy v zmysle zákona\nč. 326/2005 Z.z. o lesoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o lesoch\") na vykonávateľa\nopatrení - spoločnosť LH Projekt - SK, s.r.o.\n3. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú a konanie podľa § 250d ods.\n6 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov zastaviť. Podrobne sa\nvyjadril sa k jednotlivým žalobným bodom a k postupu žalovaného v súvislosti s prijímaním programu\nstarostlivosti o lesy a odsúhlasovaní hospodárskych opatrení v zmysle § 41 ods. 15 zákona o lesoch.\nTvrdil, že postup žalovaného bol v plnom súlade so zákonom. Poukázal na to, že ustanovenia § 67\nods. 4 až 6 zákona o lesoch vytvárajú možnosti účasti občanov v konaniach podľa tohto zákona\nprostredníctvom združení s právnou subjektivitou a to v procesnom postavení zúčastnenej osoby.\nŽalobca podľa názoru žalovaného nie je účastníkom konania podľa § 41 ods. 15 zákona o lesoch,\npretože nie je vlastníkom, správcom, ani obhospodarovateľom lesa, pre ktorý sa vyhotovuje program\nstarostlivosti, resp. pre ktorý sa schvaľujú hospodárske opatrenia.\n\n4. V ďalších podaniach obe strany v podstate zotrvali na svojich tvrdeniach.\n5. Krajský súd uznesením zo dňa 27.6.2019 správnu žalobu odmietol a žiadnemu z účastníkov\nnepriznal právo na náhradu trov konania. V odôvodnení uznesenia správny súd konštatoval, že\nžalobca ako fyzická osoba nebol účastníkom administratívneho konania, v ktorom bola vydaná žalobou\nnapadnutá listina, ktorou žalovaný oznámil štátnemu podniku Lesy Slovenskej republiky, odštepný\nzávod Smolenice, odsúhlasené hospodárske opatrenia v lesnom celku Lesy SR Bratislava tak, ako boli\npredložené vyhotovovateľom s tým, že obnovná ťažba JPRL (jednotka priestorového rozdelenia lesa)\n174 bude vykonaná po dohode so Štátnou ochranou prírody SR a budú zohľadnené v čo najväčšej miere\nodporúčania príslušného orgánu štátnej správy.\n6. Správny súd poukázal na ustanovenie § 41 ods. 15 zákona o lesoch, podľa ktorého orgán\nštátnej správy prerokuje program starostlivosti o lesy pred odsúhlasením s vlastníkom, správcom a\nobhospodarovateľom lesa, ako aj s dotknutými orgánmi štátnej správy, pričom zvýraznil, že žalobca\nneosvedčil postavenie niektorého z týchto subjektov. Uviedol ďalej, že v zmysle zákona č. 71/1967 Zb.\no správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok\") žalobca nemal v tejto\nčasti konania ani postavenie zúčastnenej osoby (§ 15a ods. 2 Správneho poriadku), ktorá má právo\nbyť upovedomená o začatí konania a o podaniach účastníkov, zúčastniť sa na ústnom pojednávaní a\nmiestnej ohliadke a navrhovať dôkazy.\n7. Správny súd poukázal na to, že priamo zákon o lesoch v § 67 ods. 4 až 6 totiž zakotvuje právo\núčasti v konaní občanom prostredníctvom združení zriadených v súlade so zákonom (napr. zákon č.\n83/1990 Zb. o združovaní občanov), z čoho podľa jeho názoru plynie záver, že žalobca ako fyzická osoba\nnie je osobou oprávnenou na podanie predmetnej žaloby, pretože odsúhlasené hospodárske opatrenia\nadresované obhospodarovateľovi Lesy SR š. p. mu nespôsobujú ukrátenie na jeho právach.\n8. Správny súd tiež pripomenul, že žalobca v rámci správneho konania, potom ako získal informácie\nv zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, neprejavil dostatočný záujem\nv konaní o hospodárskych opatreniach získať postavenie zainteresovanej verejnosti a to podaním\npísomného stanoviska, pripomienok k hodnotiacej správe a navrhovanej činnosti.\n9. Žalobcovi ako fyzickej osobe podľa správneho súdu nemožno priznať aktívnu procesnú legitimáciu\nna podanie správnej žaloby, pretože prístup verejnosti v rozhodovacom procese v predmetnej veci\nbol zabezpečený prostredníctvom inštitútu zúčastnenej osoby, ktorou však môže byť iba združenie\ns právnou subjektivitou. Aktívne legitimovaným subjektom na podanie správnej žaloby môže byť i\nzainteresovaná verejnosť, ktorá tvrdí, že rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy bol\nporušený verejný záujem v oblasti životného prostredia. V zmysle § 42 ods. 1 písm. a/ zákona č.\n162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj len „S.s.p.\") sa pritom musí jednať o veci\nživotného prostredia, v ktorých má zainteresovaná verejnosť podľa osobitných predpisov právo na\núčasť v správnom konaní. Keďže žalobcovi podľa názoru krajského súdu neprináleží aktívna procesná\nlegitimácia, jeho žalobu ako podanú zjavne neoprávnenou osobou podľa § 98 ods. 1 písm. e/ S. s. p.\nodmietol.\n10. Záverom správny súd konštatoval, že vyslovený právny záver by v zmysle ustanovení zákona\nč. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.\"), platného a účinného do 30.6.2016,\nviedol k zastaveniu konania (§ 250d ods. 3 O.s.p.), zatiaľ čo podľa Správneho súdneho poriadku,\nplatného a účinného od 1.7.2016, ktorý sa vzťahuje aj na konanie začaté podľa piatej časti O.s.p.,\nje neprípustnosť súdneho preskúmania žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia správneho\norgánu dôvodom pre odmietnutie žaloby. Aplikácia S. s. p. preto nemôže byť podľa krajského súdu v\nneprospech žalobcu, nakoľko ani podľa predchádzajúcej právnej úpravy by žalobou napadnutá listina\nnemohla byť preskúmaná súdom.\nII. Kasačná sťažnosť žalobcu, vyjadrenie žalovaného\n11. Proti uzneseniu krajského súdu podal žalobca (ďalej len „sťažovateľ\") včas kasačnú sťažnosť z\ndôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f/ S. s. p., keď nesúhlasil s jeho záverom o nedostatku aktívnej\n\nprocesnej legitimácie na podanie žaloby, pričom navrhol uznesenie zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu\nna ďalšie konanie.\n12. V kasačnej sťažnosti sťažovateľ uviedol, že v konaní o odsúhlasovaní hospodárskych opatrení na\nrok 2016 mal postavenie dotknutej verejnosti, čo podľa neho registroval aj žalovaný. Právo účasti v tomto\nkonaní mu vyplývalo podľa jeho názoru z § 24 ods. 2, 3 zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na\nživotné prostredie (ďalej len „zákon č. 24/2006 Z.z.\") a v spojení s § 178 ods. 3 S. s. p., pričom aktívnu\nprocesnú legitimáciu opieral i o ustanovenie § 42 ods. 1 S. s. p. Na podporu svojich tvrdení poukázal na\nuznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydané v konaní sp. zn. 1Sžk/5/2017, pričom vyjadril\nnázor, že v tomto obdobnom prípade kasačný súd potvrdil jeho aktívnu procesnú legitimáciu.\n13. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť, pričom\npoukázal na rozhodnutie kasačného súdu v obdobnej veci sp. zn. 8Sžk/23/2017 zo dňa 27.9.2018.\nIII. Právne závery kasačného súdu\n14. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej len „kasačný súd\" alebo „Najvyšší súd\")\npreskúmal uznesenie krajského súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm.\nc/, ods. 2, § 453 S.s.p.), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v\nzákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a/, § 145 ods. 2 písm. a/ S.s.p.) a že ide o rozhodnutie,\nproti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), vo veci v zmysle § 455 S.s.p. nenariadil\npojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie\nje dôvodná.\n15. V predmetnej veci sa sťažovateľ žalobou proti rozhodnutiu a postupu správneho orgánu, podanou\nza účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy správneho súdnictva (§ 247 a nasl. O.s.p.), domáhal\npreskúmania zákonnosti neformálneho oznámenia žalovaného o odsúhlasení hospodárskych opatrení.\nV zmysle prechodných ustanovení S.s.p. (§ 491) sa tento zákon použil aj na konanie o sťažovateľovej\nžalobe, ktoré je podľa svojho obsahu všeobecnou správnou žalobou proti opatreniu žalovaného (§ 177\na nasl. S.s.p.), keďže ide o správny akt orgánu verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým môžu\nbyť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté\n(§ 3 ods. 1 písm. c/ S.s.p.\n16. Nakoľko správny súd odmietol sťažovateľovu správnu žalobu, nezaoberal sa namietanými\nhmotnoprávnymi dôvodmi nezákonnosti napadnutého opatrenia žalovaného. Preto ani kasačnému súdu\nneprináleží posudzovať dôvody, pre ktoré považuje sťažovateľ odsúhlasenie hospodárskych opatrení v\npredmetnom lesnom celku za nezákonné.\n17. Právomoc kasačného súdu preskúmať zákonnosť právoplatného rozhodnutia krajského súdu je\nzásadne obmedzená rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti (sťažnostnými bodmi), ktoré sťažovateľ\nuplatnil v lehote stanovenej zákonom pre podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ môže kasačnú\nsťažnosť odôvodniť len niektorým z dôvodov upravených v § 440 ods. 1 písm. a/ až j/ S. s. p., pričom\nsťažnostnými bodmi je kasačný súd viazaný, ak zákon neustanovuje inak (§ 453 ods. 1, 2 S. s. p.).\nTo znamená, že kasačný súd je oprávnený preveriť zákonnosť postupu a rozhodnutia správneho súdu\nlen z tých dôvodov, ktoré uviedol sťažovateľ vo včas podanej kasačnej sťažnosti s tým, že na iné ako\nuplatnené dôvody nezákonnosti rozhodnutia správneho súdu neprihliada.\n18. Sťažovateľ svoju veľmi stručnú argumentáciu v kasačnej sťažnosti oprel o sťažnostný dôvod podľa\n§ 440 ods. 1 písm. f/ S. s. p., v podstate tvrdiac, že krajský súd postupoval procesne nesprávne,\nkeď vyhodnotil jeho žalobu ako podanú aktívne procesne nelegitimovanou osobou, teda zjavne\nneoprávnenou na podanie správnej žaloby, ktorú z tohto dôvodu odmietol. Vecne teda namietal, že\njeho správna žaloba bola odmietnutá nezákonne, čo je samostatný sťažnostný dôvod podľa § 440 ods.\npísm. j/ S.s.p. Dôvody nezákonnosti tohto postupu správneho súdu videl sťažovateľ v tom, že v konaní\no odsúhlasení hospodárskych opatrení mal postavenie dotknutej verejnosti, pričom tento status a právo\nna účasť v administratívnom konaní mu mali vyplynúť z § 24 ods. 2, 3 zákona č. 24/2006 Z.z. v spojení\ns § 42 ods. 1 a § 178 ods. 3 S. s. p. Sťažovateľ teda tvrdí, že správnu žalobu podal ako zástupca\nzainteresovanej verejnosti a má za to, že v predmetnom administratívnom konaní u žalovaného bol\nporušený verejný záujem v oblasti životného prostredia.\n\n19. Kasačný súd upozorňuje na skutočnosť, že oprávnenie zainteresovanej verejnosti podať správnu\nžalobu proti rozhodnutiu alebo opatreniu orgánu verejnej správy je podmienené tým, že vo veci životného\nprostredia, ktorej sa rozhodnutie alebo opatrenie správneho orgánu týka, má zainteresovaná verejnosť\npodľa osobitného predpisu právo na účasť v administratívnom konaní (§ 42 ods. 1 S. s. p., § 178 ods.\n3 S. s. p.). Ustanovenia zákona č. 24/2006 Z.z., na ktoré sa sťažovateľ v kasačnej sťažnosti v tejto\nsúvislosti odvoláva, však na účely posúdenia jeho aktívnej legitimácie v konaní pred správnym súdom\nnie je možné aplikovať, pretože žiadne konanie podľa tohto zákona sa v súvislosti s prejednávanou\nvecou neviedlo. Ak teda vo veci neprebiehalo konanie podľa zákona č. 24/2006 Z.z., nemôže z toho\nzákona sťažovateľovi vyplynúť oprávnenie podať správnu žalobu proti opatreniu žalovaného.\n20. Žalovaný pri odsúhlasovaní hospodárskych opatrení v predmetnom lesnom celku postupoval podľa\n§ 41 ods. 15 zákona o lesoch, v zmysle ktorého opatrenia navrhuje vyhotovovateľ programu starostlivosti\na odsúhlasuje ich orgán štátnej správy lesného hospodárstva po prerokovaní s vlastníkom, správcom a\nobhospodarovateľom lesa, ako aj s dotknutými orgánmi štátnej správy. Okrem uvedených subjektov sa\nna tomto neformálnom konaní, ktoré sa nespravuje ustanoveniami Správneho poriadku, môžu zúčastniť\ni subjekty zastupujúce zainteresovanú či dotknutú verejnosť a to v postavení účastníka konania alebo\nzúčastnenej osoby, avšak iba za predpokladu, že ide o združenie s právnou subjektivitou, ktorého\npredmet činnosti súvisí s využívaním a ochranou lesného majetku, ak takýto subjekt písomne oznámi\nsvoju účasť v konaní do 7 dní od upovedomenia o jeho začatí (§ 67 ods. 4 zákona o lesoch).\n21. Sťažovateľ teda nespĺňa základnú podmienku pre účasť v konaniach podľa zákona o lesoch, ktorou\nje právna forma združenia s právnou subjektivitou. Skutočnosť, že sťažovateľ na základe zverejnenia\ninformácií o začatí príslušného konania (na webovej stránke) zaujme písomné stanovisko k veci, z\nneho účastníka konania nerobí a nedáva mu ani aktívnu legitimáciu na podanie správnej žaloby proti\nrozhodnutiu alebo opatreniu, ktorým sa príslušné konanie končí.\n22. Oprávnenie sťažovateľa podať správnu žalobu proti preskúmavanému opatreniu nie je možné\nodvodiť ani z Aarhuského dohovoru (čl. 9 ods. 2, 3) a ani z judikatúry Súdneho dvora EÚ, najmä\ns vecou súvisiaceho rozhodnutia vo veci C 240/09. V zmysle tohto rozhodnutia Aarhuský dohovor,\nktorý je súčasťou práva Európskej únie a slúži predovšetkým ako interpretačný nástroj pre vnútroštátnu\nlegislatívu členských štátov, počíta s účasťou zainteresovanej verejnosti na rozhodovacích procesoch\ntýkajúcich sa životného prostredia, ak môže byť týmto rozhodovaním dotknutá, alebo sa o rozhodovací\nproces zaujíma. Za subjekty, ktoré sa o rozhodovanie vo veciach životného prostredia zaujímajú, sa\nvýslovne v zmysle dohovoru považujú neziskové organizácie (čl. 2 ods. 5).\n23. Súdny dvor EÚ sa v rozhodnutí C-240/09 vyjadril v prospech takej interpretácie vnútroštátneho\npráva v oblasti ochrany životného prostredia, ktorá umožní zainteresovanej verejnosti (v danom prípade\nv konaní podľa zákona č. 543/2002 Z.z.) podrobiť rozhodnutia orgánu verejnej správy súdnemu\npreskúmaniu na základe správnej žaloby. Je však treba podotknúť, že subjektom, ktorý sa o toto právo\nv predmetnej veci uchádzal, bolo občianske združenie zamerané na ochranu životného prostredia, teda\nnie fyzická osoba.\n24. Kasačný súd upozorňuje na to, že sťažovateľ v konaní netvrdil, že by mohol byť postupom alebo\nopatrením správneho orgánu vo veci odsúhlasenia hospodárskych opatrení akýmkoľvek spôsobom\ndotknutý na svojich subjektívnych právach. Nejde zároveň ani o vlastníka, správcu či obhospodarovateľa\nlesa v predmetnom lesnom celku. Neprináleží mu preto účasť na konaní podľa § 41 ods. 15 zákona č.\n326/2005 Z.z. a z tohto dôvodu nemá v zmysle ustanovení S.s.p. ani aktívnu legitimáciu na podanie\nsprávnej žaloby proti napadnutému opatreniu.\n25. Záverom kasačný súd poukazuje na to, že rozhodnutím sp. zn. 1Sžk/5/2017, na ktoré sťažovateľ\nv kasačnej sťažnosti poukázal (bez podrobnejšej argumentácie), ten istý senát kasačného súdu ako v\nsúdenej veci zrušil uznesenie krajského súdu o odmietnutí správnej žaloby podanej proti nezákonnému\nzásahu orgánu verejnej správy (§ 250v O.s.p.). V uvedenej veci však správny súd svoje závery nepostavil\nna nedostatku aktívnej legitimácie sťažovateľa, ale na tom, že správna žaloba nespĺňala náležitosti tzv.\nzásahovej žaloby. Kasačné konanie v uvedenej veci sa teda týkalo iného predmetu konania a odlišného\nrozhodnutia krajského súdu.\n26. Z uvedených dôvodov dospel kasačný súd k záveru, že z hľadiska vymedzenia sťažnostných bodov\nnemožno hodnotiť postup a rozhodnutie správneho súdu, ktorý odmietol správnu žalobu ako podanú\n\nzjavne neoprávnenou osobou, ako nezákonný. Preto kasačný súd postupoval podľa § 461 S.s.p. a\nkasačnú sťažnosť zamietol.\n27. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 S.s.p.\n(a contrario) a vzhľadom na neúspech sťažovateľa v kasačnom konaní mu nepriznal právo na náhradu\ntrov vynaložených v tomto konaní; zároveň kasačný súd nevidel dôvod na postup podľa § 168 S.s.p.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/120/2016", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}