{"guid": "aa8b30c0-832f-460f-861b-ace39423a501:fba2f50d-9563-462f-88dc-dcaa24838db5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:1016200276.1", "spisova_znacka": "10Sžik/5/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžik/5/2019 z 26. 1. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. januára 2021, sp. zn. 10Sžik/5/2019, ECLI:SK:NSSR:2021:1016200276.1", "identifikacne_cislo": "1016200276", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2021-01-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-11.odsek-1.pismeno-h", "nazov": "§ 11 ods. 1 písm. h) zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-11.odsek-1.pismeno-h", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-11"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/211#paragraf-11"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fba2f50d-9563-462f-88dc-dcaa24838db5", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:1016200276.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:1016200276.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:1016200276.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžik/5/2019\n1016200276\n26. 01. 2021\nJUDr. Jana Hatalová\nECLI:SK:NSSR:2021:1016200276.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Mališovej a JUDr. Ing. Miroslava Gavalca, PhD., v právnej veci\nžalobcu (sťažovateľa): Z.. R.. B. Ď., nar. XX.XX.XXXX, K. XX, Z., právne zastúpeného: Advokátska\nkancelária ŠČURY, s.r.o., M. R. Štefánika 2618, Čadca, IČO: 42 267323 proti žalovanému: Ministerstvo\nškolstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Stromová 1, Bratislava, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2015-26098/66842:1-Sekr. zo dňa 17.12.2015, o kasačnej\nsťažnosti sťažovateľa proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/32/2016-60\nzo dňa 21.03.2019, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „orgán verejnej\nsprávy prvej inštancie“ alebo „povinná osoba“) podľa § 18 ods. 2 a § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.\nz. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej len „zákon o slobodnom prístupe k informáciám“ alebo\n„zákon č. 211/2000 Z. z.“) rozhodnutím č. 938-1/2015-PKV zo dňa 20.10.2015 podľa § 11 ods. 1 písm.\nh) zákona o slobodnom prístupe k informáciám nevyhovel žiadosti žalobcu o poskytnutie informácie\n- sprístupnenie prílohy č. 13, 14, 15, 16, 17 a 18 k Protokolu o výsledku kontroly zo dňa 14.9.2010,\nevidenčné č. 2010-11798/25941:1-137. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalobcom požadované\nprílohy sa priamo týkajú výkonu kontroly a nie sú súčasťou výsledku kontroly, ale sú súčasťou spisu ako\npodkladového materiálu k vyhodnoteniu výsledku kontroly, preto ich v súlade s ustanovením § 11 ods.\n1 písm. h) zákona o slobodnom prístupe k informáciám nemožno sprístupniť.\n2. Žalovaný (minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky) napadnutým rozhodnutím\nč. 2015-26098/66842:1-Sekr. zo dňa 17.12.2015 zamietol rozklad žalobcu zo dňa 02.11.2015 podaný\nvoči rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvej inštancie a napadnuté prvoinštančné rozhodnutie potvrdil\ndôvodiac, že orgán verejnej správy prvej inštancie sa pri rozhodovaní o veci riadil platnou právnou\núpravou a vec správne právne posúdil.\nII.\nKonanie na krajskom súde\n\n3. Krajský súd napadnutým rozsudkom podľa ustanovenia § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny\nporiadok (ďalej len „S.s.p.“) zamietol žalobu žalobcu ako nedôvodnú a náhradu trov konania žalovanému\nnepriznal.\n4. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia krajský súd dospel k záveru, že základnou právnou otázkou\nbolo posúdenie, či žalovaný na žiadosť žalobcu správne aplikoval dôvod nesprístupnenia požadovaných\ninformácií podľa § 11 ods. 1 písm. h/ zákona č. 211/2000 Z. z. a či svoje rozhodnutia v tomto smere\ndostatočne odôvodnil.\n5. V tejto súvislosti dal krajský súd do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 8Sži/3/2016 zo dňa 24.08.2017, ktorý sa týkal žiadosti žalobcu o sprístupnenie príloh č. 19/1 a 19/2 k\nProtokolu o výsledku tej istej kontroly zo dňa 14.09.2010, evidenčné č. 2010-11798/25941:1-137, ktorým\nnajvyšší súd potvrdil rozsudok krajského súdu.\n6. Správny súd v zmysle záverov najvyššieho súdu v tomto prípade ustálil, že výklad ustanovenia § 11\nods. 1 písm. h/ zákona č. 211/2000 Z. z. zo strany žalovaného vo vzťahu k predmetnej žiadosti žalobcu\nje správny. Mal za to, že v predmetnom prípade požadované prílohy k protokolu o výsledku kontroly (viď\nbod 27) sa týkajú priebehu výkonu kontroly a súvisia s ním, o čom svedčí aj to, že sú datované pred\nvydaním protokolu o výkone kontroly a jeho prerokovaním. Aj keď sú súčasťou príloh protokolu, týkajú\nsa výkonu kontroly, a teda sú zo sprístupnenia vylúčené. Ustálil, že žalobcom požadované informácie\nnie sú informáciami o výsledku kontroly, ale informáciami týkajúcimi sa priebehu výkonu kontroly.\n7. V ďalšom krajský súd uviedol, že správne orgány oboch stupňov v danej veci postupovali dôsledne\npodľa zásad správneho poriadku, keď dostatočným a zrozumiteľným spôsobom vysvetlili, prečo\nžalobcom požadované informácie podliehajú zákazu sprístupnenia podľa § 11 ods. 1 písm. h/ zákona č.\n211/2000 Z. z., keďže sa týkajú výkonu kontroly podľa osobitného predpisu.\n8. Záverom dodal, že právo na informácie je nepochybne jedným z najpodstatnejších výdobytkov\ntransformácie Slovenskej republiky na slobodnú demokratickú spoločnosť (režim). Právo na informácie a\nústavné garancie nerušeného výkonu tohto práva tvoria bariéru voči kabinetnému výkonu verejnej moci\n(zo strany súdov nevynímajúc) a umožňujú podrobiť výkon verejnej moci kontrole zo strany verejnosti\n(v širšom občianskej spoločnosti). Súčasťou práva na informácie je tak nepochybne právo slobodne\nvyhľadávať a získavať informácie. Takto formulované právo sa pritom vzťahuje aj na informácie, ktoré\nsa týkajú alebo súvisia s činnosťou štátu či akýchkoľvek iných subjektov vykonávajúcich štátnu moc.\nModerný štát je však veľmi komplexným telesom a subjekty moci sa prejavujú mnohorakým spôsobom.\nZ tohto pohľadu je často náročné posúdiť rozmanité situácie pri žiadostiach o poskytnutie informácií,\npretože zákon č. 211/2000 Z. z. je z tohto pohľadu relatívne lakonický. To však nič nemení na citlivosti\nposudzovania prípadnej netransparentnosti moci (viď nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. II. ÚS 830/2016 zo dňa 02.02.2017).\n9. Dodal, že pri posudzovaní žiadostí o poskytnutie informácií je z hľadiska podstaty práva na informácie\na jeho legislatívnej úpravy potrebné konať a rozhodovať tak, aby ústavou zakotvené právo žiadateľa o\ninformácie nebolo dotknuté nezákonným postupom a rozhodnutím orgánu verejnej moci. Keďže však\nna základe vyššie uvedených dôvodov bolo možné na žiadosť žalobcu aplikovať dôvod nesprístupnenia\npožadovaných informácií podľa § 11 ods. 1 písm. h/ zákona č. 211/2000 Z. z., rozhodnutia žalovaného\npovažoval krajský súd za rozhodnutia vychádzajúce zo správneho právneho posúdenia veci a teda za\nrozhodnutia zákonné.\n10. Krajský súd, vychádzajúc zo skutkových zistení v danej veci, dospel k záveru, že správne orgány\noboch stupňov v danom prípade postupovali v súlade s citovanou právnou úpravou, vo veci si zadovážili\ndostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, v odôvodnení rozhodnutia uviedli\ndôvody, na základe ktorých v danej veci rozhodli, námietkami žalobcu sa náležite zaoberali a žalovaný\n(minister) sa súčasne v dôvodoch svojho rozhodnutia náležite vysporiadal s rozkladovými námietkami.\nZo strany správnych orgánov oboch stupňov v prípade žalobcu nedošlo k postupu, ktorý by bol nad\nrámec zákona. Napadnuté rozhodnutia žalovaného teda považoval za vecne správne, a preto žalobu\nako nedôvodnú zamietol a úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal.\nIII.\n\nKonanie na kasačnom súde\n11. Rozsudok napadol sťažovateľ kasačnou sťažnosťou z dôvodov, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv ust. § 440 ods. 1 písm. f/ S.s.p., a to že správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil\núčastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu\npráva na spravodlivý proces, ako aj k vade uvedenej v ust. § 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p., a to že správny\nsúd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.\n12. Sťažovateľ uviedol, že žalovaný (rovnako ako ministerstvo) konštatoval, že požadované prílohy boli\npracovnými a podkladovými materiálmi pre vypracovanie samotného Protokolu o výsledku kontroly, boli\nteda vyhotovené pred Protokolom o výsledku kontroly a predchádzali vyhotoveniu Protokolu o výsledku\nkontroly. Preto tieto informácie treba považovať za informácie, ktoré sa týkajú kontroly. S týmto záverom\nvyslovil sťažovateľ nesúhlas - mal za to, že ide o extenzívny výklad nad rámec zákona hrubo porušujúci\njeho ústavné právo. Konštatoval, že zákon umožňuje obmedzenie informácií týkajúcich sa výkonu\nkontroly, avšak tieto sa nesmú týkať výsledku kontroly. Jednotlivé prílohy k Protokolu o výsledku kontroly\nsú podľa sťažovateľa jeho neoddeliteľnou súčasťou, preto je nepochybné, že ide o informácie vylúčené\nspod zákazu sprístupnenia, nakoľko Protokol o výsledku kontroly je bez jeho príloh nekompletný.\n13. Dodal že obmedzenie sa týka výlučne aktuálne prebiehajúcej kontroly, nie výsledných materiálov.\nSťažovateľ mal za to, že aj z gramatického výkladu ustanovenia § 11 zákona o slobodnom prístupe k\ninformáciám rovnako možno vyvodiť, že ide o informácie týkajúce sa aktuálne prebiehajúcej kontroly.\nPokiaľ by zákonodarca mal v úmysle vztiahnuť výnimku aj na informácie, ktoré sa akýmkoľvek spôsobom\nv minulosti kontroly týkali, nebol by v textácii § 11 ods. 1 písm. h/ zákona o slobodnom prístupe k\ninformáciám použil slová ... „týka výkonu kontroly”, ale použil by na vyjadrenie tohto úmyslu (aj) minulý\nčas („ak sa týka alebo týkala kontroly”).\n14. Dal do pozornosti, že nesprístupnením informácií zo strany povinnej osoby dochádza k porušeniu\nzákladného práva osoby žiadateľa na informácie a tým aj k rozpornosti so smernicou Európskeho\nparlamentu a Rady 2003/98/ES zo 17. novembra 2003.\n15. V ďalšom sťažovateľ namietal, že sa správny súd žiadnym spôsobom, a už vôbec nie presvedčivo,\nhoci to bolo jeho procesnou povinnosťou, nevysporiadal so základnými atribútmi ním podanej žaloby.\n16. Sťažovateľ konštatoval, že správny súd nesplnením si jeho procesnej povinnosti podľa ust. § 220\nods. 2 C.s.p. v spojení s ust. § 25 S.s.p. riadne a presvedčivo sa vysporiadať s podstatnými tvrdeniami\nuvedenými v žalobe znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere,\nže došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a to odňatiu možnosti konať pred súdom.\n17. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal aj nesprávne právne posúdenie. Mal za to, že správny súd\nv bode 31. a nasl. nesprávne právne posúdil otázku subsumácie existujúceho skutkového a právneho\nstavu pod ust. § 11 ods. 1 písm. h/ zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Skutočnosť, že\nžalobcom požadované informácie sa v minulosti týkali už právoplatne ukončenej kontroly nemôže byt'\nneobíditeľnou prekážkou ich sprístupnenia po právoplatnom ukončení tejto kontroly.\n18. Na základe vyššie uvedených dôvodov a skutočností sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd zrušil\nrozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a priznal sťažovateľovi nárok na náhradu\ntrov kasačného konania v plnej výške.\n19. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril v podaní zo dňa 24.06.2019, v ktorej spochybnil včasnosť\njej podania. Zároveň uviedol, že v kasačnej sťažnosti žalobca len zopakoval svoje právne posúdenie\nveci (odlišne od právneho posúdenia krajským súdom), ktoré už uviedol v správnej žalobe a ku ktorej\nsa žalovaný vyjadril v konaní pred krajským súdom. Žalovaný považuje právne posúdenie veci krajským\nsúdom za správne, krajský súd sa riadne a presvedčivo vysporiadal s podstatnými tvrdeniami a so\nvšetkými dôvodmi správnej žaloby, preto navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť odmietol ako\nneprípustnú, prípadne zamietol ako nedôvodnú.\nIV.\nPrávny názor kasačného súdu\n\n20. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.)\npredovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej\nsťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal\nsťažovateľ včas (§ 443 ods. 1 S.s.p.), je prípustná (§ 439 S.s.p.) a bola podaná oprávneným subjektom (§\n442 ods. 1 S.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo\njeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačnú\nsťažnosť je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.)\ns tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke\nnajvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26. januára 2021 (§ 137 ods. 4 v spojení s §\n452 ods. 1 S.s.p.).\n21. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým správny súd zamietol žalobu\nproti rozhodnutiu žalovaného č. 2015-26098/66842:1-Sekr. zo dňa 17.12.2015, ktorým bolo potvrdené\nrozhodnutie orgánu verejnej správy prvej inštancie č. 938-1/2015-PKV zo dňa 20.10.2015, ktorým sa\npodľa § 11 ods. 1 písm. h) zákona o slobodnom prístupe k informáciám nevyhovelo žiadosti sťažovateľa\no poskytnutie informácie - sprístupnenie prílohy č. 13, 14, 15, 16, 17 a 18 k Protokolu o výsledku kontroly\nzo dňa 14.9.2010, evidenčné č. 2010-11798/25941:1-137, a preto primárne v medziach kasačnej\nsťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako kasačný súd, preskúmal rozsudok krajského súdu ako\naj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie\nžalovaného a orgánu verejnej správy prvej inštancie, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky\nsťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.\nPodľa § 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, osobami povinnými podľa tohto zákona\nsprístupňovať informácie (ďalej len \"povinné osoby\") sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky,\nako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a\npovinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto\nich rozhodovacej činnosti.\nPodľa § 3 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, každý má právo na prístup k informáciám,\nktoré majú povinné osoby k dispozícii.\nPodľa § 3 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, informácie sa sprístupňujú bez\npreukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje.\nPodľa § 11 ods. 1 písm. h) zákona o slobodnom prístupe k informáciám, povinná osoba obmedzí\nsprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka výkonu kontroly, dohľadu alebo\ndozoru orgánom Verejnej moci podľa osobitných predpisov okrem informácie o rozhodnutí alebo o inom\nvýsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy.\nPodľa § 12 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, všetky obmedzenia práva na informácie\nvykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po\nvylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie\ntrvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia.\nPodľa čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.\nPodľa čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie\nmožno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv\na slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.\nPodľa čl. 26 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným\nspôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania\nustanoví zákon.\n22. Kasačný súd z predloženého súdneho a pripojeného administratívneho spisu zistil, že sťažovateľ dňa\n12.10.2015 elektronickou formou požiadal povinnú osobu o poskytnutie informácií v znení - „V zmysle\nzák. č. 211/2000 Z. z. Vás žiadam o sprístupnenie nasledovných informácií v elektronickej forme na\n\nadresu B..X..G.-H..M.: Žiadam o sprístupnenie prílohy č. 13, 14, 15, 16, 17 a 18 k Protokolu o výsledku\nkontroly zo 14.9.2010, evidenčné č. 2010-11798/25941:1-137.“\n23. Orgán verejnej správy prvej inštancie podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. h) zákona 211/2000 Z. z.\nžiadosti sťažovateľa rozhodnutím č. 938-1/2015-PKV nevyhovel z dôvodu, že požadované dokumenty\nsa priamo týkajú výkonu kontroly.\n24. Žalovaný rozhodnutím č. 2015-26098/66842:1-Sekr. zo dňa 17.12.2015 potvrdil prvoinštančné\nrozhodnutie dôvodiac, že požadované prílohy sú síce súčasťou Protokolu o výsledku kontroly, ale\nvzhľadom na to, že predchádzali vyhotoveniu Protokolu o výsledku kontroly, treba ich považovať za\ninformácie, ktoré sa týkajú výkonu kontroly.\n25. Krajský súd kasačnou sťažnosťou napadnutým rozsudkom žalobu smerujúcu proti rozhodnutiu\nžalovaného ako nedôvodnú zamietol, pretože dospel k záveru, že orgán verejnej správy prvej inštancie\na žalovaný postupovali v súlade s príslušnými zákonmi, dostatočne zistili skutkový stav a vec správne\nprávne posúdili.\n26. Naproti tomu sťažovateľ namietal nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom, keďže\npodľa názoru sťažovateľa sú jednotlivé prílohy k Protokolu o výsledku kontroly jeho neoddeliteľnou\nsúčasťou, a preto mal za nepochybné, že ide o informácie vylúčené spod zákazu sprístupnenia.\nNamietal aj porušenie práva na spravodlivý proces, ktorého sa mal správny súd dopustiť nesplnením\nsi povinnosti riadne a presvedčivo sa vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v žalobe, čím\nodňal sťažovateľovi možnosť konať pred súdom.\n27. Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických\nargumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku\nkrajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská, tak sa s ním stotožňuje v celom rozsahu.\n28. Na zdôraznenie správnosti právnych záverov vyslovených v rozsudku krajského súdu kasačný\nsúd uvádza, že po preskúmaní súdneho a pripojeného administratívneho spisu dospel k záveru, že\nkľúčovou a zároveň spornou otázkou predmetného prípadu bol charakter informácie, ktorej poskytnutie\nsťažovateľ žiadal od žalovaného ako povinnej osoby podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám,\nvychádzajúc pritom z kasačných námietok sťažovateľa, ktorými namietal nesprávne právne posúdenie\nveci krajským súdom a jeho nesprávny procesný postup, ktorým sa sťažovateľovi znemožnilo uskutočniť\njemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.\n29. Na tomto mieste dáva kasačný súd do pozornosti, že žiadosť o poskytnutie informácie má za\ncieľ sprístupniť verejnosti jej neznáme údaje vo veciach verejných bez toho, aby sa žiadosť stala\npokynom na výkon určitých činností alebo postupu povinnej osoby. Marila by sa tým výkonná aj riadiaca\nfunkcia nadriadených, kontrolných alebo dozor vykonávajúcich orgánov a do výkonu verejnej správy by\nzasahovali subjekty, ktoré za jej činnosť nezodpovedajú a ani ju nevykonávajú.\n30. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám v podrobnostiach upravuje podmienky, postup a rozsah\nslobodného prístupu k informáciám (§ 1), pričom Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre\nviackrát zaujal stanovisko, že obsahom základného práva na prijímanie informácií nie je právo dostávať\ninformácie podľa predstáv a očakávaní žiadateľa (k tomu pozri napr. rozhodnutie Ústavného súdu\nSlovenskej republiky vo veci sp. zn. II. ÚS 10/99). Zákon o slobodnom prístupe k informáciám pritom\nnevyžaduje zdôvodnenie žiadosti o sprístupnenie informácie, t. j. žiadateľ nemusí v žiadosti uviesť, na\naký účel požadovanú informáciu žiada.\n31. V zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám má každý právo\nna prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. S poukazom na ustanovenia § 2\nods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám je možné určiť, že osobami povinnými podľa tohto\nzákona sprístupňovať informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné\ncelky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach\na povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto\nich rozhodovacej činnosti. Z uvedeného ustanovenia teda vyplýva, že povinné osoby majú informačnú\npovinnosť v právnom režime tohto zákona v rozsahu zverených úsekov štátnej správy, samosprávy,\n\nalebo zákonom prenesenej verejnej správy, pričom záverečná formulácia v ustanovení § 2 ods. 1 zákona\no slobodnom prístupe k informáciám túto priamu súvislosť potvrdzuje.\n32. Zásadný charakter spornej otázky tkvie v tom, či takýto druh informácie podlieha právnemu režimu\nzákona o slobodnom prístupe k informáciám. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám pojem\ninformácia nedefinuje, preto musí byť ustálený súdnou judikatúrou v kontexte princípov a systému\nzákona o slobodnom prístupe k informáciám. Treba však mať na pamäti, že ústavou garantované právo\nna informácie nie je uspokojované iba zákonom o slobodnom prístupe k informáciám, ktorý ustanovuje\nčasovo prísny právny režim pre povinné osoby. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci v správnom\nsúdnictve, v predmetnej veci vychádzal z premisi, že právo na informáciu musí byť v rovnováhe s\nprincípom dobrej verejnej správy. Je potrebné zdôrazniť, že verejná správa nemá byť samoúčelná, ale jej\ncieľom je služba občanom, vrátane poskytovania informácií, s ktorými verejná správa pri výkone svojej\npôsobnosti pracuje (disponuje). Cieľom verejnej správy je právna regulácia v oblasti verejnoprávnych\nvzťahov, ktorých občania sú súčasťou, pretože žijú, pracujú a zdržiavajú sa v oblasti právneho celku\n(štátu). Taktiež ani právo na informácie nie je samoúčelné, ale má umožniť žiadateľom čo najväčšiu\nprávnu pohodu a komfort orientovať sa a uplatňovať práva v jednotlivých úsekoch verejnej správy (viď\nrozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Sži/5/2013 zo dňa 12.03.2014).\n33. Podľa názoru kasačného súdu princíp dobrej verejnej správy vyžaduje, aby orgány verejnej správy\nriadne a včas plnili zákonom uloženú informačnú povinnosť, teda aj žalovaný na úseku školstva, pričom\nplatí, že ak má informácia pôvod v oblasti verejnej správy, v ktorej povinná osoba vykonáva rozhodovaciu\nčinnosť, implicitne, charakterom informácie je daný aj právny záujem na jej poskytnutí.\n34. Rovnako ako krajský súd aj kasačný súd si je vedomý toho, že pri posúdení sprístupnenia informácií\npovinnou osobou nie je možné zákon o slobodnom prístupe k informáciám aplikovať ako izolovaný\nprávny predpis, ale je potrebné zároveň vyhodnotiť, či sprístupnením informácie nedôjde k ohrozeniu\niného záujmu štátu. Extenzívnym výkladom zákona o slobodnom prístupe k informáciám by bolo možné\nrozšíriť informačnú povinnosť povinných osôb na akýkoľvek údaj, ktorý majú k dispozícii. V tom prípade\nvšak dochádza k výraznému narušeniu princípu dobrej verejnej správy.\n35. V danom prípade podľa názoru krajského súdu, s ktorého záverom sa kasačný súd stotožnil,\nsťažovateľ ako žiadateľ požadoval informáciu - prílohy č. 13, 14, 15, 16, 17 a 18 k Protokolu o výsledku\nkontroly zo 14.09.2010, evidenčné č. 2010-11798/25941:1-137, ktorých sprístupnenie je vylúčené v\nzmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. h) zákona o slobodnom prístupe k informáciám, nakoľko nie sú\ninformáciami o výsledku kontroly, ale týkajú sa samotného výkonu kontroly, a teda sú zo sprístupnenia\nvylúčené.\n36. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na relevantné rozhodnutia\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky, z ktorých aj vychádzal\npri formulovaní právneho záveru o správnosti aplikácie dôvodov nesprístupnenia požadovaných\ninformácií podľa § 11 ods. 1 písm. h) zákona o slobodnom prístupe k informáciám v danej veci. Aj kasačný\nsúd dospel k záveru, že nevyhovenie žiadosti sťažovateľa o poskytnutie požadovaných informácií\nz dôvodu, že ich sprístupnenie je neprípustné, zodpovedalo zákonnej úprave. Vo svetle uvedeného\nnemohla byť žiadosť sťažovateľa o sprístupnenie požadovaných informácií zo strany povinnej osoby\nvybavená kladne a ich neposkytnutie tak podľa kasačného súdu nepredstavuje negatívny zásah do\npráva sťažovateľa na informácie.\n37. Kasačný súd po oboznámení sa s pripojeným súdnym a administratívnym spisom musí konštatovať,\nže v predmetnej veci nebolo možné postupovať inak, ako súhlasiť so závermi prijatými krajským\nsúdom v napadnutom rozhodnutí. Tento sa v rámci zákonných možností stotožnil so závermi orgánov\nverejnej správy a vyčerpávajúco sa vysporiadal so žalobnými námietkami. Text odôvodnenia rozhodnutia\nkrajského súdu pôsobí uceleným dojmom, okrem citácie príslušných zákonných ustanovení obsahuje aj\npoukaz na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky v obdobných veciach a v rámci právneho názoru správny súd uviedol výstižné odôvodnenie\nsvojho právneho názoru, ku ktorému v predmetnom prípade dospel.\n38. Kasačný súd vyhodnotil rozhodnutie o rozklade, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy\nprvej inštancie ako rozhodnutia, ktoré zodpovedajú požiadavkám zákona, nakoľko povinná osoba\n\npodľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám môže odmietnuť poskytnúť informácie, na ktorých\nposkytnutie nemá žiadateľ právo, lebo sú z okruhu informačnej povinnosti vylúčené.\n39. Skutočnosti, ktorými sťažovateľ v kasačnom konaní spochybňuje rozsudok krajského súdu\nneboli zistené a kasačné námietky sťažovateľa neboli spôsobilé spochybniť správnosť napadnutého\nrozhodnutia správneho súdu.\n40. Po preskúmaní predloženého spisového materiálu a postupu a rozhodnutia krajského súdu, kasačný\nsúd dospel k záveru, že žalovaný dostatočne zistil skutkový stav a vysporiadal sa s relevantnými\nnámietkami žalobcu rovnako ako sa s nimi vysporiadal i krajský súd v napadnutom rozsudku.\nNámietky sťažovateľa, ktorými v kasačnej sťažnosti spochybňoval predmetné rozhodnutie žalovaného aj\nrozhodnutie krajského súdu, považuje kasačný súd len za jeho teoretické úvahy bez právnej relevancie\nv kasačnom konaní. Z uvedeného dôvodu kasačný súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 S.s.p. ako\nnedôvodnú zamietol.\n41. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že sťažovateľovi,\nktorý v tomto konaní nemal úspech, nárok na ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky\npodľa § 167 ods. 1 S. s. p.) a rovnako aj žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal (§ 467\nods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 168 S. s. p.).\n42. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}