{"guid": "7e2292a9-82a0-4078-88f4-890721d6c800:e7533693-7d03-4d0e-9b0c-f4e90c87516b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:1016200148.1", "spisova_znacka": "2Sžk/3/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžk/3/2019 z 30. 6. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. júna 2021, sp. zn. 2Sžk/3/2019, ECLI:SK:NSSR:2021:1016200148.1", "identifikacne_cislo": "1016200148", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Katarína Benczová", "sudca_id": 62, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-katarina-benczova-62", "datum_vydania": "2021-06-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/618", "nazov": "zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/618", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/618-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/618/#paragraf-80.odsek-2", "nazov": "§ 80 ods. 2 zákona č. 618/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/618/#paragraf-80.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/618-2003/paragraf-80"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/618/#paragraf-7.odsek-1", "nazov": "§ 7 ods. 1 zákona č. 618/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/618/#paragraf-7.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/618-2003/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-139.odsek-2", "nazov": "§ 139 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-139.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-139"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/618#paragraf-80", "/SK/ZZ/2003/618#paragraf-7", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-139"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e7533693-7d03-4d0e-9b0c-f4e90c87516b", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:1016200148.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:1016200148.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:1016200148.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžk/3/2019\n1016200148\n30. 06. 2021\nJUDr. Katarína Benczová\nECLI:SK:NSSR:2021:1016200148.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.\nKataríny Benczovej a členiek senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci\nsťažovateľa (žalobca): Asociácia majstrov zvuku - autorov, so sídlom Štefánikova 6, Bratislava, IČO:\n42 353 734, zastúpený: GHS Legal, s.r.o., so sídlom Lazaretská 3/A, Bratislava, IČO: 47 232 544,\nproti žalovanému: Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, so sídlom Námestie SNP 33, Bratislava,\no všeobecnej správnej žalobe proti rozhodnutiam žalovaného č. MK-3244/2015-110/18188 zo dňa\n26.11.2015 a č. MK-2348/2015-230/13197 zo dňa 17.09.2015, o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti\nrozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/16/2016 zo dňa 15. novembra 2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/16/2016-197 zo dňa\n15. novembra 2017 zrušuje a vec krajskému súdu vracia na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, sekcia médií, audiovízie a autorského práva (ďalej len\n„správny orgán“) rozhodnutím č. MK-2348/2015-230/13197 zo dňa 17.09.2015 (ďalej len „prvostupňové\nrozhodnutie“) zamietlo žiadosť Asociácie majstrov zvuku - autorov konania o udelenie oprávnenia na\nvýkon kolektívnej správy podľa § 80 ods. 1 zák. č. 618/2003 Z.z. autorského zákona.\n2. Na základe rozkladu žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu Minister kultúry Slovenskej republiky\n(ďalej len „minister kultúry“) ako príslušný orgán podľa § 61 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom\nkonaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) na návrh osobitnej komisie\nrozhodnutím č. MK-3244/2015-110/18188 zo dňa 26.11.2015 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“)\npodľa § 61 ods. 2 Správneho poriadku zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že v enunciáte rozhodnutia\nza slová „na výkon kolektívnej správy práv podľa“ vložil slová „§ 80 ods. 1“ a v ostatnej časti prvostupňové\nrozhodnutie potvrdil a rozklad žalobcu zamietol.\n3. Minister kultúry v preskúmavanom rozhodnutí konštatoval, že výsledkom činnosti majstra zvuku nie je\nsamostatné dielo, ako nový druh diela, ktorý je odlišný od iných druhov diela podľa zákona č. 185/2015\nZ.z. Autorský zákon v znení neskorších predpisov a zákona č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a\nprávach súvisiacich s autorským právom v znení neskorších predpisov (ďalej len „autorský zákon“).\n4. Vo vzťahu k námietke, že autorský zákon nechráni samotnú činnosť, ale výsledok činnosti minister\nkultúry uviedol, že predmetom ochrany v zmysle právnej úpravy je výsledok činnosti fyzickej osoby.\nTvorivá duševná činnosť ako pojmový znak diela je jednou z podmienok, ktoré musí dielo ako predmet\n\nochrany podľa autorského zákona spĺňať. Tvrdenie žalobcu, že výsledok tvorivej duševnej činnosti\nnemôže byť nič iné ako dielo minister kultúry považoval za sporné už z dôvodu existencie predmetov\npriemyselného vlastníctva, ktoré sú tiež výsledkom duševnej tvorivej činnosti, ako patentovaný vynález.\nRovnako podľa názoru ministra kultúry môže byť výsledkom duševnej tvorivej činnosti z pohľadu\nautorskoprávnej ochrany napríklad myšlienka, metóda, koncept, objav, ktorým nie je priznaná ochrana\npodľa noriem autorského práva, a preto sa nepovažujú za predmet ochrany podľa autorského zákona.\n5. Vo vzťahu k rozkladovej námietke žalobcu, ktorou poukazoval na posudok č. 032006 vydaný Filmovou\na televíznou fakulty Akadémie múzických umení Českej republiky sa minister kultúry podrobne zaoberal\naspektom audiovizuálnej tvory, hudobnej tvorby aj aspektom tvorby autonómneho zvuku a tzv. drobných\ndiel. V tejto súvislosti minister kultúry prijal stanovisko, že nemožno konštatovať, že výsledkom činnosti\nmajstra zvuku v audiovizuálnej a hudobnej oblasti je samostatné dielo.\n6. Žalobca podľa názoru ministra kultúry v rozklade poukazuje na existenciu diel majstrov zvuku, ktoré\nzámerne neobsahujú žiadnu filmovú hudbu a celá zvuková skladba je ponechaná na tvorivosť majstra\nzvuku, pričom kompozíciu možno považovať za kompozíciu k audiovizuálnemu dielu a majstra zvuku\nza spoluautora audiovizuálneho diela.\n7. K námietke žalobcu ohľadne znaleckého dokazovania minister kultúry uviedol, že posúdenie otázky,\nči konkrétny „výtvor“ požíva právnu ochranu podľa autorského práva je právnou otázkou. Minister\nkultúry bol presvedčený, že na posúdenie prerokúvanej otázky mal dostatočné podklady, ako aj odborné\na právne vedomosti na prijatie právneho záveru o neodôvodnenosti rozkladu proti prvostupňovému\nrozhodnutiu.\n8. Vo vzťahu k ostatnej námietke ohľadne medzinárodného rámca ochrany výsledkov činnosti majstrom\nzvuku minister kultúry uviedol, že z pohľadu členských štátov Európskej únie je majster zvuku\npovažovaný za spoluautora audiovizuálneho diela, prípadne hudobného diela, alebo činnosť majstra\nzvuku napĺňa znaky podania umeleckého výkonu.\n9. Preskúmavanému konaniu predchádzalo konanie vo veci obdobného návrhu, v ktorom prvostupňový\nsprávny orgán rozhodnutím č. MK-735/2015-230/1254 z 20.01.2015 zastavil správne konanie, keďže\npodľa jeho názoru podanie nemalo obligatórne náležitosti a žalobca ich v určenej lehote neodstránil.\nRozhodnutie po preskúmaní na základe opravného prostriedku bolo zmenené rozhodnutím ministra\nkultúry č. MK/1777/2015-110/5195 z 31. marca 2015, ktorý zmenil enunciát rozhodnutia správneho\norgánu č. MK-735/2015-230/1254 z 20.01.2015 v časti odkazujúcej právnej úpravy autorského zákona\na správneho poriadku a v ostatnej časti rozhodnutie potvrdil a rozklad žalobcu zamietol.\nII.\nKonanie na krajskom súde\n10. Rozhodnutie žalovaného napadol žalobca žalobou podanou na Krajskom súde v Bratislave (ďalej len\n„krajský súd“) a navrhoval zrušiť rozhodnutia oboch stupňov a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.\n11. Žalobca vytýkal žalovanému, že k žiadosti žalobcu nezaujal obdobný prístup ako v prvom správnom\nkonaní. V preskúmavanom konaní podľa názoru žalobcu žalovaný nepostupoval prostredníctvom výziev,\nna základe ktorých by žalobca postupne odstraňoval vyčítané nedostatky žiadosti, ale podľa mienky\nžalobcu, prekvapivo rozhodnutím zamietol žiadosť žalobcu s odôvodnením, že výsledkom činnosti\nmajstra zvuku nie sú samostatné diela, a preto nie sú splnené požiadavky v zmysle § 80 ods. 2 písm.\nb) a c) autorského zákona.\n12. Správny orgán podľa mienky žalobcu vec nesprávne posúdil po právnej stránke, keď nevylučuje,\nže tvorivou činnosťou majstra zvuku môže vzniknúť samostatné dielo spôsobilé autorskoprávnej\nochrany a konštatuje záver, že nemožno vyvodiť, že výsledkom činnosti majstra zvuku je samostatné\ndielo spôsobilé autorskoprávnej ochrany. Podľa žalobcu činnosť majstra zvuku a možnosti jeho\ntvorby v súčasnosti dosahujú úroveň, ktorá umožňuje vzdelávací proces tohto umeleckého smeru na\nvysokoškolskej úrovni a zvuková tvorba je samostatným vysokoškolským odborom a je prednášaná na\nvšetkých popredných umeleckých vysokých školách na svete.\n\n13. V rámci žalobných bodov žalobca poukazoval na skutočnosť, že aj české správne orgány riešili\nobdobnú otázku. Na základe rozhodnutia Mestského súdu v Prahe, ktorý zrušil rozhodnutie správnych\norgánov a vec im vrátil na ďalšie konanie bol Akadémiou múzických umení vypracovaný znalecký\nposudok č.: 032006, na základe ktorého Ministerstvo kultúry Českej republiky rozhodnutím zo dňa\n15.11.2006 č. 10145/2003 udelilo oprávnenie žiadateľovi OÁZA o.s. Žalobca uviedol, že aj po udelení\noprávnenia OÁZA, o.s. na základe série podnetov príslušný správny orgán začal konanie, v ktorom\nopätovne posúdil, či aj v oblasti zvukovej (auditívnej) dochádza k vzniku zvláštnych diel majstrov zvuku.\nSprávny orgán vec starostlivo preskúmal a zaobstaral v tejto veci tri znalecké posudky aj pre oblasť\nauditívnej, na základe ktorých rozhodnutím z 26.10.2010. č. MK 34053/2010 OAP rozhodlo tak, že\noprávnenie OÁZA, o.s. z 15.11.2006 ponechalo v plnom rozsahu v platnosti.\n14. Žalobca v tomto smere opätovne akcentoval potrebu znaleckého skúmania, keďže podľa jeho\nnázoru správny orgán neskúmal charakter tvorby majstra zvuku a túto odbornú otázku, ktorá predstavuje\nkľúčovú otázku, nahradil správny orgán výlučne svojimi úvahami.\n15. Podľa názoru žalobcu okrem organizácie kolektívnej správy v Českej republike, o ktorej má\nsprávny orgán znalosť, existuje na autorskom trhu pevne stabilizovaná organizácia kolektívnej správy\nvykonávajúca kolektívnu správu majstrov zvuku vo Fínsku (KOPIOSTO). Dôkazom skutočnosti, že je\ntéma duševnej tvorivej činnosti majstrov zvuku medzinárodnou témou pertraktovanou počas značného\nobdobia sú podľa názoru žalobcu aj rozsudky Obetlandesgerichthof v Kolíne z 03.12.1999, Az. 6 U 7/98\na rozsudok z 13.06.2012 - Aj ZR 1/00. rozsudok Bundesgerichtshof z 27.05.1982. IZR 114/60.\n16. Krajský súd postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „SSP“) správnu žalobu zamietol, keďže dospel k záveru, že nie je\ndôvodná.\n17. Správny súd zastával názor, že vo vzťahu k povahe činnosti majstrov zvuku správne orgány náležite\nzdôvodnili prečo výsledok činnosti majstra zvuku nie je samostatné dielo ako nový druh diela. Ak je\nvýsledkom činnosti majstra zvuku zvukový záznam, ide podľa mienky krajského súdu o osobitný predmet\nochrany podľa autorského zákona, resp. výsledkom činnosti majstra zvuku môže byť kompozícia hudby\nk audiovizuálnemu dielu, kedy sa majster zvuku považuje za spoluautora audiovizuálneho diela a teda\nak v oblasti hudobnej tvorby, kde činnosť majstra zvuku prekročí technický vklad a dosiahne určitú mieru\ntvorivosti, môže byť jej výsledkom vytvorenie diela, ale vzhľadom na použité prostriedky a postupy bude\ntýmto výsledkom dielo hudobné, porovnateľné s činnosťou hudobného skladateľa.\n18. Vo vzťahu k žalobnej námietke ohľadne súčinnosti účastníkov konania a správneho orgánu krajský\nsúd uviedol, že súčinnosť správneho orgánu nemožno vykladať tým spôsobom, že by mal správny orgán\nstanovenú povinnosť „napomáhať“ žiadateľovi pri formulácii vymedzenia predmetu ochrany práv, ku\nktorým žiada udelenie oprávnenia na výkon kolektívnej správy.\n19. Ani so žalobným bodom ohľadne znaleckého dokazovania sa krajský súd nestotožnil. Konanie\no udelenie oprávnenia na výkon kolektívnej správy je podľa jeho názoru formalizovaným konaním,\npričom sa správny orgán obmedzí na posúdenie predložených podkladov a ich podradenie pod skutkovú\npodstatu príslušnej právnej normy. Znalca podľa názoru krajského súdu ustanoví správny orgán vtedy, ak\nskutočnosti nemôže posúdiť sám, alebo ak by to nebolo vhodné alebo možné. V predmetnom správnom\nkonaní o žiadosti žalovaný podľa mienky krajského súdu posudzoval právnu otázku splnenia pojmových\nznakov diela podľa autorského zákona na základe popisu druhu diela vymedzeného v žiadosti.\n20. Záverom krajský súd uviedol, že sa v právne relevantných častiach stotožnil s argumentáciou\nžalovaného obsiahnutou v odôvodnení jeho rozhodnutia s tým, že nepovažoval za nevyhnutné, všetky\nargumenty duplicitne a detailne uvádzať.\nIII.\nKasačná sťažnosť žalobcu\n21. Proti rozsudku krajského súdu sťažovateľ v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť z dôvodov\nuvedených v § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP a žiadal, aby kasačný súd zmenil napadnutý rozsudok\n\nkrajského súdu tak, že zruší správne rozhodnutia oboch stupňov a vec vráti žalovanému na ďalšie\nkonanie.\n22. V rámci sťažnostného bodu o porušení práva na spravodlivý proces sťažovateľ namietal, že\nkrajský súd sa nevysporiadal so žiadnymi právnymi otázkami prezentovanými žalobcom, a to aj napriek\nkonštatácii o komplikovanej právnej veci.\n23. Sťažovateľ vo vzťahu k právnemu posúdeniu podmienok výkonu kolektívnej správy majstrov zvuku\nuviedol, že aj napriek skutočnosti, že krajský súd a správny orgán konštatovali, že činnosťou majstra\nzvuku môže vzniknúť samostatné dielo, neponúkli uspokojivý dôvod na zamietnutie žiadosti o výkon\nkolektívnej správy. V tejto súvislosti sťažovateľ poukazoval na odbornú úroveň činnosti majstra zvuku.\nZároveň opierajúc sa o Bernskú dohodu o ochrane literárnych a umeleckých diel poukazoval na\nskutočnosť, že v Českej republike existuje samostatná organizácia kolektívnej správy majstrov zvuku\na preto má sťažovateľ totožný nárok na povolenie organizácie kolektívnej správy. V tomto smere\nsťažovateľ poukazoval aj na organizáciu KOPIOSTO vo Fínsku a závery súdov v rôznych aspektoch\ntvorivej činnosti v Nemecku a Taliansku.\n24. Úvaha správneho orgánu o účelnosti kolektívnej správy môže byť podľa mienky sťažovateľa iba\nvo vzťahu k samostatnému výkonu práv a nie v intencii, či je účelnejší výkon práv prostredníctvom\nexistujúceho subjektu. V tejto súvislosti poukazoval iba rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej\nrepubliky sp. zn. 6A 136/2001 z 10.12.2013.\n25. Podľa názoru sťažovateľa, ak správne orgány a správny súd pripustili, že výsledkom činnosti majstra\nzvuku môže byť samostatné dielo, tak žalovaný minimálne v prípade povinne spravovaných práv (§\n78 ods. 3 autorského zákona) musí vyhovieť žiadosti. V tejto súvislosti sťažovateľ argumentoval, že ak\nsprávny orgán pripustil, že diela majstrov zvuku sú predmetom ochrany podľa autorského zákona a aj\nnaďalej považuje vlastnú kolektívnu správu za neúčelnú, potom je záver žalovaného nesprávny, keďže\niné organizácie sa nepričinili o ochranu tvorby majstrov zvuku.\n26. Sťažovateľ v rámci sťažnostných bodov opätovne poukazoval na posudok č. 032006 Akadémie\nmúzických umení Českej republiky a žalovanému vytýkal, že v konaní nenariadil znalecké dokazovanie\nza účelom preskúmania činnosti majstrov zvuku. Argumentáciu žalovaného, že v konaní nežiadal\nznalecké dokazovanie sťažovateľ odmietal s tým, že žalovanému musí byť z úradnej moci zrejmé, aké\nnáležitosti na výsledok tvorivej činnosti musia splniť nositelia práv.\n27. V rámci ostatného sťažnostného bodu, sťažovateľ namietal, že sa nemohol vyjadriť k podkladom pre\nrozhodnutie správneho orgánu, keď správny orgán vychádzal z dokumentov zo žiadosti iného účastníka\nkonania.\n28. Žalovaný sa k sťažnostným bodom písomne v stanovenej lehote nevyjadril.\nIV.\nPrávny názor kasačného súdu\n29. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) (ďalej\nlen „kasačný súd“ alebo „Najvyšší súd“) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439\nSSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po\nzistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ včas (§ 443 ods. 1 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok\nkrajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona\nč. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru o tom, že kasačná sťažnosť je dôvodná, keďže rozhodnutie\nkrajského súdu je podľa názoru kasačného súdu nepreskúmateľné v časti právneho posúdenia výsledku\nčinnosti majstra zvuku.\n30. Podľa § 139 ods. 2 SSP v odôvodnení rozsudku uvedie správny súd stručný priebeh\nadministratívneho konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov\nžalobcu a vyjadrenia žalovaného, prípadne ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na konaní a\nzainteresovanej verejnosti, posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov, prípadne\nodkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti\n\nmu vec na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy\nvo veci ďalej postupovať. Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.\n31. Podstata základného práva na súdnu a inú právnu ochranu plynúca z čl. 46 Ústavy Slovenskej\nrepubliky je založená na tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na nezávislom a\nnestrannom súde. Tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak,\naby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento\nčlánok ústavy vykonáva.\n32. Výklad a aplikácia zákonov je výlučným právom všeobecných súdov, pričom tento výklad nesmie byť\narbitrárny a musí byť náležite odôvodnený. V tomto zmysle, rovnako aj každé rozhodnutie súdu musí byť\nodôvodnené a musí byť z neho dostatočne zrejmé, na základe čoho súd dospel ku konkrétnym záverom\ntvoriacim základnú obsahovú štruktúru odôvodnenia rozhodnutia.\n33. Povinnosť všeobecných súdov svoje rozhodnutia riadne odôvodniť zákonom predpokladaným\nspôsobom predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces (§ 139 ods. 2 SSP).\n34. Z ustálenej rozhodovacej praxe vyplýva, že z odôvodnenia rozhodnutia všeobecného súdu musí\nvyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a\nprávnymi závermi na strane druhej, a preto odňatím možnosti konať pred súdom (denegatio iustitie) je aj\ntaké porušenie práva na spravodlivý proces, kedy v hodnotení skutkových zistení súdom v napadnutom\nrozhodnutí absentuje určitá časť skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, ale súd ich náležitým spôsobom\nv celom súhrne posudzovaných skutočností nezhodnotil a riadne sa s nimi nevysporiadal.\n35. Najvyšší súd v tejto súvislosti poukazuje aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22.\noktóbra 2015, sp. zn. II. ÚS 675/2014-40 z ktorého vyplýva, že „súd nemusí rozhodovať v súlade\nso skutkovým a právnym názorom účastníka konania, je však povinný na zákonom predpokladané\na umožnené procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným\nspôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom (porov. v tomto zmysle IV. ÚS 252/04, IV.\nÚS 329/04, IV. ÚS, III. ÚS 32/07), najmä s ustanovením § 157 ods. 2 OSP (aktuálne § 139 ods. 2\nSSP; pozn. súdu) v ktorom sú upravené náležitosti odôvodnenia. Povinnosť súdu v rámci riadneho\nprocesného postupu (t. j. v zmysle procesnoprávnych predpisov) zistiť správne a v dostatočnom rozsahu\nskutkový stav v nimi rozhodovanej veci (bez ohľadu na jej prípadnú náročnosť) a s tým spojená povinnosť\nriadne odôvodniť svoje rozhodnutie, obe vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 ústavy, sú jedny zo základných\nznakov ústavne aprobovaného postupu súdu a ochranou účastníkov konania pred svojvôľou súdu.\nSúčasťou procesných záruk spravodlivého rozhodnutia, resp. minimálnych garancií procesnej povahy\nje, ako už bolo uvedené, taktiež právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne\ndáva odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany....\nRozhodnutie všeobecného súdu musí obsahovať dostatok skutkových a právnych záverov, pričom tieto\nzávery nesmú byť svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené.“\n36. V kontexte vyššie predoslaných skutočností považoval Najvyšší súd za dôležité uviesť, že úlohou\nkasačného súdu je v rámci kasačného princípu správneho súdneho konania preskúmavať vecnú\nsprávnosť právnych záverov rozhodnutia krajského súdu a nie nahrádzať jeho prieskumnú činnosť\nvrátane odôvodňovania rozhodnutia.\n37. Krajský súd vo vzťahu k posúdeniu povahy činnosti majstra zvuku po právnej stránke z pohľadu\nautorskoprávnej ochrany svoje rozhodnutie postavil na skutočnosti, že rozhodnutie žalovaného obsahuje\nnáležite odôvodnený právny názor, na základe ktorého výsledkom činnosti majstra zvuku nie je\nsamostatné dielo. Posúdenie kľúčovej otázky následne uzavrel s tým, že ak činnosť prekročí technický\nvklad majstra zvuku, výsledkom činnosti majstra zvuku je zvukový záznam, alebo kompozícia hudby k\naudiovizuálnemu dielu.\n38. Na prejednávanú vec je v zmysle § 190 zák. č. 185/2015 Z.z. autorského zákona potrebné aplikovať\nustanovenia zák. č. 618/2003 Z.z. autorského zákona, účinného do 1.1.2004:\nPodľa § 80 ods. 1 autorského zákona o udelení oprávnenia na výkon kolektívnej správy (ďalej len\n„oprávnenie“) rozhoduje Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) na základe\npísomnej žiadosti právnickej osoby (ďalej len „žiadateľ “).\n\nPodľa § 80 ods. 2 autorského zákona písomná žiadosť obsahuje:\na) názov, sídlo, identifikačné číslo, ak bolo pridelené, a označenie štatutárneho orgánu žiadateľa, meno\na priezvisko a trvalý pobyt osoby, ktorá je štatutárnym orgánom, alebo osôb, ktoré sú jeho členmi,\nb) vymedzenie práv, ktoré majú byť kolektívne spravované,\nc) vymedzenie predmetu práv podľa písmena b), alebo ak ide o diela, vymedzenie ich druhu,\nd) prílohy podľa odsekov 3 a 4.\nPodľa § 7 ods. 1 autorského zákona predmetom autorského práva je literárne a iné umelecké dielo a\nvedecké dielo, ktoré je výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora, najmä\na) slovesné dielo a počítačový program,\nb) ústne podané, predvedené alebo inak vykonané slovesné dielo, najmä prejav a prednáška,\nc) divadelné dielo, predovšetkým dramatické dielo, hudobnodramatické dielo, pantomimické dielo a\nchoreografické dielo, ako aj iné dielo vytvorené na zverejnenie,\nd) hudobné dielo s textom alebo bez textu,\ne) audiovizuálne dielo, predovšetkým filmové dielo,\nf) maľba, kresba, náčrt, ilustrácia, socha a iné dielo výtvarného umenia,\ng) fotografické dielo,\nh) architektonické dielo, predovšetkým dielo stavebnej architektúry a urbanizmu, dielo záhradnej a\ninteriérovej architektúry a dielo stavebného dizajnu,\ni) dielo úžitkového umenia,\nj) kartografické dielo v analógovej alebo v inej forme.\nPodľa § 7 ods. 2 autorského zákona je predmetom autorského práva aj súborné dielo vyjadrené\nv akejkoľvek forme vrátane elektronickej formy zahŕňajúcej analógové aj digitálne vyjadrenie, najmä\nzborník, noviny, časopis, encyklopédia, antológia, pásmo, výstava alebo iná databáza, ak je súborom\nnezávislých diel alebo iných prvkov, ktorý je spôsobom výberu alebo usporiadaním obsahu výsledkom\nvlastnej tvorivej duševnej činnosti autora.\n39. Kasačný súd sa stotožnil so sťažnostnou námietkou, že sa krajský súd nevysporiadal s podstatnými\nžalobnými námietkami sťažovateľa. Krajský súd sa síce priklonil k názoru žalovaného, týkajúceho\nprávneho posúdenia povahy činnosti majstra zvuku z pohľadu ochrany autorského diela podľa noriem\nautorského zákona, avšak v rozhodnutí absentujú právne úvahy, ktoré viedli krajský súd k prijatému\nzáveru. V tejto súvislosti sťažovateľ prostredníctvom žalobných námietok poukazoval na povahu tvorivej\nčinnosti majstra zvuku vo vzťahu k účelnosti vzniku organizácie kolektívnej správy majstrov zvuku, ako\naj na argumentáciu ohľadne organizácie kolektívnej správy práv majstrov zvuku v Českej republike.\nKasačný súd sa stotožňuje s názorom krajského súdu v tom smere, že posúdenie činnosti majstra zvuku\nje právnou otázkou, ale v odôvodnení rozhodnutia krajský súd právnu úvahu v tomto ohľade neuviedol a\nto napriek skutočnosti, že sťažovateľ výslovne namietal proti posúdeniu povahy činnosti majstra zvuku\nzo strany žalovaného.\n40. Kasačný súd sa stotožňuje s krajským súdom aj v otázke vymedzenia obligatórnych podmienok,\nktoré musí dielo ako premet autorského práva spĺňať na to, aby bolo spôsobilým predmetom\nautorskoprávnej ochrany. Sťažovateľ v tejto súvislosti v žiadosti o udelenie oprávnenia na výkon\nkolektívnej správy práv uviedol, že výsledkom činnosti majstra zvuku je vyhotovovanie miešaniny\nz jednotlivých zdrojov zvuku, jej vyvažovanie, korigovanie, prípadne jej elektronické spracovanie. V\nrozhodnutí krajského súdu však absentuje aplikácia predoslanej argumentácie vo vzťahu k špecifikácii\npredmetu ochrany, ktorým sťažovateľ odôvodňoval žiadosť o udelenie oprávnenia na výkon kolektívnej\nsprávy práv.\n41. Krajský súd podľa názoru kasačného súdu neuviedol žiadne odôvodnenie ani vo vzťahu k ďalším\npodstatným žalobným námietkam sťažovateľa. V rámci žalobných bodov sťažovateľ namietal, že\nžalovaný, ako aj správny orgán vychádzali z podkladov predchádzajúceho správneho konania v\nprerokúvanej veci, pričom sťažovateľovi neumožnili vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia. Krajský súd\nsa nevyjadril ani k ďalšej žalobnej námietke, ktorou sťažovateľ namietal príslušnosť ministra kultúry ako\nsprávneho orgánu.\n\n42. Vzhľadom na to, že z hľadiska vymedzenia sťažnostných bodov možno považovať kasačnú sťažnosť\nza dôvodnú, kasačný súd rozhodol podľa § 462 ods. 1 SSP o zrušení rozhodnutia krajského súdu a o\nvrátení veci na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude krajský súd postupovať v intenciách právnych\nnázorov kasačného súdu, predovšetkým na podklade doterajších zistení vyhodnotí namietanú povahu\nčinnosti majstrov zvuku, a to najmä z pohľadu, či činnosť majstrov zvuku napĺňa znaky autorského diela\na vysporiada sa aj s ostatnými námietkami, ktoré sťažovateľ predostrel v rámci žalobných bodov.\n43. Právo na náhradu trov kasačného konania bude predmetom rozhodovania krajského súdu v zmysle\n§ 467 ods. 3 SSP\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2S/16/2016", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}