{"guid": "fd5c8568-d902-4a90-b2bf-bb31ad608cb8:e4ddc7f4-7c98-427d-83d0-3baaef8a31be", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:1015200230.1", "spisova_znacka": "7So/1/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/1/2021 z 4. 5. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 4. mája 2021, sp. zn. 7So/1/2021, ECLI:SK:NSSR:2021:1015200230.1", "identifikacne_cislo": "1015200230", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Viola Takáčová PhD.", "sudca_id": 65, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-viola-takacova-phd-65", "datum_vydania": "2021-05-04", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-88", "nazov": "§ 88 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-88", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-88"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-272.odsek-3", "nazov": "§ 272 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-272.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-272"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-492.odsek-1", "nazov": "§ 492 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-492.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-492"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-492.odsek-2", "nazov": "§ 492 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-492.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-492"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-3", "nazov": "§ 250ja ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250ja"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250l.odsek-2", "nazov": "§ 250l ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250l.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250l"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 250j ods. 2 písm. a) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250j"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-88", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-272", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-492", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250ja", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250l", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250j"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e4ddc7f4-7c98-427d-83d0-3baaef8a31be", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:1015200230.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:1015200230.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:1015200230.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7So/1/2021\n1015200230\n04. 05. 2021\nJUDr. Viola Takáčová\nECLI:SK:NSSR:2021:1015200230.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej,\nPhD. a členiek senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej veci\nnavrhovateľa: D. Y., narodený XX. M. XXXX, bytom vo I. K. S., K. Č.. XXX/X, právne zast.: doc. JUDr.\nBranislavom Fridrichom, PhD., advokátom a konateľom Fridrich Lawyers, s.r.o., so sídlom v Bratislave,\nDunajská č. 6, IČO: 36 864 421, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave,\nUl. 29. augusta č. 8-10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne z 30. decembra 2014, číslo\n16179-21/2014-BA, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 08. septembra\n2020, č.k. 9Sp/10/2015-33, t a k t o\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 08. septembra 2020, č.k.\n9Sp/10/2015-33 m e n í tak, že rozhodnutie odporkyne z 30. decembra 2014, číslo 16179-21/2014-BA\nz r u š u j e a vec jej v r a c i a na ďalšie konanie.\nOdporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania z titulu trov právneho zastúpenia\nv sume 2,45 eur na účet spoločnosti Fridrich Lawyers, s.r.o., do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.\nodôvodnenie:\nI.\nKrajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom z 08. septembra 2020, č.k.\n9Sp/10/2015-33 postupom podľa § 250q ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej\nlen „OSP“) potvrdil rozhodnutie odporkyne z 30. decembra 2014, číslo 16179-21/2014-BA, ktorým táto\nrozhodla, že navrhovateľ, ktorý utrpel poškodenie zdravia v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa\n02. októbra 1998 podľa § 88 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) nemá nárok na úrazovú rentu.\nKrajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne v intenciách § 83, § 88 ods. 1, § 89a, § 272\nods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z., § 193 ods. 1, § 195 ods. 1 zákona č. 65/1965 Zb. - Zákonník práce (ďalej\nlen „Zákonník práce č. 65/1965 Zb.“), ako aj podľa § 250l a nasl. OSP a dospel k záveru, že rozhodnutie\na postup správneho orgánu je v súlade so zákonom.\nNámietky vznesené navrhovateľom vyhodnotil ako nedôvodné. Uviedol, že zdravotný stav navrhovateľa\nbol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ktorý vychádzal z\nobjektívne a dôkladne zisteného zdravotného stavu navrhovateľa a dospel k záveru, že percentuálna\nvýška poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa je 100 %. V prípade navrhovateľa a v spojitosti s\nchorobou z povolania z 02. októbra 1998 niet pochýb o tom, že sa jednalo o chorobu z povolania,\ntiež je nepochybné, že navrhovateľ pred účinnosťou zákona č. 461/2003 Z.z., t.j. k 31. decembru\n\n2003 nebol poberateľom náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, alebo pri\nuznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity, či náhrady za stratu na dôchodku, a teda ani nárok na ich\nvýplatu netrval. Potom ku dňu účinnosti zákona č. 461/2003 Z.z., t.j. k 01. januáru 2004 nemohlo u\nnavrhovateľa dôjsť k transformácii týchto dávok na úrazovú rentu podľa § 272 ods. 3 zákona č. 461/2003\nZ.z. pre ich neexistenciu. Vo všeobecnosti účelom priznania úrazovej renty je reparácia dôsledkov\npracovného úrazu alebo choroby z povolania - elementárne náhrada za stratu na zárobku po skončení\npracovnej neschopnosti. Ako je zrejmé z obsahu administratívneho spisu odporkyne, navrhovateľ\npracoval od roku 1979 do 06. apríla 1998 ako spriadač viskóznych vlákien. Dňa 02. októbra 1998\nmal klinikou pracovného lekárstva zistenú chorobu z povolania - chronickú profesionálnu intoxikáciu\nsírouhlíkom. Navrhovateľovi bolo doporučené trvalé vyradenie z prostredia s expozíciou neurotoxickými,\nhepatotoxickými látkami, mimo expozície fibroplastického prachu, prácu bez nadmerného psychického\nzaťaženia a preťažovania chrbtice. Navrhovateľ po zistení choroby z povolania dňa 02. októbra 1998\nnepožiadal o žiadne dávky. U vtedajšieho zamestnávateľa už nepracoval, preto absentuje príčinná\nsúvislosť medzi chorobou z povolania a stratou zárobku, nakoľko navrhovateľ sa stal nezamestnaným\nz dôvodu organizačných zmien u zamestnávateľa, pracovný pomer bol ukončený k 06. aprílu 1998.\nPrávny predchodca odporkyne vyplatil navrhovateľovi dvakrát odškodnenie za sťaženie spoločenského\nuplatnenia (600 bodov v roku 1998 a 200 bodov v roku 2000). Navrhovateľ následne pracoval od\nroku 1998 do roku 2000 v čističke odpadových vôd, ďalšie 4 roky v mäsokombináte ako nakladač,\ndo decembra 2011 na rôznych aktivačných prácach, odo dňa 09. júla 2013 pracoval navrhovateľ na\nObecnom úrade v mieste bydliska ako robotník. Tieto práce vykonával i napriek skutočnosti, že pokles\njeho schopnosti bol posudkom z 25. novembra 2013 stanovený v rozsahu 100 %, kedy porovnaním\nstupňa ochorenia od roku 2000 do roku 2013 neprišlo k progresii ochorenia. Vzhľadom k tomu, že u\nnavrhovateľa bola choroba z povolania zistená dňa 02. októbra 1998, t.j. pred účinnosťou zákona č.\n461/2003 Z.z., pred 01. januárom 2004, bolo možné nárok na ňu posúdiť len v zmysle prechodných\nustanovení zákona č. 461/2003 Z.z., § 272 ods. 1 - 3. Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že\npoistenec, ktorému bola vyplácaná náhrada straty na zárobku v dôsledku profesionálneho poškodenia\nzdravia k 31. decembru 2003, má nárok na jej pokračujúcu výplatu s tým, že od 01. januára 2004\nsa náhrada straty na zárobku stáva tzv. úrazovou rentou. Navrhovateľovi k 31. decembru 2003 však\nnáhrada straty na zárobku po zistení choroby z povolania vyplácaná nebola, to znamená, že nárok na\ntzv. transformovanú úrazovú rentu mu nevznikol. Uzavrel, že ak v prípade navrhovateľa nejde o tzv.\ntransformovanú úrazovú rentu, pričom v dôsledku choroby z povolania nedošlo k zníženiu jeho zárobku,\nktoré zníženie má byť kompenzované úrazovou rentou, rozhodnutie odporkyne vyhodnotil ako správne.\nO trovách konania navrhovateľa rozhodol s poukazom na § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 250l ods. 2\nOSP a navrhovateľovi, ktorý bol v konaní neúspešný, právo na náhradu trov konania nepriznal.\nII.\nProti rozhodnutiu krajského súdu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie.\nK úrazovej rente podľa § 88 zákona č. 461/2003 Z.z. uviedol, že zákonnými podmienkami na jej\npriznanie sú vznik pracovného úrazu / choroby z povolania, aj pred 01. januárom 2004, viac ako 40 %-ný\npokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca v dôsledku pracovného úrazu / choroby\nz povolania a nedovŕšenie dôchodkového veku, alebo nepriznanie predčasného starobného dôchodku.\nNestotožnil sa s názorom, že pre nárok na priznanie úrazovej renty podľa § 88 zákona č. 461/2003 Z.z.\nje rozhodujúce zistenie, či po 01. januári 2004 došlo k zhoršeniu zdravotného stavu v takej miere, že\npokles pracovnej schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť je viac ako 40 %. S odkazom na rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. mája 2018, sp. zn. 9So/133/2016 uviedol, že z ustanovenia\n§ 88 zákona č. 461/2003 Z.z. nevyplýva podmienka skúmania, či od 01. januára 2004 došlo k progresii\nochorenia.\nK transformovanej úrazovej rente podľa § 272 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. uviedol, že zákonnými\npodmienkami prekvalifikovania nároku na náhradu za stratu na zárobku po skončení dočasnej pracovnej\nneschopnosti z pracovného úrazu alebo z choroby z povolania na tzv. transformovanú úrazovú rentu\nsú, že osobe patrí k 31. decembru 2003 nárok na náhradu za stratu na zárobku po skončení dočasnej\npracovnej neschopnosti, nárok na jeho výplatu trvá aj po 31. decembri 2003 a náhrada sa vyplácala k\n31. decembru 2003. Rovnako vyjadril nesúhlas so záverom súdu, že v dôsledku choroby z povolania\nnedošlo k zníženiu zárobku navrhovateľa, ktorý by mal byť kompenzovaný úrazovou rentou, čo mal\n\nbyť ďalší dôvod pre nepriznanie nároku na úrazovú rentu. Tento názor však neskúma podmienky\ntransformácie nároku na náhradu za stratu na zárobku po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti,\nale skúma existenciu vzniku samotného nároku na náhradu straty na zárobku po skončení dočasnej\npracovnej neschopnosti v roku 1998. Krajský súd tento svoj záver o neznížení zárobku odôvodnil tak, že\nchoroba z povolania bola zistená 02. októbra 1998, t.j. po skončení pracovného pomeru z organizačných\ndôvodov 06. apríla 1998, pričom navrhovateľ sa stal nezamestnaný a nepožiadal o žiadne dávky a tak\nz týchto dôvodov absentuje príčinná súvislosť medzi chorobou z povolania a stratou zárobku. V tomto\nsmere navrhovateľ uviedol, že nezamestnanosť a nepožiadanie o žiadne dávky nie je dôvodom pre\nnevzniknutie nároku na náhradu za stratu na zárobku po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti,\npretože v roku 1998 podľa vtedy platného § 195 ods. 4 Zákonníka práce č. 65/1965 Zb. prislúchala\nnáhrada za stratu na zárobku po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti aj zamestnancovi, ktorý\nbez vážnych dôvodov odmietol nastúpiť do práce, ktorá mu bola zabezpečená, a to vo výške rozdielu\nmedzi priemerným zárobkom pred vznikom škody spôsobenej zamestnancovi úrazom / chorobou z\npovolania a priemerným zárobkom, ktorý mohol dosiahnuť pri práci, ktorá mu bola zabezpečená. V\nprípade navrhovateľa mu nikto prácu po prepustení 06. apríla 1998 nezabezpečil, preto nie je dôvod,\naby mu nevznikol nárok na náhradu za stratu na zárobku po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti,\nnavyše pri 100 % miere poklesu pracovnej schopnosti. V tejto súvislosti navrhovateľ opakovane\npoukázal na závery plynúce z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. mája 2018, sp. zn.\n9So/133/2016, podľa ktorých potvrdenie zamestnávateľa, že náhrada bola vyplácaná do júla 1998, nie\nje dôkazom o tom, že účastník konania nemal aj po uplynutí tohto obdobia, respektíve k 31. decembru\n2003 nárok na výplatu tejto náhrady a neuplatnenie tejto náhrady voči bývalému zamestnávateľovi nie je\ndôkazom o tom, že mu k 31. decembru 2003 nepatrila. V danom konaní preto Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky vytkol Sociálnej poisťovni jednak to, že sa nedostatočne nevysporiadala s otázkou nároku na\nvýplatu náhrady za stratu na zárobku a jednak, že neodkázala účastníka konania na príslušný súd o\nurčenie, či a v akej výške jej k 31. decembru 2003, respektíve aj po tomto dni patrila náhrada za stratu\nna zárobku po skončení práceneschopnosti z titulu choroby z povolania.\nUzavrel, že rozsudok krajského súdu vykazuje nesprávne právne posúdenie v tom, že na transformáciu\nnároku na náhradu za stratu na zárobku po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti na tzv.\ntransformovanú úrazovú rentu vyžaduje vyplácanie tejto náhrady k 31. decembru 2003, čo aj podľa\nnázoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je nadbytočná podmienka, ktorú na základe vykonanej\ninterpretácie § 272 ods. 3 v spojení s § 272 ods. 1,5,9 zákona č. 461/2003 Z.z. ako explicitne v týchto\nustanoveniach neriešenej otázky, nevyžaduje a o otázke vzniku a trvaní nároku na náhradu straty na\nzárobku po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti nemôže rozhodovať Sociálna poisťovňa ani\nsprávny súd, ale Sociálna poisťovňa musí odkázať navrhovateľa na podanie určovacej žaloby v tomto\nsmere na všeobecný súd konajúci o občianskoprávnych žalobách, pričom toto musí urobiť bez toho,\naby vyžadovala vyplácanie náhrady za stratu na zárobku po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti\nk 31. decembru 2003.\nNavrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil rozsudok krajského súdu tak, že rozhodnutie\nodporkyne zrušuje a vec jej vracia na ďalšie konanie.\nIII.\nOdporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadrila podaním z 11. novembra 2020.\nUviedla, že z Dohody o rozviazaní pracovného pomeru z 03. apríla 1998 vyplýva, že pracovný pomer\nnavrhovateľa sa skončil dňa 06. apríla 1998 z dôvodu „Organizačné zmeny - nadbytočnosť“ a nie pre\npredmetnú chorobu z povolania, ktorá bola navrhovateľovi zistená následne dňa 02. októbra 1998. Zo\nspisovej dokumentácie vyplýva, že navrhovateľovi sa náhrada za stratu na zárobku po zistení choroby\nz povolania k 31. decembru 2003 nevyplácala. V tomto smere ďalej uvádzala, že o nárokoch na\nnáhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutých z pracovných úrazov /\nchorôb z povolania do dňa 31. decembra 2003 patrí do právomoci súdu. Preto bol navrhovateľ v rámci\npredchádzajúceho konania vyzvaný na podanie určovacej žaloby, ktorý však túto možnosť nevyužil.\nZ toho dôvodu nebolo možné navrhovateľovi priznať tzv. transformovanú úrazovú rentu podľa § 272\nods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. Odporkyňa metodickými postupmi stanovila, že v prípade poškodených\nsa na účely nároku na úrazovú rentu podľa § 88 zákona č. 461/2003 Z.z. posudzuje aspoň zhoršenie\nzdravotného stavu od 01. januára 2004, a teda tento nárok sa aj napriek absencii zákonnej úpravy\n\nčiastočne posudzuje, ako keby poistná udalosť vznikla za účinnosti zákona č. 461/2003 Z.z. Odporkyňa\nnaďalej zotrvala na správnosti odborného medicínskeho zhodnotenia zdravotného stavu navrhovateľa\nposudkovým lekárom. Od roku 2000 do roku 2013 neprišlo k progresii predmetnej choroby z povolania,\na preto navrhovateľovi nárok na úrazovú rentu podľa § 88 zákona č. 461/2003 Z.z. nevznikol.\nNavrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu potvrdil.\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd odvolací [(§ 10 ods. 2 OSP v\nspojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 492 ods. 1,2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny\nporiadok (ďalej len „SSP“)], preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním,\nktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania (§ 250l ods. 2 a § 250ja ods. 2 OSP), keď deň\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke\nnajvyššieho súdu www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211\nods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.\nPodľa § 492 ods. 1,2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), konania podľa\ntretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto\nzákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\n(2) Odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom\nnadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\nPodľa § 250l ods. 1, 2 OSP, podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon\nzveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych\norgánov.\n(2) Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou\n§ 250a.\nPredmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd postupom podľa\n§ 250q ods. 2 OSP potvrdil rozhodnutie odporkyne z 30. decembra 2014, číslo 16179-21/2014-BA,\nktorým táto rozhodla, že navrhovateľ, ktorý utrpel poškodenie zdravia v dôsledku choroby z povolania\nzistenej dňa 02. októbra 1998 podľa § 88 zákona č. 461/2003 Z.z. nemá nárok na úrazovú rentu.\nPodľa § 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku\npracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať\ndoterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej len \"pokles pracovnej\nschopnosti\") a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.\nPodľa § 88 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z., pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na účely odseku\n1 v súvislosti s plnením pracovných úloh uvedených v § 8 ods. 4 alebo s činnosťami uvedenými\nv § 17 ods. 2, alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s\ntýmito činnosťami. Pokles pracovnej schopnosti sa opätovne posúdi, ak sa predpokladá zmena vo\nvývoji pracovnej schopnosti. Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti sa neprihliada na zdravotné\npostihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.\n2)\nPodľa § 272 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z., náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej\nneschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a náhrada za stratu na dôchodku,\nktoré sa vyplácali k 31. decembru 2003, a nárok na ich výplatu trvá aj po tomto dni, sa považujú od 1.\njanuára 2004 za úrazovú rentu, a to v sume, v akej patrili do 31. decembra 2003. Na zvyšovanie úrazovej\nrenty platí § 82 primerane.\nPodľa § 153 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia\nsa člení na lekársku posudkovú činnosť\na/ nemocenského poistenia,\n\nb/ dôchodkového poistenia,\nc/ úrazového poistenia.\nPodľa § 153 ods. 4 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z.z., lekárska posudková činnosť úrazového poistenia\nzahŕňa posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti.\nPodľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z., lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 vykonáva\nposudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia\nústredia (ďalej len \"posudkový lekár\") a podľa odseku 2 písm. b/ aj určený zamestnanec Sociálnej\npoisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného.\nPodľa § 209 ods. 1 - 4 zákona č. 461/2003 Z.z., rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne\nsa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne\nzáväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí\nobsahovať predpísané náležitosti.\n(2) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je\npotrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.\n(3) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého\nsa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá\núčastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu.\n(4) V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli\npodkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych\npredpisov, na ktorých základe rozhodovala.\nNajvyšší súd z obsahu súdneho spisu, ako aj pripojeného administratívneho spisu odporkyne zistil, že\n- navrhovateľ na predpísanom tlačive dňa 02. októbra 2013 požiadal o priznanie úrazovej renty,\n- odporkyňa pôvodným rozhodnutím zo 17. februára 2014, číslo 16179-8/2014-BA o žiadosti rozhodla\ntak, že navrhovateľ nemá nárok na úrazovú rentu\n[podklad pre vydanie predmetného rozhodnutia tvorila lekárska správa príslušného posudkového lekára\nsociálneho poistenia z 25. novembra 2013, v ktorom vo vzťahu k navrhovateľovi konštatoval mieru\npoklesu pracovnej schopnosti v rozsahu 100 % s tým, že od 01. januára 2004 nedošlo k zhoršeniu\nzdravotného stavu; kontrolná lekárska prehliadka bola vyhodnotená ako nepotrebná],\n- proti uvedenému rozhodnutiu odporkyne podal navrhovateľ opravný prostriedok, o ktorom rozhodol\nkrajský súd tak, že rozsudkom z 19. septembra 2014, č.k. 9Sp/35/2014-40 zrušil rozhodnutie odporkyne\nzo 17. februára 2014 a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie\n[dôvod zrušenia rozhodnutia spočíval v jeho nepreskúmateľnosti pre jeho nezrozumiteľnosť, keď nebolo\nmožné zistiť, z akých dôvodov odporkyňa považovala za významné skúmať a poukazovať na také\nskutočnosti, ako napríklad, že navrhovateľovi k 31. decembru 2003 nevznikla náhrada za stratu na\nzárobku po skončení dočasnej práceneschopnosti, ako aj skutočnosť, že od roku 2000 do roku 2013\nneprišlo k progresii ochorenia; naopak, bez bližšieho objasnenia neakceptovala relevantnú skutočnosť,\na to zistený pokles pracovnej schopnosti v rozsahu 100 % podľa posudku posudkového lekára z 25.\nnovembra 2013],\n- po vrátení veci odporkyňa opätovne rozhodla tu preskúmavaným rozhodnutím z 30. decembra 2014,\nvydaným pod číslom 16179-21/2014-BA a navrhovateľovi nárok na úrazovú rentu nepriznala\n[odporkyňa svoje rozhodnutie v zásade odôvodnila tým, že nakoľko navrhovateľovi nebola k 31.\ndecembru 2003 vyplácaná náhrada za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti, neboli splnené\npodmienky plynúce z § 272 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. na tzv. transformovanú úrazovú rentu;\nzároveň uviedla, že u poškodených, u ktorých neboli splnené podmienky pre vznik nároku na tzv.\ntransformovanú úrazovú rentu, no ich zdravotné ťažkosti v príčinnej súvislosti s chorobou z povolania,\nktorá bola zistená do 31. decembra 2003 pretrvávajú aj po tomto dátume, sa na účely nároku na úrazovú\nrentu podľa § 88 a nasl. zákona č. 461/2003 Z.z. posudzuje progresia choroby z povolania po 01.\njanuári 2004, a to v porovnaní s klinickými prejavmi vyskytujúcimi sa u navrhovateľa do 31. decembra\n2003; v tomto smere však v zmysle príslušnej lekárskej správy z 25. novembra 2013 progresia nebola\nkonštatovaná].\n\nPo preskúmaní rozsudku krajského súdu v kontexte na skutočnosti, ktoré možno v predmetnej veci\npovažovať za sporné, najvyšší súd dospel k záveru, že je dôvod na zmenu rozhodnutia krajského súdu\na zrušenie a vrátenie veci odporkyni.\nNa úvod najvyšší súd poukazuje na to, že nároky zamestnanca plynúce zo zodpovednosti\nzamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania vychádzali\nz pracovného (teda súkromnoprávneho) vzťahu upraveného Zákonníkom práce č. 65/1965 Zb.,\nako aj neskorším Zákonníkom práce č. 311/2001 Z.z. a pokiaľ boli tieto nároky medzi účastníkmi\npracovnoprávneho vzťahu sporné, prejednávali a rozhodovali o nich súdy. Podľa § 193 ods. 1 písm. a/\naž d/ Zákonníka práce č. 65/1965 Zb. išlo o nároky na náhradu za stratu na zárobku, bolesť a sťaženie\nspoločenského uplatnenia, účelne vynaložené náklady spojené s liečením a vecnú škodu. Podľa § 198\nods. 1 písm. a/ až d/ Zákonníka práce č. 311/2001 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2003 išlo\no nároky na náhradu za stratu na zárobku alebo stratu na dôchodku (počas práceneschopnosti a po\nskončení práceneschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity), za bolesť a sťaženie\nspoločenského uplatnenia, účelne vynaložené náklady spojené s liečením a vecnú škodu. K zásadnej\nzmene došlo prijatím zákona č. 461/2003 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 01. januára 2004, ktorý vo\nsvojej podstate zasiahol aj do právomoci súdu v týchto veciach. Týmto zákonom sa zákonné poistenie\nzodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania, ktoré vyplývalo\npriamo z § 14a v spojení s § 44a ods. 1 zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších\npredpisov nahradilo úrazovým poistením - pozri bod 16 ustanovenia § 294 zákona č. 461/2003 Z.z.\n(Zrušovacie ustanovenia), ako aj bod 27, podľa ktorého bolo (okrem iného) zrušené ustanovenie § 198\nods. 1 písm. a/ až c/ Zákonníka práce č. 311/2001 Z.z. a tiež jeho ustanovenia § 199 až 213, takže\njediným nárokom upraveným v Zákonníku práce z titulu pracovného úrazu alebo choroby z povolania\nzostala len vecná škoda a ostatné nároky sú upravené v zákone č. 461/2003 Z.z., pričom nároku za stratu\nna zárobku alebo za stratu na dôchodku zodpovedajú nároky na úrazový príplatok (§ 85 a nasl. zákona\nč. 461/2003 Z.z.), respektíve nárok na úrazovú rentu (§ 88 a nasl. zákona č. 461/2003 Z.z.). Od účinnosti\nnovej právnej úpravy, t. j. od 01. januára 2004 o uvedených nárokoch (ako aj o ďalších úrazových\ndávkach uvedených v Prvej časti, Štvrtej hlave zákona) rozhoduje Sociálna poisťovňa; príslušnosť na\nprejednanie a rozhodovanie v týchto veciach jednoznačne vyplýva z ustanovenia § 177 menovaného\nzákona, podľa ktorého na konanie vo veciach sociálneho poistenia sú vecne príslušné organizačné\nzložky Sociálnej poisťovne. Ide o konanie vo veciach dávkových v zmysle ustanovenia § 172 ods. 3\npísm. a/ zákona.\nPrávomoc Sociálnej poisťovne však nebola daná na rozhodovanie o nárokoch na náhradu za stratu\nna zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity,\nna náhradu za stratu na dôchodku a na náhradu nákladov na výživu pozostalých, o ktorých bolo\npotrebné rozhodnúť podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003; o týchto nárokoch rozhodoval\nvždy súd, ako o spore z pracovného vzťahu. V kontexte na vyššie uvedené najvyšší súd poukazuje\naj na v administratívnom spise odporkyne založený list z 11. júna 2002, v ktorom Sociálna poisťovňa,\npobočka Bratislava navrhovateľovi oznámila, že (opätovná) výplata náhrady za stratu na zárobku\npo skončení práceneschopnosti je možná na základe navrhovateľom predloženého právoplatného\nrozsudku príslušného súdu, na ktorý sa má navrhovateľ obrátiť príslušnou žalobou o určenie sumy\npredmetnej náhrady. K predmetnému listu zaujal stanovisko navrhovateľ dňa 26. júna 2002, v ktorom\njednak namietal nejasnosť poukazu Sociálnej poisťovne na § 195 ods. 2 Zákonníka práce č. 311/2001\nZ.z. a jednak nepovažoval za potrebné / nutné obrátiť sa v tejto veci na všeobecný súd. Uviedol, že\nmusí existovať spôsob mimosúdneho určenia pôvodného zárobku; zároveň argumentoval zbytočným\nzaťažovaním súdov. V tomto smere teda záver navrhovateľa opierajúc sa pritom o rozsudok z 30.\nmája 2018, sp. zn. 9So/133/2016 v časti konštatujúcej absenciu dostatočného vzdelania neobstojí,\nkeď v predmetnej veci bol navrhovateľ Sociálnou poisťovňou vyzvaný na podanie žaloby. Pokiaľ mal\nnavrhovateľ pochybnosti o obsahu usmernenia plynúceho z listu z 11. júna 2002, nič mu nebránilo sa o\nňom bližšie informovať, či už telefonicky, prípadne osobne na príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne.\nVzhľadom na uvedené najvyšší súd dospel k záveru, že za tohto stavu neexistoval nárok, ktorý by sa z\nnáhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti pretransformoval na úrazovú rentu\npostupom podľa § 272 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. Navrhovateľovi sa totiž k 31. decembru 2003\nnevyplácala žiadna náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti. V tejto časti\nnajvyšší súd vyhodnotil námietku navrhovateľa ako nedôvodnú.\n\nNa druhej strane však zásadnú relevanciu najvyšší súd priznal námietke navrhovateľa dotýkajúcej sa\nposúdenia vzniku nároku na úrazovú rentu podľa § 88 zákona č. 461/2003 Z.z. Odporkyňa v tejto časti\nsvoje rozhodnutie odôvodnila tým, že u poškodených, u ktorých neboli splnené podmienky pre vznik\nnároku na tzv. transformovanú úrazovú rentu, no ich zdravotné ťažkosti v príčinnej súvislosti s chorobou\nz povolania, ktorá bola zistená do 31. decembra 2003 pretrvávajú aj po tomto dátume, sa na účely nároku\nna úrazovú rentu podľa § 88 a nasl. zákona č. 461/2003 Z.z. posudzuje progresia choroby z povolania po\n01. januári 2004, a to v porovnaní s klinickými prejavmi vyskytujúcimi sa u navrhovateľa do 31. decembra\n2003. Nakoľko v zmysle príslušnej lekárskej správy z 25. novembra 2013 progresia choroby z povolania\nod roku 2000 do roku 2013 nebola zo strany príslušného posudkového lekára sociálneho poistenia\nkonštatovaná, navrhovateľovi nárok na úrazovú rentu podľa § 88 zákona č. 461/2003 Z.z. nevznikol.\nZ vyššie citovaného ustanovenia § 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. vyplývajú dve pozitívne podmienky\na jedna negatívne vymedzená podmienka vzniku nároku na úrazovú rentu. Po prvé, poškodený utrpel\npracovný úraz, alebo sa u neho prejavila choroba z povolania, po druhé, v dôsledku pracovného\núrazu / choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť\nzamestnanca a po tretie, nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný\ndôchodok. Po preskúmaní veci dospel najvyšší súd k záveru, že navrhovateľ tieto podmienky spĺňa: dňa\n02. októbra 1998 bola navrhovateľovi zistená choroba z povolania - chronická profesionálna intoxikácia\nsirouhlíkom (CS2), podľa lekárskej správy posudkového lekára sociálneho poistenia z 25. novembra\n2013 je u navrhovateľa stanovená 100 %-ná miera poklesu pracovnej schopnosti vykonávať doterajšiu\nčinnosť zamestnanca v dôsledku choroby z povolania a v čase podania žiadosti o priznanie úrazovej\nrenty nedovŕšil dôchodkový vek a tiež nepoberal predčasný starobný dôchodok (táto skutočnosť nebola\nsporná). Iné podmienky zákon neustanovuje.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti najvyšší súd dospel k záveru, že opravným prostriedkom napadnuté\nrozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Napadnutý rozsudok krajského súdu\npreto zmenil tak, že rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie (§ 220 OSP s\npoukazom na § 250l ods. 2 OSP, § 250ja ods. 3, § 250j ods. 2 písm. a/ OSP a § 492 ods. 1,2 SSP).\nV ďalšom konaní bude povinnosťou odporkyne opätovne rozhodnúť o žiadosti navrhovateľa o priznanie\núrazovej renty.\nO trovách prvostupňového a odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP v spojení s\nustanovením § 246c ods. 1 OSP, § 224 ods. 1, 2 OSP v spojení s § 492 ods. 1, 2 SSP. Právny zástupca\nnavrhovateľky trovy právneho zastúpenia nevyčíslil v lehote podľa § 151 ods. 1 OSP, preto odvolací\nsúd podľa § 151 ods. 2 OSP navrhovateľke nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia a priznal jej\nlen náhradu poštovného v celkovej výške 2,45 eur za podanie opravného prostriedku (1,15 eur) a za\npodanie z 23.10.2015 (1,30 eur).\nToto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č.\n757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}