{"guid": "9ea7886a-6d4a-41a9-b270-c3baf521a12e:b3370457-7d6a-4383-98c5-a2c6686b3a3e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:1014200983.2", "spisova_znacka": "2Sžfk/19/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžfk/19/2018 z 26. 5. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. mája 2021, sp. zn. 2Sžfk/19/2018, ECLI:SK:NSSR:2021:1014200983.2", "identifikacne_cislo": "1014200983", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Katarína Benczová", "sudca_id": 62, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-katarina-benczova-62", "datum_vydania": "2021-05-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b3370457-7d6a-4383-98c5-a2c6686b3a3e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:1014200983.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:1014200983.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:1014200983.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžfk/19/2018\n1014200983\n26. 05. 2021\nJUDr. Katarína Benczová\nECLI:SK:NSSR:2021:1014200983.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.\nKataríny Benczovej a členov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci\nžalobcu: Ing. Jozef Jablonický, IČO: 17 466 105, so sídlom Prešovská 59, Bratislava, zast.: Advokátska\nkancelária VALAŠIK & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Krížna 26, Bratislava, proti žalovanému: Finančné\nriaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/164909/2013857 zo dňa 01. apríla 2014, o kasačnej\nsťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/129/2014-66 zo dňa 24. mája\n2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ako „krajský súd“ alebo „správny súd“) podľa\n§ 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj ako „SSP“) zamietol žalobu, ktorou\nsa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/164909/2013857\nzo dňa 01. apríla 2014, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Bratislava (ďalej aj ako\n„správca dane“) č. 9104401/5/5667347/2013/Soj zo dňa 23. decembra 2013, ktorým bol žalobcovi podľa\n§ 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej aj ako „daňový poriadok“) za zdaňovacie\nobdobie jún 2012 vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“) v sume 159.126,16\nEur a znížený nadmerný odpočet DPH za uvedené zdaňovacie obdobie zo sumy 198.886,86 Eur na\nsumu 39.760,70 Eur.\n2. V odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd uviedol, že žalobca zmluvou o prevode práv a povinností\nzo dňa 06. júna 2012 bezodplatne nadobudol od prevádzajúceho X.. S. S. K.., nar.: XX. K. XXXX, bytom\nv D., R. I. X, (ďalej aj ako „syn žalobcu“) práva a povinnosti vyplývajúce:\n- zo stavebného povolenia č. OcÚ 642/2008, evid. č. S- OcÚ 696/2008-SP/Naď zo dňa 27. januára 2009\nna stavbu: zmena rodinného domu so súpisným č. XX (o rozlohe 55 m2), postaveného na pozemkoch\nparcely registra C č. XXX, XXX a XXX/X, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. a obec R. T.,\nV. Q., prestavbou a prístavbou za účelom rozšírenia kapacity ubytovania na vidieku na penzión MAXIM\nv areáli Ranč u Bobiho; podľa stavebného povolenia je zhotoviteľom stavby spoločnosť PRIEMSTAV\nLEVICE, s.r.o.,\n- zo zmluvy o dielo č. 07/09/2009 zo dňa 29. septembra 2009 uzatvorenej medzi objednávateľom - synom\nžalobcu - a spoločnosťou PRIEMSTAV LEVICE, s.r.o., ako zhotoviteľom,\n- z objednávky č. 21 zo dňa 16. mája 2010 voči spoločnosti Telekábel Plus, s.r.o.\n\n3. V zmluve o dielo č. 07/09/2009 zo dňa 29. septembra 2009 sa objednávateľ dohodol so zhotoviteľom\nspoločnosťou PRIEMSTAV LEVICE, s.r.o. na zhotovení diela - kompletnej dodávke a realizácii\nstavebných prác: „Penzión MAXIM (Zmena rodinného domu prestavbou a prístavbou na penzión MAXIM\nza účelom rozšírenia kapacity ubytovania na vidieku)“ do septembra 2010. Realizačná dokumentácia\nv zmysle zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej aj ako „SZ“ alebo\n„stavebný zákon“) mala byť odovzdaná zhotoviteľovi do 30 dní pred odovzdaním staveniska. Cena diela\nbola dohodnutá v sume 1.570.862,53 Eur s DPH (z toho DPH v sume 250.809,98 Eur). Zmluvné strany\nsa dňa 04. októbra 2010 dohodli na dodatku č. 1 k tejto zmluve o dielo, ktorým zmenili termín ukončenia\nstavby z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov na október 2014.\n4. Žalobca, resp. jeho právny predchodca, dňa 16. mája 2010 objednal u spoločnosti Telekábel Plus,\ns.r.o. stavebné práce na stavbe: „Zmena rodinného domu prestavbou na penzión MAXIM“ za účelom\nrozšírenia kapacity ubytovania na vidieku v Novom Tekove (objednávka č. 21 zo dňa 16. mája 2010).\nSpoločnosť Telekábel Plus, s.r.o. práce nevykonala, ale objednala ich u subdodávateľa - spoločnosti\nEKZ, spol. s.r.o. na základe objednávky č. 4 zo dňa 02. februára 2011.\n5. Spoločnosť EKZ, spol. s.r.o. fakturovala spoločnosti Telekábel Plus, s.r.o., za uvedenú činnosť sumu\n653.664,24 Eur, z toho DPH v sume 108.944,04 Eur (faktúra č. 2012/2009 zo dňa 04. júna 2012). K\nfaktúre je priložená fotokópia príjmového a výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 28. júna 2012\nna sumu 653.664,24 Eur a rozpis prác. Následnou faktúrou č. 0042012 zo dňa 07. júna 2012 spoločnosť\nTelekábel Plus, s.r.o. fakturovala žalobcovi na základe vzájomnej dohody a dohodnutých cenových\npodmienok práce na stavbe: zmena rodinného domu prestavbou a prístavbou na penzión MAXIM podľa\nprílohy č. 1, ktorú tvorí súpis prác, sumu 954.756,96 Eur, z toho DPH v sume 159.126,16 Eur. Spoločnosť\nPRIEMSTAV LEVICE, s.r.o. žalobcovi vystavila za vykonané stavebné práce faktúru č. 40120022 zo dňa\n27. júna 2012 na sumu 238.324,55 Eur, z toho DPH v sume 39.720,76 Eur. Na základe uvedených faktúr\nč. 0042012 zo dňa 07. júna 2012 od spoločnosti Telekábel Plus, s.r.o. a č. 40120022 zo dňa 27. júna 2012\nod spoločnosti PRIEMSTAV LEVICE, s.r.o. si žalobca uplatnil nárok na vrátenie nadmerného odpočtu\nDPH v sume 198.886,86 Eur v zdaňovacom období jún 2012. Uviedol, že v júni 2012 bola ukončená\nrekonštrukcia Penziónu MAXIM v Novom Tekove a stavbu prevzal dňa 06. júna 2012 od spoločností\nPRIEMSTAV LEVICE, s.r.o. aj Telekábel Plus, s.r.o. (preberacie protokoly zo dňa 06. júna 2012).\n6. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie jún 2012 a na základe\nzistení z daňovej kontroly priznal žalobcovi nadmerný odpočet v sume 39.760,70 Eur, keďže spoločnosť\nPRIEMSTAV LEVICE, s.r.o. potvrdila vykonanie stavebných prác v zmysle vystavenej faktúry, priznala\na odviedla z nej daň, predložila požadované doklady, a to faktúru, zisťovací protokol o vykonaných\nstavebných prácach zo dňa 27. júna 2012, súpis vykonaných prác, stavebný denník, zmluvu o dielo č.\n07/09/2008 s dodatkami č. 1 a č. 2, príjmový pokladničný doklad č. P-070046 a výdavkový pokladničný\ndoklad, účtovný doklad a evidenciu DPH za jún 2012. Pochybnosti však vznikli pri preverovaní faktúry\nč. 0042012 zo dňa 07. júna 2012 vystavenej spoločnosťou Telekábel Plus, s.r.o. V tomto prípade\nnebol dôveryhodne preukázaný vznik daňovej povinnosti z titulu dodania predmetných prác. Konateľka\nspoločnosti EKZ, spol. s.r.o. nepotvrdila, že by vyhotovila faktúru č. 2012/2009 zo dňa 04. júna 2012 pre\nspoločnosť Telekábel Plus, s.r.o., podpis na faktúre jej nepatrí, poprela akúkoľvek spoluprácu s touto\nspoločnosťou. V roku 2012 spoločnosť EKZ, spol. s.r.o. nevykonávala činnosť, a preto ani nemohla\nviesť žiaden stavebný denník o vykonaných stavebných prácach. Spoločnosť Telekábel Plus, s.r.o.\nzanikla zlúčením so spoločnosťou Mutlulugu Paylas, s.r.o., ktorá je nekontaktná a od 15. marca 2013\nnemá konateľa (bývalý konateľ K. J. na výzvy správcu dane nereagoval). Na výzvy správcu dane\nnereagoval ani X.. S. S. K.. (syn žalobcu a konateľ spoločnosti Telekábel Plus, s.r.o.) a A. Š. (ďalší konateľ\nspoločnosti Telekábel Plus, s.r.o.). Žalobca v daňovom konaní elektronicky predložil neúplný stavebný\ndenník (chýbali prvé dve strany s označením investora, zhotoviteľa diela a stavebného dozoru), ktorý sa\nsvojím obsahom, obdobím aj rozsahom prác zhoduje so stavebným denníkom, ktorý v konaní predložila\nspoločnosť PRIEMSTAV LEVICE, s.r.o. Jediným rozdielom bolo, že v stavebnom denníku predloženom\nžalobcom bola pečiatka EKZ, spol. s.r.o. Správca dane dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné\nbremeno a porušil § 51 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 v nadväznosti na § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ zákona č.\n222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „zákon o DPH“), a preto mu nepriznal nadmerný\nodpočet DPH v plnej sume, ale len v sume 39.760,70 Eur.\n7. Žalovaný sa so zisteniami správcu dane stotožnil a vo svojom rozhodnutí zdôraznil, že v priebehu celej\ndaňovej kontroly a vyrubovacieho konania nebolo preukázané, že by medzi deklarovaným dodávateľom\n\nstavebných prác EKZ, spol. s.r.o. a obstarávateľom Telekábel Plus, s.r.o., ako aj medzi Telekábel Plus,\ns.r.o. a objednávateľom X.. S. S. bol uzatvorený akýkoľvek zmluvný vzťah v písomnej forme. K dodaniu\ndeklarovaných stavebných prác malo dôjsť na základe objednávky č. 21 zo dňa 16. mája 2010, ktorá\nobsahovala len jednu vetu, a objednávky č. 4 zo dňa 02. februára 2011 s tou istou jednou vetou.\nJediná písomná zmluva o dielo sa týkala zmluvného vzťahu medzi X.. S. S. K.. (ktorý neskôr previedol\npráva a povinnosti na žalobcu) a zhotoviteľom PRIEMSTAV LEVICE, s.r.o. Táto spoločnosť potvrdila\nvykonanie stavebných prác na penzióne MAXIM a na základe miestneho zisťovania na stavbe penziónu\na predložených dokladov spoločnosti PRIEMSTAV LEVICE, s.r.o. táto skutočnosť spochybnená nebola.\nVzhľadom na neuzatvorenie písomnej zmluvy o dielo ani inej obdobnej zmluvy správca dane vyhodnotil\nstavebné práce, ktoré sú predmetom faktúry č. 2012/009 zo dňa 04. júna 2012 (dodávateľ EKZ, spol.\ns.r.o.) a č. 0042012 zo dňa 07. júna 2012 (dodávateľ Telekábel Plus, s.r.o.) ako dodanie služby podľa\n§ 9 ods. 1 zákona o DPH. Žalovaný súhlasil so žalobcom, že predmetom dane je dodávka ako taká stavebné práce na penzióne MAXIM, ktoré mala realizovať spoločnosť EKZ, spol. s.r.o., ktorá ich dodanie\nale jednoznačne poprela a opakovane potvrdila, že k dodaniu stavebných prác nedošlo.\n8. S poukazom na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Ústavného súdu\nSlovenskej republiky a Súdneho dvora Európskej únie krajský súd konštatoval, že správca dane a\nžalovaný postupovali pri rozložení dôkazného bremena v súlade s rozhodovacou praxou súdov.\n9. Uviedol, že dodanie stavby (nehnuteľného hmotného diela) nemožno reálne považovať za dodanie\nnehmotnej služby, ale za dodanie hmotnej substancie, ktorú zákon o DPH expressis verbis predpokladá\nv § 8 ods. 1 písm. b/. Žalobca prevzal dokončenú stavbu dňa 06. júna 2012 (kedy mohol, podľa svojich\nslov, nadobudnúť práva k stavbe), faktúra za stavebné práce od spoločnosti Telekábel Plus, s.r.o. bola\ntiež vystavená v júni 2012, t. j. k obom skutočnostiam došlo v zdaňovacom období jún 2012. Krajský\nsúd preto vzhľadom na tieto okolnosti vyhodnotil námietku žalobcu v tomto smere ako nemajúcu vplyv\nna určenie zdaňovacieho obdobia a jeho daňovej povinnosti.\n10. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že zástupca spoločnosti Telekábel Plus, s.r.o. (ktorá nie je\ndaňovníkom v tejto veci) nebol oboznámený s výsluchom konateľky spoločnosti EKZ, spol. s.r.o. X.. U.\nJ., nemohol jej klásť otázky, prípadne ju konfrontovať, čím malo byť porušené právo tejto spoločnosti\nvyplývajúce z § 25 ods. 4 daňového poriadku, krajský súd uviedol, že citované ustanovenie upravuje\nprávo daňového subjektu a jeho zástupcu byť informovaný o výsluchu svedka, aby tak bolo možné\nprostredníctvom prípadných otázok verifikovať, potvrdiť alebo vylúčiť informácie uvádzané svedkom.\nSprávca dane predvolal X.. U. J. na výsluch ako svedka dňa 03. mája 2013, predvolanie prevzala dňa\n28. mája 2013, žalobca prevzal upovedomenie o jej vypočutí dňa 17. mája 2013, výsluch svedkyne\nsa uskutočnil dňa 30. mája 2013 o 9.00 hod. (tak ako bolo uvedené v predvolaní a upovedomení)\nv neprítomnosti žalobcu alebo jeho právneho zástupcu. Povinnosť správcu dane podľa § 25 ods.\n4 daňového poriadku sa vzťahuje výlučne na daňový subjekt (žalobcu) a jeho právneho zástupcu.\nV predmetnej veci správca dane postupoval podľa citovaného ustanovenia a ak žalobca alebo jeho\nzástupca nevyužili právo zúčastniť sa na výsluchu svedkyne, nemôže to byť na ujmu správcovi dane.\nSprávca dane nemá povinnosť predvolávať na výsluch svedka iné subjekty, ktoré môžu byť v daňovom\nkonaní v potenciálnej pozícii svedka a ktoré ešte neboli vypočuté, pretože ich výsluch nemôže byť vopred\nvzájomne ovplyvňovaný. Keďže spoločnosť Telekábel Plus, s.r.o. nebola účastníkom tohto daňového\nkonania, správca dane nemal dôvod ju upovedomiť o výsluchu X.. U. J., a preto práva tejto spoločnosti\nneboli žiadnym spôsobom porušené ani dotknuté.\n11. V tejto súvislosti krajský súd dodal, že ak mal žalobca na mysli konfrontáciu viacerých svedkov\n(X.. U. J. vs. zástupca spoločnosti Telekábel Plus, s.r.o.), bolo by možné ju realizovať až potom, keby\nzástupca spoločnosti Telekábel Plus, s.r.o. poskytol alebo uviedol iné, protichodné informácie a vznikla\nby potreba ich verifikácie. Nemožno však opomenúť, že k výsluchu konateľov spoločnosti Telekábel\nPlus, s.r.o. v daňovom konaní neprišlo z dôvodu ich nesúčinnosti. X.. S. S., K.. (syn žalobcu) predvolanie\nna výsluch vôbec neprevzal, hoci mu bolo doručované na adresu uvedenú v obchodnom registri. A.\nŠ.Ö. prevzal dňa 18. mája 2013 predvolanie na výsluch dňa 27. júna 2013, dňa 30. júla 2013 prevzal\npredvolanie na výsluch dňa 13. augusta 2013, no ani na jeden výsluch sa nedostavil a svoju neúčasť\nneospravedlnil. Následne bol vo vyšetrovacej väzbe a správca dane žiadal o jeho predvedenie; dňa\n22. augusta 2013 bol prepustený na slobodu. V konečnom dôsledku k jeho výsluchu nedošlo. Konateľ\nspoločnosti Mutlulugu Paylas, s.r.o. (ako právneho nástupcu spoločnosti Telekábel Plus, s.r.o.) K. J.\nbol tiež nekontaktný a od 15. marca 2013 nemá spoločnosť konateľa. Z uvedeného podľa krajského\n\nsúdu vyplýva, že neexistoval skutkový ani právny dôvod na konfrontáciu svedeckej výpovede X.. U. J.\na konateľov spoločnosti Telekábel Plus, s.r.o. Správca dane poskytol dostatočný priestor zástupcom\nspoločnosti Telekábel Plus, s.r.o., aby svedeckou výpoveďou potvrdili alebo vyvrátili tvrdenia X.. U. J.,\nno bez ospravedlniteľných dôvodov tak neurobili.\n12. Krajský súd nespochybňoval, že prestavba rodinného domu na penzión MAXIM sa uskutočnila, no pri\nuplatnení práva na odpočet DPH v súvislosti s ňou je nevyhnutné preukázať materiálnu stránku dodania\ntovaru, resp. služby, teda kto, kedy a akým spôsobom dielo zhotovil. Zhotovenie diela na základe ústne\nuzatvorenej zmluvy o dielo, ako aj využitie subdodávateľov zo strany spoločnosti Telekábel Plus, s.r.o.\nnie je vylúčené, napokon predpokladá to aj § 536 a § 538 Obchodného zákonníka. Žalobca k uplatneniu\nnároku na odpočet DPH za zdaňovacie obdobe jún 2012 predložil správcovi dane faktúru vystavenú\nspoločnosťou Telekábel Plus, s.r.o., zmluvu o dielo uzatvorenú so spoločnosťou PRIEMSTAV LEVICE,\ns.r.o., neúplný stavebný denník údajne vyhotovený spoločnosťou EKZ, spol. s.r.o., úplný stavebný\ndenník vyhotovený spoločnosťou PRIEMSTAV LEVICE, s.r.o., objednávky č. 21 a č. 4, príjmové a\nvýdavkové pokladničné doklady a protokoly o prevzatí stavby. Nepredložil však úplný stavebný denník,\nktorý by presne preukazoval, kto a v akom rozsahu vykonal stavebné práce za spoločnosť Telekábel\nPlus, s.r.o., ani doklad o nákupe materiálu použitého na zhotovenie diela. Položkovitý rozpis prác\npripojený k faktúre č. 0042012 zo dňa 07. júna 2012 nesúhlasí s opisom prác uvedeným v neúplnom\nstavebnom denníku, ktorý predložil žalobca.\n13. Podľa názoru krajského súdu sa správca dane aj žalovaný správnym a vyčerpávajúcim spôsobom\nvysporiadali s fiktívnosťou stavebného denníka, ktorý predložil žalobca od spoločnosti Telekábel Plus,\ns.r.o., a to pre jeho identický obsah so stavebným denníkom od spoločnosti PRIEMSTAV LEVICE, s.r.o.\nPre úplnosť krajský súd poukázal na to, že stavebný denník vedený spoločnosťou PRIEMSTAV LEVICE,\ns.r.o. sa týka obdobia od 16. januára 2012 do 05. júna 2012 v rozsahu listov č. 895976, 895977, 895978,\n895979, 895980, 895981, 895982, 895983, 895984, 895985 a 895986. Pri číselnom označení listov sa\nnenachádza pečiatka PRIEMSTAV LEVICE, s.r.o. ani EKZ, spol. s.r.o. Za uvedené práce spoločnosť\nPRIEMSTAV LEVICE, s.r.o., žalobcovi fakturovala sumu 238.324,55 Eur, z toho DPH v sume 39.720,76\nEur (faktúra č. 40120022 zo dňa 27. júna 2012 spolu s položkovitým súpisom vykonaných prác,\nktorých opis súhlasí s obsahom stavebného denníka). Žalobca aj spoločnosť PRIEMSTAV LEVICE, s.r.o.\npotvrdili, že predmetom ich dohody bolo len vykonanie hrubej stavby, čomu zodpovedá aj predložený\núplný stavebný denník.\n14. Krajský súd poukázal na to, že podľa vyjadrení žalobcu spoločnosť Telekábel Plus, s.r.o. už\nmala vykonávať ďalšie práce po hrubej stavbe. Za tým účelom dňa 13. decembra 2012 elektronicky\npredložila správcovi danej neúplný stavebný denník bez prvej a druhej strany, ktoré by preukazovali,\nkto je investorom, zhotoviteľom a stavebným dozorom na stavbe. Neuniklo pozornosti krajského súdu,\nže tento stavebný denník sa označením čísel listov aj rozsahom vykonaných prác doslovne zhoduje\nso stavebným denníkom spoločnosti PRIEMSTAV LEVICE, s.r.o. Inými slovami, stavebný denník od\nspoločnosti Telekábel Plus, s.r.o sa týka obdobia od 16. januára 2012 do 05. júna 2012 v rozsahu\nlistov č. 895976, 895977, 895978, 895979, 895980, 895981, 895982, 895983, 895984, 895985 a\n895986. Pri číselnom označení jednotlivých listov sa však už nachádza pečiatka EKZ, spol. s.r.o. Z tohto\nstavebného denníka jednoznačne vyplýva, že neobsahuje popis stavebných prác, ktoré majú nasledovať\npo vykonaní hrubej stavby, ktoré sú uvedené v prílohe faktúry č. 0042012 zo dňa 07. júna 2012.\n15. Podľa názoru krajského súdu z porovnania predložených stavebných denníkov jednoznačne vyplýva\nzáver, že spoločnosť Telekábel Plus, s.r.o., resp. jej údajný subdodávateľ EKZ, spol. s.r.o. nevykonala\niné práce, ako vykonala spoločnosť PRIEMSTAV LEVICE, s.r.o. Žalobca neuviedol, či má na základe\ntýchto dvoch stavebných denníkov vo vlastníctve dve odlišné hrubé stavby alebo nie. Nešpecifikoval\nani, či spoločnosť EKZ, spol. s.r.o., resp. Telekábel Plus, s.r.o. vykonali aj iné stavebné práce, ako\nsú uvedené v neúplnom stavebnom denníku. Pre materiálne overenie vykonaných stavebných prác\nje nedostatočná príloha k faktúre č. 0042012 zo dňa 07. júna 2012. Ak by stavebné práce skutočne\nvykonala spoločnosť Telekábel Plus, alebo jej údajný subdodávateľ EKZ, spol. s.r.o., nemal by žalobca\nžiaden dôvod predkladať neúplný stavebný denník, v ktorom by nebol uvedený objednávateľ a zhotoviteľ\ndiela, ale práve naopak, predložením týchto identifikátorov by preukázal uskutočnenie diela, resp.\npokračovanie v jeho zhotovení. Nie je dôvod, aby sa pečiatka EKZ, spol. s.r.o. nachádzala na každom\nliste stavebného denníka, keď má byť fundamentálne na jeho prvej strane. Okrem uvedeného krajský\nsúd zdôraznil, že za tie isté práce uvedené v stavebnom denníku ako vykonala spoločnosť PRIEMSTAV\n\nLEVICE, s.r.o. už mala spoločnosť EKZ, spol. s.r.o. fakturovať spoločnosti Telekábel Plus, s.r.o. sumu\n653.664,24 Eur (faktúra č. 2012/009 zo dňa 04. júna 2012) a následne spoločnosť Telekábel Plus,\ns.r.o. žalobcovi sumu 954.756,96 Eur (faktúra č. 0042012 zo dňa 07. júna 2012). Žalobca nevysvetlil\nmarkantný rozdiel medzi sumami fakturovanými spoločnosťami za tie isté vykonané stavebné práce\nvyplývajúce zo stavebných denníkov. Takisto nevysvetlil rozdiel medzi opisom prác v ním predloženom\na neúplnom stavebnom denníku a prílohou k faktúre č. 0042012 zo dňa 07. júna 2012 a rovnako netvrdil,\nže by existoval ešte ďalší stavebný denník od spoločností EKZ, spol. s.r.o. alebo Telekábel Plus, s.r.o.\n16. V uvedenom kontexte krajský súd považoval za dostatočný výsluch X.. U. J. bez potreby nariadenia\nznaleckého dokazovania, v ktorom by bol overený jej podpis na predmetnej faktúre vystavenej\nspoločnosťou EKZ, spol. s r.o.\n17. Krajský súd mal za to, že žalobca nevynaložil dostatočnú starostlivosť na preverenie svojho\nzmluvného partnera (Telekábel Plus, s.r.o.) z hľadiska personálneho, materiálneho a strojového\nzabezpečenia. Následky svojho konania spočívajúce v pochybnostiach, kto, kedy a ako stavebné práce\nzhotovil, musí znášať sám. Podľa názoru krajského súdu správca dane po predložení listín zo strany\nžalobcu a po zistení, že dielo nezhotovil žalobca, ani jeho dodávateľ spoločnosť Telekábel Plus, s.r.o.,\nale iný subjekt, postupoval správne a začal preverovať reálnosť vykonaných prác (ich rozsah, obdobie a\nsubjekt, ktorý ich vykonal) a v rámci svojho dôkazného bremena preveroval vyššie uvedené skutočnosti\nvýsluchom svedkov a dožiadaním. Správca dane správne vyžadoval predloženie ďalších dôkazov o\nzhotovení diela, a to úplný stavebný denník a doklady o nákupe materiálu, pretože faktúry, zmluva o\ndielo, objednávky a preberacie protokoly preukazujú len formálnu stránku obchodného vzťahu, nie aj\njeho materiálnu časť (reálne zhotovenie diela). Obe podmienky musia byť splnené kumulatívne, ak si\ndaňový subjekt chce úspešne uplatniť nárok na odpočet DPH. Žalobca v priebehu celého daňového\nkonania tieto dôkazy správcovi dane ani žalovanému nepredložil, a preto neuniesol dôkazné bremeno o\npreukázaní svojho nároku na dopočet DPH tak, ako to vyžaduje § 49 ods. 1, ods. 2 a § 51 zákona o DPH.\nK tomuto záveru podľa krajského súdu prispieva aj skutočnosť, že žalobca neprijal všetky opatrenia,\nktoré bolo možné a dôvodné od neho požadovať, na zabezpečenie, aby jeho plnenie nebolo poznačené\npodvodom, čím riskoval stratu svojho práva na odpočet DPH, ku ktorej napokon aj došlo.\n18. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 167 a § 168 SSP tak, že žalobcovi náhradu\ntrov konania nepriznal, nakoľko nebol v konaní úspešný a u úspešného žalovaného krajský súd nezistil\ndôvod na priznanie náhrady trov konania podľa § 168 SSP.\n19. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, ktorou žiadal,\naby najvyšší súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutia žalovaného a správcu dane zruší\na vec vráti správcovi dane na ďalšie konanie.\n20. Poukázal na to, že pre neho ako konečného odberateľa nebolo podstatné, či stavbu zhotovuje\nosobne zhotoviteľ diela, alebo dochádza k jeho zabezpečeniu prostredníctvom subdodávateľov. Za\nrozhodujúci žalobca považoval výsledok prác a ich kvalitu. Zdôraznil, že dokončený penzión bol\nvyužívaný na poskytovanie ubytovacích služieb. Namietal, že daňové orgány akceptujú uskutočnenie\nzdaniteľného plnenia z hľadiska materiálnej stránky dodaním predmetu diela (jeho existenciu), avšak\nv ďalšej právnej argumentácii žalovaného dochádza opakovane k výroku, že vystavenie samotnej\nfaktúry pre uskutočnenie zdaniteľného plnenia nepostačuje, teda vyjadruje konštatovanie odporujúce\nskutkovému zisteniu o skutočnom naplnení materiálnej stránky. Mal za to, že záver prijatý daňovými\norgánmi sa odchyľuje od zisteného skutkového stavu.\n21. Žalobca tiež poukázal na to, že splnomocnená zástupkyňa dodávateľa - spoločnosti Telekábel\nPlus, s.r.o. sa dostavila pred správcu dane a poskytla vyjadrenia spolu s dokumentáciou, podľa\nktorých spoločnosť realizovala dodávku diela pre žalobcu, vystavila príslušnú faktúru s položkovitým\nrozpisom 425 položiek, obchodný prípad má zaevidovaný v účtovníctve a evidencii DPH, prijala\nčiastkovú platbu (bankovým prevodom 564.756,96 Eur) a daň priznala v II. štvrťroku 2012. Ďalej za\nsubdodávateľa označila spoločnosť EKZ, spol. s.r.o., predložila faktúru a neúplný stavebný denník od\ntohto subdodávateľa. V tejto súvislosti žalobca namietal, že daňové orgány akceptujú odpočítanie dane\nna vstupe z týchto dodávok u spoločnosti Telekábel Plus, s.r.o., avšak podľa názoru daňových orgánov\ntejto spoločnosti daňová povinnosť nevznikla, keďže subdodávka ňou nemala byť spoločnosťou EKZ,\ns.r.o. reálne uskutočnená.\n\n22. Vo vzťahu ku krajským súdom konštatovanému neuneseniu dôkazného bremena žalobca uviedol,\nže pri uplatnenom nároku predložil faktúru od platiteľa, ktorá bola vyhotovená podľa § 71 zákona o\nDPH, čo spochybňované nikdy nebolo, a preto v tejto časti svoje dôkazné bremeno uniesol (§ 51 ods.\n1 písm. a/ zákona o DPH). Ďalšou podmienkou (§ 49 ods. 1 zákona o DPH) bolo použitie diela na\nvlastné dodávky ako platiteľa, k čomu došlo a čo taktiež nebolo spochybňované. S poukazom na §\n49 ods. 1 a § 19 ods. 1 zákona o DPH dôvodil, že k dodaniu stavby došlo na základe predloženého\nodovzdávajúceho protokolu, a to spoločnosťou Telekábel Plus, s.r.o., ktorá hmotne existujúcu stavbu\nodovzdala, vystavila faktúru s analytickým rozpisom fakturovaných položiek a za dielo jej bolo zaplatené.\nZ hľadiska právneho posúdenia mal žalobca za to, že došlo k splneniu všetkých podmienok, ktoré\nvyžadujú príslušné ustanovenia zákona o DPH, a to nielen formálne, ale taktiež reálne a hmotne.\nZdôraznil, že daňová povinnosť finálnemu dodávateľovi (spoločnosti Telekábel Plus, s.r.o.) vznikla,\na to bez ohľadu na to, či dielo zhotovil sám, prípadne jeho subdodávateľ. Právny názor krajského\nsúdu, podľa ktorého daňová povinnosť dodávateľa diela vznikne alebo nevznikne podľa toho, či mu\nsubdodávku vykonal konkrétny deklarovaný subdodávateľ, považoval žalobca za rozporný s uvedenými\nustanoveniami zákona o DPH a právne neudržateľný.\n23. Ďalej žalobca rozporoval konštatovanie krajského súdu o tom, že žalobca nevynaložil dostatočnú\nstarostlivosť na preverenie svojho zmluvného partnera (Telekábel Plus, s.r.o.), a to s poukazom na\njudikatúru Súdneho dvora Európskej únie. Namietal, že závery súdneho dvora, na ktoré poukazoval\nkrajský súd (v spojených veciach C-439/04, C-440/04), sa viažu ku skutkovému stavu, keď dodávateľ\nneodviedol DPH na výstupe. V prejednávanom prípade však dodávateľ daň na výstupe odviedol,\na teda sa jedná o odlišný skutkový stav. Rovnako uvedená judikatúra súdneho dvora ochraňuje\ndobromyseľnosť odberateľa a neposkytuje krajskému súdu oporu pre vyššie uvedené konštatovanie.\nDodávateľ bol v danom prípade dostatočne preverený po stránke daňovej (daň na výstupe odviedol), ako\naj po stránke materiálnej (dielo odovzdal zhotovené požadovaným spôsobom). Vzhľadom na uvedené\nnemožno podľa žalobcu použiť ani krajským súdom poukazovanú ďalšiu judikatúru súdneho dvora (napr.\nC-384/04, C-409/04, C-271/06, C-499/10), nakoľko sa týka odlišného skutkového stavu. V tejto súvislosti\nžalobca zdôraznil, že súdny dvor popiera možnosť prijatia takej právnej úpravy, ktorá prenáša nesplnené\ndaňové povinnosti iných subjektov na subjekty odlišné systémom „spoločne a nerozdielne“. Keďže takáto\nprávna úprava Slovenskou republikou ani nebola prijatá, preto sa daňové orgány a krajský súd nemôžu\nodvolávať na extenzívny výklad ustanovení § 49 a § 51 zákona o DPH, a to najmä v prípade, keď\nvzhľadom na zistený skutkový stav bolo dielo dodané a daň bola dodávateľom skutočne zaplatená.\nŽalobca dodal, že nie je spravodlivé od neho požadovať, aby si overoval, či daň na vstupe odviedli\ndodávatelia jeho dodávateľa, ako postupovali pri jednotlivých činnostiach, a to najmä so zreteľom na\npovahu zmluvy o dielo a príslušné ustanovenia zákona, ktoré zaväzujú zhotoviteľa diela (teda subjekt\nodovzdávajúci dielo) k jeho zodpovednosti tak, akoby dielo zhotovil sám.\n24. Podľa žalobcu správca dane nezistil, že dielo nezhotovil dodávateľ Telekábel Plus, s.r.o., ale zistil,\nže dielo nemal zhotoviť subdodávateľ EKZ, spol. s r.o. S poukazom na § 554 Obchodného zákonníka\nzdôraznil, že dielo bolo riadne ukončené a predmet diela bol odovzdaný na základe preberacieho\nprotokolu, čím došlo nielen k faktickému dodaniu diela, ale aj k naplneniu príslušných zákonných\nustanovení určujúcich, čo je považované za vykonanie diela. Mal za to, že materiálnu časť - reálne\nzhotovenie diela potvrdzuje rozsah skutočne zhotoveného diela a nie stavebný denník a doklady o kúpe\ntovaru. Bol presvedčený, že predložil dôkaz o nadobudnutí materiálu, ktorý je obsahom diela, a to na\nzáklade faktúry od dodávateľa Telekábel Plus, s.r.o. obsahujúcej 425 položiek. V tejto súvislosti namietal,\nže rozsudok krajského súdu neuvádza konkrétne ustanovenie, ktoré malo byť porušené, ako malo byť\nporušené a konaním ktorého subjektu malo dôjsť k porušeniu, čo žalobca namietal nielen v daňovom\nkonaní, ale aj v žalobe, na základe čoho považoval rozsudok krajského súdu za arbitrárny. Dodal,\nže vzhľadom na zákonné ustanovenia upravujúce práva a povinnosti zmluvných strán v obchodných\nvzťahoch založených zmluvou o dielo podľa Obchodného zákonníka bola zo strany žalobcu vo vzťahu\nk nadobudnutiu predmetu diela zachovaná primeraná starostlivosť.\n25. Ďalej žalobca namietal, že daňové orgány a krajský súd od neho vyžadujú dodanie stavebného\ndenníka, ktorý neviedol, nepodpisoval a ktorý ani nie v zmysle zákona a judikatúry vyžadovaný pre\nodpočítanie dane. Ani nesprávne vedenie stavebného denníka nezbavuje dodávateľa diela daňovej\npovinnosti. Stavebný denník nič nemení na hmotnej existencii diela a povinnosti zhotoviteľa odviesť\ndaň. Aj keď sporný stavebný denník neobsahuje popis prác nasledujúcich po zhotovení hrubej stavby,\n\nzo skutočného stavu diela je zrejmé, že dokončenie diela do finálneho stavu v čase fakturácie je\nobsahom faktúry č. 0042012 zo dňa 07. júna 2012 vystavenej spoločnosťou Telekábel Plus, s.r.o. a táto\nfaktúra je odlišná od faktúry vystavenej spoločnosťou PRIEMSTAV LEVICE, s.r.o. za zhotovenie hrubej\nstavby. Žalobca považoval záver krajského súdu vychádzajúci z porovnávania stavebných denníkov za\nnesprávny a odporujúci zistenému skutkovému stavu, keď z faktúr a dokončeného diela jednoznačne\nvyplýva, že spoločnosti Telekábel Plus, s.r.o. a PRIEMSTAV LEVICE, s.r.o. vykonali odlišné práce, ktoré\nboli odlišne fakturované, s rôznym rozsahom prác a rôznou cenou. Zdôraznil, že podľa § 2 ods. 1 zákona\no DPH predmetom dane nie je zhotovenie stavebného denníka. Dodanie diela spoločnosťou Telekábel\nPlus, spol. s.r.o. nie je viazané na zhotovenie stavebného denníka, ale na hmotný výsledok dodávky.\nŽalobca sa nikdy neodvolával na obsah stavebného denníka a ani na činnosť spoločnosti EKZ, spol.\ns.r.o., s ktorou nemal zmluvný vzťah, ale vždy sa odvolával na celkové dokončenie diela spoločnosťou\nTelekábel Plus, s.r.o. a skutočný hmotný obsah dodávky diela, nadväzujúcu fakturáciu a položky, ktoré\nsú jej predmetom.\n26. Dôvodil, že ako samostatný subjekt práva uzavrel zmluvu o dielo s iným samostatným subjektom\npráva spoločnosťou Telekábel Plus, s.r.o. Dielo bolo v súlade s príslušnými ustanoveniami Obchodného\nzákonníka zhotovené a dodané. Poukázal na to, že daňové orgány a krajský súd majú pochybnosť o\npredchádzajúcom právnom vzťahu spoločnosti Telekábel Plus, s.r.o. a jednotlivých fázach zhotovovania\ndiela. V prejednávanom prípade podľa žalobcu nevznikla pochybnosť o dodaní diela - dokončení\npenziónu a o dodávateľovi Telekábel Plus, s.r.o., od ktorého žalobca nepochybne dielo prevzal.\nNesúhlasil preto so záverom krajského súdu, že mu chýbajú vedomosti o dodávateľovi, pričom judikatúru\ncitovanú krajským súdom (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/17/2011 zo\ndňa 23. februára 2012 v spojením s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS\n24/2013 zo dňa 17. januára 2013) považoval v tejto súvislosti za nepoužiteľnú. Rovnako za nepoužiteľnú\npovažoval žalobca aj ďalšiu judikatúru najvyššieho súdu citovanú krajským súdom (vo veciach sp. zn.\n8Sžf/108/2014, 8Sžf/22/2014, 8Sžf/23/2014, 3Sžf/125/2013), a to z dôvodu odlišného skutkového stavu.\n27. V danom prípade tovar (dielo) existuje, a preto dôkazné bremeno o činnosti spoločnosti Telekábel\nPlus, s.r.o. znáša správca dane a nie žalobca. Žalobca mal za to, že vo vzťahu k rozloženiu\ndôkazného bremena mali byť v prejednávanom prípade uplatnené výkladové princípy v zmysle rozsudku\nnajvyššieho súdu vo veci pod sp. zn. 3Sžf/1/2011. Podľa žalobcu krajský súd vo vzťahu k rozsahu\ndôkazného bremena tiež nesprávne aplikoval judikatúru Súdneho dvora Európskej únie v spojených\nveciach C-80/11 a C-142/11, keď pristúpil k úvahe, že ak pre dodávateľa časti diela subdodávku vykonala\niná osoba než ktorú tento deklaruje, prípadne ju zhotovil svojpomocne, k uskutočneniu dodávky týmto\ndodávateľom nedošlo. Prípadne, že odberateľ je povinný kontroloval a preverovať, či nedochádza k\nsubdodávkam u jeho dodávateľa, kto sú poskytujúce osoby, aký majú vzťah k dodávateľovi a pod.\nZdôraznil, že spoločnosť Telekábel Plus, s.r.o. žalobcovi dielo dodala.\n28. Záverom kasačnej sťažnosti žalobca namietal nesprávne právne posúdenie žalovaného vo vzťahu\nk dodávke diela spoločnosťou Telekábel Plus, s.r.o., v rámci ktorej síce krajský súd konštatoval, že išlo\no dodanie tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. b/ zákona o DPH, avšak žalovaný to posúdil ako dodanie\nslužby podľa § 9 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH. Zastával názor, že krajský súd túto rozdielnosť v\nhmotnoprávnom posúdení dodávky nezohľadnil.\n29. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalobcu súhlasil s odôvodnením rozsudku krajského\nsúdu a s právnym posúdením veci sa stotožňoval.\n30. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný podľa § 21 písm. a/ SSP v spojení s § 438\nods. 2 SSP, po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444\nSSP), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti\nktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti (§\n445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu uvedenom v\npodanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP a postupom podľa § 455 SSP\nbez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná.\n31. Predmetom konania pred kasačným súdom je rozhodnutie o podanej kasačnej sťažnosti žalobcu\nproti rozsudku krajského súdu, ktorým krajský súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal\n\npreskúmania v úvode tohto rozsudku opísaných rozhodnutí daňových orgánov vo veci vyrubenia rozdielu\ndane z pridanej hodnoty a zníženia nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie jún 2012.\n32. Podľa § 8 ods. 1 písm. b/ zákona o DPH dodaním tovaru je dodanie stavby alebo jej časti na základe\nzmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy.\n33. Podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa\n§ 8, vrátane\na) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo\ninému duševnému vlastníctvu,\nb) poskytnutia práva užívať hmotný majetok,\nc) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav,\nd) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe\nzákona.\n34. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania\ntovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo\nprechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň\nskorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby\nna základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri\ndodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c/ je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.\n35. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.\n36. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň,\nkeď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\n37. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,\ndaň z tovaru a služieb, ktorú použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov\n3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov\na služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.\n38. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ\nuplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.\n39. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pri tom na zachovávanie práv a právom\nchránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.\n40. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe\ndaní vyšlo najavo.\n41. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa\nberie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie,\nvyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti\nuskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú\nrealitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého\ndaňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.\n42. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje\na) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v\ndaňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,\nb) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo\ndaňového konania,\nc) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencie a záznamov, ktoré je povinný viesť.\n\n43. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti\nnevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi\ndaňových subjektov.\n44. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje\nskutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.\nDaňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.\n45. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a\ndospel pritom k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných\nprávnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch\nnapadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku. S týmito\nsa kasačný súd stotožňuje v celom rozsahu.\n46. Ako správne poukázal krajský súd, účelom daňového konania je zistenie, či daňové subjekty splnili\nv súlade s príslušnými hmotno-právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide\no fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu\ndane, alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti\ndaňového subjektu.\n47. Pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt.\nSprávca dane vykonáva a vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne\nurčenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a\ninformácie o všetkých skutočnostiach, dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane\nnie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo\nnajúplnejšie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca\ndane kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery\nvyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a\nzásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné správne orgány povinné postupovať.\n48. Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveného v rozsudku sp. zn. 4Sžf/30/2014\nzo dňa 17. februára 2015 aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo\nna svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového\nkonania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť\nkaždý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko,\nčo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí\nzodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácii relevantných ustanovení.\n49. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu\ndane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového\nsubjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností,\nkeďže daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom\ndokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná a akým spôsobom dokazovanie doplní, akú\nhodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich\nvyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má\nsprávca dane v priebehu konania k dispozícii.\n50. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 8Sžf/19/2015 zo dňa 23. februára 2017, podľa ktorého „...Najvyšší súd Slovenskej republiky\nzdôrazňuje, že dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt.\nPreukázanie dodávok tovaru a služieb len faktúrami nie je podľa súdu postačujúce. Faktúra je\nrelevantným dokladom, len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne\nplnenie. To, že určitý doklad má náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona\no účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane\nz tohto dokladu...“\n\n51. Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje\ntvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené\ndaňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady,\nktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní\nsvoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní\nuvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť\ndôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju\ndôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím\nďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom\ndochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom\ndane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady\nvyhľadávacej a zásady prejednacej (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 14. novembra\n2018, sp. zn. I.ÚS 377/2018-53).\n52. Podľa názoru kasačného súdu je nutné uvedomiť si postavenie správcu dane v daňovom\nkonaní, ktorý nie je protistranou daňového subjektu, ale je príslušným správnym orgánom, ktorý vedie\ndokazovanie, dôkazy vykonáva a procesom voľného hodnotenia dôkazov ustaľuje zistený skutkový stav.\nPri tomto postupe musí zachovávať práva daňového subjektu, rešpektovať zásadu spolupráce a ostatné\nzásady správy daní. Odpočítanie dane nenastáva „ex lege“, ale je právom platiteľa dane, ktoré je spojené\ns dôkaznou povinnosťou preukázania zákonných podmienok na jeho uplatnenie. Zákon o DPH vyžaduje\nna vznik nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak materiálnej, ako aj formálnej podmienky,\nteda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje\nodpočet dane, presne odrážajú skutočne realizované plnenia. Daňový doklad je z hľadiska nároku na\nodpočítanie DPH nepochybne dôkazným prostriedkom, ktorý podporuje tvrdenie daňového subjektu, že\ntento dodávateľ mu naozaj tovar, resp. službu, dodal. Je však použiteľný len vtedy, ak je nepochybné,\nže v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť.\n53. Pre účely § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH je nevyhnutné kumulatívne spojenie všetkých zákonom\ndefinovaných podmienok v ich vzájomnej súvislosti, vrátane preukázania vecného súvisu medzi prijatým\nzdaniteľným plnením a daňovým dokladom, ktorým platiteľ dane deklaruje prijatie zdaniteľného plnenia.\nPre splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočet dane nepostačuje iba predloženie\ndokladov (faktúr). Daňové doklady musia jednoznačne preukazovať prijatie zdaniteľného plnenia, t. j.\nskutočnosť, že zdaniteľné plnenie bolo prijaté od platiteľa, ktorý fakturoval zdaniteľné plnenie. Pokiaľ\nnie je preukázané, že by tieto hmotnoprávne podmienky boli splnené, nepostačuje na vznik nároku na\nodpočet dane len samotná existencia dokladu, hoci by aj obsahoval všetky formálne náležitosti.\n54. Kasačný súd sa nemohol stotožniť s tvrdením žalobcu, že v daňovom konaní nebola spochybnená\nmateriálna existencia plnenia od dodávateľskej spoločnosti Telekábel Plus, s.r.o. Z oboch rozhodnutí\ndaňových orgánov totiž vyplýva, že síce existencia Penziónu MAXIM spochybnená nebola, čo bolo\npotvrdené vykonaným dokazovaním správcu dane. Avšak správca dane a žalovaný, neskôr aj krajský\nsúd, spochybnili existenciu plnenia fakturovaného dodávateľom Telekábel Plus, s.r.o. Predmetom\nfakturácie tohto dodávateľa nebol celý penzión, ale len jeho časť (dokončenie po hrubej stavbe), pričom\nreálne vykonanie tohto plnenia bolo v kontexte zistení správcu dane spochybnené. V rámci vykonaného\ndokazovania správca dane zistil, že spoločnosť Telekábel Plus, s.r.o. mala v zmysle objednávky č. 21 zo\ndňa 16. mája 2010 dokončiť Penzión MAXIM po hrubej stavbe uskutočnenej spoločnosťou PRIEMSTAV\nLEVICE, s.r.o. Spoločnosť Telekábel Plus, s.r.o. mala dodávku vykonať prostredníctvom subdodávateľa\nEKZ, spol. s.r.o., ktorej konateľka však spoluprácu so spoločnosťou Telekábel Plus, s.r.o. výslovne\npoprela. Pochybnosti správcu dane vyplývajúce z týchto zistení neboli žalobcom relevantným spôsobom\nodstránené. Naopak, predloženie neúplného stavebného denníka tak, ako ho popísal krajský súd,\npochybnosti správcu dane iba posilnilo.\n55. V súvislosti s významom stavebného denníka vo vzťahu k odpočítaniu dane z pridanej hodnoty\npri výkone činností spojených s realizáciou stavieb kasačný súd poukazuje na rozsudok sp. zn.\n1Sžf/81/2015 z 01. decembra 2016 publikovaný v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí\nsúdov Slovenskej republiky 4/2017 pod č. 38, v ktorom bolo konštatované, že: „I. V súvislosti s\ncharakterom tvrdenej činnosti dodávateľa (výkopové a iné prípravné činnosti v stavebníctve) mala sa o\nich uskutočnení v zmysle zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný\nzákon) v znení neskorších predpisov viesť dotknutými osobami povinná dokumentácia ako aj zápisy\n\nv stavebnom denníku (§ 46a, § 46d). II. Pokiaľ žalobca pri uplatnení práva na odpočet dane, ktorej\nzákladom sú poskytnuté služby pri výkone činností spojených s realizáciou stavieb, nepredkladá pri\nsvojich tvrdeniach svedectvá, resp. zákonom uvedenú dokumentáciu o stavebných činnostiach údajne\nvykonaných žalobcom alebo jeho dodávateľom, potom neuniesol dôkazné bremeno. III. Správca dane\nnie je povinný dokazovať neexistenciu zdaniteľného plnenia, pokiaľ sa daňovému subjektu nepodarí\npresvedčivo preukázať jeho existenciu. Postačuje, ak správca dane vykonanými dôkazmi dostatočne\nspochybnil tvrdenie žalobcu o rozhodujúcich skutočnostiach (vykonanie služby dodávateľom) a žalobca\ntieto pochybnosti v konaní napriek výzve nevyvrátil, nakoľko iba formálna existencia faktúry nie je\npredpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení\nneskorších predpisov.“\n56. Neobstojí preto obrana žalobcu, ktorý vzhľadom na nespochybnenie existencie plnenia (Penzión\nMAXIM) s odkazom na judikatúru súdneho dvora a ustanovenia Obchodného zákonníka týkajúce sa\nzmluvy o dielo poukazoval na to, že nie je možné od neho spravodlivo požadovať predkladanie dôkazov\n(napr. stavebného denníka), na ktorých existenciu nemá vplyv. Aj závery vychádzajúce z judikatúry\nsúdneho dvora je potrebné aplikovať s ohľadom na konkrétne okolností prípadu, pričom prípad žalobcu,\nktorý v rámci špecifického obchodného vzťahu s dvomi dodávateľmi (PRIEMSTAV LEVICE, s.r.o. a\nTelekábel Plus, s.r.o.), ktorí mali dodať v podstate to isté dielo (aj keď v rôznych fázach) nepostupoval\ns náležitou obozretnosťou a nedokázal preukázať realizáciu deklarovaných prác jedným z týchto\ndodávateľov (spoločnosťou Telekábel Plus, s.r.o.), takými okolnosťami nie sú. V okamihu, kedy správca\ndane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt v daňovom konaní\npreukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Už samotné zistenie skutočnosti,\nže dodávateľ nemá personálne a materiálne možnosti na realizáciu dodávky a jeho deklarovaný\nsubdodávateľ výslovne poprel obchodnú spoluprácu, jednoznačne spochybňuje vierohodnosť tvrdení\nžalobcu o reálnosti dodávok takýmto dodávateľom.\n57. Na tomto mieste kasačný súd zdôrazňuje, že nezodpovedá poctivému obchodnému styku,\nak si dodávateľ alebo odberateľ nezabezpečí doklady potrebné aj pre prípady vzniku uplatnenia\nzodpovednosti za vady dodávky. Je povinnosťou každej zmluvnej strany, aby sa pri úprave obchodných\nvzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov, pričom toto zahŕňa i povinnosť overiť\nsi informácie a skutočnosti ohľadom obchodného partnera ako i osoby (fyzickej alebo právnickej),\nktorá dodávku vykoná. Ak žalobca vstupoval do obchodného vzťahu so spoločnosťou Telekábel Plus,\ns.r.o., keď bolo zrejmé (vzhľadom na personálne a materiálne kapacity tejto spoločnosti), že táto\nspoločnosť uskutočňuje dodávku subdodávateľsky, pre prípad následnej kontroly si mal zabezpečiť\ndostatok preukazných dôkazov (napríklad úplné stavebné denníky), na základe ktorých by sa dalo\npodrobne preveriť, kto v mene dodávateľa žalobcu skutočne vykonával deklarované práce. Ak na\nzáklade vykonaného dokazovania bola takáto obchodná spolupráca spochybnená, bolo na žalobcovi,\naby tieto pochybnosti relevantným spôsobom odstránil, čo sa mu nepodarilo. Kasačný súd zdôrazňuje,\nže predložením faktúr a účtovných dokladov ešte nie je vyčerpané dôkazné bremeno daňového subjektu,\nkeďže faktúra a účtovné doklady predstavujú len formálne doklady o vykonaní predmetného obchodu,\npričom nepreukazujú jeho skutočnú realizáciu.\n58. Daň z pridanej hodnoty je ľahko zneužiteľná, preto každý subjekt pri svojom podnikaní musí\nbyť dostatočne predvídavý a obozretný, aby reálny obsah faktúr mohol preukázať aj inými dôkazmi\npred daňovými orgánmi. V bežnom obchodnom styku samozrejme nie je nutné požadovať od svojho\ndodávateľa dôkazy o vykonaní určitej služby alebo práce, ktorú zabezpečuje subdodávateľsky, ale ak z\ntakého obchodu vznikne podnikateľskému subjektu právo na odpočet dane zaplatenej na vstupe a tento\nsubjekt toto právo využije, je jeho povinnosťou byť pri takom obchode viac obozretný a predvídavý, aby\nsa v prípadnej daňovej kontrole, resp. daňovom konaní nedostal do dôkaznej núdze. Táto povinnosť je\no to markantnejšia v špecifických prípadoch subdodávateľskej dodávky stavby. Ak by sa odberateľ bez\npatričnej obozretnosti spoliehal na zásadu neutrality dane a formálne doklady bez materiálneho základu,\nmohlo by to spôsobiť stav, kedy by dodávka stavby bola formálne deklarovaná jedným subjektom, ale\nreálne vykonaná iným bez plnenia daňových povinností, čo by znamenalo stratu na fiškálnych záujmoch\nštátu. V kontexte uvedeného je obrana žalobcu týkajúca sa zákonnej úpravy zmluvy o dielo irelevantná.\n59. Nedôvodná je aj námietka žalobcu o nesprávnom právnom posúdení sporného plnenia spoločnosťou\nTelekábel Plus, s.r.o. zo strany žalovaného. Ako správne poukázal krajský súd, dodanie stavby upravuje\nzákon o DPH v § 8 ods. 1 písm. b/ a aj keď žalovaný plnenie od spoločnosti Telekábel Plus, s.r.o. posúdil\n\nako dodanie služby podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH, vzhľadom na nesporne ustálený čas dodávky v\nzdaňovacom období jún 2012 nemá námietka žalobcu vplyv na správne určenie dane.\n60. Kasačný súd tiež dodáva, že stručný obsah objednávok zo dňa 16. mája 2010 (dodávateľ Telekábel\nPlus, s.r.o.) a zo dňa 02. februára 2011 (subdodávateľ EKZ, spol. s.r.o.), rovnako absencia písomnej\nzmluvy vzhľadom na značnú hodnotu obchodu (aj keď zákon pre zmluvu o dielo obligatórne neurčuje\npísomnú formu) a tiež výrazné navýšenie fakturovanej sumy za tú istú dodávku (EKZ, spol. s.r.o. Telekábel Plus, s.r.o. - žalobca) a skutkové zistenia ohľadom spoločnosti Telekábel Plus, s.r.o a jej\nprávneho nástupcu (nesúčinnosť konateľov dodávateľa Telekábel Plus, s.r.o. vrátane syna žalobcu\nnevynímajúc), podporujú pochybnosti správcu dane. Daňové orgány nezaťažovali žalobcu dôkazným\nbremenom týkajúcim sa iných subjektov. Preverovali ním deklarované plnenie, z ktorého si uplatnil\nprávo na odpočítanie dane na vstupe, a to v rozsahu podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku, pričom\npredmetom daňovej kontroly správcu dane bol žalobcom uplatnený nárok za zdaňovacie obdobie jún\n2012. V prejednávanom prípade správca dane nevykonával kontrolu u iných subjektov zúčastnených\nna deklarovanom obchode a plnenie ich daňových povinností. Správca dane požadoval od žalobcu,\naby dôkazne doložil splnenie formálnych i materiálnych podmienok na odpočítanie dane, ktoré sám\ndeklaroval. Práve táto skutočnosť bola rozhodujúcou pre záver správcu dane o nesplnení podmienok\npodľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH pre odpočítanie dane,\nktorý správne považoval krajský súd za opodstatnený. V tejto súvislosti kasačný súd zdôrazňuje, že vznik\ndaňovej povinnosti deklarovaného dodávateľa Telekábel Plus, s.r.o. sa posudzuje v kontexte so vznikom\ndaňovej povinnosti jeho subdodávateľa EKZ, spol. s.r.o. a keď tomu daňová povinnosť preukázateľne\nnevznikla, nemohla vzniknúť ani dodávateľovi Telekábel Plus, s.r.o. a následne nemohlo dôjsť ani k\noprávnenému odpočítaniu dane žalobcom.\n61. Kasačný súd konštatuje, že kasačná sťažnosť žalobcu neobsahuje žiadne právne relevantné\ntvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.\nKasačný súd preto kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol.\n62. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že žalobcovi, ktorý nemal\nv konaní o kasačnej sťažnosti úspech, nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal (§ 467 ods.\n1 v spojení s § 167 ods. 1 a contrario SSP). Žalovanému orgánu verejnej správy kasačný súd nárok\nna náhradu trov kasačného konania nepriznal, keďže to nemožno spravodlivo požadovať a v súvislosti\ns kasačným konaním žalovanému orgánu verejnej správy ani trovy nevznikli (§ 467 ods. 1 v spojení s\n§ 168 SSP).\n63. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení\ns ust. § 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2S/129/2014", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:9eab838a-cc01-4adf-ae1e-f14f7f840828", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.377.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 377/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 377/2018 z 14. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-14", "citacie_n": 1073, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.377.2018.1"}, {"guid": "ussr:99ccd58d-3024-4af2-aaaa-770eab91e519", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 24/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 24/2013 z 17. 1. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-01-17", "citacie_n": 237, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:99ccd58d-3024-4af2-aaaa-770eab91e519"}], "citovane_v": []}