{"guid": "c6331cd0-6ea3-4eed-b75d-b336de5cd48c:9d7d6f74-ba19-40fa-83ef-cb89ec7ee6bc", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:1013202227.3", "spisova_znacka": "5Obo/13/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo/13/2020 z 30. 11. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. novembra 2021, sp. zn. 5Obo/13/2020, ECLI:SK:NSSR:2021:1013202227.3", "identifikacne_cislo": "1013202227", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivana Nemčeková", "sudca_id": 500, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ivana-nemcekova-500", "datum_vydania": "2021-11-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Incidenčné spory"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/328/#paragraf-19.odsek-1", "nazov": "§ 19 ods. 1 ZKV", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/328/#paragraf-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/328-1991/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/328/#paragraf-19.odsek-2", "nazov": "§ 19 ods. 2 ZKV", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/328/#paragraf-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/328-1991/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-4.odsek-1", "nazov": "§ 4 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-4.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-1995/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-41.odsek-1", "nazov": "§ 41 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-41.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-1995/paragraf-41"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-70.odsek-1", "nazov": "§ 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-70.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-1995/paragraf-70"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/92/#paragraf-19.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 92/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/92/#paragraf-19.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/92-1991/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/92/#paragraf-19.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 19 ods. 2 písm. a) zákona č. 92/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/92/#paragraf-19.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/92-1991/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/92/#paragraf-19.odsek-4.pismeno-a", "nazov": "§ 19 ods. 4 písm. a) zákona č. 92/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/92/#paragraf-19.odsek-4.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/92-1991/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "nazov": "§ 39 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-230", "nazov": "§ 230 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-230", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-230"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-4", "nazov": "§ 470 ods. 4 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-470"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/328#paragraf-19", "/SK/ZZ/1995/162#paragraf-4", "/SK/ZZ/1995/162#paragraf-41", "/SK/ZZ/1995/162#paragraf-70", "/SK/ZZ/1991/92#paragraf-19", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-39", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-230", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-470"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9d7d6f74-ba19-40fa-83ef-cb89ec7ee6bc", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:1013202227.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:1013202227.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:1013202227.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Obo/13/2020\n1013202227\n30. 11. 2021\nJUDr. Ivana Nemčeková\nECLI:SK:NSSR:2021:1013202227.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Nemčekovej\na členiek senátu JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD. a JUDr. Lenky Praženkovej, v spore žalobcu\nCORPORA, a.s., Záhradnícka 68, Bratislava, IČO: 35 804 432, zastúpeného advokátskou kanceláriou\nPATENT IURIST s.r.o., Dostojevského rad 5, Bratislava,\nIČO: 36 724 467, proti žalovanému Mgr. Ing. Pavol Korytár, so sídlom kancelárie správcu Sladovnícka\n13, Trnava, správca konkurznej podstaty úpadcu TRANSGALANTA, a.s., v konkurze, Matúškovská 606,\nGalanta, IČO: 34 102 264, zastúpenému advokátskou kanceláriou Zvara advokáti s. r. o., Nám. SNP 1,\nBratislava, IČO: 46 547 878, o vylúčenie veci z konkurznej podstaty úpadcu, o odvolaní žalobcu proti\nrozsudku Krajského súdu v Bratislave\nz 29. septembra 2020, č. k. 1Cbi/10/2013-264, takto\nrozhodol:\nI. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 29. septembra 2020, č. k. 1Cbi/10/2013-264,\npotvrdzuje.\nII. Žalovaný m á n á r o k proti žalobcovi na plnú náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 1. júna 2016,\nč. k. 1Cbi/10/2013-190 (v poradí prvým), rozhodol o zamietnutí žaloby a žalovanému priznal nárok na\nnáhradu trov konania v sume 346,78 eur.\n2. Na odvolanie žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „odvolací súd“)\nuznesením z 25. mája 2017, sp. zn. 5Obo/28/2016, v poradí prvý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil\na vrátil mu vec na ďalšie konanie. Konštatoval nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku a uviedol,\nže napadnuté rozhodnutie neobsahovalo vyhodnotenie vykonaných dôkazov, vysvetlenie nevykonania\nniektorých navrhnutých dôkazov,\nani ako sa súd prvej inštancie vysporiadal s právnymi názormi uvedenými vo viacerých, stranami\nuvádzaných rozhodnutiach najvyššieho súdu a Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný\nsúd“), so zdôvodnením prípadného odklonu od rozhodovacej praxe v obdobnej alebo identickej veci,\nresp., prečo sa uvedená rozhodovacia prax na daný prípad nevzťahuje. Súd prvej inštancie sa\ntiež nevysporiadal s argumentáciou žalobcu k testu proporcionality dvoch princípov - ochrany práva\npôvodného vlastníka a ochrany práva dobrej viery nového nadobúdateľa. Rovnako sa súd prvej inštancie\nnevysporiadal s argumentáciou žalobcu vyslovenou k záverom v konaní vedenom pred Okresným\nsúdom v Galante sp. zn. 12Cb/40/2000 a k námietke res iudicata. V odôvodnení absentuje aj vysvetlenie\nk argumentácii žalovaného uvedenej vo vyjadrení k odvolaniu (dôvodnosť neopakovania dokazovania,\nneposkytnutia vyššej ochrany žalobcovi na úkor ochrany skutočnému vlastníkovi a jeho veriteľom,\nneprihliadnutie na ojedinelý právny názor ústavného súdu v náleze\n\nsp. zn. I. ÚS 549/2015). Najvyšší súd uložil súdu prvej inštancie v ďalšom konaní postupovať v\ndokazovaní podľa úpravy (platnej a účinnej od 1. júla 2016) v zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový\nporiadok (ďalej aj „CSP“), za rešpektovania ust. § 470 ods. 1 a 2 CSP.\n3. Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 29. septembra 2020, č. k. 1Cbi/10/2013-264\n(v poradí druhým), rozhodol o zamietnutí žaloby a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok\nna náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením.\n4. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobou, doručenou súdu dňa\n19. decembra 2013, sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť vylúčiť z konkurznej\npodstaty úpadcu TRANSGALANTA, a.s., v konkurze, Matúškovská 606, Galanta, IČO: 34 102 264 (ďalej\naj „úpadca“ alebo „TRANSGALANTA, a.s.“ ), v prospech žalobcu nehnuteľnosti nachádzajúce sa v\nkatastrálnom území T., evidované Okresným úradom Galanta na LV č. XXXX,. bližšie špecifikované v\nžalobnom petite. Žalobu podal\nna základe výzvy Krajského súdu v Bratislave z 18. novembra 2013, č. k. 4K/367/1999-963, ktorou mu\nbolo oznámené zaradenie predmetných nehnuteľností žalovaným správcom\ndo konkurznej podstaty úpadcu. Žalovaný to odôvodnil tým, že Zmluvou o predaji podniku\nč. 1143/1995 z 29. septembra 1995 Fond národného majetku Slovenskej republiky\n(ďalej aj „FNM“) predal úpadcovi podnik Nákladná automobilová doprava Galanta š.p.\nÚpadca pred vyhlásením konkurzu na jeho majetok v rozpore s ust. § 19a zákona č. 92/1991 Zb.\no podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby (ďalej aj „zák. č. 92/1991 Zb.“) previedol časť\nnehnuteľného majetku bez súhlasu FNM na tretiu osobu, spoločnosť E. T. Trans, a.s., Matúškovská\n885/12, Galanta, IČO: 35 763 167 (ďalej aj „E. T. Trans, a.s.“).\n5. Súd prvej inštancie v intenciách záväzného právneho názoru odvolacieho súdu v predchádzajúcom\nkasačnom rozhodnutí po opätovne vykonanom dokazovaní a jeho skutkovom a právnom vyhodnotení,\nza aplikácie ust. § 19 ods. 1 a 2 zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej aj „ ZKV“), § 4 ods. 1, §\n41 ods. 1, § 70 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv\nk nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) [ďalej aj „zák. č. 162/1995 Z. z.“ alebo „katastrálny zákon“], § 19a\nods. 1, 2 a 4 zák. č. 92/1991 Zb., § 39 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších\npredpisov (ďalej aj „OZ“), dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby a zamietol ju.\n6. Za nesporné považoval zistenia, že predmetné nehnuteľnosti žalovaný zaradil do súpisu konkurznej\npodstaty úpadcu, k momentu rozhodovania sú súčasťou konkurzu a jeho účinky naďalej trvajú.\nPredmetná excindačná žaloba je žalobou na plnenie a nie určovacou žalobou. Žalobca je zapísaný v\npríslušnom katastri nehnuteľností ako vlastník vylučovaných nehnuteľností, preto je osobou konkurzom\ndotknutou a oprávnenou na podanie návrhu\nna vylúčenie veci zo súpisu konkurznej podstaty. Keďže údaje v katastri sú hodnoverné,\nkým sa nepreukáže opak (pozn. odvolacieho súdu - v zmysle ust. § 70 ods. 1\nzák. č. 162/1995 Z. z., a nie § 40 ods. 1 ako je chybne citované v rozhodnutí), súd prvej inštancie\nsa zaoberal otázkou platnosti právnych úkonov, ktorými žalobca a jeho právny predchodca nadobudli\ndotknuté vlastníctvo. Uviedol, že posúdenie platnosti prevodu sporných nehnuteľností z úpadcu na E.\nT. Trans, a.s., bolo predmetom rozhodnutí v konaniach\nna Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 6Cbi/32/2007 a na Okresnom súde Galanta\npod sp. zn. 12Cb/40/2000 a vyplýva z nich, že právny úkon, ktorým vložil úpadca sporné nehnuteľnosti\ndo základného imania E. T. Trans, a.s., je neplatný. Keďže skutkový stav v danom prípade je identický\nako v citovaných konaniach na Okresnom súde Galanta\na na Krajskom súde v Bratislave, preto pokiaľ ide o posúdenie neplatnosti právneho úkonu nadobúdateľa\na naň nadväzujúcich úkonov, nie je dôvod na iný právny záver.\n7. Súd prvej inštancie reagujúc na tvrdenia žalobcu uviedol, že právoplatný rozsudok v konaní vedenom\nna Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 12Cb/40/2000 nepredstavuje vo vzťahu k tomuto konaniu\nprekážku res iudicata. Teória procesného práva vymedzuje prekážku právoplatne rozhodnutej veci (§\n230 CSP) dvoma kritériami, a to totožnosťou osôb, t. j. strán sporu a totožnosťou predmetu konania.\nV danom prípade predstavovala žaloba na Okresnom súde Galanta žalobu určovaciu, pričom bola\nzamietnutá z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu, teda subjektu, ktorý ako strana v danom\nspore ani nevystupuje.\n\nVlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam preto musel súd prvej inštancie posudzovať v tomto konaní\nako otázku predbežnú.\n8. Vzhľadom na tvrdenie žalobcu, že predmetné nehnuteľnosti nadobudol do vlastníctva dobromyseľne\n(pozn. odvolacieho súdu - v napadnutom rozsudku je uvádzaný tiež pojem\n„v dobrej viere“) sa súd prvej inštancie zaoberal aj testom proporcionality dvoch princípov - ochrany\npráva pôvodného vlastníka a ochrany práva nového dobromyseľného nadobúdateľa. Pritom zdôraznil,\nže slovenský právny poriadok nadobúdanie vlastníckeho práva na základe neplatného právneho úkonu\nnepripúšťa. Poukázal však aj na nález ústavného súdu,\nč. k. I. ÚS 549/2015-33, zo 16. marca 2016, zo záverov ktorého za určitých individuálnych okolností\nvýnimočne vyplýva možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva od nevlastníka\nna základe dobromyseľnosti nadobúdateľa. To však podľa súdu prvej inštancie neznamená,\nže sa automaticky poskytne ochrana novému nadobúdateľovi, ktorý konal v dôvere v zápis v katastri,\noproti pôvodnému vlastníkovi, ktorého vlastnícke právo, vzhľadom na neplatný právny úkon, trvá. V tejto\nsúvislosti s poukazom na ust. § 130 OZ uviedol, že pri hodnotení dobromyseľnosti je vždy nevyhnutné\nbrať do úvahy, či držiteľ nemal, resp. nemohol mať,\npri normálnej opatrnosti, ktorú je možné od každého požadovať vzhľadom na okolnosti prípadu, dôvodné\npochybnosti, že mu vec patrí.\n9. S odkazom na závery uznesenia najvyššieho súdu, sp. zn. 6Cdo/71/2011, súd prvej inštancie\npri skúmaní dobromyseľnosti na strane žalobcu uviedol, že pokiaľ sa pod pojem bežná opatrnosť\n(dobromyseľného nadobúdateľa) zahŕňa aj požiadavka aktívneho prístupu k zisteniu rozhodných\nskutočností, tak z tohto hľadiska žalobca pri nadobúdaní predmetných nehnuteľností dobromyseľný\nnebol. V tomto smere konštatoval, že žalobca nebol\npri nadobúdaní predmetných nehnuteľností dobromyseľný, keďže ide o podnikateľský subjekt, od\nktorého sa vyžaduje určitý stupeň znalostí a obozretnosti, naviac, ak predseda predstavenstva žalobcu\nbol v rozhodnom čase zapísaný v zozname správcov konkurznej podstaty.\nŽalobca si musel byť vedomý, vzhľadom na charakter a umiestnenie predmetných nehnuteľností v\nbývalom areáli SAD š. p. Galanta, že išlo o privatizovaný majetok bývalého štátneho podniku a na jeho\nscudzenie bol potrebný súhlas FNM. Vzhľadom na tieto skutočnosti žalobca mohol a mal konať aktívne,\nt. j. zistiť si pôvod nadobudnutia predmetných nehnuteľností a nemal sa uspokojiť iba s výpisom z listu\nvlastníctva; mal možnosť získať pôvodné listy vlastníctva a domáhať sa od predávajúceho predloženia\nprávne relevantných listín, za akých podmienok predávajúci sporné nehnuteľnosti nadobudol. Ak sa\nžalobca obrátil na pôvodného správcu úpadcu TRANSGALANTA, a.s. s dopytom, či budú predmetné\nnehnuteľnosti zahrnuté do majetku konkurznej podstaty, svedčí to o tom, že mal pochybnosti o\nnadobudnutí, a preto sa nemal uspokojiť s odpoveďou, ale aktívne získať listiny, ktoré boli podkladom\nnadobudnutia.\n10. Podľa súdu prvej inštancie preto žalobca nekonal s odbornou starostlivosťou, ak nezisťoval, v koho\nvlastníctve boli pôvodne predmetné nehnuteľnosti. To, že nehnuteľnosti boli zapísané do konkurznej\npodstaty ďalším správcom, nie je relevantné. Súd prvej inštancie uzavrel,\nže žalobca nebol pri nadobudnutí sporných nehnuteľností dobromyseľný, a teda neboli zistené také\nvýnimočné okolnosti, aby bola prelomená zásada nemožnosti nadobudnutia vlastníckeho práva od\nnevlastníka. V tomto smere poukázal na rozhodnutie ústavného súdu\nsp. zn. I. ÚS 50/2010 a na zásadu (z rímskeho práva) nemo plus iuris ad alium transferre potest, quam\nipse habet, t. j., že nikto nemôže previesť na iného právo, ktoré sám nemá\n(ďalej tiež skrátene „nemo plus iuris“). Záverom uviedol, že pokiaľ zápis v katastri nehnuteľností\nnezodpovedá skutočnosti, má skutočnosť prevahu nad týmto zápisom.\nO náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 2 CSP.\n11. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca\n(ďalej tiež „odvolateľ“), a to výslovne z dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, že súd\nnesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v\ntakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, v zmysle ust. § 365\nods. 1 písm. e/ CSP, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie\nrozhodujúcich skutočností a tiež v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, že súd prvej inštancie dospel\nna základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.\n\n12. Odvolateľ v odôvodnení odvolania poukázal na iné súdne konanie na Okresnom súde Galanta, sp.\nzn. 12Cb/40/2000, vyvolané 22. decembra 1999 pôvodne zo strany FNM voči TRANSGALANTA, a.s. o\nurčenie neplatnosti právnych úkonov úpadcu pri prevode majetku\na podrobne opísal jeho priebeh. Podľa odvolateľa bolo napokon jeho predmetom rozhodovanie o návrhu\nna určenie, či úpadca je vlastníkom sporných nehnuteľností a ak došlo k zamietnutiu tohto návrhu, bolo\npotrebné uvedený záver zohľadniť v danom konaní. V tomto smere nesúhlasil so závermi Krajského súdu\nv Bratislave voči námietke odvolateľa o existencii prekážky res iudicata, ani s jeho právnym posúdením\nveci v konštatovaní, že vylučovacia žaloba je žalobou na plnenie, a preto nemožno uvažovať o prekážke\nveci rozhodnutej vo vzťahu ku konaniu na Okresnom súde Galanta sp. zn. 12Cb/40/2000. Odvolateľ\nvyjadril názor,\nže žaloba o vylúčenie veci z konkurznej podstaty a obdobne aj žaloba o vylúčenie veci z exekúcie, sú\nv zmysle procesnej teórie žalobami určovacími v zmysle § 137 písm. c/ CSP, ktorých predmetom je\nurčenie (zistenie), či žalobcovi (ne)svedčí právo vylučujúce zápis vecí do súpisu konkurznej podstaty,\nresp. vylučujúce ich exekvovanie, pričom to, že žalobca nemá povinnosť preukázať naliehavý právny\nzáujem na tomto určení, ktorý vyplýva z osobitného predpisu (Zákon o konkurze a reštrukturalizácii,\nresp. Zákon o konkurze a vyrovnaní), nemôže byť bez ďalšieho kritériom na vyslovenie, že ide o žalobu\nna plnenie; vylučovacia žaloba\nmá podobný charakter ako negatívna určovacia žaloba. Preto ak v konaní na Okresnom súde\nGalanta pod sp. zn. 12Cb/40/2000 bola žaloba zamietnutá, predstavuje toto rozhodnutie prekážku veci\nrozhodnutej a podľa odvolateľa neobstojí ani tvrdenie, že dôvodom zamietnutia bol nedostatok aktívnej\nlegitimácie žalujúcej strany sporu.\n13. Odvolateľ zdôraznil, že sporné nehnuteľnosti nadobudol dobromyseľne (pozn. odvolacieho súdu v odvolaní uvádza pojem „v dobrej viere“), vychádzajúc z údajov evidovaných v katastri nehnuteľností,\nuhradil spoločnosti E. T. Trans, a.s. dohodnutú kúpnu cenu a až do doručenia uznesenia Okresného\nsúdu Galanta z 15. júla 2009, č. k. 12Cb/40/2000 - 220, nemal objektívne o uvedenom spore,\nspochybňujúcom jeho vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam, vedomosť. Tieto skutočnosti neboli\nani zaznamenané v údajoch katastra nehnuteľností; k zápisu poznámky o vedení sporu o určenie\nvlastníctva k nehnuteľnostiam došlo až v priebehu roka 2011 (po viac ako 12 rokoch). V tomto smere\nodvolateľ vytýkal pasivitu aj FNM, avšak súd prvej inštancie sa s týmito argumentmi v rozhodnutí\npri analýze testu proporcionality žiadnym spôsobom nevysporiadal. Ak by odvolateľ mal vedomosť\no spornosti vlastníctva k nehnuteľnostiam, tieto by nekúpil, resp. v nasledujúcich rokoch by do ich\nzhodnotenia rozsiahlo neinvestoval (výmena strechy, okien, oprava kúrenia, vybudovanie\nresp. rekonštrukcia kanalizačnej, plynovej, vodovodnej prípojky a pod.). O tom, že E. T. Trans, a.s., je\noprávneným vlastníkom sporných nehnuteľností nepochyboval aj vzhľadom\nna odvolateľom vyžiadané oznámenie vtedajšieho správcu konkurznej podstaty TRANSGALANTA, a.s.\no ich nezaradení do konkurznej podstaty úpadcu. Následné zaradenie nehnuteľností ďalším správcom\ndo konkurznej podstaty úpadcu v r. 2013, t.j. 14 rokov po začatí konkurzného konania, považoval\nodvolateľ voči nemu za šikanózny výkon práva, ktorý\nby nemal požívať právnu ochranu.\n14. Odvolateľ bol toho názoru, že v konaní preukázal, že v súvislosti s nadobudnutím sporných\nnehnuteľností postupoval starostlivo a obozretne, keď mu predchádzali osobné rokovania\nso štatutárom E. T. Trans, a.s., s Daňovým úradom Galanta (veriteľom prevodcu), vyžiadanie úplného\nvýpisu z príslušného listu vlastníctva a vyššie spomínanej informácie od správcu\nJUDr. Milana Zimana. Zvýraznil, že v čase nadobudnutia nehnuteľností nebola hodnovernosť údajov\nv katastri nehnuteľností spochybnená. Pritom subjekty, ktoré v tomto ohľade mali zákonnú povinnosť\npredchádzať vzniku možnej škody na strane žalobcu, si notifikačnú povinnosť v rozhodnom čase\nnesplnili. Odvolateľ sa o sporné nehnuteľnosti staral ako riadny hospodár. Uvedené bolo významné aj\nz hľadiska posudzovania dobromyseľnosti\npri nadobudnutí nehnuteľností. Odvolateľ nesúhlasil s prvostupňovým súdom, že napriek materiálnej\npublicite a s ňou súvisiacou domnienkou hodnovernosti údajov v katastri nehnuteľností si mal ohľadom\nnadobúdaných nehnuteľností overovať cca 10 rokov spätne\nich právny stav a dobromyseľnosť svojich právnych predchodcov.\n15. Odvolateľ ďalej poukázal na to, že vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam nadobudol\nna základe kúpnej zmluvy z 28. februára 2003 a v spojitosti s rozhodnutím o povolení vkladu z 22. júla\n2003, t.j. takmer 3 a pol roka od prevodu vlastníckeho práva z úpadcu na E. T. Trans, a.s. Úpadcom,\n\nresp. jeho správcom, nebola až do r. 2013 v súvislosti s dotknutými nehnuteľnosťami vyvíjaná aktivita\nsmerujúca k speňaženiu nehnuteľností v rámci konkurzu\nna majetok úpadcu. Za týchto okolností je nespravodlivé, aby bola odopretá akákoľvek ochrana\nžalobcovi, ktorý dané nehnuteľnosti nadobudol dobromyseľne a za ktoré zaplatil.\nV tomto smere nie je možné k rozhodnutiu pristupovať formalisticky a nehľadať vyvážené a spravodlivé\nriešenie celej situácie. Z týchto dôvodov odvolateľ apeloval na potrebu poskytnutia ochrany jeho žalobou\nuplatnenému právu na vylúčenie sporných vecí z konkurznej podstaty úpadcu a navrhol, aby odvolací\nsúd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobe vyhovie a v celom rozsahu mu voči\nžalovanému prizná aj nárok na náhradu trov konania.\n16. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej\ninštancie ako vecne správny potvrdil a priznal mu plnú náhradu trov odvolacieho konania. Zrekapituloval\ndôvody podaného odvolania a zaujal k nim podrobnú právnu argumentáciu. Zdôraznil, že ak správca\núpadcu zapísaním sporných nehnuteľností do súpisu majetku úpadcu považuje nadobúdacie tituly\nžalobcu za absolútne neplatné, t.j. spochybňuje vlastnícke právo žalobcu, je v zmysle úpravy ZKV\njediným spôsobom ochrany vlastníckeho práva predmetné konanie o vylúčenie sporných nehnuteľností,\nna čo nemá vplyv ani predchádzajúce rozhodnutie zamietajúce žalobu o určenie vlastníckeho práva\n(pre nedostatok aktívnej legitimácie) v konaní vedenom na Okresnom súde Galanta pod sp. zn.\n12Cb/40/2000. Rozhodovacia prax najvyššieho súdu je zjednotená v tom, že vylučovacia žaloba je\nsvojím charakterom žalobou\nna plnenie a otázku vlastníckeho práva súd posudzuje ako otázku predbežnú.\nPovinnosť správcu podať návrh na vyznačenie poznámky o existencii sporu do katastra nehnuteľností\nnebola v ZKV upravená, uvedené platí až od úpravy v § 78 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z o konkurze a\nreštrukturalizácii (ďalej aj „ZKR“) a od 1. decembra 2012 podľa novelizovanej úpravy v ust. § 78 ods.\n10 ZKR. To, že pôvodný správca (JUDr. Milan Ziman) sporné nehnuteľnosti do konkurznej podstaty\nnezapísal a vykonal tak nový správca\n(JUDr. Martina Mrázová), nie je možné považovať za šikanózny výkon práva. Ani žalobcom vytýkaný\npostup správneho orgánu - katastra nehnuteľností, nenahrádza povinnosť žalobcu postupovať pri\nuzatváraní kúpnej zmluvy s opatrnosťou a náležitou odbornou starostlivosťou; na zvýšenú opatrnosť\nžalobcu nabádala už len tá skutočnosť, že kupoval nehnuteľnosti\nod spoločnosti, ktorá mala nielen vysoké nedoplatky na daniach, ale aj ďalšie záväzky,\no čom svedčí konkurz, vyhlásený na E. T. Trans, a.s. krátko po uzatvorení kúpnej zmluvy\nso žalobcom. Je na ťarchu žalobcu, keď si pochybnosti súvisiace s nadobúdaním sporných\nnehnuteľností a informácie o legitimite ich prevodov nezabezpečil priamo od FNM,\nale sa „uspokojil“ len so stanoviskom správcu úpadcu JUDr. Milana Zimana. Žalovaný odkázal aj na\nnález ústavného súdu č. k. III. ÚS 60/2018-38 z 22. mája 2018, podľa ktorého (bod 32.) „...koncepcia\nprávnej domnienky dobromyseľnosti sa viaže a je spojená so zachovaním náležitej opatrnosti, ktorú\nmožno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať“. Uviedol, že\nnapadnutý rozsudok považuje za zákonný, správny a spravodlivý a odvolanie žalobcu za nedôvodné.\n17. Odvolateľ v replike k vyjadreniu žalovaného uviedol len, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojej\nargumentácie obsiahnutej v odvolaní.\n18. Najvyšší súd Slovenskej republiky po prejednaní včas podaného odvolania v rozsahu\na z dôvodov v ňom uvedených, viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (ust. §\n379, § 380 ods. 1 a § 383 CSP), bez nariadenia pojednávania (ust. § 385 ods. 1 CSP\na contrario) dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.\n19. Najvyšší súd uvádza, že je funkčne príslušný na prejednanie odvolaní proti rozsudkom krajských\nsúdov, ktoré vo veci konali a rozhodovali ako súdy prvej inštancie. Uvedené platí napriek skutočnosti,\nže právna úprava Civilného sporového poriadku účinného\nod 1. júla 2016 výslovne neupravuje funkčnú príslušnosť najvyššieho súdu ako odvolacieho\nsúdu proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov prvej inštancie na rozdiel od právnej\núpravy účinnej do 30. júna 2016 (viď ustanovenie § 10 ods. 2 OSP), s výnimkou konania\no abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach (viď ustanovenie § 31 ods. 2 CSP).\nV tejto súvislosti je potrebné vychádzať z prechodného ustanovenia § 470 ods. 4 CSP, v zmysle\nktorého konania začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa\npredpisov účinných do 30. júna 2016 dokončia súdy, na ktorých sa konanie začalo.\n\nUvedené znamená, že konanie, ktoré sa začalo do 30. júna 2016 na krajskom súde ako súde\nprvej inštancie, sa na tomto súde dokončí podľa Civilného sporového poriadku. Táto istá zásada platí aj\npre štádium odvolacieho konania, že pokiaľ podľa právnej úpravy účinnej\ndo 30. júna 2016 o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov prvej inštancie rozhodoval\nnajvyšší súd, tak je najvyšší súd odvolacím súdom vo veciach, v ktorých koná\na rozhoduje krajský súd ako súd prvej inštancie, aj podľa právnej úpravy účinnej\nod 1. júla 2016. Zároveň tento záver vyplýva aj z aplikácie čl. 4 Základných princípov,\nna ktorých je Civilný sporový poriadok postavený, ako aj z ustanovenia § 34 CSP v spojení\ns ustanovením § 31 ods. 2 CSP. V ustanovení § 31 ods. 2 CSP je výslovne upravená funkčná príslušnosť\nnajvyššieho súdu ako odvolacieho súdu proti rozhodnutiam krajských súdov vydaným v sporoch o\nabstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach. Z uvedeného vyplýva záver, že aj v ďalších veciach,\nv ktorých koná a rozhoduje krajský súd ako súd prvej inštancie podľa predpisov účinných do 30. júna\n2016, rozhoduje o odvolaniach najvyšší súd\n(rovnako aj uznesenie najvyššieho súdu z 11. júla 2017, sp. zn. 3Obo/18/2017 a uznesenie\nzo 14. mája 2020, sp. zn. 5Obo/12/2019).\n20. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí,\nak je vo výroku vecne správne.\n21. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie\ndôvody.\n22. S poukazom na citované zákonné ustanovenia odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu a z\ndôvodov podaného odvolania uvádza, že napadnutý rozsudok i z hľadiska odôvodnenia\nje koherentný so zákonnou úpravou správne aplikovanou a interpretovanou súdom prvej inštancie na\nzistený skutkový stav tak, ako vyplynul z dokazovania dostatočne vykonaného pre možnosť rozhodnutia\nvo veci samej. V napadnutom rozsudku pritom súd prvej inštancie poskytol odpoveď na všetky kľúčové\notázky týkajúce sa prejednávanej veci, nastolené sporovými stranami v konaní, preto nebol priestor pre\nprijatie iného záveru v rámci odvolacieho konania, limitovaného rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu,\nnež ktoré vyústili do rozhodnutia o potvrdení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie ako vecne\nsprávneho rozhodnutia Keďže sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, ktoré považuje za vecne správne, odkazuje na jeho dôvody uvedené súdom prvej inštancie\na len na zdôraznenie ich správnosti uvádza nasledovné.\n23. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie vecnej správnosti napadnutého\nvýroku I. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalobu zamietol a výroku II., ktorým priznal žalovanému\nvoči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.\nNapadnutému rozhodnutiu odvolateľ vytýka vecnú nesprávnosť z hľadiska: (A/) namietaného\nkonkrétneho procesného postupu, (B/) nevykonania navrhnutých dôkazov, potrebných\nna zistenie rozhodujúcich skutočností ako aj (C/) nesprávnych skutkových zistení, ku ktorým dospel súd\nprvej inštancie na základe vykonaných dôkazov.\n24. Odvolateľ primárne namietol (A/), že súd prvej inštancie mu ako strane sporu znemožnil,\naby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva\nna spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP). Uvedená procesná vada prvoinštančného konania\nmala spočívať v prejednaní a rozhodnutí sporu napriek prekážke veci rozsúdenej\n(res iudicata), ktorú malo predstavovať právoplatné rozhodnutie v spore vedenom\nna Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 12C/40/2000.\n25. Podľa ust. § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Prekážka\nrozsúdenej veci svojou podstatou patrí k procesným podmienkam konania.\nTáto prekážka nastáva predovšetkým vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom\nuž bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania (totožnosť veci) a tých istých\nosôb (totožnosť osôb - účastníkov/strán). Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo\nstav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j.\nak vyplýva z rovnakého skutku)\n\n[pozri uznesenie najvyššieho súdu z 27. septembra 2012, sp. zn. 2Cdo/71/2012]. O tú istú vec ide vtedy,\nkeď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa\ntýka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb.\nPritom nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné\npostavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom konaní alebo naopak).\nTen istý predmet konania je daný, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z\nrovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený\n(t. j. vyplýva z rovnakého skutku). Konanie sa týka tých istých osôb v prípade, ak v novom konaní\nvystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov (či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej\nsukcesie). Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej,\nnie je významné, ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného\nkonania. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej/skutok)\nbol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne, resp. inak. (pozri\nrozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/120/2009).\nPrekážka právoplatne rozhodnutej veci nie je daná v prípade, ak v novom konaní ide o ten istý právny\nvzťah medzi tými istými účastníkmi, avšak novo uplatnený nárok sa opiera\no iné skutočnosti, ktoré tu neboli v čase pôvodného konania (pozri rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn.\n3Cdo/42/2008). Právoplatný rozsudok o žalobe na plnenie vytvára z hľadiska identity predmetu konania\nprekážku rozsúdenej veci pre konanie o žalobe na určenie, či tu právo alebo právny vzťah je, alebo nie\nje, vychádzajúcej z rovnakého skutkového\nzákladu/z rovnakého skutku (R 110/2003).\n26. Odvolací súd aj v nadväznosti na uvedené všeobecné postuláty považoval za správny záver súdu\nprvej inštancie, že v posudzovanom prípade prekážka veci rozsúdenej daná nie je, keďže konanie\no určenie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam vedenom na Okresnom súde Galanta pod\nsp. zn. 12C/40/2000 bolo síce právoplatne skončené rozhodnutím o zamietnutí žaloby aj voči k\n(tam žalovanému) odvolateľovi, avšak (bez ďalšieho vecného posudzovania nároku) len z dôvodu\nzisteného nedostatku aktívnej legitimácie žalujúcej strany, a to navyše subjektu, ktorý vo veci aktuálne\nprejednávanej ani nevystupuje. Pre existenciu prekážky veci rozhodnutej tak nebola splnená podmienka\ntotožnosti osôb (strán sporu) a súčasne, zamietnutím žaloby o určenie vlastníckeho práva k dotknutým\nnehnuteľnostiam z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalujúceho subjektu nedošlo ani k splneniu\npodmienky totožnosti veci\nvo vzťahu k tu posudzovanému excindačnému sporu.\n27. Odvolací súd sa nestotožnil ani s názorom/námietkou odvolateľa, že civilné sporové konanie o\nvylúčenie veci z konkurznej podstaty (tu podľa úpravy ZKV) má charakter konania o určovacej žalobe.\nNajvyšší súd sa už v minulosti vyjadril (ako súd dovolací - pozri\nnapr. rozsudok zo 16. februára 2021, sp. zn. 5Obdo/24/2020), že vylučovaciu žalobu je treba odlišovať\nod žaloby na určenie vlastníckeho práva. Pritom odkázal aj na zhodné závery ústavného súdu (pozri\nuznesenie Ústavného súdu SR z 3. júla 2019,\nsp. zn. II. ÚS 193/2019), podľa ktorého vylučovaciu žalobu je treba odlišovať od žaloby\nna určenie vlastníckeho práva. Zapísanie určitého majetku do súpisu konkurznej podstaty umožňuje\nsprávcovi nakladať s takýmto majetkom podliehajúcim konkurzu a následne\nho speňažovať. Právnym prostriedkom ochrany inej osoby (spravidla vlastníka) proti neoprávnenému\nzahrnutiu takéhoto majetku do súpisu konkurznej podstaty je práve vylučovacia (excindačná) žaloba.\nRozhodnutie súdu o určení vlastníckeho práva žalobcu nie je takou právnou skutočnosťou, ktorá by\nmala sama osebe za následok vylúčenie tejto veci zo súpisu majetku patriacej do konkurznej podstaty.\n28. „V konaní o vylučovacej žalobe môže byť otázka vlastníctva riešená iba ako otázka predbežná, a\nto len za predpokladu, že má pre rozhodnutie sporu právny význam, pričom súd sa s touto otázkou\nvysporadúva iba v odôvodnení rozhodnutia, nie v samotnom enunciáte. Jej účelom je dosiahnuť\nvylúčenie určitého majetku zo súpisu a predísť jeho speňaženiu; takýto výsledok nemožno dosiahnuť\nprostredníctvom určovacej žaloby vzhľadom na dikciu § 78 ods. 8 ZKR. Zahrnutím majetku do konkurznej\npodstaty sa nemení skutočný vlastník tohto majetku, nech ním bol úpadca alebo iná osoba. Zápisom\nmajetku\ndo súpisu konkurznej podstaty, rovnako ako právoplatným rozhodnutím o jeho vylúčení\nzo súpisu konkurznej podstaty, nedochádza k určeniu vlastníckeho práva k majetku.\n\nZápis majetku do súpisu konkurznej podstaty iba deklaruje navonok skutočnosť, že správca konkurznej\npodstaty považuje takýto majetok za majetok podstaty a nakladá\ns ním ako s majetkom podliehajúcim konkurzu. Zapísanie určitého majetku do súpisu konkurznej\npodstaty tak umožňuje správcovi i jeho následné speňažovanie.\nV prípade žaloby o určenie vlastníctva súd môže skúmať, či žalobca je alebo\nnie je vlastníkom veci, no otázkou, či vec bola zahrnutá do súpisu podstaty oprávnene\nsa nezaoberá, pretože to nie je predmetom konania vyvolaného určovacou žalobou.\nAj keď k vylúčeniu veci zo súpisu podstaty môže dôjsť len na základe rozhodnutia súdu\no vylúčení veci zo súpisu podstaty, nebráni to úspešnému uplatneniu žaloby o určenie vlastníckeho\npráva k tejto veci následne. Prípadné rozhodnutie súdu o vylúčení veci\nzo súpisu podstaty nie je podkladom pre zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností“ (pozri\nrozsudok najvyššieho súdu zo 16. februára 2021, sp. zn. 5Obdo/24/2020, ods. 37). Odvolací súd\npoznamenáva, že hoci citované rozhodnutie najvyššieho súdu vychádza z právnej úpravy ZKR, vyššie\nuvedené úvahy k právnemu charakteru excindačného konania vo vzťahu ku konaniu (žalobe) o určenie\nvlastníckeho práva k veci, obdobne platia i pre úpravu podľa ZKV.\n29. Z uvedeného je zrejmé, že bol správny záver súdu prvej inštancie, keď v existencii rozhodnutia\no určovacej žalobe o vlastníckom práve k sporným nehnuteľnostiam, podanej aj voči spoločnosti\nCORPORA, a.s., zamietnutej z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie na podanie takej žaloby subjektu\nžalujúceho v konaní na Okresnom súde Galanta\nsp. zn. 12C/40/2000, nevidel prekážku veci rozhodnutej vo vzťahu k tu prebiehajúcemu sporovému\nincidenčnému konaniu o excindačnej žalobe.\n30. Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že pokiaľ odvolateľ namietal existenciu prekážky\nres iudicata ako vadu prvoinštančného konania a tento odvolací dôvod vymedzil s výslovným odkazom\nna ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, tak z hľadiska úpravy odvolacích dôvodov obsiahnutej v CSP, mal\nsprávne podradiť svoju tvrdenú námietku\npod ust. § 365 ods. 1 písm. a/ CSP, podľa ktorého odvolanie možno odôvodniť len tým,\nže neboli splnené procesné podmienky. Neexistencia prekážky veci rozsúdenej patrí medzi procesné\npodmienky, ktorých splnenie skúma súd ex offo kedykoľvek počas konania\n(§ 161 ods. 1 CSP). Uvedené však v danej odvolacej veci nemalo na postup a závery odvolacieho súdu\nvplyv, keďže vychádzal z obsahu podanej žaloby (§ 124 ods. 1 vo väzbe na § 378 ods. 1 CSP) a tiež\nvzhľadom na znenie ust. § 380 ods. 2 CSP, podľa ktorého\nna vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok prihliada odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích\ndôvodoch uplatnené.\n31. Odvolací súd z uvedených dôvodov uzatvára, že nezistil v dovolateľom namietanom postupe súdu\nprvej inštancie procesnú vadu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. a/ resp. b/ CSP.\n32. K námietke odvolateľa (B/), že zo strany súdu prvej inštancie nedošlo k vykonaniu navrhnutých\ndôkazov (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP), uvádza odvolací súd, že tento odvolací dôvod, výslovne vyjadrený\nv časti I. (v poradí štvrtý odsek) odvolania, odvolateľ v ďalšom obsahu odvolania nijako nekonkretizoval\na odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, ani konania pred súdom prvej inštancie, ktoré\nmu predchádzalo, existenciu tohto tvrdeného odvolacieho dôvodu neidentifikoval. K tomu odvolací súd\npoukazuje na celý priebeh dokazovania, tak ako bol zachytený do zápisnice o pojednávaní\nzo dňa 29. septembra 2020, č. k. 1Cbi/10/2013-258, z ktorej vyplýva, že v intenciách záverov\npredchádzajúceho kasačného uznesenia odvolacieho súdu z 25. mája 2017, sp. zn. 5Obo/28/2016, bol\npripojený spis Okresného súdu Galanta sp. zn. 12Cb/40/2000, ktorý\nbol zahrnutý do dokazovania, rovnako ako aj „všetky listinné dôkazy, ktoré sú obsahom tohto spisu“,\npričom sporové strany prostredníctvom svojich zástupcov zhodne ku spisu Okresného súdu Galanta sp.\nzn. 12Cb/40/2000 uviedli, že „obsah spisu im je známy“,\nako aj všetky v spise obsiahnuté listinné dôkazy, ktoré boli stranám buď doručené alebo\nich obsah im je známy. Z ďalšej protokolácie vyplýva, že strana žalobcu nemala „iné návrhy na doplnenie\ndokazovania“ a ani v záverečnej reči nevyjadrila žiadne výhrady k predmetu, či spôsobu dokazovania\npred súdom prvej inštancie. Odvolací súd preto dôvodnosť tohto odvolacieho dôvodu nezistil.\n33. K námietke odvolateľa (C/), že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k\nnesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP), odvolací súd uvádza,\n\nže nezistil opodstatnenosť ani tohto odvolacieho dôvodu. Výhrady odvolateľa v podstate smerovali k\ntomu, že podľa jeho názoru mal súd prvej inštancie z vykonaných dôkazov dospieť k opačnému, než\nprijatému záveru, a to, že odvolateľ bol pri nadobudnutí sporných nehnuteľností od prevodcu E. T. Trans,\na.s., dobromyseľný. Po preskúmaní veci sa však odvolací súd stotožnil so súdom prvej inštancie, ktorý\ndospel k záveru, že „žalobca nebol pri nadobudnutí sporných nehnuteľností dobromyseľným a teda\nsúd nezistil také výnimočné okolnosti, aby bola prelomená zásada nadobudnutia vlastníckeho práva od\nnevlastníka“ (ods. 34 napadnutého rozsudku). Správne súd prvej inštancie vo veci považoval\nza relevantné okolnosti v čase uzatvárania zmluvy, ktorou mal žalobca sporné nehnuteľnosti nadobudnúť\ndo vlastníctva. Pokiaľ žalobca zisťoval u pôvodného správcu TRANSGALANTA, a.s., JUDr. Milana\nZimana, či sporné nehnuteľnosti (ne)zapíše\ndo konkurznej podstaty, tak odvolací súd síce súhlasí s odvolateľom, že išlo o prejav jeho obozretnosti\npred nadobudnutím nehnuteľností, ktorý nie je možné vykladať v jeho neprospech, avšak súd prvej\ninštancie pri posudzovaní sporu tak ani neučinil.\nV odseku 33 napadnutého rozsudku súd prvej inštancie, aj s odkazom na uznesenie najvyššieho súdu\nsp. zn. 6Cdo/71/2011, zrozumiteľne vysvetlil, čo možno zahrnúť\npod pojem bežná opatrnosť, ktorú možno od dobromyseľného nadobúdateľa nehnuteľností do\nvlastníctva vyžadovať a prečo z tohto hľadiska nastolená požiadavka aktívneho prístupu k zisteniu\nrozhodných skutočností v žalobcovom prípade splnená nebola.\nZ rozhodnutia je možné zreteľne vyrozumieť správne zistenie a posúdenie, že v prípade žalobcu ako\npodnikateľského subjektu sa vyžadoval určitý stupeň znalostí a obozretnosti a vzhľadom aj na charakter\nnadobúdaných nehnuteľností ako pôvodne privatizovaného majetku bývalého štátneho podniku, bolo\ndôvodné, okrem dopytu u správcu konkurznej podstaty úpadcu TRANSGALANTA, a.s., od ktorého\nnehnuteľnosti nadobudol v poradí ďalší prevodca E. T. Trans, a.s., požadovať v rámci náležitého a\nskutočne obozretného prístupu žalobcu, jeho dôslednosť pri aktívnom získaní listín, ktoré boli podkladom\nnadobudnutia, aj od FNM. Súd prvej inštancie v tomto smere nevykladal („neotáčal“) postup žalobcu v\njeho neprospech, ale vhodne a logicky vysvetlil, že v danom prípade\npre konštatovanie skutočne aktívneho prístupu žalobcu ako nadobúdateľa, aby mohol\nbyť z objektívneho hľadiska považovaný za dobromyseľného nadobúdateľa, nepostačovala len parciálna\ninformácia od pôvodného správcu úpadcu TRANSGALANTA, a.s.,\nale v okolnostiach danej veci bolo dôvodné po ňom požadovať úplné a spoľahlivé preverenie právne\nbezvadného nadobudnutia sporných nehnuteľností spätne až od počiatku reťazenia prevodov, t.j. od\nprivatizácie tohto pôvodne štátneho majetku.\n34. Odvolací súd považuje za akceptovateľnú úvahu súdu prvoinštančného súdu, že nemožno\nkonštatovať dobromyseľnosť na strane žalobcu ako nadobúdateľa sporných nehnuteľností v prípade,\nak išlo o podnikateľa (obchodnú spoločnosť), na čele štatutárneho orgánu ktorej v rozhodnom čase\nstála osoba (predseda predstavenstva), súbežne zapísaná v zozname správcov konkurzných podstát,\na teda na strane ktorej bola dôvodne predpokladaná a vyžadovaná náležitá obozretnosť - odborná\nstarostlivosť vo vzťahu k právne perfektnému nadobúdaniu nehnuteľného majetku, o ktorom bolo aj\nvšeobecne známe, že tvoril súčasť pôvodne privatizovaného majetku štátu (Nákladná automobilová\ndoprav Galanta, š. p.).\nNa tomto závere nič nemení odpoveď pôvodného správcu TRANSGALANTA, a.s., pričom súd prvej\ninštancie správne a opodstatnene uviedol, že u žalobcu už pri tomto dopyte museli existovať určité\npochybnosti o vlastníctve E. T. Trans, a.s. k sporným nehnuteľnostiam.\nTo, že sa žalobca bez ďalšieho spoľahol na informáciu pôvodného správcu TRANSGALANTA, a.s. (JUDr.\nZiman) potvrdzuje, že v rámci potrebnej odbornej starostlivosti vo vzťahu k nadobudnutiu sporných\nnehnuteľnosti neurobil všetko, čo by bolo možné od neho v danom čase požadovať. V tomto smere\npoužil súd prvej inštancie správnu a logickú úvahu, že žalobca mal a mohol preskúmať celú genézu\nnadobudnutia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, počnúc privatizačnou zmluvou a jej\ndodržaním. Rovnako poukaz na zápis vlastníckeho práva E. T. Trans, a.s. v katastri nehnuteľností\npred uzavretím nadobúdacej zmluvy bez zápisov tiarch a poznámok o obmedzení\nči spochybnení (prevodu) vlastníctva, nestačil pre prelomenie princípu nemo\nplus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet, keďže v zmysle ust. § 70 ods. 1 katastrálneho\nzákona, hodnovernosť zápisov v katastri nehnuteľností tvorí vyvrátiteľnú právnu domnienku. V\nposudzovanom prípade teda ani podľa názoru odvolacieho súdu nedošlo k preukázaniu takých\nvýnimočných okolností, ktoré by odôvodnili vychýlenie\nz právnej istoty nastolenej princípom nemo plus iuris v prospech dobromyseľného nadobúdateľa.\n\n35. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu nepochybil pri prejednaní a rozhodnutí sporu z\nhľadiska skutkových zistení a záverov, ani pri ich právnom posúdení.\nSprávne v dôvodoch rozhodnutia, v intenciách záverov predchádzajúceho kasačného uznesenia\nodvolacieho súdu, poukázal aj na príslušnú judikatúru najvyššieho súdu a ústavného súdu. Odvolací\nsúd k týmto dôvodom a na ich doplnenie z recentnej judikatúry poukazuje tiež na závery rozhodnutia\nprijatého veľkým senátom obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR, v uznesení z 27. apríla\n2021, sp. zn. 1VObdo/2/2020, podľa ktorého: „I. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu nie\nje možné nadobudnúť vlastnícke právo, a to ani v prípade, že na jeho podklade bol uskutočnený vklad\nvlastníckeho práva\ndo katastra nehnuteľností. II. S poukazom na právnu zásadu, podľa ktorej nikto nemôže previesť na\niného viac práv, ako sám má (nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet), nemôže\nplatne previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti na inú osobu ten,\nkto je na základe absolútne neplatného právneho úkonu vedený v katastri nehnuteľností\nako vlastník nehnuteľností. III. Dobrá viera nadobúdateľa, že hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec nadobúda\nod vlastníka, má vplyv na nadobudnutie vlastníckeho práva, len pokiaľ zákon v taxatívne vymedzených\nprípadoch nadobudnutie vlastníckeho práva s poukazom na dobrú vieru ich nadobúdateľa výslovne\nupravuje. V iných prípadoch právna úprava de lege lata nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka\ns poukazom na dobrú vieru nadobúdateľa neumožňuje. IV. Ustanoveniu § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995\nZ. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon),\nktoré upravuje hodnovernosť údajov katastra, nezodpovedá výklad, podľa ktorého už len sama evidencia\nvlastníctva nehnuteľnosti v katastri nehnuteľnosti zakladá dobrú vieru evidovaného vlastníka v to, že je\nvlastník“. Uvedené závery sú vzhľadom na obdobnosť sporu\n(o vylúčenie pôvodne privatizovaného majetku štátu - nehnuteľných vecí z konkurznej podstaty úpadcu\ns prejudiciálne riešenou otázkou nadobudnutia vlastníckeho práva v dobrej viere od nevlastníka) plne\naplikovateľné aj na tu posudzovaný prípad.\n36. Vzhľadom na už uvedené potom nebolo relevantné ani apelovanie odvolateľa na zásady všeobecnej\nspravodlivosti a teda na poskytnutie ochrany jeho majetkovým záujmom spojeným so spornými\nnehnuteľnosťami. V tomto smere odvolateľ poukazoval najmä\nna vlastné investície, ktoré doteraz do sporného majetku vložil, čo tiež považoval za prejav\ndobromyseľnosti s tým, že ak by mal o vlastníckom práve pochybnosti, nebol by vyplatil ich nadobúdaciu\ncenu a nebol by následne do sporných nehnuteľností investoval značné finančné prostriedky. Odvolací\nsúd však zdôrazňuje, že pre tzv. test proporcionality,\npri skúmaní dobromyseľnosti na strane nadobúdateľa boli určujúce okolnosti v čase nadobúdania\nnehnuteľných vecí. V posudzovanom prípade ide o excindačnú žalobu, pričom žalobca v tomto\nincidenčnom konaní neuniesol svoje dôkazné bremeno k tvrdeniu, že mu svedčí lepšie (tu vlastnícke)\nprávo k sporným nehnuteľnostiam správcom zahrnutým do konkurznej podstaty. Nemožno opomenúť,\nže oproti majetkovým záujmom žalobcu\ntu stojí ochrana práv veriteľov úpadcu prihlásených so svojimi pohľadávkami do konkurzu, na ich\n(pomerné) uspokojenie zo speňaženia majetkovej podstaty. Ani z tohto hľadiska niet dôvodu na\nuprednostňovanie - širšiu ochranu záujmov žalobcu z hľadiska všeobecnej (vyššej) spravodlivosti. Za\nprávne nepodstatné odvolací súd z už uvedených dôvodov považoval argumenty o zahrnutí sporných\nnehnuteľností do konkurznej podstaty\núpadcu a) napriek predchádzajúcej informácii správcu (JUDr. Ziman), že k tomu nedôjde a b) až po\nuplynutí viacerých rokov. Odvolací súd len dodáva, že z časového hľadiska takému postupu (nového)\nsprávcu v konkurze ZKV nielenže nebráni, ale naopak v ust. § 19 ods. 1 ukladá správcovi, ak sú\npochybnosti, či vec patrí do podstaty, zapísať vec do súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch\nuplatnených inými osobami alebo s poznámkou o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie veci\ndo súpisu.\n37. Na správnosť záverov súdu prvej inštancie v danom spore, ktoré vyústili do zamietnutia žaloby,\nnemal žiadny právne relevantný vplyv ani v odvolaní uvedený výpočet pochybení a pasivity viacerých\nsubjektov (FNM, správa katastra nehnuteľností, pôvodný správca JUDr. Ziman) s tvrdením odvolateľa,\nže aj v ich dôsledku aktuálne čelí neúspešnej excindačnej žalobe.\n38. Žiada sa odvolaciemu súdu k argumentácii odvolateľa napokon dodať, že v prípade vyvolaného\nsporu, v ktorom sa, či už priamo alebo prejudiciálne, rieši otázka vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,\nsekundárne nadobudnutého od nevlastníka (napr. následkom dodatočne zistenej absolútnej neplatnosti\n\nprimárnej prevodnej zmluvy), je úlohou súdu posúdenie v konaní zistených skutkových okolností s\ncitlivým a dôkladným zvážením,\nčo je v tom - ktorom prípade „proporčné“ vo vzťahu k sporovým (prevodom zasiahnutým) stranám. Tak\nako je silne, na úrovni ústavne zakotveného základného práva (čl. 20\nods. 1 ústavy SR), chránené vlastnícke právo, o to ťažšie a právne náročnejšie je postavenie\nnadobúdateľa majetku od nevlastníka, aby vedel v súdnom konaní preukázať výnimočné dôvody na\nprelomenie práva skutočného (pravého) vlastníka, s ktorým je spojená zásada nemo plus iuris. V\nposudzovanom prípade žalobca argumentačne a po vykonanom dokazovaní nedokázal preukázať\ndôvody na prelomenie zásady nemo plus iuris vo svoj prospech, a teda nepreukázal, že mu svedčí\nlepšie (tu vlastnícke) právo k sporným veciam zahrnutým správcom do konkurznej podstaty, ktoré by ho\noprávňovalo na ich vylúčenie z konkurznej podstaty.\n39. Odvolací súd uzatvára, že z dôkaznej situácie v prvoinštančnom konaní vo väzbe\nna vyvodené závery tak súdu prvej inštancie ako aj odvolacieho súdu, z hľadiska vymedzených\nodvolacích dôvodov (§ 379, § 380 CSP) nezistil opodstatnenosť odvolania žalobcu, preto rozhodol o\npotvrdení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie ako vecne správneho rozhodnutia tak vo výroku\nI. o zamietnutí žaloby ako aj v na ňom závislom výroku II. o náhrade trov doterajšieho konania (§ 387\nods. 1 CSP), ku ktorému odvolateľ konkrétne odvolacie dôvody ani neformuloval.\n40. O náhrade trov tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP, podľa\nktorého, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú\naj na odvolacie konanie, v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP.\nV odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný, ktorý v súvislosti s týmto konaním uskutočnil návrh na\npriznanie trov odvolacieho konania, preto mu bola výrokom II. priznaná plná náhrada odvolacích trov\nvoči žalobcovi. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie\npo právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny\núradník.\n41. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\npomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, posledná veta, CSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je dovolanie prípustné (§ 420 CSP), ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\nPodľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo\nod vyriešenia právnej otázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\nDovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Oprávneným subjektom na podanie\ndovolania je strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je\n\npodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427\nv spojení s § 424 CSP).\nPodľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému\nrozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie\npovažuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha\n(dovolací návrh).\nPodľa § 429 SCP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné\npodania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí, ak je:\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou\nna zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo\nodborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa.\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty\nna podanie dovolania (§ 430 CSP).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania\n(§ 434 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,\nktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia veci (§\n432 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1Cbi/10/2013", "guid": "b93d5edd-b278-42aa-9da3-cd0b3d12103c:f6fcc4b3-c2a3-489a-b48e-a44b3702f5c2", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d47acbd9-6fc7-4078-9bbb-001c612cd92e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.193.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 193/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 193/2019 z 3. 7. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-07-03", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.193.2019.1"}, {"guid": "ussr:7babbaba-2064-4096-a335-779a7d5977f4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.60.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 60/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/2018 z 22. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-22", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.60.2018.2"}, {"guid": "ussr:64339766-e7b9-4a21-a009-450a8c8bbd58", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.549.2015.3", "spisova_znacka": "I. ÚS 549/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 549/2015 z 16. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-16", "citacie_n": 697, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.549.2015.3"}, {"guid": "ussr:fec84f05-baa0-4876-9ee5-5feb6f460bff", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/2010 z 10. 2. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-02-10", "citacie_n": 439, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fec84f05-baa0-4876-9ee5-5feb6f460bff"}], "citovane_v": []}