{"guid": "a0542950-b5d4-441d-98e1-97015fa3fd47:cf2d0adc-50ce-4db3-bfc5-44a271c84977", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:1013200478.2", "spisova_znacka": "2Sžfk/32/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžfk/32/2019 z 26. 5. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. mája 2021, sp. zn. 2Sžfk/32/2019, ECLI:SK:NSSR:2021:1013200478.2", "identifikacne_cislo": "1013200478", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Katarína Benczová", "sudca_id": 62, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-katarina-benczova-62", "datum_vydania": "2021-05-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/511", "nazov": "zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-44.odsek-6.pismeno-b", "nazov": "§ 44 ods. 6 písm. b) zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-44.odsek-6.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-44"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-165.odsek-5", "nazov": "§ 165 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-165.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-165"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-440.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 440 ods. 1 písm. f) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-440.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-440"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/511#paragraf-44", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-165", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-440"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cf2d0adc-50ce-4db3-bfc5-44a271c84977", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:1013200478.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:1013200478.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:1013200478.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžfk/32/2019\n1013200478\n26. 05. 2021\nJUDr. Katarína Benczová\nECLI:SK:NSSR:2021:1013200478.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej\na členiek senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Eriky Šobichovej v právnej veci žalobcu: HAL Slovakia,\ns.r.o. v likvidácii (predtým eD´ system Slovakia, s.r.o., so sídlom Pestovateľská 9, Bratislava, IČO: 36 413\n658) so sídlom Špitálska 10, Bratislava, právne zastúpený advokátskou kanceláriou agner & partners,\ns.r.o., so sídlom Špitálska 10, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,\nso sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč.: 1100301/1/15504/2013/5003 zo dňa 10. januára 2013, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti\nrozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/64/2013-127 zo dňa 13. decembra 2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/64/2013-127 z 13.\ndecembra 2018 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom č. k 6S/64/2013-127\nz 13. decembra 2018 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok\n(ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia\n1100301/1/15504/2013/5003 zo dňa 10. januára 2013, ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové\nrozhodnutie, ktorým Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty, ako prvoinštančný správny orgán,\nrozhodnutím Dodatočného platobného výmeru č. 9900403/5/2646361/2012/Dur z 24. septembra 2012\nžalobcovi podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o\nzmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 165\nods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov vyrubil\nrozdiel dane v sume 43 263,00 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2009.\n2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v\nintenciách § 15 ods. 1, § 15 ods. 17, § 15 ods. 18, § 25a ods. 1, § 25a ods. 4 a § 29 ods. 8 zákona č.\n511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov, ďalej podľa § 49 ods. 1 a ods. 4, § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o\ndani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovení\no všeobecnej správnej žalobe podľa prvej hlavy tretej časti SSP a dospel k záveru, že žaloba nie je\ndôvodná a preto ju zamietol.\n3. V odôvodnení uviedol, že k dĺžke trvania daňovej kontroly žalobcom uplatneného nároku na\nodpočet DPH za zdaňovacie obdobie január až december 2009 sa nestotožnil s uvedeným tvrdením\nžalobcu a mal za to, že žalovaný zrozumiteľne vysvetlil, že namietané výzvy na podanie svedeckých\nvýpovedí správca dane realizoval mimo rámca predmetnej daňovej kontroly, a to na základe požiadavky\nmaďarskej daňovej správy o medzinárodnú výmenu informácií v zmysle Nariadenia Rady (ES) č.\n\n1798/2003 o administratívnej spolupráci v oblasti DPH, resp. Nariadenia Rady (ES) č. 904/2010 o\nadministratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti DPH. Odhliadnuc od rámca, v ktorom boli\ntieto úkony realizované, považoval krajský súd za dôležité zdôrazniť, že svedecké výpovede daňové\norgány v predmetnom daňovom konaní nepoužili a žiadne zo skutkových zistení správcu dane, resp.\nžalovaného sa podľa odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí neopierajú o stanoviská týchto osôb.\nDĺžka predmetnej daňovej kontroly preto bola podľa názoru krajského súdu plne v súlade s § 15 ods. 17\nzákona č. 511/1992 Zb., pričom inštitúty predĺženia a prerušenia daňovej kontroly boli použité v medziach\nzákona.\n4. Vo vzťahu k neuznaniu práva žalobcu na odpočet DPH z nákupu tovarov od jeho dodávateľa súd sa\nstotožnil s prijatými závermi správcu dane a žalovaného o porušení § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004\nZ.z. Súd v rámci súdneho prieskumu vychádzal zo zistených pochybností, ktoré vzišli zo záverov\nz vykonaného dokazovania dodávky daného tovaru od žalobcovho dodávateľa jeho maďarskému\nodberateľovi. Z priebehu daňovej kontroly vzišli tak závažné pochybnosti o reálnosti dokladmi žalobcu\npreukazovaných obchodných dodávok tovarov, že bolo povinnosťou žalobcu preukázať ich skutočné\nrealizovanie ďalšími dôkazmi, čo však tento neučinil, odvolávajúc sa na ním už predložené doklady\na námietky o tom, že dôkazné bremeno v danom prípade za jeho dodávateľa a odberateľov nemôže\nbyť na ňom. V tejto súvislosti považoval za potrebné poukázať na osobu A. G., ktorý mal danú\nobchodnú transakciu v mene žalobcu zabezpečovať na základe mandátnej zmluvy, pričom A. G.\nvystupoval vo viacerých nejasných obchodných transakciách. Krajský súd ďalej poukázal na to, že\nsprávca dane za účelom preverenia dodávok deklarovaného tovaru v zmysle žalobcom predložených\nfaktúr uskutočnil rozsiahle dokazovanie, a to aj formou medzinárodnej výmeny daňových informácií. Z\nodpovede dožiadanie vyplynulo, že reálnosť dodávky tovaru uvedeného na posudzovaných faktúrach,\nvyhotovených žalobcom, ktorý mal byť dodaný do Maďarska pre maďarských odberateľov - spol.\nPADULA SOFT Kft. a PLANET KER Kft. nebolo možné preveriť u týchto odberateľov, nakoľko maďarská\ndaňová správa v predmetnej odpovedi na dožiadanie uviedla, že obe tieto spoločnosti (odberateľov\nžalobcu) považuje za zmiznutého obchodníka.\n5. Vo vzťahu k námietke žalobcu ohľadne prenesenia dôkazného bremena v daňovom konaní, krajský\nsúd uviedol, že dôkazné bremeno v daňovom konaní je primárne na daňovom subjekte - žalobcovi, čo\nvyplýva z § 29 ods. 8 zákona o správe daní v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona o DPH. Žalobca je\nsubjektom, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených podmienok nárok na\nodpočet dane z pridanej hodnoty, pričom jeho povinnosťou je preukázať, že došlo k dodaniu zdaniteľného\nobchodu a tento zdaniteľný obchod použije na účely svojho podnikania ako platiteľ. Dokazovanie\nzo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných\ndaňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom spočíva dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo\nnepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný (napr. rozsudok Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 2Sžf/4/2009 z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky č. k. III. ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011). V prípade, že správca dane na základe konkrétnych\ninformácií nadobudne závažné pochybnosti o pravdivosti a hodnovernosti predložených dokladov a\nvyjadrení daňového subjektu, nemôže ich uznať ako relevantné, kým kontrolovaný daňový subjekt\nzistené pochybnosti neodstráni. Krajský súd uviedol, že v danom prípade nevychádzal správca dane\nlen z dokladov predložených žalobcom, ale vykonal primerané dokazovanie v zmysle zákona o správe\ndaní formou dožiadaní smerujúcich k prevereniu a získaniu dôkazov o fakturovaných zdaniteľných\nobchodoch. Iba samotné faktúry, prípadne aj iné doklady - medzinárodný nákladný list, dodací list,\nvyhotovené žalobcom ako platiteľom dane, na ktorých je uvedená DPH, ešte nezakladajú právo na\nodpočítanie dane. Podľa názoru krajského súdu je technicky možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci\nna určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie skutočne bolo aj poskytnuté. Takéto doklady je\nmožné vyhotoviť aj v mene inej spoločnosti. Splnenie formálnej stránky je len jednou z podmienok, aby\nbolo na základe týchto dokladov uznané odpočítanie dane. Doklady však musia byť odrazom reálneho\nplnenia. Hodnotenie dôkazov správcom dane však neznamená bezvýhradné akceptovanie dokladov a\núdajov v nich uvedených, ako faktov.\n6. Krajský súd v tejto súvislosti podčiarkol to, že samotná existencia formálnych dokladov ešte\nnepreukazuje reálnu podstatu obchodnej operácie a jej ekonomický účel. Obdobný záver vyplýval aj z\npreskúmavaných rozhodnutí. Výlučne formálny prístup daňových orgánov k posudzovaniu oprávnenosti\nnárokov na odpočet DPH by mohol vytvoriť priestor pre zneužívanie práva vyplývajúceho zo zásady\nneutrality dane z pridanej hodnoty zúčastnenými subjektmi obchodného reťazca. Krajskému súdu z\n\nobsahu preskúmavaných rozhodnutí nevyplynulo, že by orgány daňovej správy od žalobcu požadovali\ndoklady, ktoré by mal on zabezpečiť od ktoréhokoľvek daňového subjektu (svojho dodávateľa alebo\nodberateľa) v kontrolovanom obchodnom reťazci. Samotná skutočnosť, že tieto doklady boli v rámci\ndožiadaní preverované, ako i iné súvisiace daňové doklady preukazujúce realizáciu zdaniteľných plnení\nmedzi jednotlivými spoločnosťami zúčastnenými obchodného reťazca, neznamená, že bolo povinnosťou\nžalobcu predkladať v daňovom konaní v súvislosti preverovaním jeho nároku na nadmerný odpočet\ntakéto daňové doklady týkajúce sa iných subjektov. Správca dane nepochybne mal právo preveriť\nexistenciu obchodov a dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti, avšak nemal povinnosť žalobcovi\nnapovedať, akým spôsobom má okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu\nbola vyhodnotením výsledkov rozsiahleho dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich\ntvrdení, že skutočne k danej obchodnej transakcii došlo tak, ako to deklaroval. Dôkazné bremeno a\ndôkazy potvrdzujúce, že predmetné obchody sa reálne uskutočnili bolo na žalobcovi.\n7. S poukazom na konkrétnymi zisteniami podložené spochybnenie existencie obchodov, a teda reálnosti\ndeklarovaných zdaniteľných plnení, daňové orgány dospeli k správnemu záveru, že žalobca neuniesol\ndôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení vyplývajúcich z predložených daňových dokladov. Bolo\npotrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť, aby\nzabránil tomu, že sa ocitne v kolotoči fiktívnych zdaniteľných plnení zneužívajúcom právo poskytované\nzásadou neutrality DPH. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania, kedy správca dane aplikoval\nzásadu voľného hodnotenia dôkazov vyplývajúcu zo zákona o správe daní, s prihliadnutím na jeho\npovinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo\nnajúplnejšie, možno konštatovať, že záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil\na žalovaný potvrdil, zodpovedá zásadám logického myslenia a medziam správneho uváženia a je v\nsúlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH.\n8. Podľa názoru krajského súdu správca dane pri vykonávaní daňovej kontroly v danom prípade\npostupoval podľa zákona, pričom kládol dôraz na zisťovanie jednotlivých dôkazov, ich hodnotenie a\nnásledné zdokumentovanie v protokole. Využil pritom všetky zákonné možnosti pre splnenie účelu\ndaňovej kontroly a eliminovanie daňového úniku v kontrolovanom reťazci. Správca dane umožnil\nžalobcovi vyjadriť sa ku skutočnostiam týkajúcich sa daňovej kontroly, ako aj o problémoch v rámci\ndokazovania pravdivosti údajov a zároveň predložiť doklady preukazujúce jeho tvrdenia. Je treba\nzvýrazniť, že zákon o správe daní neukladá správcovi dane získavať dôkazy preukazujúce tvrdenia\ndaňového subjektu, ale vytvoriť daňovému subjektu v priebehu daňovej kontroly priestor pre preukázanie\ntvrdení, ktoré považuje správca dane za sporné alebo nehodnoverné. V tejto súvislosti konštatoval, že\nsprávca dane neuprel daňovému subjektu žiadne právo vyplývajúce z § 15 ods. 5 zákona o správe daní.\n9. Námietka žalobcu, že jeho tvrdenia a závery o preukazovaní zdaniteľného plnenia potvrdzujú aj\nzávery Súdneho dvora v rozhodnutí v spojených veciach C-80/11 (Mahagében kft) a C-142/11 (Peter\nDávid) zo dňa 21.06.2012 podľa názoru krajského súdu nie je dôvodná, pretože v týchto prípadoch\nSúdny dvor rozhodoval o skutkovo celkom iných prípadoch týkajúcich sa odpočtu DPH u odberateľa,\npričom poukazoval na odôvodnenie rozsudku z 21.06.2012 v spojených veciach C-80/11 a C-142/11,\nkde súdny dvor pripomenul, že boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam je cieľ\nuznaný a podporovaný smernicou 2006/112 (rozsudky Halifax zo 07.12.2010, R, C-285/09, bod 36,\nako aj z 27.10.2011 Tanoarch, C-504/10, bod 50). V tejto súvislosti súdny dvor už rozhodol, že osoby\npodliehajúce súdnej právomocí sa nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem\npráva Únie (rozsudok z 03.03.2005, Fini H, C-32/03, Zb. s. 1-1599, bod 32; Halifax a i., ako aj Kittel\na Recolta Recycling, bod 54). Z tohto dôvodu prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť\npriznanie práva na odpočet, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa\nuplatňuje podvodne (rozsudky Fini H, body 33 a 34; Kittel a Recolta Recycling, ako aj z 29.03.2012,\nVéleclair, C-414/10, bod 32). Podľa judikatúry súdneho dvora subjekty, ktoré prijmú všetky opatrenia,\nktoré je možné dôvodne od nich požadovať, na zabezpečenie, aby ich plnenia neboli poznačené\npodvodom, bez ohľadu na to, či ide o podvod vo vzťahu k DPH alebo iné podvody, musia mať možnosť\nspoľahnúť sa na zákonnosť týchto plnení bez toho, aby riskovali, že stratia svoje právo na odpočet DPH\nzaplatenej na vstupe (rozsudok Kittel a Recolta Recycling, už citovaný, bod 51). Naopak, nie je v rozpore\ns právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať,\naby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky\nz 27.09.2007, Teleos a i., C-409/04 Zb, s. 1-7797, body 65 a 68; Netto Supermarkt, bod 24, ako aj z\n21.12.2011, Vlaamse Oliemaatschappij, C-499/10, bod 25).\n\n10. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného\nje v súlade so zákonom a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol.\n11. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 168 SSP tak, že úspešnému\nžalovanému nepriznal náhradu trov konania, pretože mu žiadne nevznikli, žiadne si neuplatnil a išiel o\norgán štátnej správy.\n12. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. Namietal, že\nkrajský súd porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440\nods. 1 písm. g/ SSP).\n13. Žalobca uviedol, že krajský súd v odôvodnení rozsudku opätovne len zopakoval právnu\nargumentáciu a nezaoberal sa so všetkými dokladmi a dôkazmi, ktoré v priebehu daňovej kontroly\na počas súdneho konania predložil žalobca. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie nie je riadne a\npresvedčivo odôvodnené, krajský súd sa nedostatočne vysporiadal s jeho argumentáciou a opätovne\nsi len osvojil závery vyslovené žalovaným.\n14. Napriek skutočnosti, že na základe dokazovania správcom dane bolo preukázané, že táto doprava a\ndodanie tovaru sa reálne uskutočnilo, krajský súd sa s touto skutočnosťou vôbec nevysporiadal. Krajský\nsúd sa nevysporiadal ani s námietkou žalobcu, že rovnaké doklady, ktoré v tomto prípade žalovaný\na rovnako aj správca dane považovali za nedostatočné, v iných prípadoch považovali za dostatočné.\nVzhľadom na uvedené, považoval takéto hodnotenie dôkazov za svojvoľné a rozhodnutie založené na\ntakomto hodnotení dôkazov za arbitrárne.\n15. Žalobca poukazoval na to, že tieto doklady sú spôsobilé preukázať, že k uvedeným transakciám\ndošlo, okrem toho žalobca uvedené transakcie preukázal aj podpornými dôkazmi, daňovým priznaním\na súhrnným výkazom. Uvedené skutočnosti potvrdilo aj dokazovanie vykonané správcom dane formou\ndožiadania miestne príslušného správcu dane na preverenie reálnosti vykonania prepravy tovaru do\nMaďarska.\n16. Žalobca zastal názor, že skutočnosť, že z medzinárodnej výmeny informácií vyplynulo, že\nmaďarská daňová správa považovala daňovníkov - spoločnosti PADULA SOFT Kft. a PLANET KER\nKft. za zmiznutého obchodníka, nespochybnil a nevyvrátil dôkazy preukazujúce vykonanie obchodnej\ntransakcie, ktoré boli predložené počas daňovej kontroly. Skutočnosť, či uvedená spoločnosť bola alebo\nnebola kontaktná aj po značnom časovom období od uskutočnenia obchodnej transakcie nemá žiadnu\ndôkaznú hodnotu. Uvedená skutočnosť bola len konštatovaním, že správca dane v čase daňovej kontroly\nnemohol vykonať jeden z možných spôsobov dokazovania, čo ale nespochybňuje relevanciu ostatných\ndôkazov.\n17. Vo vzťahu k A. G. uviedol, že si voči nemu riadne plnil svoje záväzky z mandátnej zmluvy. Správca\ndane sa počas daňovej kontroly oboznámil aj s inými obchodnými transakciami, ktoré táto osoba\nsprostredkovala a nevytkol pri nich žiaden nedostatok.\n18. Žalobca uviedol, že hodnotenie dôkazov na základe vlastného uváženia správcu dane predstavuje\nmyšlienkový postup, v rámci ktorého správca dane prijíma jedno tvrdenie a odmieta iné. Pri hodnotení\ndôkazov musí správca dane zároveň vychádzať zo všetkého, čo vyšlo najavo. V kontexte uvedeného\nmal žalobca za to, že s uvedenými princípmi sa žalovaný neriadil, keď na jednej strane konštatoval,\nže žalobca predložil náležité doklady k obchodným transakciám a preukázal aj fyzickú dodávku tovaru\ndo Maďarska, avšak na strane druhej tvrdí, že táto skutočnosť nie je dostatočným dôkazom, že\ntransakcie boli uskutočnené tak, ako boli zdokladované. Žalobca trval na tom, že počas daňovej kontroly\npreukázal splnenie formálnych aj vecných podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane z\npridanej hodnoty dokladmi, ktoré sa v obchodnej praxi štandardne vyhotovujú a existenciu ktorých\npredpokladajú príslušné právne predpisy. Realizácia obchodných transakcií bola preukázaná aj ďalšími\ndôkazmi, a to preverením vykonanie prepravy tovaru do Maďarska u dopravcu.\n19. Žalobca poukazoval na skutočnosť, že krajský súd, ako aj správca dane náležite nezdôvodnili,\nprečo dôkazy predložené počas daňovej kontroly nebral do úvahy, ale iba formálne konštatoval, že\n\nnie sú dostatočným dôkazom. Zároveň nesúhlasil s tvrdením krajského súdu o prenesení dôkazného\nbremena. Daňový subjekt je povinný počas daňovej kontroly úzko spolupracovať so správcom dane\na predkladať doklady na preukázanie svojich tvrdení. Domnieval sa, že uvedené povinnosti si splnil a\nokrem uvedených dokladov bola realizácia obchodných transakcií preukázaná aj ďalšími dôkaznými\nprostriedkami vykonanými správcom dane z vlastného podnetu. Vzhľadom na uvedené mal za to, že\nuniesol dôkaznú povinnosť. V kontexte uvedené však namietal, že nie je prípustné prenášať dôkazné\nbremeno na daňový subjekt v otázke, či daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím\nplnenia bude podieľať, alebo mohol sa podieľať na plnení spojenom s daňovým podvodom. Uviedol,\nže nemá vedomosť o tom, že by týmito transakciami došlo k daňovým únikom. Takúto skutočnosť\nnemá preukázanú zo strany slovenských daňových orgánov ani maďarských daňových orgánov. Túto\nskutočnosť nepreukázal ani žalovaný, ani krajský súd. Z napadnutého rozsudku krajského súdu, ani\nz protokolu z daňovej kontroly nevyplýva, že by pri predmetných obchodných transakciách skutočne\ndošlo k daňovému podvodu. Z uvedeného dôvodu nebolo ani nemohlo byť v rámci daňovej kontroly\npreukázané, že by žalobca vedel alebo mohol vedieť, že by sa podieľal na transakcii spojenej s daňovým\núnikom.\n20. Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19.08.2010, sp. zn.\n3Sžf/1/2010 a rozsudok Súdneho dvora v spojených veciach Mahagében Kft (C-80/11) a Péter Dávid\n( C-142/11). Z predmetných rozhodnutí vyplýva, že skutočnosť, či daňový subjekt vedel, alebo mohol\nvedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, musí\nbyť objektívne preukázaná príslušným daňovým orgánom. Domnieval sa, že zodpovednosť daňového\nsubjektu nemôže byť založená na systéme zodpovednosti bez zavinenia. Mal za to, že žalovaný toto\ndôkazné bremeno neuniesol, naopak, snažil sa preniesť túto dôkaznú povinnosť na žalobcu.\n21. Žalobca v kasačnej sťažnosti namietal, že daňová kontrola trvala dlhšie než pripúšťa § 15 ods.\n17 zákona č. 511/1992 Zb. Zistenia a dôkazy získané z takejto kontroly preto nie sú v súlade s § 29\nods. 4 zákona č. 511/1992 Zb., resp. § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. a nemôžu byť použité ako\npodklad napadnutého rozhodnutia. Záverom uviedol, že krajský súd v napadnutom rozhodnutí opäť v\nplnej miere interpretoval tvrdenia žalovaného použité v priebehu súdneho konania ako aj správcom\ndane. Mal za to, že napadnutý rozsudok je nezákonný, nepreskúmateľný a arbitrárny. Napriek tomu,\nže dôkazy obsiahnuté v spise preukazujú nárok na odpočet DPH, krajský súd dospel k rozhodnutiu na\nzáklade nesprávneho právneho posúdenia veci.\n22. Navrhoval, aby kasačný súd rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 6S/64/2013-127 zo dňa 13.\ndecembra 2018 zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prípadne aby zmenil napadnuté\nrozhodnutie krajského súdu tak, že rozhodnutie žalovaného č. 1100301/1/15504/2013/5003 zo dňa 10.\njanuára 2013, zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie.\n23. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu nevyjadril.\n24. Podaním z 8. decembra 2020 žalobca oznámil zmenu údajov obchodného mena a sídla na HAL\nSlovakia, s.r.o. v likvidácii so sídlom Špitálska 10, 811 08 Bratislava, IČO: 36 413 658, zastúpený\nadvokátskou kanceláriou agner & partners, s.r.o., so sídlom Špitálska 10, Bratislava, IČO: 36 722 758.\n25. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) konajúci ako kasačný súd v zmysle §\n438 ods. 2 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach\ndôvodov kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§\n455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a\nna internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 SSP) a\ndospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu je dôvodná.\n26. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy\nboli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej\nsprávy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za\npodmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n\n27. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n28. Podľa § 454 SSP na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu.\n29. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave\núzemných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 511/1992 Zb.“),\ndaňovou kontrolou zamestnanec správcu dane zisťuje, alebo preveruje základ dane alebo iné\nskutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového\nsubjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu,\nktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.\nZa daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo kontrola na zistenie\noprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona, alebo kontrola\nuplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, alebo kontrola použitia tovaru oslobodeného od\ndane podľa osobitných zákonov.\n30. Podľa § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb., správca dane ukončí daňovú kontrolu do šiestich\nmesiacov odo dňa jej začatia. Orgán najbližší nadriadený správcovi dane môže lehotu uvedenú v prvej\nvete v zložitých prípadoch pred jej ukončením primerane predĺžiť, najviac však šesť mesiacov, a ak ide\no daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré vyčíslujú rozdiel základu dane podľa osobitného\nzákona, najviac o 12 mesiacov. Ak vykonáva daňovú kontrolu orgán podľa odseku 15, príslušným\norgánom na predĺženie lehoty je ministerstvo.\n31. Podľa § 15 ods. 18 zákona č. 511/1992 Zb., ak správca dane alebo orgán podľa odseku 15 nemôže\ndaňovú kontrolu ukončiť do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia, a ak bola lehota predĺžená podľa\nodseku 17, je povinný o tom s uvedením dôvodov písomne upovedomiť kontrolovaný daňový subjekt.\n32. Podľa § 25a ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb., správca dane môže konanie prerušiť, najmä ak sa\nzačalo konanie o predbežnej otázke (§ 26) alebo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie\nrozhodnutia.\n33. Podľa § 25a ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb., správca dane pokračuje v konaní z vlastného podnetu\nalebo na podnet účastníka konania, len čo pominuli prekážky, pre ktoré sa konanie prerušilo, prípadne\nlen čo pominula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v konaní správca dane písomne oznámi\núčastníkom konania.\n34. Podľa § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb., daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv\nna správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo\nna ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť,\nsprávnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.\n35. Podľa § 49 ods. 1, 2 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi\nv deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\nPlatiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky\ntovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň\na) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi\ndodané,\nb) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,\nc) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,\nd) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.\n36. Podľa § 51 ods. 1 zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak\na) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71,\nb) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70,\n\nc) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu a\nv prípade premiestnenia tovaru platiteľa z iného členského štátu do tuzemska doklad o premiestnení\ntovaru,\nd) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v\nktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.\n37. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu č. k. 6S/64/2013-127 z\n13. decembra 2018, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti\nrozhodnutia č. 1100301/1/15504/2013/5003 zo dňa 10. januára 2013, ktorým žalovaný zamietol\nodvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým Daňový úrad pre vybrané daňové\nsubjekty, ako prvoinštančný správny orgán, rozhodnutím č. 9900403/5/2646361/2012/Dur z 24.\nseptembra 2012 žalobcovi podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní\na poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v\nnadväznosti na § 165 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších\npredpisov vyrubil rozdiel dane v sume 43.263,00 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie\napríl 2009.\n38. Krajský súd rozsudkom č. k. 6S/64/2013-127 z 13. decembra 2018 opätovne zamietol žalobu\nžalobcu po tom, čo najvyšší súd uznesením č. k. 2Sžf/14/2016 z 26. apríla 2018 zrušil rozsudok č.\nk. 6S/64/2013-62 z 20. novembra 2015 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd konštatoval,\nže krajský súd v odôvodnení svoje rozhodnutie podporuje rozsahom pomerne širokou argumentáciou,\navšak jej obsahom sú v značnej miere len všeobecné konštatovania a závery o zásadách a pravidlách\nplatných v daňovom konaní. Na konkrétne vecné námietky žalobcu však krajský súd v odôvodnení\nrozsudku opomenul dať relevantnú odpoveď. Z rozsudku najvyšší súd nezistil, ako konkrétne\nkrajský súd vyhodnotil námietky týkajúce sa svedeckých výpovedí počas prerušenia daňového\nkonania, preukaznosti dodávky tovaru maďarským odberateľom, prevencia realizácie prepravy tovaru\nvykonaného priamo u prepravcu, a tiež námietky ohľadom obchodov zabezpečovaných A. G..\n39. Kasačný súd ďalej konštatuje, že ani rozsudok krajského súdu č. k. 6S/64/2013-127 z 13.\ndecembra 2018 preskúmavaný v tomto konaní na základe kasačnej ťažnosti, napriek svojmu\nrozsahu, nezodpovedal požiadavkám uznesenia najvyššieho súdu. Na vyvrátenie žalobných námietok\nnepostačujú iba konštatovania súdu o súhlase s postupom žalovaného a súlade jeho záverov so\nzákonom, ani všeobecné odkazy na uznávané judikatúrne závery najvyšších súdnych autorít.\n40. Krajský súd v odôvodnení rozsudku svoj právny záver žiadnym spôsobom neodôvodnil, neuviedol\nžiadne logické argumenty, z ktorých by bolo možné vo vzťahu k jednotlivým žalobným dôvodom\nzistiť, akým spôsobom krajský súd aplikoval konkrétne právne normy na konkrétne skutkové okolnosti\na akými úvahami sa riadil. Z napadnutého rozhodnutia žalovaného bolo zrejmé, akým spôsobom\nžalovaný uvažoval a ako vyhodnotil skutkové okolnosti vo vzťahu k právnej úprave, keď dospel k\nzáveru o neuznaní nadmerného odpočtu uplatneného žalobcom. V odôvodnení rozsudku krajského súdu\nargumenty úvahy tohto charakteru, ktoré by mali vyvrátiť dôvodnosť jednotlivých žalobných námietok\nabsentujú.\n41. V ďalšom konaní bolo úlohou krajského súdu vec prejednať v medziach podanej žaloby a\nargumentácie žalovaného v napadnutom rozhodnutí, znova vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie aj\nriadne a presvedčivo odôvodniť.\n42. Podľa § 139 ods. 2 SSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal\na z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne,\njasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov\nvychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy\na ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.\n43. Podstata základného práva na súdnu a inú právnu ochranu plynúca z čl. 46 Ústavy Slovenskej\nrepubliky je založená na tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na nezávislom a\nnestrannom súde. Tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak,\naby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento\nčlánok ústavy vykonáva.\n\n44. Výklad a aplikácia zákonov je výlučným právom všeobecných súdov, pričom tento výklad nesmie byť\narbitrárny a musí byť náležite odôvodnený. V tomto zmysle, rovnako aj každé rozhodnutie súdu musí byť\nodôvodnené a musí byť z neho dostatočne zrejmé, na základe čoho súd dospel ku konkrétnym záverom\ntvoriacim základnú obsahovú štruktúru odôvodnenia rozhodnutia.\n45. Povinnosť všeobecných súdov svoje rozhodnutia riadne odôvodniť zákonom predpokladaným\nspôsobom plynúcim z § 139 ods. 2 SSP predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces.\n46. K tomu najvyšší súd dáva do pozornosti aj ustálenú rozhodovaciu prax správnych súdov (napr.\nuznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 08. decembra 2010, sp. zn. 4Sžo/12/2010), podľa\nktorej „Z odôvodnenia rozhodnutia všeobecného súdu musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami\na úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej a preto\nodňatím možnosti konať pred súdom (denegatio iustitie) je aj také porušenie práva na spravodlivý\nproces, kedy v hodnotení skutkových zistení súdom v napadnutom rozhodnutí absentuje určitá časť\nskutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, ale súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posudzovaných\nskutočností nezhodnotil a riadne sa s nimi nevysporiadal. Rozhodnutie všeobecného súdu musí\nobsahovať dostatok skutkových a právnych záverov, pričom tieto závery nesmú byť totiž svojvoľné alebo\nzjavne neodôvodnené.“\n47. Akýkoľvek nedostatok alebo neadekvátnosť v odôvodnení môže viesť k neplatnosti rozsudku z\nformálnych dôvodov.\n48. Rovnako najvyšší súd v tejto súvislosti poukazuje aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky\nz 22. októbra 2015, sp. zn. II. ÚS 675/2014-40 z ktorého vyplýva, že „súd nemusí rozhodovať v súlade\nso skutkovým a právnym názorom účastníka konania, je však povinný na zákonom predpokladané\na umožnené procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným\nspôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom (porov. v tomto zmysle IV. ÚS 252/04, IV.\nÚS 329/04, IV. ÚS, III. ÚS 32/07), najmä s ustanovením § 157 ods. 2 OSP (aktuálne § 139 ods. 2\nSSP; pozn. súdu) v ktorom sú upravené náležitosti odôvodnenia. Povinnosť súdu v rámci riadneho\nprocesného postupu (t. j. v zmysle procesnoprávnych predpisov) zistiť správne a v dostatočnom rozsahu\nskutkový stav v nimi rozhodovanej veci (bez ohľadu na jej prípadnú náročnosť) a s tým spojená povinnosť\nriadne odôvodniť svoje rozhodnutie, obe vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 ústavy, sú jedny zo základných\nznakov ústavne aprobovaného postupu súdu a ochranou účastníkov konania pred svojvôľou súdu.\nSúčasťou procesných záruk spravodlivého rozhodnutia, resp. minimálnych garancií procesnej povahy\nje, ako už bolo uvedené, taktiež právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne\ndáva odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany....\nRozhodnutie všeobecného súdu musí obsahovať dostatok skutkových a právnych záverov, pričom tieto\nzávery nesmú byť svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené.“\n49. V novom konaní pred krajským súdom až do nariadenia pojednávania vo veci neboli súdom vykonané\nžiadne úkony, účastníci nepodali žiadne doplňujúce vyjadrenia a ani na ústnom pojednávaní nepredniesli\nžiadne vecné vyjadrenia. Zo strany senátu dotazy na účastníkov neboli, zo zápisnice o pojednávaní súdu\nnie je možné zistiť mieru oboznámenia doterajšieho priebehu konania, ani obsahu administratívneho\nspisu. Z uvedeného vyplýva, že krajský súd nepovažoval za potrebné spoznať okolnosti týkajúce sa\nzistenia „nekontaktnosti“ obchodných partnerov žalobcu, času a spôsobu vzniku tejto skutočnosti a\nkonfrontovať ich s predloženými dokumentami žalobcu. Pritom bremeno tvrdenia a dôkazov, na základe\nktorých žalovaný spochybnil nárok na odpočet DPH v tomto ohľade zaťažovalo žalovaného.\n50. Žalobca sa v podanej žalobe odvolával na právny názor vyslovený vo veci znášania dôkazného\nbremena v rozsudku NS SR sp. zn. 3Sžf 1/2010 z 19.8.2010, ako aj na rozhodnutia SD EU v spojených\nveciach Mahagében Kft.( C-80/11) a Péter Dávid (C-142/11). Krajský súd v bode 63./ rozsudku odmietol\ntúto argumentáciu žalobcu s tým, že súdny dvor rozhodoval o skutkovo celkom iných prípadoch, avšak\nvzťahom k argumentácii rozsudkom NS SR sa nezaoberal. Naproti tomu krajský súd tak bez ďalšieho\nakceptoval vyjadrenie žalovaného, že preskúmavané rozhodnutia sú v súlade s rozhodnutiami SD EÚ\n(bod. 33 rozsudku) a ďalšími rozhodnutiami uvedenými tiež v bodoch 64. a 65. rozsudku, bez toho,\naby uviedol, v čom je zhoda v skutkových a právnych záveroch uvedených rozhodnutí s prejednávanou\nvecou.\n\n51. Pokiaľ krajský súd vyjadril stanovisko k dĺžke trvania daňovej kontroly, akceptoval v plnom rozsahu\ndôvody žalovaného uvedené vo vyjadrení k žalobe vrátane tvrdenia, že daňové orgány nepoužili\nsvedectvá sťažovateľom označených osôb. Uvedený záver krajského súdu považuje kasačný súd za\npredčasný. Žalovaný sa nevyjadril k námietke žalobcu, že ak je obsah výpovede svedka súčasťou\nodôvodnenia iného rozhodnutia vydaného na základe tej istej daňovej kontroly, ktorej dĺžku namieta v\npodanej žalobe, tak je podľa názoru žalobcu zrejmé, že úkony správcu dane smerujúce k získaniu tejto\nsvedeckej výpovede boli súčasťou úkonov vykonaných v rámci daňovej kontroly.\n52. Kasačný súd len na základe vyjadrenia žalovaného nepovažuje skutkové zistenia o dôvodoch a\nčasovom rámci výsluchu svedkov v čase prerušenia daňovej kontroly za dostatočné na posúdenie\nnamietaného uplynutia lehoty na ukončenie daňovej kontroly, pričom ani súdu predložený spisový\nmateriál nedáva dostatočný podklad pre posúdenie uvedenej námietky. Rozsudok krajského súdu\npovažuje z uvedených dôvodov za nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov.\n53. Najvyšší súd podrobil prieskumu odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu, pričom dospel k\nzáveru, že odôvodnenie krajského súdu nie je dostatočné. Krajský súd odôvodnil napadnuté rozhodnutie\ntým, že sa nestotožnil s tvrdením žalobcu o nezákonnej dĺžke trvania daňovej kontroly žalobcom\nuplatneného nároku na odpočet DPH za zdaňovacie obdobie január až december 2009 a mal za\nto, že žalovaný zrozumiteľne vysvetlil, že namietané výzvy na podanie svedeckých výpovedí správca\ndane realizoval mimo rámca predmetnej daňovej kontroly, a to na základe požiadavky maďarskej\ndaňovej správy o medzinárodnú výmenu informácií v zmysle Nariadenia Rady (ES) č. 1798/2003 o\nadministratívnej spolupráci v oblasti DPH, resp. Nariadenia Rady (ES) č. 904/2010 o administratívnej\nspolupráci a boji proti podvodom v oblasti DPH. Krajský súd považoval za dôležité zdôrazniť, že\nsvedecké výpovede daňové orgány v predmetnom daňovom konaní nepoužili a žiadne zo skutkových\nzistení správcu dane, resp. žalovaného sa podľa odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí neopierajú\no stanoviská týchto osôb. Dĺžka predmetnej daňovej kontroly preto bola podľa názoru krajského súdu\nplne v súlade s § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb., pričom inštitúty predĺženia a prerušenia daňovej\nkontroly boli použité v medziach zákona (bod 69 napadnutého rozsudku).\n54. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva na základe akých právnych úvah krajský súd\ndospel k záveru, že inštitúty predĺženia a prerušenia daňovej kontroly boli použité v medziach zákona\nvo vzťahu k zákonnosti dĺžky trvania daňovej kontroly (t. j. 12 mesiacov).\n55. Vo vzťahu k neuznaniu práva žalobcu na odpočet DPH z nákupu tovarov od jeho dodávateľa\nsa stotožnil zo zisteniami správcu dane a žalovaného a ich prijatými závermi o porušení ust. § 49\nods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. Ďalej krajský súd v rámci súdneho prieskumu vychádzal zo zistených\npochybností, ktoré vzišli zo záverov z vykonaného dokazovania dodávky daného tovaru od žalobcovho\ndodávateľa jeho maďarskému odberateľovi. Poukázal na osobu A. G., ktorý mal danú obchodnú\ntransakciu v mene žalobcu zabezpečovať na základe mandátnej zmluvy, pričom A. G. vystupoval\nvo viacerých nejasných obchodných transakciách, z ktorej mohol priebeh obchodov byť ozrejmený\na ktorú žalobca už nearchivuje. Ďalej poukázal na medzinárodnú výmenu daňových informácií, z\nktorej vyplynulo, že reálnosť dodávky tovaru uvedeného na posudzovaných faktúrach, vyhotovených\nžalobcom, ktorý mal byť dodaný do Maďarska pre maďarských odberateľov - spol. PADULA SOFT Kft.\na PLANET KER Kft. nebolo možné preveriť a maďarská daňová správa v predmetnej odpovedi zároveň\nuviedla, že odberateľov - daňovníka považuje za zmiznutého obchodníka. Podľa záveru krajského súdu\nz priebehu daňovej kontroly vzišli tak závažné pochybnosti o reálnosti dokladmi žalobcu preukazovaných\nobchodných dodávok tovarov, že bolo povinnosťou žalobcu preukázať ich skutočné realizovanie ďalšími\ndôkazmi, čo však tento neučinil.\n56. Z napadnutého rozsudku krajského súdu nie je zrejmé, ako sa správny súd vysporiadal s námietkou\nžalobcu ohľadne preukázania vykonania prepravy a dodania tovaru odberateľovi do iného členského\nštátu, pričom v kontexte vyššie uvedeného, aj toto tvrdenie žalobcu predstavovalo nosnú časť žalobných\nnámietok. V odôvodnení rozhodnutia absentujú právne úvahy správneho súdu týkajúce sa skutočnosti,\nže prepravca TRANSSPED - EB s.r.o., 189 Blatná na Ostrove potvrdil uskutočnenie prepravy tovaru\nod žalobcu k odberateľovi s ohľadom na prijatý záver krajského súdu o tom, že žalobca neuniesol\ndôkazné bremeno. Správcovi dane boli prostredníctvom vykonaných dožiadaní predložené dôkazy o\nuskutočnení prepravy tovaru a navyše bol popísaný i spôsob objednávania a prepravy tovaru, s ktorými\n\nsa krajský súd nevysporiadal. Z odpovede maďarských daňových orgánov vyplýva, že reálnosť dodávky\ntovaru uvedeného na posudzovaných faktúrach vyhotovených žalobcom, ktorý mal byť dodaný do\nMaďarska pre maďarských odberateľov - spol. PADULA SOFT Kft. a PLANET KER Kft. nebolo možné\npreveriť a maďarská daňová správa považuje predmetných odberateľov za zmiznutého obchodníka,\navšak z predmetnej odpovede vyplýva aj skutočnosť, že spoločnosť si splnila povinnosť priznania za\npreverované obdobie, ale priznané hodnoty sa nezhodujú s hodnotami uvedenými v žiadosti za tieto\nobdobia (nadobudnutia tovaru). Ani s týmito skutočnosťami sa správny súd nezaoberal. Podľa názoru\nkasačného súdu z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nemožno spoľahlivo vyvodiť záver, že žalobca\nv súvislosti s preukazovaním dodania deklarovaných plnení neuniesol vlastné dôkazné bremeno.\n57. Najvyšší súd zdôrazňuje, že súčasťou procesných záruk spravodlivého rozhodnutia, respektíve\nminimálnych garancií procesnej povahy je taktiež právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré\njasne a zrozumiteľne dáva odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom\nsúdnej ochrany a z ktorého musí byť zrejmé, že sa súd dostatočne a riadne vecou zaoberal a súčasne sa\nvyjadril k esenciálnym otázkam vzťahujúcim sa na ním prejednávanú vec a neuspokojil sa so záverom\norgánu verejnej správy obsiahnutým v napadnutom rozhodnutí v tom ponímaní, že na tento záver bez\nďalšieho bližšieho zdôvodnenia len všeobecne odkáže.\n58. V kontexte uvedených dôvodov najvyšší súd nepovažuje procesný postup správneho súdu za\nsprávny a napadnuté rozhodnutie správneho súdu zrušil z dôvodu nesprávneho procesného postupu (§\n440 ods. 1 písm. f/ SSP) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 462 ods. 1 SSP).\n59. Úlohou krajského súdu bude v ďalšom konaní vo veci opätovne rozhodnúť s poukazom na to, že\nprávnym názorom kasačného súdu je krajský súd viazaný (§ 469 SSP). Krajský súd rozhodne aj o nároku\nna náhradu trov kasačného konania podľa § 467 ods. 3 SSP.\n60. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/64/2013", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}