{"guid": "d4d0f2a8-b5b1-4e79-a203-2bc5991f4ff9:5ece5402-9e85-4241-a34c-302b6342e00b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:1009200831.5", "spisova_znacka": "3Sžhk/1/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžhk/1/2018 z 9. 6. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 9. júna 2021, sp. zn. 3Sžhk/1/2018, ECLI:SK:NSSR:2021:1009200831.5", "identifikacne_cislo": "1009200831", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2021-06-09", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "I. ÚS 507/2024", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:c2ea740f-f55b-489c-9914-977cd7f5f171", "datum": "2025-05-07", "vztah": "zrusene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/136/#paragraf-8", "nazov": "§ 8 zákona č. 136/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/136/#paragraf-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/136-2001/paragraf-8"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/136#paragraf-8"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5ece5402-9e85-4241-a34c-302b6342e00b", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:1009200831.5", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:1009200831.5", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2021:1009200831.5/text", "citacie_n": 3, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžhk/1/2018\n1009200831\n09. 06. 2021\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2021:1009200831.5\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana\nRumanu (spravodajca) a sudkýň JUDr. Eriky Čanádyovej a JUDr. Petry Príbelskej, PhD. v právnej veci\nsťažovateľa (pôvodne žalobcu): Slovak Telekom, a.s., Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 35 763 469,\nprávne zastúpený: MARCO & LUCAS Legal, s.r.o., Rovinka 498, IČO: 35 816 317, za ktorú koná advokát\nJUDr. Radoslav Hajdúch, proti žalovanému: Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, Drieňová 24,\nBratislava, IČO: 00 699 063, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Rady Protimonopolného úradu\nSlovenskej republiky č. 2009/DZ/R/2/017 zo dňa 9. apríla 2009, o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti\nrozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/105/2009-1006 zo dňa 21. júna 2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľa (pôvodne žalobcu) proti rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave č. k. 2S/105/2009-1006 zo dňa 21. júna 2017 z a m i e t a.\nÚčastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nČl. I.\n1. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v konaní sp. zn. 3 Sžhk/1/2018 prejednal\nkasačnú sťažnosť sťažovateľa Slovak Telekom, a.s so sídlom v Bratislave proti rozsudku Krajského\nsúdu v Bratislave č. k. 2S/105/2009-1006 zo dňa 21. júna 2017, ktorým krajský súd ako príslušný\nsprávny súd zamietol žalobu sťažovateľa proti právoplatnému rozhodnutiu žalovaného č. 2009/DZ/\nR/2/017 zo dňa 09.04.2009, ktorým žalovaný zmenil prvostupňové rozhodnutie žalovaného tak, že\nnahradil výrok vlastným znením. Rozhodnutie sa týkalo najmä protisúťažných postupov sťažovateľa\nvo forme stláčania marže na relevantných maloobchodných trhoch zostavenia a ukončovania volania\nv pevnej verejnej telekomunikačnej sieti a trhu prístupu k nízkorýchlostnému (dial up) internetu, a\nsúčasne veľkoobchodnom trhu prístupu k uvoľneným účastníckym vedeniam (ULL). Ďalej išlo o praktiku\nviazania na relevantnom maloobchodnom trhu poskytovania prístupu k nízkorýchlostnému (dial up)\ninternetu vysokorýchlostnému a (širokopásmovému) internetu prostredníctvom xDSL. Žalovaný uložil\nsťažovateľovi peňažnú pokutu vo výške 525.800.000,- Sk (17 453 362,54 eur) a súčasne povinnosť\nzdržať sa protisúťažného správania sa vo výrokoch 1až 7 a odstrániť protiprávny stav.\nČl. II.\nRozhodnutie Rady Protimonopolného úradu SR\n2. Rada Protimonopolného úradu SR (ďalej ,,Rada“) rozhodnutím č. 2009/DZ/R/2/017 zo dňa 09.04.2009\npodľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších\n\npredpisov zmenila prvostupňové rozhodnutie Protimonopolného úradu SR č. 2007/DZ/2/1/111 zo dňa\n21.12.2007 nasledovne:\n,,Bod 1 výroku znie:\nKonanie spoločnosti Slovak Telekom, a.s., Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35 763 469,\nspočívajúce v uplatňovaní tarify 30 min. za 0,033 eur (1,- Sk) vo volacích programoch:\n- Doma Pohoda (ST Pohoda)\n- Doma Maxi (ST Maxi)\n- Doma Extra (ST Extra)\n- Biznis ISDN Klasik (ST ISDN Klasik)\n- Biznis ISDN Profi (ST ISDN Profi)\na súčasnom uplatňovaní veľkoobchodných prepojovacích poplatkov platných v období od 15.06.2004,\npredstavuje stláčanie marže a je od 15.06.2004 zneužitím dominantného postavenia podľa čl. 82 písm.\na) Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev a podľa § 8 ods. 2 písm. a) zákona č. 136/2001 Z. z.\no ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990\nZb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v\nznení neskorších predpisov na relevantných trhoch zostavenia a ukončovania volania v pevnej verejnej\ntelekomunikačnej sieti Slovak Telekom, a.s., ktoré je podľa čl. 82 Zmluvy o založení Európskych\nspoločenstiev nezlučiteľné so spoločným trhom a zakazuje sa a ktoré je zakázané podľa § 8 ods. 6\nzákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej\nnárodnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy\nSlovenskej republiky v znení neskorších predpisov.\nBod 2 výroku znie:\nKonanie spoločnosti Slovak Telekom, a.s., Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35 763 469,\nspočívajúce v uplatňovaní tarify bezplatných volaní vo volacích programoch:\n- Doma Pohoda (ST Pohoda)\n- Doma Maxi (ST Maxi)\n- Doma Extra (ST Extra)\n- Uni 20, 40, 60\n- Biznis ISDN Klasik (Biznis Klasik Duo, ST ISDN Klasik)\n- Biznis ISDN Profi (Biznis Profi Duo, ST ISDN Profi)\n- Biznis Mesto\n- Biznis Slovensko\na súčasnom uplatňovaní veľkoobchodných prepojovacích poplatkov platných v období od 15.06.2004\npredstavuje stláčanie marže a je od 15.06.2004 zneužitím dominantného postavenia podľa čl. 82 písm.\na) Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev a podľa § 8 ods. 2 písm. a) zákona č. 136/2001 Z. z.\no ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990\nZb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v\nznení neskorších predpisov na relevantných trhoch zostavenia a ukončovania volania v pevnej verejnej\ntelekomunikačnej sieti Slovak Telekom, a.s., ktoré je podľa čl. 82 Zmluvy o založení Európskych\nspoločenstiev nezlučiteľné so spoločným trhom a zakazuje sa a ktoré je zakázané podľa § 8 ods. 6\nzákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej\nnárodnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy\nSlovenskej republiky v znení neskorších predpisov.\nBod 3 výroku znie:\nKonanie spoločnosti Slovak Telekom, a.s., Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35 763 469\nspočívajúce v uplatňovaní maloobchodnej ceny produktu Firemný internet Mini (Internet dial-up ISDN)\nod 01.07.2005 a súčasnom uplatňovaní veľkoobchodných prepojovacích poplatkov platných v tomto\nobdobí, predstavuje stláčanie marže a je od 01.07.2005 zneužitím dominantného postavenia podľa\nčl. 82 písm. a) Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev a podľa § 8 ods. 2 písm. a) zákona č.\n136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady\nč. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej\nrepubliky v znení neskorších predpisov na relevantnom trhu poskytovania veľkoobchodného prístupu k\ndial-up cez analógové vedenie a dial-up cez ISDN prostredníctvom pevnej verejnej telekomunikačnej\nsiete spoločnosti Slovak Telekom, a.s. pre internetových providerov (ISP) za účelom poskytovania\n\nprístupu k internetu prostredníctvom dial-up cez analógové vedenie a dial-up cez ISDN pre koncových\nužívateľov, ktoré je podľa čl. 82 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev nezlučiteľné so spoločným\ntrhom a zakazuje sa a ktoré je zakázané podľa § 8 ods. 6 zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane\nhospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o\norganizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení\nneskorších predpisov.\nBod 4 výroku znie:\nKonanie spoločnosti Slovak Telekom, a.s., Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35 763 469\nspočívajúce v uplatňovaní maloobchodnej ceny produktu Rodinný internet od 01.08.2004 a súčasnom\nuplatňovaní veľkoobchodných prepojovacích poplatkov platných v tomto období, predstavuje stláčanie\nmarže a je od 01.08.2004 zneužitím dominantného postavenia podľa čl. 82 písm. a) Zmluvy o založení\nEurópskych spoločenstiev a podľa § 8 ods. 2 písm. a) zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej\nsúťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii\nministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších\npredpisov na relevantnom trhu poskytovania veľkoobchodného prístupu k dial-up cez analógové vedenie\na dial-up cez ISDN prostredníctvom pevnej verejnej telekomunikačnej siete spoločnosti Slovak Telekom,\na.s. pre internetových providerov (ISP) za účelom poskytovania prístupu k internetu prostredníctvom dialup cez analógové vedenie a dial-up cez ISDN pre koncových užívateľov, ktoré je podľa čl. 82 Zmluvy o\nzaložení Európskych spoločenstiev nezlučiteľné so spoločným trhom a zakazuje sa a ktoré je zakázané\npodľa § 8 ods. 6 zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona\nSlovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov\nštátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.\nBod 5 výroku znie:\nKonanie spoločnosti Slovak Telekom, a.s., Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35 763 469\nspočívajúce v uplatňovaní maloobchodnej ceny produktu Biznis Partner 300 (Business partner 300)\nod 01.03.2005 a súčasnom uplatňovaní veľkoobchodných prepojovacích poplatkov platných v tomto\nobdobí, predstavuje stláčanie marže a je od 01.03.2005 zneužitím dominantného postavenia podľa\nčl. 82 písm. a) Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev a podľa § 8 ods. 2 písm. a) zákona č.\n136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady\nč. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej\nrepubliky v znení neskorších predpisov na relevantných trhoch zostavenia a ukončovania volania v\npevnej verejnej telekomunikačnej sieti Slovak Telekom, a.s., ktoré je podľa čl. 82 Zmluvy o založení\nEurópskych spoločenstiev nezlučiteľné so spoločným trhom a zakazuje sa a ktoré je zakázané podľa\n§ 8 ods. 6 zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona\nSlovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov\nštátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.\nBod 6 výroku znie:\nKonanie spoločnosti Slovak Telekom, a.s., Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35 763 469\nspočívajúce v spájaní voľných minút a pripojenia do pevnej verejnej telekomunikačnej siete Slovak\nTelekom, a.s. v mesačných poplatkoch za volacie programy žalobcu je od 01.08.2002 zneužitím\ndominantného postavenia podľa § 8 ods. 2 zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže\na o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a\nostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a od\n01.05.2004 aj podľa čl. 82 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev, ktoré je podľa čl. 82 Zmluvy o\nzaložení Európskych spoločenstiev nezlučiteľné so spoločným trhom a zakazuje sa a ktoré je zakázané\npodľa § 8 ods. 6 zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona\nSlovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov\nštátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.\nBod 7 výroku znie:\nKonanie spoločnosti Slovak Telekom, a.s., Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35 763 469\nspočívajúce v podmieňovaní pripojenia zákazníkov do pevnej verejnej telekomunikačnej siete Slovak\nTelekom, a.s. na odber telefónnej služby, je od 01.01.2003 zneužitím dominantného postavenia podľa\n§ 8 ods. 2 písm. d) zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení\nzákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných\n\norgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a od 01.05.2004 aj podľa čl.\n82 písm. d) Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev na relevantných trhoch pripojenia bytových\nzákazníkov do pevnej verejnej telekomunikačnej siete a pripojenia nebytových zákazníkov do pevnej\nverejnej telekomunikačnej siete, ktoré je podľa čl. 82 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev\nnezlučiteľné so spoločným trhom a zakazuje sa a ktoré je zakázané podľa § 8 ods. 6 zákona č. 136/2001\nZ. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990\nZb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v\nznení neskorších predpisov.\nBod 8 výroku znie:\nKonanie spoločnosti Slovak Telekom, a.s., Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35 763 469\nspočívajúce:\n- v podmieňovaní odoberania internetových služieb typu dial-up cez analógovú prípojku a dialup cez ISDN na odber volacích programov Slovak Telekom, a.s. je od 01.05.2001 do 31.12.2005\nna relevantných trhoch poskytovania prístupu k nízkorýchlostnému internetu prostredníctvom dialup cez analógovú prípojku a dial-up cez ISDN pre bytových zákazníkov a poskytovania prístupu k\nnízkorýchlostnému internetu prostredníctvom dial-up cez analógovú prípojku a dial-up cez ISDN pre\nnebytových zákazníkov,\n- v podmieňovaní odoberania internetových služieb typu xDSL na odber volacích programov žalobcu\nje od 01.06.2003 do 31.12.2005 na relevantných trhoch poskytovania prístupu k vysokorýchlostnému\ninternetu prostredníctvom xDSL, káblovej technológie a optických vlákien pre bytových zákazníkov a\nposkytovania prístupu k vysokorýchlostnému internetu prostredníctvom xDSL, káblovej technológie a\noptických vlákien pre nebytových zákazníkov,\nzneužitím dominantného postavenia podľa § 8 ods. 2 písm. d) zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane\nhospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o\norganizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení\nneskorších predpisov a od 01.05.2004 aj podľa čl. 82 písm. d) Zmluvy o založení Európskych\nspoločenstiev, ktoré je podľa čl. 82 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev nezlučiteľné so\nspoločným trhom a zakazuje sa a ktoré je zakázané podľa § 8 ods. 6 zákona č. 136/2001 Z. z. o\nochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb.\no organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení\nneskorších predpisov.\nBod 9 výroku znie:\nKonanie spoločnosti Slovak Telekom, a.s., Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35 763 469\nspočívajúce v podmieňovaní odoberania internetových služieb typu dial-up cez analógovú prípojku a\ndial-up cez ISDN na odber volacích programov žalobcu je od 01.08.1994 do 30.04.2001 zneužitím\ndominantného postavenia podľa § 7 ods. 5 písm. d/ zákona č. 188/1994 Z. z. o ochrane hospodárskej\nsúťaže v znení neskorších predpisov na relevantných trhoch poskytovania prístupu k nízkorýchlostnému\ninternetu prostredníctvom dial-up cez analógovú prípojku a dial-up cez ISDN pre bytových zákazníkov\na poskytovania prístupu k nízkorýchlostnému internetu prostredníctvom dial-up cez analógovú prípojku\na dial-up cez ISDN pre nebytových zákazníkov, ktoré je podľa § 7 ods. 4 zákona č. 188/1994 Z. z. o\nochrane hospodárskej súťaže v znení neskorších predpisov zakázané.\nBod 10 výroku znie:\nNa základe § 22 ods. 1 písm. b) zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene\na doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných\nústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov ukladá spoločnosti\nSlovak Telekom, a.s. povinnosť zdržať sa konania uvedeného v bode 1 až 7 výroku rozhodnutia a\nodstrániť protiprávny stav do 90 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.\nBod 11 výroku znie:\nNa základe § 38 ods. 1 v spojení s § 2 ods. 3 zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže\na o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a\nostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov ukladá\nspoločnosti Slovak Telekom, a.s. za zneužitie dominantného postavenia uvedené v bodoch 1 až 8\nvýroku rozhodnutia peňažnú pokutu vo výške 17 453 362,54 eur (525.800.000,- Sk), slovom sedemnásť\n\nmiliónov štyristopäťdesiattritisíc tristošesťdesiatdva eur päťdesiatštyri centov, ktorú je povinný uhradiť\nv lehote do 60 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia Protimonopolnému úradu\nSlovenskej republiky na účet 7000060793/8180, KS 1118, VS 017 vedený v Štátnej pokladnici.“\nČl. III.\nRozsudok Krajského súdu v Bratislave\n3. Proti rozhodnutiu Rady podal žalobca včas správnu žalobu. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k.\n2S/105/2009-1006 zo dňa 21. júna 2017 podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok\n(ďalej aj len „SSP“) žalobu zamietol a súčasne zamietol aj návrh žalobcu na prerušenie konania a na\npodanie vlastnej prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie podľa čl. 267 ZFEU.\n4. Krajský súd rozhodol v súlade s uznesením Najvyššieho súdu SR č. k. 3Sžhpu/1/2012-852 zo dňa\n11.02.2014, ktorým najvyšší súd zrušil pôvodný rozsudok krajského súdu č. k. 2S/105/2009-652 zo dňa\n11.01.2012 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR posúdil len otázku spornej právomoci\nžalovaného a Telekomunikačného úradu SR, pričom dospel k záveru, že právomoc Protimonopolného\núradu Slovenskej republiky ako Národnej súťažnej autority (National Competition Authority) v oblasti\nposudzovania zneužívania dominantného postavenia podnikateľských subjektov vo forme stláčania\nmarže (margin squeeze) na relevantnom trhu elektronických nemôže mu byť na národnej úrovni odňatá\na ani zákonom zverená inému regulátorovi napr. Telekomunikačnému úradu Slovenskej republiky.\nNárodná súťažná autorita disponuje tzv. všeobecnou právomocou v oblasti posudzovania praktík\nzneužívania hospodárskej súťaže.\n5. K námietke žalobcu o nedostatku právomoci žalovaného konať a rozhodnúť vo veci krajský súd\nuviedol, že táto je nedôvodná a poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžhpu/1/2012 zo\ndňa 11.2.2014, ktorým bola táto otázka vyriešená tak, že skutkové podstaty zneužívania dominantného\npostavenia, ktorých naplnenie žalovaný v tejto veci zistil, mali svoj základ v § 8 zákona č. 136/2001 Z.\nz. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990\nZb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky\nv znení neskorších predpisov (ďalej aj len ,,zákon č. 136/2001 Z. z.“). Rovnako generálna klauzula\nzneužívania dominantného postavenia mala svoj právny základ v § 8 ods. 2 zákona č. 136/2001 Z. z.,\npodľa ktorých ustanovení postupuje Protimonopolný úrad SR a nie Telekomunikačný úrad SR. Praktiky\nmargin squeeze, viazanie a iné praktiky, ktoré majú svoj základ v generálnej klauzule citovaného zákona,\nprípadne a fortiori zneužívajúce praktiky tam výslovne uvedené, patria do pôsobnosti žalovaného i keď\nsa vyskytnú na trhu elektronických komunikácií. K tomu poukázal na judikatúru Súdneho dvora EÚ rozsudky Všeobecného súdu EU vo veci Deutsche Telekom T-271/03 zo dňa 10.4.2008 (odsek 113,\n120, 268) a Súdneho dvora vo veci Deutsche Telekom C-280/08 P zo dňa 14.10.2010 aj na znenie\nnajmä čl. 35 Nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej\nsúťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (ďalej aj len ,,nariadenie č. 1/2013“). Uviedol, že závery\nohľadom kompetencie Protimonopolného úradu SR pri existujúcej regulácii sektorovým regulátorom sa\nnezmenil ani v súčasnosti, čo reprezentuje napr. rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 4 Sžh/2/2015 zo\ndňa 1.12.2015 (R 71/2016), v zmysle ktorého v oblasti ochrany hospodárskej súťaže existujú paralelne\npopri sebe dva typy právnych predpisov, a to súťažné právne normy a regulačné právne normy, pričom\nregulačné úrady chránia hospodársku súťaž ex ante, prostredníctvom regulačných opatrení nastavujú\npodmienky hospodárskej súťaže do budúcna a ex post ochranu zabezpečujú národné regulačné orgány\nresp. Komisia a táto smeruje k postihu konkrétneho protisúťažného správania. Ex ante a ex post\nregulátori nepôsobia alternatívne, ale vždy popri sebe. Krajský súd konštatoval, že ak žalovaný rozhodol\nvo veci aj za situácie, kedy sektorový regulátor ex ante reguloval telekomunikačný trh, neporušil princíp\nne bis in idem vzhľadom na rozdielny objekt, účel konania a časový rozsah, ktorý rozhodnutia pokrývajú\n(ex ante vs. ex post).\n6. K námietke nesprávneho vymedzenia relevantných trhov krajský súd poukázal na ich vymedzenie\nžalovaným a uviedol, že definícia a interpretácia relevantného trhu správnym orgánom sa vzťahuje na\nkonkrétnu skutkovú podstatu a jej vyhodnotenie, v rámci ktorého objasní význam neurčitého pojmu\na jeho rozsah a následne hodnotí skutočnosti konkrétneho prípadu z hľadiska, či je možné zaradiť\nich do rámca vytvoreného rozsahom tohto pojmu. Obsah pojmu relevantný trh je založený najmä na\nekonomických hľadiskách, čo nevyhnutne pri jeho interpretácii ponecháva priestor správnemu orgánu\n\npre svoju úvahu zohľadňujúcu dynamiku vývoja samotného trhu, pričom povinnosťou správneho orgánu\nje potom náležite svoju správnu úvahu odôvodniť a súd následne preskúmava len to, či je správna úvaha\nodôvodnená, či rozhodnutie na základe správnej úvahy nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených\nzákonom (§ 27 ods. 2 SSP). Uviedol, že nie je vylúčené vymedziť relevantný trh úzko práve s ohľadom\nna jeho definičné znaky zohľadňujúce priestor, čas, produkt, jeho zameniteľnosť a ekonomickú povahu\nsúťažného konania. Krajský súd zastával názor, že úzke vymedzenie relevantného trhu, ktorý spĺňa\nvšetky definičné znaky vyplývajúce z § 3 ods. 3 zákona č. 136/2001 Z. z. samo osebe nemôže ukrátiť\nžalobcu na jeho právach a spôsobiť nezákonnosť rozhodnutia. Dôvodom, pre ktorý žalobca žiada\nzohľadniť širšie vymedzenie relevantných trhov je percentuálne zníženie jeho postavenia (ekonomickej\naktivity) na relevantnom trhu, čo samo osebe neodôvodňuje iné zadefinovanie relevantných trhov podľa\n§ 3 ods. 3 citovaného zákona. Podľa názoru krajského súdu žalovaný pri definovaní relevantných\ntrhov postupoval podľa citovaného ustanovenia zákona č. 136/2001 Z. z., svoje závery riadne a logicky\nodôvodnil a nevybočil z medzí určených zákonom č. 136/2001 Z. z.\n7. Pokiaľ ide o rozdelenie určených relevantných trhov medzi bytovými a nebytovými zákazníkmi, ktorí\nsú koncovými užívateľmi poskytovaných služieb a námietku, že žalovaný neakceptoval zastupiteľnosť\npevnej telefónnej linky a mobilných telefónov, krajský súd poukázal na rozsudky vo veci Deutsche\nTelekom - T-271/03 (Súd prvej inštancie), C-280/08 P Súdny dvor, z ktorých je zrejmé, že Súdny dvor EÚ,\nako aj Komisia rozlišujú medzi relevantnými trhmi zameranými na bytových a nebytových zákazníkov\nako koncových užívateľov. Krajský súd poukázal na to, že sám žalobca poskytoval odlišné služby pre\nbytových (Doma Pohoda, Doma Maxi, Doma Extra, Rodinný internet) a nebytových zákazníkov (Biznis\nISDN Klasik, Biznis ISDN Profi, Biznis Mesto, Biznis Slovensko, Firemný internet Mini, Biznis partner\n300), pričom na každý z relevantných trhov zameraných na bytových a nebytových zákazníkov sa\nvzťahuje iná ponuka a dopyt tovarov, a na každom z nich sa osobitne posudzuje zastupiteľnosť produktov\nz hľadiska ich užívania a uspokojovania potrieb, na ktorých sú zamerané a je teda jednoznačné, že\nžalobca sa na trhu bytových zákazníkov zameral na iné tovary ako na trhu nebytových zákazníkov, preto\nžalovaný správne tieto trhy rozlišoval postupujúc podľa § 3 ods. 3 zákon č. 136/2001 Z. z. a rozhodovacej\npraxe Súdneho dvora EÚ a Súdu prvej inštancie, ktoré sú uvedené vyššie. Krajský súd sa stotožnil s\nnázorom žalovaného o nezastupiteľnosti pevnej telefónnej linky a mobilných telefónov a poukázal na\nkvantitu využívania pevných telefónnych liniek a mobilných telefónov, pričom od roku 2001 začal počet\npevných liniek klesať a naopak začal stúpať počet využívaných mobilných služieb. Podľa krajského súdu,\nak by spotrebitelia mali záujem aktívne využívať obidve služby (pevnú linku aj mobilné telefonovanie)\nsúčasne, počet účastníckych prípojok do pevnej siete a využívateľov mobilných služieb by bol približne\nrovnaký, avšak zistené údaje preukazujú opak, teda že spotrebitelia vymenili vo veľmi veľkej miere pevnú\ntelefónnu sieť za mobilnú sieť a nemienia sa vrátiť k pevnej telefónnej sieti.\n8. Podľa krajského súdu nebolo potrebné osobitne robiť prieskum medzi spotrebiteľmi, pretože údaje\nzistené žalovaným sú dostatočné aj v kontexte informácií poskytnutých alternatívnymi operátormi o\npreferenciách ich spotrebiteľov, ak by si mali vybrať medzi pevnou linkou a mobilným telefónom. Päť\nsubjektov poskytujúcich telefonické služby na pevnej linke žalovanému odpovedalo, že ich zákazníci\nby prešli k iným operátorom, ktorí poskytujú telefonickú službu na pevnej linke. Spoločnosť UPC\nbroadband Slovensko, s.r.o. uviedla, že časť zákazníkov, ktorá má záujem zachovať si pevnú linku\nby prešla k žalobcovi; spoločnosť zároveň predpokladala aj prechod k mobilným operátorom. Jeden z\noslovených subjektov pripustil, že malá časť zákazníkov by možno prešla aj k mobilným operátorom\na len jeden z oslovených subjektov uviedol, že jeho zákazníci by v takomto prípade pravdepodobne\nprešli len na mobilný telefón. Krajský súd poukázal na § 3 ods. 3 zákona č. 136/2001 Z. z., ktoré\nvyžadovalo vzájomnú zameniteľnosť tovarov. Krajský súd uviedol, že konštatovanie žalovaného vyplýva\nz vykonaného dokazovania a preukazuje len jednosmernú zameniteľnosť pevnej telefónnej linky za\nmobilný telefón, ale už nie naopak a keďže nejde o vzájomne (obojstranne) zameniteľné tovary, nemôžu\nvytvárať ich jeden spoločný relevantný trh podľa § 3 ods. 3 zákona č. 136/2001 Z. z. Záver žalovaného\npreto krajský súd považoval za správny a konformný so zisteným skutkovým stavom a zákonom.\n9. K námietke absencie relevantných trhov vo výroku č. 6 druhostupňového rozhodnutia krajský súd\npoukázal na to, že v prvostupňovom rozhodnutí sú relevantné trhy vo výroku č. 6 definované ako trhy\npripojenia bytových zákazníkov do PVTS, pripojenia nebytových zákazníkov do PVTS, poskytovania\nverejnej telefónnej služby bytovým zákazníkom prostredníctvom PVTS a poskytovania verejnej\ntelefónnej služby nebytovým zákazníkom prostredníctvom PVTS, avšak pri zmene druhostupňovým\nrozhodnutím druhostupňový správny orgán pochybil, keď pri písomnom vyhotovení rozhodnutia\n\nneuviedol relevantné trhy. Krajský súd poukázal na to, že žalovaný toto pochybenie priznal, označil\nho za administratívnu chybu spojenú s písaním a uviedol, že v druhostupňovom rozhodnutí majú byť\nvo výroku č. 6 uvedené tie relevantné trhy, ktoré boli uvedené v prvostupňovom rozhodnutí. Krajský\nsúd konštatoval, že je pravdou, že vo výroku č. 6 napadnutého rozhodnutia absentuje označenie\nrelevantných trhov a v odôvodnení rozhodnutia sa čiastočne relevantné trhy spomínajú. V tejto súvislosti\npoukázal na judikát Najvyššieho súdu SR sp. zn. R 122/2003 a uviedol, že pri z kompaktného\nponímania prvostupňového a druhostupňového rozhodnutia žalovaného ako jedného celku jednoznačne\nvyplýva, že relevantnými trhmi sú relevantný trh pripojenia bytových zákazníkov do pevnej verejnej\ntelekomunikačnej siete, trh pripojenia nebytových zákazníkov do pevnej verejnej telekomunikačnej\nsiete, trh poskytovania verejnej telefónnej služby bytovým zákazníkom prostredníctvom pevnej verejnej\ntelefónnej siete a trh poskytovania verejnej telefónnej služby nebytovým zákazníkom prostredníctvom\npevnej verejnej telefónnej siete. Krajský súd konštatoval aj nemožnosť samostatného izolovaného\nprieskumu výroku č. 6 a dospel k záveru, že uvedené pochybenie nemá vplyv na zákonnosť napadnutého\nrozhodnutia, a sama osebe nepredstavuje dôvod na zrušenie rozhodnutia ako celku.\n10. K námietke absencie odôvodnenia zmeny výrokov 1 a 2 druhostupňovým rozhodnutím krajský súd\npoukázal na odôvodnenie žalovaného v bode 148 druhostupňového rozhodnutia, kde uviedol dôvody,\npre ktoré zmenil spomínané výroky, pričom išlo o zmenu právnej kvalifikácie konania žalobcu podľa\nZmluvy o ES, pretože bolo možné jednoznačne určiť, že ide o porušenie konkrétnej skutkovej podstaty\nz demonštratívneho výpočtu podľa § 8 ods. 2 písm. a/ zákona č. 136/2001 Z. z. a čl. 82 písm. a/ Zmluvy\no ES a preto nebol dôvod, aby prvostupňový orgán konštatoval porušenie generálnej klauzuly v prípade\nčl. 82 Zmluvy o ES, ktorá sa použije len v prípade, ak daný prípad nemožno zahrnúť pod ani jednu z\nkonkrétneho výpočtu skutkových podstát. Uvedená zmena právnej kvalifikácie nemá vplyv na zákonnosť\nprvostupňového rozhodnutia, ide len o spresnenie aplikácie právneho predpisu. Druhostupňový orgán\nformulačne spresnil aj popis porušenia, doplnil zoznam konkrétnych volacích programov a obdobia, v\nrámci ktorého sa skúmané tarify uplatňovali. Krajský sud uviedol, že zmena prvostupňového rozhodnutia\nsa pripúšťa po stránke právnej, t.j. keď prvostupňový správny orgán použil nesprávny hmotnoprávny\npredpis, alebo po stránke faktickej, t.j. keď oprel svoje rozhodnutie o nedostatočne zistený stav veci.\nKrajský súd v tejto súvislosti konštatoval, že zo skutkového hľadiska žalovaný v prvých dvoch výrokoch\nnapadnutého rozhodnutia špecifikoval volacie programy Doma Pohoda (ST Pohoda), Doma Maxi\n(ST Maxi), Doma Extra (ST Extra), Biznis ISDN Klasik (ST ISDN Klasik) (Biznis Klasik Duo), Biznis\nISDN Profi (ST ISDN Profi) (Biznis Profi Duo), Uni 20, 40, 60, Biznis Mesto a Biznis Slovensko,\npričom nejde o skutočnosti, ktoré by neboli už predmetom prvostupňového konania, hoci neboli vo\nvýroku prvostupňového rozhodnutia špecifikované. Nešlo o nové skutočnosti, ktoré by sa vyskytli až v\nrozkladovom konaní, ani o rozšírenie predmetu konania vo vzťahu k prvostupňovému konaniu, preto\nz uvedeného vyplýva, že špecifikáciou volacích programov vo výroku druhostupňového rozhodnutia,\nktoré sa už nachádzali v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia, nevznikla prekážka, ktorá by bránila\ndruhostupňovému správnemu orgánu uviesť volacie programy do výroku rozhodnutia. Krajský súd\npoukázal na to, že zmenu prvostupňového rozhodnutia spôsobom vyjadreným v žalobou napadnutom\nrozhodnutí žalovaného (teda zmenu právnej kvalifikácie a zmenu zo skutkového hľadiska) akceptoval aj\nNajvyšší súd SR v obdobných veciach napríklad v rozsudkoch sp. zn. 5 Sžh/2/2015 zo dňa 2.11.2016,\nsp. zn. 8 Sžhpu/1/2012 zo dňa 23.5.2013, sp. zn. 3 Sžhpu/1/2013 zo dňa 9.6.2015 (publikované pod\nR 45/2016).\n11. K námietke nesprávneho vyhodnotenia dominantného postavenia žalobcu na relevantných trhoch\na nesprávneho posúdenia praktiky stláčania marže krajský súd poukázal na judikatúru Súdneho dvora\ntýkajúcu sa vymedzenia dominantného postavenia a cenovej politiky napr. vo veciach C-85/76 Hoffmann\nLa Roche v. Komisia; C-52/09 Telia Sonera; C-280/08 P Deutsche Telekom, AKZO v. Komisia C-62/86\na uviedol, že žalobca ako podnikateľ realizujúci svoju podnikateľskú činnosť na telekomunikačnom trhu,\nktorý bol regulovaný sektorovým regulátorom, mal reálnu možnosť určovať svoju cenovú politiku na trhu\nv rozsahu určenom podľa § 22 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách,\npričom z úpravy cenovej regulácie vyplýva, že na žalobcu sa vzťahuje čl. 82 Zmluvy o ES a možno\nskúmať jeho dominantné postavenie z hľadiska možného zneužitia na relevantnom trhu. Krajský súd\npoukázal na tvrdenie žalovaného, že žalobca zneužil svoje dominantné postavenie na relevantných\ntrhoch stláčaním marže (výroky 1 až 5) a praktikou viazania (výroky 6 a 7), pričom podiel žalobcu na trhu\npred 1.8.2005 z hľadiska počtu zákazníkov bol takmer 100 %, ku koncu roka 2005 jeho podiel na trhu\npredstavoval 98,57 % a v polovici roka 2007 už 97,9 % a z hľadiska pretelefonovaných minút bol podiel\nžalobcu na trhu v roku 2005 vo výške 94,89 % a v polovici roka 2007 vo výške 91,03 %. Podľa kritéria\n\nobjemu tržieb bol podiel žalobcu na trhu ku koncu roka 2005 vo výške 95,37 % a v polovici roka 2007\nvo výške 93,17 %. Podiel žalobcu na trhu v počte bytových zákazníkov a objeme prevolaných minút\nmá od roku 2003 stúpajúcu tendenciu nad 70 % (83 % až 94 %) a v prípade nebytového segmentu\nmal žalobca nemenný podiel oscilujúci okolo 71 %. Viacerí alternatívni operátori indikovali ako bariéru\nvstupu na trh podmienky stanovené v prepojovacej zmluve zo strany žalobcu (rôzne typy poplatkov,\nprognózovanie, povinnosť zabezpečiť určitý minimálny počet minút prepojených volaní, a pod.). Žalobca\nako vertikálne integrovaná spoločnosť pôsobí na veľkoobchodnom trhu aj na maloobchodnom trhu,\nčo mu poskytuje možnosť prenášať svoj vplyv na maloobchodný trh a ovplyvňovať úroveň nákladov\nalternatívnych operátorov.\n12. Ďalej krajský súd poukázal na aplikáciu testu nožnicového efektu pri posudzovaní stláčania\nmarže, kedy žalovaný porovnal veľkoobchodné ceny, ktoré dominant účtuje svojím konkurentom\nna veľkoobchodnom trhu, s maloobchodnými cenami, za ktoré poskytuje služby svojim zákazníkom\nna dolnom trhu (alebo maloobchodnom trhu), pričom žalovaný dospel k záveru, že v období od\n1.7.2005 do 15.8.2006 boli veľkoobchodné ceny žalobcu vyššie ako maloobchodné, za ktoré poskytoval\nslužby svojim zákazníkom, preto bez ďalšieho išlo o stláčanie marže a v období od 15.8.2006 boli\nveľkoobchodné ceny nižšie ako maloobchodné o 0,01 Sk, no na základe testu efektívneho konkurenta\ntakisto dospel k záveru o existencii stláčania marže (konkurenti žalobcu by na pokrytie strát museli\nvyužiť krížové dotovanie za iné poskytované služby a teda za túto konkrétnu službu by pri jej\nponuke na dolnom trhu nedosahovali žiaden zisk). Krajský súd poukázal na to, že k liberalizácii\ntelekomunikačného trhu na Slovensku došlo de iure už dňa 1.1.2003 a žalobca odvtedy rokoval so\nsvojimi konkurentmi (alternatívnymi operátormi) o zmluvnom prepojení do jeho pevnej siete, tak aby\naj alternatívni operátori boli schopní poskytovať služby svojím zákazníkom. Krajský súd nespochybnil\nprávo spoločnosti nadobudnúť dominantné postavenie na trhu prostredníctvom svojich zásluh, faktom\nvšak zostáva, že tento podnik má osobitnú zodpovednosť za to, aby svojím správaním neohrozil účinnú\na neskreslenú hospodársku súťaž na trhu. Ďalej uviedol, že napriek regulácii cien Telekomunikačným\núradom SR žalobca nemohol nevedieť, že disponoval určitým rozhodovacím priestorom, aby stanovil\nsvoje maloobchodné ceny a zmiernil nožnicový efekt medzi veľkoobchodnými cenami sprostredkovacích\nslužieb na jednej strane a maloobchodnými cenami za všetky služby pre zákazníkov na druhej strane.\n13. K námietke nesprávneho posúdenia praktiky viazania krajský súd uviedol, že žalovaný správne\ndospel k záveru, že viazané služby (pripojenie do PVTS a telefónna služba vo forme voľných\nminút; čo je zrejmé už zo samotných Všeobecných obchodných podmienok žalobcu na poskytovanie\nverejnej telefónnej služby platných v tom čase, aj z vyjadrení VÚS, n.o., Telekomunikačného úradu\nSR a alternatívnych operátorov: GTS Nextra, a.s., Swan, a.s., Slovanet, a.s.) bolo možné užívať aj\nsamostatne, čím bola vylúčená súťaž v poskytovaní verejnej telefónnej služby na pevnom pripojení,\npretože súťaž medzi operátormi mohla nastúpiť až vtedy, keď zákazník prevolal voľné minúty, ktoré si\nmusel kúpiť vo volacom programe od žalobcu. Ak sú viazané služby schopné existovať samostatne\npopri sebe, sú schopné byť predmetom samostatnej ponuky na trhu. Podľa krajského súdu žalovaný\nsprávne dospel k záveru, že pripojenie do PVTS mohol poskytnúť len jeden subjekt - žalobca - ale\nverejnú telefónnu službu na pevnom pripojení mohli poskytovať aj viacerí operátori a nie je prípustné,\naby žalobca svojím konaním obmedzoval súťaž pri poskytovaní verejnej telefónnej služby k zriadenému\npripojeniu k PVTS. Krajský súd poukázal na to, že žalobca ďalej podmieňoval odoberanie internetových\nslužieb dial-up cez analógovú prípojku, ISDN a xDSL na odber volacích programov, ktoré sú nepochybne\nsamostatnými produktmi a nie je zrejmé, prečo by mal zákazník, ktorý má záujem len o službu internetu,\npovinne kupovať od žalobcu aj telefónnu službu, ktorá je samostatným produktom a s poskytovaním\nslužby internetu nesúvisí. Krajský súd uviedol, že hoci žalobca od 01.05.2006 už spomínané služby\nneposkytuje spoločne, ale samostatne, nemení to nič na protisúťažnom konaní v období od 1.1.2003\ndo 30.4.2006, ktoré je sankcionovateľné podľa § 8 ods. 2 písm. d) zákona č. 136/2001 Z. z. a čl. 82\npísm. d) Zmluvy o ES v spojení s § 38 zákona č. 136/2001 Z. z. (pozri v tomto zmysle rozsudok vo veci\nMichelin v. Komisia, T-203/01).\n14. K námietke nevykonateľnosti rozhodnutia žalovaného krajský súd uviedol, že žalovaný nemá\npovinnosť určovať presný a podrobný postup pri odstránení protiprávneho stavu, pretože mu to\nnevyplýva z § 22 ods. 1 písm. a/ zákona č. 136/2001 Z. z.\n15. K námietke neprimerane vysokej pokuty, absencia jej odôvodnenia a námietka kumulácie príliš\nveľkého množstva odlišných praktík v jednom rozhodnutí žalovaného krajský súd uviedol, že v\n\npredmetnej právnej veci nepochybne ide o ohrozujúci správny delikt, t.j. že postačuje výskyt konania\nsmerujúci k poruche; a preto vôbec u týchto deliktoch nemožno hovoriť o formách súčinnosti či o\nvývojových štádiách. Poukázal na to, že kritériá pre určenie výšky sankcie sú v ustanovení § 38 ods.\n10 zákona č. 136/2001 Z. z., pričom nemajú charakter priťažujúcich alebo poľahčujúcich okolností,\nale ide všeobecne o kritériá, ktoré sa na zistený delikt alebo aplikujú alebo nepoužijú (rozsudok\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžh/2/2015 zo dňa 2.11.2016) a týmito sú závažnosť a dĺžka trvania\nporušovania, povaha porušovania, skutočný dopad na trh a tam, kde je to účelné, veľkosť relevantného\ntrhu, aj iné skutočnosti, najmä opakované porušovanie tým istým podnikateľom, odmietnutie podnikateľa\nspolupracovať s úradom, postavenie podnikateľa ako vodcu alebo iniciátora porušovania, získanie\nmajetkového prospechu v dôsledku porušovania alebo neplnenia dohody obmedzujúcej súťaž v praxi.\nKrajský súd poukázal na judikatúru Súdneho dvora EÚ, týkajúcu sa funkcie pokuty ukladanej v oblasti\nhospodárskej súťaže napr. vo veciach 41/49, ACF Chemiefarma NV vs. Commission, spojené veci 100\naž 103/80, SA Musique Diffusion francaise and others vs. Commission, C-289/04 P Showa Denko vs.\nCommission, z ktorých vyplýva, že pokuty ukladané za porušenie čl. 81 a 82 Zmluvy o ES (v súčasnosti\nide o čl. 101 a 102 ZFEÚ) sa stanovujú s cieľom potrestať nelegálne konanie podnikateľov (represívna\nzložka) a zároveň majú odstrašujúci účinok (preventívna zložka) nielen na takéto konkrétne porušujúce\npodniky, ale i všeobecne na iné spoločnosti, aby nedochádzalo k porušovaniu súťažného práva do\nbudúcnosti. Cieľom pokút je teda nielen trest, ale aj prevencia. Rešpektovanie obidvoch funkcií pokuty\nje nevyhnutné za účelom zabezpečenia účinnosti pokút za porušenie súťažného práva a akcentovanie\niba na represívnu zložku pokuty by nepochybne znížilo jej efektívnosť (R 71/2016). S poukazom na\nrozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Sžhpu/3/2011 zo dňa 22.5.2013 a sp. zn. 1 Sžhpu/4/2008 zo dňa\n25.1.2011 uviedol, že pokuta má byť pre podnikateľa natoľko citeľná, aby ho od podobného konania v\nbudúcnosti odradila, avšak nemôže byť pokutou likvidačnou. Krajský súd poukázal na § 38 ods. 1 zákona\nč. 136/2001 Z. z. a uviedol, že uloženie pokuty a jej výška sú zásadne v diskrečnej právomoci žalovaného\na to, či bude pokuta uložená v maximálnej alebo inej výške závisí od jeho uváženia, pričom je však\npovinný rešpektovať zákonné kritériá stanovené v súlade s komunitárnym právom. Súd preskúmava\niba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, pričom súd neposudzuje\núčelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia (R 52/2003). Pokiaľ sú tieto predpoklady splnené, nemôže\nsúd z tých istých skutočností vyvodzovať iné alebo opačné závery (R 39/94 NSS).\n16. Krajský súd poukázal na závery rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Dansk Rorindustri A/S\na spol. vs. Komisia Európskych spoločenstiev, C-189/02 z 28.06.2005 vo vzťahu k zohľadňovaniu\nobratu a konštatoval, že žalovaný postupoval zákonne keď relevantným obratom je obrat dosiahnutý\npodnikateľom z predaja tovarov a služieb, ktorých sa narušenie alebo obmedzenie súťaže priamo alebo\nnepriamo dotýka, a to na vymedzenom priestorovom relevantnom trhu. Podľa krajského súdu, žalovaný\ndôsledne a podrobne odôvodnil výšku uloženej pokuty, zaoberal sa všetkými aspektmi, ktoré majú\nvplyv na uloženie pokuty a vyplývajú z § 38 ods. 10 zákona č. 136/2001 Z. z. a riadne ich odôvodnil,\npričom vychádzal z aplikácie zákona č. 136/2001 Z. z. aj Zmluvy o fungovaní EÚ (tak ako to vyžaduje\nčl. 3 ods. 1 Nariadenia Rady č. 1/2003) a výkladom označil absorpčnú zásadu pri ukladaní pokuty\nza viaceré delikty. Krajský súd uviedol, že v prípade konaní žalobcu vymedzených v bodoch 1 až 7\nnapadnutého rozhodnutia ide o spáchanie správnych deliktov, ktorých skutkové podstaty sú uvedené\nv dvoch právnych predpisoch - zákone č. 136/2001 Z. z. (resp. zákone č. 188/1994 Z. z.) a v Zmluve\no ES (v súčasnosti ZFEÚ) a u každého definovaného deliktu ide nepochybne o jednočinný súbeh\ndeliktov, a to aj v prípade, že legislatívna formulácia skutkových podstát v oboch právnych predpisoch\nje niekedy totožná (napríklad § 8 ods. 1 písm. a/ zákona č. 136/2001 Z. z. a čl. 82 písm. a/ Zmluvy o\nES), pretože objekt je iný - podľa Zmluvy o ES je chránený komunitárny priestor pred protisúťažným\nkonaní dominanta a podľa zákona č. 136/2001 Z. z. vnútroštátny priestor, ktorý má užší rozsah. Krajský\nsúd konštatoval, že žalovaný správne posúdil, že závažnejším bude delikt spáchaný podľa Zmluvy o\nES a preto určujúcim kritériom pre uloženie sankcie bol práve správny delikt spáchaný podľa čl. 82\nZmluvy o ES. Ďalej krajský súd uviedol, že rozsah pokuty, ktorú je možné uložiť u všetkých deliktov, je\nrovnaký, preto v takomto prípade je bezpredmetné, aby žalovaný identifikoval len jeden správny delikt,\nktorý je najzávažnejší. Podľa krajského súdu žalobca ako významný podnikateľ na telekomunikačnom\ntrhu mohol a mal predvídať, a to aj s prihliadnutím na rozhodovaciu prax protimonopolného úradu,\nsúdov Slovenskej republiky, Súdneho dvora EÚ vo veci jeho materskej spoločnosti Deutsche Telekom,\nže jeho konanie je zneužívaním dominantného postavenia na relevantnom trhu v oblasti označenej v\nnapadnutom rozhodnutí a je v rozpore s cieľom a účelom súťažného práva. Krajský súd konštatoval,\nže sa nepreukázalo porušenie zásady ochrany legitímneho očakávania, keďže postup žalovaného\nrešpektujúci zákonnú úpravu vychádzajúcu zo zákona č. 136/2001 Z. z. v § 38 ods. 1 pri ustálení výšky\n\nsankcie neprekročil maximálny limit 10% a pokuta bola uložená v dolnej polovici sadzby. Ďalej krajský\nsúd konštatoval, že nezákonnosť rozhodnutia žalovaného nespôsobuje, ako namietal žalobca to, že\nžalovaný pojme do jedného rozhodnutia viacero skutkov (praktík), relevantných trhov a časových období.\n17. K námietke, že žalovaný neinformoval žalobcu ohľadom postupu pri určovaní výšky pokuty krajský\nsúd uviedol, že oznámenie o možnej výške uloženej pokuty nie je podkladom rozhodnutia, ku ktorému by\nsa žalobca mohol vyjadriť a žalobca týmto de facto žiada, aby žalovaný prejudikoval svoje rozhodnutie,\nčo je neprípustné. V súvislosti s aplikáciou generálnej klauzuly v bode 6 výroku napadnutého rozhodnutia\nkrajský súd poukázal na ustálenú judikatúru (napr. 2 Sžhpu/1/2012 zo dňa 18.4.2013 publikované ako R\n70/2015, 5 Sžhpu/1/2012 zo dňa 23.5.2013, III. ÚS 541/2016 zo dňa 17.8.2016), podľa ktorej konštrukcia\ngenerálnej klauzuly, ako je zakotvená v zákone č. 136/2001 Z. z. (§ 8 ods. 2) vo vzťahu k jednotlivým\ndemonštratívne vymenovaným skutkovým podstatám je nevyhnutná, pretože v súťažnom práve nikdy\nnemožno normatívne zakotviť úplný výpočet spôsobov, ktorými možno zneužiť moc na trhu na ujmu\nostatných účastníkov trhu. Krajský súd uviedol, že význam generálnej klauzuly v súťažnom práve\nspočíva v tom, že pokiaľ určité konanie napĺňa jej jednotlivé znaky, i keď nie je zachytené v zákone\npomenovanou skutkovou podstatou, je konaním zakázaným, a to so všetkými dôsledkami, ktoré z neho\npre konajúci subjekt vyplývajú. Ďalej uviedol, že akékoľvek konanie, ktoré napĺňa znaky uvedené v\ngenerálnej klauzule, môže byť sankcionované ako zneužitie dominantného postavenia, a to i vtedy, ak\nho pod žiadnu z demonštratívne vymenovaných skutkových podstát nebude možné podradiť, pričom\naplikácia generálnej klauzuly ako inštitútu súťažného práva je súladná so zákonom č. 136/2001 Z. z., s\nčl. 102 ZFEÚ a judikatúrou Súdneho dvora EÚ (napr. vo veci C-322/81 Michelin v. Komisia, C-280/08\nDeutsche Telekom v. Komisia, T-51/89 Tetra Pak Rausing v. Komisia, C-457/10 P Astra Zeneca v.\nKomisia).\n18. Ako nedôvodnú vyhodnotil krajský súd aj námietku nevykonateľnosti povinností uložených v bode\n10 výroku napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že rozhodnutia sú určité a zrozumiteľné a pre žalobcu\nby nemal byť problém ich pochopiť, pričom je potrebné tiež zohľadniť, že žalovaný nie je sektorovým\nregulátorom, ktorý by mal určovať konkrétne spôsoby odstránenia protiprávneho stavu, t. j. nemá\nkompetenciu riešiť špecifické problémy žalobcu, ktoré by mu eventuálne mohli s vykonaním uložených\npovinností vzniknúť a uložené povinnosti sa týkali jednak zdržania sa konania predstavujúceho podľa\nnázoru žalovaného stláčanie marže a viazania a jednak odstránenia tohto stavu do 90 dní od\nprávoplatnosti rozhodnutia tak, aby bola zabezpečená efektívna hospodárska súťaž.\n19. Rada úradu konštatuje bod 295, že úrad správne vyhodnotil konanie, ktoré obmedzilo súťaž\nv oblasti poskytovania verejnej telefónnej služby na pevnom pripojení ( body 1,2,5,6 a 7 výroku)\nako veľmi závažné konanie, ktoré smerovalo k obmedzeniu súťaže v oblasti nízkorýchlostného a\nvysokorýchlostného internetu ( bod 8 výroku, za ktorý úrad uložil pokutu) ako závažné.\nČl. IV.\nKasačná sťažnosť\n20. Žalobca ako sťažovateľ zastúpený advokátskou kanceláriou včas podal kasačnú sťažnosť z dôvodov\npodľa § 440 ods. 1 písm. f), g), h) a i) SSP, pridržal sa svojich predchádzajúcich vyjadrení a navrhol,\naby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu, alebo ho zmenil tak, že žalobe vyhovie a\nzaviaže žalovaného na náhradu trov konania.\n21. Sťažovateľ namietal, že krajský súd sa nevysporiadal so všetkými kľúčovými argumentmi. Ďalej\nnamietal, že krajský súd viazaný právnym názorom v zrušujúcom uznesení Najvyššieho súdu sp. zn.\n3Sžhpu/1/2012 zo dňa 11.2.2014 posúdil viaceré zo žalobných námietok diametrálne odlišne ako vo\nsvojom pôvodnom rozsudku a to aj napriek tomu, že Najvyšší súd SR v citovanom uznesení nezaujal\nžiadny právny názor k týmto ďalším otázkam. Uvedené sťažovateľ považuje za neodôvodnené a\nide podľa neho o rozpor so zásadou právnej istoty, legitímnych očakávaní, predvídateľnosti práva, v\ndôsledku čoho bolo porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces. Namietal, že napriek skutočnosti,\nže Najvyšší súd SR túto možnosť v závere svojho zrušovacieho uznesenia výslovne zdôraznil, zamietol\nnávrh žalobcu na prerušenie konania a na podanie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru. V tejto\nsúvislosti namietal nesprávne právne posúdenie a nesprávny procesný postup, kedy sa krajský súd\nstotožnil s Najvyšším súdom SR, že ide o acte clair.\n\n22. Sťažovateľ namietal právomoc žalovaného konať a rozhodnúť vo veci, kedy poukázal na svoju\npredchádzajúcu argumentáciu v konaní pred krajským súdom a uviedol, že sankcionovanie žalovaným,\nkeď tento podľa sťažovateľa nemal zo zákona právomoc posudzovať sťažovateľovo konanie a keď\nsťažovateľ dodržiaval podmienky ex ante regulácie stanovenej Telekomunikačným úradom SR je v\nrozpore so zásadou nullum crimen sine lege, nulla poena sine lege, ako aj so základnými princípmi\nspravodlivosti a právneho štátu. Ďalej namietal, že krajský súd sa nezaoberal otázkou ne bis in\nidem, poukázal na rozhodnutie ESĽP Zolotukhin v. Rusko a uviedol, že pre posúdenie totožnosti\nposudzovaného konania je irelevantná prípadná odlišnosť záujmov, ktoré sú chránené jednotlivými\nzákonnými normami.\n23. Sťažovateľ ďalej namietal nesprávne vymedzenie relevantných trhov, dominantného postavenia\nsťažovateľa na relevantných trhoch a miery oprávnenej obrany jeho postavenia. Poukázal na svoju\npredchádzajúcu argumentáciu v rozklade, ako aj v konaní pred krajským súdom. Namietal, že nie je\nmožné a priori vylúčiť zastupiteľnosť pevnej linky a mobilného telefonovania a poukázal na rozhodnutie\nžalovaného 2003/ZK/2/1/257, kde žalovaný pripustil zastupiteľnosť. Namietal, že krajský súd neprihliadal\nna výrazný nárast užívateľov mobilných služieb ako na faktor, ktorý môže nastoliť situáciu, kedy dôjde k\nplnej zameniteľnosti týchto produktov a taktiež sa nezaoberal tým, či bol sťažovateľ za takého stavu trhu\npodnikateľom v dominantnom postavení a ak áno, či jeho konanie nepredstavovalo oprávnenú obranu\nsvojich obchodných záujmov, keď toto bolo navyše v súlade s ex ante reguláciou.\n24. Sťažovateľ namietal aj nesprávne posúdenie praktiky stláčania marže. Poukázal na potrebu\nagregovaného prístupu pri posudzovaní stláčania marže. Podľa sťažovateľa žalovaný nesprávne\naplikoval doktrínu stláčania marže, najmä nesprávne zadefinoval premennú, maloobchodná cena“, čím\ndošlo následne aj k nesprávnemu aplikovaniu tejto doktríny na individuálne tarifné položky volacích\nprogramov verejnej telefónnej služby resp. internetových programov. Poukázal na to, že Európska\nkomisia sa v rozhodnutí AT.39523 -Slovak Telekom zo dňa 15.10.2014 zaoberala touto praktikou a\nmetodikou jej posudzovania, pričom zaoberala sa aj úrovňou agregácie služieb pri posudzovaní praktiky.\nZ hľadiska úrovne agregácie v rozhodnutí uviedla, že test stláčania marže možno aplikovať na detailnej\núrovni (t.j. na každú individuálnu ponuku služieb) alebo na úrovni celého portfólia služieb (t.j. na mix\nslužieb ponúkaných na maloobchodnom trhu). Sťažovateľ uviedol, že agregovaný prístup bol použitý\nvo všetkých významných prípadoch, ktoré Komisia prejednávala vo vzťahu k trhom elektronických\nkomunikácií. V tejto súvislosti sťažovateľ namietal, že neobstojí tvrdenie žalovaného že výpočet stlačenia\nmarže v danom prípade bol odôvodnený konkrétnymi skutkovými okolnosťami, pretože výpočet margin\nsqueeze na úrovni jednotlivých tarifných položiek konkrétneho produktu verejnej telefónnej služby\nnemožno považovať za aplikáciu margin squeeze na detailnej úrovni, keďže individuálnou službou\nje taká ponuka, ktorú si zákazník môže zakúpiť samostatne a sťažovateľ predával verejnú telefónnu\nslužbu pod názvami programov (Doma Maxi a pod.), umožňujúce uskutočňovať a príjmať volania za\ndohodnuté ceny (diferencované napr. na základe času), pričom tieto ceny predstavovali charakteristiku\nposkytovaného produktu, ktoré ho odlišovali od ostatných a nepredstavovali samostatný produkt. Ďalej\nk tomuto uviedol, že nebol dôvodný prístup žalovaného v izolovanom výpočte margin squeeze na\núrovni časti produktu ponúkaného na príslušnom maloobchodnom relevantnom trhu, pričom konkurenti\nmali možnosť súťažiť o každého zákazníka verejnej telefónnej služby v plnom rozsahu. Uviedol, že\nbolo možné zabezpečiť, aby všetky odchádzajúce volania zákazníka boli realizované prostredníctvom\nsiete konkurenta, ktorý by tieto volania zákazníkovi pripojenému do siete sťažovateľa aj účtoval. Táto\nmožnosť bola realizovateľná aj na základe veľkoobchodnej služby ponúkanej sťažovateľom na základe\nveľkoobchodnej zmluvy o prepojení.\n25. Sťažovateľ namietal nesprávne posúdenie praktiky viazania. Podľa sťažovateľa k naplneniu\npredmetnej praktiky je potrebné preukázať, že došlo k viazaniu súhlasu s uzavretím zmluvy na\npodmienku, že druhá zmluvná strana príjme aj ďalšie záväzky, ktoré svojou povahou alebo podľa\nobchodných zvyklostí nesúvisia s predmetom tejto zmluvy. Sťažovateľ uviedol, že sa teda predpokladá\nexistencia dvoch samostatných produktov alebo služieb a neexistencia takých okolností, ktoré by\nodôvodňovali spoločné poskytovanie inak dvoch samostatných produktov resp. služieb a poukázal na\nrozsudok Súdu prvého stupňa vo veci T-201/04 Microsoft v. Komisia. Sťažovateľ ďalej poukázal na svoju\nargumentáciu, ktorú uviedol už v žalobe, aj vo vzťahu k tomu, že nie je technicky možné, aby bola\nelektronická komunikačná služba poskytovaná bez zriadenia pripojenia do elektronickej komunikačnej\nsiete (PVTS).\n\n26. Sťažovateľ namietal nepreskúmateľné a neurčitosť výroku rozhodnutia, pričom zotrval na\nargumentáciu ktorú už uviedol v žalobe, najmä vo vzťahu k tomu, že v bodoch 1. až 7. napadnutého\nrozhodnutia nie je vo výroku uvedené, dokedy trvalo - tam uvedené protiprávne konanie, v dôsledku\nčoho je sťažovateľ vystavený riziku opakovaného potrestania za ten istý skutok. Sťažovateľ namietal\nneprimeranosť uloženej pokuty a absenciu preskúmateľného odôvodnenia použitia absorpčnej zásady,\npričom zotrval na svojej argumentácii uvedenej v žalobe. Namietal, že uložená pokuta je vysoko\nrepresívna a zjavne neprimeraná údajnému protizákonnému konaniu, najmä s ohľadom na to, že\nžalobca konal v súlade s právoplatnými regulačnými rozhodnutiami Telekomunikačného úradu SR. Tieto\nrozhodnutia mali byť podľa sťažovateľa posudzované ako poľahčujúca okolnosť.\nČl. V.\nVyjadrenie ku kasačnej sťažnosti\n27. Žalovaný sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnil so závermi krajského súdu, uvedenými\nv napadnutom rozsudku a pridržal sa svojich predchádzajúcich tvrdení. K namietanému nedostatku\nprávomoci žalovaného poukázal o.i. na uznesenie Najvyššieho súdu 3Sžhpu/1/2012 zo dňa 11.2.2014.\nK namietanému porušeniu zásady ne bis in idem žalovaný uviedol, že konanie žalobcu spočívajúce\nv stláčaní marže nebolo regulované žiadnym konkrétnym opatrením sektorového regulátoraTelekomunikačného úradu SR, a teda nemohlo dôjsť k porušeniu tejto zásady. Rovnako nebola takto\nriešená otázka, či cena jednotlivej tarify v rámci určitého volacieho programu je poskytovaná pod\nnáklady a teda nebolo riešené, či pri tarife 30min/0,033,- euro (1,- Sk) zodpovedá 30 minút hovoru\nveľkoobchodným nákladom vo výške 0,033. Taktiež sa rozhodnutia sektorového regulátora nezaoberali\na neskúmali vzťah veľkoobchodného poplatku, ktorý sťažovateľ účtoval konkurentom a maloobchodnej\nceny každej jednotlivej tarify , uplatňovanej sťažovateľom v rámci volacích programov, alebo mimo\nnich. Sťažovateľ tak podľa žalovaného mal možnosť stanovovať maloobchodné ceny jednotlivých taríf\nautonómne.\n28. Žalovaný ďalej uviedol, že pokiaľ ide o praktiku viazania, tak rozhodnutia sektorového regulátora\nneupravovali otázku viazania telefónnej služby na pripojenie, ani voľné minúty poskytované v rámci\npripojenia programov. Sťažovateľ tak podľa žalovaného disponoval priestorom pre autonómne konanie,\nnapriek regulácii vymedzenej v rozhodnutiach Telekomunikačného úradu SR. Žalovaný poukázal\nna prijatie novely zákona č. 136/2001 Z. z. vo vzťahu k vypusteniu § 2 ods. 6 a uviedol, že\nobsahom ani cieľom tohto vypusteného ustanovenia nebolo vylúčenie kompetencie žalovaného v\nsektorovo regulovaných oblastiach. K námietke nesprávneho určenia relevantného trhu a dominantného\npostavenia sťažovateľa a miery oprávnenej obrany jeho postavenia žalovaný poukázal na napadnuté\nrozhodnutie vo vzťahu k odôvodneniu nezastupiteľnosti pevnej linky a mobilného telefonovania, ktoré\nvychádza zo skutočností zisťovaných v rámci administratívneho konania aj prostredníctvom dopytovania\nsa alternatívnych operátorov a sledovania štatistických dát o počte pevných liniek, počte aktívnych\nzákazníkov mobilných služieb či dát týkajúcich sa trendu vývoja pretelefonovaných minút a tržieb v rámci\npevnej verejnej telefónnej služby. K tomu ďalej uviedol, že zisťovanie preferencie priamo u spotrebiteľov\nnie je štandardným a potrebným spôsobom, ako postupovať pri vymedzovaní relevantných trhov.\n29. K námietke o nesprávnom posúdení praktiky stláčania marže poukázal na svoje rozhodnutie a\nuviedol, že vo vzťahu k agregácii pri výpočte margin squeezu nie je daný jediný správny postup a pri\nvyberaní úrovne agregácie je potrebné vychádzať z cieľa súťažnej politiky a zmyslu praktiky, ako aj\nzohľadniť špecifiká prípadu. V nadväznosti na uvedené poukázal na to, že prejednávaný prípad bol\nšpecifický tým, že konkurenti sťažovateľa nemali možnosť uchádzať sa o zákazníka priamo. Žalovaný\npoukázal na to, že každý zákazník musel mať spolu s pripojením k pevnej verejnej telekomunikačnej sieti\npovinne zakúpený určitý volací program od sťažovateľa, pričom väčšina volacích programov obsahovala\nzvýhodnené tarify. Alternatívni operátori mali možnosť konkurovať sťažovateľovi len v prípade „carrier\nselection systému“, pretože zákazníci mohli telefonovať prostredníctvom alternatívneho operátora len\ntak, že pred každým hovorom vytočil špecifickú predvoľbu alternatívneho operátora, cez ktorého hodlal\nskutočnosti hovor a alternatívny operátor tak účtoval zákazníkovi cenu za jednotlivé volania. V prípade\ndial-up internetu, fungujúcom na obdobnom princípe ako telefónna služba, žalovaný bral pri výpočte\nmargin squeeze do úvahy maloobchodnú cenu sťažovateľa, s tým, že táto pokrývala aj voľné minúty.\nKonkurenčný poskytovateľ platil za každý internetový impulz (poplatok za čas strávený na internete) a\n\nna veľkoobchode neboli v cene žiadne voľné minúty a teda on sám nemohol ponúkať voľné minúty a\nza každú minútu využitú jeho zákazníkom platiť sťažovateľovi veľkoobchodný poplatok. Konkurenční\nposkytovatelia dial-up internetu a alternatívni operátori si podľa žalovaného nemohli dovoliť ponúkať\nzvýhodnené tarify pod cenu veľkoobchodného poplatku, ktorý platili sťažovateľovi.\n30. K námietke nesprávneho posúdenia praktiky viazania žalovaný poukázal na svoje predchádzajúce\nvyjadrenia, s ktorými sa stotožnil aj krajský súd a uviedol, že bolo vecou obchodného nastavenia\nsťažovateľa oddeliť pripojenie k internetu od poskytovania volacích programov, bolo totiž v jeho prospech\nnastaviť obchodné podmienky takým spôsobom, aby zákazníci museli automaticky po pripojení odoberať\njeho hlasové služby vo forme volacích programov. Žalovaný poukázal na to, že technicky bolo možné\ntieto služby oddeliť.\n31. Vo vzťahu k námietke nepreskúmateľnosti a neurčitosti výroku rozhodnutia sa žalovaný pridržal\nsvojich predchádzajúcich vyjadrení a k námietke neprimeranosti pokuty a absencii preskúmateľného\nodôvodnenia absorpčnej zásady sa stotožnil so závermi krajského súdu a uviedol, že konanie\nsťažovateľa, ktoré obmedzilo súťaž v oblasti poskytovania verejnej telefónnej služby na pevnom\npripojení (body 1, 2, 5, 6 a 7 výroku) vyhodnotil ako veľmi závažné a konanie smerujúce k obmedzeniu\nsúťaže v oblasti nízkorýchlostného a vysokorýchlostného internetu (bod 8 výroku) vyhodnotil ako\nzávažné. Ďalej žalovaný uviedol, že nebolo možné aplikovať poľahčujúcu okolnosť, ktorou by bolo, že\npodnikateľ nemusel vedieť o tom, že jeho konanie zakladá porušenie hospodárskej súťaže.\nČl. VI.\nRozhodnutie kasačného súdu\n32. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal\nnapadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej\nsťažnosti v zmysle § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal na pojednávaní dňa 27.05.2021 a rozsudkom\nverejne vyhláseným dňa 09.06.2021 kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol podľa § 461 SSP.\n33. Preskúmaním veci kasačný súd zistil, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti zopakoval námietky s\nktorým sa už vyrovnal krajský súd v napadnutom rozsudku. Išlo najmä o námietku nedostatku právomoci\nžalovaného, ktorou sa najvyšší súd zaoberal už v predchádzajúcom konaní, keď uznesením č. k.\n3Sžhpu/1/2012-852 zo dňa 11.02.2014 zrušil pôvodný rozsudok krajského súdu č. k. 2S/105/2009-652\nzo dňa 11.01.2012 a vec mu vrátil na ďalšie konanie so záväzným právnym názorom, že právomoc\nProtimonopolného úradu Slovenskej republiky ako Národnej súťažnej autority (National Competition\nAuthority) v oblasti posudzovania zneužívania dominantného postavenia podnikateľských subjektov vo\nforme stláčania marže (margin squeeze) na relevantnom trhu nemôže byť na národnej úrovni odňatá\na ani zákonom zverená inému regulátorovi napr. Telekomunikačnému úradu Slovenskej republiky.\nNárodná súťažná autorita disponuje tzv. všeobecnou právomocou v oblasti posudzovania praktík\nzneužívania hospodárskej súťaže. Túto otázku najvyšší súd považoval za acte clair a uvedený právny\nproblém nezahrnul do položenej prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru podľa čl. 267 ZFEU.\n34. Kasačný súd ďalej preskúmal aj námietku žalobcu ohľadne nesprávneho vymedzenia relevantných\ntrhov, na ktorých boli praktiky zneužívania dominantného postavenia zistené. Z napadnutého\nrozhodnutia žalovaného (bod 74) vyplýva, že sťažovateľ vo všetkých svojich námietkach ohľadne\nzastupiteľnosti pevnej a mobilnej telefónie vychádzal z predpokladu, že je postačujúca jednostranná\nzameniteľnosť smerom od pevnej linky k mobilu. Jeho námietky smerovali k tomu, že pevnú linku\nje možné plnohodnotne nahradiť mobilným telefónom. Obdobná námietka sťažovateľa sa týkala\nzastupiteľnosti nízkorýchlostného internetu vysokorýchlostným internetom. Žalovaný poukázal na to, že\ndefinícia relevantného trhu je postavená na vzájomnej zastupiteľnosti tovarov a služieb.\n35. Kasačný súd pojmovú otázku relevantného maloobchodného trhu v súvislosti s námietkou\nsťažovateľa o dostatočnej jednostrannej zastupiteľnosti (od pevnej linky k mobilnej komunikácii,\nod dial up internetu k vysokorýchlostnému internetu) považoval za zásadnú pre ďalší priebeh\nkonania. Zásadnou otázkou bolo, či relevantný trh dial up internetu nie je fakticky konzumovaný\nvysokorýchlostným internetom.\n\n36. Otázka relevantného maloobchodného trhu bola základnou aj pre posúdenie či v danom prípade\nnedošlo k súbežnému trestaniu a porušeniu zásady ne bis in idem. Európska komisia - Generálne\nriaditeľstvo pre hospodársku súťaž, rozhodnutím C(2014) 7465 zo dňa 15. októbra 2014 (AT.39523Slovak Telekom), týkajúcim s konania podľa čl. 102 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článku 54\nDohody o EHP) prijala v článku. 1, bod 1 a 2 rozhodnutie, podľa ktorého podnik, ktorý tvoria Deutsche\nTelekom AG a Slovak Telekom, a.s., sa dopustil jediného a pokračujúceho porušenia článku 102 zmluvy\na článku 54 Dohody o EHP vo forme stláčania marže. Porušenie trvalo od 12. augusta 2005 do 31.\ndecembra 2010. Rozhodnutie Európskej komisie C(2014) 7465 zo dňa 15. októbra 2014 (AT.39523Slovak Telekom bolo predmetom prvostupňového konania pred Všeobecným súdom Európskej vo veci\nT-851/14 Slovak Telekom v. Európska komisia a odvolacieho konania pred Súdnym dvorom Európskej\núnie vo veci C -165/19 P.\n37. Najvyšší súd v priebehu kasačného konania podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie\n(„ZFEU“) predložil Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálnu otázku k výkladu ustanovenia čl. 11 ods.\n6 prvá veta Nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej\nsúťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy:\nZnamená slovné spojenie „zbavuje tým orgány hospodárskej súťaže členských štátov ich práva na\nuplatňovanie článkov 81 a 82 Zmluvy“ stratu právomoci orgánov členských štátov na uplatňovanie\nčlánkov 81 a 82 Zmluvy?\nVzťahuje sa článok 50 (Právo nebyť stíhaný alebo potrestaný v trestnom konaní dvakrát za ten istý\ntrestný čin) Charty základných práv Európskej únie, vyhlásenej 7. decembra 2000 v Nice aj na prípady\nsprávnych deliktov vo forme zneužitia dominantného postavenia podľa článku 102 Zmluvy o fungovaní\nEurópskej únie, ktoré boli samostatne a nezávisle sankcionované Komisiou a orgánom členského štátu\npri výkone ich právomoci podľa čl. 11 ods. 6 Nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002?\n38. Súdny dvor EU rozhodol rozsudkom zo dňa 25. 02 2021 sp. zn. C-857/19 tak, že\n1. Článok 11 ods. 6 prvá veta nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní\npravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch [101 a 102 ZFEÚ] sa má vykladať v tom zmysle,\nže orgány hospodárskej súťaže členských štátov strácajú svoju právomoc uplatňovať články 101 a\n102 ZFEÚ, pokiaľ Európska komisia začne konanie na účely prijatia rozhodnutia, ktorým sa konštatuje\nporušenie týchto ustanovení, v rozsahu, v akom sa tento formálny akt týka tých istých údajných porušení\nčlánkov 101 a 102 ZFEÚ, ktorých sa dopustil ten istý alebo tie isté podniky na tom istom alebo tých\nistých tovarových a geografických trhoch počas toho istého alebo tých istých období, ako sú tie, ktoré\nsú predmetom konania alebo konaní, ktoré predtým začali tieto orgány.\n2. Zásada ne bis in idem, ako je zakotvená v článku 50 Charty základných práv Európskej únie, sa má\nvykladať v tom zmysle, že sa uplatňuje na také porušenia práva hospodárskej súťaže, akým je zneužitie\ndominantného postavenia uvedené v článku 102 ZFEÚ, a zakazuje, aby sa podnik znova uznal za\nzodpovedný alebo bol znovu stíhaný z dôvodu protisúťažného správania, za ktoré už bol sankcionovaný\nalebo, v prípade ktorého bolo konštatované, že zaň nie je zodpovedný, a to v skoršom rozhodnutí, proti\nktorému už nie je možný opravný prostriedok. Naopak, táto zásada sa neuplatní, ak je podnik stíhaný\na sankcionovaný samostatne a nezávisle orgánom hospodárskej súťaže členského štátu a Európskou\nkomisiou za porušenia článku 102 ZFEÚ, ktoré sa týkajú odlišných tovarových alebo geografických trhov,\nalebo ak orgán hospodárskej súťaže členského štátu stratí svoju právomoc podľa článku 11 ods. 6 prvej\nvety nariadenia č. 1/2003.\n39. Pre ďalší postup najvyššieho súdu v kasačnom konaní vyplývali z rozsudku Súdneho dvora EU\nC-857/19 zo dňa 25.02.2021 premisy, ktoré mal najvyšší súd v ďalšom konaní overiť. Podľa bodu\n36,37 rozsudku , „.... zo spisu predloženého Súdnemu dvoru vyplýva, že konanie pred Protimonopolným\núradom sa týkalo údajných zneužití dominantného postavenia spoločnosťou ST na veľkoobchodných\na maloobchodných trhoch telefónnych služieb a služieb prístupu k nízkorýchlostnému internetu\nprostredníctvom vytáčaného (dial-up) internetu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a s výhradou\noverenia vnútroštátnym súdom sa zdá, že predmetom konaní vedených Komisiou a Protimonopolným\núradom proti spoločnosti ST bolo údajné zneužitie dominantného postavenia spoločnosti ST na\nodlišných tovarových trhoch. Ako vyplýva z bodu 37 tohto rozsudku, pokiaľ sa konania vedené\nProtimonopolným úradom a Komisiou, ako aj rozhodnutia prijaté v nadväznosti na tieto konania týkajú\nprotisúťažných postupov, ku ktorým došlo na odlišných tovarových trhoch, potom sa zásada ne bis in\n\nidem neuplatní, keďže nie je splnená čiastková podmienka totožnosti skutkových okolností, v dôsledku\nčoho nie je splnená ani podmienka „idem“.\n40.\nNajvyšší súd konštatuje, že z pripojeného administratívneho spisu i z napadnutého\nrozhodnutia zistil, že zneužitie dominantného postavania vymedzené vo výrokoch 3, 4 a 8 sa týka\nmaloobchodného trhu poskytovnania prístupu k nízkorýchlostnému (dial up) internetu. Iba časť praktiky\nviazania bode výroku 8 spočívajúcej v podmieňovaní odoberania internetových služieb spočívajúca\nv podmieňovaní odoberania služieb typu xDSL na odber volacích programov Slovak Telekom, a.s.\nod 1.06.2003 do 31.12.2005 na relevantných trhoch poskytovania prístupu k vysokorýchlostnému\ninternetu prostredníctvom xDSL, káblovej technológie a optických vlákien pre bytových zákazníkov a\nposkytovania prístupu k vysokorýchlostnému internetu prostredníctvom xDSL, káblovej technológie a\noptických vlákien pre nebytových zákazníkov sa týkala tovarového trhu vysokorýchlostného internetu. V\ntomto prípade došlo k čiastočnému prekrytiu tovarového trhu vysokorýchlostného internetu. V danom\nprípade však ide o iný druh zneužívajúcej praktiky (viazanie).\n41.\nSkutočnosť, že jednostranná zameniteľnosť nízkorýchlostného (dial up) internetu za\nvysokorýchlostný internet nie jedostatočná na odlíšenie tovarových trhov vychádza z historickej\njudikatúry Všeobecného súdu EU vo veci France Télécom T-340/03 zo dňa 30.01.2007. Išlo o tzv.\nasymetrickú zameniteľnosť, ktorá nebola uznaná za diferenciačné kritérium. Najvyšší súd SR poukazuje\nna bod 88 rozsudku T-340/93, podľa ktorého „V odôvodnení č. 193 rozhodnutia Komisia pripúšťa,\nže nízkorýchlostný a vysokorýchlostný internet sú do určitej miery zastupiteľné. V odôvodnení č.\n194 však uvádza, že ide o veľmi asymetrickú zastupiteľnosť, keďže presuny zákazníkov od ponúk\nvysokorýchlostného internetu k ponukám nízkorýchlostného internetu sú vo vzťahu k presunom v\nopačnom smere nepatrné. Ak by však, ako uvádza Komisia, boli výrobky z hľadiska dopytu úplne\nzastupiteľné, miera presunov by musela byť prinajmenšom značne porovnateľná, ak nie rovnaká“.\n42.\nIde o oblasť aplikácie súťažného práva Európskej únie podľa čl. 102 ZFEU. Najvyšší\nsúd vychádzal z implicitného záveru Súdneho dvora o vymedzení samostatných relevantných trhov\nvysokorýchlostného a nízkorýchlostného internetu a z tohto dôvodu otázku relevantnosti jednostrannej\nzameniteľnosti nízkorýchlostného internetu za vysokorýchlostný internet nemal právomoc vyhodnocovať\nautonómne a zmeniť definíciu relevantného trhu, ktorá je vo výlučnej kompetencii Európskej komisie.\nDefinícia relevantných trhov patrí do správnej úvahy Európskej komisie, ktorá tým uskutočňuje právnoekonomickú reguláciu spoločného trhu.\n43.\nZ existencie samostatného trhu vysokorýchlostného internetu implicitne vychádzal aj rozsudok\nSúdneho dvora vo veci C-165/19P zo dňa 25.03.2021, ktorým bolo zamietnuté odvolanie Spoločnosti\nSlovak Telekom, a.s. proti rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie vo veci T - 851/14 zo dňa 13.\n12.2018 (predmetom bolo napadnuté rozhodnutie Európskej komisie - Generálneho riaditeľstva pre\nhospodársku súťaž, rozhodnutím C(2014) 7465 zo dňa 15. októbra 2014 (AT.39523-Slovak Telekom).\n44.\nNajvyšší súd súčasne zamietol kasačnú sťažnosť sťažovateľa smerujúcu proti výroku\no zamietnutí návrhu žalobcu na položenie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru EU, ktoré boli\nsformulované žalobcom zhodne ako v kasačnej sťažnosti. Tieto otázky sa týkali zásady ne bis in idem vo\nvzťahu k ex ante regulácii rozhodnutiami Telekomunikačného úradu SR a ex post regulácii napadnutým\nrozhodnutím žalovaného. Najvyšší súd poukazuje na to, že rozhodnutia ex ante Telekomunikačného\núradu nemali sankčný charakter, ale regulačný charakter. Aplikácia zásady ne bis in idem sa týka dvoch\nsankčných rozhodnutí. Vzhľadom na uvedené konflikt s touto zásadou kasačný súd nezistil. Pokiaľ ide\no vzťah ex ante regulácie Telekomunikačným úradom a ex post regulácie Protimonopolným úradom\n(Národnou súťažnou autoritou), tento považoval kasačný súd za dostatočne implicitne etablovaný,\nvzhľadom na paralelne prebiehajúce konanie vo veci Slovak Telekom v prvostupňovom Všeobecnom\nsúde sp. zn. T-851/19 a v odvolacom konaní na Súdnom dvore sp. zn. C-165/19P.\n45. Pokiaľ ide o výšku uloženej pokuty, kasačný súd ju považuje za prísnu, avšak nevybočujúcu z medzí\nsprávnej úvahy, ktorá bola zverená žalovanému ako Národnej súťažnej autorite. Výška uloženej pokuty\npodlieha súdnemu prieskumu zákonnosti v rozsahu podľa § 27 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny\nsúdny poriadok („SSP“), podľa ktorého „pri rozhodnutí, opatrení alebo inom zásahu, ktoré orgán verejnej\nsprávy vydal alebo vykonal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba,\nči také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom...“\n\nPokuta bola uložená za obdobie do vydania prvostupňového rozhodnutia t.j. do 21.12.2007, tomu\nzodpovedá i spôsob výpočtu pokuty, keď za základ bol vzatý celkový obrat žalobcu za rok 2006. Kasačný\nsúd sa zaoberal aj skutočnosťou, či vzhľadom na rozsudok Všeobecného súdu EU T-851/14, ktorý\nvzal za základnú sumu pokuty obrat dosiahnutý na relevantnom trhu vysokorýchlostného internetu v\ntomto konaní mal byť celkový obrat sťažovateľa znížený o podiel pripadajúci na relevantný obrat vysoko\nrýchlostného internetu. Kasačný súd však vzhľadom na okolnosť, že praktikou pod bodom 8 (viazanie)\nbol penetrovaný aj trh vysokorýchlostného internetu považoval za správny záver žalovaného, ktorý vzal\nza základ uloženej pokuty celkový obrat sťažovateľa.\n46. Kasačný súd poukazuje na to, že zodpovednosť za zneužitie dominantného postavenia formou\nstláčania marže mala u sťažovateľa objektívny charakter a vznikla na základe objektívnych okolností\nnajmä na relevantnom veľkoobchodnom trhu prístupu k uvoľneným účastníckym vedeniam (ULL).\nSťažovateľ ako dominant konajúci s odbornou starostlivosťou mal prispôsobiť spôsob svojho súťažného\nkonania zmeneným podmienkam regulácie spoločného trhu, a to nielen pravidlám ex ante regulácie\nvykonávanej Telekomunikačným úradom SR, ale aj ex post regulácie vykonávanej žalovaným ako\nNárodnou súťažnou autoritou.\nČl. VII.\nTrovy konania\n47. O trovách kasačného konania rozhodol podľa podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1\nSSP tak, že sťažovateľovi nepriznal náhradu trov kasačného konania z dôvodu neúspechu v kasačnom\nkonaní a žalovanému nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva.\n48. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"stav": {"sz": "I. ÚS 507/2024", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:c2ea740f-f55b-489c-9914-977cd7f5f171", "datum": "2025-05-07", "vztah": "zrusene"}, "vyrok_vztahy": [{"sz": "2S/105/2009", "guid": "be421099-a34e-432d-b51a-65efe3f8b478:0d0677fa-f4c7-4489-9000-501649a31e69", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:3e99ae63-67b0-4a8c-b5ae-100e0f0b8729", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.541.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 541/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 541/2016 z 17. 8. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-08-17", "citacie_n": 8, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.541.2016.1"}], "citovane_v": []}