{"guid": "aace50cc-8e9b-426b-865c-57ff7cfc67c0:301b6a72-9edd-4d5e-80b3-f69b86e632e6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:8611203451.1", "spisova_znacka": "8Cdo/190/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/190/2018 z 29. 4. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. apríla 2020, sp. zn. 8Cdo/190/2018, ECLI:SK:NSSR:2020:8611203451.1", "identifikacne_cislo": "8611203451", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Veselá", "sudca_id": 386, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-vesela-386", "datum_vydania": "2020-04-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233", "nazov": "EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-95.odsek-3", "nazov": "§ 95 ods. 3 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-95.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-95"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-96.odsek-3", "nazov": "§ 96 ods. 3 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-96.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-96"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-97", "nazov": "§ 97 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-97", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-97"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-238.odsek-1", "nazov": "§ 238 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-238.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-238"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-238.odsek-2", "nazov": "§ 238 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-238.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-238"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-238.odsek-3", "nazov": "§ 238 ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-238.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-238"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-2", "nazov": "§ 470 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-470"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "nazov": "§ 448 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-448"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-95", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-96", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-97", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-238", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-470", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-448"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/301b6a72-9edd-4d5e-80b3-f69b86e632e6", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:8611203451.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:8611203451.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:8611203451.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Cdo/190/2018\n8611203451\n29. 04. 2020\nJUDr. Ladislav Górász\nECLI:SK:NSSR:2020:8611203451.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Górásza a\nčlenov senátu JUDr. Oľgy Trnkovej a JUDr. Soni Mesiarkinovej, v spore žalobcu JUDr. H. L., súdneho\nexekútora so sídlom exekútorského úradu vo R., v dovolacom konaní zastúpeného JUDr. Igorom\nŠafrankom, advokátom so sídlom kancelárie vo Svidníku, Sovietskych hrdinov 163/66, proti žalovanej\nSlovenskej sporiteľni, a.s., so sídlom v Bratislave, Tomášikova 48, IČO: 00151653, o zaplatenie 8 040,77\neur s príslušenstvom, ktorý spor bol vedený na Okresnom súde Bratislava III pod sp.zn. 10C/110/2011, o\ndovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 24. novembra 2014 sp.zn. 6Co/727/2014,\ntakto\nrozhodol:\nDovolanie z a m i e t a.\nŽalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Žalobou žalobca požadoval, aby súd rozhodol o splnení povinnosti žalovanou zaplatiť mu 8 040,77\neur spolu s úrokom z omeškania ročne od 11. júna 2008 do zaplatenia a náhradu trov konania. Ako\nrozhodujúce skutočnosti uviedol, že žalobou sa domáha náhrady škody, ktorú mu žalovaná spôsobila\ntým, že v exekúcii vykonávanej prikázaním pohľadávky z účtu žalovaná, hoci jej bol doručený príkaz na\nzačatie exekúcie „vykonávala na účte povinného obraty“ v celkovej výške 47 734,06 eur. Z uvedenej\nsumy bola z dôvodu exekúcie ale poukázaná len suma 5 163,64 eur, a vo zvyšku 42 570,42 eur „boli\nvýbery v rozpore so zákonom“. Exekúciou boli vymáhané aj trovy exekúcie, ktoré v dôsledku konania\nžalovanej v rozpore so zákonom č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný\nporiadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) neboli uhradené, čím\nmu vznikla škoda, ktorú uplatňuje v pomernej časti.\n2. Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo 4. júna 2014 č.k. 10C/110/2011-122 uložil žalovanej\npovinnosť zaplatiť žalobcovi 8 040,77 eur spolu so 14,25 % úrokom z omeškania ročne od 11. júna 2008\naž do zaplatenia a náhradu trov konania. V odôvodnení rozsudku citoval, okrem iného, ustanovenia §\n95 ods. 3, § 96 ods. 3, § 97 a § 200 ods. 3 Exekučného poriadku. Zisteným skutkovým stavom mal\nza preukázané, že žalovaná porušila svoje povinnosti, ktoré jej vznikli doručením príkazu na začatie\nexekúcie a exekučného príkazu, keď nezablokovala účet povinného, povinnému umožnila disponovať\ns peňažnými prostriedkami na jeho účte, resp. nepoukázala oprávnenému, „t.j. aj navrhovateľovi“\npohľadávku a jej príslušenstvo. Žalobca náhradu takto vzniknutej škody uplatnil riadne a včas, a preto\nnámietka premlčania jeho práva uplatnená žalovanou nie je opodstatnená.\n3. Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 24. novembra 2014 sp.zn. 6Co/727/2014 zmenil odvolaním\nžalovanej napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť\nnahradiť žalovanej trovy konania. Podľa odvolacieho súdu „So zreteľom na to, ako a čím žalobca\n\nvymedzil skutkový rámec, z ktorého vyvodzoval svoj nárok na zaplatenie požadovanej sumy, bolo treba\nzistiť, z ktorého právneho vzťahu sa vyvodzuje návrhom uplatnený nárok (predmet súdneho konania).\nZ obsahu žaloby je zrejmé, že žalobca pre uplatnenie nároku na zaplatenie spornej sumy považoval\nza rozhodujúcu skutočnosť, že banka v exekučnom konaní porušila povinnosti vyplývajúce pre ňu z Ex.\nporiadku tým, že napriek doručeniu príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke\numožnila povinnému vykonávať obraty z účtu, čím znemožnila úhradu vymáhanej pohľadávky vrátane\nodmeny exekútora v takej výške, aká by mu prislúchala, ak by k tomuto porušeniu zo strany banky\nnedošlo. Teda svoj nárok (ktorý právne kvalifikoval ako nárok na ,náhradu škody´) žalobca vyvodzoval z\nprávneho vzťahu, ktorý vznikol medzi ním ako súdnym exekútorom vykonávajúcim exekučnú činnosť a\nbankou (ktorá bola povinná zablokovať účet povinného na základe jeho príkazu), teda vzťahu, ktorý sa\nzrejme netýkal niektorej z typických súkromných oblastí života fyzickej osoby alebo existencie právnickej\nosoby. Preto na posúdenie opodstatnenosti uplatneného nároku bolo treba ustáliť, či išlo medzi súdnym\nexekútorom (žalobcom) vykonávajúcim exekučnú činnosť a bankou (žalovanou) ako povinnou plniť\npríkazy exekútora o vzťah vyplývajúci zo súkromného práva, alebo o verejnoprávny vzťah, pričom\ntreba vychádzať aj z právneho postavenia súdneho exekútora definovaného Ex. poriadkom. Následne\npotom bolo treba posúdiť, či vzhľadom na povahu tohto vzťahu (vyplývajúceho z Exekučného poriadku)\nmohlo dôjsť na strane súdneho exekútora ku ,vzniku škody´, a ak áno ustáliť, akým právnym prepisom\nsa tento zodpovednostný vzťah spravuje. Treba zdôrazniť, že žalobca je povinný žalobou uplatnený\nnárok vymedziť iba skutkovo. Právne posúdenie zistených skutkových okolností a ich podriadenie pod\nurčitú právnu normu je úlohou súdu.“ Odvolací súd ďalej dôvodil: „Účastníkmi exekučného konania sú\noprávnený a povinný, iné osoby sú účastníkmi len v tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva\ntento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor (§ 37\nods. 1 Ex. poriadku). Ak banka nepostupuje tak, ako jej to ukladajú ust. §§ 95, 96 ods. 3, §§ 97, 98 a 99,\nmôže sa oprávnený na súde domáhať, aby mu banka zaplatila sumu, na ktorú by mal právo, keby banka\npostupovala správne, a to aj vtedy, keď už na účte povinného nie je dostatok prostriedkov (§ 103 Ex.\nporiadku). V zmysle § 37 ods. 1 Ex. poriadku je teda oprávnený účastníkom exekučného konania, pričom\nsúdny exekútor je takýmto účastníkom len pri rozhodovaní súdu o trovách exekúcie. Osoba oprávneného\nje tak odlišná od osoby súdneho exekútora. Keďže ust. § 103 Ex. poriadku upravuje možnosť domáhať\nsa nároku proti banke len pre oprávneného, súdny exekútor nemá aktívnu legitimáciu na uplatnenie si\nuvedeného nároku. Trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za\nstratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196 Ex. poriadku). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu\ntrov potrebných na účelné vymáhanie nároku (§ 200 ods. 1 Ex. poriadku). Za výkon exekučnej činnosti\npodľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.\nNáklady podľa § 196 uhrádza povinný (§ 197 ods. 1 Ex. poriadku). Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia\nexekútor môže požadovať od oprávneného primeraný preddavok na odmenu a na náhradu hotových\nvýdavkov. Odvolací súd poukazuje na pojmový a aj významový rozdiel medzi platením trov konania\na náhradou trov konania. Pokiaľ ide o platenie trov konania, tak trovy akéhokoľvek civilného konania,\nteda aj exekučného konania znáša každý účastník tohto konania sám zo svojho, t.j. každý účastník\nkonania si svoje trovy (náklady) konania platí sám zo svojho a až následne po zaplatení trov konania\nprichádza na rad otázka náhrady, resp. akéhosi preplatenia účastníkom konania už zaplatených, resp.\nvynaložených trov. Z citovaných ustanovení Ex. poriadku rovnako vyplýva, že trovy exekučného konania\nplatí, resp. znáša v prvom rade oprávnený z exekúcie, od ktorého má súdny exekútor napr. právo\npožadovať predbežne aj ,zaplatenie´ preddavku na tieto svoje trovy (§ 197 ods. 2 Ex. poriadku), alebo\nsa môže domáhať od oprávneného zaplatenia všetkých nevyhnutných trov exekúcie (§ 203 ods. 1 a\n2 Ex. poriadku). Až následne má, tak ako to je uvedené v druhej vete § 200 ods. 1 Ex. poriadku,\noprávnený aj exekútor nárok na ,náhradu´ trov, ktoré už boli vynaložené na účelné vymáhanie nároku,\npričom podľa § 197 ods. 1 Ex. poriadku tieto náklady ,uhrádza´ (nie platí) povinný. Z toho je zrejmé, že\ntrovy exekučného konania vynaložené na vymoženie oprávneného nároku oprávneného v prvom rade\nznáša, resp. platí sám oprávnený zo svojho, od ktorého sa teda môže súdny exekútor predovšetkým\ndomáhať ich zaplatenia za to, že pre oprávneného tento jeho oprávnený nárok vymohol. Až následne\nmá oprávnený (kvázi veriteľ) právo na náhradu ním už vynaložených trov, a to od povinného (kvázi\ndlžník), pričom v prípade vymoženia pohľadávky oprávneného prikázaním z účtu povinného v banke\nsa v podstate prenáša povinnosť platiť oprávnenému z povinného (dlžník) na jeho banku (poddlžník).\nZ tohto hľadiska je logickým záverom aj ust. § 103 Ex. poriadku, v zmysle ktorého je explicitne práve\noprávnenému priznané právo domáhať sa proti banke (poddlžníckou žalobou) zaplatenia toho, čo\noprávnený vynaložil zo svojho, hoci tak urobiť nemusel, keby banka (ako poddlžník) postupovala v\nsúlade s ustanoveniami Ex. poriadku. Vzhľadom na tieto skutočnosti odvolací súd po právnej stránke\nposúdil vec tak, že ide o tzv. poddlžnícku žalobu, ktorou sa v zmysle Ex. poriadku iba oprávnený z\n\nexekúcie môže domáhať voči banke plnenia všetkých nárokov vrátane trov exekútora, na zaplatenie\nktorých by mal nárok, resp. ktoré nároky by mu patrili alebo ktoré by nemusel vynakladať zo svojho,\nkeby banka konala v súlade s Ex. poriadkom (viď závery uvedené v náleze ÚS SR sp. zn. II. ÚS\n314/2011-37). Žalobcovi v prejednávanej veci chýba aktívna vecná legitimácia. Ak by totiž aj žalovaná\n(banka) nepostupovala v súlade s ust. §§ 95 až 99 Ex. poriadku, právo domáhať sa zaplatenia peňažnej\nčiastky zahŕňajúcej okrem trov exekúcie aj samotnú vymáhanú pohľadávku, na ktorú má oprávnený\nprávo (pri správnom postupe žalovanej), patrí výlučne oprávnenému a nie exekútorovi (§ 103 Ex.\nporiadku). Inými slovami, v prípade porušenia povinností vyplývajúcich pre žalovanú z Ex. poriadku, je\nna oprávnenom, aby sa domáhal poddlžníckou žalobou okrem iného aj náhrady trov exekútora.“\n4. Proti rozsudku odvolacieho súdu žalobca podal dovolanie.Navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť\na vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Uviedol, že ho podáva z dôvodu, že spočíva na\nnesprávnom právnom posúdení veci, v dôsledku čoho nebol dostatočne zistený skutkový stav veci.\nŽalobca za nenáležitý považuje poukaz odvolacieho súdu na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky\nsp.zn. II ÚS 314/2011, pretože ten sa týka poddlžníckej žaloby, ako jeho žaloba v danej veci nie je.\nŽalobou sa domáhal náhrady škody za to, že žalovaná nepostupovala tak, ako jej to ukladá Exekučný\nporiadok. Žalobca oponuje záveru odvolacieho súdu, že trovy každého civilného konania, teda aj\ntrovy exekučného konania, znáša každý účastník sám. Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky sp.zn. PL. ÚS 49/2003, v súvislosti s ktorým vytýkal odvolaciemu súdu, že sa riadne nevyrovnal\nani s právnym postavením súdneho exekútora. Inak by neprijal záver, že trovy súdneho exekútora\n(orgánu verejnej moci) si bude v konaní o poddlžníckej žalobe uplatňovať oprávnený (súkromná osoba).\n„Ak by malo platiť, že o uplatňovaní nárokov súdneho exekútora (orgánu verejnej moci) bude ,rozhodovať\nsúkromná osoba´, či podá poddlžnícku žalobu alebo ju nepodá a porušovatelia EP nebudú znášať žiadne\nnásledky, skončí v SR vymožiteľnosť práva aj bez zrušenia EP, lebo súdni exekútori nebudú mať ako\nfinancovať chod exekútorských úradov“. Žalobca v závere dovolania zdôraznil, že: „Môj nárok, vo vzťahu\nk žalovanej, je nárokom na náhradu škody, ktorú mi spôsobil porušením právnej povinnosti, svojím\nzavinením a v príčinnej súvislosti so svojím konaním, aj keď výška tejto škody zodpovedá výške trov\nexekúcie, patriacej mi podľa EP. Trovy exekúcie môže platiť len účastník exekučného konania, náhradu\nškody ten, kto ju zavinil a spôsobil, v súdenej veci je to žalovaná. Žalovaná mi spôsobila škodu porušením\n§ 96 ods. 3 EP.“\n5. Žalovaná navrhla dovolanie žalobcu pre jeho obsahové nedostatky odmietnuť, resp. zamietnuť\npretože jeho dôvody nie sú dané.\n6. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie\nžalobcu treba zamietnuť. Vychádzal pritom z týchto záverov:\n7. Dovolanie bolo podané (elektronicky) 21. januára 2015. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods.\n1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016 (ďalej aj\nako „CSP“) platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom\nnadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní\nnastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Zohľadňujúc vzájomnú\nkoreláciu ustanovení § 470 ods. 1 a § 470 ods. 2 CSP dovolací súd konštatuje, že nová právna\núprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (viď § 470 ods. 1 CSP),\nrešpektuje ale procesný účinok dovolaní podaných do 30. júna 2016, ktorý zostal zachovaný aj po 30. júni\n2016 (viď § 470 ods. 2 CSP). V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej, od 1. júla 2016 účinnej právnej\núpravy o dovolaní a dovolacom konaní, sa v prípade týchto dovolaní nemôže uplatniť v plnom rozsahu\nhneď od uvedeného dňa v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Úplná aplikabilita týchto ustanovení\nnovej právnej úpravy sa uplatní až pri dovolaniach podaných od uvedeného dňa. Opačný záver by bol\nporušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto konal na základe dôvery v platný\na účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (viď tiež závery prijaté v rozhodnutí\nÚstavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. PL. ÚS 36/1995).\n8. Podľa právneho stavu účinného do 30. júna 2016 bolo dovolaním možné napadnúť právoplatné\nrozhodnutia odvolacieho súdu iba vtedy, pokiaľ to zákon pripúšťal (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Dôvody\nprípustnosti dovolania proti rozsudku vymedzoval § 238 O.s.p. a proti uzneseniu § 239 O.s.p. Dovolanie\nbolo prípustné proti každému rozhodnutiu tiež vtedy, ak v konaní došlo k závažným procesným vadám\nuvedeným v § 237 ods. 1 O.s.p.\n\n9. Dovolanie žalobcu smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bolo zmenený rozsudok súdu\nprvej inštancie, a je teda prípustné podľa § 238 ods. 1 O.s.p. Dovolanie vyvolalo preto v danom prípade\núčinok, ktorý zostáva zachovaný aj po 1. júli 2016 (§ 470 ods. 2 CSP). Žalobcom napadnuté rozhodnutie\nbolo preto možné (a tiež potrebné) podrobiť meritórnemu dovolaciemu prieskumu.\n10. Právny poriadok platný a účinný v čase podania dovolania ukladal dovolaciemu súdu (viď\nustanovenie § 242 ods. 1 O.s.p.), aby vždy (teda aj vtedy ak dovolanie bolo prípustné podľa ustanovení\n§ 238 ods. 1, 2 a 3 O.s.p.) ex offo skúmal, či v konaní nedošlo k niektorej zo závažných procesných\nvád, ktoré sú uvedené v § 237 ods. 1 O.s.p., resp. k tzv. inej vade, ktorá mala za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci. Dovolací súd také vady konania ale nezistil; existenciu takých procesných vád\nnaostatok ani žalobca netvrdí.\n11. V dovolaní žalobca oponuje právnemu záveru odvolacieho súdu, že v danej vec ide o tzv. poddlžnícku\nžalobu, ktorou sa v zmysle Ex. poriadku iba oprávnený z exekúcie môže domáhať voči banke plnenia\nvšetkých nárokov (vrátane trov exekútora), na zaplatenie ktorých by mal nárok, resp. ktoré nároky by\nmu patrili alebo ktoré by nemusel vynakladať zo svojho, keby banka konala v súlade s Exekučným\nporiadkom, a tvrdí, že jeho žaloba je žalobou o náhradu škody. Podľa dovolacieho súdu ale žalobca tak\nrobí neopodstatnene.\n12. Podľa dovolacieho súdu sú právne závery odvolacieho súdu riadne odôvodnené. Dovolací súd sa\ntýmito závermi, ktoré sú súladné s podstatou a zmyslom aplikovaných právnych noriem, v celom rozsahu\nstotožňuje a na ne v podrobnostiach odkazuje. Odvolacím súdom v napadnutom rozhodnutí zaujaté\nnázory, zhodné s názormi prezentovanými v rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 7Co/44/2010,\nvydaným vo veci Okresného súdu Bratislava III sp.zn. 44C/103/2009, za ústavne súladné, neodporujúce\npodstate a zmyslu aplikovaných právnych noriem, považoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky v\nnáleze z 20. októbra 2011 sp.zn. II. ÚS 314/2011.\n13. Pokiaľ žalobca považuje za nenáležitý poukaz na ostatne uvedený nález, pretože sa ten podľa jeho\nnázoru týka výlučne poddlžníckej žaloby, ktorú on ale nepodal, ale svojou žalobou sa domáhal náhrady\nškody za to, že žalovaná nepostupovala tak, ako jej to ukladá Exekučný poriadok, dovolací súd v súlade\ns odvolacím súdom uvádza, že so zreteľom na to, ako bol v žalobe vymedzený skutkový rámec, z ktorého\nžalobca vyvodzoval uplatnené právo, bolo nepochybné, že takto formulovaná žaloba napĺňa znaky\nžaloby poddlžníckej, a nie žaloby o náhradu škody. Žalobca okrem vymedzenia konania žalovanej, ktorá\nmala porušiť svoje povinnosti, aké jej ukladajú ustanovenia § 95 ods. 3, § 96 ods. 3 a § 97 Exekučného\nporiadku (porovnaj str. 2, ods. 3, 5 a 6 žaloby), teda povinnosti, ktoré pre banku vyplývajú z procesného\npredpisu, v dôsledku porušenie ktorých sa oprávnený môže na všeobecnom súde banky domáhať,\naby mu banka zaplatila sumu, na ktorú by mal právo, keby banka postupovala správne (poddlžnícka\nžaloba), žiadnym spôsobom nevymedzuje, v čom podľa neho má spočívať škoda ako majetková ujma\nvyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení majetkového stavu poškodeného v porovnaní k\nčasovému medzníku, keď došlo k škodlivej udalosti. Táto škoda rozhodne nemohla spočívať v dosiaľ\nprávoplatným rozhodnutím nepriznanej pohľadávke na náhradu trov konania (nález Ústavného súdu SR\nzo 17. decembra 2004, sp.zn. II. ÚS 31/04).\n14. Z vyššie uvedených dôvodov dovolací súd dovolanie žalobcu zamietol ako nedôvodné podľa § 448\nCSP.\n15. V dovolacom konaní úspešnej žalovanej dovolací súd nepriznal náhradu trov dovolacieho konania,\npretože jej v tomto konaní žiadne nevznikli.\n16. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6Co/727/2014", "guid": "4f64f535-9333-497c-8a35-9b1ffee495c9:188826d3-c780-4ed6-bc67-aeca4ddcee40", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}