{"guid": "fc67a00e-f62b-4c06-b4c5-279308d0805a:5f05e3e4-1953-4c8a-bd50-a663261bb184", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:8316010321.1", "spisova_znacka": "2Tdo/79/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tdo/79/2019 z 14. 1. 2020", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 14. januára 2020, sp. zn. 2Tdo/79/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:8316010321.1", "identifikacne_cislo": "8316010321", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Soňa Mesiarkinová", "sudca_id": 501, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-sona-mesiarkinova-501", "datum_vydania": "2020-01-14", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Majetok"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-221.odsek-1", "nazov": "§ 221 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-221.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-221"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-32.odsek-6", "nazov": "§ 32 ods. 6 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-32.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-32"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-i", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. i) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-i", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. e) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "nazov": "§ 382 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-382"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-221", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-32", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-371", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-382"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5f05e3e4-1953-4c8a-bd50-a663261bb184", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:8316010321.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:8316010321.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:8316010321.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Tdo/79/2019\n8316010321\n14. 01. 2020\nJUDr. Peter Paluda\nECLI:SK:NSSR:2020:8316010321.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Paludu a\nsudcov JUDr. Františka Moznera a JUDr. Martina Piovartsyho v trestnej veci obvineného Ing. Ľ. Ž. pre\npokračovací prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, v bodoch 1 a 3 v štádiu pokusu podľa\n§ 14 ods. 1 Trestného zákona, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 14. januára 2020 v Bratislave,\no dovolaní obvineného Ing. Ľ.Í. Ž. proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 2. mája 2019, sp. zn.\n6To/11/2019, takto\nrozhodol:\nPodľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie obvineného Ing. Ľ. Ž. sa odmieta.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie predchádzajúce dovolaniu\nRozsudkom Okresného súdu Humenné (ďalej aj „prvostupňový súd“ alebo „okresný súd“) z 29.\nnovembra 2018, sp. zn. 1T/57/2016, bol obvinený Ing. Ľ. Ž. uznaný za vinného z prečinu podvodu podľa\n§ 221 ods. 1 Trestného zákona, sčasti ako spolupáchateľ podľa § 20 Trestného zákona, sčasti v štádiu\npokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, pokračovacím spôsobom podľa § 122 ods. 10 Trestného\nzákona, na tom skutkovom základe, že\n1) ako sprostredkovateľ zamestnania za úhradu vystupujúci pod obchodným menom Ing. Ľ. Ž. M., V. M.\nXX, K. ponúkal prostredníctvom internetu sprostredkovanie práce na ropovodoch a vrtných plošinách\nv Bahraine, v Saudskej Arábii, kde na základe vyššie zverejneného inzerátu ho kontaktovali V. Z. z\nobce L. a V. Z. z obce L., okres M. I. O., kde na žiadosť Ing. Ľ. Ž. tomu zaslali v mesiaci jún 2013\nprostredníctvom elektronickej pošty požadované doklady pre sprostredkovanie práce, pričom dňa 18.\njúla 2013 sa Ing. Ľ. Ž. osobne stretol s V. Z. a V. Z. v hoteli N. v K., kde Ing. Ľ. Ž. ich oboznámil s\nplatovými podmienkami a zároveň im predložil k podpísaniu listiny v anglickom jazyku, ktoré mali slúžiť\nna vybavenie víz medzi ktorými sa nachádzala aj zmenka na sumu 400,00 eur, ktorú V. Z. podpísal v\ndomnienke, že podpisuje doklad potrebný na vybavenie víz a V. Z. na žiadosť Ing. Ľ. Ž. napísal sumu\n400,00 eur a dátum už na pripravenú predtlač v domnienke, že ide o jeho súhlas s tým, že z prvej\nvýplaty mu bude zrazená suma 400,00 eur v prospech Ing. Ľ. Ž. za sprostredkovanie práce, teda suma\n400,00 eur na základe ich vzájomnej ústnej dohody mala predstavovať poplatok za úhradu zamestnania\nv zahraničí, avšak táto suma mala byť podľa udania Ing. Ľ. Ž. zrazená záujemcom o prácu v zahraničí\nz ich prvej výplaty, pričom Ing. Ľ. Ž. do dnešného dňa prácu v zahraničí V. Z. a V. Z. nesprostredkoval\na vyplatenie finančnej hotovosti vo výške 400,00 eur od nich vymáhal prostredníctvom súdu aj napriek\ntomu, že k sprostredkovaniu zamestnania zo strany Ing. Ľ. Ž. nedošlo,\n2) ako sprostredkovateľ zamestnania za úhradu vystupujúci pod obchodným menom Ing. Ľ. Ž. M., V. M.\nXX, K. ponúkal prostredníctvom internetu sprostredkovanie práce na ropovodoch a vrtných plošinách\nv Bahraine, v Saudskej Arábii, kde na základe vyššie zverejneného inzerátu ho kontaktoval V. W. z O.\n\nZ., okres X. M., pričom dňa 29. júla 2013 sa R. Ž. osobne stretol s V. W. v cukrárni X. v K., pričom\nmu R. Ž. povedal, že ho Ing. Ľ. Ž. splnomocnil na vykonanie školenia, kde sa ústne dohodli, že Ing.\nĽ. Ž. mu sprostredkuje práce v Bahraine a zároveň mu predložil k podpísaniu zmenku, ktorá v čase\nvyplnenia nebola označená „bez protestu“, ktorú V. W. vypísal a v ktorej sa zaviazal zaplatiť Ing. Ž. sumu\n400,00 eur, pričom táto suma mala na základe dohody predstavovať poplatok za školenie spojené so\nsprostredkovaním zamestnania v zahraničí, avšak táto suma mala byť podľa udania R. Ž. stiahnutá\nzáujemcovi o prácu v zahraničí z jeho prvej výplaty, pričom Ing. Ľ. Ž. do dnešného dňa prácu v zahraničí\nV. W. nesprostredkoval a napriek tomu ju súdnou cestou od V. W. vymáhal, v dôsledku čoho finančnú\nhotovosť vo výške 400,00 eur zaplatil V. W. v hotovosti vkladom na účet vo VÚB, a. s., pobočka X. M.,\nč. účtu XXXXXXXXXX/XXXX, po tom, čo mu bol doručený zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu\nPrešov sp. zn. 19Zm/127/2013 zo dňa 01. októbra 2013, pričom zaplatil aj zmenkovú odmenu, trovy\nprávneho zastúpenia a ostatné trovy konania a platbu realizoval podľa návrhu Ing. Ľ. Ž. na vydanie\nzmenkového platobného rozkazu a Ing. Ľ. Ž. doteraz V. W. uvedenú sumu nevrátil a to aj napriek tomu,\nže k sprostredkovaniu zamestnania zo strany Ing. Ľ. Ž. nedošlo,\n3) ako sprostredkovateľ zamestnania za úhradu vystupujúci pod obchodným menom Ing. Ľ. Ž. M., V. M.\nXX, K.É. ponúkal prostredníctvom internetu sprostredkovanie práce na ropovodoch a vrtných plošinách\nv Spojených arabských emirátoch, kde na základe vyššie zverejneného inzerátu ho kontaktoval Ing. R.\nX. z Y. W., kde na žiadosť Ing. Ľ. Ž. tomuto zaslal v mesiaci júl 2013 prostredníctvom elektronickej pošty\nsvoj životopis, pričom dňa 08. augusta 2013 sa Ing. Ľ.Í. Ž. osobne stretol s Ing. R. X. v hoteli N. v K., kde\nho Ing. Ľ. Ž. oboznámil s platovými podmienkami a zároveň mu predložil k podpísaniu listiny v anglickom\njazyku, ktoré mali slúžiť na vybavenie víz, medzi ktorými sa nachádzala aj zmenka, ktorú Ing. R. X.\npodpísal v domnienke, že sa jedná o poučenie o pracovných a platových podmienkach a touto zmenkou\nsa zaviazal zaplatiť Ing. Ž. sumu 400,00 eur, pričom táto suma mala na základe ich vzájomnej ústnej\ndohody predstavovať poplatok za sprostredkovanie zamestnania v zahraničí a s tým spojené školenie,\navšak táto suma mala byť podľa udania Ing. Ľ. Ž. stiahnutá záujemcovi o prácu v zahraničí z jeho prvej\nvýplaty, pričom Ing. Ľ. Ž. do dnešného dňa prácu v zahraničí Ing. R. X. nesprostredkoval a vyplatenie\nfinančnej hotovosti vo výške 400,00 eur od neho vymáhal prostredníctvom súdu aj napriek tomu, že k\nsprostredkovaniu zamestnania zo strany Ing. Ľ. Ž. nedošlo.\nZa to mu prvostupňový súd uložil podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, v zmysle § 38 ods. 2 Trestného\nzákona, podľa § 46 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 1 rok.\nPodľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaradil\ndo ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.\nPodľa § 56 ods. 1 Trestného zákona súd obvinenému uložil peňažný trest vo výške 800,- eur.\nPodľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne\nzmarený, prvostupňový súd obvinenému stanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace.\nPodľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku prvostupňový súd obvineného zaviazal zaplatiť náhradu škody\nvo výške 400,- eur poškodenému V. W., nar. XX. V. XXXX, trvale bytom O. Z. XXX, XXX XX, okres X. M..\nPodľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku prvostupňový súd poškodeného V. W., nar. XX. V. XXXX, trvale\nbytom O. Z. XXX, XXX XX, okres X. M., odkázal so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody\nna civilný proces.\nKrajský súd v Prešove rozhodujúc o odvolaní obvineného Ing. Ľ. Ž. proti uvedenému rozsudku\nprvostupňového súdu rozsudkom z 2. mája 2019, sp. zn. 6To/11/2019, podľa § 321 ods. 1 písm. d)\nTrestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a na základe § 322 ods. 3 Trestného\nporiadku uznal Ing. Ľ. Ž. za vinného z pokračovacieho prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného\nzákona, v bodoch 1 a 3 v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona na skutkovom základe\ntotožnom so skutkovým základom uvedeným v prvostupňovom rozsudku.\nZa to mu krajský súd uložil podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2 Trestného\nzákona, trest odňatia slobody vo výmere 1 rok.\n\nPodľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaradil\ndo ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.\nPodľa § 56 ods. 1 Trestného zákona súd obvinenému uložil peňažný trest vo výške 800,- eur.\nPodľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne\nzmarený, krajský súd obvinenému stanovil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiace.\nPodľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku krajský súd uložil obvinenému povinnosť nahradiť škodu vo\nvýške 400,- eur poškodenému V. W., nar. XX. V. XXXX, trvale bytom O. Z. XXX, XXX XX, okres X. M..\nPodľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku krajský súd poškodeného V. W., nar. XX. V. XXXX, trvale bytom\nO. Z. XXX, XXX XX, okres X. M., odkázal so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody na civilný\nproces.\nII.\nDovolanie\na vyjadrenie k nemu\nProti citovanému rozsudku Krajského súdu v Prešove podal obvinený Ing. Ľ. Ž. dovolanie\nprostredníctvom pre dovolacie konanie zvoleného obhajcu JUDr. Tomáša Tomčovčíka písomným\npodaním z 23. septembra 2019, podaným na poštovú prepravu 1. októbra 2019, z dôvodu uvedeného\nv § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku.\nUvedený dovolací dôvod je podľa obvineného naplnený tým, že rozhodnutie prvostupňového súdu,\nako aj súdu odvolacieho, je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia, okrem iného nedostatočne\nzistených skutkových okolností. V prípade obvineného bola podľa jeho názoru porušená zásada\nsubsidiarity, v zmysle ktorej má byť trestné právo uplatňované ako najkrajnejší prostriedok k postihu\ntypovo najzávažnejších prípadov porušenia práva a tam, kde prostriedky iných právnych odvetví už nie\nsú možné alebo účinné.\nZ vykonaného dokazovania pritom podľa obvineného vyplýva, že obvinený disponujúc zmenkami,\nktoré vystavili poškodení, si uplatnil svoje právo a navrhol vydať zmenkové platobné rozkazy voči\npoškodeným. Obvinený tak využil civilné sporové konanie, ktoré má slúžiť na zistenie existencie, resp.\nneexistencie práva, pričom od účastníkov konania sa očakávalo aktívne konanie, výsledkom ktorého\nmá byť poskytnutá ochrana ich konkretizovaným právam. Trestnosť konania strany civilného sporového\nkonania by podľa obžalovaného mohla byť vyhodnotená len v prípade, že by sa strana preukázateľne\ndopustila falšovania zmenky, avšak samotné tvrdenie, s ktorým sa súd nestotožní, nemôže podľa\nobvineného založiť skutkovú podstatu trestného činu. Podľa obvineného niet pochýb o tom, že súdny\nsystém poskytol poškodeným ako zmenkovým dlžníkom dostatočnú súdnu ochranu, a títo ju mohli svojou\naktívnou obranou v rámci civilného konania využiť v prípade, že by sa tvrdenia obvineného ohľadom\njeho pohľadávok ukázali ako nepravdivé.\nObvinený poukázal na to, že prokuratúra v predmetnej veci postavila obžalobu na tvrdeniach\npoškodených o tom, že nevedia, čo podpisujú. Až na prípad poškodeného V. W., ktorý tvrdí, že\npri podpisovaní zmenky chýbalo označenie „zmenka bez protestu“, z tvrdení ostatných poškodených\nzhodne vyplýva, že zmenku podpísali s vedomím, že ide o zmenku. Spornou podľa obvineného zostala\npohľadávka, ktorá mala byť touto zmenkou zabezpečená, pričom každý z poškodených udáva iný\ndôvod vystavenia zmenky (poplatok za školenie, odmena za sprostredkovanie, poučenie o pracovných\npodmienkach, atď.) a obvinený tvrdí, že dôvodom bola pôžička, preto v predmetnej veci možno podľa\njeho názoru hovoriť o typickom rozpore v tvrdeniach strán, ktoré sa dali odstrániť v civilnom sporovom\nkonaní. Spáchanie trestného činu podvodu je podľa obvineného podmienené okrem iného vyvolaním\nalebo uvedením do omylu, avšak pri skúmaní samotného omylu, ktorý nastane na strane niektorého\núčastníka v pohnútke, úmysle alebo v očakávaní výsledku, je podľa obvineného dôležitá aj skutočnosť,\ndo akej miery je za omyl na strane účastníka zodpovedný aj tento samotný účastník. Uplatnenie\npohľadávky na súde tak podľa obvineného nemôže zakladať trestnosť činu, a to ani v prípade, že by sa\nv konečnom dôsledku preukázalo, že uplatňovaná pohľadávka neexistuje.\n\nPodľa názoru obvineného vykonaným dokazovaním nebol preukázaný súvis medzi podpísaním zmeniek\na sprostredkovaním práce obvineným pre poškodených. Preukázaná bola podľa neho len časová\nsúvislosť, a to kedy došlo k podpisu zmeniek a k osobným stretnutiam s poškodenými, pri ktorých došlo\naj k diskusii ohľadom podmienok sprostredkovania práce.\nObvinený sa domnieva, že orgány činné v trestnom konaní ako aj súd spojili dva nároky poškodených\nvoči nemu (poškodenými tvrdená neexistencia vymáhanej pohľadávky a nesprostredkovanie sľúbeného\nzamestnania) a v spoločnom kontexte založili trestnosť konania obvineného, avšak bez dostatočného\npreukázania úmyslu. Pokiaľ ide o sprostredkovanie zamestnania, obvinený poukázal na to, že orgány\nčinné v trestnom konaní neobstarali žiaden priamy dôkaz, ktorý by preukazoval, že obvinený by\nnemal zámer sprostredkovať poškodeným zamestnanie, pričom ani nepriame dôkazy túto skutočnosť\nnepreukazujú. Naopak, obvinený podľa svojich slov vykonával sprostredkovanie zamestnania ako svoju\npodnikateľskú činnosť už niekoľko rokov pred tým, ako malo k uvádzaným skutočnostiam dôjsť.\nNa záver obvinený uviedol, že v rámci prvostupňového konania vzniesol námietku zaujatosti voči\nsudcovi, avšak do dnešného dňa o nej nebolo rozhodnuté.\nNa základe uvedeného obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom vyslovil, že\nrozsudok Krajského súdu v Prešove z 2. mája 2019, sp. zn. 6To/11/2019, je založený na nesprávnom\nprávnom posúdení a preto rozsudok Krajského súdu v Prešove z 2. mája 2019, sp. zn. 6To/11/2019,\nzrušuje a zároveň zrušuje rozsudok Okresného súdu Humenné z 29. novembra 2018, sp. zn. 1T/57/2016\na Okresnému súdu Humenné prikazuje, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.\nProkurátor Okresnej prokuratúry Humenné sa k podanému dovolaniu do dňa konania neverejného\nzasadnutia nevyjadril.\nSpis spolu s podaným dovolaním bol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky predložený 23. decembra\n2019.\nIII.\nKonanie pred dovolacím súdom\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku)\npred vydaním rozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil,\nže dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku),\noprávnenou osobou [§ 369 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku], v zákonnej lehote a na príslušnom súde\n(§ 370 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku), a že spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania (§ 374\nods. 1 a ods. 2 Trestného poriadku). Okrem toho zistil, že bola splnená aj podmienka dovolania podľa §\n372 ods. 1 Trestného poriadku, veta prvá, keďže obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo\npodať riadny opravný prostriedok a o tomto bolo rozhodnuté.\nSúčasne však dospel k záveru, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí,\nnakoľko je zrejmé, že nie sú naplnené dôvody dovolania uvedené v § 371 ods. 1 Trestného poriadku.\nÚvodom je potrebné uviesť, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným\nrozhodnutiam súdu, ktorým sa má zabezpečiť náprava procesných a hmotnoprávnych chýb taxatívne\nuvedených v ustanovení § 371 ods. 1 písm. a) až n) Trestného poriadku. Dovolanie ako mimoriadny\nopravný prostriedok (s výnimkou dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 3 Trestného poriadku) neslúži\nna revíziu skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa.\nZároveň je potrebné poukázať na to, že viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom\nuvedené v zmysle § 385 ods. 1 Trestného poriadku sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia\na konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Trestného poriadku) a nie právnych dôvodov dovolania\nuvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Trestného poriadku z hľadiska ich hodnotenia podľa § 371\nTrestného poriadku (uznesenie najvyššieho súdu zo 16. augusta 2011, sp. zn. 2 Tdo 30/2011, uverejnené\nv Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 120, roč. 2012).\n\nUvedené je v predmetnej veci aplikovateľné vo vzťahu k dovolacej námietke obvineného týkajúcej sa\nnerozhodnutia o ním vznesenej námietke zaujatosti voči sudcovi prvostupňového súdu, ktorú obvinený\nsíce podradil pod dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, obsahovo však spadá\npod dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku.\nPodľa § 371 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak vo veci konal alebo rozhodol\norgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov\ntrestného konania.\nVo vzťahu k dovolacej námietke obvineného týkajúcej sa vznesenia námietky zaujatosti voči\nsudcovi prvostupňového súdu možno uviesť, že obvinený vzniesol námietku zaujatosti voči sudcovi\nprvostupňového súdu na hlavnom pojednávaní konanom dňa 7. júna 2018 (č.l. 445 spisu). Na tomto\nhlavnom pojednávaní sudca prvostupňového súdu obvinenému oznámil, že námietku zaujatosti je\nstrana povinná vzniesť bez meškania, len čo sa dozvedela o dôvodoch vylúčenia v zmysle § 31 ods.\n4 Trestného poriadku. Následne obvinenému oznámil, že o tejto jeho námietke, ktorá nielenže bola\nvznesená oneskorene, ale zjavne nemá žiadny súvis s dôvodmi vylúčenia uvedenými v ustanovení § 31\nTrestného poriadku, nebude konať (č.l. 445 spisu).\nPodľa § 32 ods. 6 Trestného poriadku o námietke zaujatosti strany, ktorá je založená na tých istých\ndôvodoch, pre ktoré už raz bolo o takej námietke rozhodnuté, alebo ktorá nebola vznesená bezodkladne\npodľa § 31 ods. 5 alebo ak je dôvodom námietky len procesný postup orgánov činných v trestnom\nkonaní alebo súdu v konaní, sa nekoná; to platí aj o námietke, ktorá je založená na iných dôvodoch\nako dôvodoch podľa § 31.\nS poukazom na uvedené je zrejmé, že s obvineným vznesenou námietkou zaujatosti, ktorú samosudca\nvyhodnotil ako nevznesenú neodkladne a zároveň založenú na iných dôvodoch ako dôvodoch podľa\n§ 31 Trestného poriadku, sa samosudca prvostupňového súdu vysporiadal v zmysle ustanovenia § 32\nods. 6 Trestného poriadku tak, že o nej nekonal, s čím obvineného na hlavnom pojednávaní oboznámil.\nObvineným vznesená námietka zaujatosti tak s poukazom na § 32 ods. 6 Trestného poriadku nemohla\nzakladať dôvod na vylúčenie sudcu okresného súdu a rovnako tak ani spôsob vysporiadania sa sudcu\nprvostupňového súdu s ňou nezakladá naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. e)\nTrestného poriadku.\nPodľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené na\nnesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho\nustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.\nV rámci posudzovania existencie tohto dovolacieho dôvodu je dovolací súd oprávnený skúmať iba to, či\nskutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní bol subsumovaný pod správnu skutkovú podstatu trestného\nčinu upravenú v Trestnom zákone. Len opačný prípad odôvodňuje naplnenie tohto dovolacieho dôvodu.\nDo úvahy prichádzajú dve alternatívy a síce, že skutok mal byť právne posúdený ako iný trestný čin\nalebo že skutok nie je trestným činom. Spomenutý dovolací dôvod napĺňa aj zistenie, že rozhodnutie je\nzaložené na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.\nDôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku slúži výlučne na nápravu\nhmotnoprávnych chýb. Dikciou za bodkočiarkou vylučuje námietky skutkové, to znamená nie je prípustné\nprávne účinne namietať, že skutok tak, ako bol zistený súdmi prvého a druhého stupňa, bol zistený\nnesprávne a neúplne, ani hodnotenie vykonaných dôkazov, pretože určitý skutkový stav je vždy\nvýsledkom tohto hodnotiaceho procesu (uznesenie najvyššieho súdu z 18. decembra 2012, sp. zn. 2\nTdo 73/2012, uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky\npod č. 47, roč. 2014 - II.).\nDovolací súd hodnotí skutkový stav pri rozhodovaní o dovolaní, ktoré sa opiera o dovolací dôvod\nuvedený v § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku len z toho hľadiska, či skutok alebo iná okolnosť\nskutkovej povahy boli správne právne posúdené. Z tohto pohľadu hodnotí aj skutočnosť, či skutok,\nz ktorého bol obvinený uznaný za vinného, bol v tzv. skutkovej vete rozsudku vymedzený tak, aby\nzodpovedal znakom skutkovej podstaty príslušného trestného činu (porovnaj rozsudok najvyššieho súdu\n\nz 22. januára 2008, sp. zn. 2 Tdo 46/2007, uverejnený v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí\nsúdov Slovenskej republiky pod č. 47, roč. 2008).\nVo vzťahu k tomuto dovolaciemu dôvodu je potrebné uviesť, že dovolacie námietky obvineného, uvedené\nv podanom dovolaní, týkajúce sa nedostatočného zistenia skutkového stavu v predmetnej veci sú\nnámietkami skutkovými, t. j. vzťahujú sa k správnosti a úplnosti zisteného skutkového stavu, ktorý však\ndovolací súd pri dovolaní podanom obvineným nemôže v zmysle § 371 ods. 1 písm. i), časť vety za\nbodkočiarkou Trestného poriadku skúmať ani meniť. V rámci dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods.\n1 písm. i) Trestného poriadku je skutkový prieskum dovolacím súdom vylúčený, vzhľadom na zákaz\nskúmať a meniť správnosť a úplnosť zisteného skutku [§ 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, veta za\nbodkočiarkou]. Skutkový prieskum by bol v dovolacom konaní možný len v prípade dovolania podaného\nministrom spravodlivosti Slovenskej republiky z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 3 Trestného poriadku.\nDovolací súd môže v rámci tohto dovolacieho dôvodu posudzovať len správnosť právnej kvalifikácie\nskutku obsiahnutého v skutkovej vete rozsudku alebo správnosť použitia niektorého hmotnoprávneho\nustanovenia. Vo vzťahu k predmetnej veci pritom možno konštatovať, že skutok tak, ako je uvedený v\nskutkovej vete rozsudku prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu, je správne právne kvalifikovaný\nako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, keďže z neho jednoznačne vyplýva, že\nobvinený na škodu cudzieho majetku (v tomto prípade majetku poškodených) seba obohatil tým, že\nuviedol niekoho do omylu a využil omyl iného (v tomto prípade poškodeného V. Z. v tom, že mu\npredložil na podpis listiny, medzi nimi aj zmenku na sumu 400,- eur, ktorú V. Z. podpísal v domnienke,\nže podpisuje doklad potrebný na vybavenie víz; poškodeného V. Z.K. v tom, že tento poškodený na\nžiadosť obvineného napísal na pripravenú predtlač sumu 400,- eur a dátum v domnienke, že ide o\njeho súhlas s tým, že mu bude z prvej výplaty zrazená suma 400,- eur v prospech obvineného ako\npoplatok za sprostredkovanie práce; poškodeného V. W. v tom, že poškodenému bola predložená\nk podpísaniu zmenka, v ktorej sa poškodený zaviazal zaplatiť poškodenému 400,- eur, čo mal byť\npodľa dohody medzi poškodeným a obvineným poplatok spojený so sprostredkovaním zamestnania v\nzahraničí, ktorý bude stiahnutý z prvej výplaty poškodeného; v prípade poškodeného Ing. R. X. v tom,\nže mu predložil na podpis listiny, medzi nimi aj zmenku, ktorú poškodený podpísal v domnienke, že ide\no poučenie o pracovných a platových podmienkach; obvinený pritom ani jednému z poškodených prácu\nnesprostredkoval a aj napriek tomu od poškodených vymáhal vyplatenie sumy 400,- eur) a spôsobil tak\nna cudzom majetku malú škodu.\nObvinený v podanom dovolaní namietal tiež nepreukázanie jeho úmyslu spáchať trestný čin podvodu.\nK tomu možno uviesť, že v zmysle stanoviska trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu, prijatého\n14. júna 2010, sp. zn. Tpj 39/2010, uverejneného v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí\nsúdov Slovenskej republiky pod č. 3, roč. 2011: „Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok nie\nje prostriedkom určeným na revíziu skutkových zistení, ktoré urobili súdy prvého a druhého stupňa.\nDovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku preto nemôže napĺňať ani poukaz\nna to, že nebola v konaní preukázaná vykonaným dokazovaním subjektívna stránka trestného činu.\nTáto totiž predstavuje vnútorný vzťah páchateľa k spáchanému trestnému činu, ktorý nie je možné\nskúmať priamo, ale len sprostredkovane, t.j. tak ako sa navonok prejavuje v jeho konaní, ktoré je\nnapokon obsahom skutkovej vety rozhodnutia. Predmetom dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm.\ni) Trestného poriadku potom môže byť už len nesprávne právne posúdenie takto ustáleného skutku\nv skutkovej vete rozhodnutia ustálenej súdmi prvého a druhého stupňa, ale nikdy samotné skutkové\nzistenie, ktoré sú jej obsahom a ktoré nie je možné akokoľvek dopĺňať a meniť.“\nZ uvedeného vyplýva, že otázkou naplnenia subjektívnej stránky predmetného trestného činu (ktorej\nobligatórnym znakom je zavinenie, vo forme úmyselného zavinenia alebo nedbanlivostného zavinenia)\nsa dovolací súd v rámci dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku nemôže\nzaoberať.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že v predmetnej\nveci nie sú splnené dôvody dovolania predpokladané ustanoveniami § 371 ods. 1 písm. e), písm. i)\nTrestného poriadku a z tohto dôvodu dovolanie obvineného Ing. Ľ. Ž. na neverejnom zasadnutí podľa\n§ 382 písm. c) Trestného poriadku odmietol.\n\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6To/11/2019", "guid": "5e025871-5dd3-4819-a3cd-47ca29f43b8f:55b72f77-2f8f-4558-b7c4-a6d813c816e4", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}