{"guid": "e5bd9200-d069-42bb-b31d-5bfbbfd570c8:10e91298-3930-43a7-86e3-188c12842cbe", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:8114010815.1", "spisova_znacka": "2Tdo/78/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tdo/78/2019 z 29. 9. 2020", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. septembra 2020, sp. zn. 2Tdo/78/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:8114010815.1", "identifikacne_cislo": "8114010815", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Martin Piovartsy", "sudca_id": 468, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-martin-piovartsy-468", "datum_vydania": "2020-09-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Iné práva a slobody"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-364.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 364 ods. 1 písm. a) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-364.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-364"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. c) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. g) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-i", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. i) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-i", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "nazov": "§ 382 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-382"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-364", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-371", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-382"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/10e91298-3930-43a7-86e3-188c12842cbe", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:8114010815.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:8114010815.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:8114010815.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Tdo/78/2019\n8114010815\n29. 09. 2020\nJUDr. Martin Piovartsy\nECLI:SK:NSSR:2020:8114010815.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Piovartsyho a\nsudcov JUDr. Petra Paludu a JUDr. Františka Moznera v trestnej veci obvineného T.H. O.H. pre prečin\nvýtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a iné, o dovolaní obvineného T.H. O.H.\npodanom prostredníctvom obhajcu JUDr. Jozefa Tarabčáka proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z\n13. marca 2019, sp. zn. 3To/9/2018, na neverejnom zasadnutí konanom 29. septembra 2020, takto\nrozhodol:\nPodľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie obvineného T.H. O.H. sa odmieta.\nodôvodnenie:\nRozsudkom Okresného súdu Prešov z 22. novembra 2017, sp. zn. 6T/23/2014, bol obvinený T. O.\nuznaný za vinného zo spáchania prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v\nsúbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, a to na tom skutkovom\nzáklade, že\ndňa 8. augusta 2012 v čase okolo 18.00 hod. na asfaltovej ceste v katastri obce X., okres L., v časti s\nmiestnym názvom T. Y., fyzicky napadol Y. V., nar. X. T. XXXX, bytom X. č. XX tak, že ho päsťami rúk\nudieral do oblasti hlavy, kopol ho do rozkroku a po jeho páde na zem ho udieral do celého tela a po\ntomto ho odtiahol do priekopy, kde ho ešte ležiaceho ďalej fyzicky napádal, pričom poškodený utrpel\npomliaždenie a opuch jarmovej oblasti vľavo, pomliaždenie pravého ramenného zhybu, pomliaždenie\na kožnú odreninu ľavého kolena a viacnásobné pomliaždenie hrudníka a brucha s nevyhnutnou dobou\nliečenia 18 až 20 dní, a súčasne na tomto mieste fyzicky napadol aj jeho manželku T. V., nar. XX. Y.\nXXXX tak, že ju udrel päsťou ruky do oblasti hlavy, následkom čoho utrpela pomliaždenie sánky vľavo\na podvrtnutie krčnej chrbtice s dobou liečenia 14 až 16 dní.\nPodľa § 364 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 1\nTrestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri neexistencii poľahčujúcej okolnosti podľa § 36\nTrestného zákona a neexistencii priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona, bol za to obvinený\nT. O. odsúdený na úhrnný peňažný trest vo výške 160 (stošesťdesiat) eur.\nPodľa § 57 ods. 3 Trestného zákona, pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne\nzmarený, mu ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace.\nOhľadom náhrady škody okresný súd podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku uložil obvinenému\npovinnosť nahradiť poškodenej D. Z. L., a.s., X. XX/A, X., IČO: XX XXX XXX, škodu vo výške 68,70,eur; poškodenému Y. V., nar. X. T. XXXX v X., okres L., bytom X. č. XX, okres L., škodu vo výške 550,eur a poškodenej T. V., nar. XX. Y. XXXX v L., bytom X. č. XX, okres L., škodu vo výške 472,- eur.\nNa podklade odvolania obvineného T.H. O.H. voči uvedenému rozsudku okresného súdu Krajský súd v\nPrešove rozsudkom z 13. marca 2019, sp. zn. 3To/9/2018, rozhodol tak, že podľa § 321 ods. 1 písm. b),\n\npísm. c), písm. d) Trestného poriadku napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a zároveň, rozhodujúc\nsám na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku, obvineného T. O. uznal za vinného zo spáchania\nprečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, a to na tom skutkovom základe, že\ndňa 8. augusta 2012 v čase okolo 18.00 hod. na asfaltovej ceste v katastri obce X., okres L., v časti s\nmiestnym názvom T. Y., fyzicky napadol Y. V., nar. X. T. XXXX, bytom X. č. XX tak, že ho päsťami rúk\nudieral do oblasti hlavy, kopol ho do rozkroku a po jeho páde na zem ho udieral do celého tela a po\ntomto ho odtiahol do priekopy, kde ho ešte ležiaceho ďalej fyzicky napádal, pričom poškodený utrpel\npomliaždenie a opuch jarmovej oblasti vľavo, pomliaždenie pravého ramenného zhybu, pomliaždenie\na kožnú odreninu ľavého kolena a viacnásobné pomliaždenie hrudníka a brucha s nevyhnutnou dobou\nliečenia 5 až 6 dní, a súčasne na tomto mieste fyzicky napadol aj jeho manželku T. V., nar. XX. Y. XXXX\ntak, že ju udrel päsťou ruky do oblasti hlavy, následkom čoho utrpela pomliaždenie sánky vľavo s dobou\nliečenia 5 až 6 dní.\nPodľa § 364 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 3\nTrestného zákona, § 36 písm. j) Trestného zákona, pri neexistencii priťažujúcej okolnosti podľa § 37\nTrestného zákona, za to obvineného T. O. odsúdil na peňažný trest vo výške 160,- (stošesťdesiat) eur.\nZároveň podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona, pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť\númyselne zmarený, mu krajský súd ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jedného)\nmesiaca.\nOhľadom náhrady škody krajský súd podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodených D. Z. L., a.s.,\nX. XX/A, X., IČO: XX XXX XXX, Y. V., nar. X. T. XXXX v X., okres L., bytom X. č. XX, okres L., a T. V.,\nnar. XX. Y. XXXX v L., bytom X. č. XX, okres L., odkázal s nárokmi na náhradu škody na civilný proces.\nProti rozsudku krajského súdu podal obvinený T. O. prostredníctvom obhajcu JUDr. Jozefa Tarabčáka\ndovolanie z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. c), písm. g) a písm. i) Trestného poriadku.\nK porušeniu práva obvineného na obhajobu zásadným spôsobom došlo podľa dovolateľa rozsudkom\nodvolacieho súdu, ale aj konaním prvostupňového súdu a prípravným konaním, v ktorých bol nezákonne\na nad rámec zákona zvýhodnený poškodený, čo podľa jeho mienky spôsobilo, že rozsudok je založený\nna dôkazoch, ktoré neboli vykonané zákonným spôsobom. Rovnako ako už v záverečnej reči a v\npísomných dôvodoch odvolania poukázal na to, že výsluchy svedkov uskutočnené v prípravnom konaní\nza účasti a aktívneho zasahovania splnomocnenca poškodených Y. a T. V., boli vykonané v rozpore\ns Trestným poriadkom, ktorý poškodenému nepriznáva právo zúčastňovať sa v prípravnom konaní na\nvýsluchoch svedkov a pri ich výsluchu aktívne vystupovať a viesť výsluch kontradiktórnym spôsobom.\nZdôraznil, že takéto právo má poškodený pred súdom podľa § 272 Trestného poriadku so súhlasom\npredsedu senátu. Poukázal tiež na § 46 ods. 1 Trestného poriadku, podľa ktorého má poškodený\npráva tam uvedené, pripomenúc, že právo zúčastniť sa výsluchu a klásť vypočúvaným otázky v ňom\nnie je uvedené. Uzavrel, že keďže podľa § 54 ods. 1 Trestného poriadku sa môže splnomocnenec\npoškodeného zúčastniť všetkých úkonov, na ktorých sa môže zúčastniť poškodený, a tento nemá právo\nzúčastniť sa výsluchu svedkov a klásť im otázky, nemá také právo ani splnomocnenec. Zároveň dodal,\nže z § 213 Trestného poriadku vyplýva, že v prípravnom konaní sa môže výsluchu svedka zúčastniť a\nklásť mu otázky jedine obvinený, respektíve jeho obhajca. Zopakoval, že prítomnosťou splnomocnenca\npoškodených pri výsluchu svedkov, konkrétne pri konfrontácii medzi svedkyňou P. W. a svedkami\npoškodenými Y. V. a T. V. dňa 16. apríla 2014, pri konfrontácii medzi svedkom T. U. a svedkyňou\npoškodenou T. V. dňa 16. apríla 2014, pri výsluchu svedka poškodeného Y. V. dňa 7. novembra 2012, pri\nkonfrontácii medzi ním a svedkami poškodenými T. V. a Y. V. dňa 22. mája 2013, pri výsluchu svedkyne\nP. W. dňa 12. marca 2013, pri výsluchu svedkov P. T., T. U., T. S. a Ľ. H., uskutočnených 7. marca 2013,\na pri jeho výsluchu dňa 20. decembra 2012, a aktívnym zasahovaním splnomocnenca poškodených pri\nvykonávaní týchto dôkazov došlo k závažnému porušeniu práva obvineného na obhajobu v zmysle § 241\nods. 1 písm. f) Trestného poriadku. V dôsledku uvedeného považoval dovolateľ takto vykonané dôkazy\nza vykonané v rozpore so zákonom, a preto na ne súd podľa neho nemohol prihliadať. Zároveň mal za to,\nže vykonaním dôkazov výsluchom svedkov v prípravnom konaní pri natoľko závažnom porušení práva\nobvineného na obhajobu, došlo k porušeniu povinnosti prokurátora, ktorý podal obžalobu, zistiť skutkový\nstav bez dôvodných pochybností. Uvedený stav prvostupňový súd, napriek upozorneniu v stanovisku z\n10. júla 2014 a v záverečnej reči, nevyhodnotil zákonným spôsobom. Podľa obvineného totiž sankciou za\n\nvyššie uvedeným spôsobom vykonané dôkazy v prípravnom konaní malo byť konštatovanie o neunesení\ndôkazného bremena prokurátorom v súdnom konaní vo vzťahu ku všetkým skutkovým zisteniam a výrok\nsúdu o oslobodení spod obžaloby podľa § 285 písm. a) alebo písm. c) Trestného poriadku. Na podporu\nprezentovaných záverov odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. septembra\n2011, sp. zn. 4 Tdo 38/2011.\nNesprávne právne posúdenie skutku vzhliadol obvinený v skutočnosti, že skutkové okolnosti\nnasvedčujúce spáchaniu trestného činu sú založené na dôkazoch, ktorých zákonnosť bola nesprávne\nposúdená, v dôsledku čoho považoval rozhodnutie za založené na nesprávnom právnom posúdení,\nči skutok je vôbec trestným činom a či k nemu došlo. Trval na tom, že záver o protiprávnosti skutku\nmusí mať podklad v skutkových okolnostiach obsiahnutých v rozsudku a tieto musia byť založené na\nzákonne získaných dôkazoch. Doplnil, že samotný odvolací súd nepriamo priznal nezákonnosť dôkazov\nvykonaných v prípravnom konaní, avšak túto nepovažoval za podstatnú, keďže svedkovia opakovane\nvypovedali pred súdom.\nV ďalšej časti dovolania obvinený krajskému súdu, rovnako ako už v odvolaní okresnému súdu, vyčítal,\nže rozsudok založil výlučne na tvrdeniach poškodených Y. a T. V.. Tieto pritom podľa ich vlastného\nvyjadrenia mali podporiť svedkovia P. W. a T. U., ktorí mali byť očitými svedkami skutku, avšak uvedené\ntvrdenia poškodených jednoznačne vyvrátili a odmietli, že by v deň skutku alebo aj kedykoľvek inokedy\nboli svedkami takého napadnutia. Kým prvostupňový súd sa s výpoveďami menovaných svedkov vôbec\nnevysporiadal a odvolací súd spochybnil ich pravdivosť, uvádzajúc tiež, že poškodení mali vidieť iba\nako svedkyňa W. prechádza okolo nich pred samotným incidentom, avšak nie aj samotný incident,\nktorý záver odvolacieho súdu hodnotil obvinený ako rozporný s výpoveďami poškodených, zhodne\nuvádzajúcich, že nielen svedkyňa W., ale i svedok U. incident videli, podľa obvineného možno z\nuvedeného vyvodiť jediný záver, a to že skutok sa nestal. Vychádzajúc z toho, že ak mali byť títo\nsvedkovia svedkami skutku, ktorí však nepotvrdili, a neexistuje o ňom žiadny iný dôkaz, mal dovolateľ\nza to, že tvrdenie poškodených je potom potrebné považovať za klamstvo, a tak dospieť k záveru, že k\npoškodeniu ich zdravia muselo dôjsť iným skutkom. Rozpor medzi výpoveďami menovaných svedkov a\npoškodených považoval za rozpor svedčiaci vo svoj prospech.\nObvinený v dovolaní tvrdil, že súd nehodnotil vykonané dôkazy v zmysle § 12 ods. 12 Trestného poriadku\n(pozn. súdu: zrejme mal na mysli § 2 ods. 12 Trestného poriadku), t.j. najmä či išlo o zákonné dôkazy\nzískané zákonným spôsobom, keď nezákonnosti vykonaných dôkazov neprikladal takú „silu,“ ako jej\nmal prikladať, a teda na tieto ani s nimi súvisiace dôkazy neprihliadnuť.\nObdobne ako v odvolacom konaní, dovolateľ formuloval výhrady aj voči hodnoteniu dôkazov - výsluchov\nčlenov súboru - odvolacím súdom, ktoré tento z jeho pohľadu bagatelizoval a neprikladal žiadny\nvýznam tomu, že všetci v podstate zhodne konštatovali, že chodil na každú skúšku medzi prvými a v\npredstihu. Na konštatovanom podľa neho nič nemení ani to, že niektorí z nich si po takom dlhom čase\npresne nepamätali, kto bol v deň skutku na skúške a kedy presne prišiel on sám. Mal za to, že z ich\nvýpovedí nesporne vyplýva, že pred každou skúškou tam bol medzi prvými a v predstihu. Za rozporný\ns predmetnými svedeckými výpoveďami preto označil záver odvolacieho súdu, že výpoveďami týchto\nsvedkov bola vyvrátená jeho obrana, že v čase útoku bol v kaviarni a čakal na skúšku. Odkazujúc na\nvýpoveď svedka P. T. z 20. apríla 2015, výpoveď svedka Y. U. zo 6. apríla 2016, výpoveď svedka H.,\nvýpoveď svedka S., výpoveď svedka Y. R. z 22.11.2017 a osobitne na výpoveď svedka Y. Y. z 12. mája\n2014, prečítanú na hlavnom pojednávaní dňa 14. októbra 2015, sa nestotožnil ani s konštatovaním\nkrajského súdu, že všetci vypovedali všeobecne. Citujúc z výpovede svedka Y. Y. z 12. mája 2014,\nktorá podľa dovolateľa vyvracia tvrdenie a výpoveď poškodených, doplnil, že tento dôkaz nebol ani\nprvostupňovým ani odvolacím súdom hodnotený.\nV podstate zhodne ako v podanom odvolaní konajúcim súdom tiež vyčítal, že hoci ustálenie priebehu\nskutkového deja založili len na výpovedi poškodených Y. V. a T. V., nehodnotili rozpory medzi ich\nvýpoveďami v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní, ako ani medzi ich výpoveďami navzájom.\nKonkretizoval, že tvrdenia poškodeného Y. V. vo výpovedi zo 7. novembra 2012, v zmysle ktorých mal\njeho syn zisťovať, či poškodení idú na záhradu, a pri ich ceste späť ich mal sledovať na mopede, sa\nnepotvrdili. Podľa uvedenej výpovede mal poškodeného stiahnuť do priekopy tri metre pod úrovňou\ncesty a rukami ho biť po oboch stranách, kým pri konfrontácii z 22. mája 2013 poškodený vypovedal,\nže mu zranenia spôsobil pätou nohy, na ktorej mal kanadu, a že ešte dole v priekope ho mal kopať.\nPozornosť upriamil aj na skutočnosť, že poškodená T. V. dňa 7. novembra 2012 vypovedala zhodne, že\npoškodený Y. V. spadol tri metre pod cestu, avšak pri konfrontácii 22. mája 2013 uviedla, že ho vytiahla\nz priekopy, ale stalo sa to tak, že bola na ceste, nešla do priekopy. V tejto súvislosti dovolateľ predniesol\núvahu, že ak poškodená T. V. vytiahla poškodeného Y. V. z cesty tak, že nešla tri metre do priekopy, tak\npoškodený nebol v priekope alebo ho z nej nemohla vytiahnuť bez toho, aby sama zišla do priekopy.\n\nRovnako poukázal na to, že poškodená T. V. 7. novembra 2012 vypovedala, že dostala päsťou niekoľko\núderov do hlavy, avšak podľa lekárskeho potvrdenia z 28. augusta 2012 ju mal udrieť do sánky vľavo,\na teda nie niekoľkokrát. Dodal, že pri konfrontácii 22. mája 2013 už menovaná poškodená vypovedala,\nže je udrel do pravej časti tváre.\nDoslovne opakujúc odvolacie námietky, obvinený upriamil pozornosť aj na rozpory medzi výpoveďami\npoškodených na hlavnom pojednávaní 18. februára 2015, kedy poškodený Y. V. vypovedal, že manželka\nzišla k nemu do priekopy, ale poškodená T. V. vypovedala, že do priekopy nešla. Rovnako poškodený\nY. V. vypovedal, že spadol na chrbát, kým poškodená T. V. uviedla, že spadol na brucho. Taktiež\nvypovedala, že ako prvého mal napadnúť jej manžela (poškodeného Y. V.), hoci v prípravnom konaní\nuvádzala, že ju napadol prvú úderom do ľavej časti, čo počas konfrontácie 22. mája 2013 zmenila na\ntvrdenie o údere do pravej časti. Poukazujúc aj na oznámenie z 8. augusta 2012, v ktorom poškodený\nY. V. uviedol, že po tom, ako spadol na zem, ho už nenapádal, spochybnil dovolateľ ustálenie priebehu\nskutku, ku ktorému konajúce súdy dospeli bez odstránenia ním konštatovaných rozporov.\nDovolacie (rovnako ako už odvolacie) námietky obvineného k hodnoteniu výpovedí poškodených súdmi\nnižšieho stupňa sa týkali aj skutočnosti, že tieto nebrali do úvahy ani sa nijako nevysporiadali so závermi\nznaleckých posudkov znalca Garbára, ktorý u oboch poškodených zistil, že ich schopnosť správne\nvnímať a zapamätať si a správne reprodukovať je znížená, ako aj výraznú snahu javiť sa v lepšom\nsvetle, skresľovať skutočnosti vo svoj prospech a účelovo ich spracovávať, čo znižuje vierohodnosť ich\nosobností a nemožno vylúčiť ovplyvňovanie inými osobami a dominujú u nich hostilné postoje a snaha\nmu čo najviac poškodiť a pri opakovaných výpovediach badať až fabulačné tendencie. V tejto súvislosti\ndovolateľ vyslovil, že ak súd pri hodnotení dôkazov vynechal tak zásadný dôkaz, svedčiaci o jeho možnej\nnevine a o tom, že poškodení si skutkový dej vymysleli a dohodli sa na ňom práve preto, aby mu uškodili,\nbol postup súdov v rozpore s § 2 ods. 10 Trestného poriadku, čím súd porušil zásadným spôsobom\nprávo na obhajobu, pretože nehodnotil dôkazy podľa zákona.\nDovolateľ obvinil odvolací súd aj z toho, že svoj rozsudok odôvodnil iba dohadmi, ktoré nemajú\noporu v dôkazoch, keď uviedol, že „mal motív konať ako konal.“ Zdôraznil, že i samotný motív musí\nbyť podopretý dôkazmi. Za dohady odvolacieho súdu, nepodporené žiadnym iným dôkazom, ani len\ntvrdením poškodených, obvinený označil záver, že svedkyňa W. prechádzala okolo poškodených pred\nich napadnutím, že poškodení nemuseli spoznať osobu, ktorá sa pohybovala na motocykli, ako aj to,\nže on sám má motocykel, a preto mal dostatok času dostaviť sa do krčmy. Pripomenul, že kým jeho\nna motocykli nikto nevidel a netvrdili to ani poškodení, na motocykli mal byť jeho syn. Vychádzajúc z\nuvedeného, upriamil obvinený pozornosť nielen na zámenu osoby svojho syna na motocykli za svoju,\nale i na zámenu mena svedkyne W. za W.. Aj s ohľadom na tieto dôvody označil celé odôvodnenie\nrozsudku odvolacieho súdu za účelové.\nUzavrel, že dôkazy, ktoré svedčia v jeho prospech, odvolací súd nebral vôbec do úvahy, zatiaľ čo v jeho\nneprospech urobil aj také závery, o ktorých nie je v spise žiadna zmienka.\nZ vyššie uvedených dôvodov dovolateľ žiadal, aby dovolací súd okrem rozhodnutia odvolacieho\nsúdu preskúmal aj konanie na súde prvého stupňa a v prípravnom konaní, pretože pochybenia\nprvostupňového súdu neboli odvolacím súdom napravené (§ 374 ods. 3 Trestného poriadku). Zároveň\nnavrhol, aby dovolací súd rozsudkom vyslovil porušenie zákona v § 371 ods. 1 písm. c), písm. g) a písm. i)\nTrestného poriadku v jeho neprospech a súčasne zrušil napadnutý rozsudok, vrátane predchádzajúceho\nrozsudku súdu prvého stupňa, ako aj ďalšie rozhodnutia s ním súvisiace, a prikázal súdu prvého stupňa,\naby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.\nV súlade s ustanovením § 376 Trestného poriadku prvostupňový súd dovolanie obvineného T. O. doručil\nna vyjadrenie stranám, ktoré by mohli byť rozhodnutím o dovolaní priamo dotknuté.\nProkurátor Okresnej prokuratúry Prešov v písomnom vyjadrení k dovolaniu obvineného vo vzťahu k jeho\ntvrdeniu o porušení práva na obhajobu, ku ktorému malo dôjsť z titulu vykonania dôkazov nezákonným\nspôsobom, a to výsluchov svedkov, na ktorých sa aktívne zúčastnil splnomocnenec poškodených,\nkonštatoval, že krajský súd na tieto námietky obhajoby, t.j. že v prípravnom konaní bol pri výsluchu\nsvedkov, ako aj obvineného prítomný splnomocnenec poškodených, respektíve jeho koncipient, plne\nreflektoval a svoje rozhodnutie zdôvodnil. Prokurátor sa stotožnil so závermi odvolacieho súdu, že v\ndanom prípade sa jednalo o výpovede svedkov, ktorí vypovedali v prospech obvineného a ktorí boli\nopakovane vypočutí aj v konaní pred súdom. Dovolacie dôvody uplatnené podľa § 371 ods. 1 písm. c)\na písm. g) Trestného poriadku preto prokurátor nepovažoval zo strany obvineného za preukázané.\nProkurátor sa nestotožnil ani s dovolacím dôvodom vzneseným obvineným podľa § 371 ods. 1 písm. i)\nTrestného poriadku. V tejto súvislosti považoval za potrebné uviesť, že súd druhého stupňa v odôvodnení\n\nrozsudku konštatoval, že v posudzovanej trestnej veci bolo pred súdom prvého stupňa vykonané\ndokazovanie takmer v takom rozsahu, ako je to nevyhnutné v zmysle § 2 ods. 10 Trestného poriadku\npre správne zistenie skutkového stavu. Pre účely jeho úplného zistenia teda pre druhostupňový súd\nvyvstala potreba doplniť dokazovanie výsluchom znalca z odboru zdravotníctva, pričom závery plynúce z\ndoplnenia dokazovania sa prejavili v úprave skutku, pokiaľ sa jednalo o dĺžku liečenia poškodeného Y. V.\na rozsah poranení poškodenej T. V., keďže vykonané dôkazy boli druhostupňovým súdom vyhodnotené\nv súlade so zásadou in dubio pro reo, a teda v prospech obvineného, reflektujúc aj na následnú\nnevyhnutnú zmenu právnej kvalifikácie skutku.\nVo vyjadrení k dovolaniu obvineného preto prokurátor konštatoval, že po jeho preskúmaní a oboznámení\nsa s obomi napadnutými rozhodnutiami dospel k názoru, že podané dovolanie nie je dôvodné. Zhrnul, že\nsúd druhého stupňa na podklade odvolania obvineného a vykonaného dokazovania pred súdom prvého\nstupňa ako aj v odvolacom konaní prijal záver, že bolo nepochybne preukázané, že skutok, ktorý sa\ndovolateľovi kladie za vinu v intenciách doplneného dokazovania, sa stal, tento má znaky trestného činu,\ndopustil sa ho obvinený a uvedené aj správne subsumoval pod príslušnú hmotnoprávnu normu.\nVo svetle uvedených skutočností preto navrhol, aby dovolací súd dovolanie obvineného T. O. podané\nprostredníctvom obhajcu postupom podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku odmietol, nakoľko je\nzrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Trestného poriadku.\nPoškodení sa k dovolaniu obvineného ani k vyjadreniu okresnej prokuratúry k nemu nevyjadrili. Rovnako,\nvyjadrenie okresnej prokuratúry ostalo bez odozvy aj zo strany obvineného a jeho obhajcu.\nNásledne súd prvého stupňa predložil vec dovolaciemu súdu.\nNajvyšší súd zistil, že dovolanie proti napadnutému rozsudku je prípustné [§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. a),\npísm. h) Trestného poriadku a § 566 ods. 3 Trestného poriadku], bolo podané oprávnenou osobou [§ 369\nods. 2 písm. b) Trestného poriadku], v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Trestného poriadku) a\nna zákonom určenom mieste (§ 370 ods. 3 Trestného poriadku). Dovolanie súčasne spĺňa podmienky\nuvedené v § 372 a § 373 Trestného poriadku, ako aj obsahové náležitosti uvedené v § 374 Trestného\nporiadku, a nie je daný dôvod na postup súdu podľa § 382 písm. a), písm. b), písm. d), písm. e) ani\npísm. f) Trestného poriadku.\nDovolací súd nahliadnutím do spisového materiálu zistil, že dovolanie obvineného T. O. nie je dôvodné.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky úvodom pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok.\nNielen z označenia tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej\núpravy dovolania v Trestnom poriadku je zrejmé, že dovolanie nie je určené k náprave akýchkoľvek\npochybení súdov, ale len tých najzávažnejších - mimoriadnych - procesných a hmotnoprávnych chýb,\nktoré by svojím charakterom mohli mať výrazný vplyv na konanie a jeho procesný výsledok, a preto je\npotrebné ich odstrániť, a ktoré sú ako dovolacie dôvody taxatívne uvedené v ustanovení § 371 ods. 1\nTrestného poriadku.\nDovolací súd nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy, práve naopak z\nustanovenia § 385 ods. 1 Trestného poriadku expressis verbis vyplýva, že je viazaný dôvodmi dovolania,\nktoré sú v ňom uvedené.\nK tomu sa vzhľadom na povahu obvineným vznesených dovolacích námietok a ním sčasti realizovanú\na sčasti nerealizovanú ich subsumpciu pod jednotlivé z uplatnených dovolacích dôvodov žiada dodať,\nže viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené v zmysle § 385 ods.\n1 Trestného poriadku, sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu\npredchádzalo (§ 374 ods. 1 Trestného poriadku), a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom\nv súlade s § 374 ods. 2 Trestného poriadku z hľadiska ich hodnotenia podľa § 371 Trestného poriadku.\nTo znamená, že ak chybám, vytýkaným v podanom dovolaní v zmysle § 374 ods. 1 Trestného poriadku,\nnezodpovedá dovolateľom označený dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku ani iný\ndôvod dovolania uvedený v tomto (naposledy uvedenom) ustanovení, dovolací súd dovolanie odmietne\npodľa § 382 písm. c) Trestného poriadku alebo zamietne podľa § 392 ods. 1 Trestného poriadku, a\nto bez toho, aby zisťoval inú chybu napadnutého rozhodnutia alebo konania, ktorá by zodpovedala\nprávnemu dôvodu dovolania označenému dovolateľom v zmysle § 374 ods. 2 Trestného poriadku. Ak\nale dovolací súd zistí chybu rozhodnutia alebo konania, vecne špecifikovanú dovolateľom podľa § 374\n\nods. 1 Trestného poriadku, ktorej pri jej správnej právnej (procesnej) kvalifikácii zodpovedá iný dôvod\ndovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, než ktorý dovolateľ uviedol v dovolaní v zmysle §\n374 ods. 2 Trestného poriadku, dovolací súd vyhovie dovolaniu postupom podľa § 386 a nasledujúcich\nustanovení Trestného poriadku a zistenú chybu vo výroku svojho rozsudku podradí pod dovolací dôvod\nzodpovedajúci zákonu (R 120/2012).\nPodľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku dovolanie možno podať ak:\nc) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,\ng) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,\ni) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom\npoužití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd\nnemôže skúmať a meniť.\nPodľa ustálenej praxe dovolacieho súdu vo vzťahu k výkladu dovolacích dôvodov uvedených v\nustanovení § 371 ods. 1 písm. c), písm. g) a písm. i) Trestného poriadku je potrebné uviesť nasledovné:\nZásadným porušením práva na obhajobu [§ 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku] sa rozumie najmä\nporušenie ustanovení o povinnej obhajobe, teda stav, keď obvinený po určitú časť trestného konania\nnemal obhajcu napriek tomu, že ho mal mať, a zároveň orgány činné v trestnom konaní alebo súd,\nv tomto čase skutočne vykonávali úkony trestného konania, ktoré smerovali k vydaniu meritórneho\nrozhodnutia, ktoré bolo napadnuté dovolaním. Výnimočne môže ísť aj o iné pochybenie súdu alebo\norgánov činných v trestnom konaní, v dôsledku ktorého dôjde k odňatiu alebo znemožneniu riadneho\nuplatnenia procesných práv obvineného. Zároveň je však potrebné zdôrazniť, že nie každé porušenie\npráva obvineného na obhajobu môže mať za následok konštatovanie naplnenia dovolacieho dôvodu\nuvedeného v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Zákon totiž výslovne požaduje,\naby išlo o porušenie zásadné. Takéto porušenie musí teda kardinálnym, kľúčovým spôsobom zasiahnuť\ndo možnosti obvineného uplatniť svoje základné právo brániť sa proti tvrdeniam obžaloby. Prípadné\nporušenie práva na obhajobu, pokiaľ sa zásadným spôsobom neprejaví na postavení obvineného v\ntrestnom konaní, preto samo osebe nezakladá dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného\nporiadku. Pri posudzovaní, či v tom ktorom prípade bolo zásadným spôsobom porušené právo\nobvineného na obhajobu, je potrebné vychádzať zo všetkých okolností a špecifík konkrétneho prípadu\na tieto individuálne ako aj vo vzájomných súvislostiach vyhodnotiť. Právo na obhajobu treba chápať\nako vytvorenie podmienok pre úplné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný\npostup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho\npráva.\nDovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku možno uplatniť len v prípade, ak dôjde\nk porušeniu zákonných ustanovení upravujúcich vykonávanie jednotlivých dôkazných prostriedkov.\nVzťahuje sa k najdôležitejšej fáze trestného konania - k dokazovaniu. Dokazovanie prebieha v štyroch\netapách. Prvou je vyhľadávanie dôkazov, druhou ich zabezpečenie, treťou ich vykonávanie a poslednou\netapou dokazovania je hodnotenie dôkazov. Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného\nporiadku sa týka predovšetkým tretej etapy dokazovania, t. j. vykonávania dôkazov súdom, ale zahŕňa aj\npredchádzajúce dve štádiá dokazovania (vyhľadávanie a zabezpečovanie), pretože dôkazy zadovážené\nv rozpore so zákonom, eventuálne získané nezákonným donútením alebo hrozbou s výnimkou prípadu,\nkeď sa použije ako dôkaz proti osobe, ktorá také donútenie alebo hrozbu donútenia použila (§ 119\nods. 4 Trestného poriadku), nie sú v trestnom konaní použiteľné a hodnotiteľné. V rámci uvedeného\ndovolacieho dôvodu sa preto skúma predovšetkým postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu\npri získavaní a vykonávaní dôkazov, ktoré slúžili ako podklad pre rozhodnutie vo veci.\nNesprávnym právnym posúdením zisteného skutku [§ 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku] sa rozumie\nnesprávne právne posúdenie zisteného skutku alebo nesprávne použitie iného hmotnoprávneho\nustanovenia. Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa rozumie zistenie, že skutok bol\nv napadnutom rozhodnutí kvalifikovaný ako trestný čin, napriek tomu, že nešlo o žiadny trestný čin\nalebo, že išlo o iný trestný čin alebo obvinený bol uznaný za vinného z prísnejšieho trestného činu,\nnež ktorého sa súdeným skutkom dopustil. Nesprávnym použitím iného hmotnoprávneho ustanovenia\n\nsa rozumie nedostatočné posúdenie okolností vylučujúcich protiprávnosť činu (§ 24 až § 30 Trestného\nzákona), prípadne zániku trestného činu (najmä § 87 Trestného zákona), prípadne pochybenie súdu pri\nuložení úhrnného trestu a spoločného trestu (§ 41 Trestného zákona), súhrnného trestu (§ 42 Trestného\nzákona) a pod. Je však potrebné uviesť, že dovolací súd nepreskúmava skutkové zistenia, na ktorých\nje založené napadnuté rozhodnutie súdu. Nie je tak legitimovaný posudzovať ani úplnosť a správnosť\nskutkových zistení ustálených súdmi oboch stupňov v pôvodnom konaní, a rovnako ani hodnotenie\nv tomto konaní vykonaných dôkazov. Podstatou správnej právnej kvalifikácie je, že skutok ustálený\nsúdmi v pôvodnom konaní (ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd nemôže skúmať a meniť) bol\nsubsumovaný (podradený) pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone.\nLen opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371\nods. 1 písm. i) Trestného poriadku. Správnosť a úplnosť zisteného skutkového stavu je teda dovolací\nsúd povinný prezumovať.\nOboznámením sa s obsahom predloženého spisu najvyšší súd zistil nasledovné skutočnosti:\nAbstrahujúc hlavné idey dovolania obvineného, dovolací súd vyvodil, že vyslovenia naplnenia niektorého\nz ním uplatnených dovolacích dôvodov [uvedených v § 371 ods. 1 písm. c), písm. g) a písm. i) Trestného\nporiadku], sa obvinený domáhal z dôvodov, ktoré možno vecne špecifikovať ako:\n- námietku nezákonnosti dôkazov, ktorých vykonávania v prípravnom konaní sa aktívne zúčastnil\nsplnomocnenec poškodených,\n- na ňu nadväzujúcu námietku založenia právneho záveru o protiprávnosti skutku na nezákonne\nzískaných dôkazoch,\n- námietku nehodnotenia vykonaných dôkazov v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku, osobitne vo\nvzťahu k rozporom medzi výpoveďami poškodených navzájom, medzi ich výpoveďami v prípravnom\nkonaní a na hlavnom pojednávaní a medzi ich výpoveďami a výpoveďami svedkov P.G. W. a T. U., ako\naj samotným výpovediam svedkov - členov folklórneho súboru X. - a záverom znaleckých posudkov\nznalca z odboru psychológie, odvetvia klinickej psychológie detí a dospelých a psychológie dopravy,\nPhDr. Mariána Garbára.\nS námietkou prítomnosti a aktívnej účasti splnomocnenca poškodených pri výsluchu obvineného,\nvýsluchoch svedkov poškodených ako aj ďalších svedkov a tiež pri konfrontáciách uskutočnených v\nprípravnom konaní, vznesenou dovolateľom už v odvolacom konaní, sa adekvátne, relevantne a v\ndostatočnom rozsahu vysporiadal už odvolací súd. Rovnako ako krajský súd, aj dovolací súd musel\npripustiť, že základná výhrada dovolateľa, na ktorej založil námietku nezákonnosti ním vymedzených\ndôkazov uskutočnených v prípravnom konaní, zodpovedá správnej interpretácii dotknutých ustanovení\nTrestného poriadku (§ 46 ods. 1, § 54 ods. 1, § 213). To znamená, že (tak, ako to bolo Najvyšším súdom\nSlovenskej republiky konštatované už v rozsudku z 20. septembra 2011, sp. zn. 4 Tdo 38/2011, na ktorý\nobvinený poukázal) prítomnosť splnomocnenca poškodeného pri výsluchoch svedkov v prípravnom\nkonaní v rozpore s označenými ustanoveniami Trestného poriadku a jeho aktívne zasahovanie do\nvykonávania týchto dôkazov boli spôsobilé viesť k porušeniu práva obvineného na obhajobu a zároveň,\ns ohľadom na to, že vykonanie dôkazov takýmto spôsobom bolo rozporné so zákonom, aj k naplneniu\ndovolacieho dôvodu vymedzeného v § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku.\nKeďže, ako bolo uvedené vyššie, pre záver o naplnení dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm.\nc) Trestného poriadku nepostačuje akékoľvek porušenie práva obvineného na obhajobu, ale výlučne\nporušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom, zasahujúce do možnosti obvineného uplatniť svoje\nzákladné právo brániť sa proti tvrdeniam obžaloby, dovolací súd sa zameral na skúmanie, či zistené\nporušenie práva na obhajobu dovolateľa, ku ktorému preukázateľne došlo v štádiu prípravného konania\núčasťou a aktívnym zasahovaním splnomocnenca poškodených do vykonávania vybraných dôkazov, sa\nzásadným spôsobom prejavilo na postavení obvineného v trestnom konaní, pričom dospel k záveru, že\nvzhľadom na spôsob, akým sa odvolací súd s už ním identifikovaným porušením príslušných ustanovení\nTrestného poriadku vysporiadal, a s ohľadom na pravidlo, v zmysle ktorého v dvojinštančnom súdnom\nkonaní tvoria rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa jednotu, a preto je potrebné interpretovať\nich vo vzájomnej súvislosti, sa tomuto (t.j. krajskému súdu) podarilo preklenúť dovolateľom vytýkané\nnedostatky rozhodnutia súdu prvého stupňa i konania, ktoré mu predchádzalo, do tej miery, že\nabsolútne odstránil akýkoľvek vplyv nesprávneho procesného postupu orgánov činných v trestnom\nkonaní pri vykonávaní dotknutých úkonov trestného konania na postavenie obvineného, a tak zároveň\nminimalizoval význam porušenia jeho práva na obhajobu, ku ktorému došlo v prípravnom konaní a ktoré\n\nponechal súd prvého stupňa bez povšimnutia a vo vzťahu ku ktorému tak v konečnom dôsledku nemožno\nkonštatovať jeho existenciu v intenzite dostatočnej pre naplnenie dovolacieho dôvodu uvedeného v dikcii\n§ 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.\nV nadväznosti na uvedené považuje dovolací súd za potrebné zdôrazniť, že časť úkonov, vo vzťahu ku\nktorým dovolateľ namietal, že boli uskutočnené v prípravnom konaní v rozpore s vyššie špecifikovanými\nustanoveniami Trestného poriadku, nebola v konaní pred súdom vôbec vykonaná. Ide o zápisnicu o\nvýsluchu svedka P. T. zo 7. marca 2013 (č. l. 72-74 vyšetrovacieho spisu), zápisnicu o výsluchu svedka\nT. U. zo 7. marca 2013 (č. l. 75-77 vyšetrovacieho spisu), zápisnicu o výsluchu svedkyne P. W. z 12.\nmarca 2013 (č. l. 78-80 vyšetrovacieho spisu), zápisnicu o konfrontácii medzi svedkyňou poškodenou\nT. V. a svedkom T. U. zo 16. apríla 2014 (č. l. 303-304 vyšetrovacieho spisu), zápisnicu o konfrontácii\nmedzi svedkyňou poškodenou T. V. a svedkyňou P. W. zo 16. apríla 2014 (č. l. 305-306 vyšetrovacieho\nspisu), zápisnicu o konfrontácii medzi svedkom poškodeným Y. V. a svedkyňou P. W. zo 16. apríla\n2014 (č. l. 307-308 vyšetrovacieho spisu) a zápisnicu o konfrontácii medzi obvineným T. O. a svedkom\npoškodeným Y. V. z 22. mája 2013 (č. l. 191-193 vyšetrovacieho spisu). Z toho vyplýva, že vo vzťahu\nk menovaným svedkom už okresný súd založil svoje rozhodnutie, ako je to zrejmé aj z odôvodnenia\njeho rozsudku, výlučne na ich výpovediach uskutočnených na hlavnom pojednávaní 20. apríla 2015\n(výpoveď svedkyne P. W. na č. l. 321-323 spisu, svedka T. U. na č. l. 323-324 spisu a svedka P. T. na\nč. l. 325-326 spisu).\nNa druhej strane však okresný súd, považujúc, vzhľadom na závery znaleckých posudkov vyhotovených\nznalcom z odboru psychológie, odvetvia klinickej psychológie detí a dospelých a psychológie dopravy,\nPhDr. Mariánom Garbárom, vo vzťahu k svedkom poškodeným, za najvierohodnejšie ich prvotné\nvýpovede, teda na hlavnom pojednávaní 18. februára 2015 prečítanú dovolateľom namietanú výpoveď\nsvedka poškodeného Y. V. z 21. januára 2013 (č. l. 51-54 vyšetrovacieho spisu) a na tom istom hlavnom\npojednávaní prečítanú (avšak dovolateľom nenamietanú) výpoveď svedkyne poškodenej T. V. z 21.\njanuára 2013 (č. l. 55-61 vyšetrovacieho spisu), vychádzal pri rozhodovaní o vine obvineného práve\nz týchto (str. 16 prvostupňového rozsudku). Vo vzťahu k svedkyni poškodenej T. V. namietal dovolateľ\nvykonanie dôkazu prečítaním zápisnice o konfrontácii medzi ním a označenou svedkyňou poškodenou\nz 22. mája 2013 (č. l. 194-196 vyšetrovacieho spisu) na hlavnom pojednávaní 18. februára 2015.\nPritom pokiaľ orgány činné v trestnom konaní pripustením prítomnosti a aktívnej účasti splnomocnenca\npoškodených pri týchto i ďalších, nižšie špecifikovaných, úkonoch prípravného konania postupovali\ncontra legem, čo je vzhľadom na vyššie uvedenú právnu úpravu nepochybné, dôsledkom tohto\nich, týmto pochybením poznačeného, procesného postupu bola nevyhnutne nezákonnosť dotknutých\ndôkazov. Akceptovaním a vykonaním dotknutých dôkazov potom preto súd prvého stupňa jednak založil\nsvoje rozhodnutie na dôkazoch, ktoré neboli vykonané zákonným spôsobom, a jednak poskytnutím\nnezákonnej výhody poškodeným na úkor obvineného tohto poškodil na jeho práve na obhajobu.\nNapriek konštatovanému však v dôsledku zásahu odvolacieho súdu, ktorý v rámci odvolacieho\nkonania po prehodnotení prípustnosti jednotlivých dôkazov a vyhodnotení dôkazov získaných zákonným\nspôsobom jednotlivo i v ich súhrne podľa svojho vnútorného presvedčenia revidoval rozhodnutie súdu\nprvého stupňa založené na dôkazoch, ktoré neboli vykonané zákonným spôsobom a ktorých uplatnením\ndošlo k zásadnému porušeniu práva obvineného na obhajobu, v konečnom dôsledku nedošlo k\nnaplneniu dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) ani písm. g) Trestného poriadku.\nV tejto súvislosti je predovšetkým žiaduce pripomenúť, že čl. 37 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd\nrovnako ako čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky zaručujú každému právo na právnu pomoc v\nkonaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy, a to od začiatku konania.\nNemožno preto s účinkami naplnenia niektorého z dovolacích dôvodov vyčítať orgánom činným v\ntrestnom konaní, že pri výsluchu svedkov poškodených Y. V. a T. V. či pri ďalších úkonoch, ktorých sa\nmenovaní zúčastnili, umožnili účasť aj ich právnemu zástupcovi. Ako na to správne poukázal odvolací\nsúd, pri výsluchu svedka môže byť prítomný konkrétny advokát, ktorý ho na základe plnej moci zastupuje,\na v danom prípade mu vysvetliť obsah práva odoprieť výpoveď, ďalej to, či konkrétne v danom prípade\nsa svojou výpoveďou nemôže dostať do nebezpečenstva trestného stíhania a podobne. Preto len\nsamotná prítomnosť splnomocnenca poškodených v prípravnom konaní na výsluchoch jeho klientov\n- svedkov poškodených T. a Y. V. - nemôže zodpovedať porušeniu zákona. S ohľadom na uvedené\nnedošlo k porušeniu zákona, keď okresný súd na hlavnom pojednávaní 18. februára 2015 procesne\nsprávnym postupom prečítal za účelom odstránenia rozporov vo výpovedi svedka poškodeného Y.\nV. jeho (dovolateľom namietanú) výpoveď z 21. januára 2013 (č. l. 51-54 vyšetrovacieho spisu),\nkeďže táto bola zachytená počas výsluchu, ktorého sa síce zúčastnil aj splnomocnenec poškodených,\n\navšak bez toho, aby doň akýmkoľvek spôsobom aktívne zasiahol. Preto z tejto výpovede svedka\npoškodeného mohol okresný súd vychádzať pri rozhodovaní o vine obvineného. Naopak, do obvineným\ntiež namietanej výpovede svedkyne poškodenej T. V., ktorú táto uskutočnila v prípravnom konaní v rámci\nkonfrontácie s obvineným dňa 22. mája 2013 (č. l. 194-196 vyšetrovacieho spisu) a ktorá bola taktiež\nprečítaná na hlavnom pojednávaní 18. februára 2015, splnomocnenec poškodených v rozpore s vyššie\nšpecifikovanou právnou úpravou aktívne zasahoval, preto, pokiaľ ju súd prvého stupňa na hlavnom\npojednávaní oboznámil jej prečítaním a v odôvodnení svojho rozhodnutia na ňu odkázal, pochybil.\nPochybenie súdu prvého stupňa v tomto smere však napravil odvolací súd, ktorý pri rozhodovaní o\npredmete obžaloby po zrušení prvostupňového rozsudku v celom rozsahu, zistiac uvedené pochybenie,\nneprihliadol na otázky položené splnomocnencom poškodených (ani) v priebehu tých úkonov, ktorých\nbol oprávnený sa zúčastniť, a rovnako ani na odpovede na ne, ako to konštatoval v odôvodnení svojho\nrozsudku (str. 6).\nPokiaľ ide o výpoveď samotného obvineného T. O. z 20. decembra 2012 (č. l. 18-25 vyšetrovacieho\nspisu), prečítanú na hlavnom pojednávaní 18. februára 2015, a výpovede svedkov T. S. zo 6. februára\n2012 (č. l. 62-67 vyšetrovacieho spisu) a Ľ. H. zo 6. februára 2012 (č. l. 68-71 vyšetrovacieho\nspisu), oboznámené na hlavnom pojednávaní 6. apríla 2016, ktoré obvinený namietal z rovnakých\ndôvodov, t.j. z dôvodu, že ich výsluchov sa zúčastnil splnomocnenec poškodených a tento do nich\naktívne zasahoval, dovolací súd uvádza, že už krajský súd v dovolaním napadnutom rozhodnutí\nkonštatoval, že výsluchy menovaných boli vykonané v rozpore so zákonom, zdôrazniac, že pre ich\nuskutočnenie v prítomnosti splnomocnenca poškodených nemohli byť zápisnice o nich na hlavnom\npojednávaní prečítané. Správne preto postupoval odvolací súd, keď pri rozhodovaní neprihliadol ani\nna tieto, okresným súdom vykonané, dôkazy a pri svojom rozhodovaní po zrušení prvostupňového\nrozsudku dôsledne vychádzal len z výpovedí označených subjektov na hlavnom pojednávaní, ako to\nbez akéhokoľvek priestoru pre pochybnosti vyplýva z odôvodnenia jeho rozsudku.\nS ohľadom na doposiaľ uvedené sa dovolací súd za daných okolností nemohol stotožniť s názorom\nobvineného, že dovolaním napadnutým rozhodnutím krajského súdu alebo konaním, ktoré mu\npredchádzalo, došlo z dôvodu, že konajúce súdy založili svoje rozhodnutia na dôkazoch vykonaných za\npodmienok zvýhodňujúcich poškodených, k porušeniu jeho práva na obhajobu zásadným spôsobom.\nZároveň odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu rovnako vylučuje aj záver, že\nby toto bolo založené na ktoromkoľvek z tých dôkazov, ktoré z daného dôvodu nebolo možné považovať\nza získané zákonným spôsobom, keďže krajský súd v ňom opakovane a výslovne konštatoval, že na\ndôkazy, pri vykonávaní ktorých bol v prípravnom konaní v rozpore so zákonom prítomný splnomocnenec\npoškodených, pri svojom rozhodovaní neprihliadol.\nZ uvedených dôvodov bolo po posúdení napadnutého rozsudku v kontexte vznesenej námietky\npotrebné konštatovať, že tento spĺňa parametre zákonného rozhodnutia. Dovolací súd preto uzavrel, že\npredmetná námietka dovolateľa neodôvodňuje vyslovenie naplnenia dovolacieho dôvodu vyjadreného\nv § 371 ods. 1 písm. c) ani písm. g) Trestného poriadku.\nSo zreteľom na tento záver nebolo možné považovať za dôvodnú ani ďalšiu z dovolacích námietok\nobvineného, ktorou tento odôvodňoval uplatnenie dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i)\nTrestného poriadku, a podstata ktorej spočívala v presvedčení dovolateľa, že skutok bol (nesprávne)\nprávne posúdený ako protiprávny napriek tomu, že zistenie skutkových okolností nebolo založené na\nzákonne získaných dôkazoch. Takto formulovaná výhrada, hoci formálne subsumovaná pod dôvod\ndovolania vyjadrený v § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, smeruje de facto jednak voči zákonnosti\ndôkazov a jednak voči ustáleniu skutku a jeho jednotlivých okolností. S prvým z uvedených aspektov\nsa pritom podrobne vysporiadal už nielen odvolací súd, ale v predchádzajúcej časti odôvodnenia\ntohto rozhodnutia aj dovolací súd. Vo vzťahu k druhej rovine predmetnej námietky dovolateľa sa\nžiada uviesť, že pokiaľ sa pre naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného\nporiadku vyžaduje nesprávne hmotnoprávne posúdenie skutku, respektíve nesprávne použitie iného\nhmotnoprávneho ustanovenia, už z povahy veci nemôže byť daný prípadným (hoci aj preukázaným)\nporušením procesnoprávnych ustanovení upravujúcich postup súdu pri vykonávaní a vyhodnocovaní\ndôkazov a na ne nadväzujúcom ustaľovaní priebehu a okolností skutkového deja, ako sa toho v danom\nprípade domáhal obvinený. K tomu smerujúca dovolacia námietka tak v skutočnosti obsahuje argumenty\nstojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu.\n\nNapokon, k rovnakému záveru dospel najvyšší súd aj vo vzťahu k poslednej skupine námietok,\nktoré bolo možné obsahovo vyčleniť z dovolania obvineného a ktorých spoločným menovateľom boli\nvýhrady obvineného voči hodnoteniu ním označených dôkazov, predovšetkým jednotlivých výpovedí\nsvedkov poškodených, ale i ďalších, dovolateľom menovaných svedkov, prípadne ich konkrétnych častí,\nkonajúcimi súdmi, ako aj skutočnosť, že dovolateľ ich nepodriadil pod žiaden z dovolacích dôvodov,\nvyslovenia ktorých sa domáhal.\nZ obsahového vymedzenia týchto dovolacích námietok obvineného, ktorých podstatný obsah dovolací\nsúd zámerne prevzal do odôvodnenia svojho rozhodnutia a ktorými, tieto zhrnúc, obvinený vlastne\nnamietal rozhodnutie súdov na podklade rozporov plných výpovedí svedkov poškodených T. a Y. V.,\nnepodložených domnienok a nesprávne vyhodnotených výpovedí svedkov P. W. a T. U. a záverov\nznaleckých posudkov znalca z odboru psychológie, odvetvia klinickej psychológie detí a dospelých a\npsychológie dopravy, PhDr. Mariána Garbára, za súčasného bagatelizovania výpovedí svedkov - členov\nfolklórneho súboru X. - vyplýva, že tieto sú vo svojej podstate vyjadrením jeho nesúhlasu s rozhodnutím\nsúdu prvého stupňa i odvolacieho súdu a nimi prezentovanými odôvodneniami svojich skutkových a\nprávnych záverov. Namietajúc nesprávne a nedôsledné vyhodnotenie všetkých vykonaných dôkazov a\nnajmä nedostatočné zhodnotenie ním označených skutočností (týkajúcich sa najmä okolností, majúcich\npodľa jeho názoru vplyv jednak na vierohodnosť a pravdivosť výpovede svedkov poškodených a jednak\nna ustálenie záveru o mieste, kde sa mal v čase skutku nachádzať) prvostupňovým i odvolacím\nsúdom, obvinený v podstate napadol spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov konajúcimi súdmi, ktoré\npriamo obvinil z nesprávneho vyhodnotenia obsahu výpovedí svedkov P. W., T. U. a členov folklórneho\nsúboru X., ako aj záverov znaleckých posudkov znalca PhDr. Mariána Garbára, pričom v konaní\nvykonané dôkazy zároveň, vyberajúc tie z nich, ktoré zodpovedajú potrebám jeho obhajobnej stratégie\n(vybrané časti výpovedí svedkov P. W., T. U. a členov folklórneho súboru X., ako aj záverov znaleckých\nposudkov znalca PhDr. Mariána Garbára), sám hodnotil zo svojho uhla pohľadu, v značnej časti opakujúc\nargumentáciu totožnú s tou, ktorou dôvodil už v odvolacom konaní a ktorá bola založená predovšetkým\nna spochybňovaní vierohodnosti svedkov poškodených, ako aj na obviňovaní konajúcich súdov z\ntendenčného hodnotenia vykonaných dôkazov.\nKonštatované vedie k nepochybnému záveru o tom, že tieto námietky obvineného, smerujúce proti\nspôsobu, akým sa konajúce súdy vysporiadali s vykonanými dôkazmi a akým tieto hodnotili, sa vyznačujú\nrýdzo skutkovým charakterom. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu uplatnenému podľa § 371 ods. 1\npísm. c) Trestného poriadku preto najvyšší súd opakovane pripomína, že vlastné hodnotenie dôkazov\nnemožno považovať za porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom. Samotné hodnotenie\nvýsledkov vykonaného dokazovania, v danom prípade predovšetkým obsahu výpovedí svedkov\npoškodených a výpovedí ďalších svedkov, a z neho vyplývajúce ustálenie priebehu skutkového deja\na ďalších okolností spáchania žalovaného skutku, ako už bolo uvedené, nemôže byť predmetom\nprieskumnej právomoci dovolacieho súdu. Zároveň sa k týmto námietkam obvineného žiada v kontexte\ndovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku poznamenať, že do práva na\nspravodlivý proces nepatrí právo strany v konaní, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi,\nnávrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo na to, aby bola\nstrana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami\na právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob\nhodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov.\nVykonanie a hodnotenie dôkazov odlišne od predstáv a želaní obvineného teda nie je porušením práva\nna obhajobu, a preto nemôže napĺňať ani dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. c) Trestného\nporiadku.\nRovnako, ani z hľadiska naplnenia obvineným označeného dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1\npísm. g) Trestného poriadku nie je relevantná žiadna z naposledy uvedenej skupiny dovolacích námietok\nobvineného. Ani jedna z týchto námietok totiž v skutočnosti nie je výhradou, ktorá by reálne smerovala\nvoči zákonnosti niektorého z vykonaných dôkazov alebo napádala porušenie ustanovení zákona pri\nvykonávaní niektorého z dôkazov vykonaných pred súdom. Z uvedeného dôvodu predmetné dovolacie\nnámietky obvineného, vyznačujúce sa skutkovým charakterom, nedisponujú ani potenciálom viesť k\nnaplneniu dôvodu dovolania uplatneného obvineným podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku.\nPokiaľ ide o relevanciu týchto dovolacích námietok vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods.\n1 písm. i) Trestného poriadku, dovolací súd opätovne konštatuje, že tento predpokladá výlučne chyby\n\nprávne, teda chyby, ktoré sa dotýkajú právneho posúdenia zisteného skutku v tom zmysle, že tento\nbol v rozpore s Trestným zákonom posúdený buď ako prísnejší alebo miernejší trestný čin alebo že\nvôbec nemal byť posúdený ako trestný čin pre existenciu niektorej Trestným zákonom predpokladanej\nokolnosti vylučujúcej trestnú zodpovednosť páchateľa alebo protiprávnosť činu. Spomenutý dovolací\ndôvod je okrem toho daný aj nesprávnou aplikáciou iného hmotnoprávneho ustanovenia, ktorá nemusí\nbezprostredne súvisieť len s právnym posúdením skutku, ale sa môže dotýkať napríklad rozhodovania o\ntreste či ochrannom opatrení. Predmetný dôvod dovolania ale vylučuje námietky skutkové [§ 371 ods. 1\npísm. i) Trestného poriadku, veta za bodkočiarkou], čo znamená, že nie je prípustné namietať, že skutok\ntak, ako bol zistený súdmi prvého a druhého stupňa, bol zistený nesprávne a neúplne, a tiež hodnotenie\nvykonaných dôkazov. Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku slúži výlučne k\nnáprave hmotnoprávnych chýb.\nZ toho vyplýva, že (ani) na podklade tohto dovolacieho dôvodu nie je možné posudzovať a hodnotiť\nsprávnosť a úplnosť skutkového stavu v zmysle § 2 ods. 10 Trestného poriadku, ani preverovať\núplnosť vykonaného dokazovania a správnosť hodnotenia jednotlivých dôkazov podľa § 2 ods. 12\nTrestného poriadku, keďže to sú otázky upravené normami procesného práva, a nie hmotným právom.\nZ uvedeného je zrejmé, že predmetom dovolacieho dôvodu vzneseného podľa § 371 ods. 1 písm. i)\nTrestného poriadku môže byť len nesprávne právne posúdenie skutku uvedeného v skutkovej vete\nrozhodnutia ustálenej súdmi prvého a druhého stupňa, ale nikdy samotné skutkové zistenia, ktoré sú jej\nobsahom a ktoré už nie je možné akokoľvek dopĺňať a meniť.\nS ohľadom na uvedené sa v prejednávanej veci dovolací súd, limitovaný v rámci prieskumu z dôvodu\npodľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku posúdením správnosti právnej kvalifikácie vo vzťahu ku\nskutku zistenému napadnutým rozhodnutím, nezaoberal obvineným vznesenými námietkami, že záver\nkonajúcich súdov o jeho vine je postavený výlučne na nevierohodných, nepravdivých a rozporov plných\nvýpovediach svedkov poškodených T. a Y. V., ako aj na nepodložených domnienkach a nesprávne\nvyhodnotených výpovediach svedkov P. W., T. U. a členov folklórneho súboru X., ako aj záverov\nznaleckých posudkov znalca PhDr. Mariána Garbára, keďže, ako už bolo konštatované, z ich obsahu\nje zrejmé, že obvinený nimi namietal len nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazov a tieto zároveň\nsám hodnotil zo svojho uhla pohľadu. Tento druh vád však nespadá pod citovaný ani žiaden iný dôvod\ndovolania uvedený v § 371 ods. 1 Trestného poriadku, keďže prostredníctvom uvedených námietok\nobvinený súdom vytýkal procesný postup, ktorý zvolili pri aplikácii ustanovenia § 2 ods. 12 Trestného\nporiadku, a domáhal sa iného spôsobu hodnotenia súdom vykonaných dôkazov, na čo však najvyšší\nsúd v rámci konania o dovolaní nie je oprávnený. Vo vzťahu k vyššie zhrnutým námietkam obvineného\ntak dovolací súd musel konštatovať, že podané dovolanie v danom prípade len formálne odkazuje na\nustanovenie upravujúce označený dôvod dovolania. Ako to už dovolací súd výslovne uviedol, pokiaľ sa\npre naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku vyžaduje nesprávne\nhmotnoprávne posúdenie skutku, respektíve nesprávne použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia,\nuž z povahy veci nemôže byť daný prípadným (hoci aj preukázaným) porušením procesnoprávneho\nustanovenia regulujúceho postup súdu pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako sa toho v predmetnej\nveci domáhal obvinený. Uvádzané dovolacie námietky tak v skutočnosti obsahujú argumenty stojace\nmimo uplatneného dovolacieho dôvodu.\nAko už totiž bolo uvedené, v rámci skúmania danosti dovolacieho dôvodu podľa ustanovenia § 371 ods.\n1 písm. i) Trestného poriadku, t. j. či dovolaním napadnuté rozhodnutie je založené na nesprávnom\nprávnom posúdení, dovolací súd nemôže skúmať alebo meniť správnosť a úplnosť zisteného skutku,\nale je vždy viazaný konečným skutkovým zistením a oprávnený posudzovať len, či súdy nižšieho\nstupňa na pevne a nemenne zistený skutkový stav aplikovali správne ustanovenia Trestného zákona.\nTo znamená, že vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi prvého, prípadne druhého stupňa,\nvyjadrenému v tzv. skutkovej vete výroku, môže obvinený v dovolaní uplatňovať len námietky právneho\ncharakteru, nikdy nie námietky skutkové. Za skutkové sa pritom považujú tie námietky, ktoré smerujú\nproti skutkovým zisteniam súdov, ale aj proti rozsahu vykonaného dokazovania a hodnoteniu dôkazov\nsúdmi oboch stupňov. Dovolací súd nemôže posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení aj\npreto, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o\ndovolaní sám vykonávať. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové\nzávery môže doplňovať, alebo korigovať len odvolací súd. Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu\n\"odvolaciu\" inštanciu zameranú na preskúmavanie rozhodnutí súdu druhého stupňa. Medzi skutkové\nzistenia druhostupňového súdu, poňaté do skutkovej vety výrokovej časti jeho rozsudku, pritom patrí\n\naj konštatovanie, v zmysle ktorého obvinený T. O. v rozsudkom ustálenom čase a na rozsudkom\nvymedzenom mieste fyzicky, spôsobom podrobne rozvedeným v dotknutej skutkovej vete, napadol\npoškodených Y. V. a T. V., následkom čoho títo utrpeli v rozsudku špecifikované ujmy na zdraví. Viazaný\nuvedenými skutkovými závermi, dovolací súd nemohol akceptovať tvrdenia obvineného o tom, že v čase\nspáchania skutku sa nenachádzal na mieste, na ktorom došlo k jeho spáchaniu, za účelom preukázania\nktorých vzniesol dotknuté dovolacie námietky. V skutkovej vete výrokovej časti dovolaním napadnutého\nrozsudku súdu druhého stupňa je totiž nepochybne a celkom jednoznačne vyjadrené, že na verejnosti\nprístupnom mieste napadol poškodených. Uvedené vymedzenie samotného konania patrí, rovnako ako\naj špecifikovanie následku tohto konania a príčinnej súvislosti medzi nimi, do okruhu skutkových (a nie\nprávnych) zistení a záverov, ktoré sú z prieskumnej povinnosti dovolacieho súdu vylúčené. Ich revízia\nv danom konaní preto neprichádza do úvahy.\nNa tomto mieste sa preto žiada zhrnúť, že námietky obvineného k obsahu a rozsahu vlastnej úvahy\nsúdov k hodnoteniu dôkazov spôsobom, ktorý nezodpovedá jeho predstavám, tak svojím obsahom\nnenapĺňajú nielen žiaden z obvineným označených dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. c),\npísm. g) a písm. i) Trestného poriadku, ale ani žiaden iný dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného\nporiadku. Ak by totiž záver orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu učinený v zmysle § 2 ods. 12\nTrestného poriadku o tom, že určitú skutkovú okolnosť považuje za dokázanú a že ju nebude overovať\nďalšími dôkazmi, zakladal opodstatnenosť dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku,\nodporovalo by to viazanosti dovolacieho súdu zisteným skutkom podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného\nporiadku, ktoré vyjadruje zásadu, že účelom dovolacieho konania je posudzovanie právnych otázok,\nnie posudzovanie správnosti a úplnosti zistenia skutkového stavu. K tomu je len pre úplnosť potrebné\ndodať, že uvedené sa netýka dovolania ministra spravodlivosti podaného podľa § 371 ods. 3 Trestného\nporiadku.\nS ohľadom na uvedené musel dovolací súd konštatovať, že ani vo vzťahu k naposledy uvedeným\nnámietkam obvineného neboli dovolacie dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. c), písm. g) ani písm. i)\nTrestného poriadku uplatnené opodstatnene.\nNa podklade týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej\nčasti tohto uznesenia.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}