{"guid": "20e7887f-53f6-4f47-b5e8-f3bc0a06ad74:2f8b3a29-30d1-4982-97c5-e11658072414", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:8111201843.2", "spisova_znacka": "3Cdo/127/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/127/2018 z 23. 6. 2020", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. júna 2020, sp. zn. 3Cdo/127/2018, ECLI:SK:NSSR:2020:8111201843.2", "identifikacne_cislo": "8111201843", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dušan Čimo", "sudca_id": 144, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-dusan-cimo-144", "datum_vydania": "2020-06-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/2012/412", "nazov": "Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (412/2012 Z. z.)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/412", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/412-2012"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514", "nazov": "zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/152", "nazov": "zákon č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/152", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/152-1998"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967"}, {"iri": "/SK/ZZ/1969/58", "nazov": "zákon č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1969/58", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/58-1969"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2f8b3a29-30d1-4982-97c5-e11658072414", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:8111201843.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:8111201843.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:8111201843.2/text", "citacie_n": 27, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Cdo/127/2018\n8111201843\n23. 06. 2020\nMgr. Dušan Čimo\nECLI:SK:NSSR:2020:8111201843.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ N., trvale bytom v W., 2/ Ing. L., trvale bytom v L.\na 3/ Ing. S., trvale bytom v I., všetkých zastúpených JUDr. Lukášom Kišeľakom, advokátom v Prešove,\nJarková 63\nproti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka\nSlovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Dobrovičova 12, o 77.502,84 € s príslušenstvom, vedenom\nna Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 12C/20/2011, o dovolaní žalobcov proti rozsudku Krajského súdu\nv Prešove z 29. marca 2017, sp. zn. 12Co/48/2016, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Prešove z 29. marca 2017, sp. zn. 12Co/48/2016\nz r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Žalobou z 25. januára 2011, podanou na Okresnom súde Prešov (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“\nalebo „prvoinštančný súd“, pričom pre túto aj všetky ďalšie časti textu tohto uznesenia v zátvorkách\nplatí, že ide o poznámky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ďalej tiež len „najvyšší súd“ alebo\n„dovolací súd“) rovnaký deň, sa žalobcovia na žalovanej domáhali zaplatenia každému z nich sumy\n25.834,28 € s 9%-ným ročným úrokom z omeškania od 25. januára 2011 do zaplatenia (okrem náhrady\ntrov konania) ako náhrady škody spôsobenej pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom\nObvodného pozemkového úradu v Prešove (ďalej tiež len „pozemkový úrad“ alebo skratkou „ObPÚ“).\nNesprávnym úradným postupom podľa žaloby bolo porušenie zákonnej povinnosti pozemkového úradu\nriadne a včas konať a rozhodovať o reštitučnom nároku žalobcov v zmysle § 49 zákona č. 71/1967\nZb. o správnom konaní (správneho poriadku) tým, že ObPÚ v správnom konaní nasledujúcom po\nzrušení súdom dvoch rozhodnutí jeho predchodcu (rozhodnutí Okresného úradu v Prešove, odboru\npozemkového, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva z 27. januára 2000 a zo 6. októbra 2001,\nzrušených 10. apríla 2001,\nresp. 27. apríla 2005) nielenže nekonal a nerozhodol (hoci tak mal urobiť bezodkladne, v zložitejších\nprípadoch do tridsiatich dní a v zvlášť zložitých prípadoch do šesťdesiatich dní), ale ani nepožiadal\nodvolací orgán o predĺženie lehoty a účastníkov konania neupovedomil o dôvodoch svojej nečinnosti,\nale rozhodnutie vydal až 28. februára 2008 (bezmála tri roky\npo zrušení jemu predchádzajúceho rozhodnutia). Zákonom č. 571/2007 Z. z. bol ale zákon\nč. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku (ďalej\ntiež len „zákon o pôde“) s účinnosťou od 1. januára 2008 novelizovaný tak, že možnosť prevedenia na\noprávnenú osobu náhradného pozemku (ako náhrady za pozemok, ktorý nemožno vydať) podmienil\nminimálnou výškou nároku 400 m2 a 5.000 Sk (dnes 165,97 €) a nakoľko celková výmera pozemku,\nktorého sa týkal dôvodne uplatnený reštitučný nárok (záhrady v katastrálnom území U.) predstavovala\n1.701 m2 a z tej na podiel každého\nzo žalobcov v rozsahu 3/16-ín pripadalo iba 318,9 m2, dôsledkom bola možnosť každému\nzo žalobcov náhradu za odňatý pozemok poskytnúť len v peniazoch, a to vyplatením podľa nich\nneakceptovateľnej sumy 1.058,55 €. Ak by ObPÚ konal a rozhodol včas (majúc takú možnosť už od\n\njúla 2005), žalobcom by ostal zachovaný nárok na vydanie pozemku v primeranej kvalite a výmere v\nobci Prešov v trhovej hodnote 26.892,83 € (318,9 x 84,33 € za m2), ak sa však toto stalo nemožným,\nžalobcom vznikla škoda vo výške rozdielu medzi trhovou cenou zhora a sumou vyplatenej peňažnej\nnáhrady a nad rámec uvedeného vyššie\nje daná tiež príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody\nv zmysle § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú\npri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej tiež\nlen „zodpovednostný zákon“ alebo skratkou „ZoZŠ“).\n2. Súd prvej inštancie rozsudkom z 15. decembra 2015, č. k. 12C/20/2011-433\n(v úvodnej časti ktorého bola inak žalovaná Slovenská republika označená za žalovaného,\na to v rozpore so žalobou spôsobom „Slovenská republika, Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja\nvidieka Slovenskej republiky, ...“ - akoby tu malo ísť o dve osoby) žalobe v celom rozsahu vyhovel a\nžalovanej uložil tiež povinnosť žalobcom „nahradiť“ (správne „zaplatiť“) „trovy“ (správne „náhradu trov“)\nkonania 9.173,98 € na bližšie neoznačený účet (správne\n„k rukám“) ich zástupcu, s určením na splnenie všetkých uložených povinností lehoty 3 dní. Takýto svoj\nrozsudok odôvodnil právne ust. § 3, § 4 ods. 1 písm. d/, § 9 ods. 1 a 2, § 15\nods. 1, § 17 ods. 1 a § 19 ods. 1 zodpovednostného zákona v znení účinnom do 1. januára 2013 (správne\ndo „31. decembra 2012 vrátane“); § 11 ods. 1 a 2 zákona o pôde v znení účinnom do 31. decembra 2007\na odseku 2 aj v znení účinnom od 31. decembra 2007\n(v tomto prípade správne „od 1. januára 2018“); § 49 správneho poriadku; § 121 ods. 3, § 517 ods. 1 a\n2 a § 563 Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej\ntiež len „O. z.“) a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. (vydaného\nna vykonanie O. z.). Podľa jeho názoru bola namieste polemika s názorom z uznesenia, ktorým došlo\nk zrušeniu jeho medzitýmneho rozsudku z 20. septembra 2012, určujúceho danosť zodpovednosti\nžalovanej za „náhradu škody“ (tu správne len „škodu“) uplatňovanú titulom nesprávneho úradného\npostupu, teda s názorom o neexistencii právoplatného rozhodnutia žiadneho orgánu o nesprávnom\núradnom postupe správneho orgánu\nako podmienke práva na náhradu škody. V tejto súvislosti prvoinštančný súd poukázal\nna okolnosť doplnenia § 9 ZoZŠ jeho dnešnými odsekmi 2 a 3 až s účinnosťou od 1. januára 2013,\nteda až po vzniku zodpovednostného vzťahu v prejednávanej veci. To i so zreteľom k záverom\njedného z rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej republiky (ďalej tiež len „NS ČR“), riešiaceho obdobný\nproblém kolízie medzi skoršou a novšou úpravou a absolútny zákaz pravej i nepravej retroaktivity,\npodľa súdu prvej inštancie použitie novelizovanej úpravy vylučuje, a preto na právoplatnom rozhodnutí,\nkonštatujúcom porušenie právnej povinnosti ako podmienke úspešného uplatnenia náhrady škody\npre nesprávny úradný postup netrval. Nad rámec rekapitulácie postupov ObPÚ, jeho predchodcu a\nsúdov konajúcich pri prieskume správnosti rozhodnutí, týkajúcich sa reštitučného nároku žalobcov a\nvydaných v správnom konaní, potom konštatoval preukázané splnenie všetkých predpokladov vzniku\nzodpovednosti žalovanej za škodu.\n3. Bolo totiž nesporné a vyplývalo aj z pripojených spisov správneho orgánu,\nže tomuto po 26. júli 2005 (po vrátení mu spisu súdom) do 28. februára 2008 nič nebránilo rozhodnúť vo\nveci, žalobcovia vydaniu rozhodnutia nijakým spôsobom nebránili a v rámci správneho súdnictva došlo\nk riadnemu upozorneniu na nedostatky majúce sa odstrániť, z ktorých dôvodov nečinnosťou správneho\norgánu došlo k porušeniu právom chránených záujmov fyzických osôb (žalobcov). Za sporný podľa súdu\nprvej inštancie nešlo považovať ani vznik škody žalobcov (ujmy v ich majetkovej sfére), predstavovanej\nrozdielom medzi hodnotami majúcimi byť nadobudnutými a sumou vyplatenej náhrady. Tu bola dokonca\nznalecky určená vyššia než žalobou uvádzaná tzv. jednotková cena (92,81 € za m2), v sporovom konaní\nale žalobcom nešlo priznať viac, ako žiadali. Na existenciu adekvátnej príčinnej súvislosti bolo potom\ntreba usúdiť preto, že nemohlo byť pochyby, že ak by správny orgán rozhodol včas, t. j. v zákonom\nustanovenej lehote, žalobcom by bol vydaný náhradný pozemok (ktorými Slovenský pozemkový fond v\nrozhodnom čase disponoval) a k vzniku škody by nedošlo; v časovom úseku od 26. júla 2005 do 28.\nfebruára 2008 ale správny orgán nevykonal žiaden úkon. Ani námietku žalovanej prekážkou rei iudicatae\n(právoplatne rozsúdenej veci) nešlo potom považovať za dôvodnú (tu pre evidentnú rozdielnosť konania\nz prejednávanej veci so skoršími konaniami o reštitučnom nároku žalobcov), dôvodil súd prvej inštancie,\npovažujúci za opodstatnenú i požiadavku na úroky z omeškania (v tomto prípade pre nepopierateľné\nomeškanie žalovanej v čase, od ktorého sa úroky z omeškania požadovali). Vyporiadal sa tiež (v závere\nodôvodnenia svojho rozsudku) s argumentáciou žalovanej inými rozhodnutiami v podobných veciach\n\n(rozborom, prečo podľa neho šlo o podobnosť len zdanlivú) a napokon všetku svoju zhora priblíženú\nargumentáciu doplnil aj poukazom na rozhodnutia Okresného súdu vo Svitavách v jeho veci, sp. zn.\n9C/583/98, Krajského súdu v Hradci Králové, sp. zn. 18Co/23/2000 a NS ČR, sp. zn. 2Cdon/607/97,\naj 25Cdo/1723/2001, viažúce sa k identickému problému (interpretácie § 49 správneho poriadku a\ndôsledkov nedodržania tam ustanovených lehôt).\n4. Krajský súd v Prešove (ďalej tiež len „odvolací súd“) na odvolanie žalovanej rozsudkom z 29.\nmarca 2017, sp. zn. 12Co/48/2016 (do ktorého úvodnej časti bolo prevzaté označenie žalovanej\npoužité súdom prvej inštancie) rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že „nárok“ (?, správne zjavne\n„žalobu“) žalobcov zamietol a sporovým stranám (obom ?) nepriznal nárok na náhradu trov konania. Pri\nzdôraznení viazanosti odvolacími dôvodmi\n(§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku - zákona č. 160/2015 Z. z., dnes už i v znení zákonov č. 87/\n2017 Z. z. a č. 350/2018 Z. z., ďalej tiež len „C. s. p.“) zotrval na názore\nzo svojho skoršieho rozhodnutia (zrušujúceho uznesenia z 12. novembra 2013,\nsp. zn. 12Co/1/2013), podľa ktorého existenciu predpokladu nároku na náhradu škody spôsobenej\npri výkone verejnej moci, predstavovaného nesprávnym úradným postupom správneho orgánu,\nspočívajúcim v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v stanovenej lehote, nemožno\nposudzovať ako predbežnú otázku (v konaní o náhradu škody), ale potrebné je preukázanie tohto\npredpokladu právoplatným rozhodnutím konštatujúcim nesprávny úradný postup v podobe nečinnosti\nsprávneho orgánu. Postačujúcou v tomto smere ale nie je iba zmienka o nerozhodnutí v lehote podľa\n§ 49 správneho poriadku v odôvodnení rozsudku vydaného v rámci správneho súdnictva, ktorým\nnebola ustálená nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, dôvodil ďalej odvolací súd, poskytujúci\nv odôvodnení svojho rozsudku tiež svoj názor na problém nepravej retroaktivity (tu i s poukazom na\nuznesenie najvyššieho súdu vo veci, sp. zn. 4Cdo/98/2010) ďalší názor, podľa ktorého zákon\nč. 412/2002 Z. z. novelizujúci ZoZŠ s účinnosťou od 1. januára 2013 len precizoval posudzovanie\nnesprávneho úradného postupu a napokon uzavierajúci, že analogicky s názorom najvyššieho súdu\nz rozhodnutia jeho sp. zn. 4Cdo/116/2012 (podľa ktorého všeobecné súdy nie sú oprávnené mimo\nrámca správneho súdnictva skúmať vecnú správnosť správnych aktov vydaných príslušným orgánom),\nvšeobecné súdy nie sú oprávnené\npri rozhodovaní veci samej vytvárať rozhodnutia o nesprávnom úradnom postupe a povinnosti orgánu\nverejnej moci urobiť úkon v zákonom stanovenej lehote a na základe takto prejudiciálneho vyriešenia\notázky zodpovednosti správneho orgánu za nesprávny úradný postup vyvodzovať nároky z náhrady\nškody.\n5. Proti takémuto rozsudku odvolacieho súdu podali všetci žalobcovia (ďalej tiež „dovolatelia“) dovolanie\ns návrhom na zmenu rozsudku odvolacieho súdu tak, že dôjde k potvrdeniu rozsudku súdu prvej\ninštancie (s alternatívou zrušenia rozsudku odvolacieho súdu a vrátenia mu veci na ďalšie konanie).\nPrípustnosť dovolania vyvodzovali z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p. Pre rozhodnutie\nnapadnutým rozsudkom bola kľúčovou právna otázka (citované aj dovolaním z odôvodnenia rozsudku\nodvolacieho súdu), „či všeobecné súdy sú alebo nie sú oprávnené pri rozhodovaní veci samej vytvárať\nrozhodnutia o nesprávnom úradnom postupe a povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon v zákonom\nstanovenej lehote a na základe takéhoto prejudiciálneho vyriešenia otázky zodpovednosti správneho\norgánu za nesprávny úradný postup vyvodzovať nároky z náhrady škody“, ktorá dosiaľ v rozhodovacej\npraxi dovolacieho súdu nebola (explicitne) riešenou. Práve odpoveď odvolacieho súdu na túto otázku,\nteda konštatovanie ním nemožnosti riešenia otázky nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej\nmoci, ako otázky predbežnej a trvanie\nna existencii samostatného právoplatného rozhodnutia, konštatujúceho nesprávny úradný postup, bola\npritom jediným dôvodom, na ktorom bol založený pre dovolateľov nepriaznivý výsledok konania v\nrozhodujúcej (druhej) inštancii. Táto odpoveď je podľa nich nesprávnou, keď nielenže nemá oporu v\nustanovení § 9 ZoZŠ, ktoré (v tomto prípade bez ohľadu\nna riadenie sa znením účinným do 31. decembra 2012, vrátane alebo po takomto čase) nezakladá\nviazanosť súdu pri rozhodovaní o nesprávnom úradnom postupe správneho orgánu existenciou\nsamostatného rozhodnutia o prieťahoch v správnom konaní (na rozdiel\nod uzákonenia takejto požiadavky novelizovaným znením zodpovednostného zákona\nv prípadoch, v ktorých je štát braný na zodpovednosť za nesprávny úradný postup súdov, resp.\nvyšetrovateľov a poverených príslušníkov alebo pracovníkov polície a finančnej správy), ale postup\nodvolacieho súdu v tejto veci je aj uplatnením tzv. nepravej retro-aktivity\n\ns odkazom na rozhodnutie najvyššieho súdu, ktorým došlo k odmietnutiu dovolania a ktoré sa venuje\npodmienkam prípustnosti nepravej retroaktivity pri procesnoprávnych normách, o akú ale v prípade ZoZŠ\nnejde. Neobstojí podľa nich ani snaha odvolacieho súdu argumentovať\nza pomoci rozhodnutia najvyššieho súdu vo veci, sp. zn. 4Cdo/116/2012, v ktorej došlo taktiež\nk odmietnutiu dovolania z procesných dôvodov a kde predmetom skoršieho konania bol nárok\nodvodzovaný od nezákonného rozhodnutia správneho orgánu, pre ktorý však platila a aj naďalej platí\niná úprava, než u úradného postupu.\n6. Žalovaná navrhla dovolanie zamietnuť ako nedôvodné, majúc za to, že napadnutý rozsudok\nodvolacieho súdu je vecne správnym a dôvody uvádzané dovolaním zmenu\nani zrušenie takého rozhodnutia neodôvodňujú.\n7. V prejednávanej veci konanie (ako celok, teda v prvej inštancii) začalo za účinnosti Občianskeho\nsúdneho poriadku (zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení, zrušeného s účinnosťou\nod 1. júla 2016, ďalej tiež len „O. s. p.“), v režime ktorého ešte prebehlo celé konanie na súde prvej\ninštancie. Odvolací súd však rozhodoval\nuž po nadobudnutí účinnosti právnych predpisov tvoriacich súčasť rekodifikácie procesného práva\n(okrem C. s. p. tiež Civilný mimosporový poriadok - zákon č. 161/2015 Z. z., Správny súdny poriadok zákon č. 162/2015 Z. z. a zákon č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného\nsporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov) a takto logicky i dovolacie konanie mohlo začať až v podmienkach novej\núpravy. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 C. s. p.) po zistení, že dovolanie podala včas (§ 427 ods. 1\nC. s. p.) strana, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.), a to za splnenia\npodmienky jej zastúpenia i spísania dovolania na to určenou osobou (§ 429 ods. 1 C. s. p.), skúmal\npredovšetkým bez nariadenia pojednávania (§ 443, časť vety pred bodkočiarkou\nC. s. p.) prípustnosť dovolania a dospel k záveru, že dovolanie treba považovať nielen\nza prípustné, ale tiež za dôvodné.\n8. I v režime C. s. p. treba dovolanie považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v\nsystéme opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie ani podľa\nnovej právnej úpravy (rovnako ako podľa úpravy skoršej) nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd\nnesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom) ako tretia inštancia, v rámci\nkonania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu (v tejto súvislosti\nporovnaj napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu vo veciach, sp. zn. 1Cdo/113/2012, 2Cdo/132/2013,\n3Cdo/18/2013,\n4Cdo/280/2013, 5Cdo/275/2013, 6Cdo/107/2012 a 7Cdo/92/2012).\n9. Práve naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V\nzmysle § 419 C. s. p. je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon\npripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza,\nže dovolanie je proti niektorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie\n(úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým\nje dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a 421 C. s. p.\n10. Dovolatelia v prejednávanej veci vyvodzovali prípustnosť dovolania z toho, že toto smeruje proti\nrozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvej inštancie v ich neprospech\na rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi\ndovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (§ 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p.). Splnili si tiež povinnosť uplatnený\ndovolací dôvod (nesprávne právne posúdenie veci) vymedziť zákonom ustanoveným spôsobom, teda\nuvedením právneho posúdenia považovaného nimi za nesprávne, ako i toho, v čom podľa nich spočíva\nnesprávnosť tohto právneho posúdenia veci (§ 432 ods. 2 C. s. p.) a upriamili tiež pozornosť na tú právnu\notázku, na vyriešení ktorej celkom nepochybne odvolací súd založil svoje rozhodnutie\n(v tomto prípade nielen prevzatím takej otázky z tej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorej ju\nsformuloval a i zvýraznením textu na ním ponúknutý spôsob riešenia otázky upozornil odvolací súd, ale\ntiež vlastným rozvedením, čerpajúcim aj z ďalších úvah odvolacieho súdu, že táto otázka je v skutočnosti\notázkou možnosti vyslovenia sa súdom, konajúcim o žalobe o náhradu škody spôsobenej pri výkone\nverejnej moci, o nesprávnosti postupu správneho orgánu, reprezentovaného prieťahmi v správnom\nkonaní aj bez toho,\n\naby túto nesprávnosť konštatovalo samostatné rozhodnutie, vydané v konaní slúžiacom primárne tomuto\núčelu - v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy).\n11. U takejto právnej otázky treba súhlasiť so žalobcami, že v čase rozhodnom z pohľadu prípustnosti\ndovolania (v čase podania dovolania, teda 7. júla 2017) šlo o otázku v rozhodovacej praxi dovolacieho\nsúdu neriešenú a takýto stav nedoznal praktickej zmeny\nani v čase rozhodovania o dovolaní, keď žiadne z rozhodnutí najvyššieho súdu, použitých odvolacím\nsúdom na podporu jeho argumentácie, nebolo v prejednávanej veci použiteľným a po podaní dovolania\nv tejto veci síce najvyšší súd vydal dve rozhodnutia, majúce čiastočný súvis s dovolaním nastoleným\nproblémom, žiadne z nich však nemalo charakter rozhodnutia priamo a explicitne odpovedajúceho práve\nna tentoraz položenú otázku a u oboch navyše platilo tiež to, čo dovolatelia zmienili aj pri rozhodnutiach\npoužitých odvolacím súdom v odôvodnení napadnutého rozsudku (to, že tu rovnako ide o rozhodnutia\no odmietnutí dovolaní, a teda také, ktorými dovolací súd k diskutovanej otázke nezaujal stanovisko\nako k meritu v tej-ktorej veci posudzovaného problému).\n12. V konaní najvyššieho súdu, sp. zn. 4Cdo/98/2010, skončenom uznesením\nz 29. júna 2010, odmietajúcim dovolanie žalobkyne, bola síce - tak aj v prejednávanej veci\n- predmetom sporu požiadavka fyzickej osoby nasmerovaná voči štátu, reprezentovanému príslušným\nrezortným ministerstvom, na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, a to ako „z titulu“\nnezákonného rozhodnutia, tak i nesprávneho úradného postupu (spočívajúceho v nečinnosti orgánu\nverejnej správy), dovolací súd sa však v takomto svojom rozhodnutí (vydanom viac než 6 rokov pred\nnadobudnutím účinnosti C. s. p., venujúcom sa skúmaniu prípustnosti dovolania pre zmätočnosť a pri\nhmotnoprávnom základe\ntam uplatňovaných nárokov, majúcich pôvod ešte v zákone č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti\nza škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom) zaoberal\nproblémami intertemporality a prípustnosti nepravej retroaktivity výlučne v súvislosti s tam akcentovaným\ntvrdením o použití jedného z ustanovení novelizovaného\nO. s. p. aj na konanie začaté pred jeho účinnosťou, teda retroaktivitou skôr vo všeobecnosti a otázkou\njej prípustnosti u noriem procesného práva. V prejednávanej veci však snaha použiť tieto závery na\npodporu odvolacím súdom zvoleného riešenia nenaráža ani tak na to,\nžeby u ustanovenia § 9 zodpovednostného zákona po novelizácii zákonom č. 412/2002 Z. z. nemalo ísť\no normu procesného práva (ako tvrdili dovolaním žalobcovia), keďže práve\ns týmto názorom by šlo evidentne prinajmenšom úspešne polemizovať, ale skôr na nedostatok dopadu\nnovelizovanej úpravy (jej nepoužiteľnosť) v tomto konkrétnom prípade (o čom ale ešte reč bude).\n13. Nepoužiteľnosť aj odvolacím súdom citovaného záveru z ďalšieho uznesenia, vydaného najvyšším\nsúdom 26. marca 2013 v konaní, sp. zn. 4Cdo/116/2012, vedenom takisto ako v predošlom prípade\nfyzickou osobou proti štátu a kde bolo taktiež dovolanie odmietnuté, tu bola preto, že I. v prípade záveru,\nktorý hodlal odvolací súd v prejednávanej veci za pomoci analógie vztiahnuť i na ním posudzovanú\nvec, vôbec nešlo o záver dovolacieho súdu, ale len jeho uznesením reprodukovaný záver súdu prvej\ninštancie, prevzatý tiež odvolacím súdom a v rámci uznesenia najvyššieho súdu zanesený len do časti\nopisujúcej argumentáciu oboch takýchto súdov; že II. predmetom konania vedeného neskôr najvyšším\nsúdom pod sp. zn. 4Cdo/116/2012 bol výlučne nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným\nrozhodnutím (nie nesprávnym úradným postupom ako v prejednávanej veci\nza stavu nemožnosti vedenia zmysluplnej diskusie o tom, že podmienky vzniku jedného i druhého nároku\nzodpovednostný zákon normuje odchylne) a že III. pri neexistencii dôvodu nesúhlasiť s názorom, že\nsúd rozhodujúci o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej\nsprávy nemôže sám preskúmať otázku nezákonnosti takéhoto rozhodnutia a všeobecné súdy nie sú\noprávnené mimo rámca správneho súdnictva skúmať vecnú správnosť správnych aktov vydaných\npríslušným orgánom, treba striktne rozlišovať medzi vecnou správnosťou aktov orgánov verejnej moci\na ich zákonnosťou na jednej a správnosťou postupu takýchto orgánov na druhej strane (s tým, že súdmi\nkonštatovaný nedostatok oprávnenia na prieskum správnosti sa viaže len\nna rozhodnutia a nie aj na postup).\n14. Rozhodnutiami najvyššieho súdu, vydanými až po podaní dovolania v prejednávanej veci a čiastočne\nsa vyslovujúcimi k tu nastolenému problému, resp. majúcimi k nemu najbližšie, sú potom uznesenia\nnajvyššieho súdu z 26. septembra 2017, sp. zn.\n\n2Cdo/131/2017 a z 30. októbra 2019, sp. zn. 3Cdo/207/2018 (prvé uverejnené aj v Zbierke stanovísk\nnajvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, ďalej tiež len „Zbierka“ ako R 20/2018 a obe\ninak paradoxne vydané v konaniach, ktorých predmetom nebol\n- v prvom prípade počas celého konania a v druhom v rozhodnom čase - nárok na náhradu škody ako\nprimárny nárok upravovaný zodpovednostným zákonom, ale iný nárok na náhradu nemajetkovej ujmy\ns jeho pôvodom taktiež v nesprávnom úradnom postupe).\n15. Prvé sa k možnosti súdu konštatovať nesprávny úradný postup aj bez rozhodnutia toto priamo\nvyslovujúceho nevyjadrilo, pretože i v tomto prípade došlo k odmietnutiu dovolania, a to pre tzv.\nmajetkový cenzus (v tejto súvislosti porovnaj právnu vetu, s ktorou bolo toto rozhodnutie uverejnené v\nZbierke), z jeho odôvodnenia ale vyplýva,\nže mu predchádzali rozsudky ustaľujúce zodpovednosť štátu za nesprávny úradný postup Ministerstva\nspravodlivosti SR pri vybavovaní sťažnosti žalobkyne, ktorou sa táto domáhala prešetrenia nečinnosti\nministerstva pri vybavovaní jej sťažnosti na nečinnosť Slovenskej komory exekútorov a z tohto dôvodu\nvyslovujúce porušenie práva žalobkyne i záver súdu prvej inštancie (s ktorým sa stotožnil aj odvolací\nsúd), že nedodržaním zákonnej lehoty (v zmysle § 13 zákona č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach) sa\nžalovaná dopustila nesprávneho úradného postupu podľa § 9 ZoZŠ.\n16. Druhým z rozhodnutí zmienených pod 14. zhora došlo rovnako k odmietnutiu dovolania, a to\nvo veci, v ktorej základom nároku zo žaloby bola nečinnosť správcu dane, v tomto prípade ale\nvýsledok dovolacieho konania predurčilo nezistenie zaťaženia konania pred nižšími súdmi žalovanou\nvytýkanými tzv. zmätočnostnými vadami podľa § 420 písm. d/ a f/ C. s. p. (že sa v tej istej veci už prv\nprávoplatne rozhodlo, resp. že súd neskoršej dovolateľke nesprávnym procesným postupom znemožnil,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nsúdny proces).\nPráve uplatnenie dovolateľkou týchto dvoch dôvodov prípustnosti dovolania (nech aj bez úspechu) bolo\ndôvodom, pre ktorý bol dovolací súd povinný vysporiadať sa s predmetom konania pred nižšími súdmi\naj s ďalšími otázkami s tým súvisiacimi podrobnejšie, pričom v odôvodnení svojho uznesenia uviedol (o.\ni.) nasledovné (s významom tiež pre konanie v tentoraz prejednávanej veci):\n17. Odvolací súd nad rámec stotožnenia sa s odôvodnením napadnutého rozsudku\n(do ktorého inak súd prvej inštancie prevzal časť argumentácie z tzv. zrušujúceho uznesenia odvolacieho\nsúdu, vrátane záveru o tom, že postup zamestnancov správcu dane reprezentovaný nerozhodnutím o\nnámietkach žalobcu - nielenže v určených lehotách,\nale vôbec - možno označiť za nesprávny úradný postup) mal za to, že ... za správnu bolo treba považovať\nako voľbu rozhodného práva súdom prvej inštancie, tak i jeho interpretáciu. Viazanosť štátnej moci\nzákonom je jednou z esenciálnych zložiek právneho štátu, pričom\nlen dodržiavaním zákonom ustanovených povinností zo strany štátnych orgánov\na zodpovednosťou štátu či subjektov konajúcich v jeho mene za nepriaznivé následky činnosti,\nukazujúcej sa ako závadnej, možno budovať dôveru jednotlivca v právo a inštitúcie štátu. Hoci z povahy\nvzťahu správcu dane a daňovníka vyplýva, že nemôže ísť o vzťah rovnocenný, výklad v prospech\nnedostatku povinnosti štátneho orgánu dodržať lehotu\nna rozhodnutie by bol rezignáciou na základné princípy právneho štátu. Neobstála obrana žalovanej\nnepreukázaním príčinnej súvislosti medzi nečinnosťou daňového úradu a následkami na strane žalobcu,\npretože pre zodpovednosť nie je nutnou predvídateľnosť vzniku škody (ujmy) pre škodcu, ale je\ndostatočné, aby pre optimálneho pozorovateľa nebol vznik škody vysoko nepravdepodobný a v súdenom\nprípade výsledky dokazovania podporovali záver o nečinnosti daňového úradu napriek opakovaným\nurgenciám žalobcu, vedúcej až k nemožnosti rozhodnutia, ako prvotnej a bezprostrednej príčine\nškodlivého následku.\n18. O totožnosť strán (účastníkov) ani o stav právneho nástupníctva\nči predchodcovstva strany jedného sporu netotožnej so stranou sporu druhého nemohlo ísť preto, že\nnapriek totožnosti žalobcu v konaniach použitých dovolateľkou, za základ argumentácie o existencii\npríslušnej prekážky, ako žalované z povahy veci vystupovali príslušné orgány verejnej správy (daňové\norgány), teda orgány štátu s vlastnou výslovne priznanou procesnou subjektivitou (v tejto súv. por.\npredovšetkým § 32 ods. 2 a § 35 ods. 1 Správneho súdneho poriadku), v prejednávanej veci je ale\nžalovanou Slovenská republika, teda štát ako právnická osoba sui generis (v tejto súv. por. najmä §\n21 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení), celkom nepochybne\n\nodlišná od skôr žalovaných orgánov verejnej správy (v tomto prípade bez ohľadu na zákonnú konštrukciu\nzodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorej je vlastný nedostatok priamej\nzodpovednosti orgánov štátu, ktoré si tento za účelom výkonu verejnej moci v jednotlivých oblastiach\nvytvoril).\n19. O totožnosť predmetov konaní potom nemohlo ísť nielen preto, že porovnávanými konaniami\nboli na jednej strane konania sledujúce prieskum zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy (v\nrámci správneho súdnictva) a na strane druhej civilné sporové konanie v prejednávanej veci, sledujúce\nzáujem žalobcu na jeho odškodnení za nenáležitý postup orgánu štátu v daňovom konaní (za ktorý\nzodpovedá štát), ale najmä preto, že otázka zákonnosti rozhodnutí o zastavení konaní o námietkach\nžalobcu (uplatnených týmto v procese daňovej kontroly) prakticky pre neprejednateľnosť námietok mimo\ndaňového konania (ktoré už skončilo) nebola otázkou priamo riešenou v prejednávanej veci a ani takou\notázkou, ktorá by mala vo vzťahu k predbežnej otázke nesprávnosti postupu orgánu štátu, spočívajúceho\nv nevydaní ním žalobcom požadovaných rozhodnutí (ktorými by sa jeho námietkam vyhovelo) ani ich\nvýznamového protikladu (tu rozumej rozhodnutí, ktorými by bola konštatovaná vecná neopodstatnenosť\nnámietok) v zákonom ustanovených lehotách,\nani k následnej (konečnej) otázke existencie práva žalobcu (a tomu zodpovedajúcej povinnosti\nžalovanej) na náhradu nemajetkovej ujmy pre nesprávny úradný postup charakter otázky predbežnej,\nresp. následnej.\n20. Správnosť ani nesprávnosť postupu spočívajúceho v nevydaní meritórnych rozhodnutí o námietkach\nžalobcu v daňovom konaní v zákonom ustanovenej lehote totiž sama osebe nepredurčuje spôsob\nrozhodnutia o námietkach a prípadná nesprávnosť postupu nemusí spôsobovať nezákonnosť\nrozhodnutia, ktorým sa daňový úrad odmietne námietkami zaoberať vecne (pretože so zreteľom k\nplynutiu času i ku skončeniu daňovej kontroly už naozaj\nani nemusí mať inú možnosť), konštatovanie súdom konajúcim o tzv. správnej žalobe nedostatku\nukrátenia práv daňového subjektu čiastkovým procesným rozhodnutím\naj súvisiacej možnosti namietania všetkých nesprávností (vrátane nerozhodnutia v lehote) v rámci\nobrany daňového subjektu voči konečnému rozhodnutiu v daňovom konaní však nemôže byť\nsvedectvom správnosti ani nesprávnosti postupu a logicky nemôže ani súd konajúci o žalobe o náhradu\nškody (resp. nemajetkovej ujmy), nasmerovanej voči štátu, zbaviť povinnosti vyriešiť si otázku správnosti\npostupu orgánu verejnej moci autonómne. Nejde tu totiž o žiaden z prípadov viazanosti súdu inými\nrozhodnutiami podľa § 193 C. s. p. a ani o prípad právomoci iného orgánu verejnej moci na rozhodnutie\no takejto otázke, s nemožnosťou rozhodnutia o nej súdom podľa § 194 ods. 1 rovnakého zákona,\nnakoľko orgánom právomocným na definitívne vyriešenie diskutovanej otázky je tu práve súd. Opačná\ninterpretácia by viedla k tomu, že by lehoty ustanovené na rozhodnutie postrádali akýkoľvek význam\na daňovému subjektu by ostávalo uspokojiť sa s akceptovaním jeho konečnej obrany voči postupu\ndaňových orgánov a v rámci nej prípadne aj s konštatovaním nesprávnosti postupu spočívajúceho v\nnerozhodnutí v zákonom ustanovenej lehote (teda de facto s tým,\nže mu nakoniec bolo dané - pokiaľ ide o merito daňového konania - za pravdu), avšak prakticky bez\nakejkoľvek možnosti jeho odškodnenia za to, že konanie trvalo dlhšie,\nnež malo.\n21. Práve odcitované pasáže z uznesenia najvyššieho súdu vo veci ním vedenej, prejednanej a\nrozhodnutej pod sp. zn. 3Cdo/207/2018, tak jasne poukazujú na stále existujúce a povahou jednotlivých\ninštitútov odôvodnené rozdiely medzi zodpovednosťou štátu\nza nezákonné rozhodnutia orgánov verejnej moci na jednej a za nesprávny úradný postup\nna druhej strane. Súčasťou týchto rozdielov je tiež právna konštrukcia, pri existencii ktorej\nsa na záver o nezákonnosti rozhodnutia zásadne vyžaduje jeho zrušenie, zmena alebo iný výsledok\ns významovo totožnými účinkami, u nesprávnosti úradného postupu však z pomerne jednoduchého,\navšak logického dôvodu, ktorým je to, že ide len o postup (nespočívajúci v rozhodnutí), na naplnení\nrovnakej ani podobnej podmienky trvať nejde.\n22. Súčasťou úpravy v zodpovednostnom zákone je totiž pomerne jednoznačné definičné vymedzenie,\nže za nesprávny úradný postup sa považuje (bez ďalšieho\nako pravidlo) aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v\nzákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné\n\nprieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb\na právnických osôb (§ 9 ods. 1 veta druhá ZoZŠ v znení platnom a účinnom do 31. decembra 2012\nvrátane, resp. časť rovnakej vety pred bodkočiarkou v znení platnom a účinnom od 1. januára 2013,\nv tejto súvislosti porovnaj tiež čl. I bod 7 a čl. II zákona č. 412/2012 Z. z.). Ak potom zákonodarca v\nrámci zákona\nč. 412/2012 Z. z. doplnil ustanovenie § 9 ZoZŠ aj o celé nové odseky 2 a 3 (tu porovnaj\naj čl. I bod 8 zákona č. 412/2012 Z. z.), obsahujúce taxatívny výpočet podkladov, z ktorých možno\nvychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu (odsek 2) a vyšetrovateľa alebo\npovereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka\nfinančnej správy (odsek 3), takto doplnenú úpravu treba považovať za výnimku z pravidla, odôvodnenú\nzáujmom na špecifickom prístupe k niektorým orgánom verejnej moci, zároveň však aj za potvrdenie\nsamotného pravidla, podľa ktorého v prípadoch nesprávnych úradných postupov, iných než výnimkou\npredpokladaných orgánov verejnej moci, žiadne obmedzenie neplatí a súd konajúci o požiadavke\nna náhradu škody a/alebo nemajetkovej ujmy, spôsobenej pri výkone verejnej moci, tak má nielen\noprávnenie,\nale i povinnosť prípadnú nesprávnosť úradného postupu posúdiť samostatne (bez toho,\naby na to potreboval rozhodnutie kohokoľvek iného). Uzákonenie výnimočného prístupu k možným\nproblematickým postupom súdov má pritom svoje opodstatnenie v nutnosti zamedzenia možnosti, aby\nsa aj inštančne nižšie súdy vyjadrovali k správnosti postupov súdov inštančne vyšších a prakticky si\ntak prisvojovali kompetenciu zverenú Ústavou či zákonmi iným subjektom, v prípade vyšetrovateľov a\npoverených príslušníkov\nči pracovníkov polície a finančnej správy, potom dôvodom je obdobná potreba eliminovať možnosť,\naby správnosť postupov týchto reprezentantov verejnej moci mohla byť hodnotená aj mimo režimu na\nto určeného (najmä súdom v inom než trestnom konaní či režime správneho súdnictva, u ktorého by\nhrozilo, že otázku, o ktorej je reč, pri jej predbežnom posudzovaní vyrieši inak, než ako bude - spravidla\naž neskôr - vyriešená orgánom, ktorému jej vyriešenie patrí).\n23. Vychádzajúc z práve uvedeného je podľa dovolacieho súdu správnou odpoveďou na otázku uvedenú\nv dovolaní (podanom z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci) tá, ktorú možno zovšeobecniť v\npodobe presného opaku uzavretého odvolacím súdom, teda tak, že otázku správnosti (aj nesprávnosti)\núradného postupu správneho orgánu, spočívajúceho v splnení (porušení) povinnosti orgánu verejnej\nmoci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, bol súd konajúci o požiadavke\nna náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom vždy oprávnený posudzovať ako otázku\npredbežnú. Prijatie zákona č. 412/2012 Z. z. na tomto pravidle nič nezmenilo, keďže ten len ustanovil\nniektoré výnimky z pravidla (o akú, ale v tentoraz prejednávanej veci nejde).\n24. Ak odvolací súd pri posudzovaní problému nastoleného i dovolaním nedospel k takémuto názoru,\nale naopak k jeho presnému významovému protikladu, založenie jeho rozhodnutia vyznievajúceho v\nneprospech žalobcov výlučne na vyriešení tejto otázky bolo výsledkom nesprávneho (nedostatočne\núplného) právneho posúdenia veci.\n25. Pretože takýto jediný (za iného stavu vecí postačujúci) dôvod zamietnutia žaloby sa týkal len jeho\nrozsudku a odvolací súd sa z rovnakého dôvodu nezaoberal ďalšími otázkami pred ním riešenými súdom\nprvej inštancie (najmä rozhodnými pre výšku nároku), najvyššiemu súdu ani neostávalo iné, než podľa\n§ 449 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 450 rovnakého zákona o dovolaní rozhodnúť spôsobom uvedeným\nvo výroku tohto uznesenia.\n26. O trovách dovolacieho konania dovolací súd nerozhodoval, pretože o nich\nso zreteľom k zrušeniu rozsudkov odvolacieho súdu patrí rozhodnúť tomuto súdu (§ 453\nods. 3 C. s. p.).\n27. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\n3Cdo/127/2018\nKategória rozhodnutia „A“\n- rozhodnutie navrhované na uverejnenie v zbierke rozhodnutí\n\nNávrh právnej vety:\nOtázku nesprávnosti úradného postupu správneho orgánu, spočívajúceho v porušení povinnosti orgánu\nverejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, bol súd konajúci o\npožiadavke na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom vždy oprávnený posudzovať\nako otázku predbežnú. Prijatie zákona\nč. 412/2012 Z. z. na tomto pravidle nič nezmenilo.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "12Co/48/2016", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "c4da9440-c8dd-4951-a95c-c25db5f28bc3:01819bbf-3f67-42a6-8285-4796a7af87c2", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6713217763.1", "spisova_znacka": "12Co/48/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Co/48/2016 z 27. 2. 2017", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2017-02-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6713217763.1"}, {"guid": "86021ba4-de11-4aaa-893b-31028131b4c4:24b3dabf-4765-4a93-88ce-b492edde1f4d", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2013:6612211287.1", "spisova_znacka": "12Co/1/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Co/1/2013 z 29. 1. 2013", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2013-01-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6612211287.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:2a337cf6-d99f-4389-99c0-006af8326204", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.170.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 170/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 170/2023 z 16. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-16", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.170.2023.1"}, {"guid": "9776e272-2c82-4644-b2af-3e9c96543d14:906b71a8-e986-4014-b9b3-d58fbbe9b5b7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:1107206782.1", "spisova_znacka": "6Cdo/77/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/77/2023 z 25. 6. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-06-25", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:1107206782.1"}, {"guid": "5437bd0f-5a6d-4116-865e-be94fa2792dc:f4e4603c-d09e-40a9-8e74-aa94406d36ce", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2026:2624209531.1", "spisova_znacka": "18SKomp/2/2026", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 18SKomp/2/2026 z 17. 6. 2026", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2026-06-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:2624209531.1"}, {"guid": "063fa241-2465-4e54-be2e-d1017834e2ca:0276ed16-f796-476e-b258-d03ffa6cf32c", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2026:1424206001.1", "spisova_znacka": "24Co/38/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/38/2026 z 29. 7. 2026", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2026-07-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2026:1424206001.1"}, {"guid": "04f5ea80-192e-4cc0-aa79-f21a4f4639d9:ab8a074c-10af-4dfe-b43b-a428792a1475", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1118211392.1", "spisova_znacka": "16Co/27/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 16Co/27/2025 z 30. 4. 2026", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2026-04-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1118211392.1"}, {"guid": "db51a89a-3c19-4bed-9fa7-51f2d13cd6db:5019719c-2437-4d57-a586-0e225160c6c6", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1123204455.2", "spisova_znacka": "10Co/58/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 10Co/58/2025 z 26. 2. 2026", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2026-02-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1123204455.2"}, {"guid": "e85cf2d3-327c-4960-852c-4f40b06f73e4:2ebf1420-17bf-4d92-bff3-a34a48792f72", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2026:6125203689.1", "spisova_znacka": "11Co/8/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Co/8/2026 z 26. 2. 2026", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2026-02-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2026:6125203689.1"}, {"guid": "1732ba9a-ac9b-447f-a100-a7ba92667e0d:fcd8dd97-6380-4d65-b6b5-a0548d662c4f", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2026:4324203585.1", "spisova_znacka": "25Co/40/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 25Co/40/2025 z 24. 2. 2026", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2026-02-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2026:4324203585.1"}, {"guid": "a9308f1f-8b79-4a34-bf47-689507066a86:60ef01c9-d58e-4ab6-a93d-def411af5086", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:8322203848.2", "spisova_znacka": "12Co/6/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 12Co/6/2025 z 9. 12. 2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2025-12-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:8322203848.2"}, {"guid": "be7d7692-8a53-4fd2-a026-1b02c7aa5898:de3cc847-ca48-4956-84fa-707090001dda", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:8620202010.2", "spisova_znacka": "13Co/60/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 13Co/60/2024 z 4. 11. 2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2025-11-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:8620202010.2"}, {"guid": "212f8cd7-997a-4f2d-acc8-ed5b648740bc:7282cdb4-a147-4ac8-be4b-09b827c90515", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1121209628.1", "spisova_znacka": "3Co/15/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/15/2025 z 22. 7. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-07-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1121209628.1"}, {"guid": "3dd48631-46c1-4859-bfbd-7065bc780330:5413068f-0a09-4eb3-a30e-b9fa5adf3476", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1108211283.4", "spisova_znacka": "2Co/105/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/105/2024 z 12. 2. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-02-12", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1108211283.4"}, {"guid": "f7eea327-e208-4b6b-8145-0ea14974c85c:ae020a35-e063-456c-9e3d-1602d9ffcf5a", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1117202912.1", "spisova_znacka": "15Co/19/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 15Co/19/2024 z 29. 1. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-01-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1117202912.1"}, {"guid": "97aa6d33-8f54-42ae-9edc-1f602f8bf2ad:1e20f2a3-3ada-42c5-894f-d2c302a68ec5", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2024:6720204759.1", "spisova_znacka": "13Co/108/2022", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/108/2022 z 30. 7. 2024", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-07-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2024:6720204759.1"}, {"guid": "66066ddd-a7c5-44d7-ac56-7c4122682535:f6e32fcb-153e-4f78-8b63-d8bfffab78c0", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2024:8322203848.1", "spisova_znacka": "2Co/8/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 2Co/8/2024 z 9. 7. 2024", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2024-07-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2024:8322203848.1"}, {"guid": "f5fa76e3-ba21-4573-ac53-8e69b587edeb:c8ac598e-6b89-46b1-9fec-17aaf72984cc", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2024:8722201814.1", "spisova_znacka": "13Co/1/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 13Co/1/2024 z 19. 6. 2024", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2024-06-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2024:8722201814.1"}]}