{"guid": "f46848cc-c756-400d-971f-fce6a47749b6:1842506e-b18f-4382-aa94-106ff3dc3e35", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:8020200267.1", "spisova_znacka": "10Nds/2/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Nds/2/2020 z 27. 10. 2020", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. októbra 2020, sp. zn. 10Nds/2/2020, ECLI:SK:NSSR:2020:8020200267.1", "identifikacne_cislo": "8020200267", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "datum_vydania": "2020-10-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Príslušnost"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-9.odsek-1", "nazov": "§ 9 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-9.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-85.odsek-3", "nazov": "§ 85 ods. 3 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-85.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-85"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-9", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-85"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1842506e-b18f-4382-aa94-106ff3dc3e35", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:8020200267.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:8020200267.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:8020200267.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Nds/2/2020\n8020200267\n27. 10. 2020\nJUDr. Jana Hatalová\nECLI:SK:NSSR:2020:8020200267.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: BILLA s.r.o., so sídlom Bajkalská 19/A,\nBratislava, IČO: 31 347 037, zastúpenej advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so\nsídlom Šoltésovej 14, Bratislava, proti žalovanej: Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej\nrepubliky, so sídlom Botanická 17, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej\nč. k.: 1399/2019-4 z 20. apríla 2020, vedenom na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 1S/25/2020, o\nnávrhu žalobkyne na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti Krajskému súdu v Bratislave, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky návrhu žalobkyne na prikázanie veci vedenej na Krajskom súde v\nPrešove pod sp. zn. 1S/25/2020 Krajskému súdu v Bratislave n e v y h o v u j e .\nodôvodnenie:\n1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Prešove dňa 7. mája 2020 domáhala\npreskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. k.: 1399/2019-4 z 20. apríla 2020, ktorým žalovaná\npotvrdila rozhodnutie Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Poprad č. j. 432/2019-2 z 12.\nfebruára 2020 o uložení pokuty vo výške 10 000 eur za spáchanie správnych deliktov podľa § 28 ods. 2\npísm. o) a ods. 4 písm. a) zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov. Súčasťou\nžaloby bol aj návrh žalobkyne na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti Krajskému súdu v Bratislave,\nktorý žalobkyňa odôvodnila tým, že medzi žalobkyňou a žalovanou prebiehajú na Krajskom súde v\nBratislave ďalšie konania (okrem iného vedené pod sp. zn. 2S/312/2017, sp. zn. 5S/86/2018, sp. zn.\n5S/46/2018, sp. zn. 5S/42/2018, sp. zn. 5S/113/2018, sp. zn. 5S/3/2018, sp. zn. 5S/25/2019 a sp. zn.\n6S/190/2019), ktoré sú skutkovo i právne obdobné s prípadom, ktorý je predmetom žaloby podanej v tejto\nveci, pričom sídlom oboch účastníkov konania je Bratislava. Žalobkyňa vyjadrila názor, že prejednanie\nveci na Krajskom súde v Bratislave je v súlade so zásadou hospodárnosti konania, nakoľko by došlo\nk zníženiu nákladov na cestovné a nákladov za stratu času, a rovnako by sa zabránilo tomu, aby pri\nrozhodovaní vznikli neodôvodnené rozdiely, ktoré by boli zapríčinené tým, že by o veci rozhodol iný\nkrajský súd. Žalobkyňa súčasne poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 6Nds/3/2017 z 13.\ndecembra 2017, sp. zn. 6Nds/1/2019 zo 17. apríla 2019, sp. zn. 10Nds/11/2017 z 25. októbra 2017 a\nsp. zn. 5Nds/1/2019 z 30. mája 2019, kde bolo v obdobnej veci návrhu na prikázanie veci na Krajský\nsúd v Bratislave z totožných dôvodov vyhovené.\n2. Žalovaná vo vyjadrení k návrhu žalobkyne na prikázanie veci Krajskému súdu v Bratislave uviedla, že\nposúdenie otázky, či sú splnené podmienky pre prikázanie veci Krajskému súdu v Bratislave ponecháva\nna rozhodnutie súdu. Poukázala však na to, že žalobkyňa vykonáva svoju činnosť v prevádzkarňach\npo celom území Slovenskej republiky, a v súčasnosti prebiehajú medzi tými istými účastníkmi na\njednotlivých krajských súdoch viaceré konania, predmetom ktorých sú skutkovo a právne podobné\notázky (napr. konanie vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 24S/71/2019, konanie\nvedené na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 31S/106/2017, konanie vedené na Krajskom súde v\nTrnave pod sp. zn. 20S/102/2017, konanie vedené na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 3S/6/2017 a\n6S/26/2017, ako aj konanie vedené na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 11S/140/2017). Pokiaľ by všetky\n\ntieto konania boli sústredené na jednom súde - Krajskom súde v Bratislave, došlo by k neúmernému\nzaťaženiu správneho kolégia tohto súdu. Skutočnosti uvádzané žalobkyňou podľa žalovanej nemajú\ncharakter výnimočných okolností, ktoré by odôvodňovali prikázanie veci inému, než mieste príslušnému\nsúdu, z dôvodu vhodnosti. V uvedenom kontexte poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 28.\njúna 2018, sp. zn. 8Nds/2/2018.\n3. Krajský súd v Prešove predložil návrh žalobkyne na prikázanie veci vedenej na Krajskom súde\nv Prešove pod sp. zn. 1S/25/2020 Krajskému súdu v Bratislave z dôvodu vhodnosti na rozhodnutie\nNajvyššiemu súdu Slovenskej republiky. Vo svojom stanovisku krajský súd uviedol, že s návrhom\nžalobkyne sa stotožňuje a argumenty ňou uvádzané považuje za opodstatnené.\n4. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd, ktorý rozhoduje o prikázaní veci inému krajskému súdu\n(§ 85 ods. 4 Správneho súdneho poriadku) prejednal návrh žalobkyne na prikázanie veci z dôvodu\nvhodnosti Krajskému súdu v Bratislave a dospel k záveru, že v posudzovanom prípade nie sú splnené\nzákonné podmienky pre prikázanie veci z dôvodu vhodnosti.\n5. Podľa § 9 ods. 1 Správneho súdneho poriadku konanie sa uskutočňuje na tom správnom súde, ktorý\nje vecne, miestne a kauzálne príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností existujúcich v čase začatia\nkonania a trvá až do jeho skončenia.\n6. Podľa § 13 ods. 1 Správneho súdneho poriadku miestne príslušným je krajský súd, v ktorého obvode\nmá sídlo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol v prvom stupni, ak tento zákon neustanovuje inak.\n7. Podľa § 85 ods. 3 Správneho súdneho poriadku vec možno prikázať inému správnemu súdu tej istej\ninštancie aj z dôvodu vhodnosti. Účastníci konania majú právo sa vyjadriť k tomu, ktorému správnemu\nsúdu by mala byť vec z dôvodu vhodnosti prikázaná, a tiež k dôvodom prikázania.\n8. Podľa § 85 ods. 4 veta druhá Správneho súdneho poriadku o prikázaní veci inému krajskému súdu\nrozhoduje najvyšší súd.\n9. Správne súdne konanie realizuje ten správny súd, ktorý je na prejednanie konkrétnej veci vecne,\nmiestne a kauzálne príslušný. Na určenie vecnej a miestnej príslušnosti sú rozhodujúce okolnosti,\nktoré sú dané v čase začatia konania. Presné pravidlá podstatné pre určenie príslušného správneho\nsúdu určuje Správny súdny poriadok. Rozhodovanie konkrétnej veci príslušným súdom je podmienkou\nspravodlivého súdneho konania a súčasťou práva na zákonného sudcu.\n10. Delegácia - prikázanie veci inému ako miestne alebo kauzálne príslušnému súdu je prelomením\nprincípu zákonného sudcu ako aj zásady perpetuatio fori. Delegácia spočíva v presune prejednávanej\nveci z príslušného súdu na iný súd tej istej inštancie. Nakoľko ide o výnimku z princípov a\nzásad spravodlivého súdneho konania, jej aplikácia prichádza do úvahy za výnimočných, zákonom\npredpokladaných okolností.\n11. Okrem situácií, keď k prikázaniu veci (delegácii) inému, než miestne alebo kauzálne príslušnému\nsprávnemu súdu dochádza z dôvodu vylúčenia sudcov príslušného správneho súdu, pozná Správny\nsúdny poriadok aj delegáciu z dôvodu vhodnosti. Delegácia vhodná predstavuje mimoriadny procesný\ninštitút, preto k prikázaniu veci inému, než miestne príslušnému súdu z dôvodu vhodnosti, by malo\ndochádzať len výnimočne a zo závažných dôvodov, nakoľko ide o výnimku z ústavného princípu,\nže nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Zásada zákonného sudcu predstavuje jednu zo\nzákladných záruk nezávislého a nestranného súdneho rozhodovania v právnom štáte a podmienku\nriadneho výkonu tej časti verejnej moci, ktorá bola súdom ústavne zverená.\n12. Dôvody vhodnosti prikázania veci inému, než miestne príslušnému správnemu súdu môžu byť v\nzávislosti na predmete konania, účastníkoch konania či iných okolnostiach rôzne. Spravidla sú však\nnimi také okolnosti, ktoré umožňujú hospodárnejšie, rýchlejšie alebo po skutkovej stránke spoľahlivejšie\na dôkladnejšie prejednanie veci iným, než miestne príslušným správnym súdom. Vždy však záleží\nna individuálnych okolnostiach prejednávanej veci, ktoré súd pri svojom rozhodovaní musí zvážiť a\nprihliadnuť k nim. V zmysle rozhodovacej praxe má pri úvahe súdu o tom, či vec delegovať miestne\n\nnepríslušnému súdu, rozhodujúci význam celkový výnimočný charakter okolností, pre ktoré sa zmena\npríslušnosti súdu navrhuje.\n13. V prejednávanej veci podala žalobkyňa žalobu na vecne aj miestne príslušnom správnom súde,\nktorým je Krajský súd v Prešove, nakoľko v jeho obvode má sídlo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol v\ntejto veci v prvom stupni (Regionálna veterinárna a potravinová správa Poprad). Žalobkyňa sa domáha\nprikázania veci Krajskému súdu v Bratislave z dôvodu, že medzi žalobkyňou a žalovanou prebiehajú na\nKrajskom súde v Bratislave ďalšie skutkovo i právne obdobné konania, sídlom oboch účastníkov konania\nje Bratislava, pričom zároveň argumentovala, že prejednaním veci na Krajskom súde v Bratislave by\ndošlo k zníženiu nákladov na cestovné a nákladov za stratu času a zabránilo by sa tomu, aby pri\nrozhodovaní vznikli neodôvodnené rozdiely, ktoré by boli zapríčinené tým, že by o veci rozhodol iný\nkrajský súd.\n14. Žalovaná ponechala na posúdení súdu, či sú v tejto veci splnené podmienky pre prikázanie veci\nKrajskému súdu v Bratislave, avšak zároveň poukázala na to, že žalobkyňa svoju činnosť vykonáva\nv prevádzkarňach po celom území Slovenskej republiky a v súčasnosti prebiehajú medzi tými istými\núčastníkmi na jednotlivých krajských súdoch viaceré konania, predmetom ktorých sú skutkovo a právne\npodobné otázky.\n15. Úlohou najvyššieho súdu v tejto veci bolo posúdiť, či existujú také výnimočné okolnosti, ktoré\nodôvodňujú prelomenie zákonných pravidiel určenia príslušného súdu a použitie inštitútu vhodnej\ndelegácie. Najvyšší súd pri posudzovaní zákonných predpokladov na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti\nprihliadal na to, či v prejednávanej veci je preukázaná taká miera relevancie rozhodných skutočností,\nktoré či už samostatne alebo v ich vzájomnej súvislosti sú spôsobilé privodiť záver o vhodnosti\nprikázania veci miestne nepríslušnému súdu, teda či možno s vysokou mierou pravdepodobnosti\npredpokladať, že Krajský súd v Bratislave vec prejedná hospodárnejšie, rýchlejšie alebo po skutkovej\nstránke spoľahlivejšie či dôkladnejšie, ako to možno predpokladať v prípade prejednania veci miestne\npríslušným správnym súdom - Krajským súdom v Prešove.\n16. Vo svetle uvedeného, s prihliadnutím na dôvody, ktoré uvádzala žalobkyňa vo svojom návrhu, musí\nnajvyšší súd konštatovať, že v tejto veci nenachádza také výnimočné okolnosti, ktoré by opodstatňovali\nrozhodnutie o prikázaní veci inému ako miestne príslušnému správnemu súdu. Sama skutočnosť, že\nsídlo účastníkov správneho súdneho konania sa nachádza mimo obvodu miestne príslušného súdu,\nnie je výnimočná, a nemožno prijať prax, že v prípade zhody sídla všetkých účastníkov konania v\nobvode toho istého krajského súdu (hoci aj miestne nepríslušného) sa vec prikáže na prejednanie\ntomuto súdu. Okolnosť zhodného sídla žalobkyne a žalovaného v obvode Krajského súdu v Bratislave\nnemožno považovať za výnimočnú ani samostatne, ale ani v spojení s inými okolnosťami, ktorými\nžalobkyňa svoj návrh odôvodňuje. Argument o nižších nákladoch na cestovné a stratu času na strane\nžalobkyne nemožno bez ďalšieho považovať za dôvod pre prikázanie veci miestne nepríslušnému súdu,\npričom je tiež potrebné uviesť, že žalobkyňa toto svoje všeobecné konštatovanie nijako nešpecifikovala\na nezdôvodňovala výnimočnosť jej situácie. Zákonodarca pri stanovení pravidiel určenia miestnej\npríslušnosti zaiste zohľadnil a mal na zreteli rôzne okolnosti, ktoré budú v praxi charakterizovať každú\nkonkrétnu vec (z hľadiska procesných pravidiel a kritérií s nimi spojených) a budú mať potenciál stať sa\nrozhodným, či dôležitým kritériom pre aplikovanie procesného pravidla, a pokiaľ v § 13 ods. 1 Správneho\nsúdneho poriadku stanovil všeobecné pravidlo, že kritériom pre určenie miestne príslušného súdu je\nsídlo orgánu verejnej správy, ktorý rozhodol v prvom stupni, zaiste tak učinil aj s vedomím toho, že v\npraxi vyvstane množstvo prípadov, keď obaja účastníci konania nebudú mať sídlo v obvode miestne\npríslušného krajského súdu. Ak teda zákonodarca zvolil ako kritérium určenia miestnej príslušnosti\nsídlo orgánu verejnej správy, ktorý rozhodol v prvom stupni, je potrebné toto zákonné kritérium plne\nrešpektovať a nenachádzať aj v maličkostiach dôvod na uplatnenie výnimky. Ako už najvyšší súd uviedol,\nv tejto veci žalobkyňa (ako navrhovateľka prikázania veci miestne nepríslušnému súdu) neuviedla žiadne\nvýnimočné okolnosti, ktoré by delegáciu odôvodňovali.\n17. Najvyšší súd tiež považuje za potrebné upriamiť pozornosť na procesnú ekonómiu, teda\nzásadu hospodárnosti konania, čo znamená, že správne súdne konanie má smerovať k rýchlemu a\nspravodlivému rozhodnutiu. V prejednávanej veci najvyšší súd nevidí vo vyhovení návrhu žalobkyne\nnaplnenie uvedenej zásady. Nakoľko žalobkyňa má sieť prevádzok na celom území Slovenskej republiky\na v týchto prevádzkach vykonávajú dohľad a následne rozhodujú ako správne orgány v prvom stupni\n\nregionálne správy žalovanej. Vo všeobecnosti možno prijať predpoklad, že aplikujúc platné zákonné\nkritérium pre určenie miestnej príslušnosti je rozhodovanie o prípadných správnych žalobách žalobkyne\nproti rozhodnutiam žalovanej viac - menej rovnomerne rozložené medzi všetky krajské súdy. Ak by\nsa však najvyšší súd stotožnil s názorom a dôvodmi žalobkyne, potom by v praxi nastala situácia, že\nvšetky konania o uvedených žalobách by sa uskutočňovali na Krajskom súde v Bratislave, čo by bolo\npopretím zásady efektívnosti konania a možno predpokladať, že by to prispelo k neúmernému zaťaženiu\nKrajského súdu v Bratislave.\n18. Na okraj najvyšší súd uvádza, že pojem hospodárnosti konania nie je možné vzťahovať len k trovám\nkonania, ktoré vzniknú účastníkom konania, ale je potrebné naň nahliadať z pohľadu celého konania a\nvykladať ho v úzkej súvislosti s pojmom rýchlosť konania.\n19. Ani na skutočnosť, že žalobkyňa vystupuje vo viacerých typovo obdobných konaniach so žalovaným\norgánom verejnej správy na Krajskom súde v Bratislave, nemožno podľa názoru najvyššieho súdu\nbez ďalších konkrétnejších okolností považovať za dôvod pre vyhovenie návrhu na delegáciu.\nUvedená skutočnosť nie je podkladom pre racionálny záver, že by týmto postupom bolo dosiahnuté\nhospodárnejšie, rýchlejšie, či po skutkovej stránke spoľahlivejšie prejednanie veci než na Krajskom\nsúde v Prešove. Žalobkyňa len stroho poukázala na to, že na Krajskom súde v Bratislave prebiehajú\nkonania skutkovo i právne obdobné s prejednávanou vecou, avšak toto svoje tvrdenie nijakým spôsobom\nnekonkretizovala a neuviedla dôvody takej kvality, ktoré by vecne podporili jej návrh na prikázanie veci\nmiestne nepríslušnému súdu.\n20. Presvedčenie žalobkyne o tom, že prejednanie vecí na totožnom súde zabezpečí jednotnosť\nrozhodovania v obdobných skutkových a právnych otázkach je len subjektívnym očakávaním žalobcu,\nbez konkrétneho odôvodnenia či faktických argumentov a nemôže byť okolnosťou, ktorá odôvodňuje\nprikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti. Správny súdny poriadok zakotvuje dostatočné\nmechanizmy ako predchádzať nejednotnému rozhodovaniu správnych súdov alebo nejednotnosť\nrozhodovania správnych súdov naprávať (napr. § 20 Správneho súdneho poriadku - sledovanie a\nvyhodnocovanie právoplatných rozhodnutí správnych súdov najvyšším súdom, prijímanie stanovísk\nk rozhodovacej činnosti správnych súdov najvyšším súdom, § 22 Správneho súdneho poriadku rozhodovanie o kasačných sťažnostiach vo veľkom senáte).\n21. Pokiaľ ide o rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, na ktoré žalobkyňa poukázala (sp. zn. 6Nds/3/2017\nz 13. decembra 2017, sp. zn. 6Nds/1/2019 zo 17. apríla 2019, sp. zn. 10Nds/11/2017 z 25. októbra\n2017 a sp. zn. 5Nds/1/2019 z 30. mája 2019), kde v obdobných prípadoch najvyšší súd návrhu na\nprikázanie veci Krajskému súdu v Bratislave vyhovel, najvyšší súd môže k tomu uviesť len to, že o týchto\nskorších rozhodnutiach má vedomosť, nakoľko však odôvodnenie týchto rozhodnutí (aj vzhľadom na\nvyhovenie návrhu) bolo stručnejšie, nie je za danej situácie daný priestor na vysporiadanie sa s ich\ndôvodmi. Zároveň je potrebné poukázať na to, že sa nejedná o konštantnú judikatúru a v neskorších\nrozhodnutiach v obdobných prípadoch najvyšší súd návrhu žalobkyne nevyhovel (sp. zn. 8Nds/2/2018\nzo 28. júna 2018, sp. zn. 8Nds/3/2019 zo 22. augusta 2019, sp. zn. 8Nds/1/2020 z 20. februára 2020,\nsp. zn. 2Nds/1/2020 zo 16. februára 2020)\n22. Okolnosti, ktoré žalobkyňa uviedla v návrhu na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti Krajskému\nsúdu v Bratislave, nemajú podľa názoru najvyššieho súdu natoľko mimoriadnu a vážnu povahu, aby\nodôvodňovali uplatnenie výnimky z ústavnej požiadavky, podľa ktorej nikto nesmie byť odňatý svojmu\nzákonnému sudcovi. Na uvedenom nemení nič ani skutočnosť, že žalovaný orgán verejnej správy\nneprejavil nesúhlas s prikázaním veci Krajskému súdu v Bratislave.\n23. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky, konajúc podľa § 85\nods. 3 Správneho súdneho poriadku, návrhu žalobkyne na prikázanie veci vedenej na Krajskom súde v\nPrešove pod sp. zn. 1S/25/2020 z dôvodu vhodnosti Krajskému súdu v Bratislave nevyhovel.\n24. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\n\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}