{"guid": "602c7cc5-065a-4719-859d-0d62b1f7c7de:0e1cdee7-0895-4725-bf70-ae5374002e07", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:8019200535.1", "spisova_znacka": "2Nds/1/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Nds/1/2020 z 26. 2. 2020", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. februára 2020, sp. zn. 2Nds/1/2020, ECLI:SK:NSSR:2020:8019200535.1", "identifikacne_cislo": "8019200535", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Hargaš", "sudca_id": 17, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jozef-hargas-17", "datum_vydania": "2020-02-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-85.odsek-3", "nazov": "§ 85 ods. 3 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-85.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-85"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-85"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0e1cdee7-0895-4725-bf70-ae5374002e07", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:8019200535.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:8019200535.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:8019200535.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Nds/1/2020\n8019200535\n26. 02. 2020\nJUDr. Jozef Hargaš\nECLI:SK:NSSR:2020:8019200535.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: BILLA, s.r.o., so sídlom Bajkalská 19/A,\nBratislava, IČO: 31 347 037, zastúpenej advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so\nsídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanej: Štátna veterinárna a potravinová\nspráva Slovenskej republiky, so sídlom Botanická 17, Bratislava, IČO: 00 156 426, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovanej č. k. 1311/2019 zo dňa 11.06.2019, o návrhu žalobkyne na prikázanie\nveci vedenej na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 6S/38/2019 inému súdu z dôvodu vhodnosti, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky návrhu žalobkyne na prikázanie veci vedenej na Krajskom súde v\nPrešove pod sp. zn. 6S/38/2019 Krajskému súdu v Bratislave nevyhovuje.\nodôvodnenie:\n1. Žalobou zo dňa 08.08.2019 sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej\nč. k. 1311/2019 zo dňa 11.06.2019 v nadväznosti na rozhodnutie Regionálnej veterinárnej a potravinovej\nsprávy Humenné č. k.: 2019/00180-03 zo dňa 06.03.2019 (ďalej iba „napadnuté rozhodnutie\").\nNapadnutým rozhodnutím žalovaná rozhodla o zmene rozhodnutia Regionálnej veterinárnej a\npotravinovej správy Humenné č. k. 2019/00180-03 zo dňa 06.03.2019 vo výrokovej časti s ponechaním\núhrnnej pokuty v pôvodnej výške 12.000,- Eur za spáchanie iného správneho deliktu podľa § 28\nods. 2 písm. f/, písm. o/ zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov za\nnedostatky zistené počas úradnej kontroly potravín vykonanej dňa 11.03.2018 v prevádzkarni BILLA,\ns.r.o., Supermarket Billa, filiálka č. 505, Laborecká 68, 066 01 Humenné.\n2. Súčasťou podanej žaloby bol návrh žalobkyne na prikázanie veci Krajskému súdu v Bratislave\nvzhľadom na to, že medzi žalobkyňou a žalovanou prebiehajú na Krajskom súde v Bratislave ďalšie\nkonania, a to okrem iného pod sp. zn. 5S/86/2018, 2S/312/2017, 5S/46/2018, 5S/3/2018, 5S/42/2018,\n5S/123/2018, 5S/25/2019, ktoré sú skutkovo aj právne obdobné s prípadom opísaným v texte\npredmetnej žaloby. Z hľadiska vhodnosti, účelnosti a rýchlosti konania žalobkyňa s poukazom na § 10\nv spojení s § 13 ods. 2 a § 85 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP\")\nnavrhla, aby o tejto žalobe rozhodoval Krajský súd v Bratislave s poukazom na sídlo oboch účastníkov\nkonania, ktorým je Bratislava. V súlade so zásadou hospodárnosti konania by podľa žalobkyne došlo\nk zníženiu nákladov spojených s uvedeným konaním (napr. k zníženiu nákladov na cestovné, stratu\nčasu) a zároveň by sa zabránilo tomu, aby v rovnakom type konaní s obdobným skutkovým a právnym\nstavom vznikli pri rozhodovaní nedôvodné rozdiely, ktoré by boli zapríčinené tým, že by o veci rozhodol\niný krajský súd. Súčasne argumentovala rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n6Nds/3/2017 z 13.12.2017 a 10Nds/l I/2017 z 25.10.2017, ktorými súd prikázal skutkovo a právne\nobdobné veci na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave.\n3. Krajský súd v Prešove výzvou zo dňa 17.09.2019 vyzval žalovanú, aby sa v zmysle § 105 ods. 2 SSP\nvyjadrila k návrhu žalobkyne a k dôvodom prikázania veci Krajskému súdu v Bratislave (str. 3 žaloby,\nbod I.).\n\n4. Z vyjadrenia žalovanej zo dňa 21.10.2019 vyplývalo, že posúdenie otázky, či sú splnené podmienky\npre delegáciu veci Krajskému súdu v Bratislave ponecháva na rozhodnutí súdu. Poukázala však na\nskutočnosť, že vzhľadom na to, že žalobca vykonáva svoju činnosť v prevádzkarňach na celom území,\nv súčasnosti prebiehajú na jednotlivých krajských súdoch viaceré konania, predmetom ktorých sú\nskutkovo a právne podobné otázky, a ktorých účastníkmi sú žalovaná a žalobkyňa. Pokiaľ by všetky tieto\nkonania boli sústredené na jednom súde, došlo by k neúmernému zaťaženiu správneho kolégia tohto\nsúdu. S odkazom na uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 8Nds/2/2018 zo dňa 28.06.2018 žalovaná\nzastáva názor, že žalobkyňou uvádzané skutočnosti nemajú charakter výnimočných okolností, ktoré by\nodôvodňovali prikázanie veci inému než miestne príslušnému súdu z dôvodu vhodnosti.\n5. Podľa § 85 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP\") vec možno\nprikázať inému správnemu súdu tej istej inštancie aj z dôvodu vhodnosti. Účastníci konania majú právo\nsa vyjadriť k tomu, ktorému správnemu súdu by mala byť vec z dôvodu vhodnosti prikázaná, a tiež k\ndôvodom prikázania.\n6. Podľa § 85 ods. 4 veta druhá SSP o prikázaní veci inému krajskému súdu rozhoduje najvyšší súd.\n7. Krajský súd v Prešove predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky návrh žalobkyne na\nprikázanie veci Krajskému súdu v Bratislave 11. júla 2019.\n8. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd, ktorý rozhoduje o prikázaní veci inému krajskému súdu\n(§ 85 ods. 4 SSP) prejednal návrh žalobkyne na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti na Krajský súd\nv Bratislave a dospel k záveru, že v posudzovanom prípade nie sú splnené zákonné podmienky pre\nprikázanie veci z dôvodu vhodnosti.\n9. Na úvod najvyšší súd konštatuje, že zásada perpetuatiofori zakotvená v § 9 ods. 1 veta druhá SSP\nmôže predstavovať prekážku riadneho poskytnutia súdnej ochrany v správnom súdnictve, a to najmä\nvtedy, ak by bolo vhodnejšie, aby vec prejednal a rozhodol iný ako príslušný súd alebo ak by inak\npríslušný správny súd vo veci nemohol (nebol schopný) konať. Na prekonanie uvedených prekážok slúži\nprocesný inštitút prikázania veci (pozri Češka, Z. a kol. Občanské právo procesní. 1. vydání. Praha:\nPanorama, 1989, s. 88). Prikázanie veci sa v procesnej teórii označuje aj pojmom delegácia.\n10. Podstata prikázania veci (delegácie) spočíva v presune prejednávanej veci z príslušného súdu na iný\nsúd toho istého druhu. Delegácia tak predstavuje výnimku zo zásady zakotvenej v ustanovení § 9 ods.\n1 veta prvá SSP, podľa ktorej konanie sa uskutočňuje na tom správnom súde, ktorý je vecne, miestne a\nkauzálne príslušný. Prikázanie veci na prejednanie inému, než príslušnému súdu, znamená vždy zmenu\n(presun) miestnej príslušnosti súdu, nikdy nie vecnej alebo funkčnej príslušnosti, tým menej právomoci\nsúdu. Preto súd rozhoduje o prikázaní veci vždy inému súdu toho istého druhu, tej istej inštancie\n(napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky z 1. augusta 2011, sp. zn. 4Nd 192/2001).\n11. O prikázaní veci môže súd rozhodnúť v ktoromkoľvek štádiu konania po tom, čo bola určená miestna\npríslušnosť súdu. Delegácia prichádza do úvahy v správnom súdnictve v konaní pred krajským súdom a\nv konaní pred okresným súdom, nikdy nie v konaní pred kasačným súdom. Jej použitie nie je obmedzené\nna konania o určitej veci, preto možno tento inštitút využiť v každom správnom súdnom konaní, bez\nohľadu na to čo je jeho predmetom.\n12. Podľa dôvodov, ktoré k prikázaniu veci (delegácii) inému než miestne príslušnému súdu vedú,\nrozlišuje procesná teória delegáciu nutnú (propternecessitatem) a delegáciu vhodnú (propterutilitatem).\nSubdelegácia v Správnom súdnom poriadku nie je upravená.\n13. Delegácia vhodná, predstavuje mimoriadny procesný inštitút, preto k prikázaniu veci inému než\nmiestne príslušnému súdu z dôvodu vhodnosti, by malo dochádzať len výnimočne a zo závažných\ndôvodov, keďže delegácia predstavuje výnimku z ústavne zaručenej zásady, podľa ktorej nikomu\nnemožno odňať zákonného sudcu a príslušnosť súdu stanovuje zákon. Dôvody pre odňatie veci\npríslušnému správnemu súdu z dôvodu vhodnosti musia byť preto natoľko významné, aby dostatočným\nspôsobom odôvodňovali prelomenie citovaných ústavných princípov (pozri aj uznesenie Najvyššieho\nsúdu Českej republiky z 27. augusta 2008, sp. zn. 29Nd 227/2008).\n\n14. Ďalej najvyšší súd uvádza, že podľa článku 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd nikoho\nnemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu aj sudcu ustanoví zákon. Podstatou práva na\nzákonného sudcu je, že príslušnosť súdu pre riešenie konkrétnej veci sa musí riadiť vopred stanovenými\npravidlami, a že podľa vopred stanovených pravidiel sa musí odohrávať aj pridelenie veci konkrétnemu\nsudcovi alebo senátu v rámci takto určeného súdu. Zásada zákonného sudcu predstavuje jednu zo\nzákladných záruk nezávislého a nestranného súdneho rozhodovania v právnom štáte a podmienku\nriadneho výkonu tej časti verejnej moci, ktorá bola súdom ústavne zverená. Dodržanie všeobecných\nzákonných podmienok určenia príslušnosti súdu je zárukou toho, že nedôjde k svojvoľnému určovaniu\npríslušnosti súdu, ktorého cieľom by mohlo byť ovplyvnenie výsledku súdneho rozhodovania (pozri aj\nnález Ústavného súdu Českej republiky z 12. marca 2009, sp. zn. III. ÚS 529/08).\n15. Ustanovenie § 85 ods. 3 SSP o delegácii vhodnej preto musí byť vykladané reštriktívne a k\nrozhodnutiu o delegácii vhodnej by mal súd pristúpiť len na základe výnimočných okolností. Z uvedeného\nvyplýva, že súd pri rozhodovaní o delegácii vhodnej musí byť pevne spútaný základnými zásadami\nsprávneho súdneho procesu (právo na spravodlivý proces) a vo svojom rozhodovaní nepripúšťať\nvoluntarizmus, naopak dôsledne prihliadať k mravným, sociálnym a etickým stránkam delegácie\n(rovnako Jirsa, J., Trebatický, P., Korbel, F. a kol. Občanský soudní řízení. Soudcovský komentář. Kniha I.\n§ 1-78g Občanského soudního řádu. 1. vydání. Praha: JUDr. Karel Havlíček, Havlíček Brain Team, 2014,\ns. 82). Ak preto existujú pochybnosti o vhodnosti prikázania veci inému správnemu súdu, musí vedúci\nprincíp práva na zákonného sudcu a príslušný súd vždy prevážiť, a súd nemôže návrhu na prikázanie\nveci z dôvodu vhodnosti vyhovieť.\n16. Dôvody vhodnosti pre prikázanie veci (delegáciu) inému než miestne príslušnému správnemu súdu\nmôžu byť v závislosti na predmete konania, účastníkoch konania či iných okolnostiach rôzne. Sú však\nnimi spravidla také okolnosti, ktoré umožňujú hospodárnejšie, rýchlejšie alebo po skutkovej stránke\nspoľahlivejšie a dôkladnejšie prejednanie veci iným, než miestne príslušným správnym súdom. Vždy\nvšak záleží na individuálnych okolnostiach prejednávanej veci, ktoré súd pri svojom rozhodovaní musí\nzvážiť a prihliadnuť k nim. V zmysle rozhodovacej praxe Ústavného súdu Slovenskej republiky možno\nprihliadnuť najmä na mimoriadne pomery účastníka konania, ako sú pohlavie, vek, zdravotný stav,\nrodinné pomery a pod. (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 9. decembra 2009, sp. zn. I.\nÚS 379/09). Obdobne, pomery účastníka konania, ktoré môžu byť dôvodom pre prikázanie veci z dôvodu\nvhodnosti, vidí aj Najvyšší správny súd Českej republiky najmä v okolnostiach sociálneho a zdravotného\ncharakteru, ktorými sú napríklad starostlivosť o dieťa alebo o bezmocnú osobu, tehotenstvo, zlý\nzdravotný stav alebo invalidita (uznesenie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky zo 6. decembra\n2016, sp. zn. Nad 283/2016).\n17. Naopak, dôvodom na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti nemôže byť nesúhlas s konkrétnym\npostupom príslušného súdu alebo predpoklad kladného rozhodnutia iným súdom (rovnako Horváth, E.,\nAndrášiová, A. Civilný sporový poriadok. Komentár. 1. vydanie. Bratislava: WoltersKluwer, s.r.o., 2015,\ns. 97). Tiež skutočnosť, že miestne príslušný správny súd je viac zaťažený, či pomalší vo vybavovaní\nvecí, je síce objektívnou skutočnosťou, no nemôže byť dôvodom pre prikázanie veci inému správnemu\nsúdu z dôvodu vhodnosti. Organizácia súdnictva a vyriešenie personálnych problémov v obsadení\nsúdov je záležitosťou štátu, na ktorom je, aby súdnictvo organizoval tak, aby boli napĺňané princípy\npráva na spravodlivý proces (nález Ústavného súdu Českej republiky z 30. apríla 2008, sp. zn. III. ÚS\n2853/07). Ani samo priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov na žiadosť podľa § 166 ods. 1 SSP nie\nje dôvodom pre delegovanie veci na správny súd, v ktorom má žalobca bydlisko alebo sídlo (rovnako\nrozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 29Nd 333/2007).\n18. Najvyšší súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozsiahlu rozhodovaciu prax Najvyššieho správneho\nsúdu Českej republiky, v zmysle ktorej bol dôvodom na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti napríklad\ndlhodobo nepriaznivý stav žalobcu, ktorý zodpovedá plnej invalidite (uznesenie Najvyššieho správneho\nsúdu Českej republiky z 20. apríla 2006, sp. zn. Nad 11/2006), invalidita alebo ťažké zdravotné\npostihnutie žalobcu (uznesenie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky zo 6. decembra 2016,\nsp. zn. Nad 283/2016, uznesenie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 22. mája 2018,\nsp. zn. Nad 104/2018) taktiež to, že žalobca sa po podaní žaloby presťahoval viac ako 400 km od\nmiestne príslušného správneho súdu a je nemajetný (uznesenie Najvyššieho správneho súdu Českej\nrepubliky zo 6. februára 2014, sp. zn. Nad 6/2014). S prihliadnutím na individuálne okolnosti danej\nveci videl Najvyšší správny súd Českej republiky skutočnosť, že žalobca a všetci navrhnutí svedkovia\n\nmajú bydlisko v obvode súdu, na ktorý má byť vec delegovaná ako dôvod na prikázanie veci z dôvodu\nvhodnosti (uznesenie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 17. septembra 2015, sp. zn. Nad\n225/2015).\n19. Naopak nebol podľa Najvyššieho správneho súdu Českej republiky dôvodom na prikázanie veci\nz dôvodu vhodnosti sám o sebe trest odňatia slobody žalobcu, a to aj v prípade, ak sa jedná o trest\nodňatia slobody na doživotie (uznesenie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 12. apríla\n2006, sp. zn. Nad 12/2006), sám o sebe vyšší vek žalobcu (uznesenie Najvyššieho správneho súdu\nČeskej republiky z 13. novembra 2014, sp. zn. Nad 430/2014), nespokojnosť žalobcu s postupom sudcu\nv konaní o prejednávanej veci (uznesenie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 8. októbra\n2003, sp. zn. Nad 88/2003, zo 6. decembra 2012, sp. zn. Nad 103/2012), očakávanie žalobcu, že iný\nsprávny súd bude vo veci rozhodovať pre žalobcu priaznivejšie alebo rýchlejšie - fakticky prednostne\n(uznesenie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 23. januára 2013, sp. zn. Nad 3/2013, zo\n7. februára 2013, sp. zn. Nad 5/2013, z 12. júna 2013, sp. zn. Nad 24/2013, z 27. novembra 2013,\nsp. zn. Nad 48/2013, uznesenie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 28. novembra 2016,\nsp. zn. Nad 230/2016), to, že o veci má rozhodovať ten správny súd, ktorý je vo veci žalovaným\norgánom verejnej správy (uznesenie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 28. marca 2013,\nsp. zn. Nad 97/2012) alebo to, že nepríslušný súd sa v minulosti zaoberal správnou žalobou žalobcu\ns obdobnou problematikou (uznesenie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky zo 6. júna 2013,\nsp. zn. Nad 25/2013). Taktiež skutočnosť spočívajúcu v rozhodovaní väčšieho množstva skutkovo\nobdobných vecí (uznesenie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 30. apríla 2014, sp. zn.\nNad 134/2014), či to, že právny zástupca žalobcu má sídlo mimo obvodu miestne príslušného súdu\n(uznesenie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 30. marca 2017, sp. zn. Nad 115/2017)\nalebo to, že žalobca vzniesol návrh na vypočutie svedkov, ktorí majú bydlisko mimo obvodu mieste\npríslušného súdu, Najvyšší správny súd Českej republiky nepovažoval za dôvody na prikázanie veci\ninému správnemu súdu z dôvodu vhodnosti (uznesenie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky\nz 29. marca 2018, sp. zn. Nad 42/2018).\n20. K návrhu na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti súd vždy vyzve účastníkov správneho súdneho\nkonania aby sa k nemu vyjadrili (Z I s. 504). Ich vyjadrenie k návrhu na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti\ntreba chápať ako realizáciu ich procesného práva, ktoré má len konzultatívnu povahu a prikazujúci\nsúd nezaväzuje, aj ak by s delegáciou súhlasili, resp. nesúhlasili všetci účastníci správneho súdneho\nkonania (uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky z 12. augusta 2007, sp. zn. 25Nd 230/2007).\nVyjadrenia účastníkov správneho súdneho konania však majú nemalý význam pre správny súd, ktorý\nmusí pri rozhodovaní o prikázaní veci z dôvodu vhodnosti prihliadať na vhodnosť tohto postupu i z\npohľadu pomerov ďalších účastníkov konania (Zahradníková, R. a kol. Civilní právo procesní. 1. vydání.\nPlzeň: Aleš Čeněk, 2013, s. 75). Delegácia totiž nesmie navodiť stav, ktorý by sa v pomeroch niektorého\nz účastníkov konania prejavil zásadne nepriaznivo; to platí i v správnom súdnom procese.\n21. O prikázaní veci z dôvodu vhodnosti rozhoduje súd uznesením (§ 147 ods. 1 písm. a) SSP).\nToto uznesenie by malo vždy obsahovať riadne odôvodnenie a to z toho dôvodu, aby bola vylúčená\nsvojvôľa pri určovaní miestne príslušného správneho súdu, ktorá vedie k porušeniu práva na zákonného\nsudcu. Podľa najvyššieho súdu je preto nevyhnutné aby každé rozhodnutie súdu, ktoré mení zákonom\nstanovenú a založenú miestnu príslušnosť súdu bolo preskúmateľným spôsobom odôvodnené (pozri\nnález Ústavného súdu Českej republiky z 2. marca 2010, sp. zn. IV. ÚS 2488/09). Súd v rozhodnutí\nmusí predovšetkým presvedčivo uviesť, na základe akých skutočností boli konkrétne podmienky pre\ndelegovanie veci naplnené, respektíve nenaplnené. Potreba dôsledného a kvalitného odôvodnenia\nrozhodnutia o delegácii vystupuje do popredia tým viac v prípadoch, keď niektorý z účastníkov správneho\nsúdneho konania s prikázaním veci nesúhlasí. Súd v tomto prípade musí v odôvodnení rozhodnutia\nvenovať zvláštnu pozornosť a dôkladne reagovať na všetky relevantné námietky (pozri nález Ústavného\nsúdu Českej republiky zo 17. októbra 2017, sp. zn. IV. ÚS 2672/17).\n22. Úlohou najvyššieho súdu v tejto veci je posúdiť, či sú dané dôvody pre výnimočné použitie inštitútu\nvhodnej delegácie a rozhodnúť, či by konanie na Krajskom súde v Bratislave bolo z komplexného\npohľadu na vec hospodárnejšie, rýchlejšie a spoľahlivejšie než na miestne príslušnom Krajskom súde\nv Prešove.\n\n23. Žalobkyňa v návrhu na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti uvádza ako dôvody pre delegáciu\nveci na Krajský súdu v Bratislave to, že v súčasnosti medzi ňou a žalovanou prebiehajú na Krajskom\nsúde v Bratislave ďalšie konania (sp. zn. 5S/86/2018, sp. zn. 2S/312/2017, sp. zn. 2S/304/2017, sp.\nzn. 5S/93/2017, sp. zn. 1S/188/2016, sp. zn. 1S/55/2018 a sp. zn. 5S/42/2018), ktoré sú skutkovo a\nprávne obdobné s prípadom, ktorý popisuje v žalobe v prejednávanej veci. S poukazom na sídlo oboch\núčastníkov konania v Bratislave by prejednaním veci na Krajskom súde v Bratislave podľa žalobkyne\nv súlade so zásadou hospodárnosti konania taktiež došlo k zníženiu nákladov spojených s uvedeným\nkonaním (napr. k zníženiu nákladov na cestovné) a zároveň by sa zabránilo tomu, aby v rovnakom type\nkonaní s obdobným skutkovým a právnym stavom vznikli pri rozhodovaní nedôvodné rozdiely, ktoré\nby boli zapríčinené tým, že by o veci rozhodol iný krajský súdu. Žalovaná ponechala rozhodnutie na\núvahe najvyššieho súdu, pričom mala za to, že skutočnosti uvádzané žalobkyňou nemajú charakter\nvýnimočných okolností, ktoré by odôvodňovali prikázanie veci inému než miestne príslušnému súdu.\n24. Najvyšší súd uvádza, že stanovenie § 85 ods. 3 SSP, predstavuje právnu normu, ktorá explicitne\nnedefinuje, za akých podmienok súd rozhodne o prikázaní veci z dôvodu vhodnosti na iný správny súd.\nUvedené ustanovenie je možné preto považovať za právnu normu s relatívne neurčitou (abstraktnou)\nhypotézou, teda patrí k právnym normám, ktorých hypotéza nie je určená priamo právnym predpisom,\na ktorá tak ponecháva správnemu súdu, aby podľa vlastnej úvahy v každom jednotlivom prípade\nsám vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého vopred neobmedzeného okruhu konkrétnych\nokolností. Zákon síce ponechal najvyššiemu súdu širokú možnosť uváženia, avšak táto úvaha musí\nvždy zodpovedať zisteným skutkovým okolnostiam a musí byť logickým vyústením riadneho hodnotenia\nskutkových zistení.\n25. Najvyšší súd dôvody, ktoré uviedla žalobkyňa v návrhu na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti\nna Krajský súd v Bratislave, posudzoval podľa svojej vlastnej úvahy každý jednotlivo ako aj všetky\nvo vzájomnej súvislosti, pričom vzal do úvahy najmä to, že pri posudzovaní splnenia zákonných\npredpokladov na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti sa spravidla jedná o kombináciu niekoľkých\nrozhodných skutočností, ktorým súd musí priradiť konkrétnu mieru relevancie a učiniť záver o tom, či tieto\npodmienky sú spôsobilé privodiť hospodárnejšie, rýchlejšie alebo po skutkovej stránke spoľahlivejšie a\ndôkladnejšie prejednanie veci iným, než miestne príslušným správnym súdom.\n26. Najvyšší súd uvádza, že sama skutočnosť, že sídlo, bydlisko alebo miesto podnikania účastníkov\nsprávneho súdneho konania sa nachádza mimo obvodu miestne príslušného súdu, nie je natoľko\nvýnimočná, aby v nej bolo možné vidieť dôvod pre prikázanie veci, najmä ak nie je súdu zrejmé, že\núčastník konania sa nemôže pre nejaké závažné dôvody dostaviť na prejednanie veci na miestne\npríslušný súd (uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky z 12. júna 2014, sp. zn. 25Nd 192/2014).\nTo platí i v prípade faktického sídla, bydliska alebo miesta podnikania účastníkov správneho súdneho\nkonania. Tiež skutočnosť, že medzi miestom sídla, bydliska alebo miesta podnikania účastníkov\nsprávneho súdneho konania a miestom sídla miestne príslušného správneho súdu existuje väčšia\nvzdialenosť, alebo je cesta k miestne príslušnému správnemu súdu spojená s nákladmi na dopravu, nie\nje bez ďalšieho dôvodom pre prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti, hoci zaiste ovplyvňuje\nvýšku cestovných nákladov účastníkov správneho súdneho konania (uznesenie Najvyššieho súdu\nČeskej republiky z 10. januára 2012, sp. zn. 4Nd 405/2011 a sp. zn. 4Nd 319/2011, Najvyššieho súdu\nČeskej republiky zo 16. septembra 2013, sp. zn. 32Nd 192/2013).\n27. Ak žalobkyňa v návrhu na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti stroho tvrdí, že jej sídlo je a\nžalovanej sa nachádzajú mimo územného obvodu miestne príslušného Krajského súdu v Prešove, ale\nv Bratislave, teda v územnom obvode Krajského súdu v Bratislave, čo ovplyvní aj výšku cestových\nnákladov účastníkov správneho súdneho konania, s poukazom na vyššie uvedené najvyšší súd dospel\nk názoru, že tento dôvod nie je natoľko závažný, aby odôvodňoval prikázanie veci Krajskému súdu v\nBratislave z dôvodu vhodnosti.\n28. Relevanciu nemožno priznať ani skutočnosti, že právny zástupca žalobkyne sídlo v Bratislave, teda\nv územnom obvode Krajského súdu v Bratislave, keďže situácia, kedy má právny zástupca žalobcu sídlo\nv obvode iného než miestne príslušného súdu je v správnom súdnom konaní celkom obvyklá. Ak by súd\npripustil delegáciu z tohto dôvodu, umožnil by žalobcom v správnom súdnictve, aby si spoločne s voľbou\nsvojho právneho zástupcu volili podľa svojej ľubovôle aj miestne príslušný súd, čo by podľa súdu viedlo\nk neakceptovateľnému prelomeniu ústavného princípu zákonného sudcu a to aj s ohľadom na právo\n\nžalovaného orgánu verejnej správy na zákonného sudcu (pozri aj uznesenie Najvyššieho správneho\nsúdu Českej republiky z 30. marca 2017, sp. zn. Nad 115/2017). Naviac, najvyšší súd zo súdneho spisu\nzistil, že žalobcu zastupuje advokátske spoločenstvo s viacerými advokátmi, z čoho možno vyvodiť,\nže na prípadných úkonoch v jednotlivých veciach, ktoré žalobca uvádza ako obdobné veci, sa nemusí\nnutne zúčastňovať ten istý advokát, ale bude mať k dispozícii aj ďalších substitútov s patričnou znalosťou\nkonkrétnej veci (obdobne nález Ústavného súdu Českej republiky z 11. apríla 2017, sp. zn. I. ÚS 959/17).\n29. Rovnako v danej veci podľa najvyššieho súdu nemožno prihliadnuť ani na skutočnosť, spočívajúcu\nv tom, že žalobkyňa vystupuje vo viacerých typovo obdobných konaniach so žalovanou na Krajskom\nsúde v Bratislave (pozri aj uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky z 25. marca 2015, sp. zn.\n25Nd 70/2015). Uvedená skutočnosť podľa najvyššieho súdu nie je podkladom pre racionálny záver,\nže by týmto postupom bolo dosiahnuté hospodárnejšie, rýchlejšie či po skutkovej stránke spoľahlivejšie\nprejednanie veci než na Krajskom súde v Prešove. Presvedčenie žalobkyne o tom, že prejednanie vecí\nna totožnom súde zabezpečí jednotnosť rozhodovania v obdobných skutkových a právnych otázkach je\nlen jej subjektívnym očakávaním, bez konkrétneho odôvodnenia či faktických argumentov a nemôže byť\nokolnosťou, ktorá odôvodňuje prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti (rovnako aj uznesenie\nNajvyššieho súdu Českej republiky z 20. septembra 2017, sp. zn. 26Nd 340/2017). Naviac, Správny\nsúdny poriadok (SSP) zakotvuje dostatočné mechanizmy ako predchádzať nejednotnému rozhodovaniu\nsprávnych súdov alebo nejednotnosť rozhodovania správnych súdov naprávať (napr. § 20 SSP sledovanie a vyhodnocovanie právoplatných rozhodnutí správnych súdov najvyšším súdom, prijímanie\nstanovísk k rozhodovacej činnosti správnych súdov najvyšším súdom; § 22 SSP - rozhodovanie o\nkasačných sťažnostiach vo veľkom senáte).\n30. Ďalej najvyšší súd zdôrazňuje, že miestna príslušnosť v správnom súdnictve sa vo všeobecnosti\nspravuje sídlom prvoinštančného orgánu verejnej správy, teda miestne príslušným súdom je v zmysle\n§ 13 ods. 1 SSP krajský súd, v ktorého obvode má sídlo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol v prvom\nstupni. Pri rozhodovaní o delegácii je vždy vhodné, aby sa správny súd náležite vysporiadal aj s dôvodmi\núpravy miestnej príslušnosti. Pritom je však treba mať vždy na zreteli, že miestna príslušnosť správneho\nsúdu, ktorý má vec prejednať predstavuje zásadu základnú, a prípadná delegácia príslušnosti inému\nsprávnemu súdu je len výnimkou z tejto zásady, ktorú je potrebné vykladať vždy zužujúco.\n31. Z dôvodovej správy k Správnemu súdnemu poriadku (SSP), jej Osobitnej časti, k § 13, vyplýva,\nže uvedená koncepcia miestnej príslušnosti v správnom súdnictve bola zákonodarcom zvolená z\ndôvodu procesnej ekonómie, s cieľom prispieť k zrýchleniu správnych súdnych konaní rovnomernejším\nrozložením nápadu agend na všetky krajské súdy. Prikázanie prejednávanej veci z dôvodu vhodnosti\nbez závažných dôvodov, by preto bolo popretím úmyslu zákonodarcu, na ktorom vybudoval miestnu\npríslušnosť v správnom súdnictve.\n32. Napokon, podľa najvyššieho súdu, by ani z hľadiska procesnej ekonómie, resp. hospodárnosti,\nktorou dôvodí svoj návrh na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti žalobca, delegácia v uvedenej veci\nnepredstavovala žiadny prínos, keďže rozhodnutie vo veci by sa nestalo procesne jednoduchším ani\nmenej náročnejším. V tejto súvislosti dáva najvyšší súd do pozornosti aj to, že pojem hospodárnosti\nkonania nie je možné vzťahovať len k trovám konania, ktoré vzniknú účastníkom konania, ale je potrebné\nnaň nahliadať z pohľadu celého konania a predovšetkým ho vykladať v úzkej súvislosti s pojmom rýchlosť\nkonania, ako aj inými dôležitými dôvodmi pre delegáciu vhodnú (viď uznesenie Najvyššieho správneho\nsúdu Českej republiky z 2. februára 2014, sp. zn. Nad 66/2014).\n33. Okolnosti, ktoré žalobkyňa uviedla v návrhu na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti Krajskému\nsúdu v Bratislave, v podstate spočívajú v strohom konštatovaní, že sídlo žalobkyne a sídlo žalovanej\nsa nachádzajú v Bratislave, teda v obvode Krajského súdu v Bratislave, na ktorom žalobkyňa so\nžalovanou už vystupuje vo viacerých typovo obdobných konaniach a teda prikázanie veci z dôvodu\nvhodnosti Krajskému súdu v Bratislave tak zabezpečí jednotnosť rozhodovania v obdobných veciach.\nTáto argumentácia, podľa názoru najvyššieho súdu, nemá natoľko mimoriadnu a vážnu povahu, aby\nodôvodňovala výnimku z ústavnej požiadavky, podľa ktorej, nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému\nsudcovi. Na uvedenom nemení nič ani skutočnosť, že žalovaná neprejavila nesúhlas s prikázaním veci\nKrajskému súdu v Bratislave.\n\n34. Na záver najvyšší súd uvádza, že žalobkyňa poukázala na dve rozhodnutia Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (vo veci vedenej pod sp. zn. 6Nds/3/2017 a pod sp. zn. 10Nds/11/2017), v ktorých\nrozhodoval Najvyšší súd Slovenskej republiky o prikázaní veci Krajskému súdu v Bratislave z dôvodu\nvhodnosti, pričom uvedené konania sa týkali tých istých účastníkov konania a tých istých dôvodov na\nprikázanie veci z dôvodu vhodnosti s tým, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v oboch prípadoch vec\nprikázal Krajskému súdu v Bratislave.\n35. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení z 13. decembra 2017, sp. zn. 6Nds/3/2017, rovnako,\npri takmer totožných tvrdeniach žalobcu v návrhu na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti ako v\nprejednávanej veci, vyvodil, že sú splnené dôvody na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti a to\npredovšetkým so zreteľom na to, že sídlom oboch účastníkov konania je Bratislava, s prikázaním veci\nsúhlasila aj žalovaná a na Krajskom súde v Bratislave sú vedené ďalšie konania medzi tými istými\núčastníkmi konania v obdobnej veci. Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti tiež poukázal na\nskutočnosť, že Krajský súd v Bratislave predtým, ako postúpil vec vykonal v prejednávanej veci procesné\núkony, čím taktiež nesporne došlo k založeniu jeho miestnej príslušnosti.\n36. Najvyšší súd dodáva, že pre určenie miestnej príslušnosti v správnom súdnictve sú v zmysle § 9\nods. 1 veta druhá SSP rozhodujúce okolnosti v dobe začatia konania. Konanie sa v správnom súdnictve\nzačína doručením žaloby (návrhu) súdu (§ 31 ods. 1 SSP). Ak preto súd skúma miestnu príslušnosť, musí\nju posudzovať vždy spätne ku dňu začatia konania a pre prípadné rozhodnutie o miestnej príslušnosti\nplatí, že rozhodujúci je vždy stav konania, kedy bolo konanie začaté. Miestna príslušnosť takto určená\ntrvá až do skončenia konania. Tým sa vyjadruje zásada perpetuatiofori, alebo zásada trvania súdnej\npríslušnosti, ktorá znamená, že súdna príslušnosť raz určená trvá až do skončenia konania bez ohľadu\nna neskoršie zmeny okolností, ktoré sú rozhodné pre určenie príslušnosti (tiež uznesenie Najvyššieho\nsprávneho súdu Českej republiky z 10. októbra 2007, sp. zn. Nad 13/2007). Uvedené tvrdenie je navyše\nv rozpore s najnovšou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej výzva správneho\nsúdu žalovanému orgánu verejnej správy na vyjadrenie sa k správnej žalobe, výzva na zaplatenie\nsúdneho poplatku či priznanie odkladného účinku správnej žaloby nie sú úkony správneho súdu, ktorými\nmôže dôjsť k zmene zákonom stanovenej miestnej príslušnosti správneho súdu (R 7/2018).\n37. Vo vzťahu k uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. októbra 2017, sp. zn.\n10Nds/11/2017 najvyšší súd uvádza, že Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe takmer totožných\ntvrdení žalobkyne v návrhu na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti len stroho skonštatoval, že z okolností\nuvedených žalobcom vyplýva, že prikázanie veci Krajskému súdu v Bratislave je v záujme zabezpečenia\nhospodárnosti konania i jeho zrýchlenia a to bez toho, aby svoj právny názor bližšie zdôvodnil, hoci\nsvojím rozhodnutím zmenil zákonom stanovenú miestnu príslušnosť správneho súdu a prelomil tým\nzákladnú zásadu správneho súdneho procesu - právo na zákonného sudcu a súd.\n38. Na základe uvedeného, podľa najvyššieho súdu, v posudzovanom prípade také závažné a\nvýnimočné okolnosti, ktoré by odôvodňovali prikázanie veci inému než miestne príslušnému súdu z\ndôvodu vhodnosti, nie sú dané, preto najvyšší súd podľa § 85 ods. 3 SSP návrh žalobkyne na prikázanie\nveci z dôvodu vhodnosti Krajskému súdu v Bratislave zamietol, majúc na zreteli, že ak by rozhodol o\ndelegácii veci na iný správny súd, bez toho aby na to boli splnené podmienky podľa § 85 ods. 3 SSP,\nporušil by tým ústavne zaručené právo zakotvené v článku 36 Listiny základných práv a slobôd, ktorý\npredstavuje inštitucionálnu záruku práva na spravodlivý proces (nález Ústavného súdu Českej republiky\nzo 7. októbra 1996, sp. zn. IV. ÚS 222/96).\n39. Pre úplnosť súd uvádza, že toto rozhodnutie nebráni v opätovnom podaní návrhu (podnetu) na\nprikázanie veci z dôvodu vhodnosti, ak sa zmení procesná situácia, či nastanú nové závažné okolnosti\nodôvodňujúce tento postup. Opakované podanie žiadosti na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti\nza totožných procesných a skutkových okolností však predstavuje prekážku veci rozhodnutej (pozri\nuznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky z 28. augusta 2005, sp. zn. 21Nd 127/2005).\n40. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v pomere hlasov 3:0 (§\n139 ods. 4 k § 147 ods. 2 SSP).\n\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}