{"guid": "030f1f75-9c5b-42ed-9d48-2cf3135e9749:127c8517-681a-49ba-8006-0b76b977253e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:8019200489.1", "spisova_znacka": "7Sžsk/20/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/20/2020 z 29. 7. 2020", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. júla 2020, sp. zn. 7Sžsk/20/2020, ECLI:SK:NSSR:2020:8019200489.1", "identifikacne_cislo": "8019200489", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "datum_vydania": "2020-07-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-98.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 98 ods. 1 písm. e) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-98.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-98"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-98"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/127c8517-681a-49ba-8006-0b76b977253e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:8019200489.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:8019200489.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:8019200489.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžsk/20/2020\n8019200489\n29. 07. 2020\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2020:8019200489.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov: 1/ L.. P. T., 2/ X. T. a 3/ U.. G. T., všetci\nbytom v G., P., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom v Bratislave,\nŠpitálska ulica č. 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 9. apríla 2019, Číslo:\nUPS/US6/SSVODPPKPC1/SOC/2019/3133, o kasačnej sťažnosti žalobcov proti uzneseniu Krajského\nsúdu v Prešove zo dňa 17. decembra 2019 č. k. 2Sa/18/2019-55, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcov 1/ - 3/ z a m i e t a.\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred krajským súdom\n1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“ alebo „správny súd“) uznesením zo dňa 17. decembra\n2019 č. k. 2Sa/18/2019-55 podľa § 98 ods. 1 písm. e/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny\nporiadok (ďalej len „SSP“) odmietol žalobu, ktorou sa žalobcovia 1/ - 3/ (dedičia zomretého účastníka\nsprávneho konania - žiadateľa o peňažný príspevok) domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného zo dňa 9. apríla 2019 č.: UPS/US6/SSVODPPKPC1/SOC/2019/3133, ktorým žalovaný\nzamietol odvolanie p. P. T. (nar. XXXX, zomr. X. L. XXXX) a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie\nzo dňa 1. októbra 2018 č.: PO3/APPNŤZP/SOC/2018/83557-6 o nepriznaní peňažného príspevku na\nkompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi\na bytového zariadenia.\n2. Krajský súd žalobu na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho\norgánu a konania mu predchádzajúceho preskúmal v intenciách ustanovení zákona č. 447/2008 Z.\nz. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 447/2008 Z. z.“) citujúc právnu úpravu\nustanovenú v § 3 ods. 1, § 38 ods. 1, § 49 ods. 1-3, postupom podľa tretej hlavy tretej časti Správneho\nsúdneho poriadku (SSP) citujúc právnu úpravu ustanovenú v § 2 ods. 1, 2 SSP a dospel k záveru, že\nžaloba je podaná neoprávnenými osobami.\n3. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že krajský súd z predloženého administratívneho\nspisu mal preukázané, že napadnutým rozhodnutím žalovaný odvolanie P. T. (nar. XXXX, zom.\nX.X.XXXX) zamietol a potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov č. PO3/\nAPPNŤZP/SOC/2018/83557-6 zo dňa 1.10.2018, ktorým nebol zomrelému priznaný peňažný príspevok\nna kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo opotrebovaním šatstva, bielizne,\nobuvi a bytového zariadenia. Žalobcovia sú dedičmi zomrelého P. T. (deti a manželka).\n\n4. Správny súd poukazom na to, že predmetom administratívneho konania pred orgánmi verejnej\nsprávy oboch stupňov bol nárok zomrelého P. T. na peňažný príspevok na kompenzáciu jeho ťažkého\nzdravotného postihnutia, teda sa konalo o jeho právach a právom chránených záujmoch vzhľadom na\nistú telesnú, zdravotnú danosť konštatoval, že z ustanovení zákona č. 447/2008 Z. z., ktoré citoval\nvyplýva, že tieto nároky jednak nemožno postúpiť (na iné osoby), že nárok (už priznaný) na tento\npeňažný príspevok zaniká smrťou, a že v prípade priznania peňažného príspevku na kompenzáciu pred\nsmrťou osoby, ktorá naň mala nárok, sa nevyplácajú ani sumy, ktoré boli splatné, ale nevyplatili sa do\ndňa smrti tejto osoby. Podľa názoru správneho súdu evidentne tak v prípade nárokov vyplývajúcich z\nustanovenia § 38 ods. 1 písm. b) bod 2 nie je možné, aby sa iná osoba domáhala správnou žalobou\nochrany práv a právom chránených záujmov osoby, ktorá zomrela, majúc za to, že žalobcovia, hoci ide\no dedičov po zomrelom P. T., nie sú osobami oprávnenými podať správnu žalobu v tejto veci.\n5. Krajský súd tiež konštatoval, že z citovanej zákonnej úpravy vyplýva, že aj v prípade, ak osoba mala\nkonkrétny nárok priznaný, tento nárok zanikol smrťou oprávnenej osoby. Teda nebolo možné preniesť\nani nárok, ani právo uplatniť procesný nástroj na domáhanie sa takéhoto nároku na iné osoby. V tejto veci\nvšak bolo orgánmi verejnej správy dokonca rozhodnuté, že nárok ani nevznikol. Preto ak pri priznanom\nnároku a neskoršej smrti oprávnenej osoby nedochádza k prechodu jeho niekdajšieho nároku a ani\nžiadneho procesného nástroja na jeho uplatňovanie na iné osoby, o to viac to platí, ak k priznaniu nároku\nani nedošlo. V takom prípade nemožno preniesť procesné právo uplatniť procesný nástroj na iné osoby\n(hoci predtým bol uplatniteľný osobou, ktorej nárok sa skúmal), lebo by sa ním domáhali nároku, ktorý\nuž nepatrí nikomu.\n6. Krajský súd nepovažoval za správny názor žalobcov, že vec sa má spravovať normami občianskeho\npráva hmotného. K uvedenému konštatoval, že dotknutý nárok zomrelého P. T. nijako nevyplýval z\nnoriem občianskeho práva, ale išlo o inštitút práva sociálneho zabezpečenia, ktoré je súčasťou verejného\npráva, a tak rozdiely v konkrétnych princípoch súvisiacich s prechodom práv medzi nositeľmi práv sú\nprítomné, a tento je jeden z nich. Explicitne zákon č. 447/2008 Z. z. stanovuje, že niektoré nároky sú\nnepostupiteľné, teda (odlišne od noriem občianskeho práva hmotného) vylučuje sukcesiu konkrétne do\nniektorých práv kedysi oprávnených osôb. Na tom už nič nemení skutočnosť, že k úmrtiu oprávnenej\nosoby došlo počas plynutia lehoty na podanie správnej žaloby, ktorú mala k dispozícii osoba domáhajúca\nsa nároku podľa osobitného zákona. Vzhľadom na uvedené, krajský súd žalobu podľa § 98 ods. 1 písm.\ne/ SSP odmietol.\n7. O nároku na náhradu trov konania krajský súd rozhodol podľa § 170 písm. a/ SSP, podľa ktorého\nžiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak bola žaloba odmietnutá.\nII.\nKasačná sťažnosť žalobcov proti rozhodnutiu krajského súdu\n8. Proti uvedenému uzneseniu krajského súdu podali žalobcovia 1/ - 3/ v zákonnej lehote kasačnú\nsťažnosť. Namietali, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v\ntakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP), rozhodol\nna základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) a tiež, že podanie bolo\nnezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 písm. j/ SSP). Navrhovali, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky\nrozhodnutie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n9. Žalobcovia súhlasiac s názorom žalovaného, ako aj krajského súdu, že nároky nebohého p. P. T.,\nst. nemožno postúpiť, respektíve už priznaný nárok zaniká smrťou a že v prípade priznania peňažného\nnároku na kompenzáciu pred smrťou osoby, ktorá naň mala nárok sa nevypláca a aj v prípade zmeny\nrozhodnutí by im príspevky neboli vyplatené, vyslovili názor, že to však nič nemení na univerzálnej\nsukcesii do procesného práva podať správnu žalobu v sociálnych veciach, keďže toto právo vzniklo\nneb. P. T., st. Uviedli, že o správnosti ich názoru svedčí aj právna úprava ustanovená v § 6 zákona č.\n514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“), podľa ktorého: „Ak tento\nzákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť\niba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené\npre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím\n\ntohto orgánu.“ Žalobcovia mali za to, že neb. P. T., st. bola nezákonnými rozhodnutiami správnych\norgánov spôsobená škoda, na ktorej náhradu mu za života vzniklo právo. Právo na náhradu škody v\nzmysle Občianskeho zákonníka prechádza na dedičov, pričom platí, že toto právo nie je možné uplatniť\nbez právoplatného zrušenia napadnutých rozhodnutí pre nezákonnosť krajským súdom; bez toho, aby\nsprávny súd zrušil (zmenil) rozhodnutie pre nezákonnosť nie je možné podniknúť ďalšie kroky smerujúce\nk náhrade škody. Dôvodili, že ak by sa akékoľvek nezákonné rozhodnutie nedalo podrobiť súdnemu\nprieskumu po smrti (pôvodne) oprávnenej osoby, išlo by o absurdný výklad právnych predpisov. V takom\nprípade by len náhoda - smrť osoby znamenala, že aj nezákonné rozhodnutie nie je možné zrušiť pre\nnezákonnosť. Namietali, že krajský súd sa náležite ich argumentáciou uvedenou v žalobe nevysporiadal.\n10. Ďalej žalobcovia vyslovili názor, že je možné napadnuté rozhodnutia zrušiť pre nezákonnosť,\nnásledne v nových rozhodnutiach sa môže konštatovať nárok neb. P. T., st. na príspevky, avšak tie sa\nnevyplatia pre vyššie uvedené prekážky zákona č. 447/2008 Z. z. Tvrdili, že už samotná konštatácia\nnezákonnosti rozhodnutí bude istou satisfakciou pre pozostalých v tom smere, že sa preukáže správnosť\nich názoru na nesprávne vydané rozhodnutia. Nesprávne a nezákonné rozhodnutia budú zrušené a\nmôžu byť vydané rozhodnutia v súlade so zákonom. Neplatí, že na základe smrti osoby už musí\nakokoľvek nezákonné rozhodnutie ostať bez zmeny, hoci právni nástupcovia v lehote podajú správnu\nžalobu. Po vydaní nových rozhodnutí by tak po konštatácii nezákonnosti mohli právni nástupcovia zvážiť\nprípadne ďalšie kroky.\n11. Za nesprávny postup krajského súdu žalobcovia považovali aj to, že krajský súd žalobu doručil\nžalovanému na vyjadrenie a repliku poslal na vyjadrenie žalobcom a až následne správny súd vydal\nuznesenie o odmietnutí žaloby, majúc za to, že ide o procesné pochybenie súdu, pretože vo veci začal\nkonanie napriek tomu, že následne rozhodol o odmietnutí žaloby.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti žalobcov\n12. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcov 1/ - 3/ vyjadril podaním z 27. februára 2020. Trval na\nsvojom vyjadrení č. 2019/10547 z 23.8.2019. Žalovaný sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením\nuznesenia krajského súdu, v zmysle ktorého podľa § 98 ods. 1 písm. e/ SSP bola žaloba odmietnutá,\nkeďže bola podaná zjavne neoprávnenou osobou.\n13. Vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti bolo žalobcom 1/ - 3/ doručené na vedomie.\nIV.\nKonanie pred kasačným súdom\n14. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 11 písm. g) v spojení s § 438 ods. 2 SSP)\npreskúmal napadnuté uznesenie správneho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 453 ods. 2\nSSP), v rozsahu námietok žalobcov uvedených v kasačnej sťažnosti, kasačnú sťažnosť prejednal bez\nnariadenia pojednávania (§ 455 SSP), a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcov nie je dôvodná.\n15. Predmetom prieskumného konania na kasačnom súde v danej veci bolo uznesenie krajského\nsúdu, ktorým správny súd odmietol žalobu, ktorou sa žalobcovia 1/ - 3/ (dedičia zomretého účastníka\nsprávneho konania - žiadateľa o peňažný príspevok) domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného zo dňa 9. apríla 2019 č.: UPS/US6/SSVODPPKPC1/SOC/2019/3133.\n16. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozhodnutia správneho súdu kasačný súd\nvychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého\ntvoril administratívny spis žalovaného správneho orgánu, na ktoré poukázal už krajský súd v odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia, z ktorých dôvodov ich najvyšší súd neopakuje a súčasne na ne poukazuje.\n17. Predmetom preskúmavacieho súdneho konania v danej veci bolo rozhodnutie žalovaného\nsprávneho orgánu zo dňa 9. apríla 2019 č.: UPS/US6/SSVODPPKPC1/SOC/2019/3133, ktorým\nžalovaný zamietol odvolanie p. P. T. (nar. XXXX, zomr. X. L. XXXX) a potvrdil prvostupňové správne\nrozhodnutie zo dňa 1. októbra 2018, Číslo: PO3/APPNŤZP/SOC/2018/83557-6 o nepriznaní peňažného\n\npríspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo opotrebovaním šatstva,\nbielizne, obuvi a bytového zariadenia.\n18. Kasačný súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že správne súdnictvo v Slovenskej republike\nvychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby\nverejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či\ntáto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb,\ndo ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho\nsúdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb\na ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom\nprávneho štátu zaručujúcim každej osobe či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv\npred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná\nochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na\ndodržiavaní práva štátnymi orgánmi. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam\nalebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a\nrozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 2 ods. 1 SSP). Konanie pred správnym\nsúdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených\nzáujmov účastníkov administratívneho konania (§ 5 ods. 2 SSP). Na rozhodnutie správneho súdu\nje rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania\nopatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať\nochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu\nverejnej správy (§ 177 ods. 1 SSP).\n19. Kasačný súd v danej veci zistil, že krajský súd v procese súdneho prieskumu zákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu a konania mu predchádzajúceho, keď\nnapadnutým uznesením žalobu odmietol z dôvodu, že ju podali zjavne neoprávnené osoby, postupoval\nv súlade s právnou úpravou ustanovenou v tretej hlave tretej časti v spojení s právnou úpravou\nustanovenou v druhej hlave druhej časti Správneho súdneho poriadku.\nV.\nPrávne posúdenie kasačným súdom\n20. Podľa čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný,\ndemokratický a právny štát.\n21. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n22. V zmysle čl. 1 ods. 1 prvá veta ústavy je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny\nštát. Základnou premisou materiálneho právneho štátu prezentuje všeobecná záväznosť práva pre\nvšetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, ako aj každý jednotlivec musí\nkonať tak, ako určuje právny poriadok. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 je zabezpečenie\nmateriálneho a nie formálneho právneho štátu. Ústavný súd SR princíp materiálneho právneho štátu\nprezentoval v právnom názore: ,,V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných\nstelesnené princípy, ako sú právna istota a spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo\nmožno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 ústavy, sa osobitný dôraz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú\npredmetom jej úpravy. Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich\nuplatnenia tými subjektmi, ktorými boli priznané“ (ÚS 17/1999, Nález z 22. septembra 1999. Zbierka\nnálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 365; zhodne I. ÚS 44/1999, Nález z 13. októbra 1999.\nZbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 382, I. ÚS 10/98)“. (I. ÚS 54/02. Nález z 13.\nnovembra 2002. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 2002 - II. polrok, s. 750). Z uvedeného\nvyplýva, že pre zabezpečenie materiálneho právneho štátu je povinnosťou mocenských orgánov štátu\nkonať a rozhodovať v súlade so zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy.\n23. Vychádzajúc z uvedeného kasačný súd mal preukázané, že medzi účastníkmi konania ostala sporná\nzásadná otázka, a to či na žalobcov ako právnych nástupcov neb. P. T., zomr. X.X.XXXX, uplatňujúceho\nsi nárok na peňažný príspevok na kompenzáciu jeho ťažkého zdravotného postihnutia, prešlo právo\nna podanie žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného správneho orgánu,\n\nktorým bolo právoplatne rozhodnuté o nepriznaní peňažného príspevku na kompenzáciu jeho ťažkého\nzdravotného postihnutia. Z uvedených dôvodov najvyšší súd zameral svoju pozornosť na túto zásadnú\notázku.\n24. Najvyšší súd z predloženého spisu mal preukázané, že krajský súd odmietol žalobu z dôvodu, že\npredmetom administratívneho konania pred orgánmi verejnej správy oboch stupňov bol nárok zomrelého\np. P. T., st. na peňažný príspevok na kompenzáciu jeho ťažkého zdravotného postihnutia, teda sa konalo\no právach a právom chránených záujmoch zomrelého p. P. T., st. posudzujúc jeho ťažké zdravotné\npostihnutie v intenciách zákonnej úpravy ustanovenej v zákone č. 447/2008 Z. z. Krajský súd dospel k\nzáveru, že žalobcovia ako dedičia po zomrelom p. P. T., st. nie sú osobami oprávnenými podať v tejto\nveci správnu žalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného správneho orgánu.\n25. Podľa článku 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na náhradu škody spôsobenej\nnezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym\núradným postupom.\n26. Podľa článku 51 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37\nods. 4, čl. 38 až 42 a čl. 44 až 46 tejto ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia\nvykonávajú.\n27. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\nKaždý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté\nrozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej\nsprávy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto\nzákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n28. Podľa § 35 ods. 1 SSP, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti,\norgán verejnej správy a ten, komu ju zákon priznáva.\n29. Podľa § 25 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom\nprimerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku okrem ustanovení o intervencii.\nAk niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom sporovom poriadku, správny súd postupuje primerane\npodľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva.\n30. Podľa § 61 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), procesnú subjektivitu\nmá ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.\n31. Pri fyzických osobách spôsobilosť mať práva a povinnosti vzniká narodením a zaniká smrťou (§ 7\nObčianskeho zákonníka).\n32. Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.\n33. Podľa § 63 ods. 1 CSP, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí,\nsúd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.\n34. Podľa § 63 ods. 2 CSP, v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne,\nže v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania\nprešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.\n35. Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy predpokladom pokračovania v konaní je predovšetkým v\ntých konaniach (i pri súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutí a opatrení orgánov verejnej správy),\npredmetom ktorých je vlastníctvo, respektíve majetok zomretého, alebo nároku naň (napríklad reštitučné\nkonanie). V ponímaní vice versa, pôjde o prípady, kedy ochrana subjektívnych práv sa bude výlučne\nvzťahovať na zomretú fyzickú osobu, čím teda bude daný dôvod na postup podľa § 99 písm. b/ SSP\nspočívajúci v zastavení konania pre nedostatok procesnej podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť\n\n(a súčasne nie je daný dôvod na odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1) s tým, že otázku procesnej\nsubjektivity možno zaradiť medzi procesné podmienky na strane účastníka konania.\n36. V správnom konaní, ktoré je upravené v zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení\nneskorších predpisov - správny poriadok (prejednávanej veci samotný zákon č. 447/2008 Z. z. odkazuje\nna podpornú aplikáciu správneho poriadku, § 53 ods. 1, 2), platia pri posudzovaní otázky spôsobilosti\núčastníka na práva a povinnosti, ktorá u fyzických osôb vzniká narodením a zaniká smrťou, rovnaké\npravidlá, ako v prípade konania pred súdom, či už v procese civilnom, alebo v rámci správneho\nsúdnictva (§ 14 správneho poriadku). V zmysle tejto právnej úpravy v prípade, ak účastník konania stratí\nspôsobilosť byť účastníkom konania (fyzická osoba zomrie) a konanie sa týka výlučne osoby účastníka\nkonania, je daný dôvod na zastavenie konania podľa § 30 ods. 1 písm. c/ správneho poriadku, podľa\nktorého „Správny orgán konanie zastaví, ak účastník konania zomrel, bol vyhlásený za mŕtveho alebo\nzanikol bez právneho nástupcu a konanie sa týkalo len tohto účastníka konania (...);“\n37. Podľa § 49 ods. 1, 2, 3 zákona č. 447/2008 Z. z., nárok na peňažný príspevok na kompenzáciu\nnemožno postúpiť.\nNárok na peňažný príspevok na kompenzáciu zaniká dňom smrti fyzickej osoby, ktorej sa poskytoval.\nAk sa peňažný príspevok na kompenzáciu priznal pred smrťou fyzickej osoby, splatné sumy, ktoré sa\nnevyplatili do dňa jej smrti, sa nevyplatia. To neplatí na peňažný príspevok na osobnú asistenciu za\nhodiny osobnej asistencie vykonané a nevyúčtované do dňa smrti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným\npostihnutím, ktorý sa vyplatí osobnému asistentovi.\n38. V súlade s citovanou právnou úpravou ustanovenou v § 49 ods. 1, 2, 3 zákona č. 447/2008 Z.\nz. krajský súd ustálil správne právny názor, že nároky na peňažný príspevok na kompenzáciu jednak\nnemožno postúpiť (na iné osoby), že nárok (už priznaný) na tento peňažný príspevok zaniká smrťou, a\nže v prípade priznania peňažného príspevku na kompenzáciu pred smrťou osoby, ktorá naň mala nárok,\nsa nevyplácajú ani sumy, ktoré boli splatné, ale nevyplatili sa do dňa smrti tejto osoby, majúc za to, že\nv prípade nárokov vyplývajúcich z ustanovenia § 38 ods. 1 písm. b) bod 2 nie je možné, aby sa iná\nosoba domáhala správnou žalobou ochrany práv a právom chránených záujmov osoby, ktorá zomrela,\na preto žalobcovia, hoci ide o dedičov po zomrelom P. T., nie sú osobami oprávnenými podať správnu\nžalobu v tejto veci. Krajský súd správne tiež konštatoval, že z citovanej zákonnej úpravy vyplýva, že\naj v prípade, ak osoba mala konkrétny nárok priznaný, tento nárok zanikol smrťou oprávnenej osoby.\nTeda nebolo možné preniesť ani nárok, ani právo uplatniť procesný nástroj na domáhanie sa takéhoto\nnároku na iné osoby.\n39. Na zdôraznenie správnosti právneho názoru krajského súdu, na základe ktorého dospel k záveru\no dôvodnosti odmietnutia žaloby, najvyšší súd konštatuje nasledovné. Účastník správneho konania\nneb. P. T., st. žiadal o priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu jeho ťažkého zdravotného\npostihnutia. Účelom kompenzácie v oblasti zvýšených výdavkov v súvislosti s jeho ťažkým zdravotným\npostihnutím je zmierniť dôsledky pravidelných zvýšených výdavkov spojených s jeho ťažkým zdravotným\npostihnutím. Ide o peňažný príspevok, ktorý je výlučne spätý s fyzickou osobou ako žiadateľa o konkrétny\npeňažný príspevok a bezprostredne súvisiaci s jeho nepriaznivým zdravotným stavom dosahujúcim vo\nsvetle právnej úpravy zákona č. 447/2008 Z. z. intenzitu ťažkého zdravotného postihnutia. Procesným\ndôsledkom toho potom je, že ak zomrie v priebehu konania fyzická osoba (bez ohľadu, na to, či sa\njedná o konanie správne, alebo súdne), ktorá uplatnila takéto právo, musí byť konanie zastavené,\npretože vzhľadom na povahu veci (zánik práva viazaného na konkrétnu osobu) nemožno pokračovať v\nkonaní s dedičmi zomretého. Táto skutočnosť má teda za následok, že ak žiadateľ o konkrétny peňažný\npríspevok stratí spôsobilosť byť účastníkom konania (zomrie) v priebehu správneho konania, je daný\ndôvod na zastavenie konania podľa § 30 ods. 1 písm. c/ Správneho poriadku, a ak v priebehu konania\npred súdom (správnym súdom), je daný dôvod na zastavenie konania podľa § 99 písm. b/ SSP. Z\nuvedeného plynie potom záver, že nie je daný rozumný dôvod na to, aby krajský súd v prípade, ak\núčastník správneho konania stratí spôsobilosť byť účastníkom konania medzi dvomi síce odlišnými, ale\npotenciálne na seba nadväzujúcimi konaniami (medzi skončeným správnym konaním a ešte nezačatým\nsúdnym konaním), tak ako sa stalo v prejednávanej veci, pripustil žalobu podanú dedičmi tohto účastníka\nsprávneho konania a vec prejednal a rozhodol.\n40. Vzhľadom k uvedenému najvyšší súd vyhodnotil námietku žalobcov, ktorou namietali nesprávne\nprávne posúdenie veci krajským súdom podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP) za nedôvodnú.\n\n41. Najvyšší súd ako nedôvodnú vyhodnotil tiež námietku žalobcov, ktorou namietali, že krajský súd\nsa náležite nevysporiadal s ich argumentáciou uvedenou v žalobe vo vzťahu ich univerzálnej sukcesii\ndo procesného práva podať správnu žalobu v sociálnych veciach, keďže toto právo vzniklo neb. P. T.,\nst., odkazom na právnu úpravu ustanovenú v § 6 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu\nspôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.\n42. Podľa § 5 ods. 1, 2, 3 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným\nrozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto\nkonaní.\nPrávo na náhradu škody má i ten, s kým nebolo konané ako s účastníkom konania, aj keď s ním, ako\ns účastníkom konania, konané malo byť.\nAk bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní,\nprávo na náhradu škody má ten, komu nezákonným rozhodnutím škoda vznikla.\n43. Podľa § 6 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 514/2003 Z. z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu\nškody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie,\nktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom.\nSúd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.\nPrávo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu\nriadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide\no prípady hodné osobitného zreteľa.\nAk bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť,\nmožno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené\nna základe riadneho opravného prostriedku. Ak bolo vykonateľné rozhodnutie vydané v konaní, na\nktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, možno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo zrušené pre\nnezákonnosť príslušným orgánom.\nAk bola škoda spôsobená rozhodnutím orgánu verejnej moci, ktorým orgán verejnej moci prekročil svoju\nprávomoc, nie je zrušenie alebo zmena rozhodnutia pre nezákonnosť podmienkou uplatnenia nároku na\nnáhradu škody. Za nezákonné rozhodnutie sa nepovažuje výsledok postupu Národnej rady Slovenskej\nrepubliky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky.\n44. Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy zákona č. 514/2003 Z. z. najvyšší súd ustálil záver, že\nprocesné nástupníctvo žalobcov na podanie žaloby v danom prípade nie je možné odvodiť ani podľa\ntejto právnej úpravy zákona č. 514/2003 Z. z. Vzhľadom k tomu, že v danom prípade predmetom konania\n(správneho resp. súdneho) bol nárok výlučne viažuci sa k osobe neb. P. T., st. ako osoby s ťažkým\nzdravotným postihnutím a od tejto skutočnosti sa odvíjali ďalšie touto osobou uplatnené nároky plynúce\nzo zákona č. 447/2008 Z. z., aj prípadné uplatnenie si nároku na náhradu škody by prináležalo výlučne\ntejto osobe (keďže prípadná škoda by zasiahla výlučne do jej osobnej sféry). Ide teda o nároky, ktoré\nsú úzko späté s osobou neb. P. T., st., že nemôžu byť považované za prevoditeľné, a preto dedičia tejto\nosoby (tu žalobcovia 1/ - 3/) nie sú v takej pozícii, aby mohli pokračovať v konaní v mene neb. P. T., st.\nvrátane konania podľa zákona č. 514/2003 Z. z. V danej súvislosti, najmä čo do viazanosti uplatnených\nnárokov na osobu, ktorá o ne žiada, najvyšší súd opäť upriamuje pozornosť na zákonné znenie § 49 ods.\n1, 2 zákona č. 447/2008 Z. z., podľa ktorého nárok na peňažný príspevok na kompenzáciu zaniká dňom\nsmrti fyzickej osoby, ktorej sa poskytoval (ods. 1) s tým, že ak sa peňažný príspevok na kompenzáciu\npriznal pred smrťou fyzickej osoby, splatné sumy, ktoré sa nevyplatili do dňa jej smrti, sa nevyplatia (ods.\n2).\n45. Najvyšší súd v danom prípade dáva súčasne do pozornosti zákonné znenie vyššie citovaného\nustanovenia § 5 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z., podľa ktorého právo na náhradu škody spôsobenej\nnezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia\nvydaného v tomto konaní, prípadne ten, s kým nebolo konané ako s účastníkom konania, aj keď s\nním, ako s účastníkom konania, konané malo byť. Pokiaľ potom účastník správneho konania stratil\nspôsobilosť byť účastníkom konania v dôsledku jeho smrti a súčasne z dôvodov vyššie uvedených\nneprichádzalo do úvahy pokračovanie v konaní s jeho dedičmi, potom aj konanie v zmysle právnej úpravy\nustanovenej zákonom č. 514/2003 Z. z. iniciované právnymi nástupcami pôvodného účastníka konania\ndo úvahy neprichádza.\n46. Kasačný súd nepovažoval za správny ani názor žalobcov, podľa ktorého nesprávne a nezákonné\nrozhodnutia budú zrušené a môžu byť vydané rozhodnutia v súlade so zákonom, keďže správny orgán\n\npo prípadnom zrušení a vrátení veci by nemal inú možnosť, len konanie podľa § 30 ods. 1 písm. c/\nsprávneho poriadku v spojení s § 53 ods. 1, 2 zákona č. 447/2008 Z. z. zastaviť.\n47. Najvyšší súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku žalobcov, ktorou namietali nezákonnosť postupu\nsprávneho súdu. K uvedenej námietke kasačný súd konštatuje. Postup krajského súdu, ktorým tento\npristúpil k odmietnutiu žaloby po tom, čo najskôr zaslal podanú žalobu na vyjadrenie žalovanému a\nnásledne vyjadrenie žalovaného žalobcom 1/ - 3/, nemožno považovať za také procesné pochybenie\nmajúce za následok nezákonnosť ním vydaného uznesenia o odmietnutí žaloby.\n48. Z dôvodov uvedených vyššie, najvyšší súd kasačnú sťažnosť žalobcov 1/ - 3/ v zmysle § 461 SSP\nako nedôvodnú zamietol.\n49. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší súd tak, že žalobcom 1/ - 3/, ktorí v tomto\nkonaní nemali úspech, nárok na ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP <. v spojení s § 167 ods. 1\nSSP <.) a žalovanému ich nepriznal, lebo nebola splnená podmienka výnimočnosti na jeho strane (§\n467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta druhá SSP).\n50. Toto rozhodnutie prijal najvyšší súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP v\nspojení s § 147 ods. 2 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}