{"guid": "2f97b35c-e688-4e12-87f9-680755214dd1:4ee864d2-3867-4435-bb6e-ed4cb7f291b1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:8019200284.1", "spisova_znacka": "7Sk/9/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sk/9/2020 z 16. 12. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 16. decembra 2020, sp. zn. 7Sk/9/2020, ECLI:SK:NSSR:2020:8019200284.1", "identifikacne_cislo": "8019200284", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Viola Takáčová PhD.", "sudca_id": 65, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-viola-takacova-phd-65", "datum_vydania": "2020-12-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-66.odsek-1", "nazov": "§ 66 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-66.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-66"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-66", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4ee864d2-3867-4435-bb6e-ed4cb7f291b1", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:8019200284.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:8019200284.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:8019200284.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sk/9/2020\n8019200284\n16. 12. 2020\nJUDr. Viola Takáčová\nECLI:SK:NSSR:2020:8019200284.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej,\nPhD. a členiek senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej veci žalobcu:\nC. T., narodený XX. Y. XXXX, bytom v L., T. Č.. XX, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so\nsídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8-10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa\nžalovanej z 05. februára 2019, Číslo: XXX XXX XXXX X, o výšku starobného dôchodku, o kasačnej\nsťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 23. októbra 2019, č.k. 2Sa/9/2019-101,\ntakto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu z a m i e t a .\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\n1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom z 23. októbra 2019, č.k.\n2Sa/9/2019-101 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len\n„SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia generálneho\nriaditeľa žalovanej z 05. februára 2019, Číslo: XXX XXX XXXX X. Uvedeným rozhodnutím generálny\nriaditeľ žalovanej postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení\nv rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) zamietol odvolanie žalobcu podané proti\nrozhodnutiu z 05. novembra 2018, Číslo: XXX XXX XXXX X - II. a podané proti rozhodnutiu z 05.\nnovembra 2018, Číslo: XXX XXX XXXX X - IV. a tieto rozhodnutia v celom rozsahu potvrdil.\n2. Rozhodnutím z 05. novembra 2018, Číslo: XXX XXX XXXX X - II. bol žalobcovi podľa § 65, § 112,\n§ 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. od 26. septembra 2018 zvýšený starobný dôchodok na sumu\n329,40 eur mesačne.\n3. Rozhodnutím z 05. novembra 2018, Číslo: XXX XXX XXXX X - IV. bolo rozhodnuté o vyplácaní\nstarobného dôchodku podľa § 81 ods. 1 a § 112 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v sume 293,00 eur\nmesačne od 10. septembra 2018 a súčasne o odňatí invalidného dôchodku v sume 140,70 eur mesačne\nod 04. januára 2018.\n4. Krajský súd zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí generálneho riaditeľa žalovanej preskúmal v\nintenciách § 65 ods. 1,2, § 66 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a postupom v zmysle právnej úpravy\nustanovenej v Tretej hlave Tretej časti SSP upravujúcej správnu žalobu v sociálnych veciach za\n\nprimeraného použitia ustanovení o všeobecnej správnej žalobe podľa Prvej hlavy Tretej časti SSP a\ndospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby.\n5. Krajský súd vo vzťahu k rozhodnutiu z 05. novembra 2018, Číslo: XXX XXX XXXX X - II. uviedol, že\nžalovaná len postupovala v zmysle príslušných ustanovení a s poukazom na vydané rozhodnutie z 05.\nnovembra 2018, Číslo: XXX XXX XXXX X - I., ktorým bol žalobcovi od 10. septembra 2018 priznaný\nstarobný dôchodok v sume 293,00 eur, postupovala v uvedenom rozhodnutí na základe tej skutočnosti,\nže žalobca ako poberateľ starobného dôchodku zaplatil celú sumu dlžného poistenia na dôchodkové\npoistenie za dôchodkové obdobie od 01. januára 1992 do 31. decembra 1995, za ktoré nebolo včas a\nv správnej sume zaplatené poistné na dôchodkové poistenie. Na základe uvedeného potom žalovaná\nzvýšila žalobcovi starobný dôchodok zo sumy pôvodne 293,00 eur, ktorá bola týmto rozhodnutím z 05.\nnovembra 2018, Číslo: XXX XXX XXXX X - I. priznaná od 10. septembra 2018 a žalobcovi zvýšila\nna sumu 329,40 eur mesačne. Podľa § 78 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. sa uvedené obdobie\nzapočítalo, ako obdobie dôchodkového poistenia odo dňa zaplatenia celej sumy dlžného poistného na\ndôchodkové poistenie, t.j. od 26. septembra 2018, kedy žalobca uhradil uvedené dlžné poistné. Vo\nvzťahu k rozhodnutiu sa plne stotožnil so záverom žalovanej, že predmetné rozhodnutie bolo vydané v\nsúlade so zákonom a vychádzalo z dostatočne zisteného skutkového stavu.\n6. Vo vzťahu k rozhodnutiu z 05. novembra 2018, Číslo: XXX XXX XXXX X - IV., ktorým žalovaná\nrozhodla o vyplácaní starobného dôchodku od 10. septembra 2018 v sume 293,00 eur a súčasne\nod 04. februára 2018 odňala vyplácanie invalidného dôchodku v sume 140,70 eur mesačne, krajský\nsúd uviedol, že žalovaná tak správne postupovala, keďže v zmysle ustanovenia § 81 ods. 1 zákona\nč. 461/2003 Z.z., ak poberateľ invalidného dôchodku splní podmienky nároku na výplatu starobného\ndôchodku, vypláca sa iba jeden dôchodok, ktorého suma je vyššia. Suma starobného dôchodku vo\nvýške 293,00 eur, ktorá bola priznaná žalobcovi rozhodnutím z 05. novembra 2018, Číslo: XXX XXX\nXXXX X - I. bola vyššia ako suma invalidného dôchodku vo výške 140,70 eur a preto dňom úpravy\nvýplaty dôchodkov podľa § 81 ods. 1 citovaného zákona zaniká žalobcovi nárok na dôchodok, ktorého\nsuma je nižšia. Z uvedeného dôvodu preto bolo potrebné, aby žalovaná vydala predmetné rozhodnutie\nz 05. novembra 2018, Číslo: XXX XXX XXXX X - IV. a upravila tak vyplácanie starobného dôchodku a\nzánik vyplácania k 10. septembru 2018 invalidného dôchodku, pretože práve 10. septembra 2018 splnil\nžalobca zákonnú podmienku na získanie, respektíve na priznanie starobného dôchodku, kedy dovŕšil\nvek 62 rokov aj 139 dní.\n7. Ďalej krajský súd uviedol, že z jednotlivých kalendárnych rokov, ktoré boli braté ako rozhodujúce\nobdobia dôchodkového poistenia podľa príslušných ustanovení zákona č. 461/2003 Z.z. § 255 ods. 1 až\n3 bolo potrebné zohľadniť aj tú skutočnosť, že žalobca ako účastník konania získal náhradnú dobu podľa\n§ 9 zákona č. 100/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon\nč. 100/1988 Zb.“; pozn. súdu) a po 31. decembri 2007 poberal invalidný dôchodok. V kalendárnych\nrokoch 1980 až 1999, respektíve až do roku 2013, vyplýva, že od roku 1980, kedy získal náhradnú dobu\n6 dní v kalendárnom roku 1981 55 dní, v kalendárnom roku 1982 50 dní, v kalendárnom roku 1983 5 dní,\nv kalendárnom roku 1984 73 dní, v kalendárnom roku 1985 69 dní, v kalendárnom roku 1986 53 dní, v\nkalendárnom roku 1987 137 dní, ďalej v kalendárnom roku 1988 98 dní, v kalendárnom roku 1989 45 dní,\nv kalendárnom roku 1980 50 dní, v kalendárnom roku 1981 59 dní, v kalendárnom roku 1989 116 dní,\na v kalendárnom roku 2013 211 dní. Ide o krátke doby, počas ktorých žalobca pracoval. Pomerná časť\nosobného mzdového bodu, ktorá bola vypočítaná žalobcovi na 0,3 za uvedené obdobia kalendárnych\nrokov, ktoré boli brané v zmysle ustanovenia § 9 zákona č. 100/1988 Z.z. ako náhradná doba, je\ntakisto nízka, pretože v týchto kalendárnych rokoch žalobca bol práceneschopný a uvedený počet\ndní charakterizuje aj ďalší postup žalovanej pri vypočítavaní invalidného dôchodku, ktorý na základe\ntýchto údajov bol vypočítaný v nízkej sume. Tieto skutočnosti mali ďalej vplyv aj na samotný výpočet\nstarobného dôchodku, teda na jeho výšku. Pokiaľ žalobca v uvedených rokoch rozhodujúceho obdobia\nmal takéto nízke zárobky, tak aj samotný výpočet invalidného dôchodku, z ktorého potom následne\nbol vypočítavaný starobný dôchodok, nemohli dosahovať vyššie sumy a na základe týchto skutočností\nžalobcovi žalovaná, tak invalidný dôchodok, ako aj následne starobný dôchodok vypočítavala. Žalovaná\npostupovala v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 461/2003 Z.z., konkrétne § 63 ods. 1, § 63\nods. 4 písm. d/, § 64 ods. 6, ako aj § 65 ods. 1,2 citovaného zákona.\n8. K námietkam žalobcu týkajúcich sa diskriminácie, ohľadom porušenia práv žalobcu, či už\nrozhodovaním o invalidnom dôchodku, o jeho výške, respektíve rozhodovaním o starobnom dôchodku\n\na započítaní dôb pre účely starobného dôchodku krajský súd uviedol, že správne orgány vychádzali\nz dokladov, ktoré žalobca predložil k samotnej žiadosti o priznanie starobného dôchodku, ako aj\nz prehľadu jednotlivých rozhodujúcich období získaných pre obdobie dôchodkového poistenia za\njednotlivé kalendárne roky. V rozhodujúcom období žalobca ako účastník konania získal určitý počet dní\ndôchodkového poistenia, z ktorých následne bol vypočítavaný aj príslušný starobný dôchodok v súlade\ns ustanovením § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., pričom suma starobného dôchodku patriaceho za\nobdobie dôchodkového poistenia do vzniku nároku na starobný dôchodok bola vypočítaná ako súčin\npriemerného osobného mzdového bodu, ktorý tvoril 0,7603 hodnoty obdobia dôchodkového poistenia,\nto znamená bol násobený rokmi 31,3535 rokov obdobia dôchodkového poistenia a táto bola násobená\naktuálnou dôchodkovou hodnotou, ktorá bola za rok 2017 11,9379, z čoho bol vypočítaný aj príslušný\nstarobný dôchodok, ktorý bol zároveň podľa § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. zvýšený na\nsumu 293,00 eur mesačne. Uvedený výpočet bol správny a prvostupňový správny orgán vychádzal z\npredložených dokladov žalobcom k jeho žiadosti z 18. septembra 2018.\n9. Ďalšie námietky, ktorými žalobca poukazoval na nízku výšku starobného dôchodku v porovnaní s\ninými poistencami (susedia obce) vyhodnotil krajský súd ako nedôvodné. V závere tiež žalobcu poučil\no tej skutočnosti, že na konanie o odškodnom je kompetentný rozhodovať iný orgán a nie správny súd.\n10. Vzhľadom na uvedené, krajský súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.\n11. O trovách konania krajský súd rozhodol tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal, keď\nžalobca nebol úspešný a vo vzťahu k žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná, súd nezistil dôvody, pre\nktoré by bolo spravodlivé požadovať po žalobcovi, aby nahradil žalovanej trovy konania.\nII.\n12. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.\n13. Vyjadril nesúhlas s rozhodnutím krajského súdu, ktorého rozhodnutie i napriek doloženým dôkazom\npovažoval za nespravodlivé, diskriminačné, neobjektívne. Uviedol, že ako podnikateľ platil odvody, hoci\nminimálne. Dodal, že žalovanou bol uvedený do omylu, keď táto od žalobcu „vylákala“ sumu 297,- eur,\nktorú žiada vrátiť aj s úrokom z omeškania.\nIII.\n14. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadrila podaním zo 06. februára 2020 považujúc dôvody\nžalobcu uvádzané v kasačnej sťažnosti za neopodstatnené, krajský súd v dostatočnom rozsahu zistil\nskutkový stav veci pre posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej, na základe ktorého\nnáležite právne posúdil vec, pričom nezistil nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí.\n15. Navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú zamietol.\nIV.\n16. Vyjadrenie žalovanej bolo doručené žalobcovi dňa 17. februára 2020 na vedomie.\nV.\n17. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. g/\nSSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej\npreskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.\n18. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n\n19. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n20. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n21. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v\nsociálnych veciach.\n22. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie\nSociálnej poisťovne.\n23. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zamietol\nžalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej\nz 05. februára 2019, Číslo: XXX XXX XXXX X. Uvedeným rozhodnutím generálny riaditeľ žalovanej\npostupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. zamietol odvolanie žalobcu podané proti\nrozhodnutiu z 05. novembra 2018, Číslo: XXX XXX XXXX X - II. a podané proti rozhodnutiu z 05.\nnovembra 2018, Číslo: XXX XXX XXXX X - IV. a tieto rozhodnutia v celom rozsahu potvrdil. Rozhodnutím\nz 05. novembra 2018, Číslo: XXX XXX XXXX X - II. bol žalobcovi podľa § 65, § 112, § 82 a § 293dx\nzákona č. 461/2003 Z.z. od 26. septembra 2018 zvýšený starobný dôchodok na sumu 329,40 eur\nmesačne. Rozhodnutím z 05. novembra 2018, Číslo: XXX XXX XXXX X - IV. bolo rozhodnuté o vyplácaní\nstarobného dôchodku podľa § 81 ods. 1 a § 112 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. v sume 293,00 eur\nmesačne od 10. septembra 2018 a súčasne o odňatí invalidného dôchodku v sume 140,70 eur mesačne\nod 04. januára 2018.\n24. Podľa § 66 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., suma starobného dôchodku sa určí ako súčin\npriemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku\nnároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta\nplatia rovnako.\n25. Podľa § 63 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., priemerný osobný mzdový bod na určenie\nsumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel súčtu osobných mzdových bodov dosiahnutých v\njednotlivých kalendárnych rokoch rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v\nrozhodujúcom období, ak tento zákon neustanovuje inak. Priemerný osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje\nna štyri desatinné miesta nahor. Na účely určenia obdobia dôchodkového poistenia sa získané\ndni dôchodkového poistenia prepočítavajú na roky, ak tento zákon neustanovuje inak. Obdobie\ndôchodkového poistenia sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.\n26. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky\nsa určí ako podiel osobného vymeriavacieho základu a všeobecného vymeriavacieho základu. Osobný\nmzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.\n27. Podľa § 60 ods. 1 veta prvá zákona č. 461/2003 Z.z., obdobie dôchodkového poistenia je obdobie\npovinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia\nokrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona\na ak tento zákon neustanovuje inak.\n28. Podľa § 62 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., za obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 4,\nktoré trvalo celý kalendárny rok, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3. Ak toto obdobie trvalo len časť\nkalendárneho roka, osobný mzdový bod sa určí ako súčin pomernej časti osobného mzdového bodu a\npočtu dní tohto obdobia. Pomerná časť osobného mzdového bodu je podiel osobného mzdového bodu\nvo výške 0,3 a počtu dní kalendárneho roka, v ktorom bolo získané obdobie dôchodkového poistenia\npodľa § 60 ods. 4, a zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta nahor.\n\n29. Podľa § 60 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z., obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie\npoberania invalidného dôchodku priznaného a vyplácaného Sociálnou poisťovňou, a to do dovŕšenia\ndôchodkového veku alebo priznania predčasného starobného dôchodku.\n30. Podľa § 79a zákona č. 461/2003 Z.z., suma starobného dôchodku a predčasného starobného\ndôchodku poistenca, ktorý poberá alebo poberal invalidný dôchodok, sa nesmie určiť z nižšieho\npriemerného osobného mzdového bodu, než z ktorého sa určila suma invalidného dôchodku.\n31. Podľa § 255 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z., za náhradnú dobu, dobu štúdia a dobu výkonu civilnej\nslužby, ktoré sa hodnotia ako doba zamestnania získané podľa predpisov účinných pred 1. januárom\n2004 a ktoré trvali celý kalendárny rok, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3, 0,6 v prípade materskej\ndovolenky. Ak sa kryjú tieto doby navzájom, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3, 0,6 v prípade\nmaterskej dovolenky len raz. Ak tieto doby trvali len časť kalendárneho roka, osobný mzdový bod sa určí\nako súčin pomernej časti osobného mzdového bodu a počtu dní týchto dôb. Pomerná časť osobného\nmzdového bodu je podiel osobného mzdového bodu patriaceho za tieto doby, ktoré trvali celý kalendárny\nrok, a počtu dní kalendárneho roka, v ktorom sa tieto doby získali. Pomerná časť osobného mzdového\nbodu sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.\n32. Podľa § 196 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a\nobjasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania\na svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických\nosôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe\nz činnosti Sociálnej poisťovne.\n33. Podľa § 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z., účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy\nna podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa\nvykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci\nkonania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.\n34. Najvyšší súd z obsahu súdneho, ako aj pripojeného dávkového spisu mal preukázané, že žalobca\nna predpísanom tlačive dňa 27. septembra 2018 (žiadosť spísaná dňa 18. septembra 2018) požiadal o\nstarobný dôchodok, ktorý žiadal priznať od 10. septembra 2018. Tiež bolo zistené, že\n- žalobca bol ku dňu podania predmetnej žiadosti poberateľom invalidného dôchodku od 04. júna 2013\n(rozhodnutie z 29. januára 2014 v znení neskorších valorizácií),\n- na základe predmetnej žiadosti žalovaná rozhodnutím z 05. novembra 2018, Číslo: XXX XXX XXXX\nX - I. priznala žalobcovi od 10. septembra 2018 starobný dôchodok v sume 293,00 eur mesačne,\n- následne rozhodnutím z 05. novembra 2018, Číslo: XXX XXX XXXX X - II. žalovaná zvýšila starobný\ndôchodok na sumu 329,40 eur mesačne od 26. septembra 2018\n[dôvod zvýšenia starobného dôchodku žalobcu spočíval v tom, že žalobca zaplatil celú sumu dlžného\npoistného na dôchodkové poistenie za obdobie od 01. januára 1992 do 31. decembra 1992, od 01.\njanuára 1993 do 31. decembra 1993, od 01. januára 1994 do 31. decembra 1994 a od 01. januára 1995\ndo 31. decembra 1995; dátum 26. septembra 2018 zodpovedal dňu zaplatenia celej dlžnej sumy],\n- dňa 05. novembra 2018 pod číslom XXX XXX XXXX X - III. žalovaná vydala ďalšie rozhodnutie, ktorým\nžalobcovi od 26. septembra 2018 nevznikol nárok na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu\nminimálneho dôchodku, z dôvodu, že výška starobného dôchodku (329,40 eur mesačne) je vyššia ako\nsuma vypočítaného minimálneho dôchodku (287,30 eur mesačne),\n- žalovaná posledným rozhodnutím z 05. novembra 2018, Číslo: XXX XXX XXXX X - IV. rozhodla o\nvyplácaní starobného dôchodku v sume 293,00 eur mesačne od 10. septembra 2018 a súčasne o odňatí\ninvalidného dôchodku v sume 140,70 eur mesačne od 04. januára 2019\n[dôvod odňatia invalidného dôchodku spočíval v tom, že suma starobného dôchodku bola vyššia ako\nsuma invalidného dôchodku s tým, že žalobcovi patrí dôchodok, ktorého suma je vyššia],\n- žalobca následne napadol odvolaním spísaným vo forme zápisnice pred pobočkou Sociálnej poisťovne\ndňa 11. decembra 2018 rozhodnutie žalovanej z 05. novembra 2018, Číslo: XXX XXX XXXX X - II. a\nČíslo: XXX XXX XXXX X - IV.,\n- generálny riaditeľ žalovanej ako odvolací orgán rozhodnutím z 05. februára 2019, Číslo: XXX XXX\nXXXX X zamietol odvolanie žalobcu a obe rozhodnutia z 05. novembra 2018 v celom rozsahu potvrdil.\n\n35. Najvyšší súd po preskúmaní veci, po oboznámení sa s obsahom spisu, vrátane pripojeného\nadministratívneho (dávkového) spisu nezistil dôvod, aby sa odchýlil od právnych záverov obsiahnutých\nv odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré považuje za dostatočné pre prijaté rozhodnutie.\n36. Žalobca v zásade tak v priebehu dávkového, ako aj následne prieskumného konania pred správnym\nsúdom namietal výšku priznaného starobného dôchodku.\n37. V tomto smere najvyšší súd uvádza, že suma starobného dôchodku sa určí ako súčin\n- priemerného osobného mzdového bodu\n- obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a\n- aktuálnej dôchodkovej hodnoty.\n38. Priemerný osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky žalovaná určila ako podiel súčtu\nosobných mzdových bodov dosiahnutých v jednotlivých kalendárnych rokoch rozhodujúceho obdobia\na obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období. Týmto rozhodujúcim obdobím v prípade\nžalobcu bolo obdobie počnúc rokom 1984 a končiac rokom 2017, t.j. rokom predchádzajúcim roku, v\nktorom boli splnené podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok. Osobné mzdové body sa určujú\nv týchto kalendárnych rokoch osobitne za každý kalendárny rok ako podiel osobného vymeriavacieho\nzákladu a všeobecného vymeriavacieho základu. Osobný vymeriavací základ je úhrn vymeriavacích\nzákladov za kalendárny rok, z ktorých sa zaplatilo poistné na dôchodkové poistenie alebo z ktorých\nsa poistné na dôchodkové poistenie podľa § 60 ods. 1 druhej vety považuje za zaplatené. Sumy\nvšeobecných vymeriavacích základov za kalendárne roky 1949 až 2002 sú uvedené v prílohe č. 3 k\nzákonu č. 461/2003 Z.z., za kalendárne roky 2003 až 2013 sú obsiahnuté v príslušných opatreniach\nMinisterstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, a všeobecné vymeriavacie základy\npo roku 2013 sú stanovené Sociálnou poisťovňou v § 11 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. ako 12násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej štatistickým úradom\nza príslušný kalendárny rok. Súčet osobných mzdových bodov u žalobcu v rozhodnom období mal\nhodnotu 10,5765 a v rozhodujúcom období žalobca získal 7.087 dní dôchodkového poistenia, t.j.\n19,4165 rokov dôchodkového poistenia s tým, že potom priemernému osobnému mzdovému bodu\nzodpovedá hodnota 0,5448 (10,5765 : 19,4165). Zároveň uvedená hodnota bola v súlade s § 63 ods.\n4 písm. d/ zákona č. 461/2003 Z.z. navýšená o 20 % z rozdielu medzi hodnotou 1,0 a hodnotou\npriemerného osobného mzdového bodu (1 - 0,5448 = 0,4552), t.j. 20 % z 0,4552 = 0,09104 + 0,5448 =\n0,6359. Vzhľadom na to, že na účely výpočtu invalidného dôchodku sa použil vyšší priemerný osobný\nmzdový bod (pozri rozhodnutie z 28. augusta 2017 o zvýšení invalidného dôchodku) v hodnote 0,7603,\nv súlade s § 79a zákona č. 461/2003 Z.z. na výpočet sumy starobného dôchodku sa použila vyššia\nhodnota priemerného mzdového bodu, t.j. 0,7603.\n39. Obdobie dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok\npredstavuje úhrn všetkých období, ktoré žalobca získal, v tomto prípade počnúc rokom 1972 až 2000 a\n2006 až 2009 a 2013 až 2017, celkovo 12,905 dní, t.j. 35,3562 rokov obdobia dôchodkového poistenia.\n40. Aktuálna dôchodková hodnota bola správne stanovená na sumu 11,9379 eur (súčin dôchodkovej\nhodnoty za predchádzajúci rok, t.j. 2017 - 11,3505 a podielu priemernej mzdy zistenej za tretí štvrťrok\npredchádzajúceho kalendárneho roka a priemernej mzdy zistenej za tretí štvrťrok kalendárneho roka dva\nroky predchádzajúceho kalendárnemu roku, od ktorého sa dôchodková hodnota upravuje [priemerná\nmzda v hospodárstve za rok 2017 (935,00 eur) : priemerná mzda v hospodárstve za rok 2016 (889,00\neur)] = 1,05174353 (935,00 : 889,00). Aktuálna dôchodková hodnota je potom stanovená na sumu\n11,9379 eur (11,3505 x 1,05174).\n41. Suma starobného dôchodku pozostávajúca zo súčinu týchto troch veličín (priemerný osobný mzdový\nbod x obdobie dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok x\naktuálna dôchodková hodnota) bola určená na 321,00 eur mesačne; uvedená suma bola následne\nvalorizovaná.\n42. Najvyšší súd ďalej uvádza, že žalobca odvolaním napadol rozhodnutie z 05. novembra 2018, Číslo:\nXXX XXX XXXX X - II., ktorým žalovaná zvýšila starobný dôchodok žalobcu na sumu 329,40 eur\nmesačne od 26. septembra 2018. Predmetné rozhodnutie malo základ v rozhodnutí z 05. novembra\n2018, Číslo: XXX XXX XXXX X - I. o priznaní starobného dôchodku na základe žiadosti z 27. septembra\n\n2018 (žiadosť spísaná dňa 18. septembra 2018) s tým, že zvýšenie sumy starobného dôchodku\nžalobcu spočívalo v tom, že žalobca zaplatil celú sumu dlžného poistného na dôchodkové poistenie\nza obdobie od 01. januára 1992 do 31. decembra 1992, od 01. januára 1993 do 31. decembra 1993,\nod 01. januára 1994 do 31. decembra 1994 a od 01. januára 1995 do 31. decembra 1995; dátum 26.\nseptembra 2018 zodpovedal dňu zaplatenia celej dlžnej sumy. V tomto smere najvyšší súd ďalej uvádza,\nže žalovaná pri výpočte starobného dôchodku a predovšetkým čo do zohľadnenia dvoch zásadných\nčiniteľov - priemerného osobného mzdového bodu (a teda aj osobných vymeriavacích základov) a\nobdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok vychádzala\nz evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia, ktoré boli zo stany žalovanej správne posúdené a\nvýstupy z nich plynúce sú súčasťou osobného listu dôchodkového poistenia tvoriaceho neoddeliteľnú\nprílohu rozhodnutia tak o priznaní, ako aj o následnom zvýšení starobného dôchodku. Žalovaná rovnako\nsprávne prihliadala na náhradné doby (konkrétne doby nároku na nemocenské) získané v kalendárnom\nroku 1984 v rozsahu 73 dní, v kalendárnom roku 1985 v rozsahu 69 dní, v kalendárnom roku 1986 v\nrozsahu 53 dní, v kalendárnom roku 1987 v rozsahu 137 dní, v kalendárnom roku 1988 v rozsahu 98 dní,\nv kalendárnom roku 1989 v rozsahu 45 dní, v kalendárnom roku 1990 v rozsahu 50 dní, v kalendárnom\nroku 1991 v rozsahu 59 dní, v kalendárnom roku 1999 v rozsahu 116 dní, a v kalendárnom roku 2013 v\nrozsahu 211 dní (doba poberania invalidného dôchodku). Z uvedeného je zrejmé, že ide o krátke doby,\npočas ktorých žalobca pracoval, čo malo za následok nízke hodnoty osobného mzdového bodu.\n43. Správne bol tiež žalobca listom z 20. júna 2016 upovedomený o tej skutočnosti, že obdobie vedenia\nv evidencii nezamestnaných občanom od 01. januára 2005 do 01. novembra 2005 a od 11. marca 2009\ndo 13. februára 2014 sa nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 zákona č. 461/2003\nZ.z. V tejto súvislosti najvyšší súd uvádza, že hodnotenie doby, počas ktorej bol poistenec evidovaný\nv evidencii nezamestnaných občanov sa v priebehu jednotlivých rokov menilo. Podľa § 9 ods. 1 písm.\nd/ zákona č. 100/1988 Zb. v znení účinnom do 31. decembra 2000 sa na účely výpočtu dôchodku\nhodnotila všetka doba v evidencii nezamestnaných občanov (tzv. doba nezamestnanosti). Podľa § 9\nods. 1 písm. d/ zákona č. 100/1988 Zb. v znení účinnom od 01. januára 2001 do 31. decembra 2003\nsa hodnotila výlučne len tá doba, počas ktorej sa evidovanému nezamestnanému vyplácala podpora v\nnezamestnanosti podľa osobitného predpisu. Od 01. januára 2004, t.j. s účinnosťou zákona č. 461/2003\nZ.z. doba evidencie nezamestnaných občanov už nie je obdobím dôchodkového poistenia, a preto sa\npre nárok na dôchodok nehodnotí vôbec (§ 60). Toto obdobie je možné hodnotiť len v tom prípade, že\nsi občan platil alebo si dodatočne doplatí tzv. dobrovoľné dôchodkové poistenie.\n44. Postup žalovanej pri výpočte starobného dôchodku bol plne v súlade so zákonom č. 461/2003 Z.z.;\nďalšie obdobia dôchodkového poistenia súce zhodnotenia na účely výpočtu starobného dôchodku z\nobsahu administratívneho spisu nevyplývali.\n45. Žalobca rovnako odvolaním napadol rozhodnutie žalovanej z 05. novembra 2018, Číslo: XXX XXX\nXXXX X - IV., ktorým táto rozhodla o vyplácaní starobného dôchodku v sume 293,00 eur mesačne od 10.\nseptembra 2018 a súčasne o odňatí invalidného dôchodku v sume 140,70 eur mesačne od 04. januára\n2019. V tomto smere najvyšší súd uvádza, že výška invalidného dôchodku sporná nebola (navyše\nrozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku z 29. januára 2014 prešlo testom zákonnosti v rámci\nsúdneho prieskumu - bližšie pozri rozsudok najvyššieho súdu z 28. júna 2016, sp. zn. 1So/132/2014 v\nspojení s rozsudkom krajského súdu z 03. júla 2014, sp. zn. 1Sd/40/2014). Suma starobného dôchodku\naj vzhľadom na predchádzajúce body tohto rozsudku bola vypočítaná správne. Za tohto stavu potom\nžalovaná správne postupovala, keď v súlade s § 81 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. (upravujúceho\nsúbeh nárokov na výplatu dôchodkových dávok) rozhodla o odňatí invalidného dôchodku a vyplácaní\nstarobného dôchodku (keďže suma invalidného dôchodku bola nižšia ako suma starobného dôchodku).\n46. V priebehu konania žalobca tiež namietal, že mu nebolo zohľadnené obdobie starostlivosti o blízke\nosoby (rodičov). Z podanej žiadosti o starobný dôchodok vyplýva, že sa malo jednať o obdobie od 01.\njanuára 2001 do 29. marca 2011. V zmysle žalovanou obstaraného potvrdenia o poberaní peňažného\npríspevku na opatrovanie od príslušného úradu práce z 22. októbra 2018 bolo zistené, že žalobca bol\npoberateľom peňažného príspevku na opatrovanie v období od 01. júna 2005 do 31. decembra 2008 a\nod 01. januára 2009 do 31. marca 2009. Žalovaná v tomto smere zohľadnila obdobie od 01. augusta\n2006 do 31. marca 2009, keďže zákonom č. 310/2006 Z.z. účinným od 01. augusta 2006 došlo ku zmene\nosobného rozsahu dôchodkového poistenia (§ 15 ods. 1 písm. e/ zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona\nč. 310/2006 Z.z.).\n\n47. K žalobcom namietanej diskriminácii, najvyšší súd uvádza, že systém sociálneho zabezpečenia\nv Slovenskej republike je založený na troch pilieroch, ktorými sú poisťovací systém, systém štátnej\nsociálnej podpory a systém sociálnej pomoci. Poisťovací systém je príspevkovým systémom viažucim sa\nna výkon ekonomickej činnosti umožňujúcej fyzickej osobe byť poistencom, a teda aj plniť si povinnosti\nsúvisiace s odvodovými povinnosťami pre prípad vzniku sociálnej udalosti, v dôsledku ktorej dochádza\nk strate výkonu zárobkovej činnosti. Účastník poistného vzťahu teda nárok na dávku za predpokladu, že\nsi platí poistné (prípadne za neho platí poistné štát - napríklad poistné na starobné poistenie). V tomto\nsystéme sa uplatňuje predovšetkým princíp zásluhovosti. Systém štátnej sociálnej podpory je systém,\nv rámci ktorého, ak nastane určitá a štátom uznaná sociálna situácia sa poskytnú štátne dávky. Na\nrozdiel od poisťovacieho systému sa nevyžaduje plnenie odvodovej povinnosti, nárok na tento typ dávky\nnie je podmienený účasťou na sociálno-poisťovacích právnych vzťahoch a ani príjmovými pomermi\noprávnených osôb; platí zásada rovnakého zabezpečenia pre všetkých, t.j. uplatňuje sa predovšetkým\nprincíp rovnakosti. Systém sociálnej pomoci vychádza predovšetkým z príjmových pomerov, ide o tzv.\ntestované dávky poskytované tým osobám, ktoré to vzhľadom na svoju sociálnu a ekonomickú situáciu\nreálne potrebujú. Účel tohto systému spočíva v sociálnej pomoci a to tak, aby príjemcu tejto pomoci\na jeho spoločenské prostredie čo možno najviac podnecovali k aktívnemu riešeniu nepriaznivej tak\nsociálnej, ako aj materiálnej situácie. V tomto type systému sa uplatňuje princíp subsidiarity, čo znamená,\nže sociálna pomoc sa poskytne iba tomu, kto si nevie pomôcť sám alebo nedostáva potrebnú pomoc z\ninej strany. Uplatňuje sa princíp potrebnosti.\n48. Z hľadiska ústavného možno subsumovať danú problematiku pod kategóriu základných práv a\nslobôd druhej generácie, ktoré sú z hľadiska slovenského ústavného práva zaradené v Piatom oddiele,\nDruhej hlavy Ústavy Slovenskej republiky a nazvanom Hospodárske, sociálne a kultúrne práva, ktoré\nvyžadujú skôr intervenciu štátu než jeho zdržanie sa (oproti základným právam a slobodám generácie\nprvej), a to za účelom zabezpečenia (v kontexte prejednávaného prípadu) predovšetkým materiálnej\nstránky jednotlivca. V porovnaní s prvou generáciou ľudských práv konkrétna podoba a podmienky\nuplatnenia práv druhej generácie podliehajú podstatne širšej miere uváženia zákonodarcu v závislosti\nod ekonomickej situácie štátu, či aktuálnej hospodárskej, sociálnej alebo kultúrnej politiky. Uvedené sa\npotom zásadne prejavuje v obsahu a v rozsahu týchto práv. Z vyššie citovaného Článku 51 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky vyplýva, že domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38 až 42 a čl.\n44 až 46 tejto ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú. V kontexte\ns Článkom 39 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého občania majú právo na primerané hmotné\nzabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa (ods. 1) Ústava Slovenskej\nrepubliky splnomocnila zákonodarcu, aby zákonom (zákonmi) bližšie upravil samotnú realizáciu týchto\nústavných práv (ods. 5). Týmito zákonmi sú najmä zákon č. 461/2003 Z.z., ale aj Zákonník práce (zákon\nč. 311/2001 Z.z.), zákon č. 43/2004 Z.z. o starobnom dôchodkovom sporení, zákon č. 650/2004 Z.z. o\ndoplnkovom dôchodkovom sporení, zákon č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení, zákon č. 577/2004\nZ.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o\núhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, zákon č. 417/2013 Z.z. o pomoci\nv hmotnej núdzi, zákon č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného\npostihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách,\nzákon č. 601/2003 Z.z. o životnom minime, zákony upravujúce príspevky (štátu) na podporu starostlivosti\na výchovy dieťaťa v (náhradnej) rodine. Vzhľadom na uvedené, možno konštatovať, že esenciálny obsah\nsociálnych práv nie je zaručený ústavou, ale zákonom, t. j. zákonná právna úprava ustanovuje obsah a\nrozsah práva jednotlivca na sociálne zabezpečenie a zaručuje aj jeho uplatnenie. Zároveň je potrebné\ndodať, že táto skutočnosť neznamená svojvôľu zákonodarcu pri tvorbe právnych predpisov v sociálnej\noblasti, keďže i v týchto prípadoch je nutné rešpektovať ústavné princípy a požiadavky ochrany ďalších\nhodnôt, na ktorých je Ústava Slovenskej republiky založená a ktoré chráni.\n49. Ústavný súd sa otázkou rovnosti v právach [čo znamená jednak vylúčenie svojvôle pri odlišovaní\nsubjektov a práv a jednak zákaz diskriminácie ako imanentnej súčasti právneho štátu (článok 1 ods.\n1 Ústavy Slovenskej republiky)] zaoberal už v celom rade svojich predchádzajúcich rozhodnutí (m. m.\nPL. ÚS 3/04, PL. ÚS 1/2012). Stotožnil sa v nich s chápaním rovnosti, ako ju vyjadril Ústavný súd\nČSFR vo svojom náleze z 08. októbra 1992, sp. zn. PL. ÚS 22/92 (publikovanom pod č. 11 Zbierky\nuznesení a nálezov Ústavného súdu ČSFR). Ústavný súd ČSFR v ňom poňal rovnosť ako kategóriu\nrelatívnu, ktorá vyžaduje odstránenie neodôvodnených rozdielov. Zásadu rovnosti v právach je potrebné\nchápať tak, že právne rozlišovanie v prístupe k určitým právam nesmie byť prejavom ľubovôle; nevyplýva\n\nz nej však záver, že by každému muselo byť priznané akékoľvek právo. Princíp rovnosti preto treba\ninterpretovať z dvojakého pohľadu. Prvý je daný požiadavkou vylúčenia ľubovôle v postupe zákonodarcu\npri odlišovaní skupín subjektov, a nie práv, druhý potom požiadavkou ústavnoprávnej akceptovateľnosti\nhľadísk odlišovania, t.j. neprípustnosti dotknutia niektorého zo základných práv a slobôd odlišovaním\nsubjektov a práv zo strany zákonodarcu. Z pohľadu rovnosti síce nevyplýva požiadavka všeobecnej\nrovnosti každého s každým, vyplýva z nej však požiadavka, aby právo bezdôvodne nezvýhodňovalo\nani neznevýhodňovalo jedných pred druhými. Ústavný poriadok teda pripúšťa aj zákonom založenú\nnerovnosť, pokiaľ sú na to ústavne akceptovateľné dôvody. Všeobecným pravidlom o rovnosti je\nustanovenie článku 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého cit.: „Základné práva a slobody\nsa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru\na náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo\netnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať,\nzvýhodňovať alebo znevýhodňovať.“ Uvedené ustanovenie vo svojej podstate predstavuje rovnosť\nvšetkých ľudí pred zákonom s tým, že všetky štátne orgány zabezpečujúce výkon štátnej moci musia\nk jednotlivcom, ich právam a slobodám plynúcim z ústavy pristupovať z hľadiska ich uskutočňovania a\nochrany rovnako, bez ohľadu na okolnosti predpokladané ústavou (pohlavie, rasa, farba pleti, jazyk a\npod.). V tomto zmysle nemožno nikoho pre tieto okolnosti (dôvody) poškodzovať, zvýhodňovať alebo\nznevýhodňovať na právach a slobodách, ktoré mu ústava priznáva. Štát síce môže formou zákona v\nzáujme zabezpečovania svojich funkcií poskytnúť určitej skupine ľudí viac výhod (oprávnení) ako inej\n(napríklad vo vzťahu k určitej skupine poistencov zachovanie možnosti skoršieho odchodu do dôchodku;\n§ 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.), avšak nemôže tak urobiť ľubovoľne, musí rešpektovať obsah\nústavy, jej zmysel, ako aj princípy demokratickej spoločnosti a zároveň prvok odlišnosti musí uplatniť vo\nvzťahu k všetkým prípadom / subjektom, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky.\n50. Zákaz diskriminácie má v sebe už z povahy veci zakomponovaný určitý aspekt porovnávania a v\nnajvšeobecnejšej rovine ho možno vymedziť ako zákaz neospravedlniteľného rozličného zaobchádzania\nna základe určitého kritéria, ktoré nesmie byť na ujmu. Ak by absentoval diskriminačný dôvod, nemožno\nhovoriť o porušení zákazu diskriminácie. V tejto súvislosti najvyšší súd uvádza, že zákon č. 461/2003\nZ.z. vo svojich ustanoveniach (okrem iného) upravuje podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok;\ntieto podmienky sú stanovené jasne a sú všeobecne aplikovateľné na každého občana patriaceho do tej\nistej homogénnej skupiny poistencov, t.j. poistencov nachádzajúcich sa v porovnateľnej situácii. Každá\nfyzická osoba (poistenec) má v prípade splnenia zákonom ustanovených podmienok nárok na výplatu\ndôchodkovej dávky, ktorej výška je výrazne ovplyvnená aj počtom odpracovaných rokov, výškou mzdy a\naktuálnou dôchodkovou hodnotou. Žalobca po dovŕšení dôchodkového veku si požiadal na predpísanom\ntlačive o starobný dôchodok, ktorý mu bol aj priznaný. Žalovaná pri jeho výpočte postupovala v súlade s\npríslušnými ustanoveniami zákona č. 461/2003 Z.z., zohľadnila všetky relevantné a na vec sa vzťahujúce\ninformácie (primárne evidenčné listy dôchodkového zabezpečenia, z ktorých vyplývalo tak obdobie\ndôchodkového poistenia, ako aj osobný vymeriavací základ), pričom rovnaký postup by žalovaná zvolila\nvo vzťahu ku všetkým poistencom, ktorí by sa nachádzali v situácii porovnateľnej so žalobcom.\n51. Žiadosť žalobcu o vrátenie už zaplatenej sumy na účet žalovanej vo výške 297,- eur nie je predmetom\ntohto konania a najvyššiemu súdu neprináleží sa touto žiadosťou zaoberať.\n52. V závere súd len poukazuje na tú skutočnosť, že žalobca na jednej strane namieta (nízku) výšku\nstarobného dôchodku, avšak na strane druhej sám uznáva, že ako podnikateľ cit.: „ (...) platil odvody\nhoci minimálne (...)“.\n53. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší súd nepovažoval kasačnú sťažnosť žalobcu za dôvodnú, a\npreto ju podľa § 461 SSP zamietol.\n54. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní\núspech nemal, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanej ich\nnepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta prvá SSP).\n55. Toto rozhodnutie prijal najvyšší súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2Sa/9/2019", "guid": "605844d0-368e-4bf4-b940-0318e512df27:a6d6f978-4645-4110-b0ad-1d10d1550e6e", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}