{"guid": "42b65f13-162d-4e06-978b-7d9f47293e6b:81054e0d-a4d9-4ee9-bf42-42ea016b6396", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:8018200718.1", "spisova_znacka": "7Sk/4/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sk/4/2020 z 16. 12. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 16. decembra 2020, sp. zn. 7Sk/4/2020, ECLI:SK:NSSR:2020:8018200718.1", "identifikacne_cislo": "8018200718", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Alena Adamcová", "sudca_id": 143, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-alena-adamcova-143", "datum_vydania": "2020-12-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-71", "nazov": "§ 71 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-71", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-71"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-71"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/81054e0d-a4d9-4ee9-bf42-42ea016b6396", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:8018200718.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:8018200718.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:8018200718.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sk/4/2020\n8018200718\n16. 12. 2020\nJUDr. Alena Adamcová\nECLI:SK:NSSR:2020:8018200718.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Adamcovej a\nčleniek senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD., v právnej veci žalobcu: S.\nZ., nar. XX. O. XXXX, bytom Ľ. XXX, právne zast. JUDr. Martinom Timkom, advokátom so sídlom Hlavná\n23, Prešov, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava,\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 09. októbra 2018, č. XXX XXX XXXX X, o\nkasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 14. augusta 2019, č.k.\n2Sa/31/2018-32, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa\n14. augusta 2019, č.k. 2Sa/31/2018-32, z a m i e t a.\nII. Najvyšší súd Slovenskej republiky žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na úplnú náhradu\ntrov kasačného konania.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred krajským súdom\n1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) právoplatným rozsudkom č.k. 2Sa/31/2018-32 zo\ndňa 14. augusta 2019 postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c) a d) zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho\nsúdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovanej zo dňa 09. októbra 2018, č. XXX\nXXX XXXX X (ďalej len „rozhodnutie žalovanej“) a prvostupňové rozhodnutie žalovanej zo dňa 18. júla\n2018, č. XXX XXX XXXX X (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) a vec vrátil žalovanej na ďalšie\nkonanie. Predmetným rozhodnutím žalovaná ako odvolací orgán zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila\nprvostupňové rozhodnutie, ktorým bola žalobcovi zamietnutá žiadosť o invalidný dôchodok zo dňa\n04. júna 2018, pretože podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne,\npobočka Prešov zo dňa 04. júna 2018 nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom\npoistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 461/2003 Z.z.“). Miera poklesu schopnosti\nvykonávať zárobkovú činnosť u neho bola stanovená posudkovým lekárom na 10 %.\n2. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že na základe podaného odvolania žalobcu proti\nprvostupňovému rozhodnutiu bol jeho zdravotný stav opätovne posúdený posudkovým lekárom\nsociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov dňa 20. augusta 2018, kedy posudkový lekár\nzotrval na pôvodnom posudku, nevyhovel odvolaniu žalobcu a predložil kompletný spisový materiál\nposudkovému lekárovi sociálneho poistenia žalovanej. Posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej\nposúdil zdravotný stav žalobcu dňa 04. októbra 2018 s nasledovným záverom: ,,u účastníka konania\npodľa zdravotnej dokumentácie v roku 2005 došlo k náhlej strate sluchu vľavo. Napriek infúznej\n\nvasodilatačnej liečbe, nedošlo k zlepšeniu sluchu na ľavom uchu. Aktuálnym ORL vyšetrením účastníka\nkonania je dokumentovaná obojstranná percepčná porucha sluchu, s celkovou stratou sluchu 27,7\n% podľa Fowlera (vľavo 100 %, vpravo 3,6 %). Uvedená ľahká porucha sluchu u účastníka konania\nzodpovedá miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 10 % v porovnaní so zdravou\nfyzickou osobou.“ Posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka\nPrešov zo dňa 04. júna 2018 bol podľa posudkového lekára sociálneho poistenia žalovanej správny.\nMiera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu je naďalej 10 % v porovnaní so zdravou\nfyzickou osobou. V odvolacom konaní bolo lekárskymi správami z ORL vyšetrení zo dňa 22. júla 2013\na zo dňa 31. mája 2018 preukázané, že rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu žalobcu, choroby\nzmyslových orgánov, sluch, obojstranná ľahká nedoslýchavosť (25 % podľa Fowlera, 30 - 40 dB) - podľa\nkapitoly VII. oddielu B, položky 6 prílohy č. 4 k zák. č. 461/2003 Z.z., zodpovedá miera poklesu schopnosti\nvykonávať zárobkovú činnosť 10 %.\n3. Žalovaná v napadnutom rozhodnutí poukázala na to, že v odvolacom konaní, ako aj po opätovnom\nposúdení zdravotného stavu žalobcu podľa predložených odborných lekárskych správ a diagnostických\nzáverov odborných lekárov posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej vyhodnotil zdravotný stav\nžalobcu a celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pričom určil mieru poklesu\nschopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 10 %, a preto žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1\nzák. č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať\nzárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa názoru žalovanej\nžalobca v odvolacom konaní nepredložil dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť posúdenia jeho\nzdravotného stavu a následného rozhodnutia o jeho nároku na invalidný dôchodok.\n4. Krajský súd s poukazom na obsah posudkového spisu, ako aj administratívneho spisu mal za to,\nže skutkový stav ohľadom zistenia zdravotného postihnutia žalobcu nebol dostatočne zistený, ako aj\nvydané rozhodnutia žalovanej neboli vydané v súlade s ustanoveniami zák. č. 461/2003 Z.z.\n5. Po preskúmaní rozhodnutí a posúdení záverov posudkových lekárov sociálneho poistenia Sociálnej\npoisťovne tak pobočky Prešov, ako aj žalovanej mal krajský súd za to, že posudkoví lekári sa\ndostatočným spôsobom nevysporiadali s aktuálnymi nálezmi odborných lekárov ORL, ktoré bezpochyby\npreukazujú a dokumentujú u žalobcu 100 % - tnú hluchotu na ľavom uchu tak, ako to vyplýva z odborných\nnálezov, ktoré žalobca predložil jednak ku žiadosti o priznanie invalidného dôchodku, ako aj následne\nv odvolacom konaní. Uvedené skutočnosti mal krajský súd za preukázané už odborným lekárskym\nnálezom zo dňa 30. augusta 2005, t.j. lekárska správa po prijatí žalobcu na oddelenie ORL pre náhlu\npercepčnú poruchu sluchu vľavo, kde je uvedený v závere tohto odborného lekárskeho nálezu ako\nhypacusis perceptiva I.sin. gradus gravis - praktická hluchota.\n6. Z odborného lekárskeho nálezu z 15. januára 2018 vyplýva diagnóza H90.4 hluchota vľavo. Z odbornej\nlekárskej správy príjmovej otorinolaryngologickej ambulancie zo dňa 16. januára 2018 vyplýva, že ide\no pacienta, u ktorého audiogram aj ASSR svedčí pre hluchotu vľavo. Bol odporúčaný MRI mozgu a\nVNG, kde na základe uvedených vyšetrení bol vypracovaný audiogram a podľa Fowlera bol záver H90.3\n1.DX 3,6 percenta, I.sin 100 % CSS: 27,7 %, diagnóza v závere uvedená ako hypacusis perceptiva\npancochlearis I.sin. GR gravis - surditas I.sin. hypacusis perceptiva basocochlearis I.dx. incip.\n7. Aj z posledného posúdenia zdravotného stavu posudkovou lekárkou v odbornom lekárskom posudku\nje uvedené, že podľa zdravotnej dokumentácie u žalobcu došlo v roku 2005 k náhlej strate sluchu\nvľavo napriek infúznej vasodilatačnej liečbe nedošlo k zlepšeniu sluchu na ľavom uchu, aktuálne ORL\nvyšetrením je dokumentovaná obojstranná percepčná porucha sluchu s celkovou stratou sluchu 27,7 %\npodľa Fowlera (vľavo 100 %, vpravo 3,6 %), pričom s uvedeným záverom sa krajský súd v zdravotnej\ndokumentácii žalobcu nestretol, ale je uvedený záver, že ide o úplnú hluchotu ľavého ucha, teda 100 %\na vpravo 3,6 %, čo bolo dokumentované odbornými lekárskymi nálezmi z januára 2018. Z posledného\nlekárskeho nálezu, ktorý predložil žalobca na pojednávaní pred krajským súdom vyplýva, že u žalobcu je\nako diagnóza H90.4 surditas I.sin podľa prahového audiogramu hluchota vľavo so záverom normogramu\nI.sin hluchota z 12. augusta 2019 je odborný lekársky nález, pričom z audiogramu zo dňa 12. augusta\n2019 vyplýva, že strata sluchu podľa Fowlera je 7,0 %, čo sa týka zdravého pravého ucha.\n8. Uvedené závery odborných lekárskych správ odborných lekárov z ORL oddelenia nasvedčujú tomu,\nže zdravotný stav posúdili posudkoví lekári žalovanej nie v súlade so závermi odborných lekárov.\n\nNikde v odborných lekárskych správach krajský súd nenašiel záver, že ide u žalobcu o obojstrannú\nľahkú nedoslýchavosť. Vo všetkých odborných lekárskych nálezoch je záver odborných lekárov, že ide\nu žalobcu o 100 % hluchotu ľavého ucha, pričom pravé ucho bolo v januári 2018 na 3,6 % podľa\naudiogramu a v auguste 2019 bol už konštatovaný záver podľa audiogramu na 7,0 %. Čo sa týka záveru\na posúdenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia so záverom na 10 %, ktoré bolo u žalobcu zaradené\npodľa prílohy č. 4 pod kapitolu VII. zmyslových orgánov, oddelenie B, sluch, položka 6 obojstranná ľahká\nnedoslýchavosť 25 % podľa Fowlera mal krajský súd za to, že uvedené posúdenie posudkovými lekármi\nbolo nedostatočné s dôrazom na závery odborných lekárskych nálezov, ktoré mal krajský súd, ako aj\nposudkoví lekári pri posúdení zdravotného stavu žalobcu k dispozícii.\n9. Pokiaľ zdravotný stav žalobcu nebol posúdený v zmysle príslušných odborných lekárskych nálezov,\nktoré mali posudkoví lekári pri posúdení k dispozícii, nemal krajský súd inú možnosť, ako uvedené\nrozhodnutia žalovanej, ktoré vychádzali z nesprávnych posúdení posudkovými lekármi zrušiť a vec jej\nvrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n10. V danom prípade mal krajský súd za to, že posudkoví lekári žalovanej neposúdili zdravotný stav v\ndôsledku 100 % hluchoty ľavého ucha u žalobcu správne, preto po dôkladnom preskúmaní rozhodnutí\nsprávnych orgánov tieto zrušil z dôvodu, že nebol dostatočne zistený skutkový stav a rozhodnutia sa\nstali nepreskúmateľnými pre nedostatočné zdôvodnenie záverov správnych orgánov.\n11. S poukazom na § 153 ods. 5 zák. č. 461/2003 Z.z. krajský súd zdôraznil, že lekársku\nposudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový\nlekár sociálneho poistenia ústredia, pričom posudkový lekár posudzuje na účely sociálneho poistenia\npri kontrolných lekárskych prehliadkach zdravotný stav, schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť a\npracovnú schopnosť poistenca a poškodeného podľa predložených odborných lekárskych nálezov, ktoré\nmá posudkový lekár k dispozícii. Posudkový lekár na základe uvedených skutočností vypracováva\nposudok, ktorý je hodnoverným podkladom pre rozhodnutie základnej zložky sociálnej poisťovne, a to\npobočky, ktorá vydáva ako organizačná zložka rozhodnutie, ktoré je náležite odôvodnené s poukazom\nna príslušné ustanovenia § 209 ods. 1 až 6 zák. č. 461/2003 Z.z. Rozhodnutie organizačnej zložky\nsociálnej poisťovne pritom musí obsahovať odôvodnenie, ako aj skutočnosti, ktoré boli podkladom\nna rozhodnutie, pričom správny orgán uvedie, akými úvahami bola vedená organizačná zložka pri\nhodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala. Z uvedených\nposúdení posudkových lekárov podľa názoru krajského súdu však neboli vypracované dostatočné\npodklady pre správne rozhodnutie správnych orgánov.\n12. O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 167 SSP a žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech,\nsúd priznal úplnú náhradu trov konania voči žalovanej.\nII.\nKasačná sťažnosť\n13. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote s poukazom na § 440 ods. 1 písm. g)\nSSP kasačnú sťažnosť, lebo s právnym posúdením a odôvodnením krajského súdu sa nestotožnila.\nUviedla, že na základe žiadosti žalobcu zo dňa 04. júna 2018 mu bola zamietnutá žiadosť o invalidný\ndôchodok podľa § 70 zák. č. 461/2003 Z.z., pretože podľa posudku posudkového lekára sociálneho\npoistenia žalovanej, pobočky Prešov zo dňa 04. júna 2018 nie je žalobca invalidný podľa § 71 ods. 1\nzák. č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať\nzárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti\nvykonávať zárobkovú činnosť žalobcu bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 10 %.\nŽalovaná zotrvala na správnosti posúdenia zdravotného stavu žalobcu.\n14. Žalovaná uviedla, že vyšetrením sluchu, t.j. audiometria, sa vyšetruje schopnosť počuť a rozoznávať\nzvuky a vyšetruje sa hranica počuteľných zvukov, výsledkom je záznam, tzv. audiogram. Pri audiometrii\nsa vyšetrujú obidve uši osobitne a každé ucho má svoj vlastný audiogram. Po vyšetrení sa vyhodnotí\ncelková strata sluchu, teda strata sluchu oboch uší, ktorá ,,odzrkadľuje” poruchu funkcie sluchu. Podľa\nvšeobecného posudkového hľadiska uvedeného v prílohe č. 4 k zák. č. 461/2003 Z.z., v kapitole VII.\nchoroby zmyslových orgánov, oddiely B - sluch, sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú\nčinnosť určí podľa miery zníženia sluchu pre reč, prítomnosti ušných šelestov, bolestí, porúch rovnováhy,\n\nzávratov alebo porúch reči. Porucha sluchu sa hodnotí v % podľa Fowlera. Jedná sa o hodnotenie\ncelkovej straty sluchu obojstrannej, nie jednostrannej.\n15. Strata sluchu na jednom uchu, aj keď je 100 %, teda jednostranná hluchota, je posudkovo\nnevýznamná, nakoľko uši sú párový orgán. Pri jednostrannej hluchote nestráca pacient schopnosť\nvnímať zvuky alebo reč, nakoľko počuje na druhé ucho. Z uvedeného dôvodu sa v kapitole VII.\nChoroby zmyslových orgánov, oddiely B, sluch, uvádza len posudkovo významná obojstranná strata\nsluchu ako: obojstranná úplná hluchota s celkovou stratou sluchu 100 % podľa Fowlera, obojstranná\npraktická hluchota s celkovou stratou sluchu viac ako 85 % až 90 % podľa Fowlera, obojstranná\nťažká nedoslýchavosť s celkovou stratou sluchu 80 % podľa Fowlera, obojstranná stredne ťažká\nnedoslýchavosť s celkovou stratou sluchu 55 % podľa Fowlera, obojstranná ľahká nedoslýchavosť s\ncelkovou stratou sluchu 25 % podľa Fowlera.\n16. Z anamnestických údajov vyplýva, že u žalobcu došlo v roku 2005 k náhlej idiopatickej strate sluchu\nna ľavom uchu. Bol hospitalizovaný za účelom infúznej vasodilatačnej liečby. Napriek liečbe nedošlo k\npodstatnému zlepšeniu sluchu na ľavom uchu.\n17. Podľa ORL vyšetrenia zo dňa 22. júla 2013 sa u žalobcu jedná o jednostrannú stratu sluchu s\nneobmedzenou sluchovou schopnosťou na druhej strane. Strata sluchu na pravom uchu bola minimálna,\nt.j. 2,8 % podľa Fowlera a na ľavom uchu 88,2 % podľa Fowlera, obojstranná porucha sluchu alebo tzv.\ncelková strata sluchu bola 24,2 % podľa Fowlera.\n18. Podľa ORL vyšetrenia zo dňa 31. mája 2018 je u žalobcu dokumentovaná progresia straty sluchu, na\npravom uchu 3,6 % podľa Fowlera a na ľavom uchu 100 % podľa Fowlera, obojstranná porucha sluchu\nalebo tzv. celková strata sluchu predstavovala 27,7 % podľa Fowlera.\n19. Vzhľadom na doložené odborné lekárske nálezy je porucha sluchu žalobcu, s celkovou stratou sluchu\n24,2 % aj s celkovou stratou sluchu 27,7 %, čo zodpovedá obojstrannej ľahkej nedoslýchavosti podľa\nprílohy č. 4 k zák. č. 461/2003 Z.z. so zaradením do kapitoly VII. choroby zmyslových orgánov, oddielu\nB, sluch, položky 6, obojstranná ľahká nedoslýchavosť s celkovou stratou sluchu 25 % podľa Fowlera,\ns mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 10 %.\n20. K právnemu názoru krajského súdu vyjadrenému v bode 25 napadnutého rozsudku žalovaná uviedla,\nže podľa § 135 ods. 1 SSP je na rozhodnutie správneho súdu rozhodujúci stav v čase právoplatnosti\nrozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Odborný\nnález potvrdzujúci u žalobcu hluchotu ľavého ucha (audiogram 7,0 %) je z augusta 2019, pričom pre\nrozhodnutie správneho orgánu bol rozhodujúci stav v júli 2018 a pre odvolací orgán v októbri 2018.\nŽalobca predložil krajskému súdu na pojednávaní súdu dňa 14. augusta 2019 vyšetrenie audiogramu\nzo dňa 12. augusta 2019, ktoré nemohla žalovaná posúdiť, pretože v čase rozhodovania ho nemala k\ndispozícii. Zdravotný stav žalobcu bol posúdený posudkovými lekármi sociálneho poistenia žalovanej v\npredchádzajúcich konaniach medicínsky správne a v súlade s platnými právnymi predpismi.\n21. V zmysle uvedeného mala žalovaná za to, že o žiadosti žalobcu zo dňa 04. júna 2018 o priznanie\ninvalidného dôchodku bolo rozhodnuté správne a tak rozhodnutia žalovanej boli vydané v súlade s\nplatnými právnymi predpismi o sociálnom poistení a na základe správne a dostatočne posúdeného\nzdravotného stavu žalobcu platného v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy v súlade\ns § 135 ods. 1 SSP.\n22. Žalovaná namietala uloženú povinnosť zaplatiť trovy konania, nakoľko o zamietnutí žiadosti o\npriznanie invalidného dôchodku rozhodla v súlade s príslušnými právnymi predpismi o sociálnom\npoistení.\n23. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaná navrhla, aby kasačný súd rozsudok krajského súdu\nzrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nIII.\nVyjadrenie ku kasačnej sťažnosti\n\n24. Žalobca vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že má za to, že krajský súd o predmetnej\nveci správne rozhodol a rozhodnutie náležitým spôsobom riadne, systematicky a presvedčivo odôvodnil.\n25. Prvostupňový správny orgán a žalovaná sa vo svojich rozhodnutiach žiadnym spôsobom\nnevysporiadali s otázkou aplikácie ustanovení príslušných právnych predpisov pri vyhodnocovaní\nkonkrétneho prípadu invalidity žalobcu. Neobstojí ani argumentácia žalovanej obsiahnutá v odôvodnení\nkasačnej sťažnosti, podľa ktorej jednostranná, aj keď 100 % hluchota, je posudkovo nevýznamná,\nkeďže pri nej pacient nestráca schopnosť vnímať zvuky alebo reč, nakoľko počuje na druhé ucho.\nV konaní pred krajským súdom žalobca opakovane konštatoval stratu schopnosti priestorovo vnímať\nzvuk, určiť smer zdroja zvuku a náchylnosť prepočuť konverzáciu alebo mať problémy s konverzáciou\npodľa smeru zvuku. Uvedené skutočnosti vzal do úvahy pri svojom rozhodovaní aj krajský súd, ktorý\nv súlade s právnym názorom žalobcu konštatoval nedostatočne zistený skutkový stav veci zo strany\nprvostupňového správneho orgánu a žalovanej.\n26. Podľa názoru žalobcu došlo pri rozhodovaní prvostupňového správneho orgánu k mechanickej\naplikácii ustanovení príslušného zákona bez zváženia osobitostí žalovaného prípadu v porovnaní s\nprípadmi predpokladanými výslovným znením zákona. Zák. č. 461/2003 Z.z. v § 71 ods. 9 ukladá v\nprípade, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého\nzdravotného stavu, určiť mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa\ntakého zdravotného postihnutia uvedeného v prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac\nporovnateľné. Prvostupňový správny orgán ani žalovaná vo svojich rozhodnutiach žiadnym spôsobom\nnešpecifikovali, akým myšlienkovým postupom dospeli k záveru o porovnateľnosti funkčného dopadu\nzdravotného postihnutia žalobcu k funkčnému dopadu konkrétneho zdravotného postihnutia výslovne\nuvedeného v prílohe zákona. Argument žalovanej o bezvýznamnosti jednostrannej hluchoty, ako\naj prirovnanie k najľahšej forme obojstrannej nedoslýchavosti nemôže obstáť vo svetle žalobcom\ndeklarovaných, vyššie špecifikovaných vplyvoch jeho zdravotného postihnutia na schopnosť vykonávať\nzárobkovú činnosť, či dokonca bežné úkony každodenného života. S týmto názorom žalobcu sa\nstotožnil aj krajský súd, keď v bode 25 napadnutého rozsudku konštatoval nedostatočnosť posúdenia\nzdravotného stavu zo strany posudkových lekárov.\n27. K argumentu žalovanej obsiahnutému v kasačnej sťažnosti o neprípustnosti dôkazu v podobe\nodborného nálezu datovaného na august 2019 žalobca uviedol, že odkaz krajského súdu na uvedený\nodborný nález slúžil ako podporný argument a nie ako dôkaz, na ktorom stojí samotné rozhodnutie\nkrajského súdu. Podľa názoru žalobcu by krajský súd aj bez poukazu na uvedený odborný nález\nčasovo nekorešpondujúci s rozhodovaním prvostupňového orgánu dospel k rovnakému právnemu\nzáveru dostatočne zdôvodnenému v napadnutom rozsudku.\n28. Žalobca sa správnou žalobou domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovanej z dôvodu\njeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov a nedostatočne zistený skutkový stav veci. Dôvodom\npodania žaloby, ako aj dôvodom napadnutého rozhodnutia krajského súdu je najmä nedostatočné\nodôvodnenie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a žalovanej, ktoré nie je spôsobilé spĺňať\npodmienku náležitého zistenia skutkového stavu právnej veci. Podľa názoru žalobcu boli prvostupňový\nsprávny orgán a žalovaná povinní vo svojom rozhodnutí vyčerpávajúcim spôsobom odôvodniť a objasniť\npostup podľa § 71 ods. 9 zák. č. 461/2003 Z.z. a myšlienkový pochod vedúci k prijatiu toho ktorého\nzáveru, a to o to skôr, že v predmetnej právnej veci sa jedná o problematiku invalidity a zdravotného\npostihnutia.\n29. Z uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť žalovanej ako nedôvodnú\nzamietol a žalobcovi priznal náhradu trov kasačného konania.\nIV.\nPrávne posúdenie kasačným súdom\n30. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) postupom podľa § 452 ods. 1\nSSP v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a po zistení, že kasačnú sťažnosť\npodala sťažovateľka včas (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP), preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním,\nktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednohlasne (§ 464 v spojení s § 139 ods. 4 SSP) dospel k záveru,\nže kasačnej sťažnosti nemožno priznať úspech.\n\n31. Kasačný súd rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) s tým, že deň vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR.\nRozsudok bol verejne vyhlásený 16. decembra 2020 (§ 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP).\n32. Podľa § 454 SSP na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu.\n33. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je\ndôvodná.\n34. Úlohou správneho súdu bolo posúdiť, či v predmetnej veci boli splnené zákonné podmienky pre\nzamietnutie žiadosti žalobcu, ktorou sa domáhal priznania invalidného dôchodku.\n35. Podľa § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný\nstav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako\n40 % v porovnaní so zdravou\nfyzickou osobou.\n36. Podľa § 71 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav,\nktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej\nvedy trvať dlhšie ako jeden rok.\n37. Podľa § 71 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje\nporovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo\nnepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti\nzdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada\nna zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa\nosobitného predpisu.\n38. Podľa § 71 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje\nna základe\na) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia\nliečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a\nb) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť\nvykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia\npracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.\n39. Podľa § 71 ods. 5 zák. č. 461/2003 Z.z miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je\nuvedená v prílohe č. 4.\n40. Podľa § 71 ods. 6 zák. č. 461/2003 Z.z miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v\npercentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo\nnepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.\n41. Podľa § 71 ods. 7 zák. č. 461/2003 Z.z jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať\nzárobkovú činnosť sa nesčítavajú.\n42. Podľa § 71 ods. 8 zák. č. 461/2003 Z.z mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť\nurčenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí\novplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza\nz predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti\nrekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom\nviacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.\n43. Podľa § 71 ods. 9 zák. č. 461/2003 Z.z., ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré\nje príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať\nzárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré\nje s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.\n\n44. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej, ktorým zamietla odvolanie\nžalobcu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu o priznanie\ninvalidného dôchodku, pretože podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej\npoisťovne, pobočka Prešov zo dňa 04. júna 2018 nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003\nZ.z., keď miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola u neho stanovená posudkovým\nlekárom na 10 %.\n45. Podmienkou vzniku nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. je invalidita\npoistenca.\n46. Z citovaného ustanovenia § 71 zák. č. 461/2003 Z.z. vyplýva, že pre uznanie invalidity sa vyžaduje\nnielen dlhodobosť nepriaznivého zdravotného stavu, ale súčasne musí ísť o taký nepriaznivý zdravotný\nstav, ktorý dlhodobo podľa poznatkov lekárskej vedy spôsobuje trvalý pokles schopnosti vykonávať\nzárobkovú činnosť v miere nad 40 %.\n47. Podkladom na vypracovanie posudku o invalidite sú okrem iného závery odborných lekárskych\nvyšetrení. Z odborného lekárskeho posudku musí byť zrejmé, z ktorých lekárskych nálezov posudkový\nlekár pri posudzovaní vychádzal a aké boli závery (zistenia) jednotlivých relevantných lekárskych\nvyšetrení, ktoré boli podkladom posúdenia.\n48. Samotný posudok o invalidite na účely § 70 zák. č. 461/2003 Z.z. je potom výsledkom\nposúdenia dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu, vrátane zváženia dlhodobosti jeho zhoršenia\na opätovného zlepšenia a jeho vplyvu na schopnosť poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, a to\nna základe zhrnutia a posúdenia jednotlivých nálezov odborných lekárskych vyšetrení, zhodnotenia\npriebehu ochorení pri súčasnom zohľadnení doterajších schopností, vrátane nadobudnutého vzdelania.\n49. Z dávkového spisu žalovanej vyplýva, že podkladom pre posúdenie zdravotného stavu žalobcu\na určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol lekársky posudok posudkového\nlekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Prešov zo dňa 04. júna 2018, ktorý dospel\nk záveru, že žalobca nie je invalidný, nakoľko má 10 % mieru poklesu. V lekárskom posudku bolo\nuvedené: ,,Aktuálne ORL vyšetrením je dokumentovaná obojstranná percepčná porucha sluchu, s\ncelkovou stratou sluchu 27,7 % podľa Fowlera (vľavo 100 %, vpravo 3,6 %). Podľa zákona č.\n461/2003 Z.z. o sociálnom poistení uvedená porucha sluchu zodpovedá miere poklesu schopnosti\nvykonávať zárobkovú činnosť 10 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.“ Z uvedeného dôvodu\nbola napadnutým rozhodnutím žalovanej zamietnutá jeho žiadosť o invalidný dôchodok. Proti tomuto\nrozhodnutiu podal žalobca odvolanie, na čo bol jeho zdravotný stav opätovne posúdený dňa 04. októbra\n2018 posudkovým lekárom sociálneho poistenia žalovanej s rovnakým záverom, keď bolo uvedené,\nže: ,,Aktuálnym ORL vyšetrením účastníka konania je dokumentovaná obojstranná percepčná porucha\nsluchu, s celkovou stratou sluchu 27,7 % podľa Fowlera (vľavo 100 %, vpravo 3,6 %). Podľa zákona č.\n461/2003 Z.z. o sociálnom poistení uvedená ľahká porucha sluchu zodpovedá miere poklesu schopnosti\nvykonávať zárobkovú činnosť 10 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.“.\n50. Posudkoví lekári sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Prešov a ústredia zhodne\ndospeli k záveru, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobcu sú podľa doložených lekárskych\nnálezov Choroby zmyslových orgánov sluch, obojstranná ľahká nedoslýchavosť (25 % podľa Fowlera,\n30 - 40 dB) podľa kapitoly VII. oddiel B, položky 6 prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z., pričom žalobcovi\nbola určená 10 % miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.\n51. Konštatovania posudkových lekárov žalovanej nemožno akceptovať ako presvedčivé a takéto\nposudkové závery nezodpovedajú kritériám upraveným v zák. č. 461/2003 Z.z., keďže posudkoví lekári\nsa riadne nevysporiadali so skutočnosťou, ako dospeli k predmetnému rozhodujúcemu zdravotnému\npostihnutiu a ani ako dospeli k určeniu miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť. V lekárskych\nsprávach posudkových lekárov žalovanej je iba uvedené, že je dokumentovaná obojstranná percepčná\nporucha sluchu, s celkovou stratou sluchu 27,7 % podľa Fowlera (vľavo 100 %, vpravo 3,6 %).\n52. Kasačný súd zhodne s krajským súdom poukazuje na to, že posudkový lekár vypracováva posudok,\nktorý musí byť hodnoverným podkladom pre rozhodnutie žalovanej, resp. jej pobočky, ktorá vydáva ako\n\norganizačná zložka rozhodnutie, ktoré musí byť náležite odôvodnené s poukazom na § 209 ods. 1 až\n6 zák. č. 461/2003 Z.z. Rozhodnutie organizačnej zložky sociálnej poisťovne pritom musí obsahovať\nodôvodnenie, ako aj skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, pričom správny orgán uvedie,\nakými úvahami bola vedená organizačná zložka pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov,\nna základe ktorých rozhodovala.\n53. Kasačný súd poukazuje na odsek 25 odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu, podľa\nktorého ,,Nikde v odborných lekárskych správach krajský súd nenašiel záver, že ide u žalobcu o\nobojstrannú ľahkú nedoslýchavosť. Uvedené posúdenie posudkovými lekármi bolo nedostatočné s\ndôrazom na závery odborných lekárskych nálezov, ktoré mal krajský súd, ako aj posudkoví lekári pri\nposúdení zdravotného stavu žalobcu k dispozícii.“\n54. Je povinnosťou žalovanej riadne sa vysporiadať s určením miery poklesu vykonávať zárobkovú\nčinnosť jednak v lekárskych posudkoch posudkových lekárov, ako aj vo svojom rozhodnutí. Účastník\nkonania musí z rozhodnutia správneho orgánu poznať zrozumiteľný dôvod, pre ktorý jeho žiadosť o\npriznanie invalidného dôchodku bola zamietnutá.\n55. K námietke žalovanej, že podľa § 135 ods. 1 SSP je na rozhodnutie správneho súdu rozhodujúci stav\nv čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej\nsprávy - pričom žalobca predložil krajskému súdu na pojednávaní súdu dňa 14. augusta 2019 vyšetrenie\naudiogramu zo dňa 12. augusta 2019, ktoré nemohla žalovaná posúdiť, pretože v čase rozhodovania\nho nemala k dispozícii - kasačný súd uvádza, že krajský súd v odseku 25 napadnutého rozsudku síce\npoukázal aj na lekárske vyšetrenie zo dňa 12. augusta 2019, ale závery tohto vyšetrenia neboli dôvodom\nzrušenia napadnutého rozhodnutia žalovanej.\n56. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považoval kasačný súd rozhodnutie krajského súdu za vecne\nsprávne, a preto rozhodol podľa § 461 SSP tak, že kasačnú sťažnosť žalovanej ako nedôvodnú zamietol.\n57. O trovách konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi\npriznal úplnú náhradu trov konania na kasačnom súde.\n58. Tento rozsudok kasačného súdu bol prijatý pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}