{"guid": "94d57bf3-05a9-4fc0-972b-9a4abba5e159:5143e7bb-6d4f-460c-abf8-877f06203996", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:8018200478.1", "spisova_znacka": "3Sžfk/16/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/16/2020 z 20. 5. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. mája 2020, sp. zn. 3Sžfk/16/2020, ECLI:SK:NSSR:2020:8018200478.1", "identifikacne_cislo": "8018200478", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2020-05-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-74.odsek-4", "nazov": "§ 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-74.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-74"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/563#paragraf-74"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5143e7bb-6d4f-460c-abf8-877f06203996", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:8018200478.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:8018200478.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:8018200478.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžfk/16/2020\n8018200478\n20. 05. 2020\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2020:8018200478.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.\nIvana Rumanu (spravodajca) a sudkýň JUDr. Eriky Čanádyovej a JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. v\nprávnej veci žalobcu: Miroslav Strachan, Nová Ľubovňa 722, IČO: 34 918 001, právne zastúpeného\nJUDr. Marcelom Kohútom, advokátom so sídlom Nám. sv. Egídia 95, Poprad, proti sťažovateľovi\n(pôvodne žalovanému): Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101185293/2018 zo dňa 18.06.2018, v konaní o\nkasačnej sťažnosti sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/68/2018-120 zo dňa\n08.10.2019, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/68/2018-120 zo dňa 8.\noktóbra 2019 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove podľa § 191 ods. 1 písm. d), e) zákona č. 162/2015\nZ. z. Správny súdny poriadok („SSP“) zrušil rozhodnutie správcu dane aj žalovaného, vec žalovanému\nvrátil na ďalšie konanie a žalobcovi priznal úplnú náhradu trov konania voči žalovanému. Žalovaný\nrozhodnutím č. 101185293/2018 zo dňa 18.06.2018 ako odvolací orgán podľa § 74 ods. 4 zákona č.\n563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej aj len „daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Prešov, pobočka Stará Ľubovňa\n(ďalej aj len ,,správca dane“) č: 102607727/2017 zo dňa 18.12.2017, ktorým určil správca dane rozdiel\nv sume 4 435,- euro t. j. nepriznal nadmerný odpočet v sume 1 126,73,- euro a vyrubil daň v sume 3\n308,27,- euro za zdaňovacie obdobie marec 2014 daňovému subjektu - žalobcovi.\n2. Správca dane vykonal daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie marec 2014. Kontrolou predložených\ndaňových dokladov v nadväznosti na podané daňové priznanie k DPH správca dane zistil, že daňový\nsubjekt si v kontrolovanom zdaňovacom období marec 2014 od dodávateľa KASSIA s.r.o. Štôla (ďalej aj\nlen ,,dodávateľ“) uplatnil odpočet DPH nasledovne: na základe faktúr č. 201403101 zo dňa 10.03.2014,\nzáklad dane 1 485,- euro DPH 297,- euro; č. 201403181 zo dňa 18.03.2014, základ dane 4 950,- euro,\nDPH 990,- euro; č. 201403211 zo dňa 21.03.2014, základ dane 5 940,- eur, DPH 1 188,- euro; č.\n201403311 zo dňa 31.03.2014, základ dane 9 800,- eur, DPH 1 960,- euro.\n3. Daňový subjekt telefonicky u osoby - D. H., ktorý vystupoval ako obchodný zástupca dodávateľa\nobjednával motorovú naftu, ktorá následne bola odvezená na adresu prevádzky, pričom o akú\nspoločnosť ide, sa daňový subjekt nedozvedel, až pokým došla faktúra na adresu prevádzky. Na\ndodávateľa ho nakontaktoval konateľ spoločnosti JUNA DS s.r.o., Stará Ľubovňa, ktorý mu poskytol\ntelefonický kontakt. Daňový subjekt nepozná konateľa dodávateľa - Rastislava Wolfa. Od D. H. si\ndaňový subjekt nežiadal plnomocenstvo na zastupovanie dodávateľa, ani neoveroval jeho totožnosť.\n\nS dodávateľom nebola uzatvorená žiadna zmluva. Dodávka motorovej nafty bola realizovaná tak,\nže cisternu s motorovou naftou prevzali zamestnanci daňového subjektu. Úhrady za tovar boli\nrealizované bankovým prevodom. Rastislav Wolf uviedol, že je konateľom dodávateľa asi rok, presný\ndátum si nepamätá a prišiel za ním D. H., predložil mu zmluvu o prevode obchodného podielu od\npredchádzajúceho konateľa, pričom on podpísal potrebné dokumenty a dostal províziu 50,- euro.\nNevedel sa vyjadriť k činnosti spoločnosti, ani uviesť, kto za ňu preberá poštové zásielky, vraj splnomocnil\nD. H., aby spoločnosť zastupoval, avšak žiadne splnomocnenie nevedel predložiť a ani si nepamätá, či\ntakýto dokument vôbec podpisoval. Vyjadril sa, že nevystavoval žiadne faktúry s predajom motorovej\nnafty a ani ich nepodpisoval. D. H. ho nikdy neinformoval, či spoločnosť vykonáva obchodnú činnosť\no aktivitách spoločnosti sa dozvedel, až keď bol vypočúvaný Kriminálnym úradom finančnej správy v\nKošiciach. Nebol v kontakte s inými podnikateľskými subjektmi a daňovému subjektu nepredával žiadnu\nmotorovú naftu, nevystavoval pre neho faktúry a ani ho nepozná. V nadväznosti na uvedené bol správca\npresvedčený, že nemohlo dôjsť k dodaniu motorovej nafty, nakoľko dodávateľ nebol jej vlastníkom,\npričom nespochybnil dodanie tovaru, ale spochybnil jeho dodanie dodávateľom.\n4. D. H. konal za dodávateľa neoprávnene a faktúry za tovar neboli vyhotovené ani podpísané\nkonateľom. Podľa správcu dane tak boli porušené zákonné podmienky na odpočítanie DPH daňovým\nsubjektom. Vyšetrovateľ Kriminálneho úradu finančnej správy (ďalej aj len ,,KÚFS“) Košice zaslal\nsprávcovi dane obžalobu podľa § 234 ods. 1 Trestného poriadku, medzi ktorými je obžalovaný D. H.\nvo veci predaja pohonných hmôt, resp. ľahkého vykurovacieho oleja, ktorého predaj zabezpečoval\ncez dodávateľa. D. H. v rámci výsluchu uviedol, že dodávateľa zastupoval ako obchodný zástupca\nna základe mandátnej zmluvy, ktorú však nevedel predložiť s odôvodnením, že všetky dokumenty\ndodávateľa ako aj jeho - ako fyzickej osoby boli zadržané KÚFS-som, čo sa však v priebehu\nkonania nepotvrdilo. Výpoveď Rastislava Wolfa považoval za nepravdivú. Motorovú naftu nakupoval od\nspoločnosti EURÓPA HILL, kft. a objednával ju telefonicky, pričom vždy pri objednávke uviedol, kam\nmá byť tovar prevezený. Faktúry od EURÓPA HILL, kft. však nikdy neobdržal, s odôvodnením, že ich\ndostane neskôr. Správca dane zistil, že dodávateľ nedisponoval povolením na predaj motorovej nafty,\nani o také nežiadal. V zmysle uvedeného sa tak domnieval, že nemohlo dôjsť k dodaniu motorovej nafty\nod dodávateľa, pretože nebol vlastníkom tovaru a neobchodoval s uvedeným tovarom. Nespochybnil,\nže daňovému subjektu bol dodaný tovar, ale pri výkone daňovej kontroly bolo spochybnené, že tovar\nbol dodaný dodávateľom. Mal za preukázané, že dodávateľ nevykonával ekonomickú činnosť, pričom\nfaktúry vyhodnotil len ako formálne doklady, neodrážajúce reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov.\n5. Krajský súd mal za preukázané, že daňové orgány nepostupovali v zmysle zákonných noriem\na preto rozhodnutia daňových orgánov správny súd zrušil. Žalobca na preukázanie oprávnenosti\nnadmerného odpočtu DPH predložil správcovi okrem faktúr aj dodacie listy a doklady o zaplatení faktúr.\nZdôraznil, že účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými\nhmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu a boj proti podvodným daňovým\núnikom, resp. prípadnému zneužitiu systému DPH je cieľom uznaným a podporovaným právom EÚ. Ak\nsa preukáže uplatnenie si odpočtu DPH na základe podvodu správnym orgánom a vnútroštátnym súdom\nprináleží zamietnuť priznanie práva na odpočítanie DPH. Poukázal na potrebu súladu vnútroštátnej\núpravy s právom EÚ najmä s poukazom na zásadu neutrality, tak ako vyplýva z judikatúry Súdneho\ndvora EÚ napr. v spojených veciach Optigen Ltd (C-354/03), Fulcurum Electronics Ltd (C-355/03),\nBond House Systems (C-484/03). V tejto súvislosti možno odmietnuť priznanie práva na odpočet,\nak vo svetle objektívnych skutočností sa preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na\nplnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne\nkritéria, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť. Od\ndotknutého subjektu možno požadovať prijatie všetkých opatrení, ktoré možno rozumne požadovať na\núčely uistenia sa, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Určenie\nopatrení závisí od okolností prípadu. Daňové orgány sa tak mali zaoberať otázkou podvodného resp.\nzneužívajúceho konania a súvisiacej otázky vedomosti kontrolovaného daňového subjektu o takomto\nkonaní, čo však riadne nevykonali. Z uvedeného dôvodu je rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné.\nNeuvádza, ako sa vysporiadal s otázkou posúdenia prijatia opatrení žalobcom na účel uistenia sa,\nže sa na podvode, resp. zneužívajúcom konaní nebude podieľať. Uvedené treba skúmať v časových\nsúvislostiach uskutočňovania sporných zdaniteľných obchodov, nie z pohľadu množiny informácií, ktoré\nsa stali dostupnými až dodatočne a ktoré vo svojej komplexnosti utvárali správcovi dane iný obraz o\nsporných otázkach, než aký si mohol vytvoriť žalobca limitovaný v čase uskutočňovania zdaniteľných\nplnení absenciou tých vyhľadávacích oprávnení a kompetencií, akými disponuje správca dane.\n\n6. Podľa krajského súdu žalobca splnil všetky podmienky na odpočet DPH po formálnej stránke preukázal dodanie tovaru faktúrou, ktorá spĺňa náležitosti podľa § 71 ods. 2 zákona o DPH, ako aj\nďalšími dokladmi - dodacím listom a príjemkou tovaru. Zdaniteľné plnenie teda materiálne existuje, ale\nsprávne orgány mali pochybnosti o osobe dodávateľa, keď dodávateľ v rámci miestneho zisťovania nevie\npreukázať, ako dodaný tovar obstaral a následne ho reálne dodal žalobcovi a naviac, že nedisponoval\nv čase obchodu priestormi, ani zamestnancami. Skutočnosť, že dodávateľ nemal v čase obchodu\nskladové priestory, resp. zamestnancov ešte neznamená, že žalobca mal, resp. mohol vedieť, že sa\nzúčastňuje na podvodnom konaní. Objednal tovar a preveril si skutočnosti ohľadom dodávateľa až keď\nmal faktúru, ktorú riadne zaplatil a nemal pochybnosti o existencii tejto spoločnosti. Nebolo dostatočne\npreukázané, že by vedel, na akých dodávkach motorovej nafty sa zúčastňuje v reťazci obchodu s\nmotorovou naftou. Nedostatočné bolo taktiež vypočutie D. H., ktorý odmietal vypovedať. S ohľadom na\nuvedené krajský súd zrušil rozhodnutia daňových orgánov a konštatoval, že zistený skutkový stav je\nnedostačujúci na správne posúdenie veci a teda je potrebné doplniť dokazovanie.\n7. Sťažovateľ podal včas kasačnú sťažnosť a navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil\na vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Namietal, že nepriznanie odpočtu DPH posudzoval\nna základe skutočností, ktoré sa týkali výlučne osoby žalobcu. Pokiaľ tento tvrdil, že tovar mu\ndodal dodávateľ, je zaťažený dôkazným bremenom na preukázanie tejto skutočnosti. Poukázal na\nto, že D. H. konal za dodávateľa neoprávnene, faktúry neboli vystavené ani podpísané konateľom\ndodávateľa a tento nebol vlastníkom a neobchodoval s tovarom. Pochybnosti o reálnom dodaní\ntovaru vyplývali z komplexu všetkých zadovážených dôkazov, najmä s poukazom na to, že dodávateľ\nnemal skladové priestory a zamestnancov. Žalobca je zaťažený dôkazným bremenom vo vzťahu k\ntomu, aby preukázal, že tovar mu dodal, alebo zabezpečil dodanie inou osobou ten subjekt, ktorý\nmu vystavil faktúru, v ktorej voči nemu uplatnil daň. Poukázal na výpoveď konateľa dodávateľa a\nna to, že dodávateľ nemal povolenie na obchodovanie s motorovou naftou. Od žalobcu teda možno\nočakávať napríklad predloženie povolenia na predaj pohonných hmôt, ktorým sa mu mal preukázať\ndodávateľ. Zdaniteľná osoba si nemôže odpočítať daň, uvedenú na vystavenej faktúre dodávateľom,\nak sa preukáže, že zdaniteľný obchod nebol uskutočnený deklarovaným dodávateľom (nedisponuje\nzamestnancami, hmotnými prostriedkami a pod.). Sťažovateľ zdôraznil, že nepriznanie odpočtu dane v\nrozhodnutí na žiadnom mieste neodôvodňoval podvodom na strane dodávateľa, ani takýmto spôsobom\nneargumentoval. Zopakoval, že dôvodom bolo nesplnenie hmotnoprávnych podmienok pre uplatnenie\nsi odpočtu. Pre konštatovanie o nesplnení podmienok je smerodajné, že žalobca nepreukázal reálne\ndodanie tovaru deklarovaným dodávateľom, závery daňových orgánov sú tak správne a logické a\nje zrejmé, na podklade akých dôvodov dospeli k svojim rozhodnutiam. V danom prípade nebolo\npreukázané dodanie tovaru od priameho dodávateľa a teda dodávateľsko-odberateľské vzťahy sú\nnejasné a nevedú k ozrejmeniu celej transakcie. V súvislosti s výpoveďou konateľa dodávateľa a D.\nH. uvádza, že tieto bez ďalšieho preukázania všetkých zúčastnených strán na zdaniteľnom obchode\nnie sú dôkazom o tom, že tento obchod bol aj reálne uskutočnený, obzvlášť pokiaľ sú rozporné, ako\nv prejednávanom prípade. K potrebe vysporiadania sa s judikatúrou uviedol, že daňové orgány prijali\nzáver o nedodaní tovaru, čo bolo potvrdené výpoveďou D. H., ktorý vyhlásil, že prepravné náklady\nznášala spoločnosť EURÓPA HILL, kft. a nemal vedomosť o motorových vozidlách, ktoré pohonné hmoty\nprevážali.\n8. Žalobca sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnil s rozsudkom krajského súdu a pridržal\nsvojho predchádzajúceho vyjadrenia k žalobe. Osobitne poukázal na skutočnosť, že konateľ dodávateľa\nuviedol, že splnomocnil D. H. na zastupovanie spoločnosti a disponovanie s bankovými účtami, pričom\nD. H. potvrdil, že žalobcovi dodával motorovú naftu. Od dodávateľa žalobca odoberal naftu pre 10 áut,\nktoré v rozhodnom období vlastnil. Reálne dodanie nafty je preukázané aj výstupom z tankovacieho\nzariadenia, ku ktorému má každé auto svoju kartu. Poukázal na to, že v rozhodnom čase preveroval,\nči dodávateľ nie je v zozname subjektov, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie platcu DPH.\nNemal možnosť iným spôsobom zistiť, či si dodávateľ plní svoju daňovú povinnosť, resp. podáva daňové\npriznania, pričom však poukázal na to, že cena nafty nebola neprimerane nízka, ako je tomu napr. v\nokolitých štátoch.\n9. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý\nrozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v\nzmysle § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň\n\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky <. (§ 137 ods. 2 a 3 SSP) a rozsudok krajského súdu podľa §\n462 ods. 1 SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n10. Preskúmaním veci kasačný súd zistil, že kľúčovým aspektom v prejednávanej veci je posúdenie\notázky, či v kontexte skutkového základu, zisteného správcom dane, žalobca prijal opatrenia, ktoré\nod neho, ako od podnikateľského subjektu pôsobiaceho v bežnom obchodnom styku možno rozumne\nvyžadovať. Uvedené je relevantné aj z pohľadu posudzovania otázky miery zaťaženia resp. obsahového\ndeterminovania dôkazného bremena, ktoré znáša žalobca, obzvlášť v prípade kedy z vykonaného\ndokazovania vyplynula vážna pochybnosť o reálnom priebehu obchodu s poukazom na osobu\ndodávateľa.\n11. Podľa § 13 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej aj len ,,ObchZ“)\n(1) Ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho koná zástupca. Právnická osoba koná\nštatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca.\n(2) Ustanovenia tohto zákona o jednotlivých obchodných spoločnostiach a o družstve určujú štatutárny\norgán, ktorého konanie je konaním podnikateľa.\n(3) Podnikateľa zaväzuje konanie osôb vykonávajúcich pôsobnosť štatutárneho orgánu, aj keď prekročili\nsvojím konaním rozsah predmetu jeho podnikania, okrem prípadu, v ktorom sa prekročila pôsobnosť\nštatutárneho orgánu, ktorú tomuto orgánu zákon zveruje alebo zákon umožňuje zveriť.\n(4) Obmedzenie oprávnenia štatutárneho orgánu konať, nie je účinné voči tretím osobám ani v prípade,\nkeď bolo zverejnené. Ak ide o podnikateľa, ktorý sa zapisuje do obchodného registra, obmedzenie\nštatutárneho orgánu podľa prvej vety sa do obchodného registra nezapisuje.\n(5) Vedúci organizačnej zložky podniku alebo vedúci podniku zahraničnej osoby, ktorý je zapísaný\ndo obchodného registra, je splnomocnený za podnikateľa robiť všetky právne úkony týkajúce sa tejto\norganizačnej zložky alebo podniku.\n12. Podľa § 16 Podľa § 13 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ObchZ) podnikateľa\nzaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkarni, ak nemohla tretia osoba vedieť, že konajúca osoba\nna to nie je oprávnená.\n13. Kasačný súd ma za preukázaný skutkový stav, zistený daňovými orgánmi, z ktorého vyplýva, že\nžalobca neprijal žiadne opatrenia na účely preverenia toho, či osoba, s ktorou realizuje obchodnú\ntransakciu je oprávnená konať za dodávateľa. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť najmä skutočnosť,\nže žalobca nepoznal a ani nemal prípadnú skúsenosť v oblasti obchodovania s dodávateľom a teda\nnemal bližšie vedomosti ani ohľadom osoby D. H., pričom kontakt na tohto získal len prostredníctvom\ntretej osoby. O akú spoločnosť ide sa dozvedel, až momentom dodania faktúry na adresu prevádzky.\nNepoznal konateľa dodávateľa a od D. H. si pred realizáciou obchodu nežiadal plnomocenstvo na\nzastupovanie dodávateľa a ani neoveroval jeho totožnosť. Okrem uvedeného, s dodávateľom neuzatvoril\nžiadnu zmluvu. V tomto smere je potrebné poukázať aj na špecifický druh tovaru, ktorého dodanie bolo\npredmetom obchodnej transakcie, pričom týmto bola motorová nafta, ktorej predaj podlieha povoleniu,\nčo by samo o sebe malo podmieňovať zvlášť rozvážny resp. opatrný prístup odberateľa za účelom\nubezpečenia sa, že nedochádza v súvislosti s predajom takého tovaru k nejakému protiprávnemu\nkonaniu, ktorého súčasťou by sa mohol, hoci nechcene, stať.\n14. Zodpovedá obvyklému postupu primerane zodpovedného podnikateľa, konajúceho s odbornou\nstarostlivosťou vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti, aby v prípade kedy plánuje realizovať\nuskutočnenie zdaniteľného obchodu s neznámym dodávateľom resp. neznámou osobou, ktorá má byť\núdajne jeho zástupcom, vyžadoval minimálne preukázanie sa prostredníctvom plnej moci zo strany\ntakejto osoby, prípadne, aby vykonal kroky k zisteniu totožnosti štatutárnych orgánov dodávateľa, ak\nide o právnickú osobu. Tieto údaje sú bez akýchkoľvek ťažkostí prístupné k nahliadnutiu vo verejných\nregistroch, ako napr. Obchodný register SR. Vzhľadom na okolnosti tohto prípadu by teda neobstálo\njednoduché spoliehanie sa na zásadu neutrality dane z pridanej hodnoty, prípadne tvrdenie o nemožnosti\novplyvniť dodržiavanie administratívnych povinností a zákonných postupov zo strany iného daňového\nsubjektu zúčastneného v obchodnom reťazci, ktorého je žalobca súčasťou. Bolo potrebné, aby sám\nžalobca automaticky preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia s odbornou starostlivosťou\nvyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti, aby zabránil tomu, že reálne uskutočnenie zdaniteľných\nobchodov bude spochybnené s ohľadom na osobu dodávateľa.\n\n15. Určiť exaktnú hranicu, po ktorú dôkazné bremeno zaťažuje daňový subjekt a hranicu, od ktorej\nho už nezaťažuje, býva spravidla náročné a pomerne nejednoznačné. V zásade však daňový subjekt\nako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má preukázať zodpovedný\nprístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu vykonať aspoň\ntaké opatrenia, ktoré možno považovať za rozumné a štandardné pri realizácii akejkoľvek obchodnej\ntransakcie. Za takéto opatrenie možno jednoznačne považovať aj preverenie skutočnosti, či je subjekt,\ns ktorým jedná, či priamo uzatvára obchod, na takéto konanie oprávnený. V tejto súvislosti je v jeho\nvlastnom záujme, aby na účely takého preverenia vyžiadal od dotknutého subjektu napr. plnomocenstvo,\nktoré môže následne slúžiť ako dôkaz o tom, že obchod bol realizovaný s tou osobou, ktorá predmetné\nplnomocenstvo predložila. S poukazom na svoj predchádzajúci rozsudok sp. zn. 3 Sžf/1/2010 zo dňa\n19.08.2010, bod 14 kde kasačný súd uvádza, že sťažovateľovi ako daňovému subjektu zákon nedáva\nprávne prostriedky na sledovanie výrobných a obstarávacích procesov svojich dodávateľov, ale daňový\nsubjekt musí pri vstupe do obchodných vzťahov dodržiavať štandardnú odbornú starostlivosť v tom, že\nsi overí oprávnenie konať v mene subjektu u osoby, s ktorou uzatvára obchodný záväzkový vzťah.\n16. V danom prípade nešlo o právny úkon v prevádzkarni podnikateľa. Správca dane je oprávnený v\nprípade spochybnenia reálneho obchodu a to aj vo vzťahu k osobe dodávateľa žiadať od daňového\nsubjektu, aby preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z\nrizika podnikateľskej zodpovednosti za dosiahnutie účelu jeho hospodárskej činnosti.\n17. O trovách kasačného konania rozhodol podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s ustanoveniami § 167\nods. 1 a § 175 ods. 1 SSP tak, že sťažovateľovi nepriznal náhradu trov kasačného konania z dôvodu\nneúspechu v kasačnom konaní a žalovanému nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva.\n18. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.\nS poukazom na svoj predchádzajúci rozsudok sp. zn. 3Sžf/1/2010 zo dňa 19.08.2010, bod 14 ,\nkde kasačný súd uvádza, že žalobcovi ako daňovému subjektu zákon nedáva právne prostriedky na\nsledovanie výrobných a obstarávacích procesov svojich dodávateľov, ale tento musí pri vstupe do\nobchodných vzťahov dodržiavať štandardnú odbornú starostlivosť v tom, že si overí oprávnenie konať v\nmene subjektu u osoby, s ktorou uzatvára obchodný záväzkový vzťah. V danom prípade nešlo o právny\núkon v prevádzkarni podnikateľa.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2S/68/2018", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}