{"guid": "c3443880-1ef0-465d-bc82-4f47d115ed96:ba3ff299-c955-4d65-8605-e24697cdd20a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:8018200395.1", "spisova_znacka": "7Sžsk/58/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/58/2019 z 5. 2. 2020", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 5. februára 2020, sp. zn. 7Sžsk/58/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:8018200395.1", "identifikacne_cislo": "8018200395", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Alena Adamcová", "sudca_id": 143, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-alena-adamcova-143", "datum_vydania": "2020-02-05", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ba3ff299-c955-4d65-8605-e24697cdd20a", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:8018200395.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:8018200395.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:8018200395.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžsk/58/2019\n8018200395\n05. 02. 2020\nJUDr. Alena Adamcová\nECLI:SK:NSSR:2020:8018200395.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: MUDr. R. H., bytom V. XXX/XX, Q., právne\nzastúpeného ŠKODLER & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Dobšinského 12, Bratislava, proti žalovanej:\nSociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovanej zo dňa 10. mája 2018, č. 27015-3/2018-BA, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti\nrozsudku Krajského súdu v Prešove z 24. januára 2019, č.k. 4Sa/16/2018-40, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky konanie p r e r u š u j e do rozhodnutia Veľkého senátu správneho\nkolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom na Najvyššom súde Slovenskej\nrepubliky pod sp.zn. 1Vs/3/2019 ohľadom právnej veci vedenej pod sp.zn. 9Sžsk/94/2018.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom z 24. januára 2019, č.k.\n4Sa/16/2018-40, postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c) a d) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny\nporiadok (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovanej zo dňa 10. mája 2018, č. 27015-3/2018-BA, a\nvec jej vrátil na ďalšie konanie. Predmetným rozhodnutím žalovaná ako príslušný odvolací orgán podľa\n§ 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zák.č. 461/2003 Z.z.“) odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietla a potvrdila prvostupňové správne\nrozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné č.26006-3/2017-HE zo dňa 6. novembra 2017,\nktorým bolo rozhodnuté, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe, nezaniklo povinné\nnemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. júna 2006, ale zaniklo dňa 30. júna 2008.\n2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v\nintenciách ustanovení § 5 písm. c), § 14 ods. 1 písm. b), § 21 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. a postupom\nv zmysle právnej úpravy ustanovenej Správnym súdnym poriadkom a dospel k záveru o dôvodnosti\npodanej žaloby.\n3. Krajský súd poukázal na to, že žalovaná nedostatočným spôsobom odôvodnila skutočnosť, že žalobca\nbol podľa jej názoru v zmysle § 5 písm. c) zák.č. 461/2003 Z.z. považovaný za SZČO v období od\n30.06.2006 do 30.06.2008 s poukazom na to, že rozhodnutie Prešovského samosprávneho kraja č.\n7810/2004/OZ-JUR zo dňa 23. decembra 2004, ktorým bolo žalobcovi povolené poskytovať zdravotnú\nstarostlivosť v neštátnom zdravotníckom zariadení - ambulancie v odbore všeobecné lekárstvo, bolo\ndňom 30. júna 2006 zrušené. Krajský súd sa stotožnil s námietkou žalobcu, že na zaradenie fyzickej\nosoby do pozície SZČO na účely povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového\npoistenia nepostačuje iba prekročenie, resp. neprekročenie zákonom stanovenej hranice príjmu, ale je\nnevyhnutné, aby boli súčasne splnené aj ďalšie podmienky, a to najmä podmienka, že v rozhodnom\nčase musí existovať aj samostatné oprávnenie, dosahovanie príjmu z podnikania alebo príjmu z inej\nsamostatnej zárobkovej činnosti podľa zákona o dani z príjmov a zároveň subjekt musí byť registrovaný\naj na príslušnom Daňovom úrade na dosahovanie týchto príjmov. Žalobca v období od 30.06.2006\ndo 30.06.2008 nedisponoval samostatným oprávnením na dosahovanie príjmu z podnikania alebo z\n\npríjmu z inej samostatne zárobkovej činnosti, ani nebol registrovaný na príslušnom Daňovom úrade,\nčo vyplýva aj z potvrdenia Daňového úradu Prešov pobočka Humenné. Pozícia žalobcu ako SZČO\nvo vzťahu k Sociálnej poisťovni, pobočka Humenné bola ukončená ku dňu 30. júna 2006 odhláškou\nz povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO a rovnako aj\nzrušením rozhodnutia Prešovského samosprávneho kraja o povolení poskytovať zdravotnú starostlivosť\nv neštátnom zdravotníckom zariadení žalobcovi s poukazom na skutočnosť, že Úradom pre dohľad nad\nzdravotnou starostlivosťou mu bol zrušený kód poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Správca dane mu\nzrušil registráciu pre daň z príjmu a od 1. júla 2006 žalobca riadne a včas odvádzal odvody Sociálneho\npoistenia ako zamestnanec obchodnej spoločnosti JUDUMET s.r.o.\n4. Proti rozsudku krajského súdu podala kasačnú sťažnosť žalovaná z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm.\ng) SSP a navrhla rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Podľa jej názoru\nkrajský súd vec nesprávne právne posúdil.\n5. Právne posúdenie relevantné pre rozhodnutie danej veci riešil Veľký senát Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „Veľký senát“) v uznesení z 30. apríla 2019, sp.zn. 1Vs/1/2019. V\nuvedenom uznesení Veľký senát odpovedal na nastolené otázky nasledovne cit.: „(...)\nOdpoveď na 1. otázku - Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej\nstarostlivosti zdravotníckych pracovníkoch stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov samostatná zdravotnícka prax je\nposkytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ\nna základe povolenia alebo na inom mieste ako zdravotníckom zariadení, a preto licencia L1A nemá\ncharakter oprávnenia na výkon činnosti predpokladaného v § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z.\no sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, keď sama o sebe nezakladá jej držiteľovi aj\nmožnosť vykonávať licencovanú činnosť, ktorú môže vykonávať až na základe dohody /zmluvy/ s iným\nposkytovateľom.\nPojem samostatná zdravotnícka prax v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z.z. vykonávaná na\nzáklade licencie L1A nie je možné bez ďalšieho stotožniť s pojmom samostatná zárobková činnosť v\nzmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. a pojem licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe s\npojmom oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu pre účely sociálneho poistenia.\nOdpoveď na 2. otázku - Povinnosťou Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o vzniku alebo zániku\npovinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia poistenca - lekára, v zmysle\n§ 178 ods. 1 písm. a) bod prvý v spojení s § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v\nznení neskorších predpisov je posudzovať príjmy poistenca - lekára osobitne vo vzťahu k licencii L1A\na skúmať, či všetky príjmy vykázané v jeho daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom období sú aj\npríjmami lekára považovaného za samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO) v zmysle § 5 písm. c/\nzákona č. 461/2003 Z.z.\nOdpoveď na 3. otázku - Konanie podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý zákona č. 461/2003 Z.z.\no sociálnom poistení v znení neskorších predpisov začaté z podnetu organizačnej zložky Sociálnej\npoisťovne v zmysle § 184 ods. 8 v spojení s § 185 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. nezbavuje Sociálnu\npoisťovňu povinnosti zabezpečiť účastníkovi konania ochranu jeho oprávnení, ktoré sú konkretizáciou\nzákladného práva na inú právnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, prípadne i\nzákladného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a ktoré mu priznávajú aj medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná v\nzmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky.“\n6. Senát „9S“ Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa so závermi vyjadrenými v rozhodnutí Veľkého\nsenátu (1Vs/1/2019) nestotožnil a v právnej veci vedenej pod sp.zn. 9Sžsk/94/2018 (týkajúcej sa\nrovnakej problematiky), sa chce od záverov prijatých Veľkým senátom odchýliť, v dôsledku čoho 24.\nseptembra 2019 uznesením z 23. septembra 2019, sp.zn. 9Sžsk/94/2018, postúpil túto právnu vec na\nprejednanie a rozhodnutie Veľkému senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\npodľa § 466 ods. 3 SSP.\n7. Podľa § 100 ods. 2 písm. a) SSP, ak správny súd neurobí iné vhodné opatrenie, môže konanie\nuznesením prerušiť, ak prebieha súdne konanie alebo administratívne konanie, v ktorom sa rieši otázka,\nktorá môže mať význam na rozhodnutie správneho súdu, alebo ak správny súd dal na takéto konanie\npodnet.\n\n8. Nakoľko právna vec vedená pod sp.zn. 9Sžsk/94/2018 bola postúpená Veľkému senátu správneho\nkolégia tunajšieho súdu, pričom sa jedná o obdobnú právnu vec s právnou problematikou totožnou ako je\nvec žalobcu (vedená pod sp.zn. 7Sžsk/58/2019) predložená tunajšiemu súdu na rozhodnutie o kasačnej\nsťažnosti žalovanej, najvyšší súd postupom podľa § 100 ods. 2 písm. a) SSP konanie v predmetnej veci\nprerušil z dôvodu, že na tunajšom súde prebieha konanie, v ktorom sa riešia otázky, ktoré môžu mať\nvýznam pre rozhodnutie kasačného súdu v právnej veci žalobcu.\n9. Ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa procesné úkony a neplynú lehoty podľa tohto zákona. Len\nčo odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, alebo uplynul čas, na ktorý sa konanie prerušilo,\npredseda senátu aj bez návrhu uznesením rozhodne o pokračovaní v konaní. Ak sa v konaní pokračuje,\nzačínajú lehoty plynúť znova (§ 100 ods. 3 SSP).\n10. Toto rozhodnutie prijal najvyšší súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}