{"guid": "e2b7d1a7-d776-485a-ac7c-3a23062627fe:63f3ae96-942c-410e-8ff5-5cbc18759218", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:8018200275.1", "spisova_znacka": "7Sžsk/55/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/55/2019 z 25. 11. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. novembra 2020, sp. zn. 7Sžsk/55/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:8018200275.1", "identifikacne_cislo": "8018200275", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "datum_vydania": "2020-11-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-128", "nazov": "§ 128 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-128", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-128"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-128"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/63f3ae96-942c-410e-8ff5-5cbc18759218", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:8018200275.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:8018200275.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:8018200275.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžsk/55/2019\n8018200275\n25. 11. 2020\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2020:8018200275.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej a členiek senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD. v právnej veci\nžalobcu C.. C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. C. XXXX/X, XXX XX D., právne zastúpeného Advokátskou\nkanceláriou ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Dobšinského 12, 811 05 Bratislava, IČO: 47\n238 232, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie, ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, o\npreskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej zo dňa 15.03.2018 č. 26605-3/2018-BA, o\nkasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 8Sa/32/2018-66 zo dňa\n29. januára 2019, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 8Sa/32/2018-66 zo dňa 29.\njanuára 2019 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred krajským súdom\n1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd alebo správny súd“) napadnutým rozsudkom č. k.\n8Sa 32/2018-66 zo dňa 29. januára 2019 podľa § 191 ods. 1 písm. c/, d/, ods. 3 písm. a/ zákona\nč. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovanej Sociálnej\npoisťovne, ústredie, ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava č. 26605-3/2018-BA zo dňa 15.03.2018 v\nspojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné č. 700-2910814617-GC04/2017 zo dňa\n16. augusta 2017 a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Žalobcovi priznal nárok na úplnú náhradu\ntrov konania.\n2. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že krajský súd mal z administratívneho spisu\nžalovanej preukázané, že Sociálna poisťovňa, pobočka Humenné ako prvostupňový orgán vydala\nrozhodnutie č. 700-2910814617-GC04/17 zo dňa 16. augusta 2017, ktorým podľa § 144 ods. 1 zákona\nv znení zákona č. 572/2009 Z. z., § 152a zákona v znení neskorších predpisov a § 178 ods. 1 písm. a)\nôsmy bod zákona v znení zákona č. 43/2004 Z. z. predpísala žalobcovi za obdobie január 2009, február\n2009, marec 2009, apríl 2009, máj 2009, jún 2009 poistné na nemocenské poistenie v sume 78 EUR,\npoistné na starobné poistenie v sume 318,60 EUR, poistné na invalidné poistenie v sume 106,20 EUR\na poistné do rezervného fondu solidarity v sume 59,70 EUR (ďalej len „poistné“), spolu v sume 562,50\nEUR. Prvostupňový orgán kontrolou odvodu poistného zistil, že žalobca poistné za mesiace január 2009\naž jún 2009 neodviedol vôbec, čím vznikla dlžná suma poistného spolu vo výške 562,50 EUR, porušením\nustanovenia § 128 ods. 1 písm. c/, ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. c/ zákona, § 128 ods. 11 písm. b/ zákona\nv znení zákona č. 43/2014 Z. z., § 141 ods. 1 a § 143 ods. 1 prvá veta, § 26 ods. 1, § 27 ods. 1 a §\n\n28 ods. 1 zákona č. 43/2004 Z. z. O odvolaní žalobcu proti uvedenému rozhodnutiu rozhodla žalovaná\nrozhodnutím č. 26605-3/2018-BA zo dňa 15. marca 2018 podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o\nsociálnom poistení tak, že vypustila text: ....“§ 152a zákona v znení neskorších predpisov“, v ostatnom\nrozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné, potvrdila.\n3. Ďalej krajský súd zistil, že Slovenská lekárska komora vydala dňa 23.1.2006 žalobcovi licenciu\nčíslo: L1A/PO/0754/05 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, v odbore: ortopédia.\nŽalobca bol registrovaný v Sociálnej poisťovni ako samostatne činná osoba od 1. októbra 1998 do\n30. júna 2009. Prešovský samosprávny kraj rozhodnutím č. 3447/2007/ODDZ-JUR zo dňa 25. mája\n2007 vyhovel žiadosti žalobcu a rozhodnutie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom\nzdravotníckom zariadení - ambulancii, v odbore: ortopédia č. 2374/2006/OZ-JUR zo dňa 13.3.2006,\nvydané Prešovským samosprávnym krajom zrušil dňom 30. júna 2007. Rozhodnutím Sociálnej\npoisťovne, pobočka Humenné číslo: 700-136/2016 zo dňa 5. decembra 2016 prvostupňový orgán\nrozhodol, že „Samostatne zárobkovo činnej osobe C.. C. C. nezaniklo povinné nemocenské poistenie a\npovinné dôchodkové poistenie dňa 30. júna 2007 a zaniklo dňa 30. júna 2009.“ Predmetné rozhodnutie\nprvostupňového orgánu bolo v rámci odvolacieho konania potvrdené rozhodnutím Sociálnej poisťovne,\nústredie číslo: 25022-3/2017-BA zo dňa 30. mája 2017.\n4. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovanej v spojení s prvostupňovým správnym\nrozhodnutí preskúmal v intenciách zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších\npredpisov (ďalej len zákon č. 461/2003 Z. z. alebo zákon o sociálnom poistení) citujúc právnu úpravu\nustanovenú v § 209 ods. 1, 2, 3, 4, § 5 písm. c/ v znení zákona č. 310/2006 Z. z., § 14 ods. 1 písm. b/\nv znení zákona č. 555/2007 Z. z., § 21 ods. 1 v znení zákona č. 555/2007 Z. z., uvedeného zákona, v\nspojení s právnou úpravou ustanovenou v § 3 ods. 4 písm. c/ zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch\nzdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 351/2005 Z. z. účinného od 1. septembra 2005\n(ďalej len zákon č. 578/2004 Z. z. alebo zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti), postupom\npodľa právnej úpravy ustanovenej v prvej a tretej hlave tretej časti Správneho súdneho poriadku a\ndospel k záveru o dôvodnosti žaloby v prípade žalobcu.\n5. V zmysle právnej úpravy ustanovenej v § 22 ods. 2 a § 23 ods. 2 SSP krajský súd uviedol, že\nposudzoval žalobu žalobcu ako fyzickej osoby majúcej charakter žaloby v sociálnych veciach neformálne\na aj nad rámec žalobných dôvodov. Poukazom na to, že hoci na konanie a rozhodovanie žalovanej sa\npodľa § 172 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení nevzťahuje všeobecný predpis o\nsprávnom konaní - zákon č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok) uviedol, že platia preň ústavné princípy\na všeobecné zásady vzťahujúce sa na konanie orgánov verejnej správy v zmysle Rezolúcie (77) 31\nVýboru ministrov RE, vrátane práva na prerokovanie veci v prítomnosti účastníka ako základného\npráva vyplývajúceho z článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nielen pre konania súdne (Nález\nÚstavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 83/93), práva na dostatočné, zrozumiteľné a logické odôvodnenie\nrozhodnutia, ako aj princípu predvídateľnosti rozhodnutia.\n6. Z obsahu spisového materiálu krajský súd považoval za zrejmé, že v danom prípade, vzhľadom na\nčasový odstup medzi skutočnosťami, z ktorých žalovaná a prvostupňový správny orgán vychádzali, a\nvydaním prvostupňového rozhodnutia (8 rokov) ide o rozhodnutie bez pochybností nepredvídateľné,\nnaviac, z hľadiska zrozumiteľného vysvetlenia dôvodu vydania rozhodnutia, ozrejmenia úvah správneho\norgánu pri hodnotení dôkazov a aplikácii právnych predpisov trpiace obsahovými nedostatkami a\nnezodpovedajúce požiadavkám ustanovenia § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení - odôvodnenie\nrozhodnutia neobsahuje, z čoho správny orgán bez ďalšieho vysvetlenia vyvodzoval, že žalobca má\npostavenie samostatne zárobkovo činnej osoby aj po 30.06.2007. Krajský súd konštatoval, že napadnuté\nrozhodnutie vo svojom odôvodnení neobsahuje základné skutočnosti a náležitosti, ktoré vyžaduje\nustanovenie § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. Poukázal na to, že rozhodnutie žalovanej ako\nodvolacieho orgánu obsahuje širšie skutkové a právne zdôvodnenie, avšak vzhľadom na obsahové\nnedostatky prvostupňového rozhodnutia je však aj jej rozhodnutie potrebné považovať za arbitrárne.\n7. Vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci krajský súd uviedol, že nielen z vyjadrení a podaní účastníkov\nv tomto konaní je známe, že súdna prax nie je vo vzťahu k danej problematike jednotná a ustálená, čo sa\nprejavuje v rozdielnych výstupoch všeobecných súdov v obdobných súdnych sporoch, pričom doposiaľ\n\nv tomto smere nebolo prijaté pre rozhodovanie záväzné stanovisko. Z uvedeného dôvodu krajský súd pri\nposudzovaní veci zohľadňoval nielen logický význam ustanovení zákona, ale aj účel súvisiacej právnej\núpravy a samotného nemocenského a dôchodkového poistenia (primárne je ním zabezpečenie lekárskej\nstarostlivosti a finančné zabezpečenie občanov v nepriaznivých životných obdobiach), naplnenie ktorého\nv danom prípade rozhodnutím správnych orgánov vo veci aj vzhľadom na už konštatovaný časový\nodstup zjavne nebolo sledované. Krajský súd konštatoval, že žalobca bol pre účely sociálneho poistenia\nako samostatne zárobkovo činná osoba posudzovaný na základe rozhodnutia vydaného Prešovským\nsamosprávnym krajom na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení\n- ambulancii, v odbore: ortopédia č. 2374/2006/OZ-JUR zo dňa 13.3.2006. Logickým potom je záver,\nže zánikom tohto povolenia dňom 30.06.2007 na základe rozhodnutia Prešovského samosprávneho\nkraja č. 3447/2007/ODDZ-JUR zo dňa 25. mája 2007 boli naplnené podmienky aj pre zánik povinného\npoistenia podľa zákona o sociálnom poistení. Nie je súčasne dôvodná právna konštrukcia, podľa ktorej\nokamihom zániku tohto povinného poistenia „nastúpil“ iný dôvod povinného poistenia spočívajúci v\nskutočnosti, že žalobca v tom čase bol držiteľom licencie L1A na výkon samostatnej zdravotníckej praxe.\nLicencia L1A je podľa § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z. z. dokladom, na základe ktorého je možný výkon\nzdravotníckeho povolania jednou z jeho foriem, ktorý (výkon zdravotníckeho povolania) nie je dôvodné\nstotožňovať s vykonávaním činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom\npoistení. Samotná licencia pre výkon samostatnej zdravotníckej praxe jej držiteľom nepostačuje, ako\nto podľa názoru súdu vyplýva už z definície obsiahnutej v ust. § 10 ods. 1 a 2 zák. č. 578/2004 Z. z.,\npodľa ktorej samostatná zdravotnícka prax je poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom\nzariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ - t.j. osoba poskytujúca zdravotnú starostlivosť na základe\npovolenia, alebo na inom mieste ako v zdravotnom zariadení.\n8. Podľa názoru krajského súdu primárnou otázkou, ktorú bolo potrebné v tomto konaní vyriešiť bola\notázka, či žalobca vykonával v čase od 30.06.2007 činnosť lekára ako samostatne zárobkovo činná\nosoba. Krajský súd konštatoval, že povinnosťou Sociálnej poisťovne pobočky ako prvostupňového\nsprávneho orgánu bolo zistiť, z čoho vlastne príjmy za obdobie od 30.06.2007 do 30.6.2009 pozostávali.\nPreskúmaním postupu a rozhodnutia žalovanej nebolo preukázané, či žalobca ako fyzická osoba, ktorej\nbola udelená licencia podľa § 68 ods. 1 zákona číslo 578/2004 Z. z. túto licenciu aj využívala v období od\njúna 2007. Túto skutočnosť bolo potrebné dôkladne zisťovať a to ešte predtým, ako sociálna poisťovňa\nústredie, ako odvolací orgán dospela k záveru, že poistenie u žalobcu nezaniklo k 30.06.2007, ale až k\n30. 06. 2009. Nezaoberali sa tým, že až po 8 rokoch bolo vydané rozhodnutie prvostupňovým orgánom\nč. 700-2910814617-GC04/17 zo dňa 16. augusta 2017, ktorým bolo predpísané žalobcovi za obdobie\njanuár 2009 až jún 2009 poistné na nemocenské poistenie v sume 78 EUR, poistné na starobné poistenie\nv sume 318,60 EUR, poistné na invalidné poistenie v sume 106,20 EUR a poistné do rezervného fondu\nsolidarity v sume 59,70 EUR (ďalej len „poistné“), spolu v sume 562,50 EUR. Správny súd mal za to, že\nžalovaná ani I. stupňový správny orgán tejto otázke nevenovali dostatočnú pozornosť, keď zo zisteného\nskutkového stavu nebolo možné vyvodiť správny právny záver, ktorý ani správne orgány a ani žalovaná\nvo svojom rozhodnutí nemohla odôvodniť, pretože táto základná otázka v danom konaní, ani v konaní\npredchádzajúcom nebola zodpovedaná.\n9. K aplikácii ustanovenia § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení správny súd uviedol, že k zániku\npoistenia podľa tohto ustanovenia dochádza len v prípade, ak by status SZČO bol zachovaný, čo v\ndanom prípade nie je, pretože žalobcovi na základe rozhodnutia Prešovského samosprávneho kraja\nč. 3447/2007/ODDZ-JUR zo dňa 25. mája 2007 bolo žalobcovi zrušené rozhodnutie na poskytovanie\nzdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení - ambulancii, v odbore: ortopédia č.\n2374/2006/OZ-JUR zo dňa 13.3.2006, dňom 30.06.2007. Konštatoval, že po uvedenom čase žalobca\nnevykonával činnosť SZČO, pretože na vykonávanie tejto činnosti sa vyžaduje oprávnenie povolenie\nPrešovského samosprávneho kraja, ktoré už v čase od 30.06.2007 ako SZČO nemal. Správny súd\nzdôraznil, že predovšetkým je povinnosť všetkých orgánov štátnej moci svojou činnosťou napĺňať\nlegitímne očakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je právna\nistota, poukazom na to, že s princípom právnej istoty logicky korešponduje zásada rozhodovať v\nobdobných veciach rovnako, v ktorej súvislosti dal do pozornosti judikatúru NS SR v obdobných veciach rozhodnutie NS SR 1Sžso/38/2010 zo dňa 13.09.2011, ako aj rozhodnutie 4Sžso/63/2009 z 28.04.2010.\n10. Správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správnych orgánov vo vzťahu k žalobkyni\n(zrejme k žalobcovi) nie sú v súlade so zákonom, a preto rozhodnutie zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c/\nSSP, pretože vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia a písm. d/, pretože je nepreskúmateľné\n\npre nedostatok dôvodov. Správny súd vyslovil názor, že rozhodnutie žalovanej, ktoré je predmetom\nprieskumu v tomto konaní je vydané v rozpore so zákonom aj z dôvodu nesprávneho právneho\nposúdenia veci, keďže správne orgány sa nevysporiadali so skutočnosťou, či žalobca vykonával činnosť\nSZČO, teda či spadal ako poistenec pod režim poistenia podľa § 21 ods. 1 v spojení s ustanovením\n§ 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, a preto správny súd tiež zrušil podľa § 191 ods. 3\npísm. a/ rozhodnutie I. stupňového správneho orgánu, ktoré mu predchádzalo. V ďalšom konaní uložil\nžalovanej a I. stupňového správneho orgánu povinnosť zaoberať sa aj právnou otázkou, či by žalobca\nmohol vykonávať SZČO len na základe licencie L1A vydanej lekárskou komorou, keďže na základe\nrozhodnutia Prešovského samosprávneho kraja č. 3447/2007/ODDZ-JUR zo dňa 25. mája 2007 bolo\nžalobcovi zrušené rozhodnutie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom\nzariadení - ambulancii, v odbore: ortopédia č. 2374/2006/OZ-JUR zo dňa 13.3.2006 dňom 30.06.2007,\nako aj zistiť, z čoho vlastne príjmy za obdobie od 30.06.2007 do 30.6.2009 pozostávali, poukazom na\nto, že tieto skutočnosti bolo potrebné dôkladne zisťovať ešte predtým, ako sociálna poisťovňa dospela\nk záveru, že poistenie u žalobcu nezaniklo k 30.06.2007, ale až k 30.06.2009.\n11. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech priznal právo\nna plnú náhradu trov konania podľa ust. § 167 ods. 1 SSP, o výške ktorých rozhodne správny súd\npo právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny\núradník (§ 175 ods. 2 SSP).\nII.\nKasačná sťažnosť žalovanej\n12. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podala žalovaná v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.\nV dôvodoch kasačnej sťažnosti namietala, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho\nposúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP. Navrhovala, aby najvyšší súd rozsudok Krajského súdu\nv Prešove č. k. 8Sa/32/2018-66 zo dňa 29. januára 2019 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n12.1. V dôvodoch kasačnej sťažnosti žalovaná vyslovila svoj nesúhlas s právnym posúdením a\nodôvodnením krajského súdu. Poukazom na argumentáciu správneho súdu vo vzťahu k statusu\nžalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby žalovaná považovala právne posúdenie správneho\nsúdu za nesprávne. Zdôraznila, že predmetom tohto súdneho konania je preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovanej vo veci predpísania poistného za obdobie január až jún 2009 v celkovej sume\n562,50 euro, a preto podľa jej názoru bolo povinnosťou krajského súdu preskúmať, či rozhodnutím,\nnapadnutým správnou žalobou, žalovaná rozhodla o predpísaní poistného v súlade s hmotnoprávnymi\na procesnoprávnymi predpismi, t. j. v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do\n31. decembra 2010. V danej súvislosti žalovaná poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.\nzn. 7Sžsk/5/2017 zo dňa 30. mája 2018. Žalovaná tiež zdôraznila, že primárna otázka, t.j. otázka\nprávneho postavenia žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia\nbola posúdená a zodpovedaná v samostatnom konaní, ktoré predchádzalo konaniu vo veci predpísania\npoistného. Žalovaná uviedla, že Sociálna poisťovňa pobočka Humenné rozhodnutím č. 700-136/2016\nzo dňa 5. decembra 2016 rozhodla tak, že samostatne zárobkovo činnej osobe C.. C. C. - žalobcovi\nnezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. júna 2007 a zaniklo\ndňa 30. júna 2009. Na základe odvolania žalobcu proti tomuto rozhodnutiu Sociálna poisťovňa ústredie\nrozhodnutím č. 25022-3/2017-BA uvedené prvostupňové rozhodnutie potvrdila a toto rozhodnutie\nnadobudlo právoplatnosť dňa 8. júna 2017. Nadobudnutím právoplatnosti predmetného rozhodnutia\nbol konečným spôsobom upravený status žalobcu na účely sociálneho poistenia, a preto nemôže\nbyť opätovne posudzovaný v následnom konaní. V danej súvislosti žalovaná poukázala na rozsudok\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/1/2015 zo dňa 28. septembra 2016 a tiež na rozsudok Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 9Sžso/23/2013 zo dňa 27. novembra 2013.\n12.2. Žalovaná trvala na svojom právnom názore, ktorý vychádza z právoplatného rozhodnutia\nžalovanej v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne pobočka Humenné vo veci zániku povinného\nnemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu ako samostatne zárobkovo\nčinnej osoby, že žalobcovi, ktorý bol v spornom období držiteľom licencie na výkon samostatnej\nzdravotníckej praxe (L1A/PO/0754/05) nezaniklo dňa 30. júna 2007 povinné poistenie, ale povinné\n\npoistenie žalobcovi zaniklo dňa 30. júna 2009, keďže žalobca mal v spornom období postavenie\nsamostatne zárobkovo činnej osoby a v rozhodujúcom období dosiahol príjem z podnikania a z inej\nsamostatnej zárobkovej činnosti, ktorý mu zakladal povinné poistenie, bol žalobca povinný v spornom\nobdobí platiť a odvádzať poistné v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 461/2003 Z. z. v znení\nneskorších predpisov. Vzhľadom na to, že žalobca si svoju zákonnú odvodovú povinnosť v spornom\nobdobí nesplnil, Sociálna poisťovňa pobočka Humenné bola povinná podľa § 144 ods. 1 zákona č.\n461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov žalobcovi poistné predpísať.\n12.3. Žalovaná poukazom na právnu úpravu § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. účinnú do 31.\ndecembra 2010 vo vzťahu k statusu samostatne zárobkovej činnej osoby vyslovila názor, že licencia\nna výkon samostatnej zdravotníckej praxe sa považuje za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa\nosobitného predpisu a zakladá jej držiteľovi status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely\nsociálneho poistenia podľa § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra\n2010. Žalovaná poukazom na právnu úpravu zákona č. 578/2004 Z. z. ďalej vyslovila právny názor, že\nvýkon činnosti na základe licencie typu L1A nie je podmienený vydaním povolenia na prevádzkovanie\nzdravotníckeho zariadenia, resp. povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Tvrdila, že v čase,\nkedy žalobca zrušil povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti bol aj držiteľom licencie na výkon\nsamostatnej zdravotníckej praxe podľa § 10 zákona č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov\nč. L1A/PO/0754/05 vydanej Slovenskou lekárskou komorou, preto zrušenie povolenia na poskytovanie\nzdravotnej starostlivosti dňom k 30. júna 2007 rozhodnutím Prešovského samosprávneho kraja č.\n3447/2007/ODDZ-JUR zo dňa 25. mája 2007 nespôsobilo zánik povinného nemocenského poistenia\na povinného dôchodkového poistenia žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 21\nods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2010, majúc za to, že povinné\npoistenie žalobcovi zaniklo podľa § 21 ods. 1 uvedeného zákona až 30. júna 2009, vzhľadom na to, že\nv rozhodujúcom období, t.j. v roku 2008 nedosiahol príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej\nčinnosti, relevantný na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia\nod 1. júla 2009. Žalovaná poukázala tiež na to, že pri posudzovaní vzniku povinného nemocenského\npoistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby nie je rozhodujúce,\nna základe akého oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu dosiahla samostatne\nzárobkovo činná osoba príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Uviedla, že\nrozhodujúca je len tá skutočnosť, že fyzická osoba, ktorá spĺňa právnu definíciu samostatne zárobkovo\nčinnej osoby na účely sociálneho poistenia dosiahla v rozhodujúcom roku príjem podľa § 6 ods. 1 a 2\nzákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.\n12.4. Odvolávanie sa krajského súdu na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžso/38/2010 z 13.\nseptembra 2011 a rozsudok sp. zn. 4Sžso/63/2009 zo dňa 28. apríla 2010 žalovaná považovala za\nzavádzajúce. Uviedla, že uvedené rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sa netýkajú obdobnej veci, keďže\nv prípade, ktorý je predmetom tohto konania žalovaná nepovažuje žalobcu za samostatne zárobkovo\nčinnou osobu na účely sociálneho poistenia na základe licencie L1C, ale na základe licencie k L1A, ktorej\nbol žalobca v spornom období držiteľom. V danej súvislosti sa žalovaná odvolávala na posudzovanie\nprávneho postavenia, napr. advokátov, stavebných inžinierov, architektov, zdôrazniac, že zákon č.\n461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov neustanovuje žalovanej povinnosť rozhodovať podľa\n„účelu“. Žalovaná tiež poukázala na to, že je povinná striktne dodržiavať ustanovenia zákona č. 461/2003\nZ. z. v znení neskorších predpisov vo vzťahu ku všetkým účastníkom právnych vzťahov sociálneho\npoistenia tak, aby nedošlo k diskriminácii určitej skupiny, resp. jednotlivcov, ktorí sú účastníkmi týchto\nprávnych vzťahov. V danej súvislosti poukázala na rozsudok 9Sžsk/16/2018 z 26. septembra 2018.\n12.5. Žalovaná namietala tiež právny záver krajského súdu uvedený v bode 60 napadnutého rozsudku.\nVyslovila názor, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne pobočka Humenné nie je možné považovať za\nnepredvídateľné. Ďalej uviedla, že rozhodnutie pobočky Sociálnej poisťovne spolu s rozhodnutím\nžalovanej je potrebné považovať za jeden celok, dajúc do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.\nzn. 1Sžso/57/2013 z 18.11.2014. Zdôraznila, že v zmysle § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. žalovaná\nnemala povinnosť dať odpoveď na každú vznesenú námietku, v ktorej súvislosti upriamila pozornosť na\nrozhodnutie Krajského súdu Nitra sp. zn. 11S/225/2015 z 19. októbra 2016 a sp. zn. 11S/159/2015 zo\ndňa 7. decembra 2016.\n12.6. Záverom žalovaná trvala na tom, že keďže otázka právneho postavenia žalobcu na účely\nsociálneho poistenia, ktorou sa krajský súd primárne zaoberal bola právoplatne vyriešená rozhodnutím\n\nžalovanej č. 25022-3/2017 - BA zo dňa 30. mája 2017, t. j. ešte pred rozhodnutím vo veci predpísania\npoistného, ktoré je predmetom tohto súdneho konania, zastáva právny názor, že krajský súd sa nemohol\nopätovne zaoberať touto otázkou, ale mal preskúmať zákonnosť napadnutých rozhodnutí žalovanej vo\nveci predpísania poistného, vydaných ako dôsledok neplnenia zákonnej odvodovej povinnosti žalobcu.\nIII.\nVyjadrenie žalobcu ku kasačnej sťažnosti žalovanej\n13. Kasačná sťažnosť žalovanej bola žalobcovi doručená dňa 16. 4. 2019. Žalobca sa ku kasačnej\nsťažnosti žalovanej vyjadril tak, že nesúhlasil s dôvodmi, ktorými žalovaná namietala nezákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu. Navrhoval, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť žalovanej ako\nnedôvodnú zamietol.\n13.1. V dôvodoch vyjadrenia uviedol, že aby žalobca mohol byť považovaný za samostatne zárobkovo\nčinnú osobu pre účely sociálneho poistenia s povinnou účasťou na sociálnom poistení nespĺňa\npodmienku podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a to dosahovanie príjmu z podnikania\nalebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Poukázal na účel zákonodarcu, ktorý účasť osoby na\npovinnom sociálnom poistení viaže na kumulatívne splnenie dvoch podmienok a to je status samostatnej\nzárobkovej činnej osoby a výkon zárobkovej činnosti, ktorý žalobcovi z licencie L1A neplynul. Žalobca\ntvrdil, že licenciu nevyužíval a teda licencia mu automaticky nezakladala bez ďalšieho účasť na\npovinnom sociálnom poistení. Žalovaný v konaní nepreukázal, že žalobca po 30. 6. 2006 dosahoval\npríjmy ako samostatne zárobkovo činná osoba, v ktorej súvislosti upriamil pozornosť na rozhodnutie\nÚstavného súdu SR II. ÚS 426/2012. Žalobca ďalej uviedol, že licencia na výkon samostatnej\nzdravotníckej praxe oprávňuje držiteľa na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, avšak\nlicencia nezakladá status samostatne zárobkovo činnej osoby. Vytýkal Sociálnej poisťovne, že sa vôbec\nnezaoberala ustanoveniami zákona č. 578/2004 Z. z. Poukazom na právnu úpravu ustanovenú v §\n10 zákona č. 578/2004 Z. z. žalobca uviedol, že vždy poskytoval zdravotnú starostlivosť na podklade\nrozhodnutí príslušného samosprávneho kraja. Namietal, že žalovaný vôbec nevzal do úvahy, že\nsamostatnou zdravotníckou praxou sa rozumie poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom\nzariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na základe povolania, pričom žalobca nikdy neposkytoval\nzdravotnú starostlivosť na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe.\n13.2. Ďalej žalobca uviedol, že pokiaľ žalovaný v kasačnej sťažnosti poukazuje na viacero rozhodnutí\nkrajských súdov v obdobných veciach, opomenul uviesť, že voči všetkým uvedeným rozhodnutiam\nbola podaná kasačnú sťažnosť a taktiež, že v obdobných veciach boli vydané rozsudky, ktorými boli\nrozhodnutia Sociálnej poisťovne ústredie zrušené. V danej súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutia\nKrajského súdu v Trenčíne, Krajského súdu v Prešove, Krajského súdu v Trnave a Krajského\nsúdu v Banskej Bystrici. Záverom žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n10Sžsk/33/2017 zo dňa 19. 2. 2019.\nIV.\nKonanie pred kasačným súdom\n14. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 11 písm. g) v spojení s § 438 ods. 2 SSP)\npreskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 453 ods. 2\nSSP), v rozsahu námietok žalovanej uvedených v kasačnej sťažnosti, kasačnú sťažnosť prejednal bez\nnariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní\nvopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk\n(§ 452 ods. 1 v spojení s ust.§ 137 ods. 4 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovanej je\ndôvodná.\n15. Predmetom prieskumného konania na kasačnom súde bol rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k.\n8Sa/32/2018-66 zo dňa 29. januára 2019, ktorým krajský súd podľa § 191 ods. 1 písm. c/, d/, ods. 3 písm.\na/ SSP rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne, ústredie č. 26605-3/2018-BA zo dňa 15.03.2018 v\nspojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné č. 700-2910814617-GC04/2017 zo dňa\n16. augusta 2017 zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.\n\n16. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu kasačný súd vychádzal\nzo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril\nadministratívny spis žalovaného správneho orgánu, na ktoré poukázal už krajský súd v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku, z ktorých dôvodov ich najvyšší súd neopakuje a súčasne na ne poukazuje.\n17. Predmetom preskúmavacieho súdneho konania v danej veci bolo rozhodnutie žalovaného\nsprávneho orgánu - Sociálna poisťovňa ústredie č. 26605-3/2018-BA zo dňa 15.03.2018, ktorým\nrozhodnutím žalovaná podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. rozhodnutie Sociálnej poisťovne,\npobočka Humenné č. 700-2910814617-GC04/2017 zo dňa 16. augusta 2017 zmenila tak, že z výrokovej\nčasti vypúšťa text: „ § 152a zákona v znení neskorších predpisov“ a v ostatnom prvostupňové správne\nrozhodnutie potvrdila. Uvedeným prvostupňovým rozhodnutím Sociálna poisťovňa, pobočka Humenné\npodľa § 144 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 572/2009 Z. z., § 152a tohto zákona a\n§ 178 ods. 1 písm. a) ôsmy bod zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 43/2004 Z. z., predpísala\nžalobcovi za obdobie január 2009, február 2009, marec 2009, apríl 2009, máj 2009, jún 2009, poistné\nna nemocenské poistenie v sume 78 EUR, poistné na starobné poistenie v sume 318,60 EUR, poistné\nna invalidné poistenie v sume 106,20 EUR a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 59,70 EUR,\nspolu v sume 562,50 EUR.\n18. Kasačný súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že správne súdnictvo v Slovenskej republike\nvychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby\nverejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či\ntáto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb,\ndo ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho\nsúdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb\na ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom\nprávneho štátu zaručujúcim každej osobe, či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv\npred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná\nochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na\ndodržiavaní práva štátnymi orgánmi. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam\nalebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a\nrozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 2 ods. 1 SSP). Konanie pred správnym\nsúdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených\nzáujmov účastníkov administratívneho konania (§ 5 ods. 2 SSP). Na rozhodnutie správneho súdu\nje rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania\nopatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať\nochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu\nverejnej správy (§ 177 ods. 1 SSP).\n19. Kasačný súd dáva tiež do pozornosti, že správny súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou\npri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej hlavy tretej časti\nSprávneho súdneho poriadku (§§ 199 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie\nsi zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav,\nči konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými\nprávnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho\norgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V súdnom\nprieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach správny súd\nnie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ak žalobca je fyzickou osobou, ktorou namieta\nnezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu\na postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych\nprávach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho\norgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Správny súd v konaní súdneho prieskumu\nzákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy teda preskúmava, či orgán štátnej správy konal a\nrozhodol v súlade so zákonom, či v správnom konaní postupoval v súčinnosti s účastníkom konania, či\nsa vysporiadal s jeho námietkami a či na základe skutkových zistení a na základe logického a rozumného\nuváženia ustálil správne svoj právny záver.\n\n20. Kasačný súd zistil, že krajský súd v danej veci v procese súdneho prieskumu zákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu náležite nepostupoval v súlade s procesnými\npravidlami zákonodarcom nastolenými v prvej a tretej hlave tretej časti Správneho súdneho poriadku,\nkeď súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, napadnutého žalobou\nnevykonal v súlade s právnou úpravou zákona č. 461/2003 Z. z., dospejúc k predčasnému záveru,\nže rozhodnutie žalovanej v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím boli vydané v rozpore so\nzákonom o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.\n21. Vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisu krajského súdu, súčasť ktorého tvorí\nadministratívny spis žalovanej a právnej úpravy zákona o sociálnom poistení kasačný súd zistil, že\nmedzi účastníkmi ostalo predovšetkým sporné, či Sociálna poisťovňa predpísala žalobcovi dlžné poistné\nna nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie a poistné do\nrezervného fondu solidarity za označené obdobie v roku 2009 v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z.\nv platnom znení.\nV.\nPrávne posúdenie kasačným súdom\n22. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je\nzvrchovaný, demokratický a právny štát.\n23. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n24. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov\na ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\n25. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 ústavy je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho\nprávneho štátu. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť\npráva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s\nprávomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako\nurčuje právny poriadok. Z citovanej právnej úpravy ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne\nzáväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Pozitivistický právny prístup k aplikácii\nzákonov je preto v činnosti štátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v\nzávislosti od ústavou chránených hodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných\npojmov. Obsah zákonnej právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu\nzákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a\nvýklad zákona je podmienkou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Mocenské\norgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v\nzmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou\nv medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe\nSlovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne\nzáväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie.\n26. Vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu krajského súdu, súčasť\nktorého tvoril administratívny spis žalovanej v preskúmavanom konaní v danej veci bolo preukázané, že\nSociálna poisťovňa, pobočka Humenné rozhodnutím č. 700-2910814617-GC04/17 zo dňa 16. augusta\n2017 podľa § 144 ods. 1 zákona v znení zákona č. 572/2009 Z. z., § 152a zákona v znení neskorších\npredpisov a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmy bod zákona v znení zákona č. 43/2004 Z. z. predpísala\nžalobcovi za obdobie január 2009, február 2009, marec 2009, apríl 2009, máj 2009, jún 2009 poistné\nna nemocenské poistenie v sume 78 EUR, poistné na starobné poistenie v sume 318,60 EUR, poistné\nna invalidné poistenie v sume 106,20 EUR a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 59,70\nEUR (ďalej len „poistné“), spolu v sume 562,50 EUR. O odvolaní žalobcu proti uvedenému rozhodnutiu\nrozhodla žalovaná rozhodnutím č. 26605-3/2018-BA zo dňa 15. marca 2018 podľa § 218 ods. 2 zákona\nč. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení tak, že vypustila text: ....§ 152a zákona v znení neskorších\n\npredpisov“, v ostatnom rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné, potvrdila. Uvedeným\nrozhodnutiam Sociálnej poisťovne, ktorými žalobcovi predpísala dlžné poistné za obdobie január až jún\n2009 predchádzali rozhodnutia Sociálnej poisťovni o zániku povinného sociálneho poistenia žalobcovi.\nSociálna poisťovňa pobočka Humenné rozhodnutím č. 700-136/2016 zo dňa 5. decembra 2016 rozhodla\ntak, že samostatne zárobkovo činnej osobe C.. C.M. C. - žalobcovi nezaniklo povinné nemocenské\npoistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. júna 2007 a zaniklo dňa 30. júna 2009. Na základe\nodvolania žalobcu proti tomuto rozhodnutiu Sociálna poisťovňa ústredie rozhodnutím č. 25022-3/2017BA uvedené prvostupňové rozhodnutie potvrdila a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 8. júna\n2017.\n27. Rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon\nneustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí\nvychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti (§\n209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.).\n28. Doručené rozhodnutie, proti ktorému sa nemožno odvolať, je právoplatné. Rozhodnutie je\nvykonateľné, len čo uplynie lehota na plnenie. Ak v rozhodnutí nie je uložená povinnosť na plnenie,\nrozhodnutie je vykonateľné, len čo nadobudne právoplatnosť (§ 213 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z. z.).\n29. Skutkové zistenia v preskúmavanej veci potvrdzujú, že predmetom súdneho prieskumu sú\nrozhodnutia Sociálnej poisťovne v oboch stupňoch, ktorými Sociálna poisťovňa predpísala žalobcovi\nako poistencovi za obdobie január až jún 2009 poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné\npoistenie, poistné na invalidné poistenie v sume a poistné do rezervného fondu solidarity v celkovej sume\n562,50 EUR. Rozhodnutiam Sociálnej poisťovne, ktorými žalobcovi predpísala dlžné povinné sociálne\npoistné predchádzali rozhodnutia Sociálnej poisťovni v oboch stupňoch, ktorými rozhodla tak, že C..\nC. C. - žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe nezaniklo povinné nemocenské poistenie a\npovinné dôchodkové poistenie dňa 30. júna 2007 a zaniklo dňa 30. júna 2009. Rozhodnutie Sociálnej\npoisťovne o zániku sociálneho poistenia žalobcovi nadobudlo právoplatnosť dňa 8. júna 2017. Z\nuvedených skutkových okolností teda vyplýva, že otázka právneho postavenia žalobcu ako samostatne\nzárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia bola právoplatne posúdená a zodpovedaná v\nsamostatnom konaní, ktoré predchádzalo konaniu vo veci predpísania poistného. Pokiaľ právoplatnými\nrozhodnutiami Sociálnej poisťovne bolo rozhodnuté o zániku povinného sociálneho poistenia k určitému\ndňu, nadobudnutím právoplatnosti takéhoto rozhodnutia, bolo konečným spôsobom rozhodnuté o\nstatuse žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osobe na účely sociálneho poistenia, a preto otázka\njeho statusu nemôže byť opätovne posudzovaná v následnom konaní o predpísaní dlžného sociálneho\npoistenia.\n30. Vychádzajúc z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia krajského súdu najvyšší súd mal\npreukázané, že krajský súd sa skutkovou okolnosťou vyplývajúcou z administratívneho spisu žalovanej\no existencií rozhodnutí Sociálnej poisťovne o zániku sociálneho poistenia žalobcu nijak nezaoberal.\nKrajský súd upriamiac pozornosť na otázku právneho postavenia žalobcu na účely sociálneho\npoistenia, napriek tomu, že táto otázka bola právoplatne vyriešená, nechal bez povšimnutia skutkové\nzistenia predkladané v preskúmavajúcom konaní žalovanou. Krajský súd tieto skutočnosti v odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia nijak nevyhodnotil a v odôvodnení rozhodnutia sa s nimi nijak nevysporiadal,\nmajúce za následok nesprávne právne posúdenie veci a súčasne nepreskúmateľnosť napadnutého\nrozhodnutia pre nedostatok dôvodov.\n31. Podľa § 139 ods. 2 SSP v odôvodnení rozsudku správny súd uvedie stručný priebeh\nadministratívneho konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov\nžalobcu a vyjadrenia žalovaného, prípadne ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na konaní a\nzainteresovanej verejnosti, posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov, prípadne\nodkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti\nmu vec na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy\nvo veci ďalej postupovať. Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.\n32. Najvyšší súd v danej súvislosti upriamuje pozornosť aj ustálenú rozhodovaciu prax správnych súdov\n(napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 8. decembra 2010 sp. zn. 4Sžo/12/2010),\npodľa ktorej „Z odôvodnenia rozhodnutia všeobecného súdu musí vyplývať vzťah medzi skutkovými\n\nzisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej a\npreto odňatím možnosti konať pred súdom (denegatio iustitie) je aj také porušenie práva na spravodlivý\nproces, kedy v hodnotení skutkových zistení súdom v napadnutom rozhodnutí absentuje určitá časť\nskutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, ale súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posudzovaných\nskutočností nezhodnotil a riadne sa s nimi nevysporiadal. Rozhodnutie všeobecného súdu musí\nobsahovať dostatok skutkových a právnych záverov, pričom tieto závery nesmú byť totiž svojvoľné alebo\nzjavne neodôvodnené.“\n33. Rovnako najvyšší súd v tejto súvislosti poukazuje aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky\nz 22. októbra 2015 sp. zn. II. ÚS 675/2014-40, z ktorého vyplýva, že „súd nemusí rozhodovať v súlade\nso skutkovým a právnym názorom účastníka konania, je však povinný na zákonom predpokladané\na umožnené procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným\nspôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom (porov. v tomto zmysle IV. ÚS 252/04,\nIV. ÚS 329/04, IV. ÚS, III. ÚS 32/07), najmä s ustanovením § 157 ods. 2 OSP, (súčasná úprava v\n§ 139 ods. 2 SSP), v ktorom sú upravené náležitosti odôvodnenia. Povinnosť súdu v rámci riadneho\nprocesného postupu (t.j. v zmysle procesnoprávnych predpisov) zistiť správne a v dostatočnom rozsahu\nskutkový stav v nimi rozhodovanej veci (bez ohľadu na jej prípadnú náročnosť) a s tým spojená povinnosť\nriadne odôvodniť svoje rozhodnutie, obe vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 ústavy, sú jedny zo základných\nznakov ústavne aprobovaného postupu súdu a ochranou účastníkov konania pred svojvôľou súdu.\nSúčasťou procesných záruk spravodlivého rozhodnutia, resp. minimálnych garancií procesnej povahy\nje, ako už bolo uvedené, taktiež právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne\ndáva odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany ... .\nRozhodnutie všeobecného súdu musí obsahovať dostatok skutkových a právnych záverov, pričom tieto\nzávery nesmú byť svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené.“\n34. Uvedenou problematikou sa už viackrát zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva, podľa ktorého\nz práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami,\nargumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska\nc. Švajčiarsko z 29. apríla 1993). Rovnako rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na\nktorých sa zakladajú (García Ruiz c. Španielsko z 21. januára 1999).\n35. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva a ani Ústavného súdu Slovenskej republiky a v\nneposlednom rade ani judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pritom nevyžaduje, aby na\nkaždý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý\nje pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Akýkoľvek\nnedostatok alebo neadekvátnosť v odôvodnení môže viesť k nezákonnosti rozsudku z formálnych\ndôvodov.\n36. Vo svetle vyššie uvedenom kasačný súd podrobil prieskumu kasačnou sťažnosťou napadnutý\nrozsudok krajského súdu, pričom dospel k záveru, že z odôvodnenia krajského súdu nie je zjavné,\nv akom rozsahu podrobil súdnemu prieskumu napadnuté rozhodnutia Sociálnej poisťovne v oboch\nstupňoch, ako aj jeho vlastné posúdenie, keď z dôvodov uvádzaných krajským súdom v odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia nevyplýva, na základe akých skutkových zistení ustálil svoj právny záver\no zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia žalovanej, pričom nechal bez povšimnutia namietanú\nargumentáciu žalovanej. Krajský súd sa s argumentáciou žalovanej náležite nezaoberal, keď bez\nďalšieho zdôvodnenia sa stotožnil s argumentáciou žalobcu. V danej súvislosti kasačný súd upriamuje\npozornosť na právnu úpravu ustanovenú v § 5 bod 9 veta prvá SSP, ktorá zakotvuje jednu zo\nzákladných zásad konania, v zmysle ktorej, v konaní pred správnym súdom majú účastníci konania rovné\npostavenie. Rovnako právna úprava ustanovená v § 53 pred bodkočiarkou SSP stanoví, že účastníci\nkonania majú v konaní pred správnym súdom rovnaké práva a povinnosti. Vzhľadom k uvedenému bolo\npreto povinnosťou správneho súdu sa rovnakou mierou zaoberať a vysporiadať skutkovými okolnosťami\npredkladanými tak žalobcom, ako aj žalovanou a tak zistiť skutkový a právny základ súdneho prieskumu\nrozhodnutia žalovanej.\n37. Vychádzajúc z uvedeného vyššie najvyšší súd konštatuje, že ak správny súd sa dôsledne\nnezaoberal a nevysporiadal s tým, že o zásadnej otázke, a to právneho postavenia žalobcu\npre účely sociálneho poistenia, ako základného zákonného predpokladu povinnosti platiť sociálne\npoistenie bolo už právoplatne rozhodnuté predchádzajúcimi rozhodnutiami Sociálnej poisťovni v oboch\n\nstupňoch, vec nesprávne právne posúdil. Súčasne krajský súd tým, že v odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia úplne nechal bez povšimnutia zásadné skutkové zistenia pre správne právne posúdenie\nveci, zaťažil odôvodnenie napadnutého rozsudku v jeho podstatnej časti nejasnosťou, neurčitosťou\na nezrozumiteľnosťou a v neposlednom rade aj nepresvedčivosťou, ktorá skutočnosť podmieňuje\nnezákonnosť napadnutého rozsudku krajského súdu pre jeho nepreskúmateľnosť z dôvodu nedostatku\nodôvodnenia, majúce za následok jeho nesúladnosť s právami v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky.\n38. Vzhľadom k uvedenému vyššie najvyšší súd námietky žalovanej vznesené v kasačnej sťažnosti,\nktorými namietala, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci podľa\n§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP vyhodnotil ako dôvodné, keďže tieto námietky spochybnili vecnú a právnu\nsprávnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu.\n39. Z uvedených dôvodov kasačný súd podľa § 462 ods. 1 v spojení s § 440 ods. 1 písm. f/ SSP\nrozhodnutie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n40. V ďalšom konaní bude povinnosťou krajského súdu opätovne sa vecou dôsledne zaoberať, ustáliť\nzásadné otázky nastolené v konaní, vzťahujúce sa na prejednávanú vec, v ich intenciách posúdiť\nzákonnosť rozhodnutia a postupu žalovanej v spojení s rozhodnutím a postupom prvostupňového\nsprávneho orgánu a to v súlade s názorom kasačného súdu vysloveným v tomto rozhodnutí a vo veci\nopätovne rozhodnúť. Svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodní. V novom rozhodnutí vo veci\nsamej rozhodne krajský súd opätovne o nároku na náhradu trov konania vrátane o nároku na náhradu\ntrov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP).\n41. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.\nz. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}