{"guid": "5a43358b-cdb6-4bcd-bcfd-173704e05ebf:cd8e002f-45bb-4d4e-8a22-e718a33f684d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:8018200212.1", "spisova_znacka": "6Sžfk/46/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/46/2019 z 10. 9. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 10. septembra 2020, sp. zn. 6Sžfk/46/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:8018200212.1", "identifikacne_cislo": "8018200212", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Monika Valašíková PhD.", "sudca_id": 187, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-monika-valasikova-phd-187", "datum_vydania": "2020-09-10", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-2", "nazov": "§ 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-2c", "nazov": "§ 2c zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-2c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-2c"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/431/#paragraf-8.odsek-1", "nazov": "§ 8 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/431/#paragraf-8.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/431-2002/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-3", "nazov": "§ 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-2i", "nazov": "§ 2i zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-2i", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-2i"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/431/#paragraf-10.odsek-1", "nazov": "§ 10 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/431/#paragraf-10.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/431-2002/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-1", "nazov": "§ 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-17.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 17 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-17.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/431/#paragraf-34", "nazov": "§ 34 zákona č. 431/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/431/#paragraf-34", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/431-2002/paragraf-34"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-2b", "nazov": "§ 2b zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-2b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-2b"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/431/#paragraf-6.odsek-2", "nazov": "§ 6 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/431/#paragraf-6.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/431-2002/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-2", "nazov": "§ 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-17.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 17 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-17.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-6", "nazov": "§ 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-2j", "nazov": "§ 2j zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-2j", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-2j"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/431/#paragraf-32.odsek-1", "nazov": "§ 32 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/431/#paragraf-32.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/431-2002/paragraf-32"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-4", "nazov": "§ 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/431", "nazov": "zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/431", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/431-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595", "nazov": "zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/431/#paragraf-6.odsek-1", "nazov": "§ 6 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/431/#paragraf-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/431-2002/paragraf-6"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/563#paragraf-3", "/SK/ZZ/2003/595#paragraf-2c", "/SK/ZZ/2002/431#paragraf-8", "/SK/ZZ/2003/595#paragraf-2i", "/SK/ZZ/2002/431#paragraf-10", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-24", "/SK/ZZ/2003/595#paragraf-17", "/SK/ZZ/2002/431#paragraf-34", "/SK/ZZ/2003/595#paragraf-2b", "/SK/ZZ/2002/431#paragraf-6", "/SK/ZZ/2003/595#paragraf-2j", "/SK/ZZ/2002/431#paragraf-32"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cd8e002f-45bb-4d4e-8a22-e718a33f684d", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:8018200212.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:8018200212.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:8018200212.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžfk/46/2019\n8018200212\n10. 09. 2020\nJUDr. Monika Valašiková\nECLI:SK:NSSR:2020:8018200212.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Eriky Čanádyovej v právnej veci žalobcu:\nBRASTRECH s.r.o., Volgogradská 13, 080 01 Prešov, IČO: 46 008 594, právne zastúpený: BENČÍK\n& PARTNERS, s.r.o., Aurela Stodolu 12, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo\nSlovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. 100224940/2018 zo dňa 23.01.2018, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Prešove č.k. 5S/25/2018-81 zo dňa 27.03.2019, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľa z a m i e t a.\nÚčastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred správnym súdom\n1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“) podľa §\n190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou\nsa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 100224940/2018\nzo dňa 23.01.2018 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Prešov (ďalej len „správca dane“) č.\n102176807/2017 zo dňa 16.10.2017, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009\nZ.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 277 512,57 EUR a rozdiel v sume daňovej\nstraty 116 034,20 EUR na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2014.\n2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že medzi účastníkmi konania bolo spornou otázkou, či\nvýdavky žalobcu, ktoré boli žalobcovi vyfakturované spoločnosťami MPV Consult, s.r.o., FAX & COPY\nPLUS spol. s r.o., AIRSTREAM, s.r.o., VAKPO, s.r.o., AMEKO, s.r.o., PreShov H+R, s.r.o. sú odrazom\nreálneho plnenia, a teda či sú alebo nie sú daňovými výdavkami žalobcu, pričom správny súd po\noboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, že správca dane a žalovaný sa\nustanoveniami zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov (ďalej len „zákon č. 595/2003 Z.z.“) dôsledne\nriadili. Podľa správneho súdu nárok daňovníka (žalobcu) na uznanie uplatnených výdavkov viaže zákon\nna splnenie podmienky, že musí ísť o výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov\npreukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka a zároveň musí ísť o\nvýdavok dostatočne preukázaný. Pokiaľ si daňovník uplatňuje nárok na uznanie uplatnených výdavkov\n(na základe dodávateľskej faktúry), ktoré vynaložil na úhradu tovarov a služieb, musí byť schopný\npreukázať nielen vecnú súvislosť úhrady za tovary a služby s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním\n\npríjmov, ale tiež to, že tento tovar bol reálne dodaný a služby boli reálne uskutočnené, a to práve osobou\n(dodávateľom) uvedenou na faktúre.\n3. Správny súd konštatoval, že žalobca na základe predložených listinných dokladov nepreukázal\ndodanie prác a služieb spoločnosťami MPV Consult, s.r.o. a FAX & COPY PLUS spol. s r.o. ako\ndodávateľmi, pretože žalobca neuviedol miesta výkonu prác, nepreukázal pre koho boli práce vykonané\na nepreukázal komu boli práce prefakturované, bez týchto dôkazov nemohol správca dane priradiť k\nvynaloženým nákladom odberateľské faktúry a ich zaúčtovanie vo výnosoch spoločnosti žalobcu nebolo\npreukázané. Správca dane preto v súlade s § 17 ods. 2 písm. a/ zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z\npríjmov v znení neskorších predpisov zvýšil výsledok hospodárenia o sumu 395 782,67 EUR vo vzťahu\nk dodávateľským faktúram od spoločnosti MPV Consult, s.r.o, a o sumu 138 986,00 EUR vo vzťahu k\ndodávateľským faktúram od spoločnosti FAX & COPY PLUS spol. s r.o.\n4. Pri daňovej kontrole správca dane za účelom objasnenia obchodných vzťahov spoločnosti\nAIRSTREAM, s.r.o. a žalobcu vykonal dokazovanie týkajúce sa zaúčtovaných dodávateľských faktúr\nv súvislosti s automobilovým podujatím PAV Odžany v celkovej sume 101 550,00 EUR, ako aj\ndodávateľských faktúr v súvislosti s automobilovým podujatím Rally RZESZOW-PL v celkovej sume\n153 000,73 EUR, ktoré žalobca vynaložil ako sprostredkovateľ pre odberateľa DROTÁR Autošport,\ns.r.o. Správca dane zistil, že v nákladoch žalobcu boli zaúčtované dodávateľské faktúry od spoločnosti\nAIRSTREAM, s.r.o. za služby, ktoré neboli prefakturované odberateľovi DROTÁR Autošport, s.r.o. alebo\ninému odberateľovi a zaúčtované vo výnosoch žalobcu, a to pre akciu PSV Odžany v celkovej čiastke\n58 666, 68 EUR a pre akciu Rally RZESZOW-PL v celkovej čiastke 45 000,73 EUR.\n5. Správny súd vo vzťahu k spoločnosti VAKAPO s.r.o. mal z obsahu administratívneho spisu žalovaného\na z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia za preukázané, že správca dane neuznal žalobcovi faktúry\nv celkovej čiastke 59 000,04 EUR za práce - aktualizácie obvodu a registrov PPV, rozdeľovací plán vo\nforme vyúčtovacieho plánu, sprostredkovanie, výroba reklamy a zhotovenie strechy podľa priloženého\nkrycieho listu rozpočtu. Správca dane vychádzal zo zistenej skutočnosti, že tieto vynaložené náklady\nnemal žalobca vyfakturované vo výnosoch a z predložených faktúr nebolo možné zistiť, kde a pre koho\nboli práce vykonané a nebol predložený súpis vykonávaných prác. Ako daňový náklad neboli správcom\ndane uznané ani dodávateľské interné faktúry č. 14/1175-14/1201, 14/1127 od spoločnosti VAKAPO\ns.r.o. v celkovej sume 178 333,45 EUR, a to z dôvodu, že žalobca tieto faktúry síce zaúčtoval do\nnákladov, avšak k výkonu daňovej kontroly ich nepredložil.\n6. Vo vzťahu k spoločnosti AMEKO s.r.o. správca dane neuznal žalobcovi faktúry zaúčtované ako\nnáklady v celkovej sume 17 500,00 EUR za stavebné práce z dôvodu, že z predložených faktúr nebolo\nmožné zistiť, kde a pre koho boli vykonané, nebol predložený výpis vykonávaných prác a komu boli\npráce prefakturované. Bez týchto dôkazov správca dane nemohol priradiť k vynaloženým nákladom\nodberateľské faktúry a ich zúčtovanie vo výnosoch žalobcom nebolo preukázané.\n7. Ďalej správny súd v súvislosti so spoločnosťou PreShov H+R, s.r.o. zistil, že správca dane\nneuznal žalobcovi zúčtovacie náklady od tejto spoločnosti za stavebné, výkopové, predrekonštrukčné\na rekonštrukčné práce, pomocné údržbárske práce, zazimovanie a opravy vodných zariadení, oprava\nizolácie haly, pomocné a prípravné zváracie práce, pred, počas a po zváraní, betonárske práce,\nmaľovanie priestorov v celkovej sume 175 045,15 EUR a stavebné práce Senica vo výške 12 500,00\nEUR. V oboch prípadoch mal správny súd za preukázané, že pri fakturácii týchto prác nebolo možné\nzistiť, kde a pre koho boli práce vykonané, žalobca nepredložil súpis vykonávaných prác, a teda nebolo\nmožné zistiť súvislosť medzi vynaloženými nákladmi a výnosom.\n8. Zaúčtované náklady na základe dodávateľských faktúr, označených ako neplatné dodávateľom\nPreShov H+R, s.r.o. v celkovej sume 89 097,19 EUR správca dane neuznal ako náklady vynaložené\nna dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov. Na základe uvedeného zistenia správca\ndane v súlade s § 17 ods. 2 písm. a/ zákona číslo 595/2003 Z.z. zvýšil výsledok hospodárenia o sumu 89\n097,19 EUR. Z uvedených faktúr pri označení „neplatné“ nebolo možné zistiť zodpovednú osobu, ktorá\nvykonala príslušnú opravu, deň jej vykonania a obsah opravovaného účtovného záznamu pred opravou\naj po oprave. Takáto oprava v účtovnom zázname nesmie viesť k neúplnosti, nepreukázateľností,\nnesprávnosti, nezrozumiteľnosti alebo neprehľadnosti účtovníctva. Správny súd mal za to, že faktúry\n\noznačené ako neplatné nespĺňali zákonné požiadavky na ich zaúčtovanie do účtovníctva a do nákladov\nspoločnosti podľa zákona č. 431/2002 Z.z.\n9. Žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období 2014 zaúčtoval do nákladov aj dodávateľské faktúry\nod spoločnosti PreShov H+R, s.r.o. v celkovej 20 433,33 EUR, na ktorých nebol uvedený predmet\nfakturácie. Uvedené faktúry nespĺňali zákonnú požiadavku preukázateľného účtovného záznamu podľa\n§ 32 zákona č. 431/2002 Z.z., za ktorý sa považuje iba účtovný záznam, ktorého obsah priamo\ndokazuje skutočnosť a ktorého obsah dokazuje skutočnosť nepriamo obsahom iných preukázateľných\núčtovných záznamov. Zaúčtované náklady na základe dodávateľských faktúr bez uvedenia predmetu\nfakturácie od dodávateľa PreShov H+R, s.r.o. v celkovej sume 20 433,13 EUR správca dane neuznal\nako náklady vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov. Na základe\nuvedeného zistenia správca dane v súlade s § 17 ods. 2 písm. a/ zákona č. 595/2003 Z.z. zvýšil výsledok\nhospodárenia o sumu 20 433,33 EUR. Podľa názoru súdu preto správca dane na uvedené predložené\ndôkazy bez predmetu fakturácie nemohol prihliadnuť.\n10. Žalobca mal zaúčtované v nákladoch tiež dodávateľské faktúry za natieračské, maliarske a čistiace\npráce na stĺpoch verejného osvetlenia v Prešove od spoločnosti PreShov H+R, s.r.o. v celkovej sume 16\n000,00 EUR. Tieto práce boli fakturované daňovému subjektu Ľubomír Choma - Zemstav, K amfiteátru\n15, Prešov. Faktúry od dodávateľa PreShov H+R, s.r.o. boli vystavené (práce boli vykonané a dodané\npre spoločnosť BRASTRECH. s.r.o.) v mesiaci december 2014, pričom odberateľské faktúry pre daňový\nsubjekt Ľubomír Choma - Zemstav boli vystavené od júna do decembra 2014, a teda práce boli\nvyfakturované žalobcom skôr ako boli pre žalobcu vykonané spoločnosťou PreShov H+R, s.r.o.\n11. Správny súd sa nestotožnil s tvrdením dôkaznej núdze žalobcu z dôvodu, že nepredložil dôkazy\nsprávcovi dane, lebo doklady za kontrolované obdobie roku 2014 boli vydané Krajskému riaditeľstvu\nPZ v Prešove. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného ako aj z odôvodnenia napadnutého\nrozhodnutia mal správny súd preukázané, že s p. R., konateľom spoločnosti PrWe s.r.o., ktorá\nvedie účtovníctvo žalobcu bol dohodnutý termín predloženia dokladov na deň 07.04.2016 (úradný\nzáznam č. 1028400 81/2016 zo dňa 30.03.2016). V tento deň zamestnanci správcu dane prevzali\núčtovné doklady na 1 ks CD a interné doklady IDU01-IDU-06. Inými dokladmi spoločnosť PrWe s.r.o.\nnedisponovala (zápisnica zo dňa 07.04.2016). Správca dane prevzal dňa 08.04.2016 od splnomocnenej\nzástupkyne žalobcu p. Č. doklady, ktoré predtým boli predložené ku kontrole dane a pridanej hodnoty za\nobdobie 01-03/2014, 05-12/2014 (Potvrdenie o zapožičaní dokladov č. 102898832/2016). Správca dane\nVýzvou č. 103256882/2016 zo dňa 01.06.2016 vyzval Krajské riaditeľstvo PZ, odbor kriminálnej polície\nPrešov na vydanie všetkých účtovných a iných dokladov žalobcu za obdobie apríl 2014. Z uvedených\nskutočností vyplýva, že správca dane disponoval aj dokladmi predloženými Krajskému riaditeľstvu PZ.\nMedzi predloženými dokladmi podľa tvrdenia správcu dane sa žiadne doklady, ktoré požadoval po\nžalobcovi výzvou zo dňa 07.06.2016 a 30.11.2016 nenachádzali.\n12. K námietke žalobcu, že správca dane nevypočul S. S., správny súd uvádza, že faktúry boli\nspoločnosťou MPV Consult, s.r.o. vystavované v období od 02.09.2014 do 30.11.2014 a v čase\nvystavovania preverovaných faktúr nebol navrhovaný svedok S. S. oprávnený zastupovať spoločnosť\nMPV Consult. Správca dane a žalovaný preto dôvodne konštatovali, že navrhnuté vypočutie S. S. v\ntomto daňovom konaní by bolo bezpredmetné.\n13. Správny súd považoval za nedôvodnú aj námietku žalobcu ohľadom výsluchu svedka Y. S.,\nktorý mal byť koordinátorom v rámci automobilových pretekov „Akcia ŠKBM, Akcia PAV Ostrá Lúka,\nPAV Rechberg“ a zastupoval daňový subjekt. Z administratívneho spisu vyplýva, že správca dane\nvyčerpávajúcim spôsobom vykonal šetrenie menovanej osoby, avšak bezúspešne. Dňa 20.09.2017\nnahliadol správca dane do Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 100805905/2017 zo dňa 09.05.2017,\nv ktorej správca dane vypočul ako svedka Y. S.. Svedok ešte pred položením otázok správcom dane\npožiadal o vyjadrenie k výsluchu svedka a prehlásil, že k obchodom spoločnosti BRASTRECH, s.r.o. sa\nnechce vyjadrovať, lebo nebol jej zamestnancom, neobjednával žiadnu zákazku, nevystavoval faktúry,\nnevie sa k obchodom spoločnosti vyjadriť, na pokyn p. A. išiel skontrolovať, či je to urobené, ale sa\nnevedel vyjadriť, kto jednotlivé práce mal vykonať. Keďže svedok odmietol vypovedať, neboli svedkovi\nzo strany správcu dane položené žiadne otázky (Úradný záznam č. 102005413/2017). Správny súd\nsa stotožnil s názorom žalovaného a so záverom správcu dane, že jeho ďalšie vypočutie by bolo\nbezpredmetné, pretože svoj vzťah k žalobcovi svedok Y. S. bezpochybne vyjadril.\n\nII.\nKasačná sťažnosť, vyjadrenie\n14. Proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Prešove podal žalobca v postavení sťažovateľa\n(ďalej len „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu uvedeného v § 440 ods. 1 písm.\ng/ SSP. Kasačnému súdu navrhol, aby napadnutý rozsudok správneho súdu zmenil tak, že správnej\nžalobe vyhovie alebo alternatívne, aby rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.\nSúčasne požadoval náhradu trov právneho zastúpenia.\n15. V kasačnej sťažnosti konštatoval, že sa nestotožňuje so závermi správneho súdu, pričom zotrval\nna svojej argumentácii uvedenej v správnej žalobe. Namietal, že žalovaný sa dostatočným spôsobom\nnevysporiadal s jeho námietkami a predovšetkým nevykonal navrhované dôkazy. Sťažovateľ žiadal\nvykonať výsluch svedkov S. S. a Y. S.. Správca dane sa odvolával na skutočnosť, že plnomocenstvo pre\nS. S. bolo vystavené dňa 05.12.2014, čiže až po fakturácii zdaniteľných plnení. Sťažovateľ komunikoval\ns S. S. ako zástupcom spoločnosti MPV Consult, s.r.o., ktorý mu preukázal oprávnenie zastupovať túto\nspoločnosť a nemôže za to, že správca dane má k dispozícii iba plnomocenstvo zo dňa 05.12.2014.\n16. Podľa názoru sťažovateľa je rozsudok správneho súdu arbitrárny a nepreskúmateľný pre nedostatok\ndôvodov. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky II.ÚS 250/2011\nzo dňa 08.12.2011 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Sžf/8/2013 zo dňa\n30.01.2014.\n17. Ďalej argumentoval, že faktúry predložené v rámci daňovej kontroly správcovi dane spĺňali zákonom\nstanovené náležitosti, čo nerozporoval ani správca dane v priebehu konania. V predmete každej faktúry\nbolo uvedené komu sú práce fakturované a aké práce boli vykonané. Správca dane si neoveril u\nodberateľov, kde a aké práce boli vykonané, namiesto toho uviedol, že práce nemohli byť vykonané\nsubdodávateľom z dôvodu, že tento nemal evidovaných zamestnancov, pričom si však mohol overiť\nprostredníctvom Sociálnej poisťovne skutočnosť, či mali subdodávatelia zamestnancov v rozhodnom\nobdobí. Sťažovateľ ďalej na podporu svojich tvrdení predložil správnemu orgánu fotodokumentáciu,\nCD nosiče z pretekov a poukázal na skutočnosť, že rozhovor s automobilovým pretekárom Z. D., pre\nktorého zabezpečoval sťažovateľ služby na pretekoch bol odvysielaný aj slovenskou televíziou RTVS.\nSťažovateľ uviedol, že nie je možné na jeho ťarchu pripísať konanie jeho obchodných partnerov, resp.\nsubdodávateľov, pretože on preukazoval zdaniteľné plnenia na úseku dodávateľ - sťažovateľ (odberateľ)\na sťažovateľ (dodávateľ) - odberateľ a nemôže zodpovedať za plnenie povinností iných podnikateľských\nsubjektov.\n18. Sťažovateľ tvrdil, že zákon nestanovuje povinnosť mať objednávku, podpísanú zmluvu alebo mať k\ndispozícii zoznam osôb vykonávajúcich konkrétne práce. Dôkazom reálneho poskytnutia prác je faktúra\na jej úhrada na bankový účet. Sťažovateľ predložil správcovi dane všetky relevantné doklady, ktoré\nboli v jeho dispozícii preukazujúce realizovanie fakturovaných služieb a niet zákonného ustanovenia\nani reálnej možnosti, na základe ktorej by bol povinný a mohol zabezpečiť preukázanie realizácie\nfakturovanej služby i zo strany svojho dodávateľa a už vôbec nie subdodávateľa. Napriek tomu, že si\nsťažovateľ overil finančnú situáciu svojho dodávateľa, overil si obchodné meno a postavenie na trhu,\nnemal žiadnu možnosť ovplyvniť jeho ďalšiu existenciu do budúcna.\n19. Ak správca dane nespochybnil reálne vykonanie prác a poskytnutie služieb, potom nemal\nprávo vylúčiť sťažovateľovi tieto náklady, keď práce boli vykonané a sťažovateľom riadne prevzaté\na následne odovzdané odberateľom sťažovateľa. V rámci posúdenia ekonomického charakteru\ndohodnutého plnenia medzi dodávateľmi a sťažovateľom bol jednoznačne a nespochybniteľne\npreukázaný hospodársky cieľ a samotná materiálna existencia zdaniteľných plnení.\n20. K argumentácii sťažovateľa sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 01.08.2019, v ktorom uviedol, že\nkrajský súd sa podrobne zaoberal namietanými skutočnosťami. Skutočnosť, že správca dane požadoval,\naby sťažovateľ preukázal svoje tvrdenia predložením dôkazov nie je možné považovať za šikanózne\nkonanie pretože dôkazné bremeno je na daňovom subjekte, ktorý existenciu daňovo relevantných plnení\nmusí preukázať, správne zaevidovať v účtovníctve a deklarovať. Pokiaľ pri svojej činnosti nebol daňový\nsubjekt dostatočne precízny a neviedol si evidenciu konkrétnej činnosti, ktorá by korešpondovala s\n\njej účtovaním (fakturované práce, služby, dodávky), tak musí znášať dôsledky neunesenia dôkazného\nbremena.\n21. Podstatou danej veci bola práve tá skutočnosť, že nebolo preukázané kto predmetné práce\nodovzdané odberateľom skutočne vykonal, pretože fakturovanie prác dodávateľom uvedeným na faktúre\nešte nepreukazuje, že tieto práce skutočne vykonal dodávateľ uvedený na predmetných faktúrach. Len\nformálne doloženie uskutočnenia obchodného prípadu faktúrou, dokladmi o úhrade je bez preukázania\nskutočného vykonania prác, služieb (uskutočnenia dodávok a pod.) pre daňové účely nepostačujúce. Je\nvecou daňového subjektu aké dôkazné prostriedky má k dispozícii a či je schopný tvrdené skutočnosti\naj preukázať.\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\n22. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal\nnapadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej\nsťažnosti v zmysle § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455\nSSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na\ninternetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 SSP) a\ndospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.\n23. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 5S/25/2018 zo\ndňa 27.03.2019, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal preskúmania a zrušenia\nrozhodnutia žalovaného č. 100224940/2018 zo dňa 23.01.2018 v spojení s rozhodnutím správcu dane\nč. 102176807/2017 zo dňa 16.10.2017.\n24. Z obsahu administratívneho spisu kasačný súd zistil, že správca dane vykonal u sťažovateľa\ndaňovú kontrolu na daň z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2014 s dátumom začatia\n15.03.2016.\n25. Správca dane zisťoval pri všetkých realizovaných dodávateľsko-odberateľských vzťahoch\npreukázateľnosť vynaložených daňových výdavkov (nákladov) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie\nzdaniteľných príjmov, vynaložených sťažovateľom a zaúčtovaných v jeho účtovníctve.\n26. Daňový úrad Prešov kontrolu dane z príjmov právnickej osoby u daňového subjektu ukončil\nprotokolom č. 104071364/2016 zo dňa 10.10.2016, v ktorom opísal priebeh daňovej kontroly. Správca\ndane doručil sťažovateľovi protokol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole\ndňa 08.03.2017. Sťažovateľ zaslal správcovi dane vyjadrenie k predmetnému protokolu dňa 16.03.2017.\n27. Z protokolu o daňovej kontrole vyplýva, že daňový subjekt v podanom daňovom priznaní k dani z\npríjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2014 priznal daň vo výške daňovej licencie 2 880,EUR a vykázal stratu vo výške 116 034,20 EUR. Správca dane daňovou kontrolou neuznal sťažovateľovi\ndaňovú stratu vo výške 116 034,20 EUR a vyčíslil rozdiel dane v sume 277 512,57 EUR.\n28. Správca dane zistil, že v predložených účtovných dokladoch v mnohých prípadoch nebolo možné\nzistiť kde, pre koho boli práce vykonané a komu boli prefakturované, preto vyzval sťažovateľa\nvýzvou č. 10329385/2016 zo dňa 07.06.2016 na predloženie dôkazov preukazujúcich zaúčtovanie\nvýnosov doložením podpísaných objednávok, rozpočtov stavieb, súpisom vykonaných prác s uvedením\npracovníkov, ktorí práce vykonali, uzatvorených zmlúv s odberateľmi, prípadne ďalších dôkazov.\n29. Sťažovateľ v odpovedi na výzvu uviedol, že nemôže predložiť listinné dôkazy podľa požiadavky\nsprávcu dane a ako prílohu zaslal kópiu Zápisnice o vydaní dokladov Krajskému riaditeľstvu Policajného\nzboru, odbor kriminálnej polície v Prešove\n30. Doklady uvedené v prílohe k Zápisnici o vydaní dokladov Krajskému riaditeľstvu Policajného\nzboru, odbor kriminálnej polície v Prešove boli žalobcom predložené dňa 08.04.2016, o čom spísal\nsprávca dane Potvrdenie o zapožičaní dokladov č. 102898832/2016. Správca dane vyzval žalobcu na\n\npredloženie ďalších dôkazov, ktoré by preukazovali súvislosť zaúčtovaných vynaložených nákladov s\ndosiahnutými príjmami. Požadované dôkazy žalobca nepredložil.\n31. V priebehu výkonu daňovej kontroly správca dane výzvou č. 104382486/2016 zo dňa 30.11.2016\nvyzval sťažovateľa na predloženie chýbajúcich účtovných dokladov, ktorý dňa 06.12.2016 elektronicky\noznámil, že doklady preukazujúce hospodárske operácie a účtované prípady nemôže v požadovanej\nlehote predložiť, nakoľko boli všetky doklady za rok 2014 zadržané krajskou kriminálnou políciou v\nsúvislosti s trestnou činnosťou tretích osôb.\n32. Správca dane na základe výsledkov daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie\nobdobie 2014 preveroval daňové výdavky náklady týkajúce sa dodávateľských faktúr od spoločnosti\nMPV Consult, s.r.o., FAX & COPY PLUS spol s.r.o., AIRSTREAM, s.r.o., VAKPO, s.r.o., AMEKO, s.r.o.,\nPreShov H+R, s.r.o., Vann Stroom, s.r.o., Brno.\n33. Dňa 16.10.2017 prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie číslo: 102176807/2017, ktorým\nsťažovateľovi vyrubil rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2014 v sume\n277 512,57 EUR a rozdiel v sume daňovej straty 116 034,20 EUR.\n34. Proti prvostupňovému rozhodnutiu sa sťažovateľ odvolal. O odvolaní bolo rozhodnuté\npreskúmavaným rozhodnutím žalovaného tak, že vyššie špecifikované prvostupňové rozhodnutie bolo\npotvrdené.\nIV.\nPrávne predpisy a právne názory kasačného súdu\n35. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom\nfyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených\ntýmto zákonom. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené, alebo\npriamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou\norgánu verejnej správy, alebo iným zásahom orgánu verejnej správy sa môže, za podmienok\nustanovených týmto zákonom, domáhať ochrany na správnom súde (§ 2 ods. 1, 2 SSP).\n36. Správne súdu v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov\nverejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú\nochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto\nzákonom (§ 6 ods. 1 SSP).\n37. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom\nchránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.\n38. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s\ndaňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach,\nak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom\nsprávy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,\nktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.\n39. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe\ndaní vyšlo najavo.\n40. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie\ndo úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie\nalebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo\nvybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie\ndaňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový\nsubjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní\nneprihliada.\n\n41. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje\na) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v\ndaňovom priznám alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,\nb) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo\ndaňového konania,\nc) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\n42. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti\nnevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi\ndaňových subjektov.\n43. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu\na objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké\nvýpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom\nzisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\n44. Podľa § 2 písm. b/ a c/ zákona č. 595/2003 Z.z. predmetom dane je príjem (výnos) z činnosti\ndaňovníka a z nakladania s majetkom daňovníka, pričom príjmom sa rozumie peňažné aj nepeňažné\nplnenie.\n45. Podľa § 2 písm. i/ zákona č. 595/2003 Z.z. daňovým výdavkom (nákladom) na dosiahnutie,\nzabezpečenie a udržanie príjmov sa rozumie výdavok (náklad) preukázateľne vynaložený daňovníkom,\nzaúčtovaný v účtovníctve daňovníka.\n46. Podľa § 2 písm. j/ zákona č. 595/2003 Z.z. je základom dane rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy\nprevyšujú daňové výdavky pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových\nvýdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak tento zákon neustanovuje inak.\n47. Podľa § 17 ods. 1 písm. b/ zákona č. 595/2003 Z.z. pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty\nsa vychádza u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva z výsledku hospodárenia.\n48. Podľa § 17 ods. 2 písm. a/ zákona č. 595/2003 Z.z. výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi\npríjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa zvýši o sumy, ktoré nemožno\npodľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov, alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté\nv nesprávnej výške.\n49. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\nč. 431/2002 Z.z.“) účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi (§ 10).\n50. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z.z. účtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykoná\núčtovná jednotka účtovným zápisom iba na základe účtovných dokladov.\n51. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z.z. je účtovná jednotka povinná viesť účtovníctvo správne,\núplne, preukázateľne, zrozumiteľne a spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov.\n52. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z.z. je účtovný doklad preukázateľný účtovný záznam,\nktorý musí obsahovať slovné a číselné označenie účtovného dokladu, obsah účtovného prípadu a\noznačenie jeho účastníkov, peňažnú sumu alebo údaj o cene za mernú jednotku a vyjadrenie množstva,\ndátum uskutočnenia účtovného dokladu, ak nie je zhodný s dátumom vyhotovenia, podpisový záznam\nzodpovednej osoby, označenie účtov, na ktorých sa účtovný prípad zaúčtuje, ak to nevyplýva z\nprogramového vybavenia.\n53. Podľa § 32 ods. 1 písm. a/ zákona č. 431/2002 Z.z. sa za preukázateľný účtovný záznam - faktúru\npovažuje iba účtovný záznam, ktorého obsah priamo dokazuje skutočnosť.\n\n54. Podľa § 34 zákona č. 431/2002 Z.z., ak účtovná jednotka zistí, že niektorý účtovný záznam (faktúra)\nje neúplný, nepreukázateľný, nesprávny alebo nezrozumiteľný, je povinná vykonať bez zbytočného\nodkladu jeho opravu.\n55. Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti\nproti napadnutému rozsudku Krajského súdu v Prešove, po preskúmaní napadnutého rozsudku a\npo oboznámení sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu nezistil žiaden dôvod na to, aby\nsa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku.\n56. Kasačná sťažnosť sťažovateľa proti rozsudku krajského súdu sa podstatne neodlišovala od dôvodov\npodanej žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, s ktorej dôvodmi sa krajský súd v\nplnom rozsahu vysporiadal a jeho skutkové zistenia aj právne závery považuje kasačný súd za vecne\nsprávne. V aplikačnom postupe krajského súdu pri rozhodovaní o merite sporu nezistil nedostatky\nprávneho posúdenia.\n57. V nadväznosti na uvedené považuje kasačný súd za podstatné zaujať právny názor k viacerým\nsťažovateľom nastoleným otázkam týkajúcim sa predovšetkým unesenia dôkazného bremena, resp.\njeho rozloženia medzi sťažovateľa a správcu dane, otázky, či skutkový stav v rozsahu zistenom\nsprávcom dane umožnil spoľahlivo vyvodiť vyššie popísané závery spojené s uložením daňovej\npovinnosti ako aj otázky nepreskúmateľnosti rozsudku krajského súdu.\n58. Účelom daňového konania je zistenie, či daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový\nporiadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností\nrozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.\n59. Pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt.\nSprávca dane vykonáva a vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne\nurčenie dane.\n60. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie\no všetkých skutočnostiach, dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri\ndokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo\nnajúplnejšie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca\ndane kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery\nvyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a\nzásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné správne orgány povinné postupovať.\n61. Podľa názoru Najvyššieho súdu SR vysloveného v rozsudku sp.zn. 4Sžf/30/2014 zo dňa 17.02.2015\naplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové\nnakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha\nzákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky\ndôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo,\npričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia\na správnej aplikácii relevantných ustanovení.\n62. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu\ndane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového\nsubjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností,\nkeďže daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom\ndokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná a akým spôsobom dokazovanie doplní, akú\nhodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich\nvyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má\nsprávca dane v priebehu konania k dispozícii.\n63. Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje\ntvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené\n\ndaňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady,\nktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní\nsvoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní\nuvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť\ndôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju\ndôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím\nďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom\ndochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom\ndane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady\nvyhľadávacej a zásady prejednacej (uznesenie Ústavného súdu SR z 14. novembra 2018, č.k. I.ÚS\n377/2018-53).\n64. Podľa názoru kasačného súdu je nutné uvedomiť si postavenie správcu dane v daňovom\nkonaní, ktorý nie je protistranou daňového subjektu, ale je príslušným správnym orgánom, ktorý vedie\ndokazovanie, dôkazy vykonáva a procesom voľného hodnotenia dôkazov ustáľuje zistený skutkový stav.\nPri tomto postupe musí zachovávať práva daňového subjektu, rešpektovať zásadu spolupráce a ostatné\nzásady správy daní. Naopak, daňový subjekt je v pozícii účastníka daňového konania, ktorý je povinný\npreukazovať v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne\nurčenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré\nje povinný podávať podľa osobitných predpisov; b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný\nsprávcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania; c) vierohodnosť, správnosť a\núplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Touto skutočnosťou je aj reálnosť dodania tovaru\nalebo služby platiteľom, ktorý faktúru ako dodávateľ vystavil. Pokiaľ sťažovateľ tvrdí, že dodanie tovaru\nbolo realizované konkrétnymi dodávateľmi, zaťažuje ho dôkazné bremeno vo vzťahu k tomuto tvrdeniu;\npri jeho neunesení zostáva iba nepreukázaným tvrdením.\n65. K sťažovateľovým námietkam, podľa ktorých sa krajský súd nevysporiadal dostatočným\nspôsobom so žalobnými námietkami kasačný súd uvádza, že integrálnou súčasťou základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy <aspi://module='ASPI'&link='460/1992%20Zb.\n%2523%25C8l.46'&ucin-k-dni='30.12.9999'> SR je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie\nsúdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo\nrelevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti\ntakému uplatneniu (IV.ÚS 115/03 <aspi://module='JUD'&link='JUD32214SK'&ucin-k-dni='30.12.9999'/\n>, III.ÚS 60/04 <aspi://module='JUD'&link='JUD32348SK'&ucin-k-dni='30.12.9999'/>). Všeobecný súd\nvšak nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú\npre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.\nOdôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny\nzáklad rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné\nprávo účastníka na spravodlivý proces (III.ÚS 209/04 <aspi://module='JUD'&link='JUD32411SK'&ucink-dni='30.12.9999'/>).\n66. Európsky súd pre ľudské práva v rozhodnutí Vetrenko v. Moldavsko uviedol: „...jednou z požiadaviek\nčlánku 6 Dohovoru na vnútroštátne súdy je, aby sa zaoberali najdôležitejšími argumentmi vznesenými\núčastníkmi konania a aby uviedli dôvody pre prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov. Hoci rozsah,\nv ktorom sú súdy povinné uviesť dôvody sa môže meniť v závislosti od osobitných okolností prípadu,\nopomenutie zaoberať sa podstatnými argumentmi alebo zjavne svojvoľné (arbitrárne) zaoberanie sa\ntakýmito argumentmi, je nezlučiteľné s ideou spravodlivého procesu.“\n67. Kasačný súd má za to, že krajský súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal, vysporiadal sa\ns podstatnými námietkami sťažovateľa a vyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré náležite aj\nodôvodnil, pričom dospel k správnym a nepochybným záverom o zákonnosti preskúmavaného ako aj\nprvoinštančného rozhodnutia.\n68. Vo vzťahu k námietke nevypočutia pána S. S., ktorého výpoveď považuje sťažovateľ za kľúčovú,\nkasačný súd uvádza, že z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že osoba pána S. bola\noprávnená konať za spoločnosť MPV Consult, s.r.o. odo dňa 05.12.2014, pričom faktúry boli vystavované\nod 02.09.2014 do 30.11.2014. Taktiež zo zistenia správcu dane vyplýva, že pán S. sa k obchodom\nsťažovateľa nechcel vyjadriť.\n\n69. Najvyšší súd v prejednávanej veci v prvom rade poukazuje na to, že pokiaľ má byť určitá obchodná\ntransakcia uznaná ako výdavok v zmysle zákona o dani z príjmov, musí byť podľa citovaných ustanovení\ntakýto výdavok dostatočne preukázaný. Splnenie zákonných podmienok nie je samozrejme viazané\nlen na ich formálne preukázanie, ale podstatné je, aby formálne deklarované úkony mali svoj reálny a\npreukázateľný skutkový základ. Ak je nárok na uznanie výdavku podložený konkrétnou faktúrou, potom\nsplnenie podmienky preukaznosti výdavku nie je možné viazať len na reálne uskutočnenie fakturovaných\ndodávok tovarov a služieb, ale musí byť tiež preukázaná zhoda medzi skutočným dodávateľom a\ndodávateľom deklarovaným vo faktúre. Dôvodom neuznania výdavkov uplatnených sťažovateľom v\nprejednávanej veci bola práve skutočnosť, že správca dane spochybnil dodanie dodávateľom uvedeným\nna faktúrach a sťažovateľ svoje tvrdenie nepreukázal.\n70. Vo vzťahu k namietanému prenosu dôkazného bremena na sťažovateľa najvyšší súd uvádza, že\nsťažovateľ nesprávne interpretuje závery napadnutého rozsudku, keď konštatuje, že pochybnosti o\ndodaní vznikli u dodávateľa, resp. subdodávateľa sťažovateľa, pričom má sťažovateľ za to, že nenesie\nzodpovednosť za dôkaznú povinnosť iného daňového subjektu. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na\nuznanie určitého výdavku na základe ním predložených faktúr, musí byť potom schopný preukázať, že\nobchody boli reálne uskutočnené tak, ako sú deklarované na predložených faktúrach.\n71. Kasačný súd poukazuje na aktuálnu judikatúru, vzťahujúcu sa na daň z príjmov, aplikovateľnú\nna predmetnú vec: „Základným kritériom pre uznanie výdavkov v zmysle uvedených zákonných\nustanovení sú tri podmienky, ktoré musia byť splnené súčasne, a to podmienka vecnosti (výdavky\nmusia byť vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, tzn., že musí byť\nsúvislosť medzi zdaniteľným príjmom a konkrétnym výdavkom), podmienka preukázateľnosti (daňovník\nmusí vedieť preukázať, že výdavok skutočne vznikol) a podmienka zaúčtovania (preukázateľný\nvýdavok musí byť zaúčtovaný), na ktoré kritériá musia daňovníci vždy pamätať, a to pri\nkaždom konkrétnom výdavku, len ak je splnená podmienka vecnosti výdavkov vo vzťahu k\npodnikaniu a súčasne i podmienka preukázateľnosti výdavkov a ich zaúčtovania, potom sa\nvýdavky uznajú za daňový výdavok, ak zákon neustanovuje inak, s poukazom na § 19 ods. 2\n- 5 <aspi://module='ASPI'&link='595/2003%20Z.z.%252319'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, § 20 <aspi://\nmodule='ASPI'&link='595/2003%20Z.z.%252320'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, § 21 zákona č. 595/2003\nZ.z. <aspi://module='ASPI'&link='595/2003%20Z.z.%252321'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Pre splnenie\nzákonných podmienok pre uznanie daňového výdavku a následné určenie správnej výšky základu dane\nz príjmov nepostačuje, ak daňovník deklaruje prijatie dodávky tovaru alebo služby len preukázaním\ndaňového dokladu - faktúry s predpísaným obsahom. Daňové doklady musia na jednej strane\njednoznačne preukazovať prijatie zdaniteľného plnenia a na druhej strane je potrebné, aby bolo\npreukázané, že k prijatiu tovaru deklarovaného v daňovom doklade reálne aj došlo, a to v rámci\ndojednaných dodávok tovarov jednotlivými dodávateľmi. Pokiaľ nie sú splnené tieto hmotnoprávne\npodmienky, nie je možné konštatovať, že daňový subjekt preukázal rozhodujúce skutočnosti, ktoré mali\nvplyv na správne určenie dane z príjmov.“ (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Sžf\n45/2015 z 26.01.2017).\n72. „Daňový výdavok musí byť dostatočne preukázaný, čo znamená, že žalobca musí uniesť dôkazné\nbremeno a preukázať vecnú súvislosť úhrady za tovary a služby s dosiahnutím, zabezpečením a\nudržaním príjmov a tiež skutočnosť, že tovar bol reálne dodaný a služby boli reálne uskutočnené, a to\npráve osobou uvedenou na faktúre.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 5Sžf 60/2015 z 28. februára\n2017).\n73. S poukazom na výsledky rozsiahleho dokazovania vykonaného správcom dane je kasačný súd toho\nnázoru, že sťažovateľ nepreukázal vynaloženie výdavkov za dodanie tovarov a služieb spoločnosťami\nMPV Consult, s.r.o., FAX & COPY PLUS spol s.r.o., AIRSTREAM, s.r.o., VAKPO, s.r.o., AMEKO, s.r.o.,\nPreShov H+R, s.r.o., v súlade s ust. § 2 písm. i/ a za použitia § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z., a\npreto nemohli byť tieto výdavky uznané za oprávnené náklady (výdavky). Nárok daňovníka na uznanie\nuplatnených výdavkov viaže zákon na splnenie podmienky, že musí ísť o výdavok na dosiahnutie,\nzabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve\ndaňovníka a zároveň musí ísť o výdavok dostatočne preukázaný. Iba bezpodmienečné splnenie týchto\npodmienok zakladá nárok daňovníka na uznanie uplatnených výdavkov. Ak daňovník kumulatívne tieto\n\nzákonné podmienky nesplní (čo v danom prípade splnené zo strany žalobcu nebolo), je správca dane\na žalovaný oprávnený tieto daňové výdavky neuznať.\n74. Aj podľa názoru kasačného súdu, daňový subjekt v danom prípade neuniesol dôkazné bremeno\na nepreukázal, že ním uplatnený náklad bol skutočne vynaložený na dosiahnutie jeho zdaniteľných\npríjmov.\n75. Kasačný súd konštatuje, že kasačná sťažnosť sťažovateľa neobsahuje žiadne právne relevantné\ntvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.\n76. Tieto závery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne\nvýchodiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Najvyšší súd sa s nimi stotožnil v celom\nrozsahu, považujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne.\n77. Podľa ust. § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je\ndôvodná.\n78. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 167 ods. 1 SSP\nv spojení s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov\nkasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom\nstanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych spisov nenastali,\npreto súd účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal.\n79. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}