{"guid": "d78c99c6-0e8f-4187-b8b2-b6e27865cbc0:be00958e-eaa3-4147-ac47-d2d63ab57e20", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:8018200191.1", "spisova_znacka": "6Sžfk/36/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/36/2019 z 18. 6. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 18. júna 2020, sp. zn. 6Sžfk/36/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:8018200191.1", "identifikacne_cislo": "8018200191", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Monika Valašíková PhD.", "sudca_id": 187, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-monika-valasikova-phd-187", "datum_vydania": "2020-06-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-2", "nazov": "§ 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-3", "nazov": "§ 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-1", "nazov": "§ 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-2", "nazov": "§ 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-3", "nazov": "§ 24 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-4", "nazov": "§ 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-63.odsek-5", "nazov": "§ 63 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-63.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-63"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2", "nazov": "§ 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/563#paragraf-3", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-24", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-63", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/be00958e-eaa3-4147-ac47-d2d63ab57e20", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:8018200191.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:8018200191.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:8018200191.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžfk/36/2019\n8018200191\n18. 06. 2020\nJUDr. Monika Valašiková\nECLI:SK:NSSR:2020:8018200191.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Moniky Valašikovej PhD.\na členov senátu JUDr. Jozef Milučkého a JUDr. Eriky Čanádyovej v právnej veci žalobcu: M. O., nar.\nXX.XX.XXXX, trvale bytom X. G. XXX, XXX XX X. G., právne zastúpený: JUDr. Valéria Brečková,\nadvokátka, so sídlom v Snine, Daľkovská 470/14, 069 01 Snina, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo\nSR, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti\npostupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 18. januára 2018, číslo: 100171698/2018, v konaní o kasačnej\nsťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 2S/22/2018-64 zo dňa 29. januára 2019,\ntakto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred správnym súdom\n1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“) podľa ust.\n§ 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“) zamietol žalobu, ktorou\nsa žalobca domáhal preskúmania a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 100171698/2018 zo\ndňa 18.01.2018.\n2. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že poukazuje na príslušnú judikatúru NS SR v obdobných\nveciach 2Sžf/29/2010 z 15. júna 2011, 3Sžf/42/2009 z 9. októbra 2008.\n3. S dôrazom na to, že ako dodávateľ bola označená spoločnosť AGRODREVO s.r.o., Zubné na\nsporných faktúrach predložených žalobcom, rozhodujúcou skutočnosťou, pre ktorú daňové orgány\ndospeli k záveru, že predložené faktúry žalobcom neboli vystavené touto spoločnosťou bolo zistenie z\ndaňovej kontroly a výpovede jediného konateľa spoločnosti AGRODREVO s.r.o., O. O.. Tento uviedol\npri svojej výpovedi tak v predmetnom konaní, ako aj v iných konaniach, že nikdy nikoho nepoveril\nzastupovaním spoločnosti. Žiadnu obchodnú činnosť v spoločnosti AGRODREVO s.r.o. nikdy nevyvíjal,\núčtovné ani iné doklady v prospech tejto spoločnosti nikdy nevystavoval. Uvedené vyjadrenia jediného\nkonateľa spoločnosti AGRODREVO s.r.o. vlastne potvrdzujú aj ďalšie zistenie, že tovar deklarovaný na\npredložených faktúrach od tejto spoločnosti, t.j. drevnú hmotu a náhradné diely neboli dodané daňovému\nsubjektu spoločnosťou AGRODREVO s.r.o. na základe tých faktúr, ktoré žalobca predložil a ktoré boli\npodkladom pre priznanie DPH za zdaňovacie obdobie júl 2013.\n\nZo zistení v rámci daňovej kontroly vyplynulo, že sídlo spoločnosti na adrese Zubné 481, nie je reálne,\nnakoľko v obci sa nachádza najvyššie súpisné číslo 352. Spochybnené bolo nielen sídlo spoločnosti, ale\naj vystavené faktúry uvedenou spoločnosťou a napokon aj výkon samotných platieb v hotovosti za tovar.\n4. V prípade, ak dodanie tovaru podľa faktúr nie je uskutočnené dodávateľom, ktorý je na faktúre\nuvedený, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm\npokladničnými dokladmi, ktoré boli predložené žalobcom nie sú podkladom pre priznanie DPH za mesiac\njúl 2013, ako to deklaruje žalobca v žalobe.\n5. Podľa názoru správneho súdu v danom prípade pri posudzovaní opodstatnenosti pre priznanie DPH\nbolo potrebné vychádzať nielen z predložených daňových dokladov žalobcom, ale aj zo zistení, či\nk predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad, pričom nie je povinnosťou správcu dane\npočas tejto daňovej kontroly zisťovať, od ktorého iného dodávateľa uvedený tovar, ktorým sa vlastne\npreukazoval žalobca, skutočne prevzal, resp. akým spôsobom tento tovar získal. Správca dane však v\nprotokole, ako aj v rozhodnutí bezpochyby konštatoval, že tovar nebol dodaný žalobcovi spoločnosťou\nAGRODREVO s.r.o., pričom vychádzal z dôkazov, ktoré boli v daňovej kontrole bezpochyby potvrdené.\nIšlo predovšetkým o predložené faktúry, ktorých existenciu a samotné vystavenie spochybnil konateľ\nspoločnosti AGRODREVO s.r.o. O. O., ako aj predložené doklady o platbách v hotovosti na základe\npokladničných dokladov, potvrdenie o zaplatení tovaru. Samotný spôsob preukázania platieb zo strany\nžalobcu ako daňového subjektu bolo od počiatku spochybnené, a to nielen tým, že ku týmto dokladom\nžalobca nepredložil žiadne iné hodnoverné listiny a dôkazy, ale aj potvrdením žalobcu, že išlo u neho\no bezhotovostný styk, pričom išlo o platenie v hotovosti cez pokladničné doklady, o čom svedčia aj\npredložené pokladničné doklady, ktoré sú obsahom administratívneho spisu.\nPovinnosťou žalobcu ako daňového subjektu, podľa názoru správneho súdu, bolo preukázať správcovi\ndane všetky skutočnosti týkajúce sa uplatnenia práva na odpočítanie dane a reálnosti zdaniteľných\nobchodov. Žaloba si túto povinnosť podľa názoru správneho súdu počas daňovej kontroly ani vo\nvyrubovacom konaní nesplnil.\n6. Správny súd sa preto nestotožnil ani s námietkou, že rozhodnutie Daňového úradu Prešov,\npobočka Humenné je arbitrárne, pretože správca dane vychádzal bezpochyby z dokladov predložených\nžalobcom, tento aj napriek viacerým výzvam nepredložil riadne a včas všetky požadované doklady, ktoré\nmal k dispozícii ešte pred samotným požiarom, ktorý bol tou skutočnosťou, ktorou žalobca argumentoval\nospravedlnenie toho, že nepredložil príslušné účtovné doklady správcovi dane včas a na základe\nvýziev. Napokon aj sám správca dane, ako aj žalovaný argumentovali vo svojich rozhodnutiach, že\nuž 21.04.2016 žalobca sám uviedol, že nemá žiadne iné doklady, ktoré by predložil. K samotnému\npožiaru v budove, na ktorý poukázal žalobca došlo až 16.07.2016, tzn. až po jeho vyjadrení ohľadom\nneexistencie iných dokladov. Aj podľa názoru správneho súdu pokiaľ žalobca mal k dispozícii uvedené\núčtovné doklady, tieto bolo potrebné predložiť správcovi dane včas. Tieto dôkazy, pokiaľ by nimi žalobca\ndisponoval a predložil by ich v lehote, ktorú mu správca dane určil bez toho, aby správca dane na\npredloženie týchto dokladov žalobcu viackrát vyzýval, boli by správcom dane vyhodnotené v prospech\nžalobcu. Uvedené skutočnosti boli obsahom Protokolu zo dňa 12.07.2017, ku ktorým sa žalobca mal\nmožnosť vyjadrovať v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku.\n7. Podľa názoru správneho súdu spochybnené bolo aj samotné preberanie tovaru, ako aj reálne dodanie\ntovaru, pričom tvrdenia žalobcu, že k preberaniu tovaru došlo medzi ním a pánom O. osobne, niekedy\ninou formou, avšak nepovedal akou. To, či k reálnemu dodaniu tovaru vôbec došlo, uviedol iba to,\nže k dodaniu tovaru malo dôjsť v spoločnosti jeho otca. Tovar, ktorý bol predmetom zdaňovacieho\nobdobia júl 2013 mal byť dodaný spoločnosťou AGRODREVO s.r.o. nie jemu, ale do spoločnosti jeho\notca. Tieto skutočnosti samotné spochybňujú nielen existenciu tovaru, ale aj jeho reálne dodanie.\nPredvolávanie svedkov navrhovaných žalobcom, t.j. otca žalobcu a zamestnancov, ako aj konateľa\nspoločnosti PRATUR s.r.o., je aj podľa názoru správneho súdu v súčasnosti, kedy je skutková podstata\ndodania tovaru iná (tovar sa nenachádza u žalobcu, ani u otca, náhradné diely boli použité) neúčelné\na zbytočné. Zamestnanci žalobcu by potvrdili len skutočnosti v prospech žalobcu a konateľ spoločnosti\nPRATUR s.r.o. len to, že drevnú hmotu od žalobcu kúpil, ale nie to, od koho pochádzala.\nNedôveryhodné podľa súdu bolo aj samotné preukázanie účtovných dokladov, vyhotovených faktúr,\nako aj potvrdení o zaplatení hotovosti a samotné platenie v hotovosti za dodaný tovar. Uvedené\nskutočnosti považoval správny súdu za spochybnené samotnými výpoveďami žalobcu. A napokon\nuvedené skutočnosti výpoveďou konateľa spoločnosti AGRODREVO s.r.o., ktorý sám uviedol, že s\n\npánom O. sa nepozná, tohto nikdy nevidel, rámcovú zmluvu nikdy nepodpísal, ani žiadne faktúry pre\nneho nevystavil a dodanie tovaru zo spoločnosti AGRODREVO s.r.o. nikdy v prospech žalobcu nedošlo.\nPokiaľ žalobca mal úmysel toto tvrdenie konateľa spoločnosti AGRODREVO s.r.o. vyvrátiť, mal možnosť\nzúčastniť sa výpovede tohto svedka a všetky sporné okolnosti namietať. Svoje právo však žalobca\nnevyužil a odôvodňoval to tým, že disponoval čestným prehlásením konateľa spoločnosti AGRODREVO\ns.r.o. z 06.04.2016.\n8. Ohľadom žalobnej námietky žalobcu, že žalovaný neprihliadal na čestné prehlásenia konateľa\nspoločnosti AGRODREVO s.r.o. O. O. zo dňa 06.04.2016 a 29.03.2017, správny súd považoval\npredloženie uvedených prehlásení za účelové v tomto konaní, nakoľko z viacnásobných výpovedí tejto\nosoby vyplýva, že podpísal papier, na ktorom ani nevedel čo bolo, za účelom získania finančnej odplaty.\nV tejto súvislosti považuje aj správny súd rovnako ako daňové orgán ústnu výpoveď zo dňa 03.06.2016\nkonateľa spoločnosti AGRODREVO s.r.o. O. O. za hodnovernú a smerodajnú. Pritom správny súd svoj\nnázor opieral aj o výpoveď tohto svedka 24.10.2014, kedy zhodne vypovedal ako svedok pri daňovej\nkontrole iného daňového subjektu.\n9. Poukaz žalobcu na rozsudky Súdneho dvora EÚ považoval správny súd v tomto konaní za účelové,\nnakoľko v rozsudkoch, na ktoré žalobca poukazuje je iná skutková podstata veci, a preto nie sú na dané\nkonanie aplikovateľné, nakoľko v uvedených rozhodnutiach je podstatou to, že dodanie tovaru, resp.\nslužieb bolo reálne uskutočniteľné, čo nie je prípad žalobcu.\nTakisto poukaz na rozsudok KS v Bratislave 6S/192/2016 zo dňa 15.02.2017 považoval správny súd za\npredčasný a v predmetnej veci za čisto účelový v snahe ovplyvniť rozhodnutie v tomto konaní. Uvedený\nrozsudok nie je publikovaný judikát NS SR.\n10. Čo sa týka navrhovaných dôkazov, na tieto už súd vyššie poukázal, pokiaľ žalobca v rámci daňovej\nkontroly mal v úmysle podať návrh na vypočutie ako svedka svojho otca, konateľa spoločnosti PRATUR\ns.r.o., svojich zamestnancov, tak to mohol vykonať už skôr, ešte počas daňovej kontroly a nie až v\npripomienkach k protokolu o výsledku daňovej kontroly. Výpoveď samotného M. O. Z., ako aj konateľa\nspoločnosti PRATUR s.r.o., aj podľa názoru správneho súdu by nepriniesli žiadne nové skutočnosti,\nktoré by ozrejmili daň z pridanej hodnoty, ktorú si žalobca uplatnil na základe deklarovania vystavenými\nfaktúrami zo strany spoločnosti AGRODREVO s.r.o. za zdaňovacie obdobie júl 2013 v spoločnosti\nžalobcu. Tak výpovede ako aj miestne zisťovanie v mieste podnikania, ktoré už nie je miestom podnikania\nžalobcu a tovaru (náhradných dielov, pneumatík,...), ktorý už nie je v jeho vlastníctve, resp. vôbec\nneexistuje, považoval súd za nedôvodné a neúčelné. Podľa názoru súdu ani konateľ spoločnosti\nPRATUR s.r.o. svojou výpoveďou by nepotvrdil nič nové, len to, že drevnú hmotu odkúpil od žalobcu.\nPotvrdiť to, že žalobca ju odkúpil od spoločnosti AGRODREVO s.r.o. nemohol, pretože jeho osoba pri\npreberaní drevnej hmoty od spoločnosti AGRODREVO s.r.o. nefigurovala.\n11. Podľa názoru správneho súdu rozhodnutia daňových orgánov vychádzali z náležite zisteného\nskutkového stavu veci, pričom rozhodnutie žalovaného je zrozumiteľné, jasné a náležite odôvodnené a\nnásledne preskúmateľné. V administratívnom spise sa nachádzajú všetky listiny, ktoré tvorili podklad tak\nrozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správcu dane, preto žalobné námietky považuje správny\nsúd za bezdôvodné.\n12. Čo sa týka žaloby, správny súd má za to, že žalobné dôvody neboli preukázané, a preto žalobu ako\nnedôvodnú v zmysle ustanovenia § 190 SSP zamietol.\n13. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s ustanovením § 168 SSP.\nŽalobca v konaní nebol úspešný a nebol naplnený ani dôvod pre priznanie trov konania žalovanému\npodľa § 168 SSP, preto správny súd rozhodol tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznal.\nII.\nKasačná sťažnosť, vyjadrenia\n14. Proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Prešove podal žalobca v postavení sťažovateľa\n(ďalej len „sťažovateľ“) dňa 04.04.2019 kasačnú sťažnosť podľa ust. § 438 SSP, ktorou sa domáhal\nzrušenia vyššie citovaného rozsudku Krajského súdu v Prešove a vrátenia veci na ďalšie konanie, resp.\n\nzmeny napadnutého rozsudku tak, že kasačný súd zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy\na vec mu vráti na ďalšie konanie.\n15. Sťažovateľ predovšetkým namietal nezákonnosť realizácie dokazovania v rámci správy predmetnej\ndane, nakoľko viackrát navrhoval vykonanie ďalších dôkazov (výsluch svedkov, miestne zisťovanie,\npreskúmanie ERP a ďalšie) v súlade s § 24 ods. 1 a ods. 4 daňového poriadku, avšak tieto dôkazy\nboli zo strany správcu dane opakovane neakceptované. Správca dane celé svoje rozhodnutie, rovnako\nako aj žalovaný, odôvodňuje len výpoveďou konateľa spoločnosti AGRODREVO s.r.o. O. O. zo dňa\n24.10.2014, uskutočnenú pri daňovej kontrole iného daňového subjektu, ktorá s daňovou kontrolou voči\nžalobcovi nemá žiadne spojenie.\n16. Sťažovateľ navrhoval správcovi dane vykonať ako dôkaz preskúmanie zdravotného stavu O. O.\nv čase svedeckej výpovede a čestného prehlásenia, t.j. v aktuálnom čase v roku 2016 zamerané na\npsychologické a psychiatrické aspekty tohto svedka v podobe znaleckého posudku, t.j. či je táto osoba\nschopná rozoznávať ekonomické, daňové, účtovné a obchodné podnikateľské pojmy, či je spôsobilá na\nprávne úkony.\n17. Neakceptovaním uvedeného čestného prehlásenia, rovnako ako aj žalobcom navrhovaných\ndôkazov (výsluch svedkov, miestne zisťovanie, preskúmanie ERP a ďalšie) zo strany žalovaného,\nrovnako ako správcu dane, podľa názoru sťažovateľa, došlo ku skutkovým omylom v procese daňovej\nkontroly a daňového konania a k závažnému porušovaniu procesného postupu, ktoré mali podstatný\nhmotno-právny dopad na vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty.\n18. Krajský súd svoje rozhodnutie oprel len o skutkové zistenia z kontroverznej výpovede konateľa\nAGRODREVO s.r.o. O. O. zo dňa 03.06.2016. Podľa názoru sťažovateľa teda správca dane pochybil,\nkeď odmietol vykonať ním navrhovaný dôkaz preskúmania zdravotného stavu O. O. v čase svedeckej\nvýpovede a čestného prehlásenia, t.j. v aktuálnom čase v roku 2016 zameraný na psychologické\na psychiatrické aspekty tohto svedka v podobe znaleckého posudku, t.j. či je táto osoba schopná\nrozoznávať ekonomické, daňové, účtovné a obchodné podnikateľské pojmy, resp. či je spôsobilá na\nprávne úkony.\n19. Sťažovateľ je názoru, že nemožno zákonne vyrubiť rozdiel dane z pridanej hodnoty za kontrolované\nzdaňovacie obdobie júl 2013, pretože objektívna existencia zákonnosti rozhodnutia je založená na\nsporných dôkazoch, pričom hlavný dôkaz, ktorým je výsluch svedka O. O., nemožno bez ďalších\npochybností označiť ako dôveryhodný a vzhľadom na to, že krajský súd pokladá túto výpoveď p.\nO. za rozhodujúcu skutočnosť pri hodnotení dokazovania, možno konštatovať, že tým boli porušené\nustanovenia daňového poriadku o realizácii dokazovania a hodnotení a vytváraní objektívneho\nskutkového stavu, ktorý slúži ako podklad pre rozhodovanie. Sťažovateľ má za to, že táto výpoveď z\ndôvodu jej nedôveryhodnosti a spornosti nemala byť braná v procese rozhodovania do úvahy v celom\nrozsahu.\n20. Na rozdiel od žalovaného, sťažovateľ je názoru, že dodanie tovaru od spoločnosti AGRODREVO\ns.r.o. bolo preukázané predložením všetkých dokumentov, ktoré sú v rámci obchodnej praxe a\nobchodného styku bežné a postačujúce na preukázanie takéhoto obchodného vzťahu a že daňové\npredpisy nekladú žiadne osobitné požiadavky na dôkazy.\n21. V tejto súvislosti sťažovateľ poukázal aj na judikát R 93/1994, podľa ktorého: „tam, kde nie je\nhodnoverný doklad o nákupe tovaru, nie je možné bez ďalšieho vyvodiť záver, že nebol nakúpený žiaden\ntovar.”\n22. Ďalej uviedol, že je názoru, že daňový subjekt nemá povinnosť preukazovať osobu dodávateľa, resp.\naj jej prípadné nepreukázanie by samo o sebe nemalo viesť k záveru, že si daňový subjekt nesplnil pre\núčely dane z pridanej hodnoty svoje dôkazné bremeno.\n23. S názorom správcu dane, že sťažovateľ ako daňový subjekt v priebehu daňovej kontroly nepreukázal\nreálne dodávky deklarovaného tovaru, ktoré mu mala podľa predložených faktúr dodať spoločnosť\nAGRODREVO s.r.o. a že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané skutočné dodanie tovaru zo\nstrany tejto spoločnosti, sa v celom rozsahu nestotožnil. Na podporu žalobcových tvrdení poukázal na\n\nnález Ústavného súdu SR, sp.zn. I.ÚS 241/2007, v zmysle ktorého: „sú orgány verejnej moci povinné\nv pochybnostiach postupovať voči daňovému subjektu miernejšie, pričom nie sú oprávnené nahradiť\nzáujem štátu na realizácii príjmovej stránky štátneho rozpočtu nad povinnosť dodržiavať a rešpektovať\npráva daňového subjektu.“\n24. V plnej miere teda nesúhlasil s argumentáciou správcu dane, odvolacieho orgánu a krajského\nsúdu v rozhodnutiach, pretože tá sa nezakladá na platných pravidlách formálnej logiky a predmetné\nvyjadrenia správcu dane v rozhodnutí si vnútorne odporujú pri opise priebehu dokazovania správcom\ndane a naplneniu materiálneho aspektu ním tvrdeného priebehu dokazovania. Na to, aby bolo možné čo\nnajúplnejšie zistiť skutkový stav, a teda zistiť, či bol predmetný tovar dodaný deklarovaným dodávateľom\ndaňového subjektu, bolo nevyhnutné vykonať, okrem iného, aj ďalšie dokazovanie v mieste podnikania\ndaňového subjektu za prítomnosti zamestnancov správcu dane. Správca dane nevykonal miestne\nzisťovanie, či sa naozaj fyzicky nachádzal nakúpený tovar v bývalom mieste podnikania, akým spôsobom\nžalobca obchodoval a ako využil a využíval dodaný tovar na účely ďalšieho podnikania.\n25. Ďalej uviedol, že opakovane navrhoval vykonanie ďalších dôkazov v súlade s ustanovením § 24 ods.\n1 a ods. 4 daňového poriadku a s ustanovením § 45 ods. 2 písm. e/ daňového poriadku, ako napríklad\nvýsluch svedkov - osôb, ktoré realizovali výmenu náhradných dielov na strojoch a zariadeniach,\nprostredníctvom ktorých realizuje svoju podnikateľskú činnosť konateľa spoločnosti PRATUR s.r.o.,\nktorému predal drevnú hmotu určenú na štiepkovanie nadobudnutú od dodávateľa AGRODREVO s.r.o.\na pána O. O., konateľa spoločnosti AGRODREVO s.r.o., z dôvodu spornosti obsahu jeho výpovedí\na čestných prehlásení týkajúceho sa zabezpečenia dodávky tovaru, v tomto prípade náhradných\ndielov. Tieto však správca dane opakovane neakceptoval s odôvodnením, že nakoľko by vykonanie\nnavrhovaných dokazovaní neviedlo k tomu, aby bol preukázaný nákup drevnej hmoty a náhradných\ndielov od spoločnosti AGRODREVO s.r.o.\n26. Sťažovateľ považoval za nevyhnutné opätovne poukázať na argumentáciu uvádzanú v odvolaní.\nS názorom správcu dane, že žalobca ako daňový subjekt v priebehu daňovej kontroly nepreukázal\nreálne dodávky deklarovaného tovaru, ktoré mu mala podľa predložených faktúr dodať spoločnosť\nAGRODREVO s.r.o. a vykonaným dokazovaním nebolo preukázané skutočné dodanie tovaru zo strany\ntejto spoločnosti, sa v celom rozsahu nestotožnil. Na podporu svojich tvrdení poukázal takisto na nález\nÚstavného súdu SR, sp.zn. I.ÚS 241/2007, „...v zmysle ktorého sú orgány verejnej moci povinné v\npochybnostiach postupovať voči daňovému subjektu miernejšie, pričom nie sú oprávnené nahradiť\nzáujem štátu na realizácii príjmovej stránky štátneho rozpočtu nad povinnosť dodržiavať a rešpektovať\npráva daňového subjektu...“\n27. Uviedol, že je potrebné upriamiť pozornosť na fakt, že žalovaný neuviedol, z akého dôvodu je v tomto\nštádiu konania predmetný nález neuplatniteľný a prečo prichádza do úvahy až vtedy, ak rozhodnutie\nodvolacieho orgánu bude predmetom súdneho konania. Naopak, je názoru, že nálezmi Ústavného súdu\nSR by sa mali riadiť nielen všeobecné súdy, ale aj daňové úrady a Finančné riaditeľstvo SR.\n28. Dôvod, prečo sťažovateľ poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 6S/192/2016 zo\ndňa 15.02.2017 je ten, že žalobca SUNDERMANN s.r.o. (ďalejlen „SUNDERMANN s.r.o.”) obchodoval\nso spoločnosťou AGRODREVO s.r.o. v rozhodnom období a Daňový úrad Bratislava mu, podobne ako\nžalobcovi Daňový úrad Prešov, pobočka Humenné, nechcel uznať právo na odpočet dane z pridanej\nhodnoty a vyrubil mu tam uvedený rozdiel dane. Tu by žalobca chcel uviesť, že v rozsudku ako konateľ\nspoločnosti AGRODREVO s.r.o., tam označovaný ako p. W., vzhľadom na kontrolované zdaňovacie\nobdobie jún 2013 (DPH) a na výpis z Obchodného registra SR ohľadom spoločnosti AGRODREVO\ns.r.o., s určitosťou vystupuje O. O. (keďže je konateľom spoločnosti AGRODREVO s.r.o. od 23.08.2012\ndo súčasnosti).\n29. Sťažovateľ trval na tom, že uvádzaná judikatúra sa v celom rozsahu vzťahuje na správu predmetnej\ndane a na nezákonný postup správcu dane a žalovaného pri realizácii správy dane. V tomto zmysle\nmá žalobca za to, že sa žalovaný žiadnym spôsobom odôvodnene nevysporiadal s touto judikatúrou a\nskonštatoval, že daná judikatúra je účelová. Dôvod, prečo žalobca poukázal na už spomínaný rozsudok\nKrajského súdu v Bratislave, sp.zn. 6S/192/2016 zo dňa 15.02.2017 je, že skutková podstata a skutkové\nokolnosti, z ktorých súd vychádzal pri formulovaní rozsudku, sú v danom prípade takmer identické.\n\n30. Ako už sťažovateľ uviedol v uvedenom rozsudku ako konateľ spoločnosti AGRODREVO s.r.o., tam\noznačovaný ako p. W., vzhľadom na kontrolované zdaňovacie obdobie jún 2013 (DPH) a na výpis z\nObchodného registra SR ohľadom spoločnosti AGRODREVO s.r.o., s určitosťou vystupuje O. O. (keďže\nje konateľom spoločnosti AGRODREVO s.r.o. od 23.08.2012 do súčasnosti) - teda nie „pravdepodobne”\nako to uvádza žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 06.06.2018 na str. 8 v ods. 4.\n31. Sťažovateľ ďalej upozornil na zásadu jednotného postupu správcu dane pri rozhodovaní v skutkovo\nzhodných prípadoch má veľmi úzku väzbu na princíp právnej istoty ako jedného zo základných princípov\nprávneho štátu, ktorého súčasťou je okrem iného ochrana dôvery v právo.\n32. V súvislosti v spojení uvedenej zásady a princípu sa žiada upriamiť pozornosť na skutočnosť, že\nkaždý správca dane by mal mať povedomie o rozhodovacej činnosti iného správcu dane pri realizácii\nsprávy daní v Slovenskej republike, na základe ktorej by mal byť schopný zaistiť, aby sa v skutkovo\nzhodných prípadoch nerozhodovalo bez odôvodnených rozdielov. Preto bolo na správcovi dane, resp.\nna Finančnom riaditeľstve SR, alebo na krajskom súde, aby zabezpečil naplnenie uvedenej zásady a s\nňou spojeného princípu pri realizácii tejto správy dane.\n33. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že zotrváva na svojej argumentácii uvedenej\nv preskúmavaných rozhodnutiach, ako aj vyjadreniach k žalobe a navrhuje kasačnú sťažnosť ako\nnedôvodnú zamietnuť.\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\n34. Senát Najvyššieho súdu SR konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) predovšetkým postupom\npodľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v medziach\nsťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2 SSP), pričom po zistení, že kasačná\nsťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP) a že ide o\nrozsudok, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že kasačnú\nsťažnosť je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP)\ns tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke\nsúdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 18.06.2020.\n35. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok Krajského súdu v Prešove, ktorým tento podľa ust. § 190\nzákona č. 162/2015 Z.z. SSP zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal preskúmania a následne\nzrušenia rozhodnutia žalovaného č. 100171698/2018 zo dňa 18.01.2018, ktorým Finančné riaditeľstvo\nSR podľa ust. § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Prešov, pobočka\nHumenné, č. 102049793/2017 zo dňa 27.09.2017, ktorým Daňový úrad Prešov, pobočka Humenné,\npodľa ust. § 68 ods. 5 daňového poriadku žalobcovi (sťažovateľovi) vyrubil rozdiel dane v sume 2 900,Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2013.\n36. Z obsahu spisu mal kasačný súd za preukázané, že Daňový úradu Prešov vykonal u daňového\nsubjektu M. O. daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až júl 2013,\nna základe poverenia na výkon daňovej kontroly č. 103443984/2016 zo dňa 06.07.2016 a na základe\nOznámenia o výkone daňovej kontroly č. 103451685/2016 zo dňa 06.07.2016.\n37. O výsledku daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2013 až júl 2013\nbol vyhotovený Protokol č. 101574533/2017 zo dňa 12.07.2017.\n38. Rozdiel na DPH vznikol z dôvodu, že si daňový subjekt v roku 2013 uplatnil odpočítanie dane, o.i.\naj z faktúr, na ktorých je ako dodávateľ uvedená spoločnosť AGRODREVO, s.r.o., so sídlom Zubné\n481 a pokladničných dokladov vyhotovených ERP, ktorej bol pridelený DKP 9702022666800001 v\nzdaňovacom období júl 2013 nasledovne:\n1. Z faktúry č. 201307010 zo dňa 05.07.2013, od deklarovaného dodávateľa AGRODREVO, s.r.o.,\npredmetom ktorej bolo dodanie drevnej hmoty na štiepku, základ dane 3 505,50 Eur, 20 % daň v sume\n701,10 Eur;\n\n2. Z faktúry č. 201307031 zo dňa 12.07.2013, od deklarovaného dodávateľa AGRODREVO, s.r.o.,\npredmetom ktorej bolo dodanie drevnej hmoty na štiepku, základ dane 3 742,20 Eur, 20 % daň v sume\n748,44 Eur;\n3. Z faktúry č. 201307051 zo dňa 19.07.2013, od deklarovaného dodávateľa AGRODREVO, s.r.o.,\npredmetom ktorej bolo dodanie drevnej hmoty na štiepku, základ dane 3 524,50 Eur, 20 % daň v sume\n704,90 Eur;\n4. Z faktúry č. 201307107 zo dňa 31.07.2013, od deklarovaného dodávateľa AGRODREVO, s.r.o.,\npredmetom ktorej bolo dodanie drevnej hmoty na štiepku, základ dane 3 727,80 Eur, 20 % daň v sume\n745,56 Eur.\n39. Správca dane vo veci vykonal dokazovanie a hlavne ústne pojednávanie, na ktorom vypočul\nzamestnancov správcu dane, zástupcu sťažovateľa ako aj bol vypočutý svedok p. O. O., konateľ\nspoločnosti AGRODREVO, s.r.o. a konštatoval, že faktúry, na základe ktorých si daňový subjekt M.\nO. odpočítal dane na vstupe, v jednotlivých zdaňovacích obdobiach neboli vystavené spoločnosťou\nAGRODREVO, s.r.o., Zubné 481. Vzhľadom k tejto skutočnosti správca dane odpočítania dane\nzaúčtované na základe predmetných faktúr v jednotlivých zdaňovacích obdobiach za rok 2013\nnepovažoval za riadne odpočítanie dane platiteľom v zmysle § 49 ods. 1, 2 písm. a/ zákona č. 222/2004\nZ.z. o DPH, v zmysle ktorého právo odpočítať daň z tovarov vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare\nvznikla daňová povinnosť, resp. voči nemu uplatnená daň platiteľom v tuzemsku z tovarov, ktoré sú\nalebo majú byť platiteľovi dodané.\n40. Správca dane vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie ústnym pojednávaním, spolupracoval s\nKriminálnym úradom Finančnej správy, úsek colnej a daňovej kriminality, pobočka Košice - východ.\nSvedeckými výpoveďami, vypočutím daňového subjektu, ako aj jeho splnomocnenej zástupkyne.\n41. Následne správca dane vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2013 v\nsume 2 900,- Eur, a to rozhodnutím č. 102049793/2017 zo dňa 27.09.2017. Voči tomuto rozhodnutiu sa\ndaňový subjekt odvolal. O odvolaní bolo rozhodnuté preskúmavaným rozhodnutím žalovaného zo dňa\n18.01.2018, č. 100171698/2018, tak ako bolo uvedené vyššie.\nIV.\nPrávne predpisy a právne názory kasačného súdu\n42. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom\nchránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.\n43. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s\ndaňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach,\nak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom\nsprávy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,\nktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.\n44. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to\nkaždý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri\nspráve daní vyšlo najavo.\n45. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. daňový subjekt preukazuje\na) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v\ndaňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,\nb) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo\ndaňového konania,\nc) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\n46. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby\nskutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba\nnávrhmi daňových subjektov.\n\n47. Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch\nvykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné\ndokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.\n48. Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k\nzisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore\nso všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké\nvýpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom\nzisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\n49. Podľa ust. § 63 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento\nzákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,\nvysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov\na použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.\n50. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom\nfyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených\ntýmto zákonom.\n51. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté\nrozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej\nsprávy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto\nzákonom domáhať ochrany na správnom súde (§ 2 ods. 1, 2 SSP).\n52. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov\nverejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú\nochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto\nzákonom (§ 6 ods. 1 SSP).\n53. Úlohou správneho súdu po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je\nposudzovať či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov\npre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či\nrozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom\npredpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi\nako aj procesnoprávnymi predpismi.\n54. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu\npredchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma\naj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie\nsprávneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia.\n55. Kasačný súd preskúmal rozsudok správneho orgánu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,\npreskúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie jemu predchádzajúce a\nkonštatoval, že kasačná sťažnosť sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Prešove sa podstatne\nneodlišovala od dôvodov podanej žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, s ktorej\ndôvodmi sa Krajský súd v Prešove v celom rozsahu vysporiadal a jeho skutkové zistenia, ako aj právne\nzávery, považuje kasačný súd za vecne správne.\n56. Podľa ust. § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty Právo odpočítať daň z tovaru\nalebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\n57. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a\nslužieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ\nmôže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb,\nktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.\n\n58. V cit. ustanoveniach zákona o DPH sú stanovené podmienky, ktorých splnenie sa vyžaduje pri\nuplatnení práva na odpočet DPH. Na to, aby mohol byť pri dodaní tovaru uplatnený odpočet DPH\nvšak nestačí len vyhotovenie faktúry s náležitosťami podľa ust. § 71 zákona o DPH. Musí dôjsť aj k\npreukázaniu reálneho, faktického dodania, ktoré musí byť rovnako materiálne preukázané. Tieto dve\npodmienky preukázania musia byť splnené kumulatívne, inak nárok na odpočet DPH nemožno uplatniť.\n59. Dôkazné bremeno v takomto prípade zaťažuje daňový subjekt, ktorý musí preukázať splnenie\nformálnej, ako aj materiálnej podmienky. Daňový subjekt má povinnosť preukázať faktúry, resp. iné\ndaňové doklady, na základe ktorých si uplatňuje odpočet DPH. Tieto listinné dôkazy sa musia zhodovať\nso skutočne zrealizovanými plneniami.\n60. Preukázanie samotnej faktúry je dostačujúce iba v prípade, že je nepochybne preukázaná zhoda\núdajov uvedených vo faktúre s reálnym plnením. Doklady musia byť vystavené na reálnom materiálnom\npodklade, pričom údaje v nich musia byť, ako aj právna skutočnosť, reálne preukázané. Ak správca dane\ns prihliadnutím na objektívne skutočnosti zistí, že právo na odpočet DPH sa uplatňuje neoprávnene,\nspôsobom pokúšajúcim sa obísť zákon, subjektu právo na odpočet dane zamietne. Uvedené vyplýva\naj z rozhodovacej činnosti Súdneho dvora EÚ a rovnako aj so smernice Rady EÚ č. 2006/112/ES o\nspoločnom systéme dane z pridanej hodnoty.\n61. Vo vzťahu k namietanému prenosu dôkazného bremena na sťažovateľa, najvyšší súd uvádza, že\nv rámci vyrubovacieho konania, pri preukazovaní reálneho dodania tovaru a služieb, zaťažuje dôkazné\nbremeno vždy daňový subjekt, čiže v tomto prípade sťažovateľa.\n62. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č.\nIII.ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011, možno konštatovať, že „...dôkazné bremeno je na daňovom\nsubjekte - žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona\nč. 222/2004 Z.z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si, za zákonom stanovených a splnených podmienok,\nnárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý\nsi aj tento nárok uplatniť, preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene\na za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú\nverifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom\nleží dôkazné bremeno svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z\npridanej hodnoty uznaný ako oprávnený. Žalobca ako daňový subjekt uplatňujúci si právo na odpočítanie\ndane z pridanej hodnoty neuniesol dôkazné bremeno, keď jednoznačným a vierohodným spôsobom\nnepreukázal použitie tovaru na dodávku tovarov a služieb ako platiteľ, čím nesplnil jednu z dvoch\nzákonných podmienok zakotvených v ust. § 49 ods. 2 zákona o DPH. Uvedené podmienky musia byť\nsplnené kumulatívne, a preto nesplnenie jednej z nich znamená negatívnu aplikáciu citovaného ust. §\n49 ods. 2 zákona o DPH...“\n63. Najvyšší súd SR teda k tvrdeniam sťažovateľa uvedeným v kasačnej sťažnosti uvádza, že pokiaľ si\nsťažovateľ uplatnil nárok na uznanie určitého výdavku, na základe ním predložených faktúr, musí byť\npotom schopný preukázať, že obchody boli reálne uskutočnené tak, ako sú deklarované na predložených\nfaktúrach. V prejednávanej veci musí teda preukázať, že fakturovaný tovar bol skutočne dodaný\ndodávateľom uvedeným na faktúrach.\n64. Skutočnosť, že v prejednávanej veci bolo relevantne spochybnené dodanie tovarov práve od\ndeklarovaného dodávateľa, nemožno, podľa názoru kasačného súdu, interpretovať tak, že dôkazné\nbremeno neuniesol tento dodávateľ a sťažovateľ za to nezodpovedá. Dodanie tovarov od konkrétneho\ndodávateľa deklaroval sám sťažovateľ a na ňom teda spočívalo bremeno deklarovanú transakciu aj\nreálne preukázať.\n65. V prejednávanej veci správca dane vykonal vo veci dostatočné a rozsiahle dokazovanie za účelom čo\nnajpresnejšieho zistenia skutkového stavu, pričom zhromaždené dôkazy následne starostlivo vyhodnotil,\nkaždé jednotlivo a všetky vo vzájomných súvislostiach.\n66. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov\npredkladaných daňovým subjektom. Ak správca dane preukázateľne spochybní vierohodnosť,\n\npravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že\nsprávca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte,\nči predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov\nsprávcom dane.\n67. Pokiaľ samotný dodávateľ tvrdí, že k dodaniu fakturovaného tovaru nedošlo, správca dane\nnemôže a nesmie považovať deklarovanú transakciu za preukázanú a je potom na daňovom subjekte,\nktorý obchodnú transakciu deklaroval (sťažovateľovi), aby svoje tvrdenia podložil aj inými dôkazmi a\nrelevantne vyvrátil zistenia správcu dane.\n68. Najvyšší súd poukazuje na to, že správca dane ako aj žalovaný neopierali svoje závery o\nnepreukázanosti deklarovaných výdavkov len o výpoveď konateľa dodávateľa, ale tieto vyhodnocoval\nv súvislosti s ďalšími zisteniami. Všetky zistenia vo vzájomnej súvislosti relevantne spochybnili, že\nsťažovateľom deklarovaný tovar bol dodaný dodávateľom uvedeným na ním predložených faktúrach.\n69. K námietke o spochybnení výpovede konateľa dodávateľa a k sťažnostnej námietke ohľadom\nvýpovede konateľa dodávateľa a návrhu na preskúmanie jeho duševného stavu kasačný súd\nkonštatoval, že ide o námietky, s ktorými sa už vysporiadali tak správne orgány, ako aj krajský súd,\npričom kasačný súd sa s ich názorom stotožnil a má rovnako za to, že nebol dôvod na spochybnenie\nvýpovede ani na skúmanie duševného stavu konateľa spoločnosti dodávateľa.\n70. S poukazom na ust. § 46 ods. 8 daňového poriadku kasačný súd uvádza, že zákonodarca\njednoznačne ustanovil, že daňový subjekt sa vo vyjadrení môže zamerať len na dôkazy, ktoré mal\npovinnosť poskytnúť v priebehu daňovej kontroly.\n71. Návrhy na vypočutie svedkov predložené sťažovateľom boli jednoznačne návrhmi, ktoré mohol\npredložil v priebehu daňovej kontroly, preto správny orgán postupoval v súlade so zákonom, keď tieto\ndôkazy nevykonal a to aj s poukazom na tú skutočnosť, že predmetné návrhy by nepriniesli žiadne nové\nskutočnosti, ktoré by ozrejmili účtovné výdavky deklarované vystavenými faktúrami.\n72. K námietke sťažovateľa o nerešpektovaní právneho názoru vysloveného v rozsudku Krajského súdu\nv Bratislave sp.zn. 6S/192/2016 zo dňa 15.02.2017, kasačný súd uvádza, že s poukazom na ust. § 131\nSSP nie je viazaný rozhodovacou činnosťou ani právnymi názormi krajských súdov. Okrem toho ide o\nrozsudok, ktorý bol napadnutý kasačnou sťažnosťou.\n73. V oboch prípadoch v prejednávanej veci správca dane dospel k záveru o nepreukázaní dodania\ntovaru spoločnosťou AGRODREVO, s.r.o., preto nie je dôvodná námietka týkajúca sa nedodržania\nzásady rovnakého postup správcu dane v skutkovo zhodných prípadoch, a to ani porušenie zásady\nlegitímnych očakávaní. Hoci z legitímnych očakávaní, v pomere k správnym rozhodnutiam, možnosť\nprávne predpokladať určitú istotu účastníkov, že o ich veci bude rozhodnuté obdobne ako vo veci\nskutkovo a právne podobnej, legitímne očakávania sa nedajú absolutizovať. Dotknuté osoby sa nemôžu\núčinne dovolávať nemennosti rozhodovacej činnosti verejnej správy - či súdov, ani ju, naopak, očakávať\ntam, kde na takúto zmenu existuje legitímny dôvod.\n74. V tejto súvislosti kasačný súd dáva do pozornosti aj rozhodovaciu činnosť kasačného súdu v\nobdobnej veci, vedenú na tunajšom súde pod sp.zn. 10Sžfk/19/2018.\n75. Ku kasačnej námietke ohľadom nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku zo strany\nkrajského súdu kasačný súd uvádza, že s touto nie je možné sa stotožniť. Po preskúmaní rozsudku\nKrajského súdu v Prešove kasačný súd konštatoval, že krajský súd sa posudzovanou vecou dôsledne\nzaoberal a vyvodil aj správne právne aj skutkové závery, ktoré aj náležite odôvodnil.\n76. Po preskúmaní napadnutého rozsudku krajského súdu, ako konania, ktoré mu predchádzalo\nv zmysle námietok uvedených v kasačnej sťažnosti dospel kasačný súd k záveru, že krajský súd\npostupoval v súlade so zákonom, keď žalobu zamietol.\n77. Podľa ust. § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je\ndôvodná.\n\n78. Najvyšší súd SR konštatoval, že námietky sťažovateľa uvedené v kasačnej sťažnosti neboli\nspôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia, pretože krajský súd sa vo svojom rozsudku riadne so\nvšetkými vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, ktorej riešenie by zostalo na kasačnom\nsúde.\n79. Z uvedeného dôvodu kasačný súd kasačnú sťažnosť podľa vyššie cit. ust. § 461 SSP ako nedôvodnú\nzamietol.\n80. O trovách súdneho konania rozhodol Najvyšší súd SR podľa ust. § 167 ods. 1, § 168 v spojení s\n§ 467 ods. 1 SSP tak, že sťažovateľovi právo na ich náhradu nepriznal, nakoľko v tomto konaní nemal\núspech a u žalovaného nezistil existenciu zákonného dôvodu na ich priznanie (§ 168 SSP).\n81. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu SR v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona\nč. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2S/22/2018", "guid": "b7b94643-164b-4853-ae7b-ae37c8139b39:9383ce1d-4bf6-4af3-9ea1-9521624ccfb8", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5d4d3e64-638f-42e1-80d5-40666f786b47", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011 z 23. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-23", "citacie_n": 2950, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5d4d3e64-638f-42e1-80d5-40666f786b47"}], "citovane_v": [{"guid": "d78c99c6-0e8f-4187-b8b2-b6e27865cbc0:eacc30a3-d1a2-4dd0-a08e-d4e659e47c61", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:8018200191.1", "spisova_znacka": "6Sžfk/36/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/36/2019 z 17. 6. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-06-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:8018200191.1"}]}