{"guid": "9a2adb72-81ab-4934-8b84-aafbac17cf17:7e284321-ffcd-4669-9fe5-3da341cc8afe", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:8018200176.1", "spisova_znacka": "3Sžk/4/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžk/4/2020 z 26. 2. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. februára 2020, sp. zn. 3Sžk/4/2020, ECLI:SK:NSSR:2020:8018200176.1", "identifikacne_cislo": "8018200176", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Viliam Pohančeník", "sudca_id": 261, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-viliam-pohancenik-261", "datum_vydania": "2020-02-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-6.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 327/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-6.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/327-2005/paragraf-6"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/327#paragraf-6"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7e284321-ffcd-4669-9fe5-3da341cc8afe", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:8018200176.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:8018200176.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:8018200176.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžk/4/2020\n8018200176\n26. 02. 2020\nMgr. Viliam Pohančeník\nECLI:SK:NSSR:2020:8018200176.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Mgr. Viliama Pohančeníka (sudca\nspravodajca) a sudcov JUDr. Ivana Rumanu a JUDr. Eriky Čanádyovej v právnej veci žalobcu:\nIng. G. J., nar. XX.XX.XXXX, D., proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, kancelária Prešov,\nMasarykova 10, Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo spisu: KaPO 4N\n23176/2017-4008/2018, ČRZ: 6345/2018 zo dňa 16.01.2018, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného\nproti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/79/2018-50 zo dňa 05.09.2019, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/79/2018-50 zo dňa 05.09.2019 z r u š u j e a vec mu\nv r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI.\n1. Žalovaný rozhodnutím číslo spisu: KaPO 4N 23176/2017-4008/2018, ČRZ: 6345/2018 zo dňa\n16.01.2018 (ďalej aj len ,,napadnuté rozhodnutie“) podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z. o\nposkytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.\nz. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský\nzákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej\naj len „zákon č. 327/2005 Z. z.“) nepriznal žalobcovi nárok na poskytovanie právnej pomoci v konaní\nvedenom pred súdom v právnej veci o správnej žalobe o neplatnosť rozhodnutia Finančného riaditeľstva\nSR č. 1416112/2017 zo dňa 27.10.2017, ktorým potvrdilo rozhodnutie Mesta Spišské Podhradie č.\n179152016 zo dňa 12.05.2016, ktorým bol žalobcovi vyrubený úrok z omeškania za obdobie od\n02.10.2012 do 01.10.2016 v sume 5,02 euro za nezaplatenie druhej splátky dane z nehnuteľností\nvyrubenej na rok 2012. Napadnuté rozhodnutie odôvodnil s poukazom na skutkové okolnosti, relevantné\nustanovenia zákona č. 327/2005 Z. z. a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo/371/2015 zo dňa\n29.11.2016, nízkou hodnotou sporu, nakoľko neprevyšuje hodnotu minimálnej mzdy ustanovenú toho\nčasu účinným nariadením vlády Slovenskej republiky č. 278/2017 Z. z., ktorým sa ustanovuje suma\nminimálnej mzdy na rok 2018 (ďalej aj len ,,nariadenie č. 278/2017 Z. z.“), t. j. sumu 480 euro, v dôsledku\nčoho nebola splnená podmienka podľa § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 327/2005 Z. z.\nII.\n2. Žalobca podal proti napadnutému rozhodnutiu správnu žalobu, o ktorej rozhodol Krajský súd v\nKošiciach rozsudkom č. k. 6S/79/2018-50 zo dňa 05.09.2019 tak, že napadnuté rozhodnutie zrušil, vec\nvrátil žalovanému na ďalšie konanie a žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov\nkonania.\n\n3. Žalobu odôvodňoval tým, že napadnuté rozhodnutie je zmätočné a nepreskúmateľné, nedostatočne\nodôvodnené, nedáva zásadný podklad pre výrok, považuje ho za nezákonné v zmysle § 191 ods. 1 písm.\nc) až g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len ,,S.s.p.“) a obsahuje nesprávne\npoučenie, ktoré je v rozpore s § 181 ods. 1 S.s.p. Napadnuté rozhodnutie navrhol zrušiť a vrátiť na nové\nkonanie a rozhodnutie.\n4. Žalovaný v replike navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú a uviedol, že napadnuté rozhodnutie\nje zákonné a v plnom rozsahu zotrváva na skutkových a právnych záveroch uvedených v odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia. Namietal, že žalobca sa obmedzil len na konštatovanie, že napadnuté\nrozhodnutie je úplne zmätočné a nepreskúmateľné, avšak neuviedol skutkové a právne dôvody, pre\nktoré ho považuje za nezákonné. K nesprávnosti poučenia a jeho rozporu s § 181 ods. 1 S.s.p. poukázal\nna povahu zákona č. 327/2005 Z. z., ktorý je osobitným zákonom (lex specialis) voči Správnemu\nsúdnemu poriadku, pričom v zmysle § 14 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z. je možné podať správnu\nžalobu proti rozhodnutiu o odňatí nároku do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Opätovne poukázal na\nrozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo/371/2015 zo dňa 29.11.2016, v zmysle ktorého pri\nposkytovaní právnej pomoci vo veciach, v ktorých síce ide o preskúmanie rozhodnutia správneho\norgánu, avšak jedná sa o rozhodnutia, ktorých predmetom je zaplatenie presne určenej sumy (napr.\ndane za konkrétny rok), nie dávky opakujúcej sa do budúcna s neurčitou dĺžkou trvania (napr. dôchodku)\npovažuje takto vyčíslenú sumu za hodnotu sporu, v dôsledku čoho zmenil svoju rozhodovaciu prax,\nnakoľko je povinný rešpektovať judikatúru. V danom prípade bola hodnota sporu daná pevnou sumou,\na to výškou vyrubeného úroku z omeškania za nezaplatenie druhej splátky dane z nehnuteľností na rok\n2012, čiže hodnotu sporu bolo možné vyčísliť v peniazoch. Nebola splnená jedna z troch kumulatívnych\npodmienok na priznanie nároku na právnu pomoc, nakoľko hodnota sporu bola vo výške 5,02 euro,\nčo neprevyšovalo hodnotu minimálnej mzdy ustanovenú nariadením č. 278/2017 Z. z. Poukázal na\nrozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9Sp/67/2014-25 zo dňa 27.10.2015, s ktorým sa stotožnil\naj Najvyšší súd SR citovaným rozsudkom sp. zn. 10Sžo/371/2015 zo dňa 29.11.2016 a ktorým krajský\nsúd potvrdil rozhodnutie Centra právnej pomoci, kancelárie Hlohovec, ktorá v obdobnej právnej veci - vo\nveci preskúmania zákonnosti rozhodnutia uhradiť zavinené trovy výkonu trestu odňatia slobody vo výške\n49,23 €, nepriznala žiadateľovi nárok na poskytnutie právnej pomoci z dôvodu nesplnenia podmienky\nhodnoty sporu. Vychádzajúc z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/42/2014 z 19.05.2015\nuviedol, že úlohou žalovaného je filtrovať šikanózne, neopodstatnené a bagateľné návrhy svojich\nžiadateľov, čím odbremeňuje činnosť súdov. Zároveň však týmto chráni žiadateľov pred podávaním\nneúspešných žalôb, či pokračovaní v neúspešnom súdnom konaní. Poukázal aj na hodnotu právnej\nslužby (ak by v danom prípade bola poskytnutá), ktorú by uhradil štát, pričom táto by bola niekoľkokrát\nvyššia než suma, ktorá mala byť žalobcovi „nezákonne vyrubená“. Efektívnosť štátom vynaložených\npeňažných prostriedkov by bola minimálna. Upozornil, že žalobca sa na neho obracia s obdobnými\nprípadmi opakovane viackrát ročne už niekoľko rokov po sebe, pričom úspešnosť jeho sporov je\nminimálna. Žalobca v duplike zotrval v celom rozsahu na dôvodoch svojej žaloby.\n5. V odôvodnení rozsudku krajský súd správne citoval § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 písm. a), § 6, § 14\nods. 2 druhú vetu zákona č. 327/2005 Z. z. a relevantné ustanovenia S.s.p. Konštatoval nezákonnosť\nvyhodnotenia podmienky hodnoty sporu podľa § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 327/2005 Z. z. v\nspojení s nariadením č. 280/2016 Z. z. Žalovaný citované ustanovenie pri posúdení práva žalobcu\nna priznanie poskytnutia právnej pomoci bez finančnej účasti nesprávne vyložil a aplikoval. Uvedené\nsa totiž nemá vzťahovať na konanie o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu. Žalovaný nevzal\ndo úvahy, že žalobca žiada poskytnutie právnej pomoci v súdnom konaní, ktorého predmetom je\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu. Významnou tak nie je hodnota sporu, ale\nskutočnosť, že ide o preskúmanie zákonnosti, ktorú nemožno vyčísliť. Zdôraznil, že nedostatok právneho\nzastúpenia v konaniach o všeobecnej správnej žalobe má za následok odmietnutie správnej žaloby,\npreto neustanovenie právneho zástupcu žalobcovi má dopad na právo žalobcu na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Predmetom konania v správnom súdnictve je preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutí správnych orgánov, pričom v rámci tohto ide o posúdenie, či napadnuté rozhodnutie\nvydané správnym orgánom možno považovať za súladné s príslušnými právnymi predpismi, čo samo\no sebe je skutočnosťou objektívne peniazmi neoceniteľnou. Správne súdnictvo nie je založené na\nnachádzaní subjektívnych práv jednotlivca vrátane určovania ich spornej výšky. Hoci v praxi môže nastať\nsituácia, kedy rozhodnutie správneho orgánu znie na určitú sumu, na účely jeho súdneho prieskumu\nje smerodajný dôvod vydania takéhoto rozhodnutia a určenia tejto výšky, a nie samotná výška, pričom\ndôvod vydania takéhoto rozhodnutia a určenia tejto výšky nie je možné ako hodnotu veci určiť. Vo\n\nvzťahu k rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo/371/2015 zo dňa 29.11.2016 poukázal na\nnovší rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/70/2016 zo dňa 28. 09. 2017 a určenie základnej\nsadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v správnom súdnictve, kedy sa bez výnimky\naplikuje § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb v rozhodnom znení, a nie § 10 vychádzajúci z hodnoty sporu. Taktiež poukázal\nna prílohu I, položku č. 10 Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu k zákonu č. 71/1992\nZb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, podľa ktorej sa súdny poplatok v\nsprávnom súdnictve platí pevnou sadzbou a nie sadzbou vypočítanou z hodnoty predmetu konania.\nNámietku žalobcu ohľadom nesprávneho poučenia považoval za irelevantnú, nakoľko sa stotožnil\ns argumentáciou žalovaného ohľadom postavenia zákona č. 327/2005 Z. z. ako lex specialis voči\nSprávnemu súdnemu poriadku. Pre úplnosť vo vzťahu k ďalším žalobným námietkam uviedol, že nezistil\nnamietanú existenciu zákonného dôvodu nepreskúmateľnosti, nezrozumiteľnosti a nedostatku dôvodov\nrozhodnutia žalovaného. Napadnuté rozhodnutie považuje za nezákonné z titulu, že žalovaný nesprávne\ninterpretoval a aplikoval § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 327/2005 Z. z.\nIII.\n6. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť navrhujúc, aby kasačný\nsúd zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n7. Namietal nesprávne právne posúdenie veci vo vzťahu k tomu, že sa v danom prípade nemal zaoberať\nhodnotou sporu. Naopak, bol povinný zaoberať sa hodnotou sporu, nakoľko zákon č. 327/2005 Z. z.\nju ustanovuje ako jednu z podmienok pre priznanie právnej pomoci a žalovaný ako štátna rozpočtová\norganizácia je povinný nakladať so štátnymi prostriedkami hospodárne, čo v praxi znamená priznanie\nnároku na právnu pomoc len za splnenia podmienok v § 6 citovaného zákona. Poukázal na aktuálnejší\nrozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžk/11/2019 zo dňa 26.06.2019, v ktorom kasačný súd zrušil\nrozsudok krajského súdu, pričom ide o rovnakých účastníkov a obdobný predmet konania. Dal do\npozornosti, že k výkladu pojmu ,,spor“, hoci ten nie je definovaný zákonom č. 327/2005 Z. z., nemožno\npristupovať len prostredníctvom gramatického výkladu, ale treba prihliadať aj na výklad pojmu ,,právna\npomoc“ v zmysle § 4 ods. 1 písm. a) citovaného zákona a rozsah pôsobnosti citovaného zákona\nuvedeného v jeho § 3 ods. 1. Pod pojmom ,,spor“ treba rozumieť akúkoľvek právnu vec týkajúcu\nsa uplatňovania alebo bránenia subjektívnych práv, pričom nejde len o súdne sporové a nesporové\nkonania, ale aj o mimosúdne konania a preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí v správnom súdnictve.\nUvedené platí primerane aj vo vzťahu k pojmu ,,hodnota sporu“. Za predpokladu, že je možné hodnotu\nsporu vyčísliť, aj v konaniach o preskúmanie rozhodnutí v správnom súdnictve je potrebné túto, ako\npodmienku priznania právnej pomoci, zohľadňovať. V danom prípade bolo možné vyčísliť hodnotu sporu,\nnakoľko predmetom sporu bolo preskúmanie rozhodnutia, ktorým bol vyrubený úrok v konkrétnej výške\na teda nejednalo sa o iné, nevyčísliteľné prípady, akými by bolo napr. konanie o nečinnosti správneho\norgánu, konanie o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy a pod. Vo vzťahu k posúdeniu\nvyhodnocovania hodnoty sporu ako nezákonného z dôvodu, že je v rozpore s právom žalobcu byť právne\nzastúpený v konaniach s povinným zastúpením uviedol, že vyhodnocovanie tejto podmienky mu ukladá\npriamo zákon, pričom túto nehodnotí svojvoľne a ad hoc, ale pri každej žiadosti o poskytnutie právnej\npomoci. Zákon č. 327/2005 Z. z. mu však pri priznávaní právnej pomoci neukladá povinnosť prihliadať\nna to, že niektorý zákon vyžaduje pre určitý úkon povinné zastúpenie. Poukázal na právo byť zastúpený\nv zmysle Ústavy SR, podľa ktorého každý má naň právo, avšak za zákonom stanovených podmienok.\nIV.\n8. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že nezodpovedá § 438 až 440 S.s.p., nakoľko\nneobsahuje dôvody a je neprípustná, keďže sa opiera o dôvody, ktoré žalovaný uviedol vo svojom\nrozhodnutí a vyjadrení k žalobe a neopiera sa o dôvody, ktoré neuplatnil v konaní pred krajským súdom.\nUviedol, že žalovaný neuplatnil svoje právo a spoliehal sa na krajský súd a Najvyšší súd SR, ktorý\nvydal podľa žalobcu nezákonný rozsudok v konaní sp. zn. 10Sžo/371/2015 zo dňa 29.11.2016, ktorý\nsa týka trestného konania a nie veci samej. V rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžk/11/2019\nnie je v odôvodnení spomenutý novší rozsudok sp. zn. 8Sžo/70/2016 zo dňa 28.09.2017, ako ani\nnálezy Ústavného súdu SR. Namietal, že žalovaný sa nezúčastňoval na pojednávaniach. V kasačnej\nsťažnosti žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 2Sžk/11/2019 zo dňa 26.06.2019,\nale účelovo nespomenul rozsudok sp. zn. 8Sžo/70/2016 zo dňa 28.09.2017, ktorý je podľa jeho slov\n\nnovším a s ktorým sa stotožňuje. Namietal, že pri neposkytnutí právnej pomoci vo veci samej dochádza\nk rozporu s nálezom Ústavného súdu SR a čl. 46 Ústavy SR. Navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť,\npotvrdiť rozsudok krajského súdu, priznať žalobcovi úplnú náhradu trov konania a súčasne žiadal, aby\npredmetnú vec neprejednával senát Najvyššieho súdu SR v takom zložení, v ktorom vydal rozsudok\nsp. zn. 2Sžk/11/2019.\nV.\n9. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 11 písm. g) S.s.p.) preskúmal napadnutý\nrozsudok krajského súdu bez nariadenia pojednávania v súlade s § 455 S.s.p. a dospel k záveru, že\nrozsudok krajského súdu je potrebné zrušiť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods.\n1 písm. g) S.s.p.) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 462 ods. 1 S.s.p.).\n10. Vychádzajúc z relevantných ustanovení zákona č. 327/2005 Z. z. a znenia dôvodovej správy k\ncitovanému zákonu možno konštatovať, že právo na poskytnutie právnej pomoci vzniká v zmysle §\n6 citovaného zákona za splnenia troch kumulatívnych podmienok, čo znamená, že tieto je potrebné\nspĺňať súčasne. Žiadateľ sa musí nachádzať v situácii, kedy jeho príjem nepresahuje 1,4-násobok\nsumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb\nzabezpečiť svojím majetkom, nemôže ísť o zrejmú bezúspešnosť sporu a hodnota sporu musí\nprevyšovať hodnotu minimálnej mzdy, okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v\npeniazoch. Ustanovením určitých podmienok zákonodarca nemal za cieľ nejakým spôsobom negatívne\nzasiahnuť do práva na súdnu a inú právnu ochranu, práve naopak, prebral na seba pozitívny záväzok vo\nvzťahu k občanom v núdzi, a to v rozsahu, ktorý je prijateľný z hľadiska dlhodobej udržateľnosti. Bolo by\ntotiž neúnosné, pokiaľ by sa právna pomoc v rozsahu, v akom ju garantuje citovaný zákon, poskytovala\nv absolútne všetkých prípadoch, t. j. bez stanovenia určitých racionálnych limitov - akým je napr. hranica\nodkázanosti a bez stanovenia rozsahu oblastí, v ktorých sa poskytuje. Tento pozitívny záväzok štátu,\nktorý je naplnením a pridanou hodnotou k ústavnému právu podľa čl. 46 Ústavy SR a ktorý na seba štát\ndobrovoľne prebral, sa vzťahuje na zabezpečenie uplatnenia práva na súde prostredníctvom priznania\nnároku na poskytnutie právnej pomoci v obmedzených prípadoch. Ustanovenie podmienok možno\npovažovať za ústavnokonformné už len s prihliadnutím na samotné znenie čl. 46 Ústavy SR, ktoré\npri realizácii práva na súdnu ochranu a inú právnu ochranu predpokladá bližšiu úpravu podmienok na\núrovni zákona. Kasačný súd sa v tomto smere stotožňuje s obdobnou argumentáciou žalovaného a\nnaopak nesúhlasí s argumentáciou žalobcu ako i krajského súdu, že neustanovenie právneho zástupcu\nžalobcovi z dôvodu, že nie je dodržaná podmienka hodnoty sporu, má dopad na právo žalobcu na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.\n11. V zmysle § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 327/2005 Z. z. je povinnosťou žalovaného, aby pri obdržaní\nžiadosti o poskytnutie právnej pomoci preskúmaval naplnenie podmienky, ktorou je hodnota sporu,\nktorá musí prevyšovať výšku minimálnej mzdy, pokiaľ je možné takúto hodnotu vyčísliť. Po preskúmaní\nspisového materiálu vrátane obsahu kasačnej sťažnosti je v prejednávanej veci spornou otázkou práve\nposúdenie toho, či sa v danom prípade má posudzovať hodnota sporu, resp. či je vôbec možné túto\nurčiť. Kasačný súd sa stotožňuje s východiskami formulovanými vo svojej predchádzajúcej judikatúre vo\nveci sp. zn. 10Sžo/371/2015 a taktiež s aktuálnym, novším rozhodnutím vo veci sp. zn. 2Sžk/11/2019.\nNapriek skutočnosti, že vo veci sp. zn. 10Sžo/371/2015 išlo o trovy výkonu trestu odňatia slobody, čím\nargumentuje žalobca, je potrebné poukázať na to, že predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného o odmietnutí priznania poskytnutia právnej pomoci žiadateľovi taktiež v konaní\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, ktoré potvrdilo prvostupňové rozhodnutie o uložení povinnosti\nuhradiť zavinené trovy výkonu trestu odňatia slobody vo výške 49,23 euro. Je teda nespochybniteľné,\nže predmetom konania, pre ktoré bola žiadaná právna pomoc, bolo taktiež preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia. Žalobcova argumentácia tak obstojí jedine v tom smere, že predmetné rozhodnutie bolo\nvydané skôr ako rozhodnutie vo veci sp. zn. 8Sžo/70/2016, na ktoré poukazuje, nakoľko v prípade sp.\nzn. 10Sžo/371/2015 ide o skutkovo a právne obdobný prípad, ako je tomu v prejednávanej veci.\n12. Podľa názoru kasačného súdu rozhodnutie vo veci sp. zn. 8Sžo/70/2016, na ktoré poukázal\nkrajský súd a ktorým argumentuje žalobca, bolo prekonané neskorším rozsudkom Najvyššieho súdu\nSR sp. zn. 2Sžk/11/2019, s ktorým sa plne stotožňuje. Nakoľko preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nsprávneho orgánu možno subsumovať pod pojem ,,spor“, je potrebné zaoberať sa v každom jednotlivom\n\nprípade otázkou, či je možné vyčísliť hodnotu tohto sporu. Aj napriek tomu, že primárnym predmetom\ntohto typu ,,sporu“ je posúdenie zákonnosti ako určitej peniazmi neoceniteľnej kategórie, v konečnom\ndôsledku nemožno opomenúť ani sekundárny aspekt tohto sporu, ktorým je vyčíslené peňažné plnenie v\nrozhodnutí, v danom prípade úrok z omeškania vo výške 5,02 euro. Uvedené nemožno ignorovať alebo\nvnímať izolovane, práve naopak, treba prihliadať na oba tieto aspekty. Veľmi zjednodušene povedané,\npokiaľ by žalobca bol v konaní, pre ktoré žiadal poskytnutie právnej pomoci úspešný a rozhodnutie\nsprávneho orgánu by bolo zrušené ako nezákonné, nevznikol by mu úbytok na majetku vo výške 5,02\neuro, pričom ak by naopak nebol úspešný, takýto úbytok vo výške 5,02 euro by mu vznikol. Stále tak ide\nv konečnom dôsledku o to, či bude zaviazaný k peňažnému plneniu uvedenému vo výroku rozhodnutia\nalebo nie, takže vyrubený úrok z omeškania vo výške 5,02 euro možno na účely aplikácie § 6 ods. 1 písm.\nc) zákona č. 327/2005 Z. z. považovať za hodnotu sporu. Iná situácia by nastala napríklad pri konaniach\no nečinnosti orgánu verejnej správy, či v prípade, ak by išlo o opakované peňažné plnenia, ako napr.\ndôchodok, ktoré práve vďaka ich opakujúcemu sa charakteru nemožno jasne ohraničiť a tým pádom\nani presne vyčísliť. Je pravdou, že úlohou súdu v správnom súdnictve pri preskúmavaní zákonnosti\nrozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si\nzadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal\nv súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi\npredpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo\nvydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Uvedené však neznamená, že\nmožno bez ďalšieho konštatovať, že hodnotu konania v správnom súdnictve nemožno nikdy vyčísliť,\nobzvlášť ak je to racionálne odôvodniteľné vzhľadom na skutkové okolnosti. Prílišný formalizmus by\nneodzrkadľoval požiadavku materiálneho právneho štátu. Pri riešení otázky hodnoty sporu sa treba\nzaoberať aj účelom resp. dôvodom potreby jej zistenia.\n13. Skutočnosť, že úkon právnej služby v správnom súdnictve je určený podľa tarify a nepočíta sa z\nhodnoty sporu, sama o sebe nevyvracia skutočnosť, že posúdenie hodnoty sporu na účely poskytnutia\nprávnej pomoci nie je možné. Kasačný súd sa stotožňuje s námietkou žalovaného, že posúdenie hodnoty\nsporu, ak je táto vyčísliteľná, je prostriedkom pre zabezpečenie hospodárneho nakladania so štátnymi\nprostriedkami. Trovy právneho zastúpenia v prípade tzv. bagateľných sporov totiž spravidla značne\nprevyšujú hodnotu sporu tak, ako by tomu bolo v prejednávanom prípade. Je tak odrazom určitej\nracionality, že pri bagateľných sporoch sa právna pomoc neposkytne. Orgány aplikujúce právo musia\npri svojej činnosti postupovať tak, aby interpretačné a aplikačné problémy riešili s maximálnou mierou\nracionality. Právny normatívny systém totiž predstavuje iba jeden zo spôsobov riešenia spoločenských\nkonfliktov, ktorý nie je možné od ostatných systémov celkom oddeliť (a nebolo by to ani zmysluplné)\na preto pri myšlienkových postupoch v oblasti práva nie je možné abstrahovať od všeobecne platných\npravidiel a predstáv.\n14. O hodnote sporu na účely posúdenia splnenia podmienok pre poskytnutie právnej pomoci tak\nmožno hovoriť aj v prípade správneho súdnictva. Napriek tomu, že predmetom konania je posúdenie\nzákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktoré nemožno vyčísliť v peniazoch, v prípade, ak výrok\nrozhodnutia správneho orgánu obsahuje jasne určenú, fixnú výšku peňažného plnenia, túto možno pre\núčely aplikácie § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 327/2005 Z. z. vnímať ako hodnotu sporu. Kasačný súd sa\nnestotožňuje s posúdením krajského súdu a výklad ako aj aplikáciu citovaného ustanovenia žalovaným\npovažuje za zákonné.\n15. Pre úplnosť kasačný súd uvádza, že argument žalobcu vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti o\nneprípustnosti kasačnej sťažnosti z dôvodu, že nezodpovedá § 438 až 440 S.s.p., nakoľko neobsahuje\ndôvody a je neprípustná, nakoľko sa opiera o dôvody, ktoré žalovaný uviedol vo svojom rozhodnutí a\nvyjadrení k žalobe, je nedôvodný. Žalovaný jasne uviedol dôvod kasačnej sťažnosti, ktorým je nesprávne\nprávne posúdenie krajským súdom, pričom tento primerane rozvinul, v čom spočíva nesprávne právne\nposúdenie a uvedené podporil argumentáciou aj s poukazom na konkrétnu judikatúru Najvyššieho súdu\nSR. Námietka, že žalovaný neuplatnil svoje právo a spoliehal sa na krajský súd a Najvyšší súd SR,\nktorý vydal, podľa slov žalobcu nezákonný rozsudok v konaní sp. zn. 10Sžo/371/2015 je irelevantná\na neurčitá, nakoľko okrem toho, že žalobca neozrejmil, ktoré právo žalovaný neuplatnil, je potrebné\npoukázať na skutočnosť, že uplatnenie si práva je na uvážení dotknutého subjektu, v dôsledku čoho\nsi ho uplatniť môže avšak nemusí, pričom práve toto predstavuje rozdiel medzi právom a povinnosťou.\nVo vzťahu k tvrdenej nezákonnosti citovaného rozsudku žalobca taktiež neozrejmil, z akého dôvodu\ntento považuje za nezákonný a preto kasačný súd uvedené vníma len ako neodôvodnené tvrdenie.\n\nK námietke, že v rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 2Sžk/11/2019 nie je v odôvodnení spomenutý\nrozsudok sp. zn. 8Sžo/70/2016 zo dňa 28.09.2017, ako ani nálezy Ústavného súdu SR, treba uviesť,\nže je na uvážení príslušného súdu, ktorú predchádzajúcu judikatúru využije, prípadne aj doslovne\nuvedie v odôvodnení ako relevantnú pre svoje rozhodnutie a žalobca opätovne nešpecifikoval, ktoré\nkonkrétne nálezy Ústavného súdu SR boli v predmetnom rozsudku opomenuté. V tejto súvislosti\nje však potrebné poukázať na prax Ústavného súdu SR (napr. uznesenie Ústavného súdu SR z\n15.03.2016, sp. zn. III. ÚS 122/2016) pri bagateľných sporoch, kedy samotný Ústavný súd SR takéto\nspory spravidla nepreskúmava, pričom uvádza, že v prípadoch, keď sťažnosť smeruje proti rozhodnutiu\norgánu verejnej moci, v ktorom ide zjavne o bagateľnú sumu, poskytuje ústavný súd ústavnoprávnu\nochranu sťažovateľom len v celkom výnimočných prípadoch, ak sťažnosť signalizuje, že došlo k zásahu\ndo základných práv alebo slobôd v mimoriadne závažnom rozsahu. Aplikujúc názor Ústavného súdu\nSR na predmetné konanie možno len opätovne konštatovať, že postup a rozhodnutie žalovaného sa\nnevymyká ani z medzí zákonnej úpravy a ani judikatúry Ústavného súdu SR.\n16. K námietke, že žalovaný sa nezúčastňoval na pojednávaniach, kasačný súd pripomína, že ide\no právo žalovaného, nie povinnosť a preto je na uvážení žalovaného, či si predmetné právo uplatní,\nalebo sa pojednávaní nezúčastní. To, že žalovaný poukázal na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn.\n2Sžk/11/2019 zo dňa 26.06.2019, ale účelovo nespomenul rozsudok sp. zn. 8Sžo/70/2016 zo dňa\n28.09.2017, ktorý je podľa slov žalobcu novším a s ktorým sa stotožňuje, ako argument neobstojí,\nnakoľko je výlučne na úvahe žalovaného, aké skutočnosti uvedie na účely preukázania svojich tvrdení\na je nesporné, že rozsudok vydaný v roku 2019 je nepochybne novším rozsudkom ako ten, ktorý\nbol vydaný v roku 2017. K žiadosti, aby predmetnú vec neprejednával senát Najvyššieho súdu SR v\nzložení, v ktorom vydal rozsudok sp. zn. 2Sžk/11/2019, treba poukázať na úpravu obsiahnutú v zákone\nč. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorej sa veci určené\npodľa predmetu konania v súlade s rozvrhom práce prideľujú jednotlivým senátom alebo samosudcom\nnáhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených\nministerstvom tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí.\n17. Kasačný súd dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné zrušiť z dôvodu nesprávneho\nprávneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) S.s.p.) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 462 ods. 1\nS.s.p.). Úlohou krajského súdu v ďalšom konaní bude preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia\nžalovaného v súlade s vyššie uvedeným názorom kasačného súdu. V novom rozhodnutí vo veci krajský\nsúd znovu rozhodne aj o náhrade trov konania, vrátane trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 S.s.p.).\n18. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0.\nO hodnote sporu na účely posúdenia splnenia podmienok pre poskytnutie právnej pomoci možno\nhovoriť aj v prípade správneho súdnictva. Napriek tomu, že predmetom konania je posúdenie zákonnosti\nrozhodnutia správneho orgánu, ktoré nemožno vyčísliť v peniazoch, v prípade ak výrok rozhodnutia\nsprávneho orgánu obsahuje jasne určenú fixnú výšku peňažného plnenia, túto možno pre účely aplikácie\n§ 6 ods. 1 písm. c/ zákona č. 327/2005 Z. z. vnímať ako hodnotu sporu.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/79/2018", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ec7ce86d-99ef-4e62-a092-d71302c5f212", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.122.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 122/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 122/2016 z 15. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-15", "citacie_n": 5, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.122.2016.1"}, {"guid": "f361ccdb-d667-4065-8508-1d98b1574e80:2aad3926-4bbf-4a45-a26e-684a820447cd", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1014201332.2", "spisova_znacka": "9Sp/67/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Sp/67/2014 z 26. 10. 2015", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2015-10-26", "citacie_n": 42, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1014201332.2"}], "citovane_v": []}