{"guid": "fd512f68-b80b-46aa-baf8-012e722afc26:54aa0457-ef1e-4f45-82e1-155e4d1f58ae", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:8018200116.1", "spisova_znacka": "8Asan/20/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Asan/20/2019 z 20. 2. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. februára 2020, sp. zn. 8Asan/20/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:8018200116.1", "identifikacne_cislo": "8018200116", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Peter Melicher", "sudca_id": 14, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-peter-melicher-14", "datum_vydania": "2020-02-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "III. ÚS 157/2022", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:97083ecc-a568-4965-af44-7085e1c76e8e", "datum": "2022-03-10", "vztah": "zamietnute"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/82", "nazov": "zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/82", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/82-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-2.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-2.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/82-2005/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-3.odsek-2", "nazov": "§ 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-3.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/82-2005/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-231.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-231.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-231"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/125", "nazov": "zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/125-2006"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-19.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 19 ods. 2 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-19.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/125-2006/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/125", "nazov": "zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/125-2006"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-19.odsek-4", "nazov": "§ 19 ods. 4 zákona č. 125/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-19.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/125-2006/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-19.odsek-6", "nazov": "§ 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-19.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/125-2006/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-71.odsek-1", "nazov": "§ 71 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-71.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-71"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-246", "nazov": "§ 246 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-246", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-246"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/2005/82#paragraf-2", "/SK/ZZ/2005/82#paragraf-3", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-231", "/SK/ZZ/2006/125#paragraf-19", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-71", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-246"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/54aa0457-ef1e-4f45-82e1-155e4d1f58ae", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:8018200116.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:8018200116.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:8018200116.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Asan/20/2019\n8018200116\n20. 02. 2020\nMgr. Peter Melicher\nECLI:SK:NSSR:2020:8018200116.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Petra Melichera a\nčlenov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobcu: GfK Slovakia,\ns.r.o., so sídlom Račianska 153, 831 54 Bratislava, IČO: 00 602 272, právne zastúpeného BUŽEK &\nTEREM advokáti s.r.o., so sídlom Mariánska 12, 811 08 Bratislava, IČO: 36 867 276, proti žalovanému:\nNárodnému inšpektorátu práce, so sídlom Masarykova 10, 040 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia a postupu žalovaného č.: S/2013/03765-2.1, O-808/2017 z 13. decembra 2017 a o kasačnej\nsťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 6S/11/2018-95 z 25. apríla 2019, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nÚčastníkom právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nOdôvodnenie\n1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. 6S/11/2018-95 z 25. apríla 2019\npodľa ust. § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov Správny súdny poriadok\n(ďalej len „S.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného\nč.: S/2013/03765-2.1, O-808/2017 z 13. decembra 2017, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil\nrozhodnutie Inšpektorátu práce Prešov č. k.: P: 159/2013-R3, S/2017/571/13230/17 z 27. septembra\n2017, ktorým podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej\npráci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon č. 82/2005 Z. z.“) uložil účastníkovi konania pokutu vo výške 10 000 eur za to,\nže dňa 10.02.2013 o 10.25 hod využíval závislú prácu fyzických osôb - F. V. (dohoda o brigádnickej práci\nštudentov - ďalej len „DoBPŠ“ zo dňa 31.01.2013), I. O., (DoBPŠ zo dňa 01.01.2013), L. B., (DoBPŠ zo\ndňa 01.01.2013), F. F., (DoBPŠ zo dňa 31.01.2013), A. Č., (DoBPŠ zo dňa 01.01.2013), F. L., (DoBPŠ\nzo dňa 01.01.2013), mal s nimi založené pracovnoprávne vzťahy podľa osobitného predpisu - zákona\nč. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce na základe dohôd o brigádnickej práci študentov; ďalej tým, že dňa\n19.02.2013 o 10.25 hod. využíval závislú prácu fyzických osôb - F.. F. Q. (dohoda o pracovnej činnosti ďalej „DoPČ“ zo dňa 18.02.2013, P. A., (DoPČ zo dňa 01.01.2013), D.. F. F., (DoPČ zo dňa 01.01.2013),\nI. B. (DoPČ zo dňa 01.01.2013), mal s nimi založené pracovnoprávne vzťahy podľa osobitného predpisu\n- Zákonníka práce na základe dohôd o pracovnej činnosti, ale do začiatku výkonu kontroly nelegálneho\nzamestnávania si nesplnil oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni podľa osobitného predpisu zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Nelegálne zamestnávanie\nbolo zistené dňa 19.02.2013 o 10.25 hod. fyzickou kontrolou vyššie uvedených osôb na pracovisku\nkontrolovaného subjektu nachádzajúcom sa na Masarykovej ulici č. 22, Prešov. Súčasne účastníkom\nnepriznal právo na náhradu trov konania.\n\n2. V odôvodnení rozsudku sa správny súd stotožnil so zisteným skutkovým stavom a právnym\nposúdením veci inšpektorátom práce aj žalovaným, pričom považoval všetky žalobcom vznesené\nnámietky a nedôvodné.\n3. K námietke, že konanie žalobcu nie je uvedené ako správny delikt v relevantnom znení § 2 ods.\n2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z., že žiadny bod 4. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení\nplatného v čase vzniku nedostatku (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) neexistuje, správny súd poukázal\nna závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo/241/2015 z 29. novembra 2016 a uviedol,\nže zákon č. 461/2003 Z. z. platný v čase vzniku nedostatku (t. j. ku dňu 19. 02. 2013) obsahoval\naj ustanovenie § 231 ods. 1 písm. b) bod 4., podľa ktorého bol zamestnávateľ povinný prihlásiť do\nregistra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca v právnom vzťahu na\nzáklade ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a na účely úrazového poistenia,\ngarančného poistenia a na účely osobitného predpisu (zákon č. 82/2005 Z. z.) pred vznikom tohto\nprávneho vzťahu najneskôr pred začatím výkonu práce, pričom skutočnosť, že na strane dotknutých\nosôb išlo o nimi určené dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a inšpekčné orgány spoľahlivo\nvyvodili zo žalobcom predložených dokladov - „Oznámení a čestných vyhlásení k dohode o brigádnickej\npráci študentov na účely uplatnenia práva podľa § 227a zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení\nv znení zákona č. 413/2002 Z. z.“, ako aj z obstaraných výpisov z registra Sociálnej poisťovne, z\nktorých je zrejmé, že žalobca v súvislosti so začatím výkonu práce dotknutých osôb na základe dohôd\no brigádnickej práci študentov uzatvorených v januári 2013 tieto registroval do Sociálnej poisťovne pod\nčíslom 9. - teda iba na účely úrazového poistenia, garančného poistenia a na účely osobitného predpisu\n(zákona č. 82/2005 Z. z.) tak, ako o tom pojednáva inšpektorátom práce aplikované ust. § 231 ods.\n1 písm. b) bod 4. zákona č. 461/2003 Z. z.; a v prípade ďalších dotknutých osôb sa vzhľadom na\ndruh pracovnoprávneho vzťahu založeného medzi nimi a žalobcom (na základe dohôd o pracovnej\nčinnosti), aplikácia ust. § 231 ods. 1 písm. b) bod 1. zákona č. 461/2003 Z. z. taktiež javí ako vecne\nsprávna, a teda legitímna. Preverením všetkých týchto osôb v registri Sociálnej poisťovne bolo zistené,\nže tieto nie sú prihlásené na účely príslušných poistení tak, ako to prikazuje zákon č. 461/2003 Z. z.,\na teda došlo k naplneniu objektívnej stránky sankcionovaného deliktu nelegálneho zamestnávania. K\nžalobnej námietke uplynutia prekluzívnej lehoty v zmysle § 19 ods. 4 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii\npráce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní\na o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o inšpekcii práce“) a povinnosti správnych\norgánov zastaviť správne konanie, správny súd poukázal na ustanovenie § 71 ods. 1 S.s.p. (eventuálne\nna ust. § 246d zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“), podľa ktorého,\nak osobitný predpis upravujúci priestupky, kárne, disciplinárne a iné správne delikty určuje lehoty na\nzánik zodpovednosti, prípadne na výkon rozhodnutia, tieto lehoty počas konania podľa tohto zákona\nneplynú. K námietke nedostatočnej konkrétnosti protokolu, ktorý údajne nedefinuje povinnosť, ktorú\nmal žalobca porušiť správny súd uviedol, že otázkou, či predmetné dohody boli určenými dohodami\nsa inšpektorát práce v správnom konaní zaoberal, nie je pravdou, že inšpektorát práce vyhľadával\nďalšie dôkazy po uzavretí protokolu, a teda správne orgány mali za preukázané, že predmetné dohody\no brigádnickej práci študentov, ktoré žalobca uzatvoril s dotknutými fyzickými osobami, boli určenými\ndohodami, v dôsledku čoho neobstojí spochybňovanie správnosti aplikácie § 231 ods. 1 písm. b) bod\n4. zákona č. 461/2003 Z. z. na danú vec. K ďalším námietkam žalobcu, že napadnuté rozhodnutie\nneobsahuje údaj o čase, kedy bola porušená povinnosť, a že absentuje údaj o dobe trvania nelegálnej\npráce a nelegálneho zamestnávania, správny súd uviedol, že vo výroku prvostupňového rozhodnutia\nje explicitne uvedené, že účastník konania porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že 19.\nfebruára 2013 o 10:25 hod. využíval závislú prácu fyzických osôb, mal s nimi založený pracovnoprávny\nvzťah podľa osobitného predpisu a do začiatku výkonu kontroly nelegálneho zamestnávania si nesplnil\npovinnosť podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 4. zákona č. 461/2003 Z. z.. Takto koncipované protiprávne\nkonanie podľa názoru správneho súdu obsahuje jasný údaj o čase jeho spáchania - 19. február 2013\no 10:25 hod.. Počas inšpekcie práce konanej u žalobcu v tomto termíne bolo zistené nielen využívanie\nzávislej práce dotknutých zamestnancov, ale aj skutočnosť, že nie sú prihlásení na účely príslušných\npoistení, čo jednoznačne založilo dôvod na konštatovanie nelegálneho zamestnávania podľa § 2 ods.\n2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z.. Poukazovanie na uvedený termín navyše možno označiť aj ako\nvymedzenie doby trvania sankcionovaného nedostatku. žalobca bol listom z 2. marca 2017 informovaný\no charaktere obvinenia smerujúcemu voči nemu s možnosťou vyjadriť sa k nemu, ktoré inšpektorát\npráce upresnil v nadväznosti na požiadavku Najvyššieho súdu SR. Preto nemožno mať pochybnosti\n\no porušení akéhokoľvek procesného práva žalobcu v nadväznosti na upresnenie skutkovej vety, ku\nktorému inšpekčné orgány zaviazal správny súd.\n5. Žalobca namietal aj nedostatočne a nezákonne odôvodnenú výšku sankciu; či údajný počet\nzamestnancov je pre neho poľahčujúca alebo priťažujúca okolnosť; a že uvedené počty zamestnancov v\nrozhodnutí inšpektorátu práce zodpovedajú len zamestnancom zamestnávaným na pracovisku žalobcu\nv Prešove, k námietke ktorej správny súd uviedol, že v rozhodnutí sa inšpektorát práce dostatočne\nvysporiadal s odôvodnením výšky uloženej sankcie, ako aj so skutočnosťami, ktoré ho viedli k jej\nustáleniu na sume 10 000 eur, toto odôvodnenie je dostatočné a zrozumiteľné. Žalobca sa o počte\nzamestnancov dozvedel z Protokolu, pričom inšpektorát práce pracoval s údajmi, ktoré mu boli známe.\nVzhľadom na tento počet zamestnancov inšpektorát práce mal za to, že postačí uložiť pokutu vo\nvýške blížiacej sa dolnej hranici z dôvodu, aby zamestnávateľa, ktorého považoval za malý podnik,\nnezaťažil neprimerane vysokou pokutou, pričom túto skutočnosť nehodnotil ako priťažujúcu okolnosť. Za\npriťažujúcu okolnosť však inšpektorát práce považoval skutočnosť, že zo známeho počtu zamestnancov\nžalobca zamestnával takmer štvrtinu nelegálne. Podľa mienky inšpektorátu práce výška pokuty 10 000\neur odzrkadlila, že zistený nedostatok nelegálneho zamestnávania bol väčšieho rozsahu a týkal sa 10\nfyzických osôb. Žalovaný sa stotožnil s vyjadrením inšpektorátu práce, že porušenie povinnosti, ktorého\nsa dopustil žalobca, je potrebné považovať za závažné (a to aj vzhľadom na dikciu § 19 ods. 2 písm.\na) bod 1. zákona o inšpekcii práce, ktorá ukladá inšpektorátu práce povinnosť sankcionovať nelegálne\nzamestnávanie vo výške najmenej 2 000 eur a dodal, že v čase, kedy nedostatok vznikol a trval (19.\nfebruár 2013), žalobca za dotknuté fyzické osoby nemal odvedené odvody do Sociálnej poisťovne a tieto\nosoby neboli účastníkmi sociálneho poistenia. Správny súd mal za to, že inšpektorát práce výšku pokuty\nodôvodnil dostatočne, po zohľadnení všetkých skutočností, ktoré sú uvedené v § 19 ods. 6 zákona o\ninšpekcii práce, pridržiavajúc sa pritom dikcie § 3 ods. 5 Správneho poriadku. K námietke žalobcu, že\ninšpektorát práce nezohľadnil dobu trvania protiprávneho stavu, správny súd dal do pozornosti, že v\nzmysle ustálenej súdnej praxe nemal takúto povinnosť, nakoľko doba trvania protiprávneho stavu nie je\nzákonným kritériom zakotveným v ust. § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce.\n6. Rovnako nedôvodná bola námietka žalobcu, že inšpektorát práce mu neumožnil uplatniť ustanovenie\n§ 33 ods. 2 Správneho poriadku a realizovať práva v ňom priznané, keď listom z 2. marca 2017\nbolo žalobcovi oznámené, že inšpektorát práce pokračuje v začatom správnom konaní pričom bol\nvyzvaný, aby sa k tomuto návrhu na postih vyjadril. Splnomocnený zástupca žalobcu po prevzatí\npredmetného oznámenia (6. marca 2017) zaslal na inšpektorát práce vyjadrenie, v ktorom namietal\nuplynutie prekluzívnych lehôt pre uloženie pokuty, stanovených v § 19 ods. 4 zákona o inšpekcii práce\na žiadal, aby inšpektorát práce konanie vo veci v súlade s § 30 ods. 1 písm. h) Správneho poriadku\nzastavil, teda nie je pravdou, že by zo strany inšpektorátu práce došlo k upretiu procesných práv žalobcu\ntak, ako to uviedol v žalobe. Žalobca v priebehu konania (po oznámení jeho pokračovania) nevyužil\nani možnosť nahliadnuť do spisu, pričom z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že inšpektorát\npráce v procese nového rozhodovania, t. j. po zrušení rozhodnutí Najvyšším súdom SR, vychádzal len\nz už obstaraných dôkazov a tieto nijako nedopĺňal. Žalobca bol informovaný o charaktere obvinenia\nsmerujúcemu voči nemu s možnosťou vyjadriť sa k nemu, ktoré inšpektorát práce upresnil v nadväznosti\nna požiadavku Najvyššieho súdu SR, a preto nemožno mať pochybnosti o porušení akéhokoľvek\nprocesného práva žalobcu v nadväznosti na upresnenie skutkovej vety, ku ktorému inšpekčné orgány\nzaviazal vo veci súd. Správny súd považoval za nedôvodnú aj námietku žalobcu, že rozhodnutie mu\nnebolo doručené zákonnou formou do elektronickej schránky, poukázal na ustanovenia § 17 ods. 4\nzákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente), poukázal na pretrvávajúce technické problémy\ns elektronikou komunikáciou a uzavrel, že správny orgán postupoval zákonným spôsobom.\n7. Správny súd napokon k námietke žalobcu, že za to isté obdobie a porušenie zákazu nelegálneho\nzamestnávania mu už bola uložená pokuta zo strany Inšpektorátu práce Prešov rozhodnutím č. k.: P:\n193/2013-R2, uviedol, že rozhodnutie č. k.: P: 193/2013-R2 sa týkalo iných zamestnancov žalobcu,\niného výkonu inšpekcie práce a iného časového obdobia, preto nemožno hovoriť o porušení zásady\n„ne bis in idem“. V prípade naplnenia účelu absorpčnej zásady vo veciach správneho trestania\nide primárne o zabezpečenie, aby výsledná výška sankcie pri väčšom počte spáchaných správnych\ndeliktov neprekročila hornú hranicu zákonného rozsahu sankcie za delikt, ktorý bol najzávažnejší (v\ndanom prípade k takému prekročeniu nepochybne nedošlo), pričom zohľadňovanie predchádzajúceho\n\nprávoplatného rozhodnutia o sankcii je dôvodné v prípadoch, keď boli viaceré správne delikty zistené\njednou kontrolou subjektu.\n8. O trovách konania správny súd rozhodol pri aplikácií § 167 ods. 1, § 168 S.s.p. za použitia § 175\nods. 1 S.s.p. tak, že účastníkom právo na ich náhradu nepriznal, keď žalobca nebol v spore úspešný a\nu žalovaného nebola splnená podmienka výnimočnosti.\n9. Proti rozsudku správneho súdu podal v zákonnej lehote žalobca (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť podľa\n§ 440 ods. 1 písm. f), písm. g) a písm. h) S.s.p., v ktorej namietal, že správny súd v konaní alebo pri\nrozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania,\naby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces; že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenie veci; a že sa odklonil od ustálenej\nrozhodovacej praxe kasačného súdu. Navrhol, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil\nsprávnemu súdu na ďalšie konanie, alternatívne, aby ho zmenil tak, že žalobe vyhovie.\n10. Sťažovateľ v zásade zotrval na svojich žalobných dôvodov, pričom namietal, že v odôvodnení\nrozsudku správneho súdu absentuje jeho vlastné právne posúdenie, či právne zdôvodnené myšlienkové\nprocesy, ktorými by sa vysporiadaval so žalobnými námietkami sťažovateľa, keď správny súd zväčša\niba preberal vyjadrenia žalovaných správnych orgánov. Sťažovateľ mal za to, že správny súd sa\nvyhol právne najzásadnejším hmotnoprávnym námietkam a argumentom vzneseným sťažovateľom\nmajúcim bezprostredný význam pre rozhodnutie, ktoré sa týkali neexistencie skutkovej podstaty deliktu\nnelegálneho zamestnávania, ktorú správny orgán sankcionuje, ako aj uplynutiu prekluzívnej lehoty\nna uloženie sankcie. Opätovne dôrazne zdôraznil, že konanie, za ktoré mu bola uložená sankcia,\nnebolo uvedené ako správny delikt nelegálneho zamestnávania v znení § 2 ods. 2 písm. b) zákona\nč. 82/2005 Z. z. z februára roku 2013, keď až do 31. októbra 2013 znelo ust. § 2 ods. 2 písm. b)\ntak, že nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá\nje podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah\npodľa osobitného predpisu a do začiatku výkonu kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania\nnesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu, pričom, horný index pri slove „predpisu“ odkazuje na\nkonkrétny predpis, ktorý predmetnú povinnosť ustanovuje, a to § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003\nZ. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 82/2005 Z. z.. Samotná poznámka je tak súčasťou\nskutkovej podstaty správneho deliktu, predstavuje teda právnu normu, bez doplnenia ktorej nie je možné\ndelikt nelegálneho zamestnávania definovať a teda určiť, tzn. bez doplnenia znenia normy uvedenej\nv poznámke pod čiarou, ustanovenie § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci de facto nemá\nzmysel, nakoľko z neho vôbec nie je zrejmé, akú povinnosť by mal zamestnávateľ splniť. Sankcionovaný\nsprávny delikt potom znie tak, že „Nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo\nfyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu b) fyzickej osoby, má s ňou založený\npracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu a do začiatku výkonu kontroly nelegálnej práce a\nnelegálneho zamestnávania nesplnila povinnosť prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného\ndôchodkového sporenia (1.) zamestnanca podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové\npoistenie a na poistenie v nezamestnanosti pred vznikom týchto poistení najneskôr pred začatím\nvýkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca podľa § 4 ods. 1 najneskôr v deň nasledujúci po\nzániku týchto poistení, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového\nsporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2\npísm. a) až c), (2.) zamestnanca podľa § 4 ods. 2 na účely úrazového poistenia a na účely osobitného\npredpisu pred vznikom pracovnoprávneho vzťahu najneskôr pred začatím výkonu práce, odhlásiť\nzamestnanca podľa § 4 ods. 2 z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia\nnajneskôr v deň nasledujúci po skončení pracovnoprávneho vzťahu, zrušiť prihlásenie do registra\npoistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak pracovnoprávny vzťah podľa osobitného\npredpisu nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) a b).“, pričom je\nevidentné, že žiadny § 231 ods. 1 písm. b) bod 4., na ktorý odkazuje výrok rozhodnutia žalovaného,\nv tomto znení zákona neexistuje. V bode 1. sa spomínajú zamestnanci uvedení v § 4 ods. 1 zákona\nč. 461/2003 Z. z. v predmetnom znení zákona č. 82/2005, ktorý však vo svojom výpočte neuvádzal\nzamestnancov vykonávajúcich práce na základe dohôd o pracovnej činnosti. Sťažovateľ uviedol, že\nz predmetných ustanovení vyplýva, že povinnosť, ktorej nesplnenie žalovaný sankcionuje, nenapĺňa\nskutkovú podstatu správneho deliktu nelegálneho zamestnávania, keď vymedzenie skutkových podstát\ndeliktov teda musí byť dostatočne konkrétne a presné, nielen informatívne a pochybenie zákonodarcu pri\nformulácii právnej normy či nedokonalá legislatíva nesmie byť vynadaná na ťarchu jej adresátov. Obsah\n\npoznámky pod čiarou, ktorá ako norma tvorí súčasť skutkovej podstaty administratívneho deliktu, nie je\nmožné vykladať extenzívne, či analogicky, a už vôbec nie v neprospech obvineného. Následne namietal\nuplynutie prekluzívnej lehoty na postihnutie správneho deliktu a súčasne namietal protiústavnosť ust. §\n71 S.s.p.. V pokračovaní kasačnej sťažnosti sťažovateľ zhodne ako v žalobe uviedol, že správny orgán\nnemal v čase inšpekcie práce, ani v čase rozhodovania o uložení sankcie ustálené, nesplnenie akej\npovinnosti ide vlastne kontrolovať, resp. sankcionovať, že došlo k porušeniu zásady ne bis in idem, že\ndošlo k procesným pochybeniam na strane žalovaného, že rozhodnutie nemá náležitú formu, ako aj, že\nčo do výšky uloženej sankcie nie je náležite odôvodnené.\n11. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že napadnutý rozsudok správneho súdu\npovažuje za vecne správny a zákonný. Napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie\nsprávneho orgánu prvého stupňa vychádzajú zo spoľahlivo zisteného a správne právne posúdeného\nskutkového stavu veci a sú náležite odôvodnené. Kasačné dôvody v plnom rozsahu korešpondujú so\nžalobnými dôvodmi, s ktorými sa správny súd náležite vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku.\nZdôraznil, že inšpektorát práce v napadnutom rozhodnutí dôsledné postupoval v súlade s právnym\nnázorom Najvyššieho súdu SR vyslovenom v rozsudku sp. zn. 10Sžo/241/2015 z 29. novembra 2016,\na preto navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť sťažovateľa ako nedôvodnú zamietol.\n12. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „kasačný súd“) ako súd kasačný (§\n438 ods. 2 S.s.p.), po zistení, že kasačnú sťažnosť podal včas účastník konania zastúpený v súlade s\nustanovením § 449 ods. 1 S. s. p., bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) preskúmal vec a dospel\nk záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.)\ns tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke\nnajvyššieho súdu www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený 20. februára 2020 (§ 137 ods. 4 v\nspojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).\n13. Kasačný súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému\nrozsudku Krajského súdu v Prešove preskúmal rozsudok správneho súdu, ako aj konanie, ktoré\nmu predchádzalo, skúmal aj napadnuté rozhodnutia žalovaného správneho orgánu a konanie mu\npredchádzajúce najmä z toho pohľadu, či sa správny súd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami\nuvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu. Sťažnostné dôvody kasačný súd zhrnul do\ntroch zásadných okruhov, a to námietka absencie protiprávneho konania a s tým súvisiace vymedzenie\nskutku; námietka porušenia zásady ne bis in idem; a námietka čo do uloženej sankcie a zásad ukladania\ntrestov.\n14. V prvom rade kasačný súd poukazuje na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 10Sžo/241/2015\nz 29. novembra 2016, ktorým najvyšší súd zrušil skoršie rozhodnutie žalovaného vo veci, a kde\nnajvyšší súd skonštatoval, že „Vzhľadom k tomu, že skutková podstata správneho deliktu nelegálneho\nzamestnávania podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom\nzamestnávaní v spojení s § 19 ods. 2 písm. a) prvý bod zákona č. 125/2006 Z. z.. o inšpekcii práce a\no zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov odkazuje na blanketné právne normy\nzákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom v čase rozhodovania, je nevyhnutné\nv skutkovej vete rozhodnutia správneho orgánu o správnom delikte poukázať (odkázať) na konkrétne\nustanovenie právnej normy, ktorá mala byť páchateľom správneho deliktu porušená.“ A uzavrel, že\n„nakoľko v skutkovej vete rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ktorým žalobcovi uložil pokutu\nza spáchanie správneho deliktu nelegálneho zamestnávania, chýba ustanovenie zákona č. 461/2003 Z.\nz. o sociálnom poistení v znení účinnom v čase rozhodovania, ktoré mal žalobca svojím konaním porušiť,\nteda naplnenie pojmového znaku protiprávnosti, je rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu z\nhľadiska posúdenia a preskúmania naplnenia zákonných znakov skutkovej podstaty správneho deliktu\nnelegálneho zamestnávania podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a\nnelegálnom zamestnávaní v spojení s § 19 ods. 2 písm. a) prvý bod zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii\npráce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nepreskúmateľné, a teda\nnezákonné.“. Žalovaný uvedené reflektoval a vytýkaný nedostatok odstránil tak, že modifikoval skutkovú\nvetu tak, že uviedol ustanovenie zákona č. 461/2003 Z. z., ktoré mal sťažovateľ svojím konaním porušiť,\na to jeho číselným, ako aj slovným vyjadrením.\n\n15. Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. b), zákon č. 82/2005 Z. z. je nelegálne zamestnávanie právnickou\nosobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou\nzaložený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu a do začiatku výkonu kontroly nelegálnej\npráce a nelegálneho zamestnávania nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu.\n16. Podstata predmetného správneho deliktu odkazuje na blanketné právne normy zákona č. 461/2003\nZ. z., v prejednávanom prípade, konkrétne na ust. § 231 ods. 1 písm. b) bod 4. zákona č. 461/2003 Z.\nz., a to cez poznámku pod čiarou.\n17. Podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 4. zákona č. 461/2003 Z. z., je zamestnávateľ povinný prihlásiť do\nregistra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca v právnom vzťahu na\nzáklade ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a na účely úrazového poistenia,\ngarančného poistenia a na účely osobitného predpisu pred vznikom tohto právneho vzťahu najneskôr\npred začatím výkonu práce.\n18. Je nepochybné, že v čase spáchania skutku bol sťažovateľ povinný prihlásiť do registra poistencov a\nsporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej\ndohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a na účely úrazového poistenia, garančného poistenia\na na účely osobitného predpisu pred vznikom tohto právneho vzťahu najneskôr pred začatím výkonu\npráce. Porušenie citovanej povinnosti je nesporné. Či ale uvedené porušenie právnej povinnosti možno\ndefinovať ako nelegálne zamestnávanie je nutné posudzovať v kontexte ust. § 2 ods. 2 písm. b), zákon č.\n82/2005 Z. z.. Je evidentné, že poznámka pod čiarou v predmetnom znení „§ 231 ods. 1 písm. b) zákona\nč. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 82/2005 Z. z.“ je postihnutá nedôslednosťou\nzákonodarcu, keď následná novelizácia zákona č. 461/2003 Z. z. čo do ust. § 231 nereflektovala potrebu\nkomplexnej úpravy legislatívneho textu, a to aj predmetnej poznámky.\n19. Kasačný súd však uvádza, že poznámka od čiarou nie je normatívnou časťou textu, plní len\npomocnú funkciu a má interpelačný charakter pre ľahšie sa zorientovanie a výklad predmetnej právnej\nnormy. V tomto smere je nutné prihliadať na zámer zákonodarcu, ktorým je ochrana zamestnancov a\nich oprávnených záujmov - v predmetom prípade ich sociálne zabezpečenie. Kasačný súd považuje\nza potrebné uviesť, že podmienky trestnej (aj deliktuálnej) zodpovednosti a ukladania sankcií sa\nnesmú rozširovať prostredníctvom analógie a páchateľa možno postihnúť len trestom, ktorý výslovne\nustanovuje zákon, preto akýkoľvek extenzívny (rozširujúci) výklad skutkových podstát správnych deliktov\nv neprospech páchateľa je potom neprípustný (primerane napr. 8Sžo/41/2016), avšak v uvedenom\nprípade je zákonom uložená povinnosť (§ 231 ods. 1 písm. b) bod 4. zákona č. 461/2003 Z. z.) dostatočne\njasná, určitá a zrozumiteľná, ako aj súvisiaca odkazná norma (§ 2 ods. 2 písm. b), zákona č. 82/2005\nZ. z.), ktorá porušenie povinnosti definuje ako správny delikt (nelegálne zamestnávanie), a nakoniec\ndostatočne jasný, určitý a zrozumiteľný je aj postih (§ 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce).\n20. Povinnosť, ktorú sťažovateľ porušil bola žalovaným, ako aj správnym súdom, správne identifikovaná,\npričom kasačný súd sa s právnym názorom správnych orgánov a správneho súdu stotožňuje a obranu\nsťažovateľa považuje za účelovú v snahe vyhnúť sa zodpovednosti a spáchaný správny delikt.\n21. Nemožno súhlasiť ani s námietkou sťažovateľa, že uplynula prekluzívna lehota na uloženie sankcie\npodľa § 19 ods. 4 zákona o inšpekcii práce, keď o charaktere obvinenia sa mal sťažovateľ dozvedieť až\nz modifikovaného skutku, ako aj vzhľadom na namietanú protiústavnosť ust. § 71 S.s.p.. Napriek tomu,\nže v zmysle usmernenia najvyšším súdom žalovaný skutok modifikoval, je nepochybné, že totožnosť\nskutku bola zachovaná a ani nedošlo k jeho rozšíreniu. Skutočnosť, či bola zachovaná totožnosť skutku,\ntreba vždy skúmať podľa individuálnych okolností každej konkrétnej veci. Podstata skutku je určovaná\núčasťou obvineného na určitej udalosti popísanej v obvinení, z ktorej vzišiel škodlivý následok, tzn.\ntotožnosť skutku je zachovaná, ak je zachovaná totožnosť konania alebo následku aspoň čiastočne,\nčo v predmetnej veci nepochybne je. Sťažovateľovi bolo umožnené k modifikovanému skutku sa\nvyjadriť, ktorú možnosť aj využil. Rovnako, ako správny súd, považoval aj kasačný súd za nedôvodnú\nnámietku protiústavnosti ust. § 71 S.s.p., keď účelom predmetného ustanovenia je umožniť žalovanému\nsprávnemu orgánu, v prípade úspechu žalobcu v spore, napraviť vytýkané nedostatky, pričom vzhľadom\nna obligatórnym procesný postup správneho súdu by táto možnosť bola poväčšine zmarená. Žalovaný\nsprávny orgán nevie a nemôže ovplyvniť dĺžku súdneho konania. Rovnako nevidel kasačný súd dôvod na\n\niniciovanie konania o súlade ust. § 71 S.s.p. s ústavou, keď v zásade došlo k prevzatiu ust § 246d OSP\no prerušení plynutia lehôt vo veciach správnych deliktov, ktoré bolo opakovane podrobené abstraktnej\nkontrole ústavnosti.\n22. Pokiaľ ide o námietku porušenia zásady ne bis in idem z dôvodu, že za to isté obdobie a porušenie\nzákazu nelegálneho zamestnávania mu už bola uložená pokuta zo strany Inšpektorátu práce Prešov\nrozhodnutím č. k.: P: 193/2013-R2, je nutné skonštatovať, že v uvedenom prípade boli postihnuté\nnedostatky vo vzťahu k iným zamestnancov a iného výkonu inšpekcie práce, tzn. zjednodušene\npovedané, ide o iný skutok. Zásada ne bis in idem - nie dva krát o tom istom, zakazuje dvojité stíhanie,\nsúdenie alebo potrestanie za ten istý skutok tej istej osoby. V prípade sťažovateľa ide o opakujúce sa\nprotiprávne konanie, ktoré ale má znaky recidívy, a preto žalovaný postupoval správne, keď aj napriek\ntomu, že iné konanie sťažovateľa bolo postihnuté rozhodnutím č. k.: P: 193/2013-R2, sankcionoval\npredmetné protiprávne konanie.\n23. K namietanej výške uloženej sankcie a porušeniu zásad ukladania trestov kasačný súd odkazuje na\nrozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 1Asan/30/2018 z 19. novembra 2019, podľa ktorého:\n...21. Je nesporné, že v roku 2013 boli u žalobcu vykonané dve inšpekcie práce zamerané na preverenie\ndodržiavania tých istých zákonných povinností. Medzi prvou a druhou inšpekciou bol z prvej z nich\nspísaný protokol zo dňa 2.4.2013, v ktorom bolo žalobcovi vytknuté využívanie závislej práce 10\nfyzických osôb, s ktorými mal založené pracovnoprávne vzťahy podľa Zákonníka práce, avšak do\nzačiatku inšpekcie si nesplnil vo vzťahu k týmto osobám ohlasovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni.\nTento skutok bol v protokole kvalifikovaný ako nelegálne zamestnávanie a žalobcovi bolo nariadené\nodstrániť zistené nedostatky a uviesť svoj postup do súladu so zákonom.\n22. Žalobca sa teda z protokolu zo dňa 2.4.2013 (zákonom stanoveným spôsobom) dozvedel o tom,\nakého protiprávneho konania sa dopustil a ako má tento protiprávny stav napraviť. Keďže napriek tomu\npokračoval v nezákonnom konaní a naďalej využíval závislú prácu ďalších zamestnancov bez splnenia\nohlasovacej povinnosti voči Sociálnej poisťovni, ako to bolo zistené výkonom druhej inšpekcie dňa\n26.4.2013, tentokrát vo vzťahu k 169 fyzickým osobám, dopustil sa ďalšieho správneho deliktu.\n23. Na účely posúdenia, či išlo zo strany žalobcu o pokračovací správny delikt, alebo súbeh dvoch\ndeliktov, považoval kasačný súd protokol z prvej inšpekcie zo dňa 2.4.2013 (postupujúc primerane podľa\n§ 122 ods. 13 Trestného zákona) za činiteľ, ktorý rozdeľuje nelegálne zamestnávanie zo strany žalobcu\nna dva samostatné skutky spáchané vo viacčinnom súbehu.\n24. Kasačný súd je toho názoru, že bolo účelné prejednať oba skutky v spoločnom konaní a rozhodnúť o\nich potrestaní jedným rozhodnutím podľa pravidiel o uložení úhrnného trestu primerane podľa § 41 ods. 1\nTrestného zákona alebo § 12 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o priestupkoch“). Žalovaný však po zistení oboch skutkov začal dve samostatné\nsprávne konania a ukončil ich vydaním dvoch rozhodnutí o uložení sankcie, pričom za prvý skutok uložil\nžalobcovi pokutu vo výške 10.000,- eur. Toto potrestanie považoval v konaní o druhom skutku za dôvod\n(priťažujúcu okolnosť) pre zvýšenie sankcie v rámci prípustnej zákonnej sadzby a uložil žalobcovi pokutu\nvo výške 100.000,- eur.\n25. Pokiaľ ide o samostatné prejednanie každého zo skutkov (správnych deliktov), ktoré sú z vyššie\nuvedených dôvodov v súbehu, kasačný súd na rozdiel od krajského súdu nepovažoval ich neprejednanie\nv spoločnom konaní za skutočnosť, ktorá by mala sama osebe za následok takú nezákonnosť v postupe\norgánu inšpekcie práce, pre ktorú by bolo potrebné obe rozhodnutia zrušiť ako zmätočné a nariadiť\nsprávnemu orgánu spoločné prejednanie oboch deliktov. Kasačný súd vzal v tejto súvislosti do úvahy, že\nadministratívne právne predpisy, podľa ktorých správny orgán v konaní postupoval, mu takýto procesný\npostup nepredpisovali a nemožno konštatovať ani to, že by samostatné prejednanie každého zo skutkov\nbez ďalšieho spôsobilo žalobcovi ujmu na právach, prípadne by poškodzovalo verejný záujem.\n26. Za dôsledok nesprávneho právneho posúdenia veci však kasačný súd v zhode s krajským\nsúdom považoval to, že žalovaný pri rozhodovaní a potrestaní dvoch rovnorodých správnych deliktov\nvo viacčinnom súbehu neuložil žalobcovi úhrnnú sankciu za použitia absorpčnej zásady, k čomu\nho zaväzuje rozsiahla judikatúra Najvyššieho súdu týkajúca sa primeranej analogickej aplikácie\n\ntrestnoprávnych zásad pri ukladaní sankcií za viaceré skutky (§ 41 ods. 1 Trestného zákona, § 12 ods.\n2 zákona o priestupkoch).\n...\n28. Kasačný súd je toho názoru, že povinnosť takto postupovať pri ukladaní administratívnych sankcií\nmá správny orgán aj v situácii, keď každý zo zbiehajúcich sa správnych deliktov prejedná samostatne\na potrestá samostatným rozhodnutím, ako tomu bolo v posudzovanom prípade. To v okolnostiach\nprípadu znamená, že po uložení sankcie vo výške 10.000,- eur za prvý správny delikt mal žalovaný pri\nrozhodovaní o druhom zbiehajúcom sa delikte aplikovať absorpčnú zásadu a uložiť žalobcovi úhrnnú\nsankciu, ktorá by zohľadňovala už uloženú pokutu vo výške 10.000,- eur, inými slovami mal postupovať\ntak, ako by v súčte ukladal jednu sankciu za oba skutky, pričom pri ukladaní sankcie v poradí druhým\nrozhodnutím mal sankciu uloženú prvým rozhodnutím odpočítať od riadne odôvodnenej výšky spoločnej\núhrnnej sankcie za oba správne delikty.\n29. S ohľadom na potrebu rešpektovania doterajšej ustálenej judikatúry kasačný súd z uvedených\ndôvodov uzavrel, že bolo povinnosťou orgánov inšpekcie práce aplikovať v prejednávanom prípade\npravidlá pre ukladanie úhrnnej sankcie za oba v súbehu spáchané správne delikty použitím absorpčnej\nzásady, aj keď tieto delikty neprejednal spoločne a nepotrestal jedným rozhodnutím. Sťažnostný dôvod\nkasačnej sťažnosti, ktorý tvrdil opak, teda že neboli predpoklady pre aplikáciu uvedenej zásady, preto\npovažoval kasačný súd za neopodstatnený.“\n...a konštatuje, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného, v zmysle všeobecných zásad trestného\nkonania a ukladania trestov, obstojí samostatne, pričom zohľadňovať zásady ukladania trestov a\nreflektovať uloženú sankciu v tomto konaní, bude žalovaný v samostatnom konaní, kde je viazaný\nprávnym názorom kasačného súdu vyslovenom v rozhodnutí sp. zn. 1Asan/30/2018 z 19. novembra\n2019. Výška uloženej sankcie je riadne, vyčerpávajúco a logicky odôvodnená a vychádza z počtu\nzistených nedostatkov a ich percentuálnemu vyjadreniu k celému počtu zamestnancov. Súčasne je ale\nsankcia uložená na spodnej hranici trestnej sadzby tak, aby plnila primárne prevenčnú funkciu.\n24. K námietkam procesného charakteru kasačný súd uvádza, že tieto neboli takej intenzity, že by boli\nspôsobilé spochybniť zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, preto sa nimi bližšie\nnezaoberal.\n25. Kasačný súd konštatuje, že predmetom správneho súdneho prieskumu je v poradí druhé konečné\nrozhodnutie žalovaného, pričom nedostatky, ktoré boli žalovanému vytknuté rozhodnutím najvyššieho\nsúdu sp. zn. 10Sžo/241/2015 z 29. novembra 2016 boli odstránené. Rozhodnutia správnych orgánov\noboch stupňov považuje kasačný súd za zákonné a správne a vo všeobecnosti odkazuje na\nvyčerpávajúce odôvodnenie napadnutého rozsudku správneho súdu, s ktorým sa v celom rozsahu\nstotožňuje.\n26. Vychádzajúc z uvedeného a s ohľadom na to, že vznesené kasačné námietky neboli spôsobilé na\nzmenu, alebo zrušenie napadnutého rozsudku, kasačný súd kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú\nzamietol podľa § 461 S.s.p..\n27. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 S.s.p. a contrario k §§ 167\nods. 1 a 168 S.s.p., tak že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov kasačného konania, pretože\nžalobca nebol v kasačnom konaní úspešný a v prípade žalovaného nedošlo k naplneniu predpokladu\nobsiahnutého v ust. § 168 S.s.p..\n28. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v pomere hlasov 3:0 (§\n139 ods. 4 k § 463 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"stav": {"sz": "III. ÚS 157/2022", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:97083ecc-a568-4965-af44-7085e1c76e8e", "datum": "2022-03-10", "vztah": "zamietnute"}, "vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/11/2018", "guid": "d60b6cae-0caf-45fc-b892-4db69f22fead:d6735eef-e948-4427-a6d7-fb61e2674480", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}