{"guid": "d9eceb0b-d426-4626-b999-02b1ff7ac5a2:bf08d927-cc9d-4a78-90ac-06d5115d6952", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:8018200042.1", "spisova_znacka": "1Sžk/34/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžk/34/2019 z 27. 10. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. októbra 2020, sp. zn. 1Sžk/34/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:8018200042.1", "identifikacne_cislo": "8018200042", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dagmar Snopeková", "sudca_id": 12, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-dagmar-snopekova-12", "datum_vydania": "2020-10-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-1", "nazov": "§ 462 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-462"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-177", "nazov": "§ 177 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-177", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-177"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-178", "nazov": "§ 178 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-178", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-178"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50", "nazov": "zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/50-1976"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-88", "nazov": "§ 88 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-88", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-88"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-88a", "nazov": "§ 88a zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-88a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-88a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-462", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-2", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-177", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-178", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-88", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-88a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bf08d927-cc9d-4a78-90ac-06d5115d6952", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:8018200042.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:8018200042.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:8018200042.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžk/34/2019\n8018200042\n27. 10. 2020\nJUDr., Ing. Miroslav Gavalec\nECLI:SK:NSSR:2020:8018200042.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr.\nMiroslava Gavalca, PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci\nžalobcu (v konaní sťažovateľa): J. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ul. X. K. XXX/X, XXX XX M. Ľ.,\nzast. JUDr. Martou Konkoľovou, advokátkou, so sídlom Jarmočná č. 79, 064 01 Stará Ľubovňa, proti\nžalovanému: Okresný úrad Prešov, Odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom v Prešove, Námestie\nmieru č. 3, 081 92 Prešov, za účasti: 1) W. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. N. X/XXX, XXX XX\nM. Ľ., 2) W.. N. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B.Š. X, XXX XX M. Ľ., obaja zast. Mgr. Marcelom\nKandríkom, advokátom, so sídlom Grešova č. 7, 080 01 Prešov, 3) W.. F. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale\nbytom X. K. XXX/X, XXX XX M. Ľ., 4) ACTIVE-SPORT, spol. s r.o. so sídlom Prešovská č. 2, 064 01\nStará Ľubovňa, v konaní o všeobecnej správnej žalobe, o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského\nsúdu v Prešove zo dňa 7. februára 2019 sp. zn. 2S/3/2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 7. februára 2019 sp. zn.\n2S/3/2018 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Rozhodnutím č. OU-PO-OVBP2-2017/040579/0110347/ŠSS-DM z 06.11.2017 (ďalej na účely\nrozsudku len „preskúmavané rozhodnutie\") žalovaný ako príslušný správny orgán podľa § 58 ods. 1\nzákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „Správny poriadok\") a § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 608/2003 Z.z. o štátnej správe pre územné\nplánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom\nplánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov zamietol podľa § 59\nods. 2 Správneho poriadku odvolanie žalobcu a rozhodnutie Mesta Stará Ľubovňa (ďalej len „stavebný\núrad\") č. 471/2016-SU/Bo z 27.07.2017 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie\") potvrdil.\n2. Stavebný úrad prvostupňovým rozhodnutím v zmysle § 88 ods. 1 písm. b) a § 88a a podľa § 46\nzákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „Stavebný zákon\") dodatočne povolil stavbu s jej základnými charakteristickými\núdajmi pre stavebníčku W.. N. V. (ďalej len „stavebníčka\"), pričom názov stavby je presne identifikovaný\nako „polyfunkčný objekt - nadstavba\", miesto stavby B. U., M. Ľ., k.ú. M. Ľ., parc. č. pozemku je presne\ndefinované ako N. - H. XXX/X, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XXa XXX/X o výmere 213m2, 25m2, 25m2,\n25m2, 25m2 a 1003m2, pričom druh pozemku je zastavané plochy a nádvoria. Vlastnícke právo ako je\nuvedené vo výrokovej časti rozhodnutia je zrejmé z LV č. XXXX a XXXX, vlastníkom pozemkov je pán\nW. V., pričom bola priložená nájomná zmluva medzi stavebníkom a vlastníkom ako aj súhlas vlastníka s\n\nrealizáciou stavby. Charakter stavby je definovaný ako zmena nedokončenej stavby polyfunkčnej budovy\nsúp.č. XXX - nadstavba, pričom účel stavby je rozšírenie obchodných priestorov.\n3. Vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia je presne popísaný popis stavby, a to základná\nkoncepcia návrhu architektonicko - stavebného riešenia, ktoré pozostáva zo stavebných úprav\na nadstavby pôvodného jednopodlažného objektu prestrešeného pultovou strechou. Nadstavba\npozostáva z 2. nadzemného podlažia a podkrovia. Objekt je navrhnutý a osadený ako samostatne\nstojaci. Prízemie zostáva pôvodné, pozostáva z obchodných priestorov a zázemia pre zamestnancov\na 2 - izbového bytu s kuchynkou. Ďalej v podmienkach pre architektonické stvárnenie a umiestnenie\nstavby je presne špecifikované osadenie stavby, výškové osadenie stavby, napojenie na inžinierske siete\nako aj štádium rozostavanosti, pričom stavba bola toho času rozostavaná, nedokončená, zrealizovaná\nje hrubá stavba druhého nadzemného podlažia a podkrovia. Stavba je prestrešená sedlovou strechou\nso sedlovými vikiermi. Krytina strechy je plechová.\n4. Pre dokončenie stavby boli primerane stanovené podmienky podľa ustanovenia § 66 Stavebného\nzákona, a to pod bodmi 1 až 9. Pod bodom 8 boli určené podmienky vyplývajúce z pripomienok\ndotknutých orgánov - Okresného úradu Stará Ľubovňa, odbor starostlivosti o životné prostredie,\nRegionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Starej Ľubovni, Mesto Stará Ľubovňa, Okresné\nriaditeľstvo hasičského a záchranného zboru v Starej Ľubovni, E.I.C. Engineering inspection company\ns.r.o. V bode 9 bola uložená povinnosť z južnej strany od rodinného domu postaveného na parcele parc.č.\nXXX/X zabezpečiť nepriehľadnosť okenných otvorov. Stavebný úrad k písomným námietkam účastníkov\nkonania (žalobcu a pani Mgr. F. Z.) vzneseným na ústnom pojednávaní uviedol, že im čiastočne vyhovel.\nStavebný úrad prvostupňovým rozhodnutím dodatočne povolil vykonané stavebné práce (na nadstavbe)\na určil podmienky pre dokončenie stavby.\n5. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí konštatoval, že nezistil v prvostupňovom rozhodnutí a v\nkonaní, ktoré mu predchádzalo, také nedostatky, pre ktoré sa prvostupňové rozhodnutie považuje\nza nesprávne. Žalovaný vyhodnotil ako nedôvodné námietky žalobcu týkajúce sa nepreukázania\nsúladu s verejným záujmom, neplatnosti nájomnej zmluvy, chýbajúcim náležitostiam žiadosti o vydanie\nstavebného povolenia (názov, účel stavby), predĺženia lehoty na doplnenie potrebných náležitostí a\ndoplnenie podkladov k žiadosti, nedostatkov projektovej dokumentácie podľa § 9 ods. 1 vyhlášky\nMinisterstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z.z. ktorou sa vykonávajú niektoré\nustanovenia stavebného zákona (ďalej len „vyhláška č. 453/2000 Z.z.\"), nevyjadrenia súhlasu s\nosadením okien a zásahu do súkromia žalobcu (namietal neexistujúcu dohodu o nepriehľadnosti okien),\nnemožnosti zistenia, či došlo k doplneniu projektovej dokumentácie, listov vlastníctva a katastrálnej\nmapy v lehote z dôvodu nesprávneho vedenia administratívneho spisu, fiktívnosti (resp. neplatnosti)\nzmluvy o dielo, zápisníc z procesných úkonov (o vykonaní stavebného dohľadu, o zdokumentovaní a\nvymedzení stupňa rozostavanosti stavby, chýbajúce fotografické záznamy či iné dôkazy z miestneho\nzisťovania), neúplnosti spisovej dokumentácie, spôsobu odkanalizovania, vyjadrenia dotknutých\norgánov a nedoručenie zmenenej projektovej dokumentácie dotknutým orgánom, zmätočných údajov v\ntechnickej správe, vád statického posudku a chýbajúceho geodetického prieskumu.\n6. Žalovaný nevyhodnotil ako dôvodné ani ďalšie odvolacie námietky žalobcu smerujúce k umiestneniu\nstavby v rozpore s urbanistickým a architektonickým charakterom prostredia v súlade s § 47\nStavebného zákona a § 4 ods. 2 vyhlášky č. 453/2000 Z.z. a narušenia pohody bývania z dôvodu\nzatienenia, nevhodnému umiestneniu okien, strate súkromia a zníženiu hodnoty rodinného domu,\nprebiehajúcemu stavebnému konaniu týkajúce sa prístavby k základnej stavbe nadstavby, absencie\nnáležitostí prvostupňového rozhodnutia podľa § 47, § 66 ods. 3 písm. d) , g) a h) Stavebného zákona\nako aj § 8 ods. 1 písm. a), b), j) a § 10 vyhlášky č. 453/2000 Z.z., arbitrárnemu a nezrozumiteľnému\nodôvodneniu prvostupňového rozhodnutia, nedostatočnému vysporiadaniu sa s námietkami žalobcu v\nodôvodnení, nedostatočnému zisteniu skutkového stavu, nedostatočnému určeniu okruhu účastníkov\na doručovaniu prvostupňového rozhodnutia (jeho nedoručenie pani R.. F. N., ktorá bola splnomocnená\nstavebníčkou na celé konanie), nemožnosti vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a porušeniu § 33 ods.\n2 Správneho poriadku (žalobca nemal možnosť vyjadriť sa k doplnenému dokazovaniu).\nII.\nKonanie na krajskom súde\n\n7. Žalobou podanou na Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd\") sa žalobca domáhal zrušenia\npreskúmavaného aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie z dôvodu ich\nnesprávnosti a nezákonnosti. Žalobca namietal, že preskúmavané rozhodnutie vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie\nskutkového stavu je nepostačujúce pre riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzali správne orgány\nna základ preskúmavaného rozhodnutia nemá oporu v administratívnych spisoch, došlo k podstatnému\nporušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie\nnezákonného rozhodnutia, preskúmavané rozhodnutie je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi\npredpismi, zabezpečené podklady nie sú v súlade s administratívnymi spismi, stavebný úrad a aj\nžalovaný rozhodnutie dostatočne neodôvodnili a prvostupňovému rozhodnutiu, ktoré potvrdil žalovaný\nchýbajú obligatórne náležitosti.\n8. Krajský súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia ako aj konanie, ktoré ich vydaniu\npredchádzalo a po prejednaní veci na pojednávaní dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie a\nprvostupňové rozhodnutie boli vydané v súlade so zákonom, preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190\nzák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „S.s.p.\", resp.\n„Správny súdny poriadok\") zamietol.\n9. Krajský súd k obsahu námietky, že stavebné konanie sa nezačalo na základe podanej žiadosti\nstavebníčky, argumentoval, že z administratívneho spisu vyplýva, že stavebníčka pani W.. N. V. dňa\n27.12.2016 ku žiadosti o dodatočné povolenie stavby podľa § 88a Stavebného zákona spojené s\nkolaudačným konaním doložila prílohy a to: splnomocnenie pre pani R.. F. N. na všetky úkony potrebné\nk vybaveniu povolení platné do vydania stavebného povolenia zo dňa 09.10.2016, zmluvu o dielo zo\ndňa 30.09.2016, súhlas s realizáciou stavby od vlastníka nehnuteľnosti zo dňa 01.08.2016 a zmluvu\no prenájme nehnuteľnosti od vlastníka nehnuteľnosti zo dňa 01.08.2016. S poukazom na to, stavebný\núrad nepovažoval prílohy za dostatočné k žiadosti, vyzval stavebníčku výzvou zo dňa 09.02.2017 na\ndoplnenie žiadosti a zároveň konanie prerušil. Vzhľadom na závažnosť a rozsahu príloh, stavebný\núrad vyhovel žiadosti stavebníčky o predĺžene lehoty, ktorá bola predĺžená do 30.04.2017 (v písomnej\nodpovedi uvedený nesprávny dátum 31.04.2017, ktorý de facto neexistoval). Táto skutočnosť však\nnemala vplyv na lehotu, ktorá bola stavebníčke určená.\n10. Zároveň mal krajský súd za preukázané, že v rámci správneho konania sa jednotlivé dotknuté\norgány vyjadrili k uvedenej žiadosti o dodatočné stavebné povolenie v zmysle ustanovenia § 88a ods.\n1 Stavebného zákona. Uvedené vyjadrenia sú súčasťou administratívneho spisu, ako aj súčasťou\nodôvodnenia prvostupňového aj preskúmavaného rozhodnutia a tieto preukazujú, že od všetkých\ndotknutých orgánov boli dané kladné stanoviská k predmetnej žiadosti o dodatočné povolenie stavby.\n11. Čo sa týka rozhodnutia o námietkach účastníkov konania, o týchto bolo rozhodnuté tak, že vznesené\npísomné námietky, ktorými sa stavebný úrad v dodatočnom stavebnom konaní zaoberal vyhodnotil ako\nčiastočne možné na vyhovenie. V odôvodnení rozhodnutia sa pritom stavebný úrad presne zaoberal\nkaždou jednou námietkou účastníkov konania a k týmto sa jednotlivo vyjadril. Čo sa týka rozhodnutia\nžalovaného, tento sa v plnom rozsahu stotožnil s prvostupňovým rozhodnutím, pričom k jednotlivým\nnámietkam odvolateľa sa v odôvodnení svojho rozhodnutia presne vyjadril a zaujal svoje stanovisko. Na\nzáklade uvedených rozhodnutí mal krajský súd za to, že prvostupňové a preskúmavané rozhodnutia boli\nvydané v súlade so Stavebným zákonom, ako aj v súlade s Vyhláškou Ministerstva životného prostredia\nSlovenskej republiky č. 532/2000 Z.z, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických\npožiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s\nobmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej „len vyhláška č. 532/2000 Z.z.), ako aj Správnym\nporiadkom. Správne orgány sa počas celého konania o dodatočnom povolení stavby na základe žiadosti\nstavebníčky riadili uvedenými ustanoveniami, čo vyplýva aj z obsahu administratívneho spisu. Týmto\npopisom krajský súd reagoval na žalobnú námietku, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v rozpore\ns ustanoveniami Správneho poriadku, ako aj v rozpore so Stavebným zákonom.\n12. K povinnosti preukazovania verejného záujmu krajský súd uviedol, že stavebný úrad a aj žalovaný\nsa touto skutočnosťou, ktorú namietali žalobca spolu s manželkou v konaní o dodatočnom stavebnom\npovolení (písomné námietky z 13.06.2017) zaoberali. K tejto skutočnosti je krajský súd toho názoru,\nže z postupu, ktorý na základe podanej žiadosti stavebníčky vyplýval z § 88a ods. 1 a nasledujúcich\nustanovení Stavebného zákona postupoval stavebný úrad v súlade s týmito ustanoveniami a vyzval\nstavebníčku na predloženie chýbajúcich dokladov, ktoré by preukázali, že uvedené dodatočné povolenie\n\nstavby bude v súlade s verejným záujmom. Stavebníčka dôvodila, že vlastník nehnuteľnosti mal s ňou v\nčase podania žiadosti spísanú zmluvu o nájme a že zo strany vlastníka nehnuteľnosti jej bol daný súhlas\nna ďalšie realizovanie dodatočného povolenia nadstavby. K uvedenej skutočnosti sa presne vyjadril tak\nstavebný úrad, ako aj žalovaný, ktorý poukázal na to, že stavba a jej zmena, resp. jej časť, ktorá už bola\npostavená sa začala stavať bez stavebného povolenia a bez splnenia si ohlasovacej povinnosti bolo\nkonanie vlastníka stavby resp. stavebníka v rozpore so zákonom, preto bolo povinnosťou či už vlastníka\nsamotného, alebo stavebníka podať žiadosť o dodatočné povolenie stavby. To v konečnom dôsledku\nbolo realizované podaním žiadosti stavebníčky.\n13. Krajský súd uviedol, že dôkazné bremeno preukazujúce, že ďalšia existencia nepovolenej stavby,\nalebo stavby uskutočňovanej v rozpore so Stavebným zákonom nie je v rozpore s verejnými záujmami,\nspočíva na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona. Pokiaľ vlastník stavby dal súhlas na\npokračovanie, alebo na realizáciu dodatočného povolenia stavby a dodatočného zrealizovania stavby\nsvojej manželke na základe nájomnej zmluvy krajský súd považuje „uvedené dôkazného bremena\" na\nosobu stavebníčky (manželka vlastníka nehnuteľnosti).\n14. Žalobnú námietku ohľadom samotného posúdenia rozporu s verejnými záujmami konkrétne\ns dokončením realizácie stavby považuje krajský súd za nedôvodnú, pretože bolo bezpochyby\npreukázané, a to hlavne predloženými súhlasnými stanoviskami dotknutých orgánov, predovšetkým\nstanoviska Mesta Stará Ľubovňa k umiestneniu stavby z 25.04.2017. Z uvedeného vyplýva s poukazom\nna stanovené podmienky, ako aj na prvostupňové rozhodnutie, že stavebný úrad v tejto časti postupoval\nv súlade s Územným plánom Mesta Stará Ľubovňa a územný plán v danej lokalite umožňuje výstavbu\ntrojpodlažnej polyfunkčnej zástavby, a teda aj predmetná stavba je v súlade so záväznou a smernou\nčasťou územnoplánovacej dokumentácie a nie je v rozpore s verejným záujmom.\n15. Zároveň aj krajský súd zdôraznil, že táto materiálna podmienka bola v konaní o dodatočnom\npovolení stavby dodržaná a realizovaná stavba je v súlade s predloženou projektovou dokumentáciou,\nod ktorej sa stavebník neodchýlil. Na základe týchto skutočností mal krajský súd za to, že rozpor s\nverejnými záujmami preukázaný nebol a krajský súd sa stotožnil s konštatovaním správnych orgánov,\nže účel stavby je daný na základe územnoplánovacej dokumentácie, ktorá je záväzná a smerodajná\nčasť územného plánu Mesta Stará Ľubovňa.\n16. Krajský súd ako dôvodnú nevyhodnotil ani námietku týkajúcu sa neakceptácie nájomných zmlúv\nžalobcom, ktoré boli uzatvorené medzi vlastníkom nehnuteľnosti a stavebníčkou pani W.. N. V.,\nako manželkou vlastníka nehnuteľnosti. S poukazom na pôvodne uzavretú nájomnú zmluvu zo dňa\n12.07.2017, ktorá neobsahovala samotnú výšku nájomného, došlo v priebehu konania o dodatočnom\npovolení stavby k jej zmene, a to vypracovaním nájomnej zmluvy zo dňa 01.08.2017, kde bola určená\nvýška nájomného 1 euro mesačne. V tomto prípade sa krajský súd stotožnil s názorom správnych\norgánov, že nie je v ich kompetencii posudzovať obsah nájomných zmlúv, ktoré boli uzatvorené medzi\nvlastníkom nehnuteľnosti a stavebníčkou, ktorá je manželka vlastníka nehnuteľnosti.\n17. K námietke žalobcu týkajúcej sa účelu stavby, krajský súd uviedol, že aby došlo k zrealizovaniu\ndodatočného povolenia stavby a rozhodnutia o zmene samotného účelu, na ktorý poukazuje žalobca\nv žalobe, bolo podanie žiadosti o dodatočné povolenie stavby stavebníčkou. Uvedená žiadosť bola\nvlastne postupom samotného zlegalizovania stavby, ktorá bola začatá bez stavebného povolenia, a to v\nsúlade s ustanovením § 88a ods. 1 a nasledujúcich ustanovení Stavebného zákona. Túto skutočnosť ako\nžalobnú námietku, ktorá poukazuje na absenciu náležitosti podľa § 58 ods. 1 a nasledujúcich Stavebného\nzákona, ako aj vyhlášky č. 453/2000 Z. z. považuje krajský súd za nesprávny právny názor zo strany\nžalobcu a poukazuje práve na postup vyplývajúci z ustanovenia § 88a ods. 1 a nasledujúcich ustanovení\nStavebného zákona, v zmysle ktorých dochádza k zrealizovaniu neprávneho stavu, ktorý vznikol tým,\nže vlastník stavby začal nadstavbu polyfunkčného domu bez stavebného povolenia.\n18. Krajský súd ďalej posudzoval námietku týkajúcu sa predĺženia lehoty na doplnenie žiadosti a\nkonštatoval, že išlo len o pisársku chybu, ktorá nemala vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Aj túto žalobnú\nnámietku považoval krajský súd za neopodstatnenú.\n19. K námietke týkajúcej sa nedostatkov náležitostí projektovej dokumentácie krajský súd poukázal na\njej vypracovanie projektantkou vo februári 2017 a overenie a predloženie stavebnému úradu 27.07.2017\nna základe žiadosti stavebného úradu o jej doplnenie, pričom krajský súd konštatoval, že v žiadnom\n\nprípade nejde o novú projektovú dokumentáciu, ale o projektovú dokumentáciu vypracovanú vo 2/2017\na doplnenú o aktuálne LV a kópiu katastrálnej mapy v júli 2017, preto je aj táto námietka nedôvodná.\nZároveň z uvedenej projektovej dokumentácie je aj posúdenie súladu stavby s verejným záujmom, ktoré\nbezpochyby vyplýva aj z jednotlivých vyjadrení a stanovísk dotknutých orgánov (najmä Mesta Stará\nĽubovňa). Z uvedených písomnosti bezpochyby vyplýva, že nejde o rozpor s verejným záujmom.\n20. Krajský súd k námietke týkajúcej sa okien, ktoré boli už riešené ako okná, ktoré majú byť\nnepriehľadné, pod bodom 9 pripomienok prvostupňového rozhodnutia, konštatoval, že táto je záväzná\npre stavebníka a z uvedenej vyplýva, že touto skutočnosťou sa stavebný úrad, ako aj neskôr na základe\nodvolacej námietky, ktorá je totožná so žalobnou námietkou vysporiadal aj žalovaný. Čo sa týka tejto\nnámietky krajský súd ju vyhodnotil ako nedôvodnú.\n21. Krajský súd považoval za bezdôvodnú námietku týkajúcu sa geodetického posudku, pričom sa\nstotožnil so závermi stavebného úradu, ako aj žalovaného, že v danom prípade nejde o povolenie\nnovej stavby ako takej, ale ide o dodatočné povolenie stavby, ktorá už bola posudzovaná. Námietku\nnesprávneho vedenia spisu nemohol krajský súd akceptovať, nakoľko z uvedeného spisu predloženého\nžalovaným, mal krajský súd bez akýchkoľvek pochybností mal preukázané, že stavebný úrad, ako aj\nžalovaný postupovali v zmysle príslušných ustanovení Stavebného zákona, ako aj Správneho poriadku.\n22. Z uvedeného administratívneho spisu mal krajský súd preukázané aj to, že existuje rozhodnutie o\nzastavení stavebných prác ohľadom stavebníka - vlastníka nehnuteľností pána W. V., ktoré je súčasťou\ntohto konania. Uvedené rozhodnutie, ktoré bolo vydané v decembri 2016 sa netýka tohto konania,\npreto sa k tomuto rozhodnutiu vyjadrovať krajský súd nebude a považuje uvedenú žalobnú námietku\nza nedôvodnú v danom konaní. To isté platí aj na podnety k prešetreniu realizácie stavby, ktoré boli\npodávané viacnásobne zo strany žalobcu a jeho manželky. Uvedené podnety sa týkali realizácie stavby\npôvodným vlastníkom stavby pánom W. V., ktorého konanie na základe štátneho stavebného dozoru\nMesta Stará Ľubovňa je riešené v inom priestupkovom konaní. Krajský súd ďalej konštatoval, že na\nzáklade predloženej projektovej dokumentácie, ktorá je súčasťou administratívneho spisu sa krajský súd\nzaoberal iba nadstavbou polyfunkčného domu a nie prístavbami, ktoré nie sú predmetom tohto konania.\nPreto sa krajský súd k námietke nevyjadruje.\n23. K námietke žalobcu ohľadom uzavretej zmluvy o dielo krajský súd uviedol, že nie je v kompetencii\nkrajského súdu posudzovať opodstatnenosť uzavretej zmluvy o dielo, pričom nevidí jej dosah na\nsamotné dodatočné stavebné povolenie v danom konkrétnom prípade. Krajský súd preto zastáva\nstanovisko, že sa netýka konkrétnych skutočností, ktoré majú vplyv na zákonnosť prvostupňového a\npreskúmavaného rozhodnutia.\n24. K ďalšej žalobnej námietke týkajúce sa zápisníc, procesných úkonov, vedeniu spisovej\ndokumentácie týkajúcej sa vyjadrení dotknutých orgánov krajský súd len stručne argumentoval. S\npoukazom na stavebné konanie, ktoré prebiehalo na základe žiadosti stavebníčky mal žalobca a\njeho manželka právo uvedené skutočnosti namietať, resp. sa procesnými úkonmi vedeniu spisovej\ndokumentácie, ako aj vyjadrení jednotlivých dotknutých orgánov zaoberať v rámci tohto konania. Pokiaľ\nuvedené skutočnosti žalobca nenamietal už v pôvodnom konaní, resp. týmito námietkami sa stavebný\núrad vysporiadal, krajský súd sa s týmto odôvodnením stotožnil a poukazuje na tie skutočnosti, ktoré\nuvádzal jednak stavebný úrad, ako aj žalovaný.\n25. Krajský súd ďalej uviedol, že žalobcovi bolo umožnené ako účastníkovi konania, ako aj jeho\nmanželke zúčastniť sa ústneho pojednávania dňa 13.06.2017. Tu boli prítomní na uvedenom ústnom\njednaní, o čom bola spísaná zápisnica (aj s prezenčnou listinou). Predvolanie na uvedené ústne\npojednávanie im bolo doručené 12.05.2017. Písomné námietky podali podaním zo dňa 13.06.2017.\n26. Čo sa týka neúčasti na miestnom zisťovaní štátneho stavebného dozoru, ktoré bolo vykonané\nna základe podnetu žalobcu a jeho manželky, na prešetrenie zo dňa 18.09.2016, resp. 19.09.2016, to\nsa netýka tohto konania. Krajský súd neuznal námietku žalobcu, že nebol oboznámený s miestnym\nzisťovaním, s námietkami k stanovisku dotknutých orgánov, absencie postupu podľa § 140b ods.\n5 a nemožnosti vyjadriť sa ku všetkým podkladom rozhodnutia. Uvedené skutočnosti preto tak v\nžalobe, ako aj vo vyjadrení považuje krajský súd za nedôvodné a žalobnú námietku považuje za\nirelevantnú, nakoľko žalobca bol na predmetnom ústnom pojednávaní dá 13.06.2017 oboznámený so\n\nvšetkými skutočnosťami zistenými stavebným úradom vo veci dodatočného povolenia stavby. Pričom\nmal možnosť aj nahliadnuť do spisu. Výkon štátneho stavebného dozoru nebol predmetom tohto\nkonania.\n27. Čo sa týka žalobnej námietky týkajúcej sa existujúcej žumpy, táto skutočnosť nie je predmetom\nkonania o dodatočnom stavebnom povolení, táto bola riešená v pôvodnom stavebnom konaní, a preto\nsa k nej krajský súd v danom konaní nevyjadril.\n28. K vysporiadaniu sa s námietkou týkajúcou sa pohody bývania krajský súd poukázal na preukázanie\nverejného záujmu, ako aj na to, že táto bola riešená jednak posudkom presvetlenia, ktorý bol predložený\nstavebníčkou v rámci konania a žalobca s manželkou ako účastníci konania mali možnosť sa dostať\nk uvedeným písomným dôkazom ako účastníci konania počas celého konania o dodatočnom povolení\nstavby a mali možnosť aj nazerať do spisu. S predmetnou otázkou sa stavebný úrad vysporiadal v\nprvostupňovom rozhodnutí stanovením podmienok.\n29. Ohľadom žalobnej námietky začatia stavebného konania týkajúcej sa výrokovej časti napadnutého\nrozhodnutia, odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ako aj týkajúce sa vysporiadania s námietkami\nkonania, ktoré napadnutému rozhodnutiu predchádzalo, krajský súd uviedol, že k týmto sa už vyjadroval\nvyššie s poukazom na to, že stavebný úrad vydal rozhodnutie v súlade so Stavebným zákonom, ako aj v\nsúlade so Správnym poriadkom, pričom vo výroku, ako aj v odôvodnení boli uvedené všetky náležitosti v\nzmysle ustanovenia § 47 ods. 1, 2, 3 Správneho poriadku, a preto považuje tieto námietky za nedôvodné.\nKrajský súd mal za to, že rozhodnutia boli dostatočne odôvodnené.\n30. K argumentácii žalobcu rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„Najvyšší súd\") a Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd\") krajský súd uviedol,\nže vo viacerých prípadoch žiadnym spôsobom nekonkretizuje za akým účelom na tieto poukazuje.\nZ viacerých rozhodnutí dáva do pozornosti vytrhnutú časť textu, na ktorú poukazuje bez vzťahu k\npredmetnej veci. Z tohto dôvodu sa krajský súd nevenoval týmto námietkam, pretože viaceré rozhodnutia\nnemajú spoločné znaky tohto prípadu a nedajú sa naň aplikovať.\n31. Krajský súd naopak poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 7Sžo/2/2014 zo dňa\n29.10.2015, sp. zn. 8Sžo/15/2015 zo dňa 21.05.2015, sp. zn. 8Sžo/30/2016 zo dňa 25.08.2016, sp.\nzn. 6Sžp/23/2013 zo dňa 30.04.2014, sp. zn. 3Sžo/60/2014 zo dňa 19.05.2015 a sp. zn. 3Sžo/28/2014\nzo dňa 01.04.2015, v ktorých sa Najvyšší súd zaoberá dodatočným povolením stavby. Vychádzajúc z\npredmetu súdneho prieskumu v konkrétnom prípade, ako aj vo veciach, na ktoré krajský súd poukazuje,\ndáva pritom do pozornosti právny názor Ústavného súdu vyslovený v jeho náleze sp. zn. III. ÚS 72/2010,\npodľa ktorého v súvislosti s výkladom a aplikáciou príslušných právnych predpisov musí súd prihliadať\nna spravodlivú rovnováhu pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom\núčastníkov konania. Krajský súd následne poukázal pravdepodobne na závery vyplývajúce z uvedených\nrozhodnutí (pozn. v odôvodnení používa spojenie „odvolací súd\") o nedôvodnosti námietky žalobcu\ntýkajúcej sa rozporu s verejným záujmom (pozn. námietka nie je výslovne označená) a dôkazného\nbremena vlastníka stavby.\n32. Podľa názoru krajského súdu nebolo v danom konaní preukázané že došlo dodatočným\nzrealizovaním nadstavby k neprimeranému zásahu do práv žalobcu a zároveň nebolo preukázané, že\nuvedená prestavba nie je v súlade s verejným záujmom.\nIII.\nObsah kasačnej sťažnosti / stanoviská\n33. Rozsudok krajského súdu napadol žalobca (ďalej len „sťažovateľ\") kasačnou sťažnosťou z\n23.04.2019 (č. l. 143), v ktorej uviedol ako dôvody kasačnej sťažnosti, že:\n- krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods.\n1 písm. f/ S.s.p.),\n- krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p.),\n- krajský súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu ( § 440 ods. 1 písm. h/ S.s.p.).\n\n34. Sťažovateľ vo vzťahu k porušeniu práva na spravodlivý proces namietal porušenie § 112 ods.\n3 S.s.p. krajským súdom, ktorý nevyzval sťažovateľa na vyjadrenie sa k právnej stránke veci a aby\npredniesol konečný návrh, a to v závere pojednávania. V rozpore s uvedeným ustanovením ako aj\njeho účelom tak urobil v úvode pojednávania, pred vyjadrením ostatných účastníkov konania. Krajský\nsúd mal zároveň porušiť zásadu rovnosti účastníkov konania a kontradiktórnosti konania, keď vyzval\nžalovaného na predloženie územnoplánovacej dokumentácie na pojednávaní konanom dňa 07.02.2019\naž potom, ako došlo k prednesu sťažovateľa bez možnosti sťažovateľa sa k nej vyjadriť. Tiež postupu\nkrajského súdu vytýkal to, že krajský súd nepostupoval v súlade s § 112 S.s.p., § 181 ods. 2 C.s.p. a §\n121 ods. 1 S.s.p. a neuviedol, ktoré skutočnosti považuje medzi stranami za sporné, za nesporné, ktoré\ndôkazy vykoná a ktoré nevykoná, pričom sťažovateľ navrhol vykonanie dôkazov v žalobe, avšak krajský\nsúd neuviedol, či bude vykonávať dokazovanie, resp. vôbec nerozhodol, aké dôkazy vykoná a uvedené\nnebolo odôvodnené ani v napadnutom rozsudku.\n35. Sťažovateľ rovnako namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, keď sa\nkrajský súd opomenul vysporiadať s argumentmi, ktoré označil sťažovateľ za podstatné, čím došlo k\nporušeniu práva sťažovateľa na riadne odôvodnenie rozhodnutia a naplneniu dôvodu kasačnej sťažnosti\npodľa § 440 ods. 1 písm. f) S.s.p. Sťažovateľ uviedol, že prevažná časť rozhodnutia je venovaná\nzhrnutiu obsahu rozhodnutí správnych orgánov ako aj podanej žaloby, pričom absentuje vyčerpávajúce\nuvedenie dôvodov, pre ktoré krajský súd považuje jednotlivé žalobné body za nedôvodné v skutkových\nokolnostiach konkrétnej veci. Krajský súd len stroho, v prevažnom rozsahu uvádza, že sa stotožňuje s\nrozhodnutiami oboch správnych orgánov a všeobecne uvádza súlad so Stavebným zákonom a ďalšími\npredpismi, pričom sa konkrétne nezaoberá jednotlivou argumentáciou. Naviac sťažovateľ zdôraznil, že\nsa krajský súd (bod 111 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia) paušálne odmietol zaoberať všetkými\nrozhodnutiami, na ktoré sťažovateľ poukázal, pričom v prevažnej väčšine išlo o rozhodnutia kasačného\nsúdu. Takýto prístup zo strany krajského súdu považuje sťažovateľ za rozporný s princípom právnej\nistoty, ktorý je zakotvený v čl. 2 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 5 ods. 1 S.s.p. Krajský súd v odôvodnení\nnekonkretizoval argumentáciu ani k jednému rozhodnutiu, ktoré bolo v žalobe uvedené ani neozrejmil,\nprečo ich v prejednávanej veci aplikovať nemožno, aj keď išlo v prevažnej miere o judikatúru týkajúcu\nsa konania o dodatočnom povolení stavby.\n36. Sťažovateľ ďalej v kasačnej sťažnosti poukázal na jednotlivé námietky, ktoré boli obsahom žaloby,\na ku ktorým sa krajský súd vôbec alebo nedostatočne vyjadril, a preto nemožno považovať napadnuté\nrozhodnutie krajského súdu za dostatočne odôvodnené. Sťažovateľ namietal nedostatočné resp. úplne\nabsentujúce odôvodnenie napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k záväzným stanoviskám dotknutých\norgánov, ich nedostatkom a vzájomným rozporom a namietanou absenciou postupu podľa § 140b ods.\n5 a 6 Stavebného zákona, čo mohlo mať za následok nezákonnosť rozhodnutí (poukázal na rozsudok\nNajvyššieho súdu zo dňa 14.01.2014 sp. zn. 3Sžp/14/2013). Nedostatočné odôvodnenie sa týkalo aj\nnedostatkov projektovej dokumentácie a jej nesúladu so skutočným stavom, absencie uvedenia jej\nsúladu s územnoplánovacou dokumentáciou obce, nezistenie odstupových vzdialeností od susedných\nparciel a stavieb a skutočný rozsah už uskutočnených prác.\n37. Podľa sťažovateľa sa krajský súd nedostatočne zaoberal žalobnou argumentáciou vo vzťahu k\noknám nadstavby (bod 100 napadnutého rozsudku), nakoľko nie je pravdou, že zo strany polyfunkčného\nobjektu sa nachádzajú len okná z pridružených miestností, keďže podkrovie má slúžiť na bývanie.\nUvedené je relevantné aj pre posúdenie odstupových vzdialeností podľa § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z.z.,\nktoré neboli vôbec riešené. Sťažovateľ navyše namietal dohodu o oknách, ku ktorej vôbec nedošlo.\nSťažovateľ namietal aj zásah do súkromia a súkromia jeho rodiny ako aj vlastníckeho práva a práva\nmajetok pokojne užívať. Sťažovateľ taktiež namietal nekonkrétnosť a nezrozumiteľnosť podmienky\nstanovenej v bode 9 prvostupňového rozhodnutia (nepriehľadnosť všetkých okien, aby došlo k naplneniu\njej účelu). Sťažovateľ poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu z 31.03.2014 sp. zn. 5Sžp/10/2013.\n38. Nedostatočné odôvodnenie videl sťažovateľ aj vo vzťahu k jeho námietkam týkajúcim sa\nzápisníc z procesných úkonov, vedeniu spisovej dokumentácie a miestneho zisťovania. Z odôvodnenia\nnapadnutého rozsudku (bod 106) nie je vôbec zrejmé, ktoré konkrétne skutočnosti sťažovateľ namietať\nmohol a namietal, s ktorými konkrétnymi skutočnosťami sa stavebný úrad vysporiadal v stavebnom\nkonaní, teda s ktorými sa krajský súd stotožňuje a hlavne z akého dôvodu sa s nimi stotožňuje. V tejto\nsúvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu zo dňa 21.03.2012 sp. zn. 2Sžp/9/2011 o uplatnení\nkoncentračnej zásady, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.05.2010 a uznesenie\n\nNajvyššieho súdu zo dňa 12.07.2017 sp. zn. 6Sžo/108/2015. Sťažovateľ namietal, že mu nebola\numožnená účasť na miestnom zisťovaní konanom dňa 30.10.2017, pričom mu nebolo umožnené ani\nvyjadriť sa k zisteniam, z ktorých vychádzal žalovaný pri rozhodovaní (porušenie § 33 ods. 2 Správneho\nporiadku). Sťažovateľ zdôraznil, že nenamietal mieste zisťovanie zo dňa 18.09.2016 ako uvádza krajský\nsúd nesprávne v odôvodnení (bod 107 napadnutého rozsudku).\n39. Sťažovateľ namietal nedostatočné odôvodnenie týkajúce sa začatia stavebného konania, výrokovej\nčasti ako aj odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia a vysporiadania sa s námietkami v konaní.\nPodľa sťažovateľa je odôvodnenie napadnutého rozsudku aj v tejto časti (bod 110 napadnutého\nrozsudku) nekonkrétne, nedostatočné a vecne sa nezaoberá žiadnou z jeho námietok a z toho dôvodu\nmu následne znemožňuje spochybniť názor krajského súdu relevantnou kasačnou sťažnosťou. V\ntomto prípade krajský súd nevyslovil žiadny konkrétny právny názor a nezaujal konkrétne stanovisko\nk argumentácii sťažovateľa. Sťažovateľ poukazoval na nedostatky výrokovej časti prvostupňového\nrozhodnutia nielen čo sa týka Správneho poriadku, ale predovšetkým náležitosti podľa Stavebného\nzákona a vyhlášky č. 453/2000 Z.z. a má za to, že aj bod 8 podmienok trpí vadou neurčitosti a\nnejasnosti. Poukázal aj na viaceré časti výrokovej časti ako aj odôvodnenia, ktoré podľa jeho názoru\nnie sú celkom zrozumiteľné (štádium rozostavanosti resp. vykonané práce, dom/objekt, neurčitosť\nnájomnej zmluvy, stavba/nadstavba, chýbajúca pavlač a vonkajšie schodisko, absencia vymedzenia\ndruhu stavby či nedostatočné označenie ostatných účastníkov konania). Sťažovateľ odkázal na závery\nrozsudku Najvyššieho súdu zo dňa 22.02.2017 sp. zn. 3Sžo/89/2015 a rozsudok Najvyššieho súdu zo\ndňa 02.08.2011 sp. zn. 3Sžo/220/2010.\n40. Podľa sťažovateľa sa krajský súd úplne opomenul vysporiadať s argumentáciou vo vzťahu\nk doručovaniu prvostupňového rozhodnutia stavebného úradu. Prvostupňové rozhodnutie nebolo\ndoručené v zmysle § 24 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 5 Správneho poriadku pani R.. F. N. ako\nsplnomocnenej zástupkyni pani W.. N. V. na celé konanie, čo podľa názoru sťažovateľa spôsobuje\nnezákonnosť prvostupňového rozhodnutia. Toto aj spochybňuje časový moment nadobudnutia\nprávoplatnosti. Na túto vadu bolo poukazované v žalobe ako aj na súdnom pojednávaní dňa 07.02.2019,\navšak krajský súd sa ňou vôbec nezaoberal (viď aj uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa 16.04.2014\nsp.zn. 2Sžo/19/2013).\n41.\nNedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku sťažovateľ namieta aj vo vzťahu k\nneprimeranému zásahu do jeho práva a zachovania pohody bývania, keď krajský súd uviedol, že nebolo\nv konaní preukázané, že došlo k neprimeranému zásahu stavebníčky do práva na súkromie sťažovateľa\n(bod 114 napadnutého rozsudku). Vo vzťahu k zachovaniu pohody bývania zdôraznil, že v tomto\nprípade je táto narušená predovšetkým v dôsledku nevhodného umiestnenia okien (oproti kúpeľni),\nresp. nie nepriehľadnosťou všetkých okenných otvorov, smerujúcich k jeho rodinnému domu, a to v\ndôsledku nekonkrétnosti a nezrozumiteľnosti podmienky č. 9 prvostupňového rozhodnutia. Sťažovateľ\nzdôraznil, že nedošlo naviac ani k posúdeniu odstupových vzdialeností ako základnej podmienky podľa\n§ 6 vyhlášky č. 532/2002 Z.z., ktoré neboli žiadnym spôsobom riešené. Okrem narušenia súkromia\nnamietal naviac napr. aj obmedzenie výhľadu na hrad Stará Ľubovňa. Sťažovateľ namietal aj nejasnosť\nodôvodnenia v bodoch 112 a 113 napadnutého rozsudku, kedy krajský súd pravdepodobne cituje\nrozhodnutie Najvyššieho súdu, avšak neuvádza ktoré a z akého dôvodu (používa slovné spojenie\n„odvolací súd\"), pričom nie je ani zrejmé, že kedy ide o právny názor krajského súdu a kedy o citáciu\nrozhodnutia odvolacieho súdu.\n42. Okrem porušenia práva na spravodlivý proces sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal nesprávne\nprávne posúdenie veci krajským súdom. Sťažovateľ považuje právne závery krajského súdu vyslovené\nv napadnutom rozsudku ohľadom rozhodnutia o námietkach (bod 91 a bod 110), porušenia § 33 ods.\n2 Správneho poriadku (bod 107), nemožnosti správnych orgánov prihliadnuť na neplatnosť právnych\núkonov (bod 95 a bod 105), nedostatkov žiadosti o vydanie dodatočného stavebného povolenia (bod\n96), geodetického posudku (bod 101), žumpy (ku ktorej sa krajský súd riadne nevyjadril) ako aj pohody\nbývania za nesprávne. Podľa sťažovateľa nemožno posúdenie pohody bývania redukovať len na\nsvetlotechnický posudok a preukázanie verejného záujmu, nakoľko zachovanie pohody bývania je v\nstavebnom konaní významná okolnosť, ktorá je ovplyvňovaná najmä vzájomnými odstupmi a ďalšími\nfaktormi.\n\n43. Ďalším uplatneným dôvodom kasačnej sťažnosti je odklon od ustálenej rozhodovacej praxe\nkasačného súdu. Sťažovateľ v prvom rade konštatoval, že krajský súd vymenoval rozhodnutia\nNajvyššieho súdu (bod 112), avšak na tieto poukazuje bez akejkoľvek konkretizácie právnych záverov\nz nich vyplývajúcich, na aké konkrétne tvrdenia nimi krajský súd reaguje a čo z týchto rozhodnutí\nkrajský súd vyabstrahoval. Sťažovateľ následne odôvodnil, prečo podľa jeho názoru nemožno v jeho veci\npoužiť rozhodnutia Najvyššieho súdu a Ústavného súdu, na ktoré krajský súd poukázal v napadnutom\nrozsudku (sp. zn. 7Sžo/2/2014, sp. zn. 8Sžo/15/2015, sp. zn. 8Sžo/30/2015, sp. zn. 6Sžp/23/2013, sp.\nzn. 3Sžo/60/2014, sp. zn. 3Sžo/28/2014 a sp. zn. II. ÚS 662/2015).\n44. Sťažovateľ ďalej označil judikatúru, od ktorej sa podľa jeho názoru krajský súd odklonil, a to vo\nvzťahu k dôkaznému bremenu vlastníka stavby a súladu s verejným záujmom (sťažovateľ poukázal na\nustálenú rozhodovaciu prax kasačného súdu - rozsudok Najvyššieho súdu zo dňa 28.04.2011 sp. zn.\n8Sžo/125/2010 [R 101/2012], rozsudok Najvyššieho súdu zo dňa 23.06.2009 sp. zn. 1Sžo/248/2009\na ďalšie), vedeniu administratívneho spisu (rozsudok Najvyššieho súdu zo dňa 22.06.2011 sp. zn.\n6Sžf/51/2010 [R 2/2013], rozsudok Najvyššieho súdu zo dňa 17.10.1997 sp. zn. 4 Sž/40/97 [R 66/1998],\nrozsudok Najvyššieho súdu zo dňa 16.04.2014 sp. zn. 2Sžo/3/2014 a ďalšie), posúdeniu legálnosti\nzákladnej stavby ako celku (rozsudok Najvyššieho súdu zo dňa 28.04.2011 sp. zn. 8Sžo/125/2010 [R\n101/2015]). Sťažovateľ zdôraznil, že na viaceré rozhodnutia poukázal už v žalobe, no krajský súd na ne\nnereagoval, čo považuje za rozpor s dikciou § 139 S.s.p.\n45. Na základe vyššie uvedeného sťažovateľ žiadal, aby kasačný súd zrušil rozsudok krajského súdu\na vec mu vrátil na ďalšie konanie prípadne aby rozsudok krajského súdu zmenil tak, že preskúmavané\nrozhodnutie zruší a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie a sťažovateľovi prizná voči žalovanému\nprávo na náhradu trov konania.\n46. Vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti z 14.08.2019 ďalšia účastníčka 3/ uviedla, že podanú kasačnú\nsťažnosť považuje za dôvodnú, v celom rozsahu sa s ňou stotožňuje, keďže považuje kasačnou\nsťažnosťou napadnutý rozsudok za nesprávny a nezákonný a navrhla kasačnému súdu, aby rozhodol\nv zmysle kasačného návrhu.\n47. Žalovaný a ďalší účastníci 1/, 2/ a 4/ nepodali ku kasačnej sťažnosti vyjadrenie.\nIV.\nPrávne názory kasačného súdu\n48. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 S.s.p.)\npostupom podľa § 492 ods. 2 S.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré predchádzalo\njeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 464 v spojení s § 139 ods. 4 S.s.p.) si osvojil záver, že kasačná\nsťažnosť je dôvodná a na základe nižšie uvedených právnych názorov dospel k záveru, že napadnutý\nrozsudok krajského súdu je v zmysle 462 ods. 1 S.s.p. potrebné zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu\nna ďalšie konanie. Kasačný súd rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň\nvyhlásenia rozhodnutia bol súbežne zverejnený tak na úradnej tabuli súdu ako aj na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27. októbra 2020 (§ 137 ods. 4 v spojení s §\n452 ods. 1 S.s.p.).\n49. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti je v medziach uvedených v § 453 S.s.p. prieskum\nprípustnosti a následne dôvodnosti podanej kasačnej sťažnosti, preto kasačný súd primárne na základe\ndôvodov kasačnej sťažnosti preskúmal relevanciu vytýkaných nedostatkov konania krajského súdu a\nnapadnutého rozsudku v rozsahu sťažnostných bodov, z ktorých ako dôvodný vyhodnotil kasačný súd\nnesprávny procesný postup krajského súdu vedúci k porušeniu práva na spravodlivý proces. V takto\nvymedzenom rámci prieskumu a pri nemennosti skutkového stavu (§ 454 v spojení s § 441 S.s.p.)\no preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn.\nnajmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) kasačný súd pristúpil k prieskumu oprávnenosti\nvyššie uvedených dôvodov kasačnej sťažnosti.\nPodľa § 2 ods. 1 S.s.p. v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n\nPodľa § 2 ods. 2 S.s.p. každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\nPodľa § 177 ods. 1 S.s.p. správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych\npráv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.\nPodľa § 177 ods. 2 S.s.p. ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo\nsubjekt výslovne na to oprávnený zákonom.\nPodľa § 178 S.s.p. žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník\nadministratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej\nsprávy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.\nPodľa § 139 ods. 2 S.s.p. v odôvodnení rozsudku uvedie správny súd stručný priebeh administratívneho\nkonania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov žalobcu a\nvyjadrenia žalovaného, prípadne ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na konaní a zainteresovanej\nverejnosti, posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov, prípadne odkáže na\nustálenú rozhodovaciu prax. Ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti mu vec\nna ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy vo veci\nďalej postupovať. Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.\n50. Kasačný súd úvodom konštatuje, že obsah práva na spravodlivý proces je možné vyvodiť\npredovšetkým z rozhodovacej činnosti Ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva a zahŕňa\naj právo na spravodlivé prejednanie veci, do rámca ktorého patrí aj právo na odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia. Kasačný súd pri posudzovaní kasačných námietok z tejto ustálenej rozhodovacej činnosti\nvychádzal.\n51. Pod porušením práva na spravodlivý proces a naplnenie kasačného dôvodu podľa ustanovenia\n§ 440 písm. f) S.s.p. možno vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorým účastníkovi konania\nznemožnil realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Správny súdny poriadok priznáva a tento zásah\ndo procesného práva musí dosahovať ústavnoprávnu intenzitu zásahu do práva na spravodlivý proces\npodľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\nKasačný súd vyhodnotil ako dôvodné námietky sťažovateľa týkajúce sa nesprávneho procesného\npostupu krajského súdu vedúcemu k porušeniu práva sťažovateľa na spravodlivý proces, a to tým,\nže napadnutý rozsudok krajského súdu nespĺňa, napriek značnému rozsahu, požiadavku náležitého\nodôvodnenia vo vzťahu iba k podstatným žalobným námietkam sťažovateľa, za ktoré kasačný súd\npovažuje predovšetkým námietky týkajúce sa okien nadstavby, neúčasti na miestnom zisťovaní a\nneprimeraného zásahu do práv sťažovateľa na súkromie a pohodu bývania.\n52. Súčasťou práva na riadny a spravodlivý proces, ako aj pojmu právneho štátu, patrí aj povinnosť\nsúdov svoje rozhodnutia riadne odôvodniť, v správnom súdnictve s odkazom na ustanovenie § 139\nods. 2 S.s.p. Možnosť konať pred súdom je účastníkovi odňatá vždy, ak jeho rozhodnutie neposkytuje\núčastníkovi konania dostatočné argumenty preukazujúce zákonnosť jeho rozhodnutia alebo postupu.\nZ odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu potom musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami\na úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na druhej strane, čo v prípade\nnapadnutého rozsudku nie je splnené. Na uvedené vady napadnutého rozsudku poukázal správne aj\nsťažovateľ, keď vo vzťahu k viacerým žalobným námietkam namietal nedostatočné alebo absentujúce\nodôvodnenie, ktoré mu zároveň nedalo dostatočný podklad na to, aby mohol namietal nesprávne právne\nposúdenie veci krajským súdom.\n53. Uvedené je zreteľné podľa názoru kasačného súdu najmä vo vzťahu k námietkam a argumentácii\ntýkajúcej sa okien nadstavby, kde krajský súd len konštatoval, že už boli riešené ako okná nepriehľadné\nv bode 9 pripomienok prvostupňového rozhodnutia a táto podmienka je pre stavebníčku záväzná\n(bod 100 napadnutého rozsudku, resp. bod č. 20 tohto rozsudku). Krajský súd sa vôbec nezaoberal\nargumentáciou sťažovateľa o neexistencii dohody o oknách, odstupových vzdialenostiach, zásahu do\n\nsúkromia sťažovateľa ani nekonkrétnosti stanovenej podmienky. Krajský súd nevyhodnocoval tieto\nnámietky a len stroho konštatoval, že okná boli vyriešené ako nepriehľadné.\n54. Taktiež sa krajský súd vôbec nevysporiadal s námietkou sťažovateľa, že mu nebolo umožnené sa\nzúčastniť na miestnom zisťovaní konanom dňa 30.10.2017 a nebolo mu ani umožnené vyjadriť sa k\nzisteniam, z ktorých vychádzal aj žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí, teda k podkladu rozhodnutia.\nKrajský súd sa zaoberal len účasťou žalobcu na ústnom pojednávaní konanom pred stavebným úradom\ndňa 13.06.2017 vo veci nadstavby a následne prešetrovaní štátneho stavebného dozoru konanom dňa\n18.09.2016, resp. 19.09.2016, ktoré sa však týkali podaného podnetu zo strany sťažovateľa a jeho\nmanželky vo veci prístavby, nie nadstavby (bod 107 napadnutého rozsudku, bod 25 tohto rozsudku).\n55. Z administratívneho spisu je zrejmé, že dňa 30.10.2017 bolo zamestnancami žalovaného\nvykonané „miestne šetrenie predmetnej stavby\", o ktorom bol spísaný „Interný záznam\" a v ktorom je\nkonštatované, že na pozemku je rozostavaná nadstavba polyfunkčnej budovy, nadstavba je momentálne\nrozostavaná, realizovaná je hrubá stavba, strecha a sú čiastočne osadené okná. Z ohliadky bola\nvyhotovená fotodokumnetácia, ktorá je súčasťou záznamu. Krajský súd sa však nezaujal žiadne\nstanovisko k uvedenému záznamu a fotodokumentácii, nevyhodnocoval na základe obsahu listiny a\núčelu vykonaného úkonu žalovaného, či išlo o miestne zisťovanie alebo miestne šetrenie, teda či mal\nžalovaný povinnosť upovedomiť účastníkov o takomto úkone, či žalovaný umožnil účastníkom konania\npred vydaním preskúmavaného rozhodnutia vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia alebo žalovanému zo\nStavebného zákona a subsidiárne Správneho poriadku uvedené povinnosti vo vzťahu k tomuto úkonu\nžalovaného v správnom konaní nevyplývajú a zároveň, či uvedené mohlo mať vplyv na zákonnosť\npreskúmavaného rozhodnutia.\n56. Podľa názoru kasačného súdu krajský súd náležite nezaoberal ani námietkou týkajúcou sa\nzásahu do práva na súkromie a pohody bývania sťažovateľa, ktorá by mohla byť dotknutá dodatočným\npovolením nadstavby. Sťažovateľ v žalobe poukazoval na to, že pohoda bývania je v stavebnom konaní\npodstatnou otázkou, ktorú je potrebné vyhodnocovať, pričom sťažovateľ poukazoval aj v zmysle § 6 ods.\n1 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. na narušenie súkromia, tienenie stavby, obmedzenie výhľadu a iné. Krajský\nsúd odkázal len na preukázanie verejného záujmu a vyriešenie uvedeného posudkom presvetlenia,\npričom účastníci konania sa mali možnosť k písomným dôkazom založeným v spise vyjadriť (bod\n109 napadnutého rozsudku a bod 27 tohto rozsudku). Kasačný súd považuje vyhodnotenie námietky\nkrajským súdom za absolútne nedostatočné z hľadiska možného zásahu do subjektívnych práv žalobcu.\n57. Kasačný súd na základe vyššie uvedeného uvádza, že krajský súd odôvodnenie napadnutého\nrozsudku založil síce na rozsiahlom opise skutkového stavu, citovaní jednotlivých zákonných ustanovení\na na vec sa vzťahujúcich právnych predpisov a konštatovaní správnosti záverov stavebného úradu a\nžalovaného, s ktorými sa stotožnil, avšak v napadnutom rozsudku absentuje vlastné vysporiadanie sa s\npodstatnými žalobnými námietkami a argumentáciou žaloby, ako aj vlastné právne odôvodnenie záverov,\nčím postihol napadnutý rozsudok deficitom nepreskúmateľnosti.\n58. Podľa kasačného súdu bol krajský súd povinný svoj rozsudok riadne a zrozumiteľným spôsobom\nodôvodniť, pričom ak tak krajský súd nepostupoval, porušil právo účastníka správneho súdneho konania\nna spravodlivý proces garantovaný článkom 46 Ústavy Slovenskej republiky, článkom 36 ods. 1 Listiny\nzákladných práv a slobôd a článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné princípy spravodlivého\nsúdneho konania (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Vetrenko v. Moldavsko, či\nnálezy Ústavného súdu zo dňa 28.02.2017 sp. zn. III. ÚS 825/2016 a II. ÚS 119/03, sp. zn. IV. ÚS 115/03).\n59. Kasačný súd si uvedomuje, že krajský súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené\núčastníkom konania, je však povinný objasniť rozhodujúci skutkový a právny základ rozhodnutia, a\ntým poskytnúť účastníkovi dostatočné odpovede relevantné otázky, čo krajský súd neurobil. Kasačný\nsúd zdôrazňuje, že argumenty súdu musia byť jasné, zrozumiteľné a konkrétne, nestačí bez ďalšieho\nvyhodnotenie argumentácie žalovaným ako správnej, ak z nej nemožno usúdiť vlastné právne posúdenie\nkrajského súdu.\n60. Kasačný súd tiež dodáva, že niektoré body odôvodnenia napadnutého rozsudku nie sú dostatočne\njasné a zrozumiteľné. Napríklad z bodov 112 a 113 napadnutého rozsudku nie je zrejmé, či ide o právny\n\nzáver krajského súdu alebo o argumentáciu Najvyššieho súdu, na ktorú krajský súd odkazuje, a vôbec\nnie je jednoznačné, ku ktorým námietkam uvedená argumentácia smeruje. Krajský súd v odôvodnení\npoukazuje iba na dôkazné bremeno vlastníka stavby, aj keď konanie o dodatočnom povolení stavby\n(nadstavby) začalo na žiadosť stavebníčky (vlastník nadstavby v konaní nevystupuje), krajský súd\npoužíva v odôvodnení vo vzťahu k vymedzeniu správneho konania rozdielne konanie o dodatočnom\npovolení stavby, dodatočné povolenie stavebných úprav, či dodatočné stavebné konanie.\n61. Podľa kasačného súdu sa krajský súd nezaoberal ani judikatúrou, na ktorú poukazoval sťažovateľ\nv žalobe. Kasačný súd súhlasí so sťažovateľom v tom, že z napadnutého rozsudku nevyplýva, ako\nreagoval na ním poukazovanú rozhodovaciu činnosť a jej možnú aplikáciu v konaní. Krajský súd síce\nsám poukazoval na mnohé rozhodnutia Najvyššieho súdu, avšak častokrát bez relevancie na konkrétny\nprípad. Nie je podľa kasačného súdu nevyhnutné, aby krajský súd v odôvodnení rozsiahlo opisoval\nnemožnosť použitia toho ktorého rozhodnutia na konkrétny prípad, je však potrebné k uplatnenej\nrozhodovacej činnosti zaujať také stanovisko, aby z neho bolo zrejmé, že sa ňou krajský súd zaoberal\na jej závery vyhodnotil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku však vyplýva, že sa tak nestalo.\n62. Z uvedených dôvodov je kasačný súd toho názoru, že rozsudok krajského súdu nespĺňa zákonnú\npožiadavku presvedčivého odôvodnenia v zmysle § 139 ods. 2 S.s.p.\n63. Kasačný súd vidí pochybenie krajského súdu ďalej v tom, že krajský súd v odôvodnení vo\nväčšom rozsahu prebral argumentáciu žalovaného vyslovenú v preskúmavanom rozhodnutí a opomenul\nzamerať svoju argumentáciu v medziach pôsobnosti správneho súdnictva na zásah do subjektívnych\npráv žalobcu v súlade s § 2, § 177 a § 178 S.s.p. Napadnutý rozsudok krajského súdu tak trpí\nnielen vadou nedostatočného odôvodnenia vo vzťahu k podstatným žalobným námietkam, ako to\nvyššie konštatoval kasačný súd, ale súčasne aj vadou zmätočnosti. Krajský súd vo svojom odôvodnení\nvôbec nerozlišoval prípustnosť resp. neprípustnosť námietok, ktoré sťažovateľ v žalobe uplatnil a ktoré\nsa netýkajú zásahu preskúmavaného a prvostupňového rozhodnutia do jeho subjektívnych práv a\ndôvodnosť resp. nedôvodnosť uplatnených námietok.\n64. Kasačný súd vzhľadom na hore uvedenú pôsobnosť správneho súdnictva zdôrazňuje, že\nsprávne súdnictvo je založené na ochrane subjektívnych práv, do ktorých bolo zasiahnuté rozhodnutím\nalebo opatrením orgánu verejnej správy. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je ochrana verejných\nsubjektívnych práv, a jeho cieľom predovšetkým ochrana práv fyzických i právnických osôb a ich\nprostredníctvom potom aj ochrana zákonnosti. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať\nčinnosť správnych orgánov ale len preskúmať, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych\notázok vymedzených žalobou (opravným prostriedkom) rešpektovali príslušné hmotnoprávne a\nprocesnoprávne predpisy (viď aj rozhodnutie Najvyššieho súdu sp.zn. 3Sžo 85/2010).\n65. Správny súdny poriadok poukazuje na ochranu subjektívnych práv jednak v ustanovení § 2\nS.s.p. ako aj následne pri vymedzení všeobecnej právnej žaloby, predmetu prieskumu a účelu ochrany\nv zmysle § 177 S.s.p. a pri vymedzení žalobnej legitimácie § 178 S.s.p. Všeobecnou správnou\nžalobou sa môže fyzická osoba alebo právnická osoba ako žalobca domáhať ochrany len svojich\nsubjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy. Iných ako subjektívnych práv v konaní\n(napr. ochrana verejného záujmu) sa môže domáhať len prokurátor alebo iný subjekt na to výslovne\noprávnený zákonom. Určujúcim kritériom rozhodnutia orgánu verejnej správy je priamy dopad na\npráva, právom chránené záujmy a povinnosti ich adresáta. Pritom ide o práva, právom chránené\nzáujmy a povinnosti určitého subjektu administratívneho konania, a preto hovoríme o subjektívnych\nprávach. Práve prepojenie dopadu rozhodnutia orgánu verejnej správy na subjektívne práva so súdnym\nprieskumom vymedzuje účel ochrany, ktorý je spojený s podaním všeobecnej správnej žaloby. Z týchto\nustanovení je následne nutné vymedziť aj limity správneho súdu pri posudzovaní žalobných námietok na\ntie, ktoré smerujú práve k ochrane subjektívnych práv žalobcu (suseda) a ktoré mohli byť rozhodnutím\norgánu verejnej správy o dodatočnom povolení stavby dotknuté.\n66. Kasačný súd sa nezaoberal ďalšími námietkami uvedenými v kasačnej sťažnosti, týkajúcimi\nsa najmä nesprávneho právneho posúdenia veci a odklonu od judikatúry, ale aj porušenie zásady\nkontradiktórnosti a rovnosti, nakoľko má za to, že vyššie uvedené skutočnosti sú dostačujúcim dôvodom\nna jeho zrušenie, a preto postupoval podľa § 462 ods. 1 S.s.p. a rozsudok krajského súdu zrušil a vec\nmu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.\n\nPodľa § 462 ods. 1 S.s.p. ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti, rozhodne\no zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec krajskému súdu na ďalšie konanie alebo\nkonanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí.\n67. Vo svetle uvedeného kasačný súd poukazuje aj na charakter kasačného konania, resp. kasačnej\nsťažnosti ako opravného prostriedku, ktorý smeruje proti právoplatnému rozhodnutiu, a preto nie\nje možné konaním pred kasačným súdom (okrem výnimočných prípadov) nahrádzať konanie pred\nkrajským súdom. Každá skutková a právna otázka, ktorá je v prejednávanej veci rozhodujúca a\nrelevantným spôsobom namietaná, musí byť predmetom posúdenia krajským súdom, aby mali účastníci\nkonania rovnakú možnosť sa k jeho záverom vyjadriť resp. namietať ich. Kasačný súd nie je oprávnený\nnahrádzať postupy krajského súdu v konaní. Iný postup by vzhľadom na okolnosti prípadu bol v rozpore\nso zásadou denegatio iustitie - odopretie spravodlivého súdu, čo by znamenalo porušenie základného\npráva sťažovateľa na súdnu ochranu zakotveného v čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky.\n68. V ďalšom konaní bude preto úlohou krajského súdu, aby v zmysle vyššie uvedených právnych\nnázorov kasačného súdu (§ 469 S.s.p.) v odôvodnení nového rozhodnutia v súlade s § 139 S.s.p.\nnáležite objasnil svoje právne posúdenie veci. Zároveň kasačný súd zdôrazňuje účel správneho\nsúdnictva, ktorým je ochrana subjektívnych práv žalobcu a možnosť ich ochrany podaním všeobecnej\nsprávnej žaloby v súlade s § 177 a 178 S.s.p.\n69. O trovách kasačného konania rozhodne s poukazom na § 467 ods. 3 S.s.p. krajský súd.\nPodľa § 467 ods. 3 S.s.p. ak kasačný súd zruší rozhodnutie krajského súdu a vec mu vráti na ďalšie\nkonanie, krajský súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 438 v spojení s § 439 S.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2S/3/2018", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:9b84276c-1f07-4e37-8628-548248be1064", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.825.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 825/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 825/2016 z 28. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-28", "citacie_n": 61, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.825.2016.1"}, {"guid": "ussr:8d47bc6f-722a-4629-8b11-f8d143ebfe85", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.662.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 662/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 662/2015 z 24. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.662.2015.1"}, {"guid": "ussr:6dc6d16f-0c57-4203-9d72-b14a1913d9b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 72/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 72/2010 z 4. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-04", "citacie_n": 478, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6dc6d16f-0c57-4203-9d72-b14a1913d9b0"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:6412bc51-5780-4951-9b37-69d867936f5a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 119/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 119/03 z 24. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-24", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6412bc51-5780-4951-9b37-69d867936f5a"}], "citovane_v": []}