{"guid": "5e96d766-75ce-4d1d-9e90-d8b76f6c037c:a45eccdd-280d-4085-bef1-cc4d2ede7122", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:8018200006.1", "spisova_znacka": "7Sžsk/73/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/73/2019 z 25. 11. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. novembra 2020, sp. zn. 7Sžsk/73/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:8018200006.1", "identifikacne_cislo": "8018200006", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Viola Takáčová PhD.", "sudca_id": 65, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-viola-takacova-phd-65", "datum_vydania": "2020-11-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-178.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 178 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-178.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-178"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-178"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a45eccdd-280d-4085-bef1-cc4d2ede7122", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:8018200006.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:8018200006.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:8018200006.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžsk/73/2019\n8018200006\n25. 11. 2020\nJUDr. Viola Takáčová\nECLI:SK:NSSR:2020:8018200006.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Aleny Adamcovej, právnej veci žalobcu: N.\nD. N., bytom Z. Ž. Xa/XX, G., B. L., zastúpeného advokátkou JUDr. Ing. Zuzanou Kvakovou, so sídlom\nJ. M. Geromettu 146/1, Žilina, proti žalovanej Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta\nč. 8 a 10, Bratislava, za účasti: swell season s.r.o., so sídlom Bardejovská 220, Svidník, IČO: 43 969\n925, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej Číslo: 24103-3/2017-BA zo dňa 16.10.2017, o\nkasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 8Sa/2/2018-100 zo dňa 29.\njanuára 2019, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 8Sa/2/2018-100 zo dňa 29.\njanuára 2019 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI.\n1. Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 8Sa/2/2018-100 zo dňa 29. januára 2019 zamietol správnu\nžalobu podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), ktorou sa žalobca\ndomáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného Číslo: 24103-3/2017-BA zo dňa 16.10.2017. O trovách\nkonania rozhodol vo vzťahu k žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že mu náhradu trov\nkonania nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný. Vo vzťahu k žalovanému rozhodol podľa § 168 SSP.\nNáhradu trov konania nepriznal ani ďalšiemu účastníkovi konania, a to podľa § 169 SSP.\n2. Rozhodnutím číslo 24103-3/2017-BA zo dňa 16.10.2017 Sociálna poisťovňa, ústredie podľa\nustanovenia § 179 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) rozhodujúc o odvolaní zamestnanca: N. D. N.,\nzamestnávateľa tohto zamestnanca swell season s.r.o., so sídlom Bardejovská 220, Svidník, podané\nproti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Svidník, č. 5229-6/2016-SK zo dňa 25.10.2016, vo veci\nvzniku sociálneho poistenia zamestnanca, zamietla v celom rozsahu a potvrdila napadnuté rozhodnutie\nSociálnej poisťovne, pobočka Svidník.\n3. Prvostupňovým rozhodnutím Sociálna poisťovňa, pobočka Svidník, ako orgán príslušný podľa\nustanovenia § 178 ods. 1 písm. a/ bod prvý zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení rozhodovať\no vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch a na základe článku 11(3)\na 13(1) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho\nzabezpečenia v znení nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009 vo veci zrušenia\nvzniku nemocenského poistenia dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti rozhodla podľa\n§ 210 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v prvom stupni vo veci zamestnanca N. D. N., tak, že\nmu nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v\nnezamestnanosti ako zamestnancovi swell season s.r.o. od 01.02.2016 podľa slovenskej legislatívy.\n\n4. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie v zmysle § 199 a nasl. SSP v spojení s §\n177 SSP spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a oboznámil sa s listinnými dokladmi založenými\nv spise. Na základe vykonaného dokazovania zistil, že poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia\nZaklad Ubezpeieczeń Spolecznych Odzial (ďalej len „ZUS“) v Tarnowie informovala sociálnu poisťovňu\nv súlade s čl. 16 (4)nariadenia EP a Rady č. 987/2009 (ďalej len „vykonávacie nariadenie“) listom\nčíslo 570000/70/2016-UBS-81012813697 zo dňa 08.09.2016, že žalobca podlieha v oblasti sociálneho\nzabezpečenia od 01.02.2016 do 31.01.2017 právnym predpisom Poľskej republiky. Z obsahu spisov\nbolo preukázateľne zistené, že zamestnávateľ žalobcu prihlásil do registra poistencov a sporiteľov\nstarobného dôchodkového sporenia sociálnej poisťovne od 01.02.2016, pričom žalobca v uvedenom\nobdobí podliehal právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky.\n5. Podľa právneho názoru krajského súdu bolo v kompetencii Sociálnej poisťovne, pobočka Svidník\nrozhodnúť v zmysle § 178 ods. 1 písm. a/ bod 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o nevzniku povinného\nnemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia a nevzniku povinného poistenia\nv nezamestnanosti ako zamestnancovi zamestnávateľa swell season s.r.o. od 01.02.2016 podľa\nslovenskej legislatívy. Krajský súd konštatoval, že správne orgány postupovali v súlade s článkom 16 (2)\nvykonávacieho nariadenia v nadväznosti na článok 5 (1) vykonávacieho nariadenia, v zmysle ktorého\nplatí hodnovernosť a záväznosť dokumentov vydaných inštitúciou členského štátu, ktorého osvedčujú\nsituáciu osoby na účel uplatnenia základného a vykonávacieho nariadenia, pokiaľ ich členský štát, v\nktorom boli vydané, nezrušil alebo nevyhlásil za neplatné, pričom v administratívnom ani v súdnom\nkonaní neboli žalobcom ani ďalším účastníkom produkované konkrétne skutkové tvrdenia ani označené\nkonkrétne dôkazy preukazujúce opak. V konaní nebolo preukázané podanie správnej žaloby Poľskej\nrepublike, ktorou by účastník namietal závery ZUS obsiahnuté v oznámení. Márnym uplynutím lehoty\ndvoch mesiacov v zmysle článku 16(3) vykonávacieho nariadenia predbežné určenie uplatniteľných\npredpisov ZUS sa stalo definitívnym.\n6. K námietke o nesprávnom určení tzv. uplatniteľnej legislatívy správnymi orgánmi krajský súd poukázal\nna rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-89/16 z 13.07.2017 (Radoslaw Szoja proti\nSociálnej poisťovni, ktorým vo vzťahu k určeniu príslušnej rozhodnej) právnej úpravy judikoval, že:\n„Článok 13 ods. 3 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o\nkoordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, zmeneného a doplneného nariadením (EÚ) Európskeho\nparlamentu a rady č. 462/2012 z 22. mája 2012 sa má vykladať v tom zmysle, že s cieľom určiť\nvnútroštátnu právnu úpravu uplatňujúcu sa v zmysle tohto ustanovenia na osobu, ako je žalobca vo\nveci samej, ktorý je zvyčajne zamestnancom v jednom členskom štáte a samostatne zárobkovo činnou\nosobou v druhom členskom štáte, je potrebné zohľadniť požiadavky uvedené v článku 14 (5b) a článku\n16 vykonávacieho nariadenia, ktorým sa stanovuje postup základného nariadenia, pričom „na účely\nurčenia uplatniteľných právnych predpisov podľa článku 13 základného nariadenia sa zanedbateľné\nčinnosti neberú do úvahy“.\n7. Krajský súd v danej veci musel prihliadať jednak na zásadu výlučnosti uplatniteľných právnym\npredpisov v oblasti sociálneho zabezpečenia a jednak na zásadu lojálnej spolupráce v zmysle článku\n4(3) Zmluvy o Európskej únii (viď najmä rozsudok Súdneho dvora z 10.02.2000 sp. zn. C-202/97 vo\nveci FTS alebo marginálny bod č. 30 rozsudku zo dňa 26.01.2006 sp. zn. C-02/05 vo veci HERBOSCH\nKiere NV) vysloviť svoj právny názor, že definitívne určenie uplatniteľných právnych predpisov už ďalej\nnemôžu spochybniť inštitúcie sociálneho zabezpečenia, ale ani súdy členského štátu, ktorého právne\npredpisy sa neuplatňujú v zmysle definitívneho určenia.\n8. K námietke žalobcu, že v administratívnom spise žalovanej absentuje dôkaz o prebehnutí\nzmierovacieho dialógu medzi ZUS a sociálnou poisťovňou krajský súd uviedol, že proces určenia\nuplatniteľnej legislatívy bol ukončený v súlade s postupmi podľa článku 16 vykonávacieho nariadenia,\na to dosiahnutím súhlasného stanoviska príslušnej inštitúcie ZUS a žalovanej bez toho, aby v\nprejednávacom prípade zmierovací dialóg prebehol. Zo znenia rozhodnutia číslo A1 zo dňa 12.06.2009\nvyplýva, za akých podmienok sa pristúpi k zmierovaciemu dialógu, a to najmä v prípadoch, keď existuje\nrozdiel v stanoviskách medzi členskými štátmi vo veci určenia uplatniteľných právnych predpisov.\nZa nedôvodnú vyhodnotil krajský súd aj námietku týkajúcu sa nezákonného prerušenia konania o\nodvolaniach žalobcu a jeho zamestnávateľa.\n9. O náhrade trov konania správny súd rozhodol tak, že účastníkom náhradu trov konania podľa § 167\nods. 1, § 168 a § 169 SSP nepriznal.\nII.\n\n10. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca kasačnú sťažnosť z dôvodov uvedených v § 440 ods.\n1 písm. g/ SSP.\n11. Rozsudok správneho súdu navrhol zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a priznať žalobcovi\nnáhradu trov konania.\n12. V odôvodnení kasačnej sťažnosti poukázal na rozhodujúcu skutočnosť uvedenú v kasačnej\nsťažnosti, v ktorej namietal prekročenie právomoci Sociálnej poisťovne vydať preskúmavané\nrozhodnutie a tiež procesný postup, ktorý vydanému rozhodnutiu žalovanej predchádzal, a to vo vzťahu k\nabsencii vzájomného dialógu a nezákonného prerušenia konania o odvolaniach rozhodnutím žalovanej\nč. 24103-2/2017-BA zo dňa 17.01.2017.\n13. Žalobca nesúhlasil s právnym názorom správneho súdu, pokiaľ ide o kompetenciu Sociálnej\npoisťovne, pobočky Svidník rozhodnúť v zmysle § 178 ods. 1 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z.z. o nevzniku\npovinného nemocenského, dôchodkového a povinného poistenia v nezamestnanosti žalobcu ako\nzamestnancovi spoločnosti swell season s.r.o. od 01.02.2016 podľa poľskej legislatívy. V nadväznosti\nna uvedené citoval článok 2(1), 11, 13 (3) a čl. 1(3) písm. j/ základného nariadenia, ako aj čl.\n16 (1,2,4) vykonávacieho nariadenia. Pre úplnosť pripomenul, že poľský styčný orgán ZUS určil\nnajskôr sťažovateľovi ako uplatniteľnú legislatívu slovenskú, s ktorou žalovaná nesúhlasila, tzn. vznikla\nobjektívne nepoprená existencia rozdielnosti názorov inštitúcií členských štátov vo veci uplatniteľnej\nlegislatívy. Preto otázka, či sťažovateľ ako zamestnanec swell season s.r.o. spĺňa predpoklady pre\naplikáciu č. 13 (3) základného nariadenia, a teda či je osobou, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako\nzamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, je\npredmetom hmotnoprávneho posúdenia.\n14. Pokiaľ žalovaná poukazuje na skutočnosť, že prebehla komunikácia medzi ZUS a Sociálnou\npoisťovňou, v tejto súvislosti mal sťažovateľ za to, že v každom prípade musí byť existencia takejto\ndohody. S touto skutočnosťou sa krajský súd vôbec nezaoberal, čím nesprávne právne vec posúdil.\nRozhodnutie žalovanej považoval za predčasné a zistenie skutkového stavu v rozpore s obsahom\nadministratívneho spisu. Podporiac uvedenú argumentáciu žalobca poukázal na záver Veľkého senátu\nsprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR v uznesení sp. zn. 1Vs/1/2018, ktorý prijal záver, že dohoda\npodľa čl. 16 (4) vykonávacieho nariadenia musí byť určitá, čo do obsahu, ako aj subjektov, ktorých sa má\nurčenie uplatniteľných právnych predpisov týkať a súčasne musí byť zachovaná v akomkoľvek formáte\na založená do spisu.\nIII.\n15. Žalovaná vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti považovala rozsudok krajského súdu po skutkovej a\nprávnej stránke za správny. Kasačnú sťažnosť navrhla zamietnuť.\n16. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca má bydlisko v Poľskej republike, a rovnako v Poľskej republike\nvykonáva činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba, ide o právny vzťah s cezhraničným prvkom\na pri určovaní uplatniteľnej legislatívy žalobcu bolo potrebné vychádzať výhradne z koordinačných\nnariadení Európskej únie.\n17. Vo vzťahu k námietke o absencii dôkazov o priebehu zmierovacieho dialógu v administratívnom\nspise žalovaná opätovne uviedla, že v prejednávanom prípade zmierovací dialóg medzi ZUS a Sociálnou\npoisťovňou neprebehol, pretože proces určenia uplatniteľnej legislatívy bol ukončený v súlade s\npostupmi ustanovenými v článku 16 (2) v spojení s článkom 16 (3) vykonávacieho nariadenia. V\nuvedenom prípade neexistovali medzi inštitúciami sociálneho zabezpečenia protichodné stanoviská\nv otázke určenia uplatniteľnej legislatívy, a preto nebolo nutné zahájiť zmierovací dialóg v zmysle\nrozhodnutia A1 12.06.2009.\n18. Žalovaná vo vzťahu k záveru Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu SR, na ktorý\nsťažovateľ v kasačnej sťažnosti poukazuje, uviedla, že prijatý záver je možné aplikovať len v prípadoch,\nkedy bola uplatniteľná legislatíva určená vzájomnou dohodou medzi Sociálnou poisťovňou a ZUS v\nzmysle článku 16 (4) vykonávacieho nariadenia.\n19. V nadväznosti na citované články 5 (1,2) a článok 3 (2) vykonávacieho nariadenia zdôraznila,\nže v zmysle koordinačných nariadení, príslušná na posúdenie skutočností rozhodných pre určenie\nuplatniteľných právnych predpisov žalobcu a súčasne s poukazom na článok 5 vykonávacieho\nnariadenia žalovaná ani nemá právo neodôvodnene spochybňovať dokument, ktorým bola uplatniteľná\nlegislatíva žalobcovi určená. Žalovaný nie je v zmysle koordinačných nariadení príslušný na posúdenie\nskutočností rozhodných pre určenie uplatniteľných právnych predpisov žalobcu a súčasne s poukazom\nna článok 5 vykonávacieho nariadenia ani nemá právo neodôvodnene spochybňovať dokument, ktorým\nbola uplatniteľná legislatíva žalobcovi určená. Žalovaná súčasne poukázala na rozsudok Súdneho\ndvora (tretia komora) z 13. júla 2017 vo veci C-89/16, kde Súdny dvor v otázke výkladu článku 13 (3)\nzákladného nariadenia zaujal jednoznačné stanovisko, a to „preto je potrebné určiť rozhodnú právnu\n\núpravu, ktorej podlieha osobou akou je pán M., ktorý je zvyčajne zamestnancom v jednom členskom\nštáte a samostatne zárobkovo činnou osobou v druhom členskom štáte, na základe článku 13 (3)\nzákladného nariadenia zohľadňujúc článok 14 (5b) vykonávacieho nariadenia, ktorý vylučuje, aby sa\nbrali do úvahy zanedbateľné činnosti“.\n20. V prejednávanom prípade, keďže závislá práca žalobcu na území Slovenskej republiky bola\nmarginálneho charakteru, nedošlo k súbehu poistení v zmysle článku 13 (3) základného nariadenia.\nŽalobca preto podlieha len systému sociálneho poistenia členského štátu, kde vykonáva činnosť ako\nsamostatne zárobkovo činná osoba, t.j. Poľská republika tak, ako to určila príslušná ZUS.\nIV.\n21. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 11 písm. g/ v spojení s § 438 ods. 2\nSSP) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§\n453 ods. 2 SSP), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (452 ods. 1 v spojení s § 137 ods. 4 SSP) a dospel\nk záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na nové konanie a rozhodnutie.\n22. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v\njej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n23. Podľa § 120 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. sociálne poistenie vykonáva Sociálna poisťovňa.\nSociálna poisťovňa pri výkone sociálneho poistenia plní funkciu prístupového bodu, príslušnej inštitúcie,\ninštitúcie miesta bydliska, inštitúcie miesta pobytu, styčného orgánu a je kontaktná inštitúcia na\nkomunikáciu medzi príslušnými inštitúciami a príjemcami dávok a medzi inštitúciami členských štátov\nEurópskej únie, inštitúciami štátov, ktoré sú zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom\npriestore a inštitúciou Švajčiarskej konfederácie (§ 120 ods. 4).\n24. Od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie, od 01.05.2004 sa v oblasti sociálneho\nzabezpečenia uplatňujú koordinačné nariadenia, Nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14.06.1971 o\nuplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné\nosoby a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci spoločenstva v znení neskorších zmien a doplnkov a\njeho vykonávacie nariadenie Rady (EHS) č. 574/1972 z 21.03.1972. Od 01.05.2010 sa uplatňujú nové\nkoordinačné nariadenia, Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29.04.2004\no koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a\nRady č. 988/2009 zo 16.09.2009 (ďalej len „základné nariadenie“) a vykonávacie nariadenie Európskeho\nparlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16.09.2009, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 883/2004 (ďalej\nlen „vykonávacie nariadenie“). Od 28.06.2012 nadobudlo účinnosť Nariadenie Európskeho parlamentu\na Rady (EÚ) č. 465/2012 z 22.05.2012, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 883/2004 Z.z.\no koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a nariadenie (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje\npostup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004.\n25. Podľa čl. 2 (1) nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 (ďalej\nlen „základné nariadenie“) toto nariadenie sa vzťahuje na štátnych príslušníkov členského štátu, osoby\nbez štátnej príslušnosti a utečencov, ktorí majú bydlisko v členskom štáte a podliehajú alebo podliehali\nprávnym predpisom jedného alebo viacerých členských štátov, ako aj na ich rodinných príslušníkov ich\npozostalých.\n26. Podľa čl. 1 základného nariadenia „bydlisko“ znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva.\n27. Podľa čl. 11 (1) základného nariadenia osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, podliehajú\nprávnym predpisom len jedného členského štátu. Tieto právne predpisy sa určia v súlade s touto hlavou.\n28. Podľa článku 13 (1) základného nariadenia osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako\nzamestnanec v dvoch alebo viacerých členských štátoch, podlieha právnym predpisom členského štátu\nbydliska, ak podstatnú časť svojej činnosti vykonáva v tomto členskom štáte.\n29. Podľa článku 13 (3) základného nariadenia osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná\nosoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha\nprávnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak vykonáva\ntakúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v súlade s\nčlánkom 13 (1) základného nariadenia.\n30. Podľa čl. 16 (1) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra\n2009 (ďalej len „vykonávacie nariadenie“) osoba, ktorá vykonáva činnosti v dvoch alebo vo viacerých\nčlenských štátoch, informuje o tejto skutočnosti inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu\nbydliska.\n\n31. Podľa článku 16 (2) vykonávacieho nariadenia určená inštitúcia členského štátu bydliska\nbezodkladne určí uplatniteľné právne predpisy, ktoré sa na dotknutú osobu uplatňujú, so zreteľom na\nčlánok 13 základného nariadenia a článok 14 vykonávacieho nariadenia. Toto určenie sa považuje za\npredbežné. Inštitúcia informuje o predbežnom určení uplatniteľných právnych predpisov určené inštitúcie\nkaždého členského štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva.\n32. Podľa článku 16 (3) vykonávacieho nariadenia predbežné určenie uplatniteľných právnych predpisov,\nako sa stanovuje v odseku 2, sa stáva definitívnym do dvoch mesiacov odo dňa, keď boli inštitúcie\nurčené príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov o ňom informované v súlade s odsekom 2, ak\nuž uplatniteľné právne predpisy neboli definitívne určené na základe odseku 4 alebo najmenej jedna\ndotknutá inštitúcia neinformovala inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska do konca\ntejto dvojmesačnej lehoty o tom, že nemôže prijať toto určenie, alebo že zaujala k tejto veci odlišné\nstanovisko.\n33. Podľa článku 16 (4) vykonávacieho nariadenia, ak existuje neistota vo veci určenia uplatniteľných\nprávnych predpisov, v dôsledku ktorej je potrebné, aby inštitúcie alebo úrady dvoch alebo viacerých\nčlenských štátov na požiadanie jednej alebo viacerých inštitúcií určených príslušnými úradmi dotknutých\nčlenských štátov alebo samotných týchto úradov navzájom rokovali, určia sa právne predpisy\nuplatniteľné na dotknutú osobu vzájomnou dohodou so zreteľom na článok 13 základného nariadenia a\npríslušné ustanovenia článku 14 vykonávacieho nariadenia. Ak inštitúcie alebo príslušné dotknuté úrady\nnemajú vo veci rovnaké stanoviská, snažia sa dosiahnuť dohodu v súlade s uvedenými podmienkami\na uplatní sa článok 6 vykonávacieho nariadenia.\n34. Podľa článku 16 (5) vykonávacieho nariadenia príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého predpisy\nboli predbežne alebo definitívne určené za uplatniteľné, to bezodkladne oznámi dotknutej osobe.\n35. Podľa článku 16 (6) vykonávacieho nariadenia, ak dotknutá osoba neposkytne informácie podľa\nodseku 1, uplatnia sa ustanovenia tohto článku na podnet inštitúcie určenej príslušným úradom\nčlenského štátu bydliska, len čo je o situácii tejto osoby informovaná, napríklad aj prostredníctvom inej\ndotknutej inštitúcie.\n36. Podľa bodu 1 rozhodnutia A1 z 12. júna 2009 Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho\nzabezpečenia o zavedení postupu dialógu týkajúceho sa platnosti dokumentov, určenia uplatniteľných\nprávnych predpisov a poskytovania dávok podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.\n883/2004 (ďalej len „rozhodnutie č. A1“) toto rozhodnutie stanovuje pravidlá na uplatňovanie postupu\ndialógu a zmierovacieho postupu, ktoré sa môžu použiť v týchto prípadoch a/ prípady, keď existujú\npochybnosti o platnosti dokumentu alebo o správnosti podporných dokladov, ktoré uvádzajú situáciu\nosoby na účely uplatňovania nariadenia (ES) č. 987/2009, alebo b/ prípady, keď existuje rozdiel v\nstanoviskách medzi členskými štátmi vo veci určenia uplatniteľných právnych predpisov.\n37. Podľa bodu 5 rozhodnutia č. A1 inštitúcia, alebo orgán, ktorý vyjadrí pochybnosti o platnosti\ndokumentu, ktorý vydala inštitúcia alebo orgán druhého členského štátu, alebo ktorý nesúhlasí\ns (dočasným) určením uplatniteľných právnych predpisov, sa týmto nazýva žiadajúcou inštitúciou.\nInštitúcia druhého členského štátu sa týmto nazýva dožiadanou inštitúciou.\n38. Podľa bodu 6 rozhodnutia č. A1, ak dôjde k jednej zo situácií uvedených v bode 1, žiadajúca\ninštitúcia sa obráti na dožiadanú inštitúciu, aby požiadala o potrebné objasnenie jej rozhodnutia, v\nprípade potreby zrušila príslušný dokument alebo ho vyhlásila za neplatný, alebo preskúmala alebo\nzrušila svoje rozhodnutie.\n39. Podľa bodu 9 rozhodnutia A1 dožiadaná inštitúcia čo najskôr informuje žiadajúcu inštitúciu o výsledku\nsvojho prešetrovania, ale najneskôr do troch mesiacov od doručenia žiadosti.\n40. Podľa bodu 10 rozhodnutia A1, ak sa pôvodné rozhodnutie potvrdí, zruší alebo ak sa dokument zruší\nalebo vyhlási za neplatný, dožiadaná inštitúcia o tom informuje žiadajúcu inštitúciu. O svojom rozhodnutí\ninformuje aj dotknutú osobu a prípadne aj jej zamestnávateľa a oznámi im tiež, akými postupmi môžu\ntoto rozhodnutie napadnúť v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi.\n41. Podľa § 453 ods. 2 SSP kasačný súd je viazaný sťažnostnými bodmi; to neplatí, ak napadnuté\nrozhodnutie bolo vydané v konaní, v ktorom krajský súd nebol viazaný žalobnými bodmi. Na dôvody,\nktoré účastník konania uviedol až po uplynutí lehoty na podanie kasačnej sťažnosti, kasačný súd\nneprihliada.\n42. Predmetom konania na kasačnom súde bolo v danej veci rozhodnutie žalovaného správneho\norgánu, ktorým žalovaná s konečnou platnosťou rozhodla tak, že zamestnancovi N. D. N., ktorý je\nobčanom Poľskej republiky a zároveň zamestnancom u zamestnávateľa swell season s.r.o., IČO:\n43 969 925, so sídlom Bardejovská 220, Svidník, na základe uzavretej pracovnej zmluvy, nevzniklo\npovinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti\n\nod 01.02.2016 podľa slovenskej legislatívy. Z mesačných výkazov poistného a príspevkov, ktoré\nzamestnávateľ predkladal Sociálnej poisťovni vyplynulo, že odmena zamestnanca za vykonanú prácu\nbola od 01.02.2016 vo výške 50,- eur mesačne. Výkon práce zamestnanca na území Slovenskej\nrepubliky bol v rozsahu 12 hodín mesačne. Okrem výkonu práce zamestnanca na území Slovenskej\nrepubliky vykonával zamestnanec na území Poľskej republiky činnosť samostatne zárobkovo činnej\nosoby.\n43. Pravidlá určujúce uplatniteľnú legislatívu ustanovené v hlave II. základného nariadenia majú za úlohu\nzabezpečiť, aby sa na fyzickú osobu nevzťahovali legislatívy dvoch alebo viacerých členských štátov,\nv ktorých vykonávajú činnosť, resp. aby nedošlo k situácii, že sa na nich nebude vzťahovať legislatíva\nžiadneho členského štátu. Z ustanovenia čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia vyplýva, že uplatniteľné\nprávne predpisy určí inštitúcia členského štátu bydliska osoby, ktorá má podliehať čl. 13 základného\nnariadenia.\n44. Kasačný súd zistil, že správny súd v danej veci v procese súdneho prieskumu napadnutého\nrozhodnutia žalovanej postupoval v súlade s procesnými ustanoveniami Správneho súdneho poriadku\na súdny prieskum rozhodnutia žalovanej vykonal v súlade s právnou úpravou zákona o sociálnom\npoistení v súčinnosti s koordinačnými nariadeniami Európskej únii, napriek tomu vec nesprávne právne\nposúdil, keď sa nevysporiadal s otázkou určenia uplatniteľnej legislatívy príslušnou inštitúciou v zmysle\nkoordinačných nariadení. Na žalobcu sa v zmysle čl. 2 ods. 1 základného nariadenia vzťahuje Nariadenie\n(ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia\n(základné nariadenia) a jeho vykonávacie nariadenie č. 987/2009. Európsky parlament a Rada prijal\nNariadenie č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia so zreteľom na Zmluvu o\nzaložení Európskeho spoločenstva, najmä na jej články 42 a 308, konajúc postupom v článku 251\nzmluvy, sledujúc ciele, uvedené v preambule zmluvy, z ktorých odvolací súd upriamuje pozornosť\nnajmä na to: že pravidlá koordinácie vnútroštátnych systémov sociálneho zabezpečenia patria do rámca\nvoľného pohybu osôb a mali by prispieť k zlepšeniu ich životnej úrovne a podmienok zamestnania;\nzmluva neustanovuje právomoci iné ako tie, ktoré sú uvedené v článku 308 na prijatie primeraných\nopatrení v rámci oblasti sociálneho zabezpečenia osôb iných ako zamestnancov; nariadenie Rady\n(EHS) 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov,\nsamostatne zárobkovo činné osoby a na ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci\nspoločenstva [4], bolo zmenené a doplnené a aktualizované viac krát, aby sa zohľadnil nielen vývoj\nna úrovni spoločenstva vrátane rozsudkov Súdneho dvora, ale tiež, aby sa zohľadnili zmeny právnych\npredpisov na vnútroštátnej úrovni. Tieto faktory zohrali svoju úlohu v čase, keď sa koordinačné\npravidlá spoločenstva stávali zložitými a príliš rozsiahlymi. Nahradenie a súčasne modernizovanie a\nzjednodušovanie týchto pravidiel je preto dôležité, aby sa dosiahol cieľ voľného pohybu osôb. Vznik a\nzánik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v\nnezamestnanosti zamestnanca nie je podmienený podaním prihlášky alebo odhlášky z tohto poistenia.\nPrihláška na sociálne poistenie teda nemá konštitutívne účinky, len deklaruje právnu skutočnosť, s ktorou\nzákon (v danom prípade nariadenie) spája vznik povinného sociálneho poistenia. Prihláška do poistenia\nnemôže zakladať povinné sociálne poistenie a taktiež nemôže deklarovať vznik povinného sociálneho\npoistenia v rozpore s koordinačnými nariadeniami Európskej únie. Vychádzajúc z uvedeného, ak nie je\nurčená slovenská legislatíva, prihláška zamestnanca do sociálneho poistenia je právne neúčinná.\n45. Záväznosť spolupráce medzi inštitúciami sociálneho zabezpečenia členských štátov EÚ európsky\nzákonodarca ustanovuje v čl. 2 ods. 1 a 2 vykonávacieho nariadenia, v zmysle ktorého dotknuté inštitúcie\nsprostredkujú príslušnej inštitúcii členského štátu, ktorého právne predpisy sú na osobu uplatniteľné\npodľa hlavy II základného nariadenia, nevyhnutné informácie potrebné na určenie dátumu, ku ktorému\nsa tieto právne predpisy stávajú uplatniteľnými, ako aj príspevkov, ktoré táto osoba a jej zamestnávateľ\nalebo zamestnávatelia sú povinní platiť podľa týchto právnych predpisov. Príslušná inštitúcia členského\nštátu, ktorého právne predpisy boli určené ako uplatniteľné na osobu podľa hlavy II základného\nnariadenia, sprostredkuje informáciu o dátume, ku ktorému sa uplatňovanie právnych predpisov stáva\núčinným, inštitúcii určenej príslušným úradom členského štátu, ktorého právne predpisy sa na túto osobu\nnaposledy vzťahovali.\n46. Kasačný súd, vychádzajúc z uvedeného a právnej úpravy ustanovenej v druhej hlave vykonávacieho\nnariadenia, ktoré ustanovuje určenie príslušnosti právnych predpisov uplatniteľných na fyzické osoby\nvykonávajúce zamestnanie alebo samostatne zárobkovú činnosť v členských štátoch a s poukazom\nna záver Veľkého senátu správneho kolégia najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení sp.\nzn. 1Vs 1/2018 zo dňa 4. decembra 2018, ktorý rozhodol o otázkach rozhodujúcich pre posúdenie\nveci, že dohoda medzi inštitúciami dvoch alebo viacerých členských štátov EÚ podľa čl. 16 ods. 4\nvykonávacieho nariadenia musí byť určitá čo do obsahu, ako aj subjektov, ktorých sa má určenie\n\nuplatniteľných právnych predpisov týkať a zároveň musí byť zachovaná v akomkoľvek formáte (napr.\npísomne, na elektronickom nosiči, atď. a založeného spisu inštitúcie sociálneho poistenia členského\nštátu, v tomto prípade žalovanej konštatuje, že ani v danom prípade z dohody medzi Sociálnou\npoisťovňou a poľskou inštitúciou sociálneho zabezpečenia nevyplýva, že k dohode o uplatniteľnej\nlegislatíve poľského zákonodarstva došlo aj vo vzťahu k žalobcovi. Existencia takejto dohody je v\npredmetnom prípade o to naliehavejšia, že v administratívnom spise správneho orgánu sú založené\ndve oznámenia poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia z mesta Tarnów, prvé zo dňa 15.05.2016\na druhé zo dňa 08.09.2016. Z obsahu oznámenia zo dňa 23.05.2016 vyplynulo, že sa na žalobcu v\nobdobí od 01.02.2016 do 31.01.2017 uplatnia slovenské právne predpisy a podľa druhého oznámenia\nzo dňa 08.09.2016 žalobca v období od 01.02.2016 do 31.01.2017 podlieha poľskej legislatíve týkajúcej\nsa sociálneho zabezpečenia.\n47. Veľký senát posudzoval otázky nastolené senátom 9S v rozsahu vymedzenom v uznesení sp. zn.\n9Sžsk 22/2017 zo dňa 16. mája 2018, ktorým podľa § 22 ods. 1 písm. a/ SSP postúpil vec vedenú na NS\nSR pod sp. značkou 9Sžsk/22/2017 na prejednanie a rozhodnutie veľkému senátu. Veľký senát rozhodol\no otázkach rozhodujúcich pre posúdenie veci nasledovne: odpoveď 1/ otázku: dohoda medzi inštitúciami\ndvoch alebo viacerých členských štátov EÚ podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia musí byť určitá\nčo do obsahu, ako aj subjektov, ktorých sa má určenie uplatniteľných právnych predpisov týkať a zároveň\nmusí byť zachovaná v akomkoľvek formáte (napr. písomne, na elektronickom nosiči, atď.) a založená\ndo spisu Sociálnej poisťovne. Odpoveď na 2/ otázku: definitívne určenie uplatniteľnej legislatívy iného\nčlenského štátu Európskej únie od určitého dátumu podľa čl. 16 (3) nariadenia Európskeho parlamentu\na Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa vykonáva nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č.\n883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia alebo vzájomnou dohodou podľa čl. 16 (4)\nvykonávacieho nariadenia vylučuje právomoc Sociálnej poisťovne ako inštitúcie podľa čl. 1 písm. p/\nzákladného nariadenia na rozhodovanie o uplatniteľnej legislatíve.\n48. Krajský súd sa v kasačnou sťažnosťou napadnutom rozsudku s otázkou určenia uplatniteľnej\nlegislatívy príslušnou inštitúciou sociálneho zabezpečenia v zmysle koordinačných nariadení náležite\nnevysporiadal. Pokiaľ nebolo možné posúdiť, ktorá inštitúcia členských štátov sociálneho zabezpečenia\nje príslušná na prejednanie a rozhodnutie veci, žalovaná nebola príslušná na vydanie rozhodnutia o\nvzniku, resp. zániku sociálneho poistenia žalobcu u zamestnávateľa swell season s.r.o. v období od\n01.02.2016 do 31.01.2017. Bez toho, aby bola záväzne určená legislatíva konkrétneho štátu príslušnou\ninštitúciou, nie je možné rozhodovať o hmotnoprávnej otázke, či je alebo nie je žalobca osobou\nvykonávajúcou činnosť ako zamestnanec a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných\nčlenských štátoch. Krajský súd posudzoval rozhodnutie v merite veci bez toho, aby preskúmal, či\nna vydanie takéhoto rozhodnutia bola žalovaná príslušná. Sociálna poisťovňa, pobočka Svidník a\nani žalovaná podľa názoru kasačného súdu neboli oprávnené pred právoplatným a vykonateľným\nrozhodnutím o uplatniteľnej legislatíve rozhodnúť o vzniku, resp. nevzniku poistenia žalobcu podľa\nslovenskej legislatívy, nakoľko nebolo zrejmé, či na rozhodnutie v predmetnej veci je príslušná slovenská\nalebo poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia.\n49. Vzhľadom na uvedené kasačný súd zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nV ďalšom konaní krajský súd v zákonnom zložení opätovne vec prejedná a rozhodne riadiac sa právnym\nnázorom kasačného súdu. Skúmaním podmienok na ďalšie konanie vyčká na určenie uplatniteľnej\nlegislatívy, alebo zváži postup podľa čl. 16 (3) a ( 4) vykonávacieho nariadenia.\n50. V novom rozhodnutí rozhodne krajský súd aj o náhrade trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP).\n51. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.\n9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8Sa/2/2018", "guid": "d2085102-b4c5-46cd-96a6-6c19451f7379:75c101d4-dece-4525-8a71-3f9c091c9fc1", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}