{"guid": "75a0a5ab-4c95-4297-b9f6-4f989462294d:4a166722-6bbd-4b12-a969-22b266a03e77", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:8017200819.1", "spisova_znacka": "10Sžfk/33/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžfk/33/2019 z 24. 11. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. novembra 2020, sp. zn. 10Sžfk/33/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:8017200819.1", "identifikacne_cislo": "8017200819", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2020-11-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-68.odsek-6", "nazov": "§ 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-68.odsek-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-68"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/563#paragraf-68"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4a166722-6bbd-4b12-a969-22b266a03e77", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:8017200819.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:8017200819.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:8017200819.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžfk/33/2019\n8017200819\n24. 11. 2020\nJUDr. Jana Hatalová\nECLI:SK:NSSR:2020:8017200819.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako kasačný súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.\nJany Hatalovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Mališovej a JUDr. Igora Belka, v právnej veci\nžalobkyne Marex s.r.o., so sídlom Boženy Němcovej 2638, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 36 464\n694, právne zastúpenej Gorej Legal s.r.o., advokátskou kanceláriou, so sídlom Krmanova 14, 040 01\nKošice, IČO: 47 231 939 proti žalovanému (sťažovateľovi) Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky,\nso sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\n102110350/2017 zo dňa 5. októbra 2017, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti právoplatnému rozsudku\nKrajského súdu v Prešove č. k. 2S/58/2017-63 zo dňa 4. decembra 2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/58/2017-63 zo dňa 4.\ndecembra 2018 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Daňový úrad Prešov, pobočka Vranov nad Topľou, ako prvoinštančný správny orgán, rozhodnutím č.\n101381773/2017 zo dňa 20.06.2017 určil žalobkyni podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe\ndaní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Daňový poriadok“) rozdiel\nv sume nadmerného odpočtu 6.000 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november\n2014.\n2. Na odvolanie žalobkyne žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 102110350/2017 zo dňa 05.10.2017\nprvoinštančné rozhodnutie daňového úradu potvrdil.\nII.\nKonanie na krajskom súde\n3. Krajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 191 ods. 1 písm. d), e), f) zákona č. 162/2015 Z. z.\nSprávny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) zrušil napadnuté rozhodnutia správnych orgánov a vec vrátil\nžalovanému na ďalšie konanie.\n4. V odôvodnení uviedol, že v predmetnom konaní žalovaný, ako aj správca dane vo svojich\nrozhodnutiach označili dodanie reklamných služieb za sporné. Správne orgány ustálili skutkový stav\nna základe jednotlivých výpovedí tak konateľov spoločností BCF, s.r.o. Ing. R. F. a JUDr. U. F., ako aj\nsvedkov C. Y. a U. Č. a N. H.. S dôrazom na rozsiahle dokazovanie, na ktoré správne orgány poukazovali,\ndôvodili tým, že nebolo preukázané na základe dôkazov a dôvodov, ktoré predkladala žalobkyňa,\n\nišlo o dodanie reklamných služieb spoločnosťou BCF, s.r.o. tak, ako je to deklarované v uvedených\nfaktúrach a tak, ako to bolo ustálené v zmluvách o reklame, ktoré boli uzatvorené pod č. 21/10/14 a\n22/10/14. Pokiaľ správne orgány argumentovali skutočnosťami uvedenými v rozhodnutí, správny súd\ndôvodil tým, že bolo potrebné zaoberať sa nielen výpoveďami svedkov a obsahom predmetných faktúr\na zmlúv o reklame, ale bolo potrebné rozpory medzi jednotlivými výpoveďami svedkov, ako aj konateľov\nspoločnosti žalobkyne vyhodnotiť tak, aby správca dane a následne žalovaný, ako odvolací orgán,\nmali bezpochyby za preukázané, že k samotnému dodaniu reklamných služieb došlo alebo nie. Pokiaľ\nišlo o vyhodnotenie zisteného skutkového stavu na základe predložených listinných dôkazov, ako aj\nna základe jednotlivých výsluchov konateľov a svedkov, aj správny súd je totožného názoru, ako bol\nprezentovaný v žalobných námietkach žalobkyňou, že správca dane dostatočným spôsobom nezistil\nskutkový stav, z ktorého by bol mohol bezpochyby dospieť k záveru, či k reklamným službám došlo\nuvedenou spoločnosťou BCF, s.r.o. v takom rozsahu, v akom je to uvedené vo faktúrach, na ktoré krajský\nsúd poukázal zo dňa 12.11.2014 a to pod č. 2014038 a 2014037 na vykonanie reklamy na podujatí\nAUTO SHOW SLOVAKIA RING, ako aj na podujatí RALLY TATRY 2014 od spoločnosti BCF, s.r.o. Záver\nsprávcu dane, že táto služba nebola dodaná tak, ako bola deklarovaná v predložených faktúrach a\ndaňovému subjektu, t. j. žalobcovi nevznikol nárok na odpočítanie dane z dôvodu porušenia ustanovenia\n§ 49 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon č. 222/2004 Z. z.“) bezpochyby preukázané v tomto konaní nebolo.\n5. V prvom rade správny súd argumentoval tým, že na strane dodávateľa nebolo žiadnym spôsobom\nspochybnené, že on reklamu nerealizoval, pretože poukázal na jednotlivé etapy obstarania tak\nsúťažného motorového vozidla, ako aj použitia reklamy na jednotlivých motorových vozidlách. Ďalej\nsprávny súd poukázal aj na to, že spoločnosť, ktorá mala byť subdodávateľom a realizovať reklamu,\nišlo o spoločnosť JAKO, s.r.o., pričom komunikoval konateľ spoločnosti BCF, s.r.o. JUDr. F. s konateľom\nspoločnosti R. H., nebola táto skutočnosť spochybnená, ani samotný subdodávateľ spoločnosť JAKO,\ns.r.o. uvedené dodanie reklamných služieb nespochybnil. Za základ dostatočne zisteného skutkového\nstavu správny súd nemohol považovať postup správcu dane, ktorý sa v každom okamihu daňovej\nkontroly snažil preukázať, že išlo o súťažné autá, ktoré neboli vo vlastníctve prenajímateľa. Správny súd\nbol toho názoru, že tu nešlo o vlastníctvo, alebo samotnú držbu motorových vozidiel, ale išlo o to, že\nsúťažné motorové vozidlá boli na uvedené akcie v novembri 2014 prenajaté.\n6. Čo sa týka oboznámenia sa so skutočnosťami v rámci zásady legality, bolo potrebné zo strany\nsprávcu dane bezpochyby preukázať, že dodávateľom reklamných služieb na uvedené akcie nebola\nspoločnosť BCF, s.r.o. Táto skutočnosť ako záver sa správcovi dane ani rozsiahlym dokazovaním\nnepodarilo preukázať, pretože správca dane svoje zistenia nasmeroval na preukázanie toho, či na\nšportových súťažných motorových vozidlách, ktoré boli predmetom reklamných služieb, bolo uvedené\ncelé obchodné meno žalobkyne tak, ako je uvedené v obchodnom registri, teda MAREX s.r.o. Podľa\nnázoru správneho súdu uvedené konštatovanie správcu dane však bolo v rozpore s tým, čo uviedol\nsvedok Y. vo svojej výpovedi zo dňa 14.03.2017, ktorú samotný správca dane, ako aj žalovaný\nvyhodnotili ako výpoveď svedka, ktorá sa zaoberala iba tým, že popísal uvedený svedok priebeh\npríprav pretekov, uviedol, že logo daňového subjektu bolo umiestnené na vozidlách, na oblečení\na na plagáte pretekov a že vlastníkmi automobilov boli spoločnosť FC RACING a pán Č.U. REX\nTEAM. K dodávateľovi reklamnej služby a k výrobcom reklamného loga sa podľa vyjadrenia žalovaného\nv napádanom rozhodnutí na str. 5 nijakým spôsobom nevyjadril svedok Y. a dodanie reklamnej\nslužby spoločnosti BCF, s.r.o. nijakým spôsobom nepotvrdil. Uvedená skutočnosť je však v rozpore\nso zápisnicou o ústnom pojednávaní zo dňa 14.03.2017, ktorá je súčasťou administratívneho spisu\na z ktorej bezpochyby vyplýva, že svedok C. Y. dňa 14.03.2017 pred správcom dane v zápisnici o\nústnom pojednávaní č. 100463349/2017 ako svedok na otázku splnomocneného zástupcu týkajúceho\nsa dohôd medzi daňovým subjektom a spoločnosťou BCF, s.r.o. o predmete reklamného plnenia na\npretekoch RALLY TATRY 2014 a AUTO SHOW SLOVAKIA RING 2014 uviedol, na akých vozidlách\nbolo umiestnené logo daňového subjektu. To, že opísal priebeh príprav pretekov a uviedol, že logo\nžalobkyne bolo umiestnené na vozidlách, ako aj na oblečení a na plagáte pretekov, tým len potvrdil, že\nreklamné služby zo strany spoločnosti BCF, s.r.o. v prospech žalobkyne vykonané boli. Zároveň potvrdil\naj samotné dodanie reklamnej služby spoločnosťou BCF, s.r.o. a spôsob, akým bolo prezentované toto\nlogo na jednotlivých motorových vozidlách, ktorých pretekov sa zúčastnil aj on ako vodič súťažného\nmotorového vozidla. Samotné fotografie, ktoré sú takisto súčasťou administratívneho spisu potvrdzujú,\nže uverejnené vozidlá, na ktorých je zobrazené logo daňového subjektu, toto logo neobsahuje kompletný\nnázov spoločnosti, podľa správnych orgánov tak chýba obchodná forma spoločnosti (s.r.o.), avšak čo\n\nsa týka reklamnej služby a samotných zmlúv o reklame výslovne nie je v uvedených reklamách dodatok,\nže reklamná služba bude iba vtedy preukazne potvrdená a dodaná spoločnosťou BCF, s.r.o., pokiaľ tam\nbude celé obchodné meno spoločnosti žalobkyne. Samotný zákon č. 147/2001 o reklame a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o reklame“), a to konkrétne\nustanovenie § 2 ods. 1 písm. b) uvedené skutočnosti ani nevyžaduje, pretože reklama je prezentácia\nproduktov v každej podobe, s cieľom uplatniť ich na trhu. Z predložených dôkazov, podľa názoru\nsprávneho súdu, vyplýva, že na obidvoch akciách a to aj AUTO SHOW SLOVAKIA RING 2014, aj RALLY\nTATRY 2014 boli prezentované produkty daňového subjektu, t. j. žalobkyne, na týchto podujatiach\nbola žalobkyňa prezentovaná ako reklamný partner, lebo na obidvoch automobiloch bolo uvedené jeho\nlogo a predmetom reklamy bolo informovanie verejnosti alebo spotrebiteľov o existencii uvedeného\ndaňového subjektu ako reklamného partnera. Čo sa týka skutočností, ktoré mali byť predmetom\ndoplneného dokazovania v rámci vyrubovacieho konania správcom dane, boli tie skutočnosti, ktoré\nby boli bezpochyby odstránili nezrovnalosti v jednotlivých výpovediach tak konateľov spoločnosti BCF,\ns.r.o., ako aj konateľa spoločnosti žalobkyne a v neposlednej miere svedkov, ktorí boli v danom daňovom\nkonaní vypočúvaní. K tomuto však nedošlo, pretože správca dane uvedené nezrovnalosti neodstránil.\n7. Správny súd poukázal aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Sžf/66/2007 zo dňa 06.03.2008, v ktorom\nNS SR dôvodí tým, že právne významné je, či kauzou daňovej transakcie, t. j. bezprostredným\nhospodárskym cieľom, pre ktorý vznikla, bolo bez vlastného hospodárskeho prospechu daňového\nsubjektu vynaložiť náklady na reklamu cudzieho tovaru, alebo docieliť synergický efekt, ktorý sa u\ndaňového subjektu prejaví sprostredkovane. Pri posudzovaní vecnej súvislosti vynaložených nákladov je\nrozhodujúci materiálny, nie formálny prístup v hodnotení jednotlivých transakcii. V tomto prípade správny\nsúd mal za to, že spor predovšetkým spočíva v posúdení vecnej súvislosti vynaložených výdavkov na\nreklamu zo strany žalobkyne, teda reklamnú spoluúčasť a konkrétne to, či plnenia prijaté na vstupe\nsúvisia s plneniami na výstupe, t. j. či poskytnutú službu žalobkyňa prijala na uskutočnenie vlastných\nzdaniteľných plnení. Podľa opakovane vysloveného právneho názoru správcu dane v protokole o\ndaňovej kontrole v predmetnom konaní tieto náklady teda priamo nesúvisia výlučne s propagáciou\ndodávateľa, nakoľko sa jedná o spoluúčasť zaisťujúcu dodávateľom prítomnosť v obchodných reťazcoch\na centrálne vedenom sortimente etc. V tomto prípade však správny súd mal za to, že v daných\npodujatiach, ktoré boli predmetom preukázania reklamy loga žalobkyne, konkrétne v automobilovom\npodujatí AUTO SHOW SLOVAKIA RING 2014 a v automobilovom podujatí RALLY TATRY 2014\nspoločnosť BCF, s.r.o., zabezpečila reklamu loga spoločnosti žalobkyne v takom zmysle, v akom je\nto deklarované na faktúrach a v akom ponímaní uvedené skutočnosti deklaruje aj zákon v § 2 ods.\n1 písm. a) zákona o reklame, pričom reklama je prezentácia produktov v každej podobe s cieľom\nuplatniť ich na trhu. Z § 2 ods. 1 písm. b) zákona o reklame, vo všeobecnosti je reklamou publikovanie,\npodpora a komunikácia informácii, alebo názorov o produkte (tovar, služba, organizácia...) so zameraním\nna potencionálny trh. Podľa názoru správneho súdu preukazovaním zabezpečením bezprostredného\nhospodárskeho cieľa žalobkyňou na uvedených podujatiach sa správca dane dôkladne nezaoberal.\n8. Čo sa týka umiestnenia loga žalobkyne na automobiloch, ktoré boli ako účastné na uvedených\npodujatiach RALLY TATRY 2014, ako aj ďalšie automobilové podujatie AUTO SHOW SLOVAKIA RING\n2014 takéto podmienky sprostredkovania reklamy, podľa názoru správneho súdu, spĺňa. V zmysle\nuvedeného ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a) zákona o reklame aj správny súd konštatoval, že reklama\nje činnosť zameraná na ovplyvňovanie trhu, ovplyvňovanie dopytu po určitom produkte, vlastníctvo\npropagovaného produktu nie je v čase uskutočnenia reklamy rozhodujúce, pretože z propagácie\nproduktu predajcom nepriamo v dôsledku synergického efektu profituje aj výrobca. Napriek tomu,\nže žalobkyňa sa nezaoberá konkrétne propagáciou a reklamou motorových vozidiel, zaoberá sa\nvýrobou produktov, ktoré má vo svojom zameraní a je zrejmé, že jej podnikateľská činnosť je závislá\nna konečnom spotrebiteľovi. Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva zákaz pre žalobkyňu, ako\nvýrobcu, spoločne s obchodnými reťazcami ovplyvniť trh, na ktorom pôsobia konečný spotrebitelia a\nvytvoriť tak synergický efekt, ktorý sa u žalobkyni prejaví iba nepriamo, dopytom obchodných reťazcov\npo určitom produkte, ktorý im žalobkyňa dodávala. Rovnako takúto činnosť nemožno hodnotiť ako\nvytváranie umelej ekonomickej konštrukcie bez hospodárskeho dôvodu. Daňovému subjektu teda musí\nbyť umožnené preukázať materiálny ekonomický dôvod takto uskutočňovanej reklamy a jeho prínos pre\njeho podnikanie.\n9. V tejto súvislosti správny súd dospel k záveru, že žalobné námietky boli dôvodné, a preto rozhodnutie\nžalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane, t. j. Daňového úradu Prešov, pobočka Vranov nad\n\nTopľou, zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu, že rozhodnutia daňových orgánov\nnevychádzali z náležite zisteného skutkového stavu veci pre rozhodnutie v tomto konaní, ako aj to, že\nrozhodnutie žalovaného a správcu dane sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, nejasnosť a náležité\nnezdôvodnenie, pričom v administratívnom spise sa nachádzali listiny, ktoré de facto sú, podľa názoru\nsprávneho súdu, v priamom rozpore so závermi žalovaného v preskúmavanom rozhodnutí v konečnom\ndôsledku s poukazom na rozpory vo výpovedi svedka C. Y. na č.l. 5 preskúmavaného rozhodnutia\nžalovaného.\n10. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 S.s.p. tak, že úspešnej žalobkyni priznal\nnárok náhradu trov konania.\n\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\n11. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu,\nže krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Sťažovateľ preto navrhol\nkasačnému súdu, aby napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n12. Sťažovateľ zastáva názor, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými\nskutkovými a právnymi otázkami majúcimi význam pre posúdenie rozporného zdaniteľného obchodu.\nNaďalej tvrdí, že podstatou žalovanej veci je skutočnosť, že šetrením správcu dane sa reálne potvrdilo,\nže logo žalobkyne nevyrobila a nedodala spoločnosť BCF, s.r.o., ani jej subdodávateľ, spoločnosť JAKO,\ns.r.o., a preto žalobkyni nemohol vzniknúť nárok na odpočet dane ani z jednej faktúry od BCF, s.r.o. To,\nže správcovi dane boli predložené reklamné plagáty, na ktorých boli automobily s neúplným reklamným\nlogom žalobkyne, nedokazuje, že túto službu poskytla spoločnosť BCF, s.r.o.\n13. Žalobkyňa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhla kasačnému súdu, aby kasačnú sťažnosť ako\nnedôvodnú zamietol.\nIV.\nPrávny názor kasačného súdu\n14. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S. s. p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná\noprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o rozsudok, proti\nktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č.\n757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia\npojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu\na na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa\n24. novembra 2020 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).\n15. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje\na) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v\ndaňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,\nb) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo\ndaňového konania,\nc) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\n16. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká\nplatiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\n17. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z .z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný\nplatiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa\nodsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku\nz tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.\n\n18. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže\nplatiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú\npodľa § 71.\n19. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia krajského súdu musí kasačný súd konštatovať, že krajský\nsúd vec nesprávne právne posúdil a odchýlil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu.\n20. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový\nporiadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností\nrozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.\n21. Pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt.\nSprávca dane dokazovanie vykonáva, vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce\npre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa\npoznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie.\nSprávca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť\nskutkový stav veci čo najúplnejšie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva,\nže je to práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie\ndoplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného\nhodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné správne orgány\npovinné postupovať.\n22. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžf/30/2014 zo dňa 17.02.2015,\naplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové\nnakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha\nzákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky\ndôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo,\npričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia\na správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové\nkonanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa\nbez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním, v daňovom priznaní\nuvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním\nvyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy\nvykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť\nzávery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na\nskutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.\n23. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje aj na rozsudok najvyššieho súdu vo veci sp. zn. 2\nSžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011-17\nzo dňa 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte\n- žalobcovi (§ 28 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 42 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004\nZ. z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane dôkazného subjektu - žalobcu,\nktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom ustanovených a splnených podmienok nárok\nna odpočet dane z pridanej hodnoty, je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si\naj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene za\nzákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu\nskutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné\nbremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty\nuznaný ako oprávnený.“ Ďalej kasačný súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n8Sžf/19/2015 zo dňa 23.02.2017, podľa ktorého „...Najvyšší súd SR zdôrazňuje, že dôkazné bremeno\no reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt - žalobcu. Preukázanie dodávok tovaru\na služieb len faktúrami nie je podľa súdu postačujúce. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je\nnepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie. To, že určitý doklad má\nvšetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je\ndôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu...“\n\n24. Podľa názoru kasačného súdu je nutné si uvedomiť postavenie správcu dane v daňovom konaní,\nktorý nie je protistranou daňového subjektu, ale je príslušným správnym orgánom, ktorý vedie\ndokazovanie, dôkazy vykonáva a procesom voľného hodnotenia dôkazov ustaľuje zistený skutkový stav.\nPri tomto postupe musí zachovávať práva daňového subjektu, rešpektovať zásadu spolupráce a ostatné\nzásady správy daní. Naopak daňový subjekt je v pozícii účastníka daňového konania, ktorý je povinný\npreukazovať v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne\nurčenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré\nje povinný podávať podľa osobitných predpisov; b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný\nsprávcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania; c) vierohodnosť, správnosť a\núplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Touto skutočnosťou je aj reálnosť dodania tovaru\nalebo služby platiteľom, ktorý faktúru ako dodávateľ vystavil. Pokiaľ daňový subjekt tvrdí, že dodanie\ntovaru bolo realizované konkrétnymi dodávateľmi, zaťažuje ho dôkazné bremeno vo vzťahu k tomuto\ntvrdeniu; pri jeho neunesení zostáva iba nepreukázaným tvrdením.\n25. Žalobkyňa ani jej dodávateľ nepredložili relevantné dôkazy o tom, že spoločnosť BCF, s.r.o. reklamné\nslužby uvedené vo faktúrach č. 2014037 a č. 2014038 dodala. Nebolo preukázané, akým spôsobom\nbola reklama zabezpečená zo strany dodávateľa a subdodávateľa. K daňovej kontrole neboli predložené\npodklady, ktoré mali v zmysle napadnutých zmlúv o reklame zabezpečiť žalobkyňa a spoločnosť\nBCF, s.r.o., a to napr. grafické návrhy, dôkazy o tom, akým spôsobom bola zabezpečená výroba\nobjednávateľom schváleného nápisu, podklady pre vyhotovenie reklamy a pod.\n26. Kasačný súd ďalej uvádza, že odpočítanie dane nenastáva „ex lege“, ale je právom platiteľa dane,\nktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou preukázania zákonných podmienok na jeho uplatnenie. Zákon\nč. 222/2004 Z. z. vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak materiálnej,\nako aj formálnej podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na\nzáklade ktorých si uplatňuje odpočet dane, presne odrážajú skutočne realizované plnenia. Faktúra je\nrelevantným dokladom, len ak je nepochybné, že v nej uvedené údaje odrážajú reálne plnenie. To,\nže určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o\núčtovníctve, ešte nemusí byť dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie\ndane z tohto dokladu (m.m. rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 8Sžf/26/2014).\n27. Pre účely § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH je nevyhnutné kumulatívne spojenie všetkých zákonom\ndefinovaných podmienok v ich vzájomnej súvislosti, vrátane preukázania vecného súvisu medzi prijatým\nzdaniteľným plnením a daňovým dokladom, ktorým platiteľ dane deklaruje prijatie zdaniteľného plnenia.\nPre splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočet dane nepostačuje iba predloženie\ndokladov (faktúr) s predpísaným obsahom. Daňové doklady musia jednoznačne preukazovať prijatie\nzdaniteľného plnenia, t. j. skutočnosť, že zdaniteľné plnenie bolo prijaté od platiteľa, ktorý fakturoval\nzdaniteľné plnenie. Pokiaľ nie je preukázané, že by tieto hmotnoprávne podmienky boli splnené,\nnepostačuje na vznik nároku na odpočet dane len samotná existencia samotného dokladu, hoci by\nobsahoval všetky formálne náležitosti.\n28. Kasačný súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 241/07-44, podľa ktorého, zo\nzásady skutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva, že z daňového\nhľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t. j. vzájomná výmena reálnych\nplnení, a teda dodanie tovaru a úhrada za toto poskytnuté plnenie. Ide o ekonomickú podstatu\ndaňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred formou a právnym titulom, na základe ktorého bola\nuskutočnená. Potreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej transakcie sa prejavuje ako súčasť\nzásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu.\n29. Kasačný súd dodáva, že právna otázka rozloženia dôkazného bremena, resp. nutnosti jeho unesenia\nzo strany daňového subjektu, bola obdobne vyriešená i v predchádzajúcich rozhodnutiach Najvyššieho\nsúdu SR, napr. v rozsudku sp. zn. 8Sžf/36/2010 z 28.04.2011, podľa ktorého „Uskutočnenie zdaniteľného\nplnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa\nfaktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako\naj preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými dokladmi, nie sú predpokladom pre odpočítanie\ndane v zmysle zákona o DPH. Existenciu zákonných podmienok pre nárok na odpočet musí preukázať\nplatiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje.“ Rovnako aj v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n2Sžf/52/2010 z 21.09.2011, podľa ktorého „Z dikcie § 49 ods. 2 zákona o DPH jednoznačne vyplývajú\n\npodmienky, za akých si žalobca môže odpočítať DPH, pričom základná podmienka je, aby išlo o\ntovary, ktoré mu naozaj boli dodané konkrétnym platiteľom DPH. Úlohou správcu dane pri posudzovaní\nopodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov\npredložených platiteľom, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad.\nNie je však jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar v skutočnosti prevzal,\nalebo akým spôsobom tento získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú žalobcovo tvrdenie o tom, že\npredmetný tovar bol dodaný spol. J., s.r.o.“\n30. Kasačný súd k veci uvádza, že krajský súd sa vo svojom rozhodnutí nezaoberal skutočným dodaním\nreklamnej služby žalobkyni spoločnosťou BCF, s.r.o., teda spoločnosťou, ktorá bola ako dodávateľ\nuvedená na faktúre alebo jej subdodávateľom spoločnosťou JAKO, s.r.o. Krajský súd sa vo svojom\nrozhodnutí nezaoberal ani splnením podmienok žalobkyne na vznik nároku na odpočet dane z pridanej\nhodnoty podľa § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. Správca\ndane preveroval dodanie reklamných služieb aj v spoločnosti JAKO, s.r.o., avšak ani táto spoločnosť\n(subdodávateľ) so správcom dane nespolupracovala, resp. neumožnila mu preveriť dodanie služieb pre\nspoločnosť BCF, s.r.o. Správcovi dane sa vyhýbal konateľ tejto spoločnosti ako aj jeho ekonómka, a to aj\npo skončení konateľovej práceneschopnosti. Správcovi dane nepredložili žiadne doklady. Kasačný súd\nk veci dodáva, že správca dane nespochybnil, že logo žalobkyne, aj keď neúplné, bolo na pretekárskych\nautomobiloch umiestnené, avšak je spochybnené dodanie reklamnej služby spoločnosťou BCF, s.r.o.\n31. Svoj záver o zrušení napadnutých rozhodnutí správnych orgánov krajský súd založil na odstránení\nrozporov vo výpovedi svedka Y., čo však podľa názoru kasačného súdu nemá žiaden vplyv na splnenie\npodmienok pre uplatnenie odpočtu dane podľa § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona\nč. 222/2004 Z.z. Svedok Y. nie je konateľom ani jednej zo spoločností, ktorá mala zabezpečiť, resp.\ndodať reklamné služby, teda jeho výpoveď nemôže dokázať, že reklamné služby poskytla spoločnosť\nBCF, s.r.o. alebo jej subdodávateľ. Svedok Y. iba šoféroval pretekársky automobil.\n32. Kasačný súd sa nestotožnil ani so záverom krajského súdu, podľa ktorého spoločnosť BCF, s.r.o.\nzabezpečila reklamu loga žalobkyne v takom zmysle, ako je to deklarované na faktúrach a ako to\ndeklaruje zákon o reklame. Na automobiloch bolo uvedené iba logo žalobkyne, a to neúplné, a to podľa\nnázoru kasačného súdu neinformuje o produktoch, ktoré subjekt uvedený na logu poskytuje. Reklama\nspočívala iba v nalepení loga na súťažných automobiloch. Prezentácia výrobkov či služieb žalobkyne\nna pretekoch zistená nebola.\n33. Kasačný súd s ohľadom na uvedené skutočnosti napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec\nmu vrátil na ďalšie konanie v zmysle § 462 ods. 1 S.s.p . Úlohou krajského súdu bude v ďalšom konaní\nvo veci opätovne rozhodnúť v naznačenom smere a svoje rozhodnutie náležite a presvedčivo odôvodniť,\npričom krajský súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania v zmysle § 467 ods. 3\nS.s.p. Právnym názorom kasačného súdu je krajský súd viazaný (§ 469 S.s.p.).\n34. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2S/58/2017", "guid": "f3a1f0a1-00b4-47b6-bb32-ea706b68845d:9d15855d-4b68-4118-8e2a-49fb5ad2132e", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5d4d3e64-638f-42e1-80d5-40666f786b47", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011 z 23. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-23", "citacie_n": 2950, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5d4d3e64-638f-42e1-80d5-40666f786b47"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}], "citovane_v": [{"guid": "75a0a5ab-4c95-4297-b9f6-4f989462294d:1db2759e-beb4-44ed-9d5f-45f1f5b50604", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:8017200819.1", "spisova_znacka": "10Sžfk/33/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžfk/33/2019 z 23. 11. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-11-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:8017200819.1"}]}