{"guid": "457ec124-bdc1-473d-a8df-246723fd67f6:69e2dde2-f478-40cf-88e4-85f876a28ddf", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:8017200781.1", "spisova_znacka": "5Sžfk/22/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžfk/22/2019 z 10. 9. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 10. septembra 2020, sp. zn. 5Sžfk/22/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:8017200781.1", "identifikacne_cislo": "8017200781", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Petra Príbelská, PhD.", "datum_vydania": "2020-09-10", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-1", "nazov": "§ 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-51"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-3", "nazov": "§ 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-6", "nazov": "§ 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-1", "nazov": "§ 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-2", "nazov": "§ 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-19", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-51", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-3", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-24"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/69e2dde2-f478-40cf-88e4-85f876a28ddf", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:8017200781.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:8017200781.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:8017200781.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžfk/22/2019\n8017200781\n10. 09. 2020\nJUDr. Petra Príbelská\nECLI:SK:NSSR:2020:8017200781.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Milana Moravu a JUDr. Jany Zemkovej, PhD., v právnej veci žalobcu\n(sťažovateľa): H. P., F., zastúpeného JUDr. Eugenom Kostovčíkom, advokátom so sídlom Gelnická 33,\nKošice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1343479/2017 z 21. septembra 2017, o kasačnej\nsťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 3S/56/2017-44 z 13. decembra 2018,\ntakto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 3S/56/2017-44 z 13.\ndecembra 2018 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. 1343479/2017 z 21. septembra 2017 z r\nu š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\nSťažovateľovi proti žalovanému\nsúde a kasačnom súde.\n\npriznáva\n\nnárok na úplnú náhradu trov konania na krajskom\n\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č.k. 3S/56/2017-44 z 13.12.2018 podľa\n§ 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu žalobcu,\nktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1343479/2017 z 21.09.2017,\nktorým bolo podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „Daňový poriadok“) potvrdené rozhodnutie Daňového úradu\nPrešov č. 104522881/2016 z 21.12.2016, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku\nvyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 3 717,50 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie\nmarec 2013. Krajský súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal, žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP\na žalovanému podľa § 168 SSP.\n2. V odôvodnení rozsudku krajský súd k tvrdeniu žalobcu, že protokol o výsledku daňovej kontroly iného\ndaňového subjektu bol jediným dôkazom pre vyvodenie záverov v neprospech žalobcu, konštatoval, že\nz obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správca dane vykonal ústne pojednávanie s konateľom\nspoločnosti REPASE, s.r.o., právnym nástupcom PULZE, s.r.o., teda dodávateľa žalobcu, z ktorého\nspísal zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 104080826/2016 z 11.10.2016. Správca dane po vykonaní\ndaňovej kontroly za zdaňovacie obdobie január - jún 2013 u daňového subjektu PULZE, s.r.o. vypracoval\nprotokol zo 06.08.2014. Výsledky zistení uvedených v predmetnom protokole správca dane použil\nv zmysle § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz pri kontrole DPH u žalobcu. Správca dane\nnespochybnil nákup tovaru ako taký, ale na základe získaných dôkazov spochybnil nákup tovaru od\nspoločnosti PULZE, s.r.o. a následne neuznal nárok na odpočítanie dane z dokladov vystavených touto\nspoločnosťou.\n\n3. Za nedôvodnú považoval krajský súd aj námietku žalobcu, že postupom správcu dane bola\nobmedzená zásada bezprostrednosti dokazovania, priama účasť žalobcu na vykonaných dôkazných\núkonoch, čím malo dôjsť k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy.\nKrajský súd konštatoval, že počas daňovej kontroly správca dane neobmedzil daňový subjekt na jeho\nprávach. Umožnil žalobcovi vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam,\nspôsobu ich zistenia tak, ako to ukladá Daňový poriadok. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa k protokolu\no výsledku daňovej kontroly, túto možnosť však nevyužil, preto je nedôvodná námietka, že bol ukrátený\nna svojich zákonných právach. V tejto súvislosti krajský súd poukázal na právny názor Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky vyslovený v uznesení sp.zn. 1Sžr/38/2011 z 08.11.2011.\n4. Námietku, že správca dane rozšíril dôkazné bremeno na žalobcu, považoval krajský súd taktiež\nza nedôvodnú. Uviedol, že žalobca je povinný preukázať a správca dane je oprávnený preveriť\nkým a ako sa plnenie uskutočnilo. Žalobca nepreukázal, že k dodaniu tovaru zo strany konkrétneho\ndodávateľa došlo, preto správca dane nepriznal daňovému subjektu právo na odpočítanie dane z týchto\nzdaniteľných obchodov. Naopak správca dane dokázal, že zo strany dodávateľa išlo len o formálne\nvystavenie faktúr bez reálneho dodania tovaru. Keďže dodávateľ nedodal tovar, nevznikla mu ani daňová\npovinnosť, a preto žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane. Povinnosťou žalobcu bolo predložiť\ndôkazy preukazujúce oprávnenosť jeho nároku na odpočítanie. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na\nodpočítanie dane z dodávateľských faktúr, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli\nreálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre, čo sa vzhľadom na zistené skutočnosti\nnestalo.\n5. Krajský súd zdôraznil dôkazné bremeno daňového subjektu a hmotnoprávnu povahu podmienok\nuvedených v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. Uviedol, že z judikatúry Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky vyplýva, že pri posudzovaní nároku na odpočet DPH musí mať skutočný\nstav prednosť pred stavom formálne právnym. Podľa krajského súdu správca dane šetrením zistil\ntaké objektívne skutočnosti, na základe ktorých mal dôvodnú pochybnosť o reálnom uskutočnení\ndeklarovaných plnení, a tieto žalobca neodstránil. Žalobca bol oboznamovaný s výsledkami šetrenia\na zisťovania, avšak nepredložil také dôkazné prostriedky preukazujúce skutočné naplnenie zákonných\npodmienok uvedených v § 49 zákona č. 222/2004 Z.z. Bolo potrebné, aby sám žalobca preukázal,\nže vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej\nzodpovednosti za dosahovanie účelov jeho hospodárskej činnosti a aby zabránil tomu, že sa ocitne v\ndôkaznej núdzi. Vzhľadom na okolnosti tohto prípadu neobstojí žalobcovo jednoduché spoliehanie sa\nna zásadu neutrality dane a tvrdenie o nemožnosti ovplyvniť dodržiavanie administratívnych povinností\na zákonných postupov zo strany daňových subjektov zúčastnených v obchodnom vzťahu. Správca\ndane dostatočne vyčerpal svoje dôkazné bremeno, keď preveril všetky možné skutočnosti týkajúce sa\npredmetných faktúr.\n6. Ďalej krajský súd poukázal na zásadu voľného hodnotenia dôkazov v daňovom konaní a tiež\nuviedol, že dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov\npredkladaných daňovým subjektom. Zároveň krajský súd zdôraznil, že ak daňový subjekt, na ktorom\nleží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane\nuznaný (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Sžf/4/2009 z 23.06.2010 v spojení\ns rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011). V tejto\nsúvislosti dal krajský súd do pozornosti aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.\n5Sžf/66/2016 z 31.05.2018.\n7. Záverom poukázal krajský súd aj na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok\nz 21.01.2009 vo veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok z 19.04.1994 vo veci Van de Hurk proti\nHolandsku) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach vedených pod sp.zn. III. ÚS\n209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 260/06), podľa ktorých nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na\nkaždú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia\nna zásadnú a relevantnú námietku. Podľa krajského súdu sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí\nvysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane,\nktorý dostatočne a v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav, tento správne právne posúdil, rozhodnutie\nnáležite odôvodnil a uviedol akými úvahami bol vedený pri hodnotení vykonaných dôkazov.\n\n8. Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonom stanovenej lehote kasačnú sťažnosť žalobca z\ndôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f/ a h/ SSP a navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok krajského\nsúdu zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zruší a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie.\n9. Žalobca namietal, že krajský súd porušil jeho právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Krajský súd\nv plnom rozsahu prevzal závery preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, čo do skutkových zistení,\nako aj právneho posúdenia, pričom vlastnému právnemu odôvodneniu záverov venuje pozornosť v\nminimálnom rozsahu. S argumentáciou žalobcu sa vysporiadal len formálne bez toho, aby prezentoval\nvlastné závery ako výsledok konfrontácie záverov žalovaného a námietok žalobcu a predstavil\nich zákonne konformným spôsobom. Písomné vyhotovenie rozhodnutia krajského súdu neobsahuje\nzásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre jeho rozhodnutie. Požiadavky na presvedčivosť\nodôvodnenia rozsudku vyplývajúce z § 139 ods. 2 SSP nemôžu byť naplnené jednostrannou obhajobou\nzáverov správnych orgánov.\n10. Krajský súd nesúhlasil s tým, že protokol z daňovej kontroly u daňového subjektu PULZE, s. r. o. bol\njediným dôkazom v neprospech žalobcu, no nikde neuviedol, ktorý ďalší dôkaz bol ešte v neprospech\nžalobcu. Žalobca namietal, že zásada úzkej súčinnosti vyplývajúca z § 3 ods. 2 Daňového poriadku nie\nje naplnená tým, ako uvádza krajský súd, že žalobca mal možnosť vyjadriť sa k protokolu o výsledku\ndaňovej kontroly.\n11. Podľa žalobcu bola jednou zo zásadných žalobných námietok, na ktorú bolo potrebné dať podrobnú\nodpoveď, námietka, že správca dane pričítal žalobcovi existenciu dôkaznej núdze ohľadne skutočností,\nktoré netvorili jeho dôkazné bremeno. Žalobca poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej\nÚnie (ďalej len „Súdny dvor“) vo veci C-354/03 Optigen Ltd. Namietal, že ak dôkazné bremeno z\nprijatých plnení od spoločnosti ADEXO, s.r.o. nesplnila spoločnosť PULZE, s.r.o., potom sa toto plnenie\nmusí posúdiť samostatne. Ak spoločnosť PULZE, s.r.o. neuniesla dôkazné bremeno k preukázaniu\nodpočítania dane z faktúr od dodávateľa ADEXO, s.r.o., nie je možné toto zistenie mechanicky aplikovať\ndo obchodného vzťahu medzi žalobcom a jeho dodávateľom PULZE, s.r.o. formou záveru, že ak nedošlo\nk dodaniu tovaru od spoločnosti ADEXO, s.r.o. pre spoločnosť PULZE, s.r.o., nemohlo dôjsť k dodaniu\ntoho istého tovaru od spoločnosti PULZE, s.r.o. žalobcovi. Žalobca poukázal aj na rozsudok Súdneho\ndvora v spojených veciach C 80/11 a C 124/11 Mahagébenkft a Péter Dávid a namietal, že dôsledné\nskúmanie reálnosti obchodov pre odpočet DPH v súvislosti s bojom proti daňovým podvodom nie je\nmožné založiť na systéme zodpovednosti bez zavinenia, ktorý prekračuje rozsah nevyhnutný na ochranu\npráv verejných financií. Ak je daňová povinnosť v spoločnosti PULZE, s.r.o. nevymožiteľná, dôsledky\njej podvodného konania nie je možné prenášať na tých, ktorí sa podvodov nezúčastnili a dane riadne\nplatia. S uvedeným sa krajský súd podľa žalobcu nevysporiadal.\n12. K rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8Sžf/9/2012 žalobca uviedol, že skutkový\nstav, z ktorého tento rozsudok vychádzal bol zásadne odlišný od skutkového stavu vo veci žalobcu. Vo\nveci žalobcu konateľ spoločnosti PULZE, s.r.o. potvrdil dodanie tovaru a popísal priebeh obchodov. Ak\nsprávca dane bez akéhokoľvek racionálneho zdôvodnenia pripúšťa, že za daného stavu mal žalobca\noznačiť skutočného dodávateľa, ktorý by identické plnenie mohol dodať bez faktúry a zaplatenia, potom\nje jeho rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť.\n13. Podľa krajského súdu správca dane zistil objektívne skutočnosti, na základe ktorých mal dôvodnú\npochybnosť o reálnom uskutočnení deklarovaných plnení, a tieto žalobca neodstránil. Objektívne\nzistenou skutočnosťou bolo to, že v spoločnosti ADEXO, s.r.o. nebolo možné preveriť požadované\nskutočnosti, čo znamená, že nebolo možné ani zistiť, či k plneniu došlo alebo nedošlo. Stav veci\nzistený v daňovom konaní, z ktorého mali rozhodnutia správnych orgánov vychádzať bol teda taký, že\nv spoločnosti ADEXO, s.r.o. nebolo možné plnenie preveriť a spoločnosť PULZE, s.r.o svoje dôkazné\nbremeno neuniesla, a nie taký, že k dodaniu tovaru od spoločnosti ADEXO, s.r.o pre daňový subjekt\nPULZE, s.r.o. nedošlo. Žalobca v tejto súvislosti s odkazom na judikatúru Najvyššieho správneho\nsúdu Českej republiky poukázal na to, že ak neuniesol dodávateľ žalobcu svoje dôkazné bremeno a\nnepreukázal konkrétne skutočnosti vo vzťahu k svojmu subdodávateľovi, nie je možné vylúčiť, aby v\nsamostatnom konaní voči žalobcovi táto skutočnosť preukázaná bola. Žalobcovi nie je zrejmé a krajský\nsúd to nikde neuviedol, ako žalobca mohol odstrániť pochybnosti, na ktorých odstránenie nemal žiadny\ndosah.\n\n14. Krajský súd poukázal na rozumné opatrenia a starostlivosť, ktorú mal žalobca pri výkone\npodnikateľskej činnosti vynaložiť, aby zabránil tomu, že sa ocitne v dôkaznej núdzi, a súčasne uviedol,\nže zo strany dodávateľa išlo len o formálne vystavenie faktúr bez reálneho dodania tovaru, čo znamená,\nže išlo o daňový podvod a žalobca bol priamym a vedomým účastníkom daňového podvodu. Za danej\nsituácie vystáva otázka, aké všetky rozumné opatrenia a starostlivosť mal žalobca prijať a aké dôkazy\no uskutočnení (fiktívneho) obchodu mal získavať. Z uvedeného je podľa žalobcu zrejmé, že rozsudok\nkrajského súdu je založený na protirečivých záveroch, ktoré popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky\na takýto rozsudok je arbitrárny.\n15. Žalobca ďalej namietal, že správne orgány nepostupovali v zmysle § 3 ods. 3 Daňového poriadku,\nnezhodnotili všetky dôkazy a neprihliadli na všetko, čo vyšlo najavo. Konateľ spoločnosti PULZE, s.r.o.\npotvrdil dodanie tovaru a popísal priebeh obchodov. Zároveň poukázal na to, že medzi faktúrami za\nnákup tovaru od dodávateľa PULZE, s.r.o., dodacími listami, platbami, skladovou evidenciou žalobcu\nje vecná, časová a cenová súvislosť a ak tieto doklady a dôkazy sú súčasťou uceleného, logicky\npreviazaného reťazca dôkazov, nebol dôvod pochybovať o ich správnosti a hodnovernosti. Z rozhodnutí\nsprávnych orgánov nie je zrejmé, čo žalobca zanedbal. Krajský súd sa s uvedeným zásadným tvrdením\nžalobcu vysporiadal len formálne a ani z rozsudku nevyplýva akými dokladmi a dôkazmi mal žalobca\ndisponovať, resp. čo zanedbal.\n16. Podľa žalobcu v odkaze krajského súdu na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp.zn. 5Sžf/66/2016 absentuje čo aj minimálna miera racionality a konzistencie skutkovej a právnej\nargumentácie, nakoľko ťažiskové námietky v žalobe boli formulované úplne jednoznačne a boli založené\nnajmä na tom, že žalobca znášal dôkazné bremeno len ku skutočnostiam, ktoré sám tvrdil, že nie je\nmožné dôkazné bremeno na ťarchu žalobcu vykladať extenzívne a zaťažiť ho preukázaním skutočností,\nktoré svojou účasťou nezabezpečoval, že každé plnenie sa musí posudzovať samostatne, a ak neuniesol\ndodávateľ žalobcu svoje dôkazné bremeno vo vzťahu k svojmu subdodávateľovi, nie je možné vylúčiť,\naby v samostatnom konaní voči žalobcovi, táto skutočnosť preukázaná bola a že správca dane pričítal\nžalobcovi existenciu dôkaznej núdze ohľadne skutočností, ktoré netvorili jeho dôkazné bremeno.\n17. Žalobca ďalej namietal, že ak správne orgány nespochybňujú existenciu tovaru a pripúšťajú,\nže identický tovar mohol dodať bez faktúry a zaplatenia iný dodávateľ, potom tieto rozhodnutia sú\nnepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Krajský súd sa uvedenou ťažiskovou námietkou žalobcu\nvôbec nezaoberal.\n18. Podľa žalobcu sa krajský súd zároveň odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu.\nŽalobca v žalobe poukazoval na širokú škálu judikatúry vrátane judikatúry kasačného súdu, na ktorú\nvšak krajský súd v žiadnej časti svojho rozhodnutia nereflektoval a nijako sa s ňou nevysporiadal. Išlo\npritom o judikatúru, ktorá v značnej miere podporovala argumentáciu žalobcu súvisiacu s jeho dôkaznou\npovinnosťou ako aj to, že dôkazy majúce pôvod v inom konaní, nemôžu byť rozhodujúcimi dôkazmi,\nna ktorých správca dane prioritne založí svoje rozhodnutie. Podľa žalobcu, ak krajský súd nepovažoval\nprezentovanú a citovanú judikatúru za právne a odborne relevantnú, mal uviesť dôvody, ktoré ho k\ntakémuto záveru viedli. Krajský súd v rozpore s § 139 ods. 3 SSP odklon od ustálenej rozhodovacej\npraxe nijako neodôvodnil.\n19. Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Sžf/10/2012 z\n28.11.2012, z ktorého vyplýva, že „dôkazné bremeno, ktoré znáša daňový subjekt je jasne limitované\nustanovením § 24 ods. 1 Daňového poriadku, ktoré však v záujme zachovania ústavne konformného\nvýkladu tohto ustanovenia nie je možné vykladať extenzívne na ťarchu daňového subjektu a zaťažiť\nho preukázaním skutočností, ktoré svojou účasťou nezabezpečoval.“ Žalobca poukázal aj na rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Sžf 1/2011 z 15.03.2011, podľa ktorého dôkazné\nbremeno daňového subjektu nie je absolútne a skutočnosti vymedzené v § 49 ods. 2 písm. a/ a v §\n51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Z uvedených\nustanovení nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a\ndodávateľových subdodávateľov. Správca dane tak pričítal žalobcovi existenciu dôkaznej núdze ohľadne\nskutočností, ktoré netvorili jeho dôkazné bremeno.\n\n20. Obdobné závery podľa žalobcu vyplývajú aj z iných rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (napr. sp.zn. 3 Sžf/1/2010 z 19.08.2010, 4 Sžf 16/2010 z 18.11.2010, 3 Sžf 44/2011 z\n11.09.2012, 5 Sžf 3/2012 z 29.10.2012, 6 Sžf 10/2012 z 28.11.2012, 8 Sžf 9/2013 z 20.02.2014).\n21. Podľa žalobcu krajský súd identickú otázku, ktorá už bola právoplatne vyriešená uvedenými\nrozsudkami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky riešil podstatne odlišným spôsobom bez toho,\naby sa argumentačne vyrovnal s týmito rozsudkami. Postup všeobecného súdu, ktorý aplikuje určité\nustanovenie zákona bez relevantných dôvodov v rozpore s konštantnou rozhodovacou praxou treba\npovažovať za postup arbitrárny a v rozpore s princípom právnej istoty.\n22. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalobcu navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť\nzamietol ako nedôvodnú. Podľa žalovaného žalobca okrem dôvodov, ktoré smerujú proti odôvodneniu\nrozsudku, opakuje dôvody uvedené v žalobe, pričom žalovaný sa k nim vyjadril vo vyjadrení zo\n14.03.2018 a na tomto vyjadrení trvá. K dôvodom sťažnosti smerujúcim k odôvodneniu rozsudku\nkrajského súdu žalovaný uviedol, že nie je v jeho kompetencii sa k nim vyjadrovať.\n23. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd“) ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 <aspi://\nmodule='ASPI'&link='99/1963%20Zb.%252310'&ucin-k-dni='30.12.9999'> SSP) preskúmal napadnutý\nrozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v kasačnej sťažnosti (453 ods. 1 a 2 SSP)\na po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu je dôvodná. Kasačný súd rozhodol\no kasačnej sťažnosti bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP). Miesto a čas verejného vyhlásenia\nrozsudku bol zverejnený na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky v lehote najmenej piatich dní pred jeho vyhlásením (§ 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods.\n1 SSP).\n24. Predmetom kasačného konania bol rozsudok, ktorým krajský súd zamietol žalobu, ktorou sa\nžalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1343479/2017 z 21.09.2017,\nktorým bolo podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Prešov č.\n104522881/2016 z 21.12.2016, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil\nžalobcovi rozdiel dane v sume 3 717,50 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2013.\n25. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu\nzameranú na zistenie a preverenie skutočností rozhodujúcich pre správne určenie DPH za zdaňovacie\nobdobie január 2013 až december 2013. V zdaňovacom období marec 2013 si žalobca uplatnil\nodpočítanie dane z dodávateľských faktúr od spoločnosti PULZE s.r.o., a to z faktúry č. 2013081 z\n11.03.2013 v celkovej sume 4 062,- €, z faktúry č. 2013082 zo 14.03.2013 v celkovej sume 2 264,40 €, z\nfaktúry č. 2013083 z 15.03.2013 v celkovej sume 5 589,- €, z faktúry č. 2013084 z 18.03.2013 v celkovej\nsume 1 620,- €, z faktúry č. 2013087 z 22.03.2013 v celkovej sume 3 372,- €, z faktúry č. 2013088 z\n25.03.2013 v celkovej sume 2 802,- € a z faktúry č. 2013090 z 28.03.2013 v celkovej sume 2 595,60 €.\n26. Z obsahu administratívneho spisu (zápisnica o ústnom pojednávaní z 03.12.2015) vyplýva, že\nžalobca odovzdal správcovi dane doklady za obdobie január - december 2013 a to: evidenciu DPH\n+ daňové priznania, daňové priznanie k DPFO za rok 2013, výkaz o príjmoch a výdavkoch, výkaz\no majetku a záväzkoch, inventúrny súpis dlhodobého majetku, daňové odpisy dlhodobého majetku,\nevidencia tržieb ERP - 7 ks, knihu pohľadávok, odberateľské faktúry č. 0012013-200213, peňažný\ndenník, pokladničnú knihu, bankové výpisy, evidenciu dodávateľských faktúr, dodávateľské faktúry\n- tuzemsko (interné číslo dokladu DF13001-13288), dodávateľské faktúry - zahraničie (interné číslo\ndokladu ZF 13/001 - ZF 13/120), príjmové pokladničné doklady č. P001-P186, výdavkové pokladničné\ndoklady č. V001-V359, zmluvy o prenájme nehnuteľností 15 ks. Zároveň spolu s odvolaním proti\nprvostupňovému rozhodnutiu predložil osobitne za zdaňovacie obdobie marec 2013 dodacie listy od\nspoločnosti PULZE s.r.o. a prevodky medzi skladmi.\n27. Správca dane použil ako dôkaz podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku protokol z daňovej kontroly\nspoločnosti PULZE s.r.o. za zdaňovacie obdobia január 2013 až jún 2013 č. 9712402/5/3763810/2014\nzo 06.08.2014. Z protokolu zo 06.08.2014 vyplýva, že PULZE s.r.o. nakupovala tovar od spoločnosti\nADEXO, s. r. o. Z odpovede na dožiadanie vyplynulo, že ADEXO, s. r. o. so správcom dane\nnespolupracuje, na adrese sídla nie je označené sídlo spoločnosti a spoločnosť na tejto adrese nesídli,\nvšetky písomnosti zasielané na adresu sa vracajú s poznámkou „adresát neznámy“. Keďže v spoločnosti\n\nADEXO, s. r. o. nebolo možné preveriť požadované skutočnosti, správca dane vyzval PULZE s.r.o. na\npredloženie dôkazov.\n28. Dňa 28.05.2014 bola PULZE s.r.o. vymazaná z obchodného registra v dôsledku zlúčenia,\nprávnym nástupcom sa stala spoločnosť REPASE s.r.o. Dňa 04.06.2014 správca dane vykonal ústne\npojednávanie s bývalým konateľom PULZE s.r.o. P. P., ktorý uviedol, že zmluva so spoločnosťou ADEXO,\ns. r. o. bola urobená osobne s konateľom tejto spoločnosti, meno však nevie, ale je uvedené na zmluve.\nDopravu tovaru zabezpečovala spoločnosť ADEXO, s. r. o. do skladovacích priestorov vo Svite na ul.\nQ., číslo nevie. Išlo o priestory, ktoré mala spoločnosť PULZE s.r.o. prenajaté, ale nevie, s kým bola táto\nnájomná zmluva uzavretá, len si pamätá, že nájomné bolo 600,- € mesačne. Tovar skladal kamarát H.\nP., ktorý tam bol v autoservise.\n29. Preverením účtovných dokladov - výdavkové pokladničné doklady, dodávateľské faktúry správca\ndane zistil, že spoločnosť PULZE s.r.o. vo svojom účtovníctve za zdaňovacie obdobie január 2013 až\njún 2013 neeviduje žiadne účtovné doklady za prenájom skladovacích priestorov. Miestnym zisťovaním\nsprávca dane zistil, že na ul. Q. sa nenachádza žiaden autoservis, v ktorom by mohol pracovať H. P.,\nktorý mal pomáhať pri vykladaní tovaru, a ktorý by susedil so skladovacími priestormi tak, ako to uviedol\nP. P. (úradný záznam z 18.06.2014).\n30. Správca dane vo vzťahu k daňovej kontrole u spoločnosti PULZE s.r.o. uzavrel, že keďže PULZE\ns.r.o. nepredložila žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali oprávnenosť vzniku práva na odpočítanie dane\nokrem iných aj z faktúr od spoločnosti ADEXO, s. r. o., nesplnila si dôkaznú povinnosť, nepreukázala,\nže došlo k dodaniu tovaru tak, ako je to uvedené na faktúrach od spoločnosti ADEXO, s. r. o., preto jej\nnevzniklo právo na odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti ADEXO, s. r. o.\n31. Počas daňovej kontroly u žalobcu správca dane zaslal spoločnosti REPASE s.r.o. výzvu na\npredloženie účtovných dokladov a písomností daňového subjektu PULZE s.r.o. za zdaňovacie obdobie\njanuár až december 2013 (výzva z 09.06.2016). Doklady v lehote určenej vo výzve neboli predložené.\nSprávca dane vykonal po opakovanom predvolaní a predvedení dňa 11.10.2016 ústne pojednávanie\ns P. C. (konateľ REPASE s.r.o. od 28.05.2013), ktorý uviedol, že nevie, či spoločnosť PULZE s.r.o.\nobchodovala so žalobcom, nevie, či došlo k dodaniu fakturovaného tovaru, nadobúdacie doklady nemá,\nnevie, či bola DPH priznaná a odvedená. Ďalej sa vyjadril, že o zlúčení nevedel, túto skutočnosť sa\ndozvedel od majiteľa spoločnosti PULZE s.r.o. p. P., k preberaniu dokladov nedošlo a opísal postup,\nakým malo dôjsť k zlúčeniu spoločností PULZE s.r.o. a REPASE s.r.o. a že chcel spoločnosť prepísať\nna niekoho iného, keď zistil, že sú v spoločnosti REPASE s.r.o. problémy. Notárka im pomohla vypísať\npapiere a tie následne odovzdali p. J., po čase sa dozvedeli, že spoločnosti REPASE s.r.o. a PULZE\ns.r.o. boli zlúčené.\n32. O výsledku daňovej kontroly u žalobcu za zdaňovacie obdobia január 2013 až apríl 2013 bol\nvyhotovený protokol č. 104293546/2016 z 09.11.2016, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k\nzisteniam uvedeným v protokole doručený žalobcovi dňa 18.11.2016.\n33. Na základe výsledkov protokolu bolo vydané prvostupňové rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane\nv sume 3 717,50 € za zdaňovacie obdobie marec 2013. Správca dane na základe vyššie uvedených\nskutočností konštatoval, že keďže nedošlo k dodaniu tovaru od spoločnosti ADEXO, s. r. o. pre daňový\nsubjekt PULZE s.r.o., nemohlo dôjsť k dodaniu toho istého tovaru od spoločnosti PULZE s.r.o. pre\nžalobcu. Tým, že nedošlo k dodaniu tovaru od spoločnosti PULZE s.r.o., nedošlo u tejto spoločnosti k\nvzniku daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z. a tým žalobcovi nevzniklo\nprávo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z.\n34. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že zo spisového materiálu vyplýva, že k dodaniu\ntovaru od PULZE s.r.o. nedošlo. Zo získaných dôkazov vyplýva, že išlo len o formálne vystavenie\nfaktúr zo strany dodávateľa. Keďže dodávateľ nedodal tovary, nevznikla mu daňová povinnosť, a preto\nžalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane. Na tomto závere podľa žalovaného nemení nič ani fakt,\nže žalobca spolupracoval s finančnou správou a odovzdal všetky doklady potrebné k daňovej kontrole. K\nnámietke žalobcu, že ak by tovar nenakúpil, nepredal cez ERP, tak tržba by bola oveľa nižšia, a z danej\ntržby riadne zaplatil DPH, ako aj k predloženým dodacím listom od PULZE s.r.o. ako aj k prevodkám\nmedzi jeho skladmi, žalovaný uviedol, že správca dane nespochybnil, že žalobca predmetný tovar\n\nnakúpil a ani, že ho následne nepredal. Spochybnil však nákup tovaru od vyššie uvedeného dodávateľa,\na preto mu nevzniklo právo na odpočítanie dane. Na závere správcu dane nič nemení ani skutočnosť, že\nz tržby riadne zaplatil DPH. Dodacie listy a prevodky medzi skladmi nie sú dôkazmi o tom, že k dodaniu\ntovaru od konkrétneho dodávateľa skutočne došlo.\n35. Kasačný súd poukazuje na to, že rozhodnutiu o predmete konania v tejto veci predchádza\nrozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Sžfk/22/2019 z 26.05.2020 v obdobnej veci\ntých istých účastníkov konania, kedy správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane na dani z pridanej\nhodnoty za zdaňovacie obdobie január 2013 na podklade toho istého protokolu z daňovej kontroly č.\n104293546/2016 z 09.11.2016.\n36. Podľa § 464 ods. 1 SSP ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už\nbola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už\nlen na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie.\n37. V zmysle § 464 ods. 1 SSP poukazuje Najvyšší súd Slovenskej republiky na svoj skorší rozsudok v\nobdobnej veci tých istých účastníkov konania sp.zn. 1Sžfk/22/2019 z 26.05.2020, v ktorého odôvodnení\nsa uvádza:\n„29. Sťažovateľ kasačnou sťažnosťou napadol rozsudok krajského súdu, ktorým bola žaloba zamietnutá.\nV kasačnej sťažnosti označil ako dôvody kasačnej sťažnosti nesprávny procesný postup krajského súdu,\nktorý mal za následok znemožnenie účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v\ntakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a odklon od ustálenej rozhodovacej praxe\nkasačného súdu, a to najmä vo vzťahu k miere zaťaženia sťažovateľa dôkazným bremenom v daňovom\nkonaní a jednostrannému hodnoteniu dôkazov.\n30. Základnou úlohou správneho súdnictva je poskytnutie súdnej ochrany v medziach vymedzených\nv ústave Slovenskej republiky. Aj keď sťažovateľ neoznačil osobitne ako dôvod kasačnej sťažnosti\nnesprávne právne posúdenie veci krajským súdom, kasačný súd konštatuje, že tento možno vyvodiť\nz obsahu kasačnej sťažnosti v spojení so sťažnostným bodom, ktorým sťažovateľ žiadal zmenu\nrozhodnutia krajského súdu a zrušenie napadnutého rozhodnutia. Sporným medzi účastníkmi bol výklad\nniektorých ustanovení zák. č. 222/2004 Z.z. a Daňového poriadku ako aj to, či sťažovateľovi vznikol\nnárok na uplatnenie odpočítania dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2013 pri ním\ntvrdenej dodávke tovaru od dodávateľa PULZE, s.r.o.\nPodľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku v znení relevantnom pre preskúmavanú vec správca dane hodnotí\ndôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom\nprihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.\nPodľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku v cit. znení pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe\ndaní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre\nzistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti\nuskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú\nrealitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého\ndaňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.\nPodľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku v cit. znení daňový subjekt preukazuje\na) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v\ndaňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2)\nb) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo\ndaňového konania,\nc) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\nPodľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti\nnevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi\ndaňových subjektov.\nPodľa § 19 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. v citovanom znení daňová povinnosť vzniká dňom dodania\ntovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.\nPri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania,\nak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri\ndodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania\n\nstavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c/ je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru\nnájomcovi.\nPodľa § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. v cit. znení právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká\nplatiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\nPodľa § 49 ods. 2 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z.z. v cit. znení platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je\npovinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou\npodľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v\ntuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.\nPodľa § 51 ods. 1 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z.z. v cit. znení právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže\nplatiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú\npodľa § 71.\n42. Kasačný súd považuje za potrebné uviesť, že vo vzťahu k žalobným námietkam sťažovateľa, nie je\nnapadnutý rozsudok krajského súdu dostatočne odôvodnený a vykazuje prvky arbitrárnosti, tak ako to\nnamieta sťažovateľ v kasačnej sťažnosti, avšak vzhľadom na obsah sťažnostných bodov, má kasačný\nsúd za to, že by nebolo účelné a hospodárne zrušiť napadnutý rozsudok krajského súdu, ale je potrebné\npristúpiť priamo k zrušeniu napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré neposkytuje dostatočný podklad\nna vyvodenie záveru o tom, že sťažovateľovi nevzniklo právo na odpočítanie dane. Kasačný súd sa\npreto neobmedzil na závery týkajúce sa nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu resp.\njeho odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, ale pristúpi k dôvodom, pre ktoré je\npotrebné zrušiť napadnuté rozhodnutie a zohľadniť námietky, ktoré nedostatočne a zároveň nesprávne\nvyhodnotil krajský súd, keď žalobu zamietol. Podľa kasačného súdu nemožno súhlasiť so záverom\nkrajského súdu, že sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami a správca\ndane dostatočne a v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav, tento správne právne posúdil, rozhodnutie\nnáležite odôvodnil a uviedol akými úvahami bol vedený pri hodnotení vykonaných dôkazov.\n43. Podľa názoru kasačného súdu napadnuté rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného\nskutkového stavu a je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Pokiaľ teda sťažovateľ namietal, že\nsprávne orgány nepostupovali v zmysle § 3 ods. 3 Daňového poriadku, nezhodnotili všetky dôkazy a\nneprihliadli na všetko, čo vyšlo najavo, kasačný súd vyhodnotil túto námietku za dôvodnú. Kasačný súd\nmá za to, že z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, ako sa žalovaný resp. správca dane (a či vôbec)\nvysporiadal s dôkazmi predloženými sťažovateľom a obmedzil sa len na záver vyplývajúci zo vzťahu\nsubdodávateľa a dodávateľa sťažovateľa.\n44. Protokol z 06.08.2014 z daňovej kontroly u daňového subjektu PULZE, s.r.o. bol pre správcu dane\na žalovaného ťažiskovým dôkazom vo veci, pričom v napadnutom rozhodnutí je vzťahu subdodávateľa\na dodávateľa venovaná značná pozornosť, bez toho, aby bola pozornosť zameraná na preukazovanie\nsporného zdaniteľného obchodu medzi dodávateľom PULZE, s.r.o. a sťažovateľom a na dôkazy, ktoré\nboli v tomto smere predkladané sťažovateľom. Ako správne poukázal sťažovateľ, ak spoločnosť PULZE,\ns.r.o. neuniesla dôkazné bremeno k preukázaniu odpočítania dane z faktúr od dodávateľa ADEXO,\ns.r.o. nie je možné toto zistenie mechanicky aplikovať do obchodného vzťahu medzi sťažovateľom\na jeho dodávateľom PULZE, s.r.o. formou finálneho záveru, že ak nedošlo k dodaniu tovaru od\nspoločnosti ADEXO, s.r.o. pre spoločnosť PULZE, s.r.o., nemohlo dôjsť k dodaniu toho istého tovaru\nod spoločnosti PULZE, s.r.o. sťažovateľovi, ale je potrebné vyhodnocovať vzťah PULZE, s.r.o. a\nsťažovateľa samostatne.\n45. Kasačný súd zároveň dodáva, že ak neuniesol dodávateľ sťažovateľa svoje dôkazné bremeno a\nnepreukázal konkrétne skutočnosti vo vzťahu k svojmu subdodávateľovi, nie je možné vylúčiť, aby v\nsamostatnom konaní voči sťažovateľovi, táto skutočnosť preukázaná bola. Z napadnutého rozhodnutia\nnemožno vyvodiť, aké dokazovanie bolo vykonané vo vzťahu ku konkrétnym zdaniteľným obchodom\ndodávateľa a sťažovateľa a ako bolo vyhodnotené, ani prečo považoval žalovaný (ani správca dane)\nsťažovateľom predložené dôkazy o dodaní tovaru od PULZE, s.r.o. za nedostatočné na preukázanie\nnároku na odpočítanie dane.\n46. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti ďalej poukazoval na dôkazné bremeno daňového subjektu v\ndaňovom konaní. Kasačný súd sa stotožňuje so závermi daňových orgánov, že pokiaľ daňový subjekt\npožaduje od štátu vrátenie nadmerného odpočtu, je jeho zákonnou povinnosťou preukázať, že má na\nvrátenie dane právny nárok. Následne je správca dane oprávnený a zároveň aj povinný s využitím\n\ninštitútu daňovej kontroly a iných procesných postupov zisťovať a preverovať základ dane alebo iné\nskutočnosti pre správne určenie dane alebo nároku na uplatnené vrátenie nadmerného odpočtu. Ak\nsprávca dane vykonaným preverovaním preukázateľne spochybní deklarovaný zdaniteľný obchod, je\nna daňovom subjekte, aby túto pochybnosť odstránil, inak nie je možné priznať nárok na vrátenie\ndane. V danej veci však bolo napadnuté rozhodnutie vydané len na základe spochybnenia dodania\ntovaru subdodávateľom dodávateľovi a na tom základe žalovaný (a rovnako správca dane) konštatoval,\nže nemohlo dôjsť k dodaniu tovaru od PULZE, s.r.o. sťažovateľovi, čo nemožno bez preverenia\ndeklarovaného zdaniteľného obchodu vo vzťahu dodávateľa a sťažovateľa (vyhodnotenia relevantnosti\njednotlivých dôkazov v prospech aj neprospech daňového subjektu) považovať podľa názoru kasačného\nsúdu za náležité a dostačujúce.\n47. Kasačný súd si dovolí poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu zo dňa 3. septembra 2019, sp.zn.\n6Sžfk/40/2018, ktoré sa týka žalobcu a v ktorom kasačný súd uviedol, že:\n„... Dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt, avšak nie absolútne,\nkeďže v zmysle takéhoto výkladu by pri každom preverovaní dodávky tovaru alebo služby umožňoval\nsprávcovi dane poprieť túto dodávku. Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, že bez\nohľadu na povahu dôkazov predložených daňovým subjektom je len na správcovi dane, aby zistenie\nskutkového stavu bolo presné a úplné a závisí výlučne od správcu dane, aké dokazovanie za týmto\núčelom vykoná. Daňové bremeno vzniká daňovému subjektu v okamihu, keď správca dane zákonným\nspôsobom a jasne vyjadrí pochybností o tvrdení daňového subjektu. Ak správca dane mal pochybnosti\no tvrdeniach žalobcu a predložené dôkazy nemienil akceptovať, potom bol povinný túto skutočnosť\ntaktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia žalobcu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane\nmusia mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené\nžalobcom. Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje taktiež na to, že v zmysle konštantnej judikatúry\n„hodnotenie dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov nemôže byť ľubovoľné“. O výklade\ndaňových noriem daňovými orgánmi sa výstižne vyjadril aj Ústavný súd SR v Náleze sp. zn. I. ÚS\n241/07 ani záujem štátu na realizácii príjmovej stránky štátneho rozpočtu nemôže byť a nie je nadradený\ndodržiavaním a rešpektovaním práv ktoré zákony priznávajú daňovým subjektom.“\n48. Kasačný súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu zo dňa 13. septembra 2019 sp.zn.\n1Sžfk/16/2018, v ktorom kasačný súd zdôraznil, že je nutné rozlišovať dôkazné bremeno daňového\nsubjektu a správcu dane v konkrétnej veci. Z rozhodnutia vyplýva:\n„32. Odpočítanie dane nenastáva „ex lege“, ale je právom platiteľa dane, ktorého vykonanie (uplatnenie)\nje spojené s dôkaznou povinnosťou preukázania zákonných podmienok na jeho uplatnenie. Zákon č.\n222/2004 Z.z. vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak materiálnej, ako aj\nformálnej podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe\nktorých si uplatňuje odpočet dane, presne odrážajú skutočne realizované plnenia. V prípade, že zistené\nokolnosti nasvedčujú tomu, že takéto písomnosti naozaj odrážajú (a teda dokladujú) uskutočnené\nzdaniteľné plnenie od konkrétneho dodávateľa (dodávateľov), je možné v nich obsiahnuté informácie\npovažovať za relevantný či rozhodujúci dôkaz.\n33. Ak však dôjde na základe ďalších zistení správcu dane k spochybneniu, že zdaniteľné plnenia\nboli realizované tak, ako to je uvedené na predložených sporných faktúrach, má správca dane\nprávo a zároveň povinnosť preveriť podrobne skutkový stav deklarovaného plnenia ako aj doplneným\ndokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti. V prípade ak vzniknú pochybnosti o správnosti,\npravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených žalobcom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených,\noznámi správca dane tieto pochybnosti žalobcovi a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné\núdaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.\nTýmto spôsobom dochádza k preneseniu dôkazného bremena na daňový subjekt. K nepriznaniu\npráva na odpočítanie dane na vstupe môže viesť už dôvodné spochybnenie skutočného dodania\ntovaru dodávateľom daňového subjektu deklarovaným v predložených faktúrach, spojené s následným\nnepredložením ďalších relevantných dôkazov a neunesením dôkazného bremena daňovým subjektom.\n34. Iná situácia nastáva v prípade, ak daňový subjekt predložil listiny, ktoré preukazujú realizáciu\nzdaniteľného plnenia od dodávateľa spôsobom uvedeným na predložených dokladoch, avšak v\ndodávateľskom reťazci došlo k úniku dane a skutočnosti spochybňujúce realizáciu zdaniteľného plnenie\nnenastali u daňového subjektu a ani jeho dodávateľa (dodávateľov). V takom prípade by potom daňové\norgány mali pokračovať v dokazovaní s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 6 Daňového poriadku, ktoré\nvšak v druhej vete predpokladá ako hypotézu svojej aplikácie účelové obchádzanie alebo znižovanie\ndaňovej povinnosti, čo už vyžaduje aj určitú subjektívnu stránku u daňového subjektu. Pri preukázaní\n\núčasti daňového subjektu na daňovom podvode a s tým súvisiacej požiadavke na preukázaní jeho\nvedomosti o zapojení do podvodnej schémy či porušenia pravidiel primeranej obozretnosti daňového\nsubjektu pri realizácii obchodných transakcií poznačených podvodom na dani, sú zaťažené dôkazným\nbremenom daňové orgány.“\n49. Daňové orgány zamerali svoju pozornosť najmä na dodávky tovaru dodávateľovi sťažovateľa od\nsubdodávateľa, ako je zrejmé z vyššie uvedených záverov kasačného súdu, ale nevykonali dostatočne\npotrebné dokazovanie, resp. nezohľadnili predložené dôkazy, týkajúce sa priamo deklarovanej dodávky\ntovaru od spoločnosti PULZE, s.r.o. sťažovateľovi. Tieto skutočnosti týkajúce sa nevykonania a\nnezohľadnenia všetkých dôkazov, ktoré daňový subjekt poskytol, nenapravil ani žalovaný a premietli sa\ndo napadnutého rozhodnutia žalovaného.\n50. Kasačný súd považuje teda za dôvodnú námietku sťažovateľa týkajúcu sa neúmerného prenášania\ndôkazného bremena na daňový subjekt, najmä vo vzťahu k tretím subjektom (preverovaným\nspoločnostiam ADEXO, s.r.o.), od ktorého mal byť tovar cez PULZE, s.r.o. dodaný sťažovateľovi.\nŽalovaný sa skutočne iba obmedzil na konštatovanie, že ADEXO, s.r.o. nespolupracoval so správcom\ndane a bol nekontaktný, dodávateľ sťažovateľa PULZE, s.r.o. nepredložil dôkazy preukazujúce\nnadobudnutie tovaru od ADEXO, s.r.o., a správca dane na základe týchto skutočností vyslovil následne\nskutkový záver, že ak nedošlo k dodaniu tovaru od ADEXO, s.r.o. k spoločnosti PULZE, s.r.o., potom\nnemohlo dôjsť ani k dodaniu tovaru od PULZE, s.r.o. sťažovateľovi. Takýto záver, že nebolo preukázané\ndodanie tovaru od subdodávateľa k dodávateľovi sťažovateľovi, ktorý navyše vychádza najmä zo zistení\nzachytených v protokole z daňovej kontroly (najmä viď bod č. 44 tohto rozsudku), ktorá prebiehala u\nsubjektov, kam sťažovateľ nemohol procesne zasiahnuť, je predčasný na prijatie názoru o vedomosti\núčasti sťažovateľa na daňovom podvode.\n51. Podľa názoru kasačného súdu je potrebné, ako bolo vyššie uvedené, dôsledne rozlišovať, čo tvorí\ndôkazné bremeno daňového subjektu a čo má povinnosť preukazovať správca dane resp. žalovaný.\nPreukázanie splnenia podmienok na odpočet dane v zmysle § 49 a 51 zák. č. 222/2004 Z.z. je na\nstrane daňového subjektu, ktorého zaťažuje dôkazná povinnosť vo vzťahu k preukázaniu splnenia\nformálnych rovnako aj materiálnych podmienok na odpočet, teda musí preukázať, že predložené doklady\nodrážajú skutočnosť. Ak však sťažovateľ predložil listiny preukazujúce realizáciu zdaniteľného plnenia\nod dodávateľa deklarovaným spôsobom (predložením listinných dôkazov na ústnom pojednávaní\ndňa 03.12.2015 a v odvolacom konaní), prípadne navrhol dôkazy na preukázanie uskutočnenia\ndeklarovaného zdaniteľného plnenia, nemožno bez vyhodnotenia týchto dôkazov vydať rozhodnutie o\nnepreukázaní oprávnenosti nároku na odpočítanie dane.\n52. Všetky hore uvedené právne závery kasačného súdu jednoznačne preukazujú dôvodnosť zrušenia\nnapadnutého rozhodnutia, ktoré neposkytuje dostatočný podklad pre vyvodenie záveru o tom, že\nsťažovateľ nepreukázal oprávnenosť nároku na odpočítanie dane zo sporných faktúr od dodávateľa\nPULZE, s.r.o. Napadnuté rozhodnutie nespĺňa požiadavky zákonodarcu stanovené v § 63 Daňového\nporiadku, nakoľko z neho nie je možné vyvodiť, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré\nnie a ako vyhodnotil predložené dôkazy a akými úvahami sa riadil pri ich hodnotení. Podľa názoru\nkasačného súdu, pokiaľ žalovaný (a predtým aj správca dane) vyslovil pochybnosti o reálnom charaktere\ndeklarovaných zdaniteľných plnení, teda že išlo len o formálne vystavenie faktúr od dodávateľa, bolo\njeho povinnosťou svoje závery preukázať, a teda vykonať dokazovanie, či tieto plnenia sú fiktívne. Na\nvyvodenie záveru, že k dodaniu tovarov od vyššie uvedeného dodávateľa nepostačuje bez ďalšieho\nspochybnenie dodania tovaru dodávateľovi subdodávateľom.“\n38. Na základe vyššie uvedeného rozhodol kasačný súd v zmysle § 462 ods. 2 SSP a rozsudok krajského\nsúdu zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n39. Kasačný súd dodáva, že sa bližšie nezaoberal ďalšími námietkami, argumentmi a rozhodnutiami\nuvedenými v kasačnej sťažnosti, nakoľko má za to, že už vyššie uvedené skutočnosti sú dostačujúcim\ndôvodom na zmenu rozhodnutia krajského súdu.\n40. Bude úlohou žalovaného, aby v ďalšom konaní v zmysle vyššie uvedených právnych názorov\nkonajúceho kasačného súdu (§ 469 SSP) vykonal riadne zistenie skutkového stavu v rozsahu\nnevyhnutne potrebnom pre účely daňového konania (aj so zreteľom na dôkazy predložené žalobcom)\na na jeho základe rozhodol, pričom rozhodnutie musí obsahovať náležité odôvodnenie (správnu úvahu\n\npri hodnotení dôkazov). Kasačný súd zároveň zdôrazňuje, že pre riadne zistenie splnenia podmienok\nna uplatnenie práva na odpočítanie dane je predovšetkým nutné ustáliť rozsah dôkazného bremena v\ndaňovom konaní.\n41. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 a 2 SSP v spojení s § 167\nods. 1 SSP a § 175 ods. 1 SSP tak, že úspešnému sťažovateľovi (žalobcovi) priznal proti neúspešnému\nžalovanému nárok na úplnú náhradu trov konania na krajskom súde a kasačnom súde. O výške náhrady\ntrov konania na krajskom súde a kasačnom súde rozhodne podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods.\n2 SSP správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,\nktoré vydá súdny úradník.\n42. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011, § 139 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}