{"guid": "ae389e11-a467-4d75-bc96-65a3d50743ee:427f58de-6c32-46f9-9a59-87dd809396fa", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:8017200780.1", "spisova_znacka": "1Sžfk/22/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/22/2019 z 26. 5. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. mája 2020, sp. zn. 1Sžfk/22/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:8017200780.1", "identifikacne_cislo": "8017200780", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dagmar Snopeková", "sudca_id": 12, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-dagmar-snopekova-12", "datum_vydania": "2020-05-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-2", "nazov": "§ 462 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-462"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-1", "nazov": "§ 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-51"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-3", "nazov": "§ 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-6", "nazov": "§ 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24", "nazov": "§ 24 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-462", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-19", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-51", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-3", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-24"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/427f58de-6c32-46f9-9a59-87dd809396fa", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:8017200780.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:8017200780.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:8017200780.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžfk/22/2019\n8017200780\n26. 05. 2020\nJUDr., Ing. Miroslav Gavalec\nECLI:SK:NSSR:2020:8017200780.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr.\nMiroslava Gavalca, PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej\nveci žalobcu (v konaní sťažovateľ): O. C., so sídlom G.. I. XXX/XX, D., IČO: 40 324 486, zast. JUDr.\nEugenom Kostovčíkom, daňovým poradcom a advokátom, so sídlom Gelnická 33, 040 11 Košice,\nproti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská\nBystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o všeobecnej správnej žalobe, o kasačnej sťažnosti proti rozsudku\nKrajského súdu v Prešove zo dňa 13. decembra 2018 č. k. 3S/55/2017-54, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 13. decembra 2018 č.\nk. 3S/55/2017-54 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. 1343380/2017 z 21.09.2017 r u š í a vec\nvracia žalovanému na ďalšie konanie.\nSťažovateľovi p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Rozhodnutím č. 1343380/2017 z 21.09.2017 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie\") žalovaný ako\nodvolací finančný orgán konajúci v zmysle § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový\nporiadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový\nporiadok\") potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Prešov (ďalej len „správca dane\") č. 104522733/2016 z\n21.12.2016 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie\"), ktorým bol žalobcovi v zmysle § 68 ods. 6 Daňového\nporiadku vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej len „daň\", resp. „DPH\") v sume 1.054 eur za\nzdaňovacie obdobie január 2013.\n2. Určený rozdiel dane vyplynul z výsledku daňovej kontroly zameranej na dodržiavanie zákona č.\n222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 222/2004 Z.z.\")\nza zdaňovacie obdobie január 2013 až december 2013, zachyteného v protokole z daňovej kontroly č.\n104296638/2016 z 14.11.2016 (ďalej len „protokol\"). Správca dane žalobcovi neuznal odpočítanie dane\nz faktúr od dodávateľa PULZE, s.r.o., a to faktúry č. 2013061 z 08.01.2013 za dodanie tovaru (organza\n0,4x9m - 1500 ks, kvetináč orchidea - 600 ks) v celkovej sume 4.158 eur (DPH 693 eur) a faktúry č.\n3013062 z 10.01.2013 za dodanie tovaru (sviečka valentínska - 100 ks, lesk sprej - 60 ks, plastový obal\nčíry 13 cm - 350 ks) v celkovej sume 2.166 eur (DHP 361 eur).\nII.\nKonanie na správnom súde\n\n3. Žalobou podanou na Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd\") sa žalobca domáhal zrušenia\nnapadnutého aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie z dôvodu, že rozhodnutia\nvychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a\nže došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať\nza následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.\n4. Krajský súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, prvostupňové rozhodnutie a konanie, ktoré\nmu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, vypočul právneho zástupcu\nžalobcu, v zmysle § 114 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „S.s.p.\") rozhodol v neprítomnosti žalovaného a dospel k záveru, že podaná žaloba nie\nje dôvodná, pretože rozhodnutia a postup žalovaného a správcu dane sú v súlade so zákonom, a\npreto ju podľa ustanovenia § 190 zamietol. Všetky žalobné námietky žalobcu považoval krajský súd za\nnedôvodné.\n5. K tvrdeniu žalobcu, že protokol o výsledku daňovej kontroly iného daňového subjektu bol\njediným dôkazom pre vyvodenie záverov v neprospech žalobcu, krajský súd konštatoval, že z obsahu\nadministratívneho spisu vyplýva, že správca dane vykonal ústne pojednávanie s konateľom spoločnosti\nREPASE, s.r.o., právnym nástupcom PULZE, s.r.o., teda dodávateľa žalobcu, z ktorého spísal zápisnicu\no ústnom pojednávaní č. 104080826/2016 z 11.10.2016. Správca dane hodnotil všetky dôkazy podľa\nsvojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti v súlade s § 3 ods.\n3 Daňového poriadku, prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Správca dane po vykonaní\ndaňovej kontroly za zdaňovacie obdobie január - jún 2013 u daňového subjektu PULZE, s.r.o. vypracoval\nprotokol z 06.08.2014. Výsledky zistení uvedených v predmetnom protokole správca dane použil v\nzmysle § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz pri kontrole DPH za zdaňovacie obdobie január\n2013 u žalobcu. Správca dane nespochybnil nákup tovaru ako taký, ale na základe získaných dôkazov\nspochybňuje nákup tovaru od spoločnosti PULZE, s.r.o. a následne neuznáva nárok na odpočítanie dane\nz dokladov vystavených spoločnosťou PULZE, s.r.o. tak, ako je to uvedené v rozhodnutí správca dane.\n6. Krajský súd považoval za nedôvodnú taktiež námietku žalobcu, že postupom správcu dane bola\nobmedzená zásada bezprostrednosti dokazovania, priama účasť žalobcu na vykonaných dôkazných\núkonoch, čím malo dôjsť k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy.\nKrajský súd konštatoval, že počas daňovej kontroly správca dane neobmedzil daňový subjekt na jeho\nprávach. Umožnil žalobcovi vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam,\nspôsobu ich zistenia tak, ako to ukladá Daňový poriadok. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa k protokolu\no výsledku daňovej kontroly, túto možnosť však nevyužil, preto je nedôvodná námietka, že bol ukrátený\nna svojich zákonných právach. V tejto súvislosti krajský súd poukázal na právny názor Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd\") vyslovený v uznesení z 08.11.2011 sp.zn. 1Sžr/38/2011.\n7. Námietku žalobcu, že správca dane rozšíril dôkazné bremeno na žalobcu považoval krajský súd\nza nedôvodnú. Žalobca je povinný preukázať a správca dane je oprávnený preveriť kým a ako sa\nplnenie uskutočnilo. Žalobca nepreukázal, že k dodaniu tovaru zo strany konkrétneho dodávateľa došlo,\npreto správca dane nepriznal daňovému subjektu právo na odpočítanie dane z týchto zdaniteľných\nobchodov. Naopak správca dane dokázal, že zo strany dodávateľa išlo len o formálne vystavenie faktúr\nbez reálneho dodania tovaru. Je logické, že keďže dodávateľ nedodal tovar, nevznikla mu ani daňová\npovinnosť, a preto žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane. Povinnosťou žalobcu bolo predložiť\ndôkazy preukazujúce oprávnenosť jeho nároku na odpočítanie. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na\nodpočítanie dane z dodávateľských faktúr, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli\nreálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre, čo sa vzhľadom na zistené skutočnosti\nnestalo.\n8. Krajský súd ďalej zdôraznil dôkazné bremeno daňového subjektu a poukázal na hmotnoprávnu\npovahu podmienok uvedených v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zák. č. 222/2004 Z. z. Krajský súd uviedol, že z\njudikatúry Najvyššieho súdu jednoznačne vyplýva, že pri posudzovaní nároku na odpočet DPH musí mať\nskutočný stav prednosť pred stavom formálne právnym. Podľa krajského súdu správca dane šetrením\nzistil také objektívne skutočnosti, na základe ktorých mal dôvodnú pochybnosť o reálnom uskutočnení\ndeklarovaných plnení, a tieto žalobca neodstránil. Žalobca bol oboznamovaný s výsledkami šetrenia\na zisťovania, avšak nepredložil také dôkazné prostriedky preukazujúce skutočné naplnenie zákonných\n\npodmienok uvedených v § 49 zák. č. 222/2004 Z. z. Bolo potrebné, aby sám žalobca preukázal,\nže vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej\nzodpovednosti za dosahovanie účelov jeho hospodárskej činnosti a aby zabránil tomu, že sa ocitne v\ndôkaznej núdzi. Vzhľadom na okolnosti tohto prípadu neobstojí žalobcovo jednoduché spoliehanie sa\nna zásadu neutrality dane a tvrdenie o nemožnosti ovplyvniť dodržiavanie administratívnych povinností\na zákonných postupov zo strany daňových subjektov zúčastnených v obchodnom vzťahu. Správca\ndane dostatočne vyčerpal svoje dôkazné bremeno, keď preveril všetky možné skutočnosti týkajúce sa\npredmetných faktúr.\n9. Krajský súd ďalej poukázal na zásadu voľného hodnotenia dôkazov v daňovom konaní a tiež\nuviedol, že dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov\npredkladaných daňovým subjektom. Zároveň krajský súd zdôraznil, že ak daňový subjekt, na ktorom leží\ndôkazné bremeno svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane uznaný\n(rozsudok Najvyššieho súdu sp.zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného\nsúdu SR sp.zn. III.ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011). V tejto súvislosti krajský súd dal do pozornosti aj\nrozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 5Sžf/66/2016 zo dňa 31.05.2018, z ktorého vyplýva, že určiť presnú\nhranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom subjekte a hranicu, od ktorej ho už dôkazné bremeno\nnezaťažuje býva častokrát náročné a pomerne nejednoznačné.\n10. Záverom krajský súd poukázal aj na konštantnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr.\nrozsudok zo dňa 21.01.2009 vo veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19.04.1994 vo veci\nVan de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach vedených pod\nsp.zn. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 260/06), podľa ktorých nie je potrebné, aby bola daná podrobná\nodpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení\nrozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku. Podľa krajského súdu sa žalovaný v napadnutom\nrozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní proti rozhodnutiu správcu\ndane, ktorý dostatočne a v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav, tento správne právne posúdil,\nrozhodnutie náležite odôvodnil a uviedol akými úvahami bol vedený pri hodnotení vykonaných dôkazov.\nIII.\nObsah kasačnej sťažnosti / stanoviská\nA)\n11. Rozsudok krajského súdu napadol žalobca (ďalej len „sťažovateľ\") kasačnou sťažnosťou z\n01.02.2019 (č. l. 62), v ktorej označil nasledovné dôvody kasačnej sťažnosti:\n- krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods.\n1 písm. f/ S.s.p.),\n- krajský súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h/ S.s.p.).\n12. Podľa sťažovateľa krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že porušil právo\nžalobcu na riadne odôvodnenie rozhodnutia, pričom išlo o porušenie takej intenzity a rozsahu, že súd\nznemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces. Krajský súd v plnom rozsahu prevzal závery preskúmavaného\nrozhodnutia žalovaného, čo do skutkových zistení, ako aj právneho posúdenia, pričom vlastnému\nprávnemu odôvodneniu záverov venuje pozornosť v minimálnom rozsahu. S argumentáciou žalobcu\nsa vysporiadal len formálne bez toho, aby prezentoval vlastné závery ako výsledok konfrontácie\nzáverov žalovaného a námietok žalobcu a predstavil ich zákonne konformným spôsobom. Písomné\nvyhotovenie rozhodnutia krajského súdu neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre\njeho rozhodnutie. Požiadavky na presvedčivosť odôvodnenia rozsudku vyplývajúce z ustanovenia § 139\nods. 2 S.s.p. nemôžu byť naplnené jednostrannou obhajobou záverov správnych orgánov. V postupe\nkrajského súdu sa nejedná o jednu izolovanú vadu konania, ale o množstvo procesných vád takého\ncharakteru a intenzity, že ich dôsledkom je to, že súdne konanie ako celok bolo nespravodlivé, a preto\naj jeho výsledok s dopadom na hmotnoprávne posúdenie veci je nespravodlivý.\n13. Krajský súd nesúhlasil s tým, že protokol z daňovej kontroly u daňového subjektu PULZE, s. r.\no. bol jediným dôkazom v neprospech sťažovateľa, no nikde neuviedol, ktorý ďalší dôkaz bol ešte v\nneprospech sťažovateľa. Sťažovateľ namieta, že zásada úzkej súčinnosti vyplývajúca z ustanovenia §\n\n3 ods. 2 Daňového poriadku nie je naplnená tým, ako uvádza krajský súd, že žalobca mal možnosť\nvyjadriť sa k protokolu.\n14. Podľa sťažovateľa bolo jednou zo zásadných žalobných námietok, na ktorú bolo potrebné dať\npodrobnú odpoveď, námietka, že správca dane pričítal žalobcovi existenciu dôkaznej núdze ohľadne\nskutočností, ktoré netvorili jeho dôkazné bremeno. Sťažovateľ opätovne poukázal na rozsudok Súdneho\ndvora Európskej Únie (ďalej len „Súdny dvor\") vo veci C-354/03 Optigen Ltd. Sťažovateľ namietal, že\nak dôkazné bremeno z prijatých plnení od spoločnosti ADEXO, s.r.o. nesplnila spoločnosť PULZE,\ns.r.o., potom sa toto plnenie musí posúdiť samostatne. Ak spoločnosť PULZE, s.r.o. neuniesla dôkazné\nbremeno k preukázaniu odpočítania dane z faktúr od dodávateľa ADEXO, s.r.o. nie je možné toto\nzistenie mechanicky aplikovať do obchodného vzťahu medzi sťažovateľom a jeho dodávateľa PULZE,\ns.r.o. formou finálneho záveru, že ak nedošlo k dodaniu tovaru od spoločnosti ADEXO, s.r.o. pre\nspoločnosť PULZE, s.r.o., nemohlo dôjsť k dodaniu toho istého tovaru od spoločnosti PULZE, s r.o.\nsťažovateľovi. Sťažovateľ poukazoval aj na rozsudok Súdneho dvora v spojených veciach C 80/11 a C\n124/11 Mahagébenkft a Péter Dávid a namietal, že dôsledné skúmanie reálnosti obchodov pre odpočet\nDPH v súvislosti s bojom proti daňovým podvodom nie je možné založiť na systéme zodpovednosti\nbez zavinenia, ktorý prekračuje rozsah nevyhnutný na ochranu práv verejných financií. Ak je daňová\npovinnosť v spoločnosti PULZE, s.r.o. nevymožiteľná, dôsledky jej podvodného konania nie je možné\nprenášať na tých, ktorí sa podvodov nezúčastnili a dane riadne platia (bod 48). Krajský súd nedal\nodpoveď na tieto zásadné žalobné námietky a nezohľadnil ani rozsudky, na ktoré sťažovateľ poukazoval.\n15. K rozsudku Najvyššieho súdu sp.zn. 8Sžf/9/2012 sťažovateľ uviedol, že skutkový stav, z ktorého\ntento rozsudok vychádzal bol zásadne odlišný od skutkového stavu vo veci sťažovateľa. Vo veci\nsťažovateľa konateľ spoločnosti PULZE, s.r.o. C. C. potvrdil dodanie tovaru a popísal priebeh obchodov.\nAk správca dane bez akéhokoľvek racionálneho zdôvodnenia pripúšťa, že za daného stavu mal\nsťažovateľ označiť skutočného dodávateľa, ktorý by identické plnenie mohol dodať bez faktúry a\nzaplatenia, potom jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť.\n16. Podľa krajského súdu správca dane zistil objektívne skutočnosti, na základe ktorých mal dôvodnú\npochybnosť o reálnom uskutočnení deklarovaných plnení, a tieto žalobca neodstránil. Objektívne\nzistenou skutočnosťou bolo to, že v spoločnosti ADEXO, s.r.o. nebolo možné preveriť požadované\nskutočnosti, čo znamená, že nebolo možné ani zistiť, či k plneniu došlo alebo nedošlo. Stav veci\nzistený v daňovom konaní z ktorého mali rozhodnutia správnych orgánov vychádzať bol teda taký, že\nv spoločnosti ADEXO, s.r.o. nebolo možné plnenie preveriť, spoločnosť PULZE, s.r.o svoje dôkazné\nbremeno neuniesla a nie taký, že k dodaniu tovaru od spoločnosti ADEXO, s.r.o pre daňový subjekt\nPULZE, s.r.o. nedošlo. Žalobca v tejto súvislosti s odkazom na judikatúru Najvyššieho správneho súdu\nČeskej republiky poukazoval na to, že ak neuniesol dodávateľ sťažovateľa svoje dôkazné bremeno a\nnepreukázal konkrétne skutočnosti vo vzťahu k svojmu subdodávateľovi, nie je možné vylúčiť, aby v\nsamostatnom konaní voči sťažovateľovi, táto skutočnosť preukázaná bola. Sťažovateľovi nie je zrejmé\na krajský súd to nikde neuvádza, ako sťažovateľ mohol odstrániť pochybnosti, na ktorých odstránenie\nnemal žiadny dosah.\n17. Krajský súd poukázal na rozumné opatrenia a starostlivosť, ktorú mal sťažovateľ pri výkone\npodnikateľskej činnosti vynaložiť, aby zabránil tomu, že sa ocitne v dôkaznej núdzi (bod 44) a následne\nuviedol (bod 40), že zo strany dodávateľa išlo len o formálne vystavenie faktúr bez reálneho dodania\ntovaru, čo znamená, že išlo o daňový podvod a sťažovateľ bol priamym a vedomým účastníkom\ndaňového podvodu. Za danej situácie vystáva otázka, aké všetky rozumné opatrenia a starostlivosť\nmal prijať a aké dôkazy o uskutočnení (fiktívneho) obchodu mal získavať. Z uvedeného je zrejmé, že\nrozsudok súdu je založený na protirečivých záveroch, ktoré popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky\na takýto rozsudok je arbitrárny.\n18. Sťažovateľ ďalej namietal, že správne orgány nepostupovali v zmysle § 3 ods. 3 Daňového poriadku,\nnezhodnotili všetky dôkazy a neprihliadli na všetko, čo vyšlo najavo. Sťažovateľ namietal, že konateľ\nspoločnosti PULZE, s. r. o. potvrdil dodanie tovaru a popísal priebeh obchodov. Zároveň poukázal\nna to, že medzi faktúrami za nákup tovaru od dodávateľa PULZE, s.r.o., dodacími listami, platbami,\nskladovou evidenciou sťažovateľa je vecná, časová a cenová súvislosť a ak tieto doklady a dôkazy sú\nsúčasťou uceleného logicky previazaného reťazca dôkazov, nebol dôvod pochybovať o ich správnosti a\nhodnovernosti. Z rozhodnutí správnych orgánov nie je zrejmé, čo sťažovateľ zanedbal. Krajský súd sa s\n\nuvedeným zásadným tvrdením sťažovateľa vysporiadal len formálne a ani z rozsudku nevyplýva akými\ndokladmi a dôkazmi mal žalobca disponovať, resp. čo zanedbal.\n19. Podľa sťažovateľa v odkaze krajského súdu na rozsudok Najvyššieho súdu sp.zn. 5Sžf/66/2016\nabsentuje čo aj minimálna miera racionality a konzistencie skutkovej a právnej argumentácie, čo dotvára\ncelkový obraz súdneho konania pred krajským súdom, nakoľko ťažiskové námietky v žalobe boli\nformulované úplne jednoznačne a boli založené najmä na tom, že sťažovateľ znášal dôkazné bremeno\nlen ku skutočnostiam, ktoré sám tvrdil. Nie je možné dôkazné bremeno na ťarchu sťažovateľa vykladať\nextenzívne a zaťažiť ho preukázaním skutočností, ktoré svojou účasťou nezabezpečoval, že každé\nplnenie sa musí posudzovať samostatne a ak neuniesol dodávateľ sťažovateľa svoje dôkazné bremeno\nvo vzťahu k svojmu subdodávateľovi, nie je možné vylúčiť, aby v samostatnom konaní voči sťažovateľovi,\ntáto skutočnosť preukázaná bola a že správca dane pričítal žalobcovi existenciu dôkaznej núdze ohľadne\nskutočností, ktoré netvorili jeho dôkazné bremeno.\n20. Sťažovateľ ďalej namietal, že ak správne orgány za daného stavu pripúšťajú, že identický tovar\nmohol dodať bez faktúry a zaplatenia iný dodávateľ, potom tieto rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre\nnedostatok dôvodov. Krajský súd sa uvedenou ťažiskovou námietkou žalobcu vôbec nezaoberal.\n21. Podľa sťažovateľa sa krajský súd zároveň odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného\nsúdu. Sťažovateľ v žalobe intenzívne poukazoval na pomerne širokú škálu judikatúry vrátane judikatúry\nkasačného súdu, na ktorú však krajský súd v žiadnej časti svojho rozhodnutia nereflektoval a nijako sa s\nňou nevysporiadal. Išlo pritom o judikatúru, ktorá v značnej miere podporovala argumentáciu sťažovateľa\nsúvisiacu s jeho dôkaznou povinnosťou ako aj to, že dôkazy majúce pôvod v inom konaní, nemôžu byť\nrozhodujúcimi dôkazmi, na ktorých správca dane prioritne založí svoje rozhodnutie. Podľa sťažovateľa,\nak krajský súd nepovažoval prezentovanú a citovanú judikatúru za právne a odborne relevantnú, mal\nuviesť dôvody, ktoré ho k takémuto záveru viedli. Krajský súd v rozpore s ustanovením § 139 ods. 3\nS.s.p. odklon od ustálenej rozhodovacej praxe nijako neodôvodnil.\n22. Sťažovateľ opätovne poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu sp.zn. 6Sžf/10/2012 z 28.11.2012 z\nktorého vyplýva, že „dôkazné bremeno, ktoré znáša daňový subjekt je jasne limitované ustanovením\n§ 24 ods. 1 Daňového poriadku, ktoré však v záujme zachovania ústavne konformného výkladu tohto\nustanovenia nie je možné vykladať extenzívne na ťarchu daňového subjektu a zaťažiť ho preukázaním\nskutočností, ktoré svojou účasťou nezabezpečoval.\" Sťažovateľ poukázal aj na rozsudok Najvyššieho\nsúdu SR sp.zn. 3Sžf 1/2011 z 15.03.2011, z ktorého vyplýva, že dôkazné bremeno daňového subjektu\nnie je absolútne a skutočnosti vymedzené v § 49 ods. 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zák. č. 222/2004\nZ.z. tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť dôkazné\nbremeno sťažovateľa na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov.\nSprávca dane pričítal sťažovateľovi existenciu dôkaznej núdze ohľadne skutočností, ktoré netvorili jeho\ndôkazné bremeno.\n23. Obdobné závery podľa sťažovateľa vyplývajú aj z iných rozsudkov Najvyššieho súdu (napr. sp.zn.\n3 Sžf/1/2010 z 19. 08. 2010, 4 Sžf 16/2010 z 18. 11. 2010, 3 Sžf 44/2011 z 11. 09. 2012, 5 Sžf 3/2012\nz 29. 10. 2012, 6 Sžf 10/2012 z 28. 11. 2012, 8 Sžf 9/2013 z 20. 02. 2014 a iné), ktoré sú kasačnému\nsúdu známe, preto sťažovateľ považoval za nadbytočné ich citovať. Z napadnutého rozsudku krajského\nsúdu vyplýva, že krajský súd identickú otázku, ktorá už bola právoplatne vyriešená uvedenými\nrozsudkami Najvyššieho súdu riešil podstatne odchylným spôsobom bez toho, aby sa argumentačne\nvyrovnal s týmito rozsudkami. Postup všeobecného súdu, ktorý aplikuje určité ustanovenie zákona\nbez relevantných dôvodov v rozpore s konštantnou rozhodovacou praxou, treba považovať za postup\narbitrárny.\n24. Sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zruší\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň žiadal rozhodnúť o\ntrovách konania.\nB)\n25. Vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti z 27.03.2019 (č.l. 75) žalovaný navrhol, aby Najvyšší súd kasačnú\nsťažnosť zamietol ako nedôvodnú. Podľa žalovaného sťažovateľ okrem dôvodov, ktoré smerujú proti\nodôvodneniu rozsudku, opakuje dôvody uvedené v žalobe, pričom žalovaný sa k nim vyjadril vo vyjadrení\n\nz 14.03.2018 a na tomto vyjadrení trvá. K dôvodom sťažnosti smerujúcim k odôvodneniu rozsudku\nkrajského súdu žalovaný uviedol, že nie je v jeho kompetencii sa k nim vyjadrovať.\nIV.\nPrávne názory kasačného súdu\n26. Senát Najvyššieho súdu konajúci ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 S.s.p.) preskúmal napadnutý\nrozsudok spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 464 v spojení s § 139\nods. 4 S.s.p.) si osvojil záver, že kasačná sťažnosť je v zmysle § 462 ods. 1 S.s.p. dôvodná, nakoľko\npreskúmavané rozhodnutie nie je zmysle citovaného ustanovenia súladné so zákonom a súčasne\nkrajský súd žalobu zamietol, preto v súlade s revíznou právomocou mu zverenou zákonodarcom\nkasačný súd rozhodol o zmene napadnutého rozsudku tak, že zrušil preskúmavané rozhodnutie a vec\nvrátil žalovanému na ďalšie konanie. Kasačný súd rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.)\ns tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol súbežne zverejnený tak na úradnej tabuli súdu ako aj na\ninternetovej stránke Najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26. mája 2020 (§ 137 ods.\n4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).\n27. Na prvom mieste kasačný súd zdôrazňuje, že zákonodarca výkon správneho súdnictva (najmä čl.\n46 a čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) založil v zmysle § 5 ods. 5 v spojení s § 442 S.s.p. iba\nna návrhovej slobode účastníka (v preskúmavanej veci sťažovateľa), t.j. na zodpovednosti za obranu\nsvojich práv (vigilantibus leges sunt scriptae) v medziach čl. 13 Dohovoru o ochrane základných práv a\nľudských slobôd, vybrať si podľa Správneho súdneho poriadku z prostriedkov ochrany ten najvhodnejší\nproti preskúmavanému rozhodnutiu či postupu orgánu verejnej správy a následne proti napadnutému\nrozsudku. Preto kasačný súd nie je oprávnený do tejto procesnej slobody vstupovať.\n28. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti je v medziach uvedených v § 453 S.s.p. prieskum\nprípustnosti a následne dôvodnosti podanej kasačnej sťažnosti, preto kasačný súd primárne na základe\ndôvodov kasačnej sťažnosti preskúmal relevanciu vytýkaných nedostatkov konania správneho súdu\na napadnutého rozsudku v rozsahu sťažnostných bodov. V takto vymedzenom rámci prieskumu a\npri nemennosti skutkového stavu (§ 454 v spojení s § 441 S.s.p.) o preverení riadnosti podmienok\nvykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania\na okruhu účastníkov) kasačný súd pristúpil k prieskumu oprávnenosti vyššie uvedených dôvodov\nkasačnej sťažnosti.\n29. Sťažovateľ kasačnou sťažnosťou napadol rozsudok krajského súdu, ktorým bola žaloba zamietnutá.\nV kasačnej sťažnosti označil ako dôvody kasačnej sťažnosti nesprávny procesný postup krajského súdu,\nktorý mal za následok znemožnenie účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v\ntakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a odklon od ustálenej rozhodovacej praxe\nkasačného súdu, a to najmä vo vzťahu k miere zaťaženia sťažovateľa dôkazným bremenom v daňovom\nkonaní a jednostrannému hodnoteniu dôkazov.\n30. Základnou úlohou správneho súdnictva je poskytnutie súdnej ochrany v medziach vymedzených\nv ústave Slovenskej republiky. Aj keď sťažovateľ neoznačil osobitne ako dôvod kasačnej sťažnosti\nnesprávne právne posúdenie veci krajským súdom, kasačný súd konštatuje, že tento možno vyvodiť\nz obsahu kasačnej sťažnosti v spojení so sťažnostným bodom, ktorým sťažovateľ žiadal zmenu\nrozhodnutia krajského súdu a zrušenie napadnutého rozhodnutia. Sporným medzi účastníkmi bol výklad\nniektorých ustanovení zák. č. 222/2004 Z.z. a Daňového poriadku ako aj to, či sťažovateľovi vznikol\nnárok na uplatnenie odpočítania dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2013 pri ním\ntvrdenej dodávke tovaru od dodávateľa PULZE, s.r.o.\nPodľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku v znení relevantnom pre preskúmavanú vec správca dane hodnotí\ndôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom\nprihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.\nPodľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku v cit. znení pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe\ndaní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre\nzistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti\nuskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú\n\nrealitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého\ndaňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.\nPodľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku v cit. znení daňový subjekt preukazuje\na) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v\ndaňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2)\nb) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo\ndaňového konania,\nc) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\nPodľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti\nnevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi\ndaňových subjektov.\nPodľa § 19 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. v citovanom znení daňová povinnosť vzniká dňom dodania\ntovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.\nPri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania,\nak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri\ndodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania\nstavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru\nnájomcovi.\nPodľa § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. v cit. znení právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká\nplatiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\nPodľa § 49 ods. 2 písm. a) zák. č. 222/2004 Z.z. v cit. znení platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je\npovinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou\npodľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v\ntuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.\nPodľa § 51 ods. 1 písm. a) zák. č. 222/2004 Z.z. v cit. znení právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže\nplatiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú\npodľa § 71.\n31. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správca dane vykonal u sťažovateľa daňovú kontrolu\ndane zameranú na zistenie a preverenie skutočností rozhodujúcich pre správne určenie DPH za\nzdaňovacie obdobie január 2013 až december 2013. V zdaňovacom období január si sťažovateľ uplatnil\nodpočítanie z dodávateľských faktúr od spoločnosti PULZE, s.r.o., a to z faktúry č. 2013061 z 08.01.2013\nza dodanie tovaru (organza 0,4x9m - 1500 ks, kvetináč orchidea - 600 ks) v celkovej sume 4.158 eur\n(DPH 693 eur) a faktúry č. 3013062 z 10.01.2013 za dodanie tovaru (sviečka valentínska - 100 ks, lesk\nsprej - 60 ks, plastový obal číry 13 cm - 350 ks) v celkovej sume 2.166 eur (DHP 361 eur).\n32. Z obsahu administratívneho spisu (zápisnica o ústnom pojednávaní z 03.12.2015) vyplýva, že\nsťažovateľ odovzdal správcovi dane doklady za obdobie január - december 2013 a to: evidenciu DPH\n+ daňové priznania, daňové priznanie k DPFO za rok 2013, výkaz o príjmoch a výdavkoch, výkaz\no majetku a záväzkoch, inventúrny súpis dlhodobého majetku, daňové odpisy dlhodobého majetku,\nevidencia tržieb ERP - 7 ks, knihu pohľadávok, odberateľské faktúry č. 0012013-200213, peňažný\ndenník, pokladničnú knihu, bankové výpisy, evidenciu dodávateľských faktúr, dodávateľské faktúry tuzemsko (interné číslo dokladu DF13001-13288), dodávateľské faktúry - zahraničie (interné číslo\ndokladu ZF 13/001 - ZF 13/120, príjmové pokladničné doklady č. P001-P186, výdavkové pokladničné\ndoklady č. V001-V359, zmluvy o prenájme nehnuteľností 15 ks. Zároveň spolu s odvolaním proti\nprvostupňovému rozhodnutiu predložil osobitne za zdaňovacie obdobie január 2013 dodacie listy od\nspoločnosti PULZE, s.r.o. a prevodky medzi skladmi.\n33. Správca dane použil ako dôkaz podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku protokol z daňovej kontroly\nspoločnosti PULZE, s.r.o. za zdaňovacie obdobia január 2013 až jún 2013 č. 97124002/5/3763810/2014\nz 06.08.2014 (ďalej len „protokol z 06.08.2014\"). Z protokolu z 06.08.2014 vyplýva, že PULZE, s.r.o.\nnakupovala tovar od spoločnosti ADEXO, s.r.o. Z odpovede na dožiadanie vyplynulo, že ADEXO, s.r.o.\nso správcom dane nespolupracuje, na adrese sídla nie je označené sídlo spoločnosti a spoločnosť na\ntejto adrese nesídli, všetky písomnosti zasielané na adresu sa vracajú s poznámkou „adresát neznámy\".\nKeďže v spoločnosti ADEXO, s.r.o. nebolo možné preveriť požadované skutočnosti, správca dane vyzval\nPULZE, s.r.o. na predloženie dôkazov.\n34. Dňa 28.05.2014 bola PULZE, s.r.o. vymazaná z obchodného registra v dôsledku zlúčenia,\nprávnym nástupcom sa stala spoločnosť REPASE s.r.o. Dňa 04.06.2014 správca dane vykonal ústne\n\npojednávanie s bývalým konateľom PULZE, s r.o. C. C. (konateľ PULZE, s.r.o. od 26.03.2013 do\n27.05.2014 - pozn. nie v čase preverovaných zdaniteľných obchodov), ktorý uviedol, že zmluva so\nspoločnosťou ADEXO, s.r.o. bola urobená osobne s konateľom tejto spoločnosti, meno však nevie,\nale je uvedené na zmluve. Dopravu tovaru zabezpečovala spoločnosť ADEXO, s.r.o. do skladovacích\npriestorov vo Svite na ul. Štúrova, číslo nevie. Išlo o priestory, ktoré mala spoločnosť PULZE, s.r.o.\nprenajaté, ale nevie, s kým bola táto nájomná zmluva uzatvorená, len si pamätá, že nájomné bolo 600\neur mesačne. Tovar skladal kamarát O. C., ktorý tam bol v autoservise.\n35. Preverením účtovných dokladov - výdavkové pokladničné doklady, dodávateľské faktúry správca\ndane zistil, že spoločnosť PULZE, s.r.o. vo svojom účtovníctve za zdaňovacie obdobie január 2013 až\njún 2013 neeviduje žiadne účtovné doklady za prenájom skladovacích priestorov. Miestnym zisťovaním\nsprávca dane zistil, že na ul. Štúrovej sa nenachádza žiaden autoservis, v ktorom by mohol pracovať\nO. C., ktorý mal pomáhať pri vykladaní tovaru, a ktorý by susedil so skladovacím priestormi tak, ako to\nuviedol C. C. (úradný záznam z 18.06.2014).\n36. Správca dane vo vzťahu k daňovej kontrole u spoločnosti PULZE, s.r.o. uzavrel, že keďže PULZE,\ns.r.o. nepredložila žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali oprávnenosť vzniku práva na odpočítanie dane\nokrem iných aj z faktúr od spoločnosti ADEXO, s.r.o., nesplnila si dôkaznú povinnosť, nepreukázala,\nže došlo k dodaniu tovaru tak, ako je to uvedené na faktúrach od spoločnosti ADEXO, s.r.o., preto jej\nnevzniklo právo na odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti ADEXO, s.r.o.\n37. Počas daňovej kontroly u sťažovateľa správca dane zaslal spoločnosti REPASE, s.r.o. výzvu na\npredloženie účtovných dokladov a písomností daňového subjektu PULZE, s.r.o. za zdaňovacie obdobie\njanuár až december 2013 (výzva z 09.06.2016). Doklady v lehote určenej vo výzve neboli predložené.\nSprávca dane vykonal po opakovanom predvolaní a predvedení dňa 11.10.2016 ústne pojednávanie\ns C. V. (konateľ REPASE, s.r.o. od 28.05.2013), ktorý uviedol, že nevie, či spoločnosť PULZE, s r.o.\nobchodovala so sťažovateľom, nevie, či došlo k dodaniu fakturovaného tovaru, nadobúdacie doklady\nnemá, nevie, či bola DPH priznaná a odvedená.\n38. Ďalej sa vyjadril, že o zlúčení nevedel, túto skutočnosť sa dozvedel od majiteľa spoločnosti PULZE,\ns.r.o. C. C., k preberaniu dokladov nedošlo a opísal postup, akým malo dôjsť k zlúčeniu spoločností\nPULZE, s.r.o. a REPASE, s.r.o. a že chcel spoločnosť prepísať na niekoho iného, keď zistil, že sú v\nspoločnosti REPASE, s.r.o. problémy. K prepisu došlo u notárky v Prešove, kde išli spoločne so Š.\nA. (ktorý mal mať podľa vyjadrenia prístup na internetbanking spoločnosti REPASE, s.r.o. a ktorý mal\nvybavovať zákazky pre REPASE, s.r.o.) a C. C. s papiermi za účelom prepisu týchto spoločností na iného\nmajiteľa. Notárka im pomohla vypísať papiere a tie následne odovzdali pánovi A., po čase sa dozvedeli,\nže spoločnosti REPASE, s.r.o. a PULZE, s.r.o. boli zlúčené (pozn. dňa 28.05.2014).\n39. Správca dane na základe týchto skutočností konštatoval, že keďže nedošlo k dodaniu tovaru od\nspoločnosti ADEXO, s.r.o. pre daňový subjekt PULZE, s.r.o. nemohlo dôjsť k dodaniu toho istého tovaru\nod spoločnosti PULZE, s.r.o. pre sťažovateľa. Tým, že nedošlo k dodaniu tovaru od spoločnosti PULZE,\ns.r.o. nedošlo u tejto spoločnosti k vzniku daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 1 a 2 zák. č. 222/2004 Z.z.\na tým sťažovateľovi nevzniklo právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z.\n40. O výsledku daňovej kontroly u sťažovateľa bol vyhotovený protokol č. 104293546/2016 zo dňa\n09.11.2016, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole zaslal daňovému\nsubjektu. Na základe výsledkov protokolu bolo vydané prvostupňové rozhodnutie o určení rozdielu dane\nv sume 1.054 eur za zdaňovacie obdobie január 2013.\n41. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že zo spisového materiálu vyplýva, že k dodaniu\ntovaru od PULZE, s.r.o. nedošlo. Zo získaných dôkazov vyplýva, že išlo len o formálne vystavenie\nfaktúr zo strany dodávateľa. Keďže dodávateľ nedodal tovary, nevznikla mu daňová povinnosť, a preto\nsťažovateľovi nevzniklo právo na odpočítanie dane. Na tomto závere podľa žalovaného nemení nič ani\nfakt, že daňový subjekt spolupracoval s finančnou správou, odovzdal všetky doklady potrebné k daňovej\nkontrole. K námietke sťažovateľa, že ak by tovar nenakúpil, nepredal cez ERP, tak tržba by bola oveľa\nnižšia, a z danej tržby riadne zaplatil DPH, ako aj k predloženým dodacím listom od PULZE, s.r.o. ako aj k\nprevodkám medzi jeho skladmi, žalovaný uviedol, že správca dane nespochybnil, že žalobca predmetný\ntovar nakúpil a ani, že ho následne nepredal. Spochybnil však nákup tovaru od vyššie uvedeného\n\ndodávateľa, a preto mu nevzniklo právo na odpočítanie dane. Na závere správcu dane nič nemení ani\nskutočnosť, že z tržby riadne zaplatil DPH. Dodacie listy a prevodky medzi skladmi nie sú dôkazmi o\ntom, že k dodaniu tovaru od konkrétneho dodávateľa skutočne došlo.\n42. Kasačný súd považuje za potrebné uviesť, že vo vzťahu k žalobným námietkam sťažovateľa, nie je\nnapadnutý rozsudok krajského súdu dostatočne odôvodnený a vykazuje prvky arbitrárnosti, tak ako to\nnamieta sťažovateľ v kasačnej sťažnosti, avšak vzhľadom na obsah sťažnostných bodov, má kasačný\nsúd za to, že by nebolo účelné a hospodárne zrušiť napadnutý rozsudok krajského súdu, ale je potrebné\npristúpiť priamo k zrušeniu napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré neposkytuje dostatočný podklad\nna vyvodenie záveru o tom, že sťažovateľovi nevzniklo právo na odpočítanie dane. Kasačný súd sa\npreto neobmedzil na závery týkajúce sa nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu resp.\njeho odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, ale pristúpi k dôvodom, pre ktoré je\npotrebné zrušiť napadnuté rozhodnutie a zohľadnil námietky, ktoré nedostatočne a zároveň nesprávne\nvyhodnotil krajský súd, keď žalobu zamietol. Podľa kasačného súdu nemožno súhlasiť so záverom\nkrajského súdu, že sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami a správca\ndane dostatočne a v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav, tento správne právne posúdil, rozhodnutie\nnáležite odôvodnil a uviedol akými úvahami bol vedený pri hodnotení vykonaných dôkazov.\n43. Podľa názoru kasačného súdu napadnuté rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného\nskutkového stavu a je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Pokiaľ teda sťažovateľ namietal, že\nsprávne orgány nepostupovali v zmysle § 3 ods. 3 Daňového poriadku, nezhodnotili všetky dôkazy a\nneprihliadli na všetko, čo vyšlo najavo, kasačný súd vyhodnotil túto námietku za dôvodnú. Kasačný súd\nmá za to, že z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, ako sa žalovaný resp. správca dane (a či vôbec)\nvysporiadal s dôkazmi predloženými sťažovateľom a obmedzil sa len na záver vyplývajúci zo vzťahu\nsubdodávateľa a dodávateľa sťažovateľa.\n44. Protokol z 06.08.2014 z daňovej kontroly u daňového subjektu PULZE, s.r.o. bol pre správcu dane\na žalovaného ťažiskovým dôkazom vo veci, pričom v napadnutom rozhodnutí je vzťahu subdodávateľa\na dodávateľa venovaná značná pozornosť, bez toho, aby bola pozornosť zameraná na preukazovanie\nsporného zdaniteľného obchodu medzi dodávateľom PULZE, s.r.o. a sťažovateľom a na dôkazy, ktoré\nboli v tomto smere predkladané sťažovateľom. Ako správne poukázal sťažovateľ, ak spoločnosť PULZE,\ns.r.o. neuniesla dôkazné bremeno k preukázaniu odpočítania dane z faktúr od dodávateľa ADEXO,\ns.r.o. nie je možné toto zistenie mechanicky aplikovať do obchodného vzťahu medzi sťažovateľom\na jeho dodávateľom PULZE, s.r.o. formou finálneho záveru, že ak nedošlo k dodaniu tovaru od\nspoločnosti ADEXO, s.r.o. pre spoločnosť PULZE, s.r.o., nemohlo dôjsť k dodaniu toho istého tovaru\nod spoločnosti PULZE, s.r.o. sťažovateľovi, ale je potrebné vyhodnocovať vzťah PULZE, s.r.o. a\nsťažovateľa samostatne.\n45. Kasačný súd zároveň dodáva, že ak neuniesol dodávateľ sťažovateľa svoje dôkazné bremeno a\nnepreukázal konkrétne skutočnosti vo vzťahu k svojmu subdodávateľovi, nie je možné vylúčiť, aby v\nsamostatnom konaní voči sťažovateľovi, táto skutočnosť preukázaná bola. Z napadnutého rozhodnutia\nnemožno vyvodiť, aké dokazovanie bolo vykonané vo vzťahu ku konkrétnym zdaniteľným obchodom\ndodávateľa a sťažovateľa a ako bolo vyhodnotené, ani prečo považoval žalovaný (ani správca dane)\nsťažovateľom predložené dôkazy o dodaní tovaru od PULZE, s.r.o. za nedostatočné na preukázanie\nnároku na odpočítanie dane.\n46. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti ďalej poukazoval na dôkazné bremeno daňového subjektu v\ndaňovom konaní. Kasačný súd sa stotožňuje so závermi daňových orgánov, že pokiaľ daňový subjekt\npožaduje od štátu vrátenie nadmerného odpočtu, je jeho zákonnou povinnosťou preukázať, že má na\nvrátenie dane právny nárok. Následne je správca dane oprávnený a zároveň aj povinný s využitím\ninštitútu daňovej kontroly a iných procesných postupov zisťovať a preverovať základ dane alebo iné\nskutočnosti pre správne určenie dane alebo nároku na uplatnené vrátenie nadmerného odpočtu. Ak\nsprávca dane vykonaným preverovaním preukázateľne spochybní deklarovaný zdaniteľný obchod, je\nna daňovom subjekte, aby túto pochybnosť odstránil, inak nie je možné priznať nárok na vrátenie\ndane. V danej veci však bolo napadnuté rozhodnutie vydané len na základe spochybnenia dodania\ntovaru subdodávateľom dodávateľovi a na tom základe žalovaný (a rovnako správca dane) konštatoval,\nže nemohlo dôjsť k dodaniu tovaru od PULZE, s.r.o. sťažovateľovi, čo nemožno bez preverenia\ndeklarovaného zdaniteľného obchodu vo vzťahu dodávateľa a sťažovateľa (vyhodnotenia relevantnosti\n\njednotlivých dôkazov v prospech aj neprospech daňového subjektu) považovať podľa názoru kasačného\nsúdu za náležité a dostačujúce.\n47. Kasačný súd si dovolí poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu zo dňa 3. septembra 2019 sp.zn.\n6Sžfk/40/2018, ktoré sa týka žalobcu a v ktorom kasačný súd uviedol, že:\n„...Dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt, avšak nie absolútne,\nkeďže v zmysle takéhoto výkladu by pri každom preverovaní dodávky tovaru alebo služby umožňoval\nsprávcovi dane poprieť túto dodávku. Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, že bez\nohľadu na povahu dôkazov predložených daňovým subjektom je len na správcovi dane, aby zistenie\nskutkového stavu bolo presné a úplné a závisí výlučne od správcu dane, aké dokazovanie za týmto\núčelom vykoná. Daňové bremeno vzniká daňovému subjektu v okamihu, keď správca dane zákonným\nspôsobom a jasne vyjadrí pochybností o tvrdení daňového subjektu. Ak správca dane mal pochybnosti\no tvrdeniach žalobcu a predložené dôkazy nemienil akceptovať, potom bol povinný túto skutočnosť\ntaktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia žalobcu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane\nmusia mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené\nžalobcom. Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje taktiež na to, že v zmysle konštantnej judikatúry\n„hodnotenie dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov nemôže byť ľubovoľné\". O výklade\ndaňových noriem daňovými orgánmi sa výstižne vyjadril aj Ústavný súd SR v Náleze sp. zn. I. ÚS\n241/07 ani záujem štátu na realizácii príjmovej stránky štátneho rozpočtu nemôže byť a nie je nadradený\ndodržiavaním a rešpektovaním práv ktoré zákony priznávajú daňovým subjektom.\"\n48. Kasačný súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu zo dňa 13. septembra 2019 sp.zn.\n1Sžfk/16/2018, v ktorom kasačný súd zdôraznil, že je nutné rozlišovať dôkazné bremeno daňového\nsubjektu a správcu dane v konkrétnej veci. Z rozhodnutia vyplýva:\n„32. Odpočítanie dane nenastáva „ex lege\", ale je právom platiteľa dane, ktorého vykonanie (uplatnenie)\nje spojené s dôkaznou povinnosťou preukázania zákonných podmienok na jeho uplatnenie. Zákon č.\n222/2004 Z.z. vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak materiálnej, ako aj\nformálnej podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe\nktorých si uplatňuje odpočet dane, presne odrážajú skutočne realizované plnenia. V prípade, že zistené\nokolnosti nasvedčujú tomu, že takéto písomnosti naozaj odrážajú (a teda dokladujú) uskutočnené\nzdaniteľné plnenie od konkrétneho dodávateľa (dodávateľov), je možné v nich obsiahnuté informácie\npovažovať za relevantný či rozhodujúci dôkaz.\n33. Ak však dôjde na základe ďalších zistení správcu dane k spochybneniu, že zdaniteľné plnenia\nboli realizované tak, ako to je uvedené na predložených sporných faktúrach, má správca dane\nprávo a zároveň povinnosť preveriť podrobne skutkový stav deklarovaného plnenia ako aj doplneným\ndokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti. V prípade ak vzniknú pochybnosti o správnosti,\npravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených žalobcom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených,\noznámi správca dane tieto pochybnosti žalobcovi a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné\núdaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.\nTýmto spôsobom dochádza k preneseniu dôkazného bremena na daňový subjekt. K nepriznaniu\npráva na odpočítanie dane na vstupe môže viesť už dôvodné spochybnenie skutočného dodania\ntovaru dodávateľom daňového subjektu deklarovaným v predložených faktúrach, spojené s následným\nnepredložením ďalších relevantných dôkazov a neunesením dôkazného bremena daňovým subjektom.\n34. Iná situácia nastáva v prípade, ak daňový subjekt predložil listiny, ktoré preukazujú realizáciu\nzdaniteľného plnenia od dodávateľa spôsobom uvedeným na predložených dokladoch, avšak v\ndodávateľskom reťazci došlo k úniku dane a skutočnosti spochybňujúce realizáciu zdaniteľného plnenie\nnenastali u daňového subjektu a ani jeho dodávateľa (dodávateľov). V takom prípade by potom daňové\norgány mali pokračovať v dokazovaní s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 6 Daňového poriadku, ktoré\nvšak v druhej vete predpokladá ako hypotézu svojej aplikácie účelové obchádzanie alebo znižovanie\ndaňovej povinnosti, čo už vyžaduje aj určitú subjektívnu stránku u daňového subjektu. Pri preukázaní\núčasti daňového subjektu na daňovom podvode a s tým súvisiacej požiadavke na preukázaní jeho\nvedomosti o zapojení do podvodnej schémy či porušenia pravidiel primeranej obozretnosti daňového\nsubjektu pri realizácii obchodných transakcií poznačených podvodom na dani, sú zaťažené dôkazným\nbremenom daňové orgány.\n49. Daňové orgány zamerali svoju pozornosť najmä na dodávky tovaru dodávateľovi sťažovateľa od\nsubdodávateľa, ako je zrejmé z vyššie uvedených záverov kasačného súdu, ale nevykonali dostatočne\npotrebné dokazovanie, resp. nezohľadnili predložené dôkazy, týkajúce sa priamo deklarovanej dodávky\n\ntovaru od spoločnosti PULZE, s.r.o. sťažovateľovi. Tieto skutočnosti týkajúce sa nevykonania a\nnezohľadnenia všetkých dôkazov, ktoré daňový subjekt poskytol, nenapravil ani žalovaný a premietli sa\ndo napadnutého rozhodnutia žalovaného.\n50. Kasačný súd považuje teda za dôvodnú námietku sťažovateľa týkajúcu sa neúmerného prenášania\ndôkazného bremena na daňový subjekt, najmä vo vzťahu k tretím subjektom (preverovaným\nspoločnostiam ADEXO, s.r.o.), od ktorého mal byť tovar cez PULZE, s r.o. dodaný sťažovateľovi.\nŽalovaný sa skutočne iba obmedzil na konštatovanie, že ADEXO, s.r.o. nespolupracoval so správcom\ndane a bol nekontaktný, dodávateľ sťažovateľa PULZE, s.r.o. nepredložil dôkazy preukazujúce\nnadobudnutie tovaru od ADEXO, s.r.o., a správca dane na základe týchto skutočností vyslovil následne\nskutkový záver, že ak nedošlo k dodaniu tovaru od ADEXO, s.r.o. k spoločnosti PULZE, s.r.o., potom\nnemohlo dôjsť ani k dodaniu tovaru od PULZE, s.r.o. sťažovateľovi. Takýto záver, že nebolo preukázané\ndodanie tovaru od subdodávateľa k dodávateľovi sťažovateľovi, ktorý navyše vychádza najmä zo zistení\nzachytených v protokole z daňovej kontroly (najmä viď bod č. 44 tohto rozsudku), ktorá prebiehala u\nsubjektov, kam sťažovateľ nemohol procesne zasiahnuť, je predčasný na prijatie názoru o vedomosti\núčasti sťažovateľa na daňovom podvode.\n51. Podľa názoru kasačného súdu je potrebné, ako bolo vyššie uvedené, dôsledne rozlišovať, čo tvorí\ndôkazné bremeno daňového subjektu a čo má povinnosť preukazovať správca dane resp. žalovaný.\nPreukázanie splnenia podmienok na odpočet dane v zmysle § 49 a 51 zák. č. 222/2004 Z.z. je na\nstrane daňového subjektu, ktorého zaťažuje dôkazná povinnosť vo vzťahu k preukázaniu splnenia\nformálnych rovnako aj materiálnych podmienok na odpočet, teda musí preukázať, že predložené doklady\nodrážajú skutočnosť. Ak však sťažovateľ predložil listiny preukazujúce realizáciu zdaniteľného plnenia\nod dodávateľa deklarovaným spôsobom (predložením listinných dôkazov na ústnom pojednávaní\ndňa 03.12.2015 a v odvolacom konaní), prípadne navrhol dôkazy na preukázanie uskutočnenia\ndeklarovaného zdaniteľného plnenia, nemožno bez vyhodnotenia týchto dôkazov vydať rozhodnutie o\nnepreukázaní oprávnenosti nároku na odpočítanie dane.\n52. Všetky hore uvedené právne závery kasačného súdu jednoznačne preukazujú dôvodnosť zrušenia\nnapadnutého rozhodnutia, ktoré neposkytuje dostatočný podklad pre vyvodenie záveru o tom, že\nsťažovateľ nepreukázal oprávnenosť nároku na odpočítanie dane zo sporných faktúr od dodávateľa\nPULZE, s.r.o. Napadnuté rozhodnutie nespĺňa požiadavky zákonodarcu stanovené v § 63 Daňového\nporiadku, nakoľko z neho nie je možné vyvodiť, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie a\nako vyhodnotil predložené dôkazy a akými úvahami sa riadil pri ich hodnotení. Podľa názoru kasačného\nsúdu, pokiaľ sťažovateľ (a predtým aj správca dane) vyslovil pochybnosti o reálnom charaktere\ndeklarovaných zdaniteľných plnení, teda že išlo len o formálne vystavenie faktúr od dodávateľa, bolo\njeho povinnosťou svoje závery preukázať, a teda vykonať dokazovanie, či tieto plnenia sú fiktívne. Na\nvyvodenie záveru, že k dodaniu tovarov od vyššie uvedeného dodávateľa nepostačuje bez ďalšieho\nspochybnenie dodania tovaru dodávateľovi subdodávateľom.\n53. Nakoľko kasačný súd na základe hore uvedených názorov dospel k záveru, že právna argumentácia\nsťažovateľa je správna, rozhodol v zmysle § 462 ods. 1 a 2 S.s.p. a rozsudok krajského súdu zmenil tak,\nže napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Kasačný súd dodáva, že\nsa bližšie nezaoberal ďalšími námietkami, argumentmi a rozhodnutiami uvedenými v kasačnej sťažnosti,\nnakoľko má za to, že už vyššie uvedené skutočnosti sú dostačujúcim dôvodom na zmenu rozhodnutia\nkrajského súdu.\nPodľa § 462 ods. 1 S.s.p. ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti, rozhodne\no zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec krajskému súdu na ďalšie konanie alebo\nkonanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí.\nPodľa § 462 ods. 2 ak kasačný súd dospeje k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy\nnie je v súlade so zákonom, a krajský súd žalobu zamietol, môže rozhodnutie krajského súdu zmeniť\ntak, že zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vec mu vráti na ďalšie konanie.\n54. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok\nsťažovateľa a stanoviska žalovaného ako aj s prihliadnutím na závery obsiahnuté vo vyššie uvedených\nrozhodnutiach (čl. 1 ods. 1 ústavy), pri ktorom kasačný súd nezistil žiaden relevantný dôvod, aby sa\nod jeho obsahu a vyslovených právnych názorov (viď účinky sledované v § 469 v spojení s § 440\nods. 1 písm. h/ S.s.p. spolu s čl. 144 ods. 1 ústavy) s prihliadnutím na ústavný princíp právnej istoty\n\nodchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu alebo\nprijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska v zmysle záverov judikatúry Európskeho súdu pre\nľudské práva v oblasti zjednocovania alebo zamedzovania vydávania protirečivých rozsudkov, najmä\nvec Zielinsky, Pradal a spol. v. Francúzska republika č. A- 24846/94, 34165/96 až 34173/96, poprípade\nvec Borovská a Forrai v. Slovenská republika č. A- 48554/10 z 25.11.2014), rozhodol tak, ako je uvedené\nvo výroku rozsudku.\n55. Bude preto úlohou žalovaného, aby v ďalšom konaní v zmysle vyššie uvedených právnych\nnázorov konajúceho kasačného súdu (§ 469 S.s.p.) vykonal riadne zistenie skutkového stavu v\nrozsahu nevyhnutne potrebnom pre účely daňového konania (aj so zreteľom na dôkazy predložené\nsťažovateľom) a na jeho základe rozhodol, pričom rozhodnutie musí obsahovať náležité odôvodnenie\n(správnu úvahu pri hodnotení dôkazov). Kasačný súd zároveň zdôrazňuje, že pre riadne zistenie\nsplnenia podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane je predovšetkým nutné ustáliť rozsah\ndôkazného bremena v daňovom konaní.\n56. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd s prihliadnutím na ustanovenie § 167 ods.\n1 v spojení s § 467 ods. 2 S.s.p. tak, že úspešnému sťažovateľovi priznal voči žalovanému právo na\núplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.\nPodľa § 467 ods. 2 S.s.p. ak kasačný súd zmení rozhodnutie krajského súdu, rozhodne aj o nároku na\nnáhradu trov konania na krajskom súde a kasačnom súde.\nPodľa § 167 ods. 1 S.s.p. správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú\nnáhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 438 v spojení s § 439 S.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3S/55/2017", "guid": "7a96c8a1-d8cf-479a-93f9-26ed71399882:985abaac-0d60-4617-b969-e3faa7eb5bf6", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5d4d3e64-638f-42e1-80d5-40666f786b47", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011 z 23. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-23", "citacie_n": 2950, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5d4d3e64-638f-42e1-80d5-40666f786b47"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:b91c74b1-2568-4d63-90fb-e5c6f9b4f47b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 260/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 260/06 z 23. 8. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-08-23", "citacie_n": 1189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b91c74b1-2568-4d63-90fb-e5c6f9b4f47b"}, {"guid": "ussr:b4a6a5b5-d712-49a3-8177-bb15ff56fd61", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 95/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 95/06 z 15. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-15", "citacie_n": 1498, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b4a6a5b5-d712-49a3-8177-bb15ff56fd61"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}], "citovane_v": []}