{"guid": "99b7f1e4-4785-4324-9d69-b68db3d091ef:9ac0b849-3607-4788-ac0f-7bc8022734b2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:8017200729.1", "spisova_znacka": "6Sžfk/27/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/27/2019 z 18. 6. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 18. júna 2020, sp. zn. 6Sžfk/27/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:8017200729.1", "identifikacne_cislo": "8017200729", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Monika Valašíková PhD.", "sudca_id": 187, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-monika-valasikova-phd-187", "datum_vydania": "2020-06-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-1", "nazov": "§ 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-2", "nazov": "§ 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-51"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-2", "nazov": "§ 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-3", "nazov": "§ 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-6", "nazov": "§ 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-1", "nazov": "§ 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-2", "nazov": "§ 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-4", "nazov": "§ 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513", "nazov": "ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-536.odsek-1", "nazov": "§ 536 ods. 1 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-536.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-536"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-538", "nazov": "§ 538 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-538", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-538"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-19", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-51", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-3", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-24", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-536", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-538"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9ac0b849-3607-4788-ac0f-7bc8022734b2", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:8017200729.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:8017200729.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:8017200729.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžfk/27/2019\n8017200729\n18. 06. 2020\nJUDr. Monika Valašiková\nECLI:SK:NSSR:2020:8017200729.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Eriky Čanádyovej v právnej veci žalobcu:\nEKOPRODUKT Brusnica s.r.o., Brusnica 95, 090 31 Brusnica, IČO: 36 479 896, právne zastúpený:\nJUDr. Marek Bujdoš, advokát, Hlinky 262/6, 091 01 Stropkov, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo\nSlovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. 101816138/2017 zo dňa 22.08.2017, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Prešove č.k. 3S/50/2017-53 zo dňa 05.12.2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľa z a m i e t a.\nSťažovateľovi nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred správnym súdom\n1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“) podľa §\n190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou\nsa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 101816138/2017\nzo dňa 22.08.2017. Žalovaný ako odvolací orgán potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Prešov č.\n100505902/2017 zo dňa 21.03.2017, ktorým podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“)\nsprávca dane určil rozdiel v sume 18 352,80 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie\nmáj 2014, t.j. nepriznaný nadmerný odpočet v sume 9 575,36 Eur a vyrubená daň v sume 8 777,44\nEur daňovému subjektu z dôvodu, že došlo zo strany žalobcu k porušeniu ustanovenia § 49 ods. 1 v\nnadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon\no DPH“) tým, že v zdaňovacom období máj 2014 žalobca neoprávnene odpočítal DPH z faktúr, ktorých\nodpočítanie nepreukázal ako oprávnený nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Správny súd\nbol toho názoru, že faktúry pre odberateľa AGRAKO, s.r.o. boli ekonomicky neopodstatnené, pretože\nfaktúry vystavené spoločnosťou AGRAKO, s.r.o. pre žalobcu neodrážali skutočnú výšku zrealizovaných\nstavebných prác.\n2. Z obsahu žaloby vyplývalo, že žalobca namietal porušenie jeho práv s dôrazom na uzatvorenú zmluvu\no dielo s dodávateľom stavby spoločnosťou AGRAKO, s.r.o., pričom argumentoval tým, že odpočítanie\ndane s poukazom na príslušné ustanovenia zákona o DPH si uplatnil správne a zákonne.\n\n3. Správny súd sa v plnom rozsahu stotožnil so závermi žalovaného, ktorý mal za preukázané, že\nzmluvy o dielo na jednotlivé stavby uzatvorené medzi žalobcom ako objednávateľom a zhotoviteľom\nspoločnosťou AGRAKO, s.r.o. boli uzatvorené v zmysle ustanovenia § 536 Obchodného zákonníka.\nAvšak z ustanovenia § 538 Obchodného zákonníka aj keď vyplýva, že zhotoviteľ diela môže\npoveriť jeho vykonaním inú osobu, ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva nič iné, nedávala\noprávnenie žalobcovi na to, aby v danom prípade na základe uvedenej zmluvy o dielo žalobca ako\nobjednávateľ vykonal práce na vlastnej nehnuteľnosti v prospech seba, ktoré nakoniec fakturoval\nspoločnosti AGRAKO, s.r.o. ako zhotoviteľovi uvedeného diela. Týmto postupom došlo k splynutiu osoby\nobjednávateľa a zhotoviteľa, čo malo za následok minimálne rozpor s účelom zmluvy o dielo. Keďže\nv daných prípadoch žalobca rekonštruoval vlastnú nehnuteľnosť vlastnými zamestnancami, teda časť\ndiela vytvoril žalobca ako objednávateľ diela vlastnou činnosťou, nemal dôvod fakturovať tieto práce\nzhotoviteľovi diela, t.j. spoločnosti AGRAKO, s.r.o. Pri vykonaní častí diel mal postupovať obdobne ako\nu ostatných subdodávateľov (p. L., F., F.) a nie fakturovať za práce objednávateľovi, t.j. žalobcovi.\n4. Krajský súd uviedol, že z krycích listov spoločnosti AGRAKO, s.r.o., ktoré boli súčasťou\nadministratívneho spisu vyplývalo, že táto spoločnosť fakturovala žalobcovi vyššiu sumu, než žalobca\nfakturoval spoločnosti AGRAKO, s.r.o. Taktiež niektoré činnosti, ktoré boli súčasťou faktúr, boli\nprefakturované s rovnakým množstvom.\n5. Záverom zdôraznil, že tak ako daňové orgány, ani on nespochybnil postavenie spoločnosti AGRAKO,\ns.r.o. ako generálneho zhotoviteľa diela, ani jeho zmluvný vzťah s inými podnikateľskými subjektmi.\nSprávny súd na základe skutkového stavu dospel k záveru, že spoločnosť AGRAKO, s.r.o. nedodala\ndielo v takom rozsahu ako deklaruje žalobca faktúrami, nakoľko mal preukázané, že z predložených\nfaktúr je zrejmé, že žalobca obstaraný materiál svojimi zamestnancami zabudoval do stavieb rekonštruovaných nehnuteľností a na nich vykonal časť stavebných prác.\n6. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s ustanovením § 168 SSP tak, že\nnáhradu trov konania účastníkom nepriznal.\nII.\nKasačná sťažnosť, vyjadrenie\n7. Proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Prešove podal žalobca v postavení sťažovateľa (ďalej\nlen „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť podľa § 438 SSP z dôvodu uvedeného v § 440\nods. 1 písm. f/, g/. Kasačnému súdu navrhol, aby napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie, prípadne, aby rozsudok správneho súdu zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného\nzruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. Súčasne požadoval náhradu trov konania.\n8. Podľa názoru sťažovateľa generálny zhotoviteľ diela, spoločnosť AGRAKO, s.r.o. prevzatím\nstaveniska prevzala aj plnú zodpovednosť za činnosť na stavbe, ktorá trvala do ukončenia diela.\nObjednávateľ nemohol pre seba vykonávať žiadne stavebné práce na svojej stavbe, keďže žiadnu\nstavbu objednávateľ nerealizoval. Realizovala ju spoločnosť AGRAKO, s.r.o. ako generálny zhotoviteľ.\nTúto skutočnosť potvrdzuje aj rozhodnutie stavebného úradu o povolení stavby, pričom výkon diela\nbol generálnemu zhotoviteľovi umožnený dodávateľským spôsobom. Spoločnosť AGRAKO, s.r.o. bola\noprávnená v rámci subdodávok zabezpečovať si vykonávanie časti diela ďalšími subjektmi, prípadne\naj sťažovateľom.\n9. Mal za to, že tvrdenie správneho súdu a žalovaného, že na jednej strane k naplneniu predmetu dane\nnedošlo, pretože išlo len o vystavenie faktúr bez ekonomického opodstatnenia a na druhej strane tým,\nže došlo k vystaveniu faktúry, vznikla daňová povinnosť je taktiež právne nesprávne posúdené. Nastala\nby tak nezhoda v prospech štátu, kedy správca dane zneužíva situáciu, že daňový subjekt daň zaplatí,\nale neumožní odpočet tejto dane z dôvodu, pretože podľa názoru správcu dane tento vzťah neexistoval.\n10. Poukázal na iné rozhodnutie Krajského súdu v Prešove v podobnej veci pod sp.zn. 5S/9/2017, kde\nbolo rozhodnuté v prospech sťažovateľa. Ďalej argumentoval tým, že zo strany sťažovateľa došlo k\ndodaniu tovaru v zmysle § 8 ods. 1 písm. b/ zákona o DPH, a preto je takéto vykonanie diela predmetom\ndane, pričom túto povinnosť si sťažovateľ, ako aj spoločnosť AGRAKO, s.r.o. riadne splnili.\n\n11. Záverom namietal porušenie práva na spravodlivý proces, pretože mu nebolo doručené vyjadrenie\nžalovaného zo dňa 31.01.2018 a 22.03.2018.\n12. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 29.04.2019, v ktorom uviedol, že trvá na\nsprávnosti napadnutých rozhodnutí a navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť ako neopodstatnenú.\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\n13. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal\nnapadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej\nsťažnosti v zmysle § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455\nSSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na\ninternetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 SSP) a\ndospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.\n14. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 3S/50/2017-53 zo dňa\n05.12.2018, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal preskúmania a následne zrušenia\nrozhodnutia žalovaného č. 101816138/2017 zo dňa 22.08.2017. Týmto rozhodnutím bolo potvrdené\nrozhodnutie Daňového úradu Prešov č. 100505902/2017 zo dňa 21.03.2017.\n15. Z obsahu administratívneho spisu kasačný súd zistil, že správca dane vykonal u daňového subjektu\ndaňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobia január - november 2014 s dátumom začatia 24.11.2015.\nO výsledku daňovej kontroly vyhotovil správca dane protokol č. 104223101/2016 zo dňa 03.11.2016,\nktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. 104223955/2016 zo dňa\n03.11.2016 doručený daňovému subjektu dňa 09.11.2016. Daňový subjekt doručil vyjadrenie k protokolu,\nktoré s ním správca dane prerokoval. Z ústneho pojednávania zo dňa 13.03.2017 spísal zápisnicu č.\n100442009/2017.\n16. Následne dňa 21.03.2017 vydal správca dane rozhodnutie, ktorým určil sťažovateľovi rozdiel v sume\n18 352,80 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2014, t.j. nepriznal nadmerný\nodpočet v sume 9 575,36 Eur a vyrubil daň v sume 8 777,44 Eur. Proti prvostupňovému rozhodnutiu sa\ndaňový subjekt odvolal. O odvolaní bolo rozhodnuté preskúmavaným rozhodnutím žalovaného tak, že\nvyššie špecifikované prvostupňové rozhodnutie bolo potvrdené.\n17. Zo spisu vyplynulo, že medzi spoločnosťou EKOPRODUKT Brusnica s.r.o. a Poľnohospodárskou\nplatobnou agentúrou bola uzatvorená zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, pričom\ngenerálnym zhotoviteľom jednotlivých diel, na ktoré bol poskytnutý príspevok bola spoločnosť AGRAKO,\ns.r.o. Jednotlivé časti diel boli subdodávateľsky dodávané hlavnému zhotoviteľovi spoločnosti AGRAKO,\ns.r.o. inými podnikateľskými subjektmi, ktoré vykonávali práce alebo služby, resp. dodávali časti\ndiel. Jednou z dodávateľských spoločností bola aj spoločnosť EKOPRODUKT Brusnica s.r.o., ktorá\nna základe ústnej zmluvy o dielo dodávala a vykonávala dohodnuté časti diel, ktoré vyfakturovala\njednotlivými faktúrami. Daňový úrad spochybnil vykonanie jednotlivých častí diela dodávaných\nspoločnosťou EKOPRODUKT Brusnica s.r.o. a odôvodnil to tým, že diela boli zhotovené nie pre\ngenerálneho zhotoviteľa, ale pre spoločnosť EKOPRODUKT Brusnica s.r.o. Správca dane pri výkone\ndaňovej kontroly zistil, že predmetné nehnuteľnosti, na ktorých sa vykonávali stavebné práce sú\nmajetkom spoločnosti EKOPRODUKT Brusnica s.r.o. Tento výklad je podľa odvolávajúceho nesprávny,\npretože za celé vykonanie diel nesie zodpovednosť generálny zhotoviteľ (spoločnosť AGRAKO, s.r.o.) a\nsprávca dane nie je oprávnený stanovovať, kto môže a nemôže vykonávať jednotlivé poddodávky diela.\nIV.\nPrávne predpisy a právne názory kasačného súdu\n18. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom\nfyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených\ntýmto zákonom. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené, alebo\npriamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou\n\norgánu verejnej správy, alebo iným zásahom orgánu verejnej správy sa môže, za podmienok\nustanovených týmto zákonom, domáhať ochrany na správnom súde (§ 2 ods. 1, 2 SSP).\n19. Správne súdu v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov\nverejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú\nochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto\nzákonom (§ 6 ods. 1 SSP).\n20. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania\ntovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo\nprechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň\nskorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby\nna základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri\ndodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c/ je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.\n21. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.\n22. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v\ndeň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\n23. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň\nz tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3\na 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov\na služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.\n24. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ\nuplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.\n25. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom\nchránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.\n26. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s\ndaňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach,\nak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom\nsprávy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,\nktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.\n27. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe\ndaní vyšlo najavo.\n28. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie\ndo úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie\nalebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo\nvybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie\ndaňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový\nsubjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní\nneprihliada.\n29. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje\na) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v\ndaňovom priznám alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,\nb) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo\ndaňového konania,\nc) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\n\n30. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti\nnevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi\ndaňových subjektov.\n31. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu\na objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké\nvýpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom\nzisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\n32. Podľa § 536 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník zmluvou o dielo sa zaväzuje\nzhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.\n33. Podľa § 538 Obchodného zákonníka zhotoviteľ diela môže poveriť jeho vykonaním inú osobu, ak\nzo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva nič iné. Pri vykonávaní diela inou osobou má zhotoviteľ\nzodpovednosť, akoby dielo vykonával sám.\n34. Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti\nproti napadnutému rozsudku Krajského súdu v Prešove, po preskúmaní napadnutého rozsudku a\npo oboznámení sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu nezistil žiaden dôvod na to, aby\nsa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku.\n35. Kasačný súd uvádza, že odpočítanie dane nenastáva „ex lege“, ale je právom platiteľa dane, ktoré\nje spojené s dôkaznou povinnosťou preukázania zákonných podmienok na jeho uplatnenie. Zákon o\nDPH vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak materiálnej, ako aj formálnej\npodmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých\nsi uplatňuje odpočet dane, presne odrážajú skutočne realizované plnenia. Faktúra je relevantným\ndokladom, len ak je nepochybné, že v nej uvedené údaje odrážajú reálne plnenie. To, že určitý doklad\nmá všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte\nnemusí byť dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu\n(m.m. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8Sžf/26/2014).\n36. Pre účely § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH je nevyhnutné kumulatívne spojenie všetkých zákonom\ndefinovaných podmienok v ich vzájomnej súvislosti, vrátane preukázania vecného súvisu medzi prijatým\nzdaniteľným plnením a daňovým dokladom, ktorým platiteľ dane deklaruje prijatie zdaniteľného plnenia.\nPre splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočet dane nepostačuje iba predloženie\ndokladov (faktúr) s predpísaným obsahom. Daňové doklady musia jednoznačne preukazovať prijatie\nzdaniteľného plnenia, t.j. skutočnosť, že zdaniteľné plnenie bolo prijaté od platiteľa, ktorý fakturoval\nzdaniteľné plnenie. Pokiaľ nie je preukázané, že by tieto hmotnoprávne podmienky boli splnené,\nnepostačuje na vznik nároku na odpočet dane len samotná existencia samotného dokladu, hoci by\nobsahoval všetky formálne náležitosti.\n37. Kasačný súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I.ÚS 241/07-44,\npodľa ktorého, „...zo zásady skutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane\nvyplýva, že z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t.j.\nvzájomná výmena reálnych plnení, a teda vykonanie dohodnutých prác (resp. dodanie tovaru) a úhrada\nza toto poskytnuté plnenie. Ide o ekonomickú podstatu daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje\npred formou a právnym titulom, na základe ktorého bola uskutočnená. Potreba skúmania ekonomického\ndôvodu daňovej transakcie sa prejavuje ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho\nobsahu...“\n38. Kasačný súd sa stotožnil s právnym názorom žalovaného a krajského súdu, že nedošlo k\ndodaniu prác pre spoločnosť AGRAKO, s.r.o., pretože práce boli vykonané sťažovateľom na vlastných\nnehnuteľnostiach, vlastnými zamestnancami. Sťažovateľovi nevznikla daňová povinnosť podľa § 19\nods. 2 zákona o DPH, pretože nedošlo k naplneniu predmetu dane, t.j. k dodaniu ako takému, a preto\nfakturácia za vykonané práce pre spoločnosť AGRAKO, s.r.o. je bez ekonomickej opodstatnenosti s\npoukazom na § 3 ods. 6 daňového poriadku.\n\n39. Ak si sťažovateľ uplatnil právo na odpočítanie dane na základe faktúr vystavených spoločnosťou\nAGRAKO, s.r.o., právo na odpočítanie dane mu podľa § 49 až § 51 zákona o DPH nevzniklo, pretože\nspoločnosti AGRAKO, s.r.o. nevznikla daňová povinnosť podľa zákona o DPH v rozsahu uvedenom na\nfaktúrach podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH. Vystavenie faktúry pre dodávateľa stavby nenaplnilo definíciu\nekonomickej činnosti.\n40. Ekonomickou činnosťou (podnikaním v zmysle zákona o DPH) sa rozumie každá činnosť, z ktorej sa\ndosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej,\nstavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie podľa osobitných\npredpisov (lekári, právnici, znalci, tlmočníci a pod.), duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť.\n41. Daňový subjekt má právo na uplatnenie odpočítania dane len z dodania stavebných prác\nuskutočnených spoločnosťou AGRAKO, s.r.o. prostredníctvom iných subdodávateľov. Keďže v danom\nprípade objednávateľ vytvoril časť diela vlastnou činnosťou, nemal dôvod fakturovať tieto práce\nzhotoviteľovi diela.\n42. K námietke sťažovateľa týkajúcej sa rozhodnutia Krajského súdu v Prešove v podobnej veci pod\nsp.zn. 5S/9/2017 najvyšší súd uvádza, že nie je viazaný právnym názorom vysloveným v rozsudku\nkrajského súdu.\n43. S poukazom na § 131 SSP správny súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý\nprávny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou\nzmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Správny súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného\nsúdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd.\nSprávny súd je tiež viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho\nspáchal, rozhodnutím o osobnom stave a o vzniku alebo zániku spoločnosti. Rozhodnutím o priestupku\na inom správnom delikte je správny súd viazaný len, ak takéto rozhodnutie nie je predmetom samotného\nkonania.\n44. K námietke žalovaného týkajúcej sa procesného postupu krajského\nsúdu - nedoručenia\nvyjadrenia žalovaného, čím mu nebola daná možnosť sa s obsahom tohto podania oboznámiť a prípadne\nreagovať, kasačný súd uvádza, že je pravdou, že ďalšie vyjadrenie žalovaného zo dňa 31.01.2018\nuž nebolo sťažovateľovi doručené, avšak v tomto prípade poukazuje kasačný súd na rozhodnutie\nÚstavného súdu SR sp.zn. IV.ÚS 19/2012, v ktorom sa uvádza: „že v niektorej veci môže byť absencia\nstanoviska k vyjadreniu k opravnému prostriedku druhého účastníka konania právne irelevantná. O taký\nprípad ide vtedy, keď súd rozhodujúci o opravnom prostriedku nezaložil svoje rozhodnutie na vyjadrení\nk opravnému prostriedku (teda vtedy, keď vyjadrenie k opravnému prostriedku nemalo zásadný vplyv\nna rozhodnutie o opravnom prostriedku)...“\n45. V niektorých prípadoch dospel aj ESĽP v minulosti k záveru, že neposkytnutie písomného vyjadrenia\nalebo dokumentov v konaní a nemožnosť sťažovateľa sa k nim vyjadriť, nepredstavovalo porušenie\npráva na spravodlivý proces.\n46. Podľa ESĽP ide o prípady, keď sa sťažovateľ mohol alebo nemohol účinne brániť práve z toho\ndôvodu, že mu nebolo doručené uvedené vyjadrenie, to znamená, či by doručenie uvedeného vyjadrenia\nmalo dopad na výsledok sporu alebo nie (porovnaj rozsudok vo veci Verdú proti Španielsku z 15. 2.\n2007, bod 25).\n47. V danom prípade kasačný súd uzatvára, že doručenie ďalšieho vyjadrenia žalovaného pre\nsťažovateľa, by nemalo zásadný vplyv na výsledok sporu.\n48. Kasačný súd konštatuje, že skutočnosti, ktorými sťažovateľ v kasačnej sťažnosti spochybňuje\npredmetný rozsudok Krajského súdu v Prešove, boli totožné s námietkami, ktoré už sťažovateľ namietal\nv konaní pred správnym súdom, ako aj pred žalovaným správnym orgánov a s ktorými sa tak krajský\nsúd, ako aj žalovaný, náležite vysporiadali. Kasačný súd konštatuje, že kasačná sťažnosť sťažovateľa\n\nneobsahuje žiadne právne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť\nnapadnutého rozsudku Krajského súdu v Prešove.\n49. Tieto závery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne\nvýchodiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Najvyšší súd sa s nimi stotožnil v celom\nrozsahu, považujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne.\n50. Podľa ust. § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je\ndôvodná.\n51. V súlade s citovanými ustanoveniami a vyššie uvedenými úvahami si Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky osvojil záver, že napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove bol vydaný v súlade so zákon\na nebol dôvod na jeho zrušenie alebo zmenu a kasačnú sťažnosť bolo potrebné, ako nedôvodnú,\nzamietnuť.\n52. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ust. § 167 ods.\n1 v spojení s ust. § 467 ods. 1 SSP tak, že sťažovateľovi nepriznal náhradu trov kasačného konania,\npretože vo veci nemal úspech.\n53. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}