{"guid": "7cb8d423-7e8e-4455-b017-6b0564612686:aaecbfab-4a27-4f89-883c-85492ce64308", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:8017200712.1", "spisova_znacka": "4Sžfk/32/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžfk/32/2019 z 2. 7. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 2. júla 2020, sp. zn. 4Sžfk/32/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:8017200712.1", "identifikacne_cislo": "8017200712", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Zemková", "sudca_id": 393, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-zemkova-393", "datum_vydania": "2020-07-02", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-139.odsek-2", "nazov": "§ 139 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-139.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-139"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-72.odsek-4", "nazov": "§ 72 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-72.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-72"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-139", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-72"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/aaecbfab-4a27-4f89-883c-85492ce64308", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:8017200712.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:8017200712.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:8017200712.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Sžfk/32/2019\n8017200712\n02. 07. 2020\nJUDr. Jana Zemková\nECLI:SK:NSSR:2020:8017200712.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej,\nPhD. a zo sudcov JUDr. Nory Halmovej a JUDr. Milana Moravu v právnej veci žalobcu: Študentský\nservis, spol. s r.o., Košice, Rooseveltova 794/6, Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 31 730 663,\nprávne zastúpený: JUDr. Eugen Kostovčík, advokát so sídlom Gelnická 33, Košice, proti žalovanému:\nFinančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti\npostupu a rozhodnutí žalovaného č. 102017146/2017 zo dňa 21. septembra 2017, č. 102016507/2017\nzo dňa 21. septembra 2017, č. 102017089/2017 zo dňa 21. septembra 2017 a č. 102017055/2017 zo\ndňa 21. septembra 2017, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove\nč. k. 5S/53/2017-53 zo dňa 7. februára 2019, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 5S/53/2017-53 zo dňa 7.\nfebruára 2019 z r u š u j e a vec v r a c i a krajskému súdu na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1.\n1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny\nporiadok (ďalej len „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“) zamietol žaloby žalobcu o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 102017146/2017 zo dňa 21. septembra 2017, č. 102016507/2017\nzo dňa 21. septembra 2017, č. 102017089/2017 zo dňa 21. septembra 2017 a č. 102017055/2017 zo\ndňa 21. septembra 2017.\n2. Rozhodnutím č. 102017146/2017 zo dňa 21. septembra 2017 žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona\nč. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej\nlen „Daňový poriadok“), potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Prešov (ďalej aj „správca dane“) č.\n100970980/2017 zo dňa 18. mája 2017, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku\nvyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 3 806,00 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie\nmáj 2014.\n3. Rozhodnutím č. 102016507/2017 zo dňa 21. septembra 2017 žalovaný podľa § 74 ods. 4 Daňového\nporiadku potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 100971495/2017 zo dňa 18. mája 2017, ktorým podľa §\n68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 7 056,17 eur na dani z pridanej\nhodnoty za zdaňovacie obdobie august 2014.\n4. Rozhodnutím č. 102017089/2017 zo dňa 21. septembra 2017 žalovaný podľa § 74 ods. 4 Daňového\nporiadku potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 100970513/2017 zo dňa 18. mája 2017, ktorým podľa §\n68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 6 134,00 eur na dani z pridanej\nhodnoty za zdaňovacie obdobie február 2014.\n\n5. Rozhodnutím č. 102017055/2017 zo dňa 21. septembra 2017 žalovaný podľa § 74 ods. 4 Daňového\nporiadku potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 100970186/2017 zo dňa 18. mája 2017, ktorým podľa §\n68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 6 371,00 eur na dani z pridanej\nhodnoty za zdaňovacie obdobie január 2014.\n6. Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 5S/53/2017-11 zo dňa 14. novembra 2017 spojil konania\no preskúmanie zákonnosti vyššie uvedených rozhodnutí žalovaného, vedené na Krajskom súde v\nPrešove pod sp. zn. 5S/53/2017, 5S/54/2017, 5S/55/2017 a 5S/56/2017 do jedného spoločného konania,\nvedeného pod sp. zn. 5S/53/2017 a vo veci vydal jeden rozsudok.\n7. Krajský súd v Prešove v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na skutočnosť, že žalobca v\npodaných žalobách namietal, že aj keď jeho odvolania vo vyrubovacom konaní neobsahovali zákonom\npredpísané náležitosti vyplývajúce z § 72 ods. 4 Daňového poriadku, pretože v nich absentovali dôkazy\npreukazujúce odôvodnenosť odvolania a navrhované zmeny alebo zrušenia napadnutého rozhodnutia,\nbol správca dane podľa názoru žalobcu povinný postupovať podľa § 72 ods. 5 v spojení s § 13 ods.\n8 Daňového poriadku a vyzvať žalobcu, aby podľa jeho pokynov nedostatky odvolaní v určenej lehote\nodstránil a poučiť ho o následkoch spojených s ich neodstránením.\n8. Krajský súd uviedol, že z obsahu žalobných bodov je zrejmé, že žalobca namietal procesný postup\nsprávcu dane. V tejto súvislosti krajský súd konštatoval, že v prejednávanej veci nebol daný dôvod\nna postup správcu dane podľa § 13 ods. 8 Daňového poriadku, teda na odstraňovanie nedostatkov\nodvolania žalobcu, keďže podľa názoru krajského súdu bolo spôsobilé na prerokovanie vo veci samej.\n9. Žalovaný podľa názoru krajského súdu preskúmal napadnuté rozhodnutia správcu dane v celom\nrozsahu a vysporiadal sa s odvolacími námietkami žalobcu. Správca dane pri výkone daňových kontrol a\nvo vyrubovacích konaniach postupoval výlučne v medziach zákona, ktorý je citovaný pri každom úkone,\nničím žalobcu neobmedzil, ani neukrátil, prihliadal a vysporiadal sa so všetkým, čo v daňovom konaní\nvyšlo najavo. V zmysle § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotil každý dôkaz samostatne\na potom všetky dôkazy podľa správnej úvahy vo vzájomných súvislostiach, pričom hodnotiaca úvaha\nsprávcu dane nebola ľubovoľná, ale vychádzala zo všetkého, čo pri správe daní vyšlo najavo. Správca\ndane analyzoval deklarované zdaniteľné obchody a ich fakturáciu medzi daňovými subjektmi, pričom\nzistil, že napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených zákonom č. 222/2004 o dani z pridanej\nhodnoty v znení účinnom v rozhodujúcom období (ďalej len „zákon o DPH“), účel tohto zákona nebol\ndodržaný, dodávateľom nevznikla daňová povinnosť z poskytnutia služieb, pretože išlo iba o fakturáciu\nformálneho a nereálneho obchodu so službami, pri ktorom pridaná hodnota nevznikla a následne\nžalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane. Zamestnanci správcu dane postupovali pri výkone\ndaňovej kontroly a následne vo vyrubovacom konaní v súlade s § 24 ods. 2 Daňového poriadku. Správca\ndane zvážil vykonané úkony a zhodnotil výsledky vykonaných dôkazov, miestnych zisťovaní, svedeckej\nvýpovede, protokolov o daňových kontrolách, pričom zhodnotenie dôkazov riadne odôvodnil v protokole\nč. 104289478/2016 zo dňa 14. novembra 2016 a následne v príslušných rozhodnutiach vydaných vo\nvyrubovacom konaní.\n10. V tejto súvislosti krajský súd poukázal aj na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky a jeho právny názor vyslovený napríklad v rozsudku sp.zn. 4Sžf/42/2015 zo dňa 2. februára\n2016, v zmysle ktorého „ak odvolanie spĺňalo všetky zákonom ustanovené náležitosti podľa § 13 v\nspojení s § 72 ods. 4 Daňového poriadku, je povinnosťou správneho orgánu preskúmať ho v odvolacom\nkonaní.“\n11. Správca dane v súlade s § 73 ods. 2 Daňového poriadku postúpil odvolania žalobcu odvolaciemu\norgánu - žalovanému, ktorý následne v súlade s § 74 ods. 4 Daňového poriadku preskúmal\nrozhodnutia správcu dane a vydal vlastné rozhodnutia. Žalobca v žalobách nepreukázal, že by postupom\nžalovaného, ktorý preskúmal rozhodnutia správcu dane, boli porušené jeho práva alebo právom\nchránené záujmy v zmysle § 2 ods. 2 SSP. V tejto súvislosti dal krajský súd do pozornosti zásadu,\npodľa ktorej práva patria len bdelým (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa\naktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv, a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a\ns dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž vecou nositeľov práv,\naby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje\n\npráva majetkové, osobné, satisfakčné a pod., to platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných\nustanovení (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžr/38/2011 zo dňa 8. novembra\n2011).\n2.\n12. Proti rozsudku Krajského súdu v Prešove podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, ktorou\nsa domáhal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k.\n5S/53/2017-53 zo dňa 7. februára 2019 tak, že zruší rozhodnutia žalovaného č. 102017146/2017 zo\ndňa 21. septembra 2017, č. 102016507/2017 zo dňa 21. septembra 2017, č. 102017089/2017 zo dňa\n21. septembra 2017 a č. 102017055/2017 zo dňa 21. septembra 2017 a vec vráti žalovanému na ďalšie\nkonanie, a to z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP.\n13. Žalobca v úvode kasačnej sťažnosti poukázal na obsah podaných správnych žalôb, ktorými sa\ndomáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 102017146/2017 zo dňa 21. septembra\n2017, č. 102016507/2017 zo dňa 21. septembra 2017, č. 102017089/2017 zo dňa 21. septembra 2017 a\nč. 102017055/2017 zo dňa 21. septembra 2017. Žalobca v žalobách namietal, že odvolania podané proti\nprvostupňovým rozhodnutiam správcu dane neobsahovali zákonom predpísané náležitosti vyplývajúce\nz § 72 ods. 4 Daňového poriadku, nakoľko v nich absentovali dôkazy preukazujúce odôvodnenosť\nodvolania a navrhované zmeny alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu bol\nsprávca dane povinný v zmysle § 72 ods. 5 v spojení s § 13 ods. 8 Daňového poriadku žalobcu vyzvať,\naby nedostatky v stanovenej lehote odstránil. Vzhľadom na skutočnosť, že správca dane žalobcu na\nodstránenie nedostatkov podaní nevyzval, jeho postup bol nezákonný a tým pádom neboli splnené\nprávne východiská na vydanie rozhodnutí žalovaného vo veci samej. Žalovaný tento zásadný nedostatok\nneodstránil a z uvedeného dôvodu podľa názoru žalobcu zaťažil odvolacie konania zásadnou procesnou\nvadou.\n14. Žalobca v podanej kasačnej sťažnosti namietal porušenie jeho práva na riadne odôvodnenie\nsúdneho rozhodnutia, argumentujúc, že rozsudok krajského súdu nebol vyčerpávajúco a presvedčivo\nodôvodnený.\n15. Žalobca poukázal na skutočnosť, že z obsahu žalôb, ako aj napadnutého rozsudku krajského súdu\nvyplýva, že kľúčovým pre rozhodnutie bolo tvrdenie žalobcu, že ním podané odvolania neobsahovali\nzákonom predpísané náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 72 ods. 4 Daňového poriadku a preto bol\nsprávca dane podľa ustanovenia § 72 ods. 5 v spojení s ustanovením § 13 ods. 8 Daňového poriadku\npovinný vyzvať žalobcu, aby podľa jeho pokynov nedostatky odvolaní v určenej lehote odstránil.\n16. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu vyplýva, že podľa názoru krajského\nsúdu nebol dôvod na postup správcu dane podľa § 13 ods. 8 Daňového poriadku, pretože odvolania\nobsahovali aj dôvody odvolania. V tejto súvislosti žalobca zdôraznil, že odôvodnenie rozhodnutia súdu\nmusí byť zrejmé, jasné a zrozumiteľné nielen pre súd, ale aj pre účastníkov konania. Žalobca je názoru,\nže z vyššie uvedeného strohého konštatovania krajského súdu nie je zrejmé, či sa krajský súd stotožňuje\ns tvrdením žalovaného, že žalobca v odvolaní namietal iba rozpor s právnymi predpismi alebo či podľa\nnázoru súdu odvolania obsahovali všetky zákonom požadované náležitosti vyplývajúce z § 72 ods. 4\nDaňového poriadku, teda okrem dôvodov podania aj dôkazy preukazujúce odôvodnenosť odvolania, ak\nsa v odvolaní nenamieta iba rozpor s právnymi predpismi.\n17. Žalobca zároveň namietal, že krajský súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku nezmieňuje o\nvyjadrení žalovaného k žalobe, hoci mu táto povinnosť vyplýva priamo z ustanovenia § 139 ods. 2\nSSP. Žalobca v súvislosti s vyjadrením žalovaného k žalobe konštatoval, že z jeho obsahu je zrejmé\nstanovisko žalovaného, podľa ktorého žalobca v odvolaní namietal iba rozpor s právnymi predpismi a\nz uvedeného dôvodu nemusel uviesť dôkazy preukazujúce odôvodnenosť odvolania. Keďže odvolania\nobsahovali všetky zákonom predpísané náležitosti, správca dane nebol povinný vyzvať žalobcu k\nodstráneniu nedostatkov.\n18. V prípade, ak sa krajský súd stotožnil s názorom žalovaného, že žalobca namietal výlučne rozpor s\nprávnymi predpismi, bol povinný v rozsudku uviesť, na základe čoho dospel k takémuto záveru. Žalobca\nzastáva názor, že rozsudok krajského súdu je nepreskúmateľný pre jeho nezrozumiteľnosť, nakoľko v\nňom úplne absentuje úvaha, na základe čoho krajský súd dospel k svojim záverom.\n\n19. Žalobca argumentoval, že pokiaľ v podanom odvolaní uviedol, že rozhodnutie správcu dane je v\nrozpore s ustanoveniami § 3 ods. 1 a ods. 3, § 24 ods. 2 a § 63 ods. 2 Daňového poriadku, uvedené\nautomaticky neznamená, že namietal iba rozpor s právnymi predpismi. Pokiaľ by tomu bolo tak a\nnamietal by výlučne rozpor s právnymi predpismi, potom mal v odvolaní uviesť svoj právny názor odlišný\nod právneho názoru správcu dane, čo však neurobil.\n20. Žalobca zastáva práve opačné stanovisko, a to, že v odvolaní nenamietal iba rozpor s právnymi\npredpismi, ale tvrdil, že postup správcu dane bol v rozpore s právnymi predpismi. Uvedené znamená,\nže v zmysle § 72 ods. 4 písm. d/ Daňového poriadku mal žalobca povinnosť uviesť dôkazy preukazujúce\njeho tvrdenia. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca tieto dôkazy neuviedol, jeho odvolanie malo\nnedostatky, pre ktoré nebolo spôsobilé na prorokovanie a preto bol správca dane povinný postupovať\npodľa § 72 ods. 5 v spojení s § 13 ods. 8 Daňového poriadku a vyzvať ho na ich odstránenie v určenej\nlehote.\n21. Z rozsiahleho rozsudku krajského súdu vyplýva, že podstatná časť jeho odôvodnenia obsahuje\nprepis rozhodnutí žalovaného vo veci samej. Samotný rozsah odôvodnenia rozsudku a popis\njednotlivých zistení však podľa názoru žalobcu nevypovedá nič o presvedčivosti rozhodnutia a jeho\nzákonnosti. Žalobca zdôraznil, že krajský súd sa mal za účelom riadneho prieskumu zákonnosti\nnapadnutých rozhodnutí primárne vysporiadať s námietkami, ktorými žalobca spochybnil zákonnosť\nprocesného postupu správnych orgánov a až potom, ako by dospel k záveru, že sú neopodstatnené,\nvzniká súdu povinnosť na prieskum zákonnosti samotného rozhodnutia. Žalobca na tomto mieste\nupozornil na skutočnosť, že predmetom žalôb v danom prípade však neboli námietky vo veci samej.\nIch predmetom bolo tvrdenie žalobcu, že rozhodnutia žalovaného vychádzali z nesprávneho právneho\nposúdenia veci, čím došlo k procesným vadám, ktoré v končenom dôsledku viedli k tomu, že neboli\nsplnené právne východiská na vydanie rozhodnutí vo veci samej.\n22. Súčasťou práva na spravodlivý proces je právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktorým\nsa súd vysporiada so všetkými právne relevantnými tvrdeniami žalobcu. V uvedenom kontexte žalobca\nzdôraznil, že jeho tvrdeniu, ktoré predstavovalo rozhodujúci žalobný bod, a to, že odvolania neobsahovali\nzákonom predpísané náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 72 ods. 4 Daňového poriadku, venoval\nkrajský súd iba minimálnu pozornosť, resp. sa s nimi vysporiadal iba formálne. Požiadavka na\npresvedčivosť odôvodnenia rozsudku vyplývajúca z ustanovenia § 139 ods. 2 SSP nemôže byť podľa\nnázoru žalobcu naplnená oznámením finálneho záveru, že nebol daný dôvod na postup správcu dane\npodľa § 13 ods. 8 Daňového poriadku.\n23. V závere kasačnej sťažnosti žalobca konštatoval, že krajský súd porušil jeho právo na riadne\nodôvodnenie rozhodnutia, pričom išlo o porušenie takej intenzity a rozsahu, že súd mu znemožnil, aby\nuskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n24. Vo vzťahu k rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Sžf/42/2015 zo dňa 2. februára\n2016, na ktorý poukázal krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, žalobca uviedol, že v\ndanom prípade sa jednalo o odlišnú procesnú situáciu a preto v tomto prípade právna hodnotiaca\nrovina opierajúca sa o predmetný rozsudok nemohla nastať. K odkazu krajského súdu na uznesenie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Sžr/38/2011 zo dňa 8. novembra 2011 žalobca uviedol,\nže svoje procesné oprávnenia, teda právo podať odvolanie, si uplatnil včas.\n3.\n25. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním, doručeným Krajskému súdu v Prešove dňa\n15. apríla 2019, v ktorom uviedol, že rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 5S/53/2017-53 zo\ndňa 7. februára 2019, ktorým boli zamietnuté žaloby o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia\nžalovaného č. 102017146/2017 zo dňa 21. septembra 2017, č. 102016507/2017 zo dňa 21. septembra\n2017, č. 102017089/2017 zo dňa 21. septembra 2017 a č. 102017055/2017 zo dňa 21. septembra\n2017, považuje za zákonný a správny, pretože vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Z\nuvedeného dôvodu navrhuje kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť. K dôvodom kasačnej\nsťažnosti žalovaný uviedol, že s argumentáciou žalobcu sa vysporiadal vo svojom vyjadrení k žalobe č.\n100431198/2018 zo dňa 22. februára 2018, pričom na svojich záveroch a vyjadreniach trvá aj vo vzťahu\nk podanej kasačnej sťažnosti.\n\n4.\n26. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý\nrozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti (§\n440 SSP), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 137 ods. 2 a 3 SSP).\n27. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 4Sžfk/32/2019 zo dňa 26. júna 2019 vylúčil\nna samostatné konania konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102016507/2017\nzo dňa 21. septembra 2017, vedené pôvodne na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 5S/54/2017 a\nna Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp.zn. 4Sžfk/32/2019, konanie o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. 102017089/2017 zo dňa 21. septembra 2017, vedené pôvodne na Krajskom\nsúde v Prešove pod sp. zn. 5S/55/2017 a na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn.\n4Sžfk/32/2019 a taktiež konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102017055/2017\nzo dňa 21. septembra 2017, vedené pôvodne na Krajskom súde v Prešove pod sp.zn. 5S/56/2017 a na\nNajvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 4Sžfk/32/2019. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť\ndňa 18.júla 2019.\n5.\n28. V konaní o kasačnej sťažnosti sp. značka 4Sžfk/32/2019 Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako\nsúd kasačný, preskúmal rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 5S/53/2017-53 zo dňa 7. februára\n2019, ktorým podľa § 190 SSP zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\n102017146/2017 zo dňa 21. septembra 2017, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu\nPrešov č. 100970980/2017 zo dňa 18. mája 2017, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 Daňového\nporiadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 3 806,00 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie\nobdobie máj 2014.\n29. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo\nprávom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v\nďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené\nzáujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu\nverejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa\nmôže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n30. Podľa § 454 SSP, na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu.\n31. Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s obsahom administratívneho a súdneho\nspisu zistil, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie\nobdobie január 2014 až december 2014. V zmysle ustanovenia § 46 ods. 3 Daňového poriadku bola\ndaňová kontrola začatá dňa 9. decembra 2015, kedy bola so žalobcom spísaná Zápisnica o začatí\ndaňovej kontroly č. 21419248/2015 zo dňa 9. decembra 2015.\n32. Z daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2014 až december\n2014 bol vyhotovený Protokol č. 104289478/2016 zo dňa 14. novembra 2016, ktorý bol spolu s výzvou\nč. 104291210/2016 zo dňa 14. novembra 2016 na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole\ndoručený žalobcovi dňa 1. decembra 2016 (v zmysle § 46 ods. 8 písm. a/ Daňového poriadku došlo v\npredmetný deň k ukončeniu daňovej kontroly).\n33. Žalobca v lehote určenej vo výzve podal Vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole č.\n104289478/2016 zo dňa 14. novembra 2016 elektronickými podaniami zo dňa 16. januára 2017.\n34. Prerokovanie pripomienok predložených vo vyjadrení daňového subjektu sa uskutočnilo na ústnom\npojednávaní, z ktorého bola vyhotovená Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100550696/2017 zo dňa\n30. marca 2017. Žalobca sa k zápisnici o ústnom pojednávaní vyjadril elektronickým podaním č.\n6/04941128/2017 zo dňa 18. apríla 2017. Prerokovanie pripomienok žalobcu sa uskutočnilo na ústnom\npojednávaní dňa 11. mája 2017 za účasti splnomocneného zástupcu S. C. (Zápisnica o ústnom\npojednávaní č. 100830673/2017 zo dňa 11. mája 2017).\n\n35. Následne správca dane vydal rozhodnutie č. 100970980/2017 zo dňa 18. mája 2017, ktorým podľa\n§ 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 3 806,00 eur na dani z pridanej\nhodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2014 z dôvodu porušenia ustanovenia § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ v\nnadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH zo strany žalobcu tým, že si v zdaňovacom období\nmáj 2014 neoprávnene odpočítal daň z faktúry od spoločnosti CANUS s.r.o., Košice vo výške 3 806,00\neur (faktúra č. 067012014 INF zo dňa 31.05.2014 za roznos letákov, základ dane 19 030,00 eur, z toho\nDPH vo výške 3 806,00 eur).\n36. Žalobca podal proti predmetnému rozhodnutiu správcu dane odvolanie, v ktorom namietal, že\nrozhodnutia správcu dane, ktorými vyrubil žalobcovi rozdiely na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie\nobdobia január až december 2014 v celkovej sume 75 343,15 eur sú v rozpore s ustanoveniami § 3 ods.\n1 a ods. 3, § 24 ods. 2 a § 63 ods. 2 Daňového poriadku, pretože správca dane nepostupoval podľa\nvšeobecne záväzných právnych predpisov, rozhodnutia boli vydané na základe nesprávne posúdeného\nskutkového stavu, nemajú oporu v obsahu spisov a nevychádzajú zo stavu veci zisteného v daňovom\nkonaní. Zistený skutkový stav podľa názoru žalobcu nevytvára dostatočné právne východiská pre\nvyslovenie výroku o vyrubení rozdielu dane za zdaňovacie obdobia január až december 2014 v celkovej\nsume 75 343,15 eur.\n37. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 102017146/2017 zo dňa 21. septembra 2017\ntak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil.\n38. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s\ndaňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach,\nak tak ustanoví tento zákon. Správny orgán prvého stupňa je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá\nje predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie\nprostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.\n39. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe\ndaní vyšlo najavo.\n40. Podľa § 13 ods. 8 Daňového poriadku, ak má podanie nedostatky, pre ktoré nie je spôsobilé na\nprerokovanie, vyzve príslušný orgán daňový subjekt, aby ich podľa jeho pokynu a v určenej lehote\nodstránil. Súčasne ho poučí o následkoch spojených s ich neodstránením.\n41. Podľa § 13 ods. 9 Daňového poriadku, ak daňový subjekt nedostatky podania v požadovanom\nrozsahu odstráni v lehote určenej príslušným orgánom, považuje sa takéto podanie za podané bez\nnedostatkov v deň pôvodného podania. Ak daňový subjekt výzve príslušného orgánu nevyhovie v plnom\nrozsahu a v určenej lehote, považuje sa toto podanie za nepodané a príslušný orgán túto skutočnosť\noznámi daňovému subjektu.\n42. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv\nna správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných\npodaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, skutočnosti, na ktorých preukázanie\nbol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, vierohodnosť,\nsprávnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\n43. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti\nnevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi\ndaňových subjektov.\n44. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu\na objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké\nvýpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom\nzisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\n\n45. Podľa § 44 Daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti\nrozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.\n46. Podľa § 46 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane je oprávnený začať daňovú kontrolu aj bez\noznámenia podľa odseku 1, ak to ustanovuje osobitný predpis, alebo ak o vykonanie daňovej kontroly\npožiadajú orgány činné v trestnom konaní alebo ak je dôvodné podozrenie, že účtovné alebo iné\ndoklady budú pozmenené, znehodnotené alebo zničené. V týchto prípadoch v deň začatia daňovej\nkontroly zamestnanec správcu dane spíše zápisnicu o začatí daňovej kontroly; v zápisnici o začatí\ndaňovej kontroly musí byť uvedený deň začatia daňovej kontroly, miesto vykonávania daňovej kontroly,\ndôvod začatia daňovej kontroly, predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo\nkontrolované účtovné obdobie.\n47. Podľa § 46 ods. 9 písm. a/ Daňového poriadku, daňová kontrola je ukončená dňom doručenia\nprotokolu podľa odseku 8.\n48. Podľa § 68 ods. 1 Daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak,\nvyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a\n§ 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne,\nak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa\n§ 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú\nkontrolu. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 49 ods. 1 vykoná a rozhodnutie\nvo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa § 48\nods. 2. Ak daňovú kontrolu vykonalo finančné riaditeľstvo, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie\nvo vyrubovacom konaní vydá miestne príslušný správca dane.\n49. Podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku, správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní\nvyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani.\n50. Podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku, správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní\nurčí rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov vykázať alebo na ktorú si\nuplatnil nárok podľa osobitných predpisov.\n51. Podľa § 72 ods. 1 Daňového poriadku, proti rozhodnutiu možno podať odvolanie, ak tento zákon\nneustanovuje inak alebo ak sa účastník konania odvolania nevzdal písomne alebo ústne do zápisnice.\n52. Podľa § 72 ods. 4 Daňového poriadku, odvolanie musí obsahovať okrem náležitostí podľa § 13 aj\na) označenie prvostupňového orgánu,\nb) číslo rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje,\nc) dôvody podania odvolania,\nd) dôkazy preukazujúce odôvodnenosť odvolania, ak sa v odvolaní nenamieta len rozpor s právnymi\npredpismi; ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy,\ne) navrhované zmeny alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.\n53. Podľa § 72 ods. 5 Daňového poriadku, ak odvolanie neobsahuje zákonom predpísané náležitosti,\nprvostupňový orgán postupuje podľa § 13 ods. 8 až 10, pričom lehota na odstránenie nedostatkov\nodvolania nesmie byť kratšia ako 15 dní.\n54. Podľa § 74 ods. 1 Daňového poriadku, odvolacím orgánom je druhostupňový orgán. Ak rozhodnutie\nvydalo ministerstvo, odvolacím orgánom je minister, ktorý rozhoduje na základe odporúčaní ním určenej\nosobitnej komisie.\n55. Podľa § 74 ods. 2 Daňového poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu\npožadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom\nkonania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri\nrozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť\nodvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací\norgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo\nodstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.\n\n56. Podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku, odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených\nprípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a\nvec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a\nvráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,\nje viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.\n57. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.\n58. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v\ndeň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť\n59. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň\nz tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3\na 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov\na služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.\n60. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ\nuplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.\n61. Podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH, platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný\nplatiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.\n62. Podľa § 139 ods. 2 SSP, v odôvodnení rozsudku uvedie správny súd stručný priebeh\nadministratívneho konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov\nžalobcu a vyjadrenia žalovaného, prípadne ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na konaní a\nzainteresovanej verejnosti, posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov, prípadne\nodkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti\nmu vec na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy\nvo veci ďalej postupovať. Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.\n63. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti žalobcu vo vzťahu k napadnutému\nrozsudku Krajského súdu v Prešove po tom, ako sa oboznámil s obsahom súdneho a k nemu pripojeného\nadministratívneho spisu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.\n64. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný, primárne v medziach kasačnej sťažnosti\npreskúmal rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného\nkonania skúmal aj napadnuté rozhodnutia daňových orgánov, najmä z pohľadu, či kasačné námietky\nžalobcu sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.\n65. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu bolo\nposúdiť, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov\npre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či\nrozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom\npredpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi\nako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená\nzákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.\n66. Spornou v prejednávanej veci bola otázka zákonnosti postupu správcu dane, ktorý nevyzval\nžalobcu na doplnenie, resp. odstránenie nedostatkov jeho odvolania, smerujúceho proti rozhodnutiam\nsprávcu dane o vyrubení rozdielu dane za jednotlivé zdaňovacie obdobia roku 2014, v spojení s\npostupom žalovaného, ktorý o predmetnom odvolaní rozhodol a to napriek žalobcom deklarovanej\nabsencii náležitostí odvolania požadovaných zákonom (§ 72 ods. 4 Daňového poriadku). Žalobca\nv tejto súvislosti namietal, že krajský súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku nedostatočne\nvysporiadal s námietkami žalobcu vymedzenými v správnej žalobe, čím porušil žalobcovo právo na\nriadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia.\n\n67. Úlohou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v prejednávanej veci bolo posúdiť, či krajský súd\ndostatočným spôsobom ozrejmil žalobcovi svoje myšlienkové pochody a z nich vyplývajúce právne\nzávery, a to tak, aby výsledok jeho rozhodovacej činnosti, ku ktorému v rámci kasačnou sťažnosťou\nnapadnutého rozsudku dospel bol jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený, bez ďalšej potreby\nžalobcu hľadať odpovede na nastolenú problematiku v rovine dohadov.\n68. Náležité, dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia predstavuje základnú podmienku\nlegitimity každého rozhodnutia súdu. Právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia tvorí\nsúčasť základného práva na spravodlivý proces, zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd. Povinnosť súdu dostatočne odôvodniť svoje rozhodnutie vyplýva aj zo\nzákladného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.\n69. Ústavný súd Slovenskej republiky k obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR\nuvádza, že „okrem prístupu k súdu sa čl. 46 ods. 1 ústavy priznáva aj určitá kvalita súdneho konania,\ninak povedané, spravodlivý proces. (...) Formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v\nzákladnom právnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu\nochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru. (...) Z uvedeného dôvodu preto v obsahu\ntýchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť.” (I. ÚS 108/07). Z uvedeného vyplýva, že Ústavný súd\nSlovenskej republiky vykladá čl. 46 ods. 1 Ústavy SR tak, že obdobne ako čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaručuje\naj čl. 46 ods. 1 Ústavy SR právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia.\n70. Problematike práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia venoval opakovane pozornosť v\nrámci svojej rozhodovacej činnosti aj Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane, keď vo svojich\nrozhodnutiach okrem iného konštatoval, že súčasťou obsahu práva na spravodlivé súdne konanie je aj\nprávo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie\nna všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením\nnárokov a obranou proti takému uplatneniu (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.\nIV. ÚS 115/03 zo dňa 3. júla 2003, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 60/04 zo\ndňa 19. mája 2004).\n71. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu\nvyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými\nskutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne\nvýznamné (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 14/07 zo dňa 17. mája 2007).\n72. Inými slovami povedané, právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorého súčasťou je aj právo\núčastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý\nproces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať\nsa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam\npre rozhodnutie (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 46/05 <http://merit.slv.cz/\nI.US46/05> zo dňa 29. júna 2005).\n73. Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje na tomto mieste za podstatné zdôrazniť, že nie je\npotrebné a ani judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva to nevyžaduje, aby bola v odôvodnení\nrozhodnutia daná odpoveď na každý argument strany. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie\nrozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29. 5.\n1997, Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998). K uvedenému názoru sa prikláňa aj Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky, ktorý vo svojich rozhodnutiach opakovane konštatoval, že súd nie je povinný dať odpoveď na\nvšetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam.\n74. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že odôvodnenie predstavuje tú časť rozsudku, v ktorej správny\nsúd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Z obsahu\nodôvodnenia rozhodnutia by sa mal teda účastník konania dozvedieť, z akého dôvodu došlo k prijatiu,\nresp. odmietnutiu jeho argumentu zo strany správneho súdu. Z uvedeného dôvodu zákon stanovuje\nkonkrétne požiadavky na obsah odôvodnenia rozsudku tak, aby z neho bola zrejmá jeho opodstatnenosť,\nzákonnosť a spravodlivosť. Správny súd je povinný dbať na to, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé\na taktiež preskúmateľné z pohľadu kasačného súdu.\n\n75. Zákonný základ práva na dostatočné odôvodnenie rozhodnutia v intenciách správneho súdnictva\nmožno nájsť v ustanovení § 139 ods. 2 SSP, ktoré okrem iného ustanovuje povinnosť správneho súdu\ndbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.\n76. Najvyšší súd Slovenskej republiky mal v danej veci za preukázané, že z obsahu správnej žaloby\npodanej žalobcom vyplýva, že hlavným a v podstate jediným žalobným bodom bola námietka týkajúca\nsa procesného postupu daňových orgánov, ktorého správnosť žalobca spochybňoval poukazom na\npostup správcu dane, ktorý napriek skutočnosti, že odvolanie žalobcu proti rozhodnutiam správcu\ndane o vyrubení DPH neobsahovalo zákonom predpísané náležitosti, žalobcu postupom podľa § 72\nods. 5 v spojení s § 13 ods. 8 Daňového poriadku nevyzval na ich odstránenie, resp. doplnenie\npodania, ale toto bez príslušných krokov predložil nadriadenému orgánu (žalovanému) na rozhodnutie\no podanom odvolaní. Vzhľadom na skutočnosť, že správca dane žalobcu na odstránenie nedostatkov\npodania nevyzval, žalobca označil jeho postup za nezákonný, konštatujúc, že z uvedeného dôvodu\nneboli splnené právne východiská na vydanie rozhodnutí žalovaného vo veci samej. Žalovaný však\npokračoval v nezákonnom postupe, keď tento zásadný nedostatok neodstránil a o neúplnom odvolaní\n(odvolaní, ktoré nespĺňalo zákonom predpísané náležitosti- absencia označenia dôkazov preukazujúcich\nodôvodnenosť odvolania a navrhované zmeny alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia) rozhodol, v\ndôsledku čoho podľa názoru žalobcu zaťažil odvolacie konania zásadnou procesnou vadou.\n77. Napriek uvedenej skutočnosti, a to, že merito správnej žaloby tvorila námietka žalobcu týkajúca sa\nprocesného postupu správcu dane a žalovaného, ktorým nevyzvali žalobcu na odstránenie nedostatkov,\nresp. doplnenie odvolania v zmysle zákonom stanovených požiadaviek (§ 72 ods. 4 Daňového poriadku),\nkrajský súd sa tomuto žalobnému bodu venoval iba okrajovo a veľmi stručne.\n78. Po dôkladnom preskúmaní kasačnou sťažnosťou napadnutého rozsudku Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky konštatuje, že krajský súd v odôvodnení tohto rozsudku nedáva žalobcovi jasnú odpoveď na\notázky, ktoré v podanej správnej žalobe nastolil, keď najprv uvádza, že z obsahu žalobných bodov je\nzrejmé, že žalobca namietal procesný postup správcu dane a že v prejednávanej veci nebol daný dôvod\nna postup správcu dane podľa § 13 ods. 8 Daňového poriadku, teda na odstraňovanie nedostatkov\nodvolania žalobcu, keďže podľa názoru krajského súdu bolo spôsobilé na prerokovanie vo veci samej,\navšak v ďalších častiach rozhodnutia nijakým spôsobom nešpecifikuje úvahy a myšlienkové procesy, na\nzáklade ktorých dospel k takémuto záveru.\n79. Pozornosti Najvyššieho súdu neušlo, že napriek značnému rozsahu napadnutého rozsudku\nkrajského súdu, prevažnú časť jeho odôvodnenia tvorí zhrnutie záverov vykonanej daňovej kontroly a\njednotlivých skutkových zistení z nej vyplývajúcich, spolu so špecifikáciou dôkazov, tvoriacich poklad pre\nrozhodnutie správcu dane. Najvyšší súd Slovenskej republiky s prihliadnutím na obsah podanej správnej\nžaloby, v ktorej žalobca namietal výlučne procesné pochybenie daňových orgánov, ktoré nevyzvali\nžalobcu na odstránenie nedostatkov odvolania podaného proti rozhodnutiam správcu dane, nepovažuje\nobšírne popísanie vyššie špecifikovaných skutočností za podstatné.\n80. Naproti tomu, strohé konštatovanie krajského súdu, že „nebol daný dôvod na postup správcu\ndane podľa § 13 ods. 8 Daňového poriadku, teda na odstraňovanie nedostatkov tohto podania\nodvolania, keďže bolo spôsobilé podľa názoru súdu na prerokovanie vo veci samej“ označil Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky za nedostatočné a nezodpovedajúce požiadavkám na riadne odôvodnenie\nsúdneho rozhodnutia. Takéto odôvodnenie rozhodnutia nie je prejavom aplikačnej a interpretačnej\ndostatočnosti konajúceho správneho súdu, nedáva zrozumiteľným spôsobom odpoveď na žalobcove\nnámietky uvedené v správnej žalobe a nie je ani reakciou na obsah administratívneho spisu.\n81. Najvyšší súd Slovenskej republiky zároveň vytýka krajskému súdu, že v odôvodnení napadnutého\nrozsudku absentuje taktiež akákoľvek zmienka o vyjadrení žalovaného k podanej správnej žalobe\nžalobcu, hoci v zmysle ustanovenia § 139 ods. 2 SSP zhrnutie vyjadrenia žalovaného predstavuje\nobligatórnu náležitosť rozsudku.\n6.\n82. V konaní o kasačnej sťažnosti sp. značka 4 Sžfk/43/2019 Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako\nsúd kasačný, preskúmal rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 5S/53/2017-53 zo dňa 7. februára\n2019 (vo veci vedenej pôvodne na krajskom súde pod sp. značkou 5S/54/2017), ktorým podľa § 190\nSSP zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102016507/2017 zo dňa 21.\n\nseptembra 2017, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. 100971495/2017 zo\ndňa 18. mája 2017, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel\ndane v sume 7 056,17 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2014\n83. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo\nprávom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v\nďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené\nzáujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu\nverejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa\nmôže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n84. Podľa § 454 SSP, na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu.\n85. Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s obsahom administratívneho a súdneho\nspisu zistil, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie\nobdobie január 2014 až december 2014. V zmysle ustanovenia § 46 ods. 3 Daňového poriadku bola\ndaňová kontrola začatá dňa 9. decembra 2015, kedy bola so žalobcom spísaná Zápisnica o začatí\ndaňovej kontroly č. 21419248/2015 zo dňa 9. decembra 2015.\n86. Z daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2014 až december\n2014 bol vyhotovený Protokol č. 104289478/2016 zo dňa 14. novembra 2016, ktorý bol spolu s výzvou\nč. 104291210/2016 zo dňa 14. novembra 2016 na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole\ndoručený žalobcovi dňa 1. decembra 2016 (v zmysle § 46 ods. 8 písm. a/ Daňového poriadku došlo v\npredmetný deň k ukončeniu daňovej kontroly).\n87. Žalobca v lehote určenej vo výzve podal Vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole č.\n104289478/2016 zo dňa 14. novembra 2016 elektronickými podaniami zo dňa 16. januára 2017.\n88. Prerokovanie pripomienok predložených vo vyjadrení daňového subjektu sa uskutočnilo na ústnom\npojednávaní, z ktorého bola vyhotovená Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100550696/2017 zo dňa\n30. marca 2017. Žalobca sa k zápisnici o ústnom pojednávaní vyjadril elektronickým podaním č.\n6/04941128/2017 zo dňa 18. apríla 2017. Prerokovanie pripomienok žalobcu sa uskutočnilo na ústnom\npojednávaní dňa 11. mája 2017 za účasti splnomocneného zástupcu S. C. (Zápisnica o ústnom\npojednávaní č. 100830673/2017 zo dňa 11. mája 2017).\n89. Následne správca dane vydal rozhodnutie č. 100971495/2017 zo dňa 18. mája 2017, ktorým podľa\n§ 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 7 056,17 eur na dani z pridanej\nhodnoty za zdaňovacie obdobie august 2014 z dôvodu porušenia ustanovenia § 49 ods. 1 a 2 písm.\na/ v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH zo strany žalobcu tým, že si v zdaňovacom\nobdobí august 2014 neoprávnene odpočítal daň z faktúry od spoločnosti CANUS s.r.o., Košice vo výške\n4 101,30 eur (faktúra č. 113012014 INF zo dňa 28.08.2014 za roznos letákov, základ dane 20 506,50\neur, z toho DPH vo výške 4 101,30 eur) a z faktúry od spoločnosti GAJJA PRODUCTION HOUSE s.r.o.,\nKošice vo výške 2 770,00 eur (faktúra č. 2014018 zo dňa 31.08.2014 za reklamnú kampaň 2014 - Rally\nAnička 2014, Bankovský kopec2014, výroba a tlač banerov, základ dane 13 850,00 eur, z toho DPH vo\nvýške 2 770,00 eur) a ďalej z dôvodu porušenia ustanovenia § 69 ods. 1 v nadväznosti na § 16 ods. 1 a §\n19 ods. 2 zákona o DPH tým, že pri dodaní služby (faktúra č. 2140447 zo dňa 12.09.2014, dátum dodania\n31.08.2014, fakturovaná suma 1 109,25 eur, z toho DPH vo výške 184,87 eur) pre odberateľa z iného\nčlenského štátu (Demont Servis s.r.o., Starobrněnská 3, Brno, Česká republika, IČ DPH: CZ25507613),\nktorou boli práce vzťahujúce sa k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v tuzemsku, nepriznal a neodviedol\ndaň z pridanej hodnoty vo výške 184,87 eur.\n90. Žalobca podal proti predmetnému rozhodnutiu správcu dane odvolanie, v ktorom namietal, že\nrozhodnutia správcu dane, ktorými vyrubil žalobcovi rozdiely na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie\nobdobia január až december 2014 v celkovej sume 75 343,15 eur sú v rozpore s ustanoveniami § 3 ods.\n1 a ods. 3, § 24 ods. 2 a § 63 ods. 2 Daňového poriadku, pretože správca dane nepostupoval podľa\nvšeobecne záväzných právnych predpisov, rozhodnutia boli vydané na základe nesprávne posúdeného\nskutkového stavu, nemajú oporu v obsahu spisov a nevychádzajú zo stavu veci zisteného v daňovom\nkonaní. Zistený skutkový stav podľa názoru žalobcu nevytvára dostatočné právne východiská pre\n\nvyslovenie výroku o vyrubení rozdielu dane za zdaňovacie obdobia január až december 2014 2014 v\ncelkovej sume 75 343,15 eur.\n91. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 102016507/2017 zo dňa 21. septembra 2017\ntak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil.\n92. Najvyšší súd poukazuje na citáciu ustanovení zákona v bodoch 38. - 62. rozsudku.\n93. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti žalobcu vo vzťahu k napadnutému\nrozsudku Krajského súdu v Prešove po tom, ako sa oboznámil s obsahom súdneho a k nemu pripojeného\nadministratívneho spisu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.\n94. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný, primárne v medziach kasačnej sťažnosti\npreskúmal rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného\nkonania skúmal aj napadnuté rozhodnutia daňových orgánov, najmä z pohľadu, či kasačné námietky\nžalobcu sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.\n95. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu bolo\nposúdiť, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov\npre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či\nrozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom\npredpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi\nako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená\nzákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.\n96. Spornou v prejednávanej veci bola otázka zákonnosti postupu správcu dane, ktorý nevyzval\nžalobcu na doplnenie, resp. odstránenie nedostatkov jeho odvolania, smerujúceho proti rozhodnutiam\nsprávcu dane o vyrubení rozdielu dane za jednotlivé zdaňovacie obdobia roku 2014, v spojení s\npostupom žalovaného, ktorý o predmetnom odvolaní rozhodol a to napriek žalobcom deklarovanej\nabsencii náležitostí odvolania požadovaných zákonom (§ 72 ods. 4 Daňového poriadku). Žalobca\nv tejto súvislosti namietal, že krajský súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku nedostatočne\nvysporiadal s námietkami žalobcu vymedzenými v správnej žalobe, čím porušil žalobcovo právo na\nriadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia.\n97. Úlohou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v prejednávanej veci bolo posúdiť, či krajský súd\ndostatočným spôsobom ozrejmil žalobcovi svoje myšlienkové pochody a z nich vyplývajúce právne\nzávery, a to tak, aby výsledok jeho rozhodovacej činnosti, ku ktorému v rámci kasačnou sťažnosťou\nnapadnutého rozsudku dospel bol jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený, bez ďalšej potreby\nžalobcu hľadať odpovede na nastolenú problematiku v rovine dohadov.\n98. Náležité, dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia predstavuje základnú podmienku\nlegitimity každého rozhodnutia súdu. Právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia tvorí\nsúčasť základného práva na spravodlivý proces, zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd. Povinnosť súdu dostatočne odôvodniť svoje rozhodnutie vyplýva aj zo\nzákladného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.\n99. Ústavný súd Slovenskej republiky k obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR\nuvádza, že „okrem prístupu k súdu sa čl. 46 ods. 1 ústavy priznáva aj určitá kvalita súdneho konania,\ninak povedané, spravodlivý proces. (...) Formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v\nzákladnom právnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu\nochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru. (...) Z uvedeného dôvodu preto v obsahu\ntýchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť.” (I. ÚS 108/07). Z uvedeného vyplýva, že Ústavný súd\nSlovenskej republiky vykladá čl. 46 ods. 1 Ústavy SR tak, že obdobne ako čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaručuje\naj čl. 46 ods. 1 Ústavy SR právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia.\n100. Problematike práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia venoval opakovane pozornosť v\nrámci svojej rozhodovacej činnosti aj Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane, keď vo svojich\nrozhodnutiach okrem iného konštatoval, že súčasťou obsahu práva na spravodlivé súdne konanie je aj\nprávo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie\n\nna všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením\nnárokov a obranou proti takému uplatneniu (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.\nIV. ÚS 115/03 zo dňa 3. júla 2003, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 60/04 zo\ndňa 19. mája 2004).\n101. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu\nvyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými\nskutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne\nvýznamné (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 14/07 zo dňa 17. mája 2007).\n102. Inými slovami povedané, právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorého súčasťou je aj právo\núčastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý\nproces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať\nsa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam\npre rozhodnutie (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 46/05 <http://merit.slv.cz/\nI.US46/05> zo dňa 29. júna 2005).\n103. Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje na tomto mieste za podstatné zdôrazniť, že nie je\npotrebné a ani judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva to nevyžaduje, aby bola v odôvodnení\nrozhodnutia daná odpoveď na každý argument strany. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie\nrozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29. 5.\n1997, Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998). K uvedenému názoru sa prikláňa aj Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky, ktorý vo svojich rozhodnutiach opakovane konštatoval, že súd nie je povinný dať odpoveď na\nvšetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam.\n104. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že odôvodnenie predstavuje tú časť rozsudku, v ktorej správny\nsúd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Z obsahu\nodôvodnenia rozhodnutia by sa mal teda účastník konania dozvedieť, z akého dôvodu došlo k prijatiu,\nresp. odmietnutiu jeho argumentu zo strany správneho súdu. Z uvedeného dôvodu zákon stanovuje\nkonkrétne požiadavky na obsah odôvodnenia rozsudku tak, aby z neho bola zrejmá jeho opodstatnenosť,\nzákonnosť a spravodlivosť. Správny súd je povinný dbať na to, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé\na taktiež preskúmateľné z pohľadu kasačného súdu.\n105. Zákonný základ práva na dostatočné odôvodnenie rozhodnutia v intenciách správneho súdnictva\nmožno nájsť v ustanovení § 139 ods. 2 SSP, ktoré okrem iného ustanovuje povinnosť správneho súdu\ndbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.\n106. Najvyšší súd Slovenskej republiky mal v danej veci za preukázané, že z obsahu správnej žaloby\npodanej žalobcom vyplýva, že hlavným a v podstate jediným žalobným bodom bola námietka týkajúca\nsa procesného postupu daňových orgánov, ktorého správnosť žalobca spochybňoval poukazom na\npostup správcu dane, ktorý napriek skutočnosti, že odvolanie žalobcu proti rozhodnutiam správcu\ndane o vyrubení DPH neobsahovalo zákonom predpísané náležitosti, žalobcu postupom podľa §\n72 ods. 5 v spojení s § 13 ods. Daňového poriadku nevyzval na ich odstránenie, resp. doplnenie\npodania, ale toto bez príslušných krokov predložil nadriadenému orgánu (žalovanému) na rozhodnutie\no podanom odvolaní. Vzhľadom na skutočnosť, že správca dane žalobcu na odstránenie nedostatkov\npodania nevyzval, žalobca označil jeho postup za nezákonný, konštatujúc, že z uvedeného dôvodu\nneboli splnené právne východiská na vydanie rozhodnutí žalovaného vo veci samej. Žalovaný však\npokračoval v nezákonnom postupe, keď tento zásadný nedostatok neodstránil a o neúplnom odvolaní\n(odvolaní, ktoré nespĺňalo zákonom predpísané náležitosti-absencia označenia dôkazov preukazujúcich\nodôvodnenosť odvolania a navrhované zmeny alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia) rozhodol, v\ndôsledku čoho podľa názoru žalobcu zaťažil odvolacie konania zásadnou procesnou vadou.\n107. Napriek uvedenej skutočnosti, a to, že merito správnej žaloby tvorila námietka žalobcu týkajúca sa\nprocesného postupu správcu dane a žalovaného, ktorým nevyzvali žalobcu na odstránenie nedostatkov,\nresp. doplnenie odvolania v zmysle zákonom stanovených požiadaviek (§ 72 ods. 4 Daňového poriadku),\nkrajský súd sa tomuto žalobnému bodu venoval iba okrajovo a veľmi stručne.\n\n108. Po dôkladnom preskúmaní kasačnou sťažnosťou napadnutého rozsudku Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky konštatuje, že krajský súd v odôvodnení tohto rozhodnutia nedáva žalobcovi jasnú odpoveď\nna otázky, ktoré v podanej správnej žalobe nastolil, keď najprv uvádza, že z obsahu žalobných bodov je\nzrejmé, že žalobca namietal procesný postup správcu dane a že v prejednávanej veci nebol daný dôvod\nna postup správcu dane podľa § 13 ods. 8 Daňového poriadku, teda na odstraňovanie nedostatkov\nodvolania žalobcu, keďže podľa názoru krajského súdu bolo spôsobilé na prerokovanie vo veci samej,\navšak v ďalších častiach rozhodnutia nijakým spôsobom nešpecifikuje úvahy a myšlienkové procesy, na\nzáklade ktorých dospel k takémuto záveru.\n109. Pozornosti Najvyššieho súdu neušlo, že napriek značnému rozsahu napadnutého rozsudku\nkrajského súdu, prevažnú časť jeho odôvodnenia tvorí zhrnutie záverov vykonanej daňovej kontroly a\njednotlivých skutkových zistení z nej vyplývajúcich, spolu so špecifikáciou dôkazov, tvoriacich poklad pre\nrozhodnutie správcu dane. Najvyšší súd Slovenskej republiky s prihliadnutím na obsah podanej správnej\nžaloby, v ktorej žalobca namietal výlučne procesné pochybenie daňových orgánov, ktoré nevyzvali\nžalobcu na odstránenie nedostatkov odvolania podaného proti rozhodnutiam správcu dane, nepovažuje\nobšírne popísanie vyššie špecifikovaných skutočností za podstatné.\n110. Naproti tomu, strohé konštatovanie krajského súdu, že „nebol daný dôvod na postup správcu\ndane podľa § 13 ods. 8 Daňového poriadku, teda na odstraňovanie nedostatkov tohto podania\nodvolania, keďže bolo spôsobilé podľa názoru súdu na prerokovanie vo veci samej“ označil Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky za nedostatočné a nezodpovedajúce požiadavkám na riadne odôvodnenie\nsúdneho rozhodnutia. Takéto odôvodnenie rozhodnutia nie je prejavom aplikačnej a interpretačnej\ndostatočnosti konajúceho správneho súdu, nedáva zrozumiteľným spôsobom odpoveď na žalobcove\nnámietky uvedené v správnej žalobe a nie je ani reakciou na obsah administratívneho spisu.\n111. Najvyšší súd Slovenskej republiky zároveň vytýka krajskému súdu, že v odôvodnení napadnutého\nrozsudku absentuje taktiež akákoľvek zmienka o vyjadrení žalovaného k podanej správnej žalobe\nžalobcu, hoci v zmysle ustanovenia § 139 ods. 2 SSP zhrnutie vyjadrenia žalovaného predstavuje\nobligatórnu náležitosť rozsudku.\n7.\n112. V konaní o kasačnej sťažnosti sp. značka 4Sžfk/44/2019 Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako\nsúd kasačný, preskúmal rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 5S/53/2017-53 zo dňa 7. februára\n2019 (vo veci pôvodne vedenej na krajskom súde pod sp. značkou 5S/55/2017), ktorým podľa § 190\nSSP zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102017089/2017 zo dňa 21.\nseptembra 2017, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. 100970513/2017 zo\ndňa 18. mája 2017, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel\ndane v sume 6 134,00 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2014.\n113. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo\nprávom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v\nďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené\nzáujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu\nverejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa\nmôže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n114. Podľa § 454 SSP, na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu.\n115. Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s obsahom administratívneho a súdneho\nspisu zistil, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie\nobdobie január 2014 až december 2014. V zmysle ustanovenia § 46 ods. 3 Daňového poriadku bola\ndaňová kontrola začatá dňa 9. decembra 2015, kedy bola so žalobcom spísaná Zápisnica o začatí\ndaňovej kontroly č. 21419248/2015 zo dňa 9. decembra 2015.\n116. Z daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2014 až december\n2014 bol vyhotovený Protokol č. 104289478/2016 zo dňa 14. novembra 2016, ktorý bol spolu s výzvou\nč. 104291210/2016 zo dňa 14. novembra 2016 na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole\n\ndoručený žalobcovi dňa 1. decembra 2016 (v zmysle § 46 ods. 8 písm. a/ Daňového poriadku došlo v\npredmetný deň k ukončeniu daňovej kontroly).\n117. Žalobca v lehote určenej vo výzve podal Vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole č.\n104289478/2016 zo dňa 14. novembra 2016 elektronickými podaniami zo dňa 16. januára 2017.\n118. Prerokovanie pripomienok predložených vo vyjadrení daňového subjektu sa uskutočnilo na ústnom\npojednávaní, z ktorého bola vyhotovená Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100550696/2017 zo dňa\n30. marca 2017. Žalobca sa k zápisnici o ústnom pojednávaní vyjadril elektronickým podaním č.\n6/04941128/2017 zo dňa 18. apríla 2017. Prerokovanie pripomienok žalobcu sa uskutočnilo na ústnom\npojednávaní dňa 11. mája 2017 za účasti splnomocneného zástupcu S. C. (Zápisnica o ústnom\npojednávaní č. 100830673/2017 zo dňa 11. mája 2017).\n119. Následne správca dane vydal rozhodnutie č. 100970513/2017 zo dňa 18. mája 2017, ktorým podľa\n§ 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 6 134,00 eur na dani z pridanej\nhodnoty za zdaňovacie obdobie február 2014 z dôvodu porušenia ustanovenia § 49 ods. 1 a 2 písm. a/\nv nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH zo strany žalobcu tým, že si v zdaňovacom období\nfebruár 2014 neoprávnene odpočítal daň z faktúry od spoločnosti CANUS s.r.o., Košice vo výške 2\n444,00 eur (faktúra č. 028012014 INF zo dňa 28.02.2014 za tlač a roznos letákov, základ dane 12 220,00\neur, z toho DPH vo výške 2 444,00 eur) a spoločnosti GAJJA PRODUCTION HOUSE s.r.o., Košice vo\nvýške 3 690,00 eur (faktúra č. 2014005 zo dňa 28.02.2014 za reklamnú kampaň 2014 - mobilná reklama\nmercedes ATEGO/KE, sprievodné akcie - K13/Kolturpark, letáková kampaň - JAZZ Club/Košice, promo\nakcie GAJJA P.H. a tlač banerov, základ dane 18 450,00 eur, z toho DPH vo výške 3 690,00 eur).\n120. Žalobca podal proti predmetnému rozhodnutiu správcu dane odvolanie, v ktorom namietal, že\nrozhodnutia správcu dane, ktorými vyrubil žalobcovi rozdiely na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie\nobdobia január až december 2014 v celkovej sume 75 343,15 eur sú v rozpore s ustanoveniami § 3 ods.\n1 a ods. 3, § 24 ods. 2 a § 63 ods. 2 Daňového poriadku, pretože správca dane nepostupoval podľa\nvšeobecne záväzných právnych predpisov, rozhodnutia boli vydané na základe nesprávne posúdeného\nskutkového stavu, nemajú oporu v obsahu spisov a nevychádzajú zo stavu veci zisteného v daňovom\nkonaní. Zistený skutkový stav podľa názoru žalobcu nevytvára dostatočné právne východiská pre\nvyslovenie výroku o vyrubení rozdielu dane za zdaňovacie obdobia január až december 2014 2014 v\ncelkovej sume 75 343,15 eur.\n121. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 102017089/2017 zo dňa 21. septembra\n2017 tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil.\n122. Najvyšší súd poukazuje na citáciu ustanovení zákona v bodoch 38. - 62. rozsudku.\n123. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti žalobcu vo vzťahu k napadnutému\nrozsudku Krajského súdu v Prešove po tom, ako sa oboznámil s obsahom súdneho a k nemu pripojeného\nadministratívneho spisu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.\n124. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný, primárne v medziach kasačnej sťažnosti\npreskúmal rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného\nkonania skúmal aj napadnuté rozhodnutia daňových orgánov, najmä z pohľadu, či kasačné námietky\nžalobcu sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.\n125. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu bolo\nposúdiť, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov\npre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či\nrozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom\npredpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi\nako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená\nzákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.\n126. Spornou v prejednávanej veci bola otázka zákonnosti postupu správcu dane, ktorý nevyzval\nžalobcu na doplnenie, resp. odstránenie nedostatkov jeho odvolania, smerujúceho proti rozhodnutiam\nsprávcu dane o vyrubení rozdielu dane za jednotlivé zdaňovacie obdobia roku 2014, v spojení s\n\npostupom žalovaného, ktorý o predmetnom odvolaní rozhodol a to napriek žalobcom deklarovanej\nabsencii náležitostí odvolania požadovaných zákonom (§ 72 ods. 4 Daňového poriadku). Žalobca\nv tejto súvislosti namietal, že krajský súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku nedostatočne\nvysporiadal s námietkami žalobcu vymedzenými v správnej žalobe, čím porušil žalobcovo právo na\nriadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia.\n127. Úlohou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v prejednávanej veci bolo posúdiť, či krajský súd\ndostatočným spôsobom ozrejmil žalobcovi svoje myšlienkové pochody a z nich vyplývajúce právne\nzávery, a to tak, aby výsledok jeho rozhodovacej činnosti, ku ktorému v rámci kasačnou sťažnosťou\nnapadnutého rozsudku dospel bol jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený, bez ďalšej potreby\nžalobcu hľadať odpovede na nastolenú problematiku v rovine dohadov.\n128. Náležité, dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia predstavuje základnú podmienku\nlegitimity každého rozhodnutia súdu. Právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia tvorí\nsúčasť základného práva na spravodlivý proces, zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd. Povinnosť súdu dostatočne odôvodniť svoje rozhodnutie vyplýva aj zo\nzákladného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.\n129. Ústavný súd Slovenskej republiky k obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR\nuvádza, že „okrem prístupu k súdu sa čl. 46 ods. 1 ústavy priznáva aj určitá kvalita súdneho konania,\ninak povedané, spravodlivý proces. (...) Formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v\nzákladnom právnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu\nochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru. (...) Z uvedeného dôvodu preto v obsahu\ntýchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť.” (I. ÚS 108/07). Z uvedeného vyplýva, že Ústavný súd\nSlovenskej republiky vykladá čl. 46 ods. 1 Ústavy SR tak, že obdobne ako čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaručuje\naj čl. 46 ods. 1 Ústavy SR právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia.\n130. Problematike práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia venoval opakovane pozornosť v\nrámci svojej rozhodovacej činnosti aj Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane, keď vo svojich\nrozhodnutiach okrem iného konštatoval, že súčasťou obsahu práva na spravodlivé súdne konanie je aj\nprávo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie\nna všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením\nnárokov a obranou proti takému uplatneniu (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.\nIV. ÚS 115/03 zo dňa 3. júla 2003, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 60/04 zo\ndňa 19. mája 2004).\n131. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu\nvyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými\nskutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne\nvýznamné (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 14/07 zo dňa 17. mája 2007).\n132. Inými slovami povedané, právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorého súčasťou je aj právo\núčastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý\nproces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať\nsa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam\npre rozhodnutie (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 46/05 <http://merit.slv.cz/\nI.US46/05> zo dňa 29. júna 2005).\n133. Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje na tomto mieste za podstatné zdôrazniť, že nie je\npotrebné a ani judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva to nevyžaduje, aby bola v odôvodnení\nrozhodnutia daná odpoveď na každý argument strany. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie\nrozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29. 5.\n1997, Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998). K uvedenému názoru sa prikláňa aj Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky, ktorý vo svojich rozhodnutiach opakovane konštatoval, že súd nie je povinný dať odpoveď na\nvšetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam.\n134. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že odôvodnenie predstavuje tú časť rozsudku, v ktorej správny\nsúd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Z obsahu\n\nodôvodnenia rozhodnutia by sa mal teda účastník konania dozvedieť, z akého dôvodu došlo k prijatiu,\nresp. odmietnutiu jeho argumentu zo strany správneho súdu. Z uvedeného dôvodu zákon stanovuje\nkonkrétne požiadavky na obsah odôvodnenia rozsudku tak, aby z neho bola zrejmá jeho opodstatnenosť,\nzákonnosť a spravodlivosť. Správny súd je povinný dbať na to, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé\na taktiež preskúmateľné z pohľadu kasačného súdu.\n135. Zákonný základ práva na dostatočné odôvodnenie rozhodnutia v intenciách správneho súdnictva\nmožno nájsť v ustanovení § 139 ods. 2 SSP, ktoré okrem iného ustanovuje povinnosť správneho súdu\ndbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.\n136. Najvyšší súd Slovenskej republiky mal v danej veci za preukázané, že z obsahu správnej žaloby\npodanej žalobcom vyplýva, že hlavným a v podstate jediným žalobným bodom bola námietka týkajúca\nsa procesného postupu daňových orgánov, ktorého správnosť žalobca spochybňoval poukazom na\npostup správcu dane, ktorý napriek skutočnosti, že odvolanie žalobcu proti rozhodnutiam správcu\ndane o vyrubení DPH neobsahovalo zákonom predpísané náležitosti, žalobcu postupom podľa § 72\nods. 5 v spojení s § 13 ods. 8 Daňového poriadku nevyzval na ich odstránenie, resp. doplnenie\npodania, ale toto bez príslušných krokov predložil nadriadenému orgánu (žalovanému) na rozhodnutie\no podanom odvolaní. Vzhľadom na skutočnosť, že správca dane žalobcu na odstránenie nedostatkov\npodania nevyzval, žalobca označil jeho postup za nezákonný, konštatujúc, že z uvedeného dôvodu\nneboli splnené právne východiská na vydanie rozhodnutí žalovaného vo veci samej. Žalovaný však\npokračoval v nezákonnom postupe, keď tento zásadný nedostatok neodstránil a o neúplnom odvolaní\n(odvolaní, ktoré nespĺňalo zákonom predpísané náležitosti- absencia označenia dôkazov preukazujúcich\nodôvodnenosť odvolania a navrhované zmeny alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia) rozhodol, v\ndôsledku čoho podľa názoru žalobcu zaťažil odvolacie konania zásadnou procesnou vadou.\n137. Napriek uvedenej skutočnosti, a to, že merito správnej žaloby tvorila námietka žalobcu týkajúca sa\nprocesného postupu správcu dane a žalovaného, ktorým nevyzvali žalobcu na odstránenie nedostatkov,\nresp. doplnenie odvolania v zmysle zákonom stanovených požiadaviek (§ 72 ods. 4 Daňového poriadku),\nkrajský súd sa tomuto žalobnému bodu venoval iba okrajovo a veľmi stručne.\n138. Po dôkladnom preskúmaní kasačnou sťažnosťou napadnutého rozsudku Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky konštatuje, že krajský súd v odôvodnení tohto rozhodnutia nedáva žalobcovi jasnú odpoveď\nna otázky, ktoré v podanej správnej žalobe nastolil, keď najprv uvádza, že z obsahu žalobných bodov je\nzrejmé, že žalobca namietal procesný postup správcu dane a že v prejednávanej veci nebol daný dôvod\nna postup správcu dane podľa § 13 ods. 8 Daňového poriadku, teda na odstraňovanie nedostatkov\nodvolania žalobcu, keďže podľa názoru krajského súdu bolo spôsobilé na prerokovanie vo veci samej,\navšak v ďalších častiach rozhodnutia nijakým spôsobom nešpecifikuje úvahy a myšlienkové procesy, na\nzáklade ktorých dospel k takémuto záveru.\n139. Pozornosti Najvyššieho súdu neušlo, že napriek značnému rozsahu napadnutého rozsudku\nkrajského súdu, prevažnú časť jeho odôvodnenia tvorí zhrnutie záverov vykonanej daňovej kontroly a\njednotlivých skutkových zistení z nej vyplývajúcich, spolu so špecifikáciou dôkazov, tvoriacich poklad pre\nrozhodnutie správcu dane. Najvyšší súd Slovenskej republiky s prihliadnutím na obsah podanej správnej\nžaloby, v ktorej žalobca namietal výlučne procesné pochybenie daňových orgánov, ktoré nevyzvali\nžalobcu na odstránenie nedostatkov odvolania podaného proti rozhodnutiam správcu dane, nepovažuje\nobšírne popísanie vyššie špecifikovaných skutočností za podstatné.\n140. Naproti tomu, strohé konštatovanie krajského súdu, že „nebol daný dôvod na postup správcu\ndane podľa § 13 ods. 8 Daňového poriadku, teda na odstraňovanie nedostatkov tohto podania\nodvolania, keďže bolo spôsobilé podľa názoru súdu na prerokovanie vo veci samej“ označil Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky za nedostatočné a nezodpovedajúce požiadavkám na riadne odôvodnenie\nsúdneho rozhodnutia. Takéto odôvodnenie rozhodnutia nie je prejavom aplikačnej a interpretačnej\ndostatočnosti konajúceho správneho súdu, nedáva zrozumiteľným spôsobom odpoveď na žalobcove\nnámietky uvedené v správnej žalobe a nie je ani reakciou na obsah administratívneho spisu.\n141. Najvyšší súd Slovenskej republiky zároveň vytýka krajskému súdu, že v odôvodnení napadnutého\nrozsudku absentuje taktiež akákoľvek zmienka o vyjadrení žalovaného k podanej správnej žalobe\n\nžalobcu, hoci v zmysle ustanovenia § 139 ods. 2 SSP zhrnutie vyjadrenia žalovaného predstavuje\nobligatórnu náležitosť rozsudku.\n142. Vzhľadom na skutočnosť, že krajský súd sa za účelom riadneho prieskumu zákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného relevantne nevysporiadal s námietkami žalobcu špecifikovanými\nv správnej žalobe, rozhodnými v danej veci a svoje závery dostatočne neodôvodnil, Najvyšší súd\nSlovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie, v ktorom krajský súd po opätovnom vysporiadaní sa so žalobnými námietkami vo\nveci znova rozhodne a svoje rozhodnutie náležite (teda dostatočne konkrétne) odôvodní.\n8.\n143. V konaní o kasačnej sťažnosti sp. značka 4Sžfk/45/2019 Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako\nsúd kasačný, preskúmal rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 5S/53/2017-53 zo dňa 7. februára\n2019 (vo veci pôvodne vedenej na krajskom súde pod sp. značkou 5S/56/2017), ktorým podľa § 190\nSSP zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102017055/2017 zo dňa 21.\nseptembra 2017, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. 100970186/2017 zo\ndňa 18. mája 2017, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel\ndane v sume 6 371,00 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2014.\n144. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo\nprávom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v\nďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené\nzáujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu\nverejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa\nmôže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n145. Podľa § 454 SSP, na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu.\n146. Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s obsahom administratívneho a súdneho\nspisu zistil, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie\nobdobie január 2014 až december 2014. V zmysle ustanovenia § 46 ods. 3 Daňového poriadku bola\ndaňová kontrola začatá dňa 9. decembra 2015, kedy bola so žalobcom spísaná Zápisnica o začatí\ndaňovej kontroly č. 21419248/2015 zo dňa 9. decembra 2015.\n147. Z daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2014 až december\n2014 bol vyhotovený Protokol č. 104289478/2016 zo dňa 14. novembra 2016, ktorý bol spolu s výzvou\nč. 104291210/2016 zo dňa 14. novembra 2016 na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole\ndoručený žalobcovi dňa 1. decembra 2016 (v zmysle § 46 ods. 8 písm. a/ Daňového poriadku došlo v\npredmetný deň k ukončeniu daňovej kontroly).\n148. Žalobca v lehote určenej vo výzve podal Vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole č.\n104289478/2016 zo dňa 14. novembra 2016 elektronickými podaniami zo dňa 16. januára 2017.\n149. Prerokovanie pripomienok predložených vo vyjadrení daňového subjektu sa uskutočnilo na ústnom\npojednávaní, z ktorého bola vyhotovená Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100550696/2017 zo dňa\n30. marca 2017. Žalobca sa k zápisnici o ústnom pojednávaní vyjadril elektronickým podaním č.\n6/04941128/2017 zo dňa 18. apríla 2017. Prerokovanie pripomienok žalobcu sa uskutočnilo na ústnom\npojednávaní dňa 11. mája 2017 za účasti splnomocneného zástupcu S. C. (Zápisnica o ústnom\npojednávaní č. 100830673/2017 zo dňa 11. mája 2017).\n150. Následne správca dane vydal rozhodnutie č. 100970186/2017 zo dňa 18. mája 2017, ktorým podľa\n§ 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 6 371,00 eur na dani z pridanej\nhodnoty za zdaňovacie obdobie január 2014 z dôvodu porušenia ustanovenia § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v\nnadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH zo strany žalobcu tým, že si v zdaňovacom období\njanuár 2014 neoprávnene odpočítal daň z faktúr od CANUS s.r.o., Košice vo výške 3 000,00 eur (faktúra\nč. 008012014 INF zo dňa 31.01.2014 za rozvoz letákov, základe dane 6 355,50 eur, z toho DPH vo\nvýške 1 271,10 eur, faktúra č. 009012014 INF zo dňa 31.01.2014 za roznos letákov, základ dane 8 644,\n50 eur, z toho DPH vo výške 1 728,90 eur) a spoločnosti GAJJA PRODUCTION HOUSE s.r.o., Košice\n\nvo výške 3.371,00 eur (faktúra č. 2014001 zo dňa 30.01.2014 za reklamnú kampaň 2014 - promo akcie\nGAJJA P.H. projekcia Národná trieda 6, mobilná reklama mercedes ATEGO/KE, výroba a tlač banerov,\nzáklad dane 16 855,00 eur, z toho DPH vo výške 3 371,00 eur).\n151. Žalobca podal proti predmetnému rozhodnutiu správcu dane odvolanie, v ktorom namietal, že\nrozhodnutia správcu dane, ktorými vyrubil žalobcovi rozdiely na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie\nobdobia január až december 2014 v celkovej sume 75 343,15 eur sú v rozpore s ustanoveniami § 3 ods.\n1 a ods. 3, § 24 ods. 2 a § 63 ods. 2 Daňového poriadku, pretože správca dane nepostupoval podľa\nvšeobecne záväzných právnych predpisov, rozhodnutia boli vydané na základe nesprávne posúdeného\nskutkového stavu, nemajú oporu v obsahu spisov a nevychádzajú zo stavu veci zisteného v daňovom\nkonaní. Zistený skutkový stav podľa názoru žalobcu nevytvára dostatočné právne východiská pre\nvyslovenie výroku o vyrubení rozdielu dane za zdaňovacie obdobia január až december 2014 2014 v\ncelkovej sume 75 343,15 eur.\n152. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 102017055/2017 zo dňa 21. septembra\n2017 tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil.\n153. Najvyšší súd poukazuje na citáciu ustanovení zákona v bodoch 38. - 62. rozsudku.\n154. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti žalobcu vo vzťahu k napadnutému\nrozsudku Krajského súdu v Prešove po tom, ako sa oboznámil s obsahom súdneho a k nemu pripojeného\nadministratívneho spisu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.\n155. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný, primárne v medziach kasačnej sťažnosti\npreskúmal rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného\nkonania skúmal aj napadnuté rozhodnutia daňových orgánov, najmä z pohľadu, či kasačné námietky\nžalobcu sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.\n156. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu bolo\nposúdiť, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov\npre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či\nrozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom\npredpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi\nako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená\nzákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.\n157. Spornou v prejednávanej veci bola otázka zákonnosti postupu správcu dane, ktorý nevyzval\nžalobcu na doplnenie, resp. odstránenie nedostatkov jeho odvolania, smerujúceho proti rozhodnutiam\nsprávcu dane o vyrubení rozdielu dane za jednotlivé zdaňovacie obdobia roku 2014, v spojení s\npostupom žalovaného, ktorý o predmetnom odvolaní rozhodol a to napriek žalobcom deklarovanej\nabsencii náležitostí odvolania požadovaných zákonom (§ 72 ods. 4 Daňového poriadku). Žalobca\nv tejto súvislosti namietal, že krajský súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku nedostatočne\nvysporiadal s námietkami žalobcu vymedzenými v správnej žalobe, čím porušil žalobcovo právo na\nriadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia.\n158. Úlohou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v prejednávanej veci bolo posúdiť, či krajský súd\ndostatočným spôsobom ozrejmil žalobcovi svoje myšlienkové pochody a z nich vyplývajúce právne\nzávery, a to tak, aby výsledok jeho rozhodovacej činnosti, ku ktorému v rámci kasačnou sťažnosťou\nnapadnutého rozsudku dospel bol jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený, bez ďalšej potreby\nžalobcu hľadať odpovede na nastolenú problematiku v rovine dohadov.\n159. Náležité, dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia predstavuje základnú podmienku\nlegitimity každého rozhodnutia súdu. Právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia tvorí\nsúčasť základného práva na spravodlivý proces, zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd. Povinnosť súdu dostatočne odôvodniť svoje rozhodnutie vyplýva aj zo\nzákladného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.\n\n160. Ústavný súd Slovenskej republiky k obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR\nuvádza, že „okrem prístupu k súdu sa čl. 46 ods. 1 ústavy priznáva aj určitá kvalita súdneho konania,\ninak povedané, spravodlivý proces. (...) Formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v\nzákladnom právnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu\nochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru. (...) Z uvedeného dôvodu preto v obsahu\ntýchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť.” (I. ÚS 108/07). Z uvedeného vyplýva, že Ústavný súd\nSlovenskej republiky vykladá čl. 46 ods. 1 Ústavy SR tak, že obdobne ako čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaručuje\naj čl. 46 ods. 1 Ústavy SR právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia.\n161. Problematike práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia venoval opakovane pozornosť v\nrámci svojej rozhodovacej činnosti aj Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane, keď vo svojich\nrozhodnutiach okrem iného konštatoval, že súčasťou obsahu práva na spravodlivé súdne konanie je aj\nprávo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie\nna všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením\nnárokov a obranou proti takému uplatneniu (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.\nIV. ÚS 115/03 zo dňa 3. júla 2003, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 60/04 zo\ndňa 19. mája 2004).\n162. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu\nvyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými\nskutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne\nvýznamné (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 14/07 zo dňa 17. mája 2007).\n163. Inými slovami povedané, právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorého súčasťou je aj právo\núčastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý\nproces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať\nsa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam\npre rozhodnutie (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 46/05 <http://merit.slv.cz/\nI.US46/05> zo dňa 29. júna 2005).\n164. Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje na tomto mieste za podstatné zdôrazniť, že nie je\npotrebné a ani judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva to nevyžaduje, aby bola v odôvodnení\nrozhodnutia daná odpoveď na každý argument strany. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie\nrozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29. 5.\n1997, Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998). K uvedenému názoru sa prikláňa aj Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky, ktorý vo svojich rozhodnutiach opakovane konštatoval, že súd nie je povinný dať odpoveď na\nvšetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam.\n165. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že odôvodnenie predstavuje tú časť rozsudku, v ktorej správny\nsúd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Z obsahu\nodôvodnenia rozhodnutia by sa mal teda účastník konania dozvedieť, z akého dôvodu došlo k prijatiu,\nresp. odmietnutiu jeho argumentu zo strany správneho súdu. Z uvedeného dôvodu zákon stanovuje\nkonkrétne požiadavky na obsah odôvodnenia rozsudku tak, aby z neho bola zrejmá jeho opodstatnenosť,\nzákonnosť a spravodlivosť. Správny súd je povinný dbať na to, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé\na taktiež preskúmateľné z pohľadu kasačného súdu.\n166. Zákonný základ práva na dostatočné odôvodnenie rozhodnutia v intenciách správneho súdnictva\nmožno nájsť v ustanovení § 139 ods. 2 SSP, ktoré okrem iného ustanovuje povinnosť správneho súdu\ndbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.\n167. Najvyšší súd Slovenskej republiky mal v danej veci za preukázané, že z obsahu správnej žaloby\npodanej žalobcom vyplýva, že hlavným a v podstate jediným žalobným bodom bola námietka týkajúca\nsa procesného postupu daňových orgánov, ktorého správnosť žalobca spochybňoval poukazom na\npostup správcu dane, ktorý napriek skutočnosti, že odvolanie žalobcu proti rozhodnutiam správcu\ndane o vyrubení DPH neobsahovalo zákonom predpísané náležitosti, žalobcu postupom podľa § 72\nods. 5 v spojení s § 13 ods. 8 Daňového poriadku nevyzval na ich odstránenie, resp. doplnenie\npodania, ale toto bez príslušných krokov predložil nadriadenému orgánu (žalovanému) na rozhodnutie\no podanom odvolaní. Vzhľadom na skutočnosť, že správca dane žalobcu na odstránenie nedostatkov\n\npodania nevyzval, žalobca označil jeho postup za nezákonný, konštatujúc, že z uvedeného dôvodu\nneboli splnené právne východiská na vydanie rozhodnutí žalovaného vo veci samej. Žalovaný však\npokračoval v nezákonnom postupe, keď tento zásadný nedostatok neodstránil a o neúplnom odvolaní\n(odvolaní, ktoré nespĺňalo zákonom predpísané náležitosti- absencia označenia dôkazov preukazujúcich\nodôvodnenosť odvolania a navrhované zmeny alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia) rozhodol, v\ndôsledku čoho podľa názoru žalobcu zaťažil odvolacie konania zásadnou procesnou vadou.\n168. Napriek uvedenej skutočnosti, a to, že merito správnej žaloby tvorila námietka žalobcu týkajúca sa\nprocesného postupu správcu dane a žalovaného, ktorým nevyzvali žalobcu na odstránenie nedostatkov,\nresp. doplnenie odvolania v zmysle zákonom stanovených požiadaviek (§ 72 ods. 4 Daňového poriadku),\nkrajský súd sa tomuto žalobnému bodu venoval iba okrajovo a veľmi stručne.\n169. Po dôkladnom preskúmaní kasačnou sťažnosťou napadnutého rozsudku Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky konštatuje, že krajský súd v odôvodnení tohto rozhodnutia nedáva žalobcovi jasnú odpoveď\nna otázky, ktoré v podanej správnej žalobe nastolil, keď najprv uvádza, že z obsahu žalobných bodov je\nzrejmé, že žalobca namietal procesný postup správcu dane a že v prejednávanej veci nebol daný dôvod\nna postup správcu dane podľa § 13 ods. 8 Daňového poriadku, teda na odstraňovanie nedostatkov\nodvolania žalobcu, keďže podľa názoru krajského súdu bolo spôsobilé na prerokovanie vo veci samej,\navšak v ďalších častiach rozhodnutia nijakým spôsobom nešpecifikuje úvahy a myšlienkové procesy, na\nzáklade ktorých dospel k takémuto záveru.\n170. Pozornosti Najvyššieho súdu neušlo, že napriek značnému rozsahu napadnutého rozsudku\nkrajského súdu, prevažnú časť jeho odôvodnenia tvorí zhrnutie záverov vykonanej daňovej kontroly a\njednotlivých skutkových zistení z nej vyplývajúcich, spolu so špecifikáciou dôkazov, tvoriacich poklad pre\nrozhodnutie správcu dane. Najvyšší súd Slovenskej republiky s prihliadnutím na obsah podanej správnej\nžaloby, v ktorej žalobca namietal výlučne procesné pochybenie daňových orgánov, ktoré nevyzvali\nžalobcu na odstránenie nedostatkov odvolania podaného proti rozhodnutiam správcu dane, nepovažuje\nobšírne popísanie vyššie špecifikovaných skutočností za podstatné.\n171. Naproti tomu, strohé konštatovanie krajského súdu, že „nebol daný dôvod na postup správcu\ndane podľa § 13 ods. 8 Daňového poriadku, teda na odstraňovanie nedostatkov tohto podania\nodvolania, keďže bolo spôsobilé podľa názoru súdu na prerokovanie vo veci samej“ označil Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky za nedostatočné a nezodpovedajúce požiadavkám na riadne odôvodnenie\nsúdneho rozhodnutia. Takéto odôvodnenie rozhodnutia nie je prejavom aplikačnej a interpretačnej\ndostatočnosti konajúceho správneho súdu, nedáva zrozumiteľným spôsobom odpoveď na žalobcove\nnámietky uvedené v správnej žalobe a nie je ani reakciou na obsah administratívneho spisu.\n172. Najvyšší súd Slovenskej republiky zároveň vytýka krajskému súdu, že v odôvodnení napadnutého\nrozsudku absentuje taktiež akákoľvek zmienka o vyjadrení žalovaného k podanej správnej žalobe\nžalobcu, hoci v zmysle ustanovenia § 139 ods. 2 SSP zhrnutie vyjadrenia žalovaného predstavuje\nobligatórnu náležitosť rozsudku.\n9.\n173. Vzhľadom na skutočnosť, že krajský súd sa za účelom riadneho prieskumu zákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného relevantne nevysporiadal s námietkami žalobcu špecifikovanými\nv správnych žalobách, rozhodnými v danej veci a svoje závery dostatočne neodôvodnil, Najvyšší súd\nSlovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie, v ktorom krajský súd po opätovnom vysporiadaní sa so žalobnými námietkami vo\nveci znova rozhodne a svoje rozhodnutie náležite (teda dostatočne konkrétne) odôvodní.\n174. V závere Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že s ohľadom na skutkovú a právnu\nzložitosť prejednávanej veci, nepovažuje postup Krajského súdu v Prešove spočívajúci v spojení\njednotlivých konaní o preskúmanie zákonnosti vyššie špecifikovaných rozhodnutí žalovaného, začatých\nna základe podania samostatných správnych žalôb, do jedného spoločného konania, za vhodný, a to\npredovšetkým z dôvodu, že v každom z konaní bolo napadnuté samostatné rozhodnutie žalovaného a ku\nkaždému z napadnutých rozhodnutí prislúcha individuálny administratívny spis. Vzhľadom na uvedenú\nskutočnosť a dlhodobo akceptovanú rozhodovaciu prax Najvyšší súd Slovenskej republiky pristúpil k\nvylúčeniu jednotlivých konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného na samostatné konania\n\na v naznačenom smere odporúča postupovať aj krajskému súdu pri jeho ďalšom rozhodovaní vo veci a\nto z dôvodu prevencie pred vznikom procesných chýb najmä v prípadoch, ak je potrebné v jednotlivých\nspojených veciach rozhodnúť procesne odlišným spôsobom.\n10.\n175. Podľa § 467 ods. 3 SSP, ak kasačný súd zruší rozhodnutie krajského súdu a vec mu vráti na ďalšie\nkonanie, krajský súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania.\n176. Vzhľadom k tomu, že kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove a vec\nmu vrátil na ďalšie konanie, potom v kontexte s vyššie citovaným ustanovením o trovách kasačného\nkonania, o nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne Krajský súd v Prešove.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5S/53/2017", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}