{"guid": "4cfbbeea-c361-4fe7-a40a-1bbe6f62d942:8cb4a1a5-99e5-4767-b325-1a78328a430f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:8017200599.2", "spisova_znacka": "3Sžk/40/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžk/40/2019 z 18. 6. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 18. júna 2020, sp. zn. 3Sžk/40/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:8017200599.2", "identifikacne_cislo": "8017200599", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2020-06-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-27.odsek-2", "nazov": "§ 27 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-27.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-27"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-27"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8cb4a1a5-99e5-4767-b325-1a78328a430f", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:8017200599.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:8017200599.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:8017200599.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžk/40/2019\n8017200599\n18. 06. 2020\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2020:8017200599.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ivana Rumanu (spravodajca)\na zo sudcov JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a JUDr. Eriky Čanádyovej v právnej veci žalobcu:\nLesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie so sídlom v Tulčíku č. 310, IČO: 31 303\n862, zastúpeného JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova č. 20, proti\nžalovanému Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky, Nám. Ľ. Štúra č. 1, Bratislava, za\núčasti ďalšieho účastníka 1/ (sťažovateľ) Tatry mountain resort, a.s. so sídlom v Demänovskej doline\n72, Liptovský Mikuláš, zastúpeného JUDr. Barborou Miškovou Kubošiovou, advokátkou so sídlom v\nPoprade, Košická 2624/32, ďalšieho účastníka 2/ Inštitútu ochrany prírody so sídlom Sásovská cesta\n86, Banská Bystrica, ďalšieho účastníka 3/ Združenia domových samospráv, P.O.BOX 218, Bratislava,\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 3. júla 2017 číslo: 3751/2017-6.3 v spojení\ns rozhodnutím Okresného úradu Prešov, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany\nprírody a vybraných zložiek životného prostredia kraja zo dňa 10. októbra 2016 číslo: ČJ.OU-POOSZP1-2016/023597-012/SJ, v konaní o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu\nv Prešove č. k. 3S/37/2017-140 zo dňa 07.06.2019, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť ďalšieho účastníka 1/ proti rozsudku Krajského\nsúdu v Prešove č. k. 3S/37/2017-140 zo dňa 7. júna 2019 z a m i e t a.\nŽalobcovi a ďalšiemu účastníkovi konania 3/ p r i z n á v a voči ďalšiemu účastníkovi konania 1/ právo\nna náhradu trov kasačného konania, ostatným účastníkom trovy kasačného konania n e p r i z n á v a.\nÚčastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania proti žalovanému\nn e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove zrušil rozhodnutie žalovaného číslo: 3751/2017-6.3\nzo dňa 3. júla 2017 v spojení s rozhodnutím Okresného úradu Prešov, odbor starostlivosti o životné\nprostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia kraja číslo: C.j.OU-POOSZPI-2016/023597-012/SJ zo dňa 10. októbra 2016 a vrátil vec Okresnému úradu Prešov, odbor\nstarostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia\nkraja na ďalšie konanie.\n2. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, odbor štátnej správy ochrany prírody\nrozhodnutím zo dňa 3. júla 2017 číslo: 3751/2017-6.3 ako príslušný orgán štátnej správy podľa § 2 ods. 1\npísm. d) zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov a § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom\nkonaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov v súlade s § 59 ods. 2 správneho poriadku\n\nna základe odvolania Lesoochranárskeho zoskupenia VLK so sídlom Tulčík 310, 082 13 Tulčík zo dňa\n11.11.2016 potvrdilo rozhodnutie Okresného úradu Prešov, odboru starostlivosti o životné prostredie č.\nOU-PO-OSZP1-2016/023597-012/SJ zo dňa 10.10.2016 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým\nokresný úrad ako príslušný štátny orgán ochrany prírody a krajiny podľa § 64 ods. 1 písm. c) a § 67 písm.\ne) a h) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov na základe\nžiadosti Tatry mountain resorts, a. s., Demänovská Dolina 72, 031 01 Liptovský Mikuláš, v zastúpení\nIng. C. X., zo dňa 26.4.2016\nA. vydal súhlas podľa § 56 ods. 2 zákona na vykonanie ornitologického výskumu na území národnej\nprírodnej rezervácie (ďalej len „NPR“) Slavkovská dolina, NPR Skalnatá dolina a NPR Studené doliny\na na území Tatranského národného parku, ktoré je súčasne územím európskeho významu Tatry\n(SKUEV0307) s tretím, štvrtým a piatym stupňom ochrany, na účely spracovania správy o hodnotení pre\nnavrhovanú činnosť „Lyžiarske stredisko Vysoké Tatry - Starý Smokovec“;\nB. povolil výnimku zo zákazu ustanoveného v § 16 ods. 1 písm. a) v znení § 14 ods. 1 písm. c) zákona,\n§ 15 ods. 1 písm. a) v znení § 14 ods. 1 písm. c) zákona a § 14 ods. 1 písm. c) zákona na pohyb mimo\nvyznačeného turistického alebo náučného chodníka za hranicami zastavaného územia obce na území\nNPR Slavkovská dolina, NPR Skalnatá dolina a NPR Studené doliny a na území Tatranského národného\nparku, ktoré je súčasne územím európskeho významu Tatry (SKUEV0307) s tretím, štvrtým a piatym\nstupňom ochrany, v súvislosti s vyššie uvedeným ornitologickým výskumom;\nC. podľa § 82 ods. 12 zákona určil bližšie podmienky vykonávania činnosti uvedenej vo výrokovej časti\nA. a B. zabezpečujúce ochranu prírody a krajiny, ktoré sú vo výroku špecifikované pod bodmi 1-6.\nD. určil platnosť prvostupňového rozhodnutia do 31. októbra 2017.\nĎalej žalovaný v napadnutom rozhodnutí zmenil prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu Prešov\ntak, že\nčasť výroku prvostupňového rozhodnutia, ktorým okresný úrad v súlade\ns § 82 ods. 12 zákona bližšie podmienky vykonania činnosti uvedenej vo výrokovej časti A. a B.\nzabezpečujúce záujem ochrany prírody a krajiny, sa dopĺňa novým bodom, ktorý znie: „7. plánovaný\nornitologický výskum a pohyb mimo vyznačených turistických a náučných chodníkov bude vykonávaný\nv záujmovom území vyznačenom na mape uvedenej v prílohe tohto rozhodnutia“,\nprvostupňové rozhodnutie sa dopĺňa prílohou, ktorá znie: „Príloha k rozhodnutiu č. OUPO-OSZP1-2016/023597-012/SJ zo dňa 10.10.2016 (nasleduje obrázok Mapa\ns vyznačenými hranicami záujmového územia),\nvo výroku prvostupňového rozhodnutia sa veta „Rozhodnutie platí odo dňa nadobudnutia\nprávoplatnosti do 31. októbra 2017“ nahrádza vetou „Rozhodnutie platí odo dňa\nnadobudnutia právoplatnosti do 31. októbra 2018“.\n3. Krajský súd v odôvodnení uviedol, že je nepochybné, že zámerom žiadateľa o udelenie súhlasu\na výnimiek sú dotknuté územia troch národných prírodných rezervácii: Slavkovská dolina, Skalnatá\ndolina, Studené doliny, čiže územia s najvyšším stupňom ochrany, ktoré je súčasne územím európskeho\nvýznamu Tatry (SKVEV0307), kde je činnosť spojená s výskumom zakázaná ustanoveniami § 14 ods.\n1 písm. c/, § 15 ods. 1 písm. a/, § 16 ods. 1 písm. a/ ZOPK.\n4. Krajský súd poukázal na Európsku legislatívu pre ochranu prírody a to smernicu Rady č. 79/409/\nEHS z 2.4.1979 o ochrane voľne žijúcich vtákov (ďalej len smernica o vtákoch) a smernicu o biotopoch\n(smernica Rady č. 92/43/EHS z 21.05.1992), ktoré predstavujú najrozsiahlejšiu iniciatívu s cieľom chrániť\nprírodné dedičstvo v celej Európskej únii. Ústredným bodom obidvoch smerníc o prírode je vytvorenie\nceloeurópskej ekologickej siete chránených lokalít nazvanej Natura 2000. Každá krajina označila lokality\nsiete Natura 2000, aby pomohla zachovať vzácne biotopy a druhy nachádzajúce sa na ich území.\nSieť Natura 2000 nielen ochraňuje niektoré najvzácnejšie európske druhy a biotopy, ale poskytuje aj\nbezpečné útočište pre ďalšie nespočetné živočíchy, rastliny a charakteristické črty života zvierat a rastlín\nvo voľnej prírode, ktoré aj keď sú všeobecnejšie, predstavujú rovnako dôležitú súčasť nášho prírodného\ndedičstva. Súčasťou Natura 2000 na území Slovenskej republiky je územie európskeho významu Tatry\n(SKVEV0307 Tatry).\n\n5. Je nesporné, že aj pohyb osôb mimo turistického alebo náučného chodníka mimo zastavaného\núzemia obce v území s tretím, štvrtým a piatym stupňom ochrany je zakázaný, a teda zákonodarca týmito\nzákonnými zákazmi vyjadril jednoznačne rozpor takejto činnosti s účelom zákona, ktorým je ochrana\nprírody a krajiny.\n6. Neobstojí argumentácia správnych orgánov, že výsledky plánovaného výskumu budú využité\nna zistenie aktuálnych informácii o dotknutých biotopoch a druhoch a na prijatie nových opatrení\npre zabezpečenie priaznivého stavu dotknutých biotopov a tiež pre potreby prehodnotenia potreby\ndobudovania lyžiarskeho strediska v územiach s najvyššou prírodoochranárskou hodnotou, keďže\npodstatou žiadosti nie je ochrana národného parku, národnej prírodnej rezervácie a územia Európskeho\nvýznamu, ale rozšírenie lyžiarskeho strediska, pričom udelenie výnimiek nezohľadňuje možnosť\nnegatívneho dopadu na biotu chránených území, ale vychádza v ústrety ľudským požiadavkám,\nsmerujúcim v konečnom dôsledku k stieraniu rozdielov medzi rôznymi stupňami ochrany prírody na\nSlovensku, ktoré z tohto dôvodu strácajú zmysel.\n7. Každý čo i len minimálny zásah do nášho najväčšieho prírodného bohatstva, do nedotknutej\nprírody musí byť dostatočne odôvodnený, ako aj každá udelená výnimka a povolený súhlas (rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky 10Sžo/76/2015 z 20.06.2017).\n8. Krajský súd podľa § 191 ods. 1 písm. c/, d/, ods. 3a, ods. 4 SSP zrušil rozhodnutie žalovaného v spojení\ns prvostupňovým rozhodnutím a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.\n9. Proti tomuto rozsudku podal ďalší účastník 1/ v zastúpení advokátom včas kasačnú sťažnosť.\nNamietal, že z odôvodnenia rozsudku nie je absolútne zrejmé, v čom má spočívať nesprávne právne\nposúdenie veci správnymi orgánmi, či nepreskúmateľnosť správnych rozhodnutí, na ktoré v odôvodnení\nrozsudku poukazuje len veľmi všeobecne správny súd. Tvrdil, že správny súd nesprávne aplikoval\nustanovenia ZoPK, keď uviedol, že zákonodarca zákonnými zákazmi vyjadril rozpor akejkoľvek činnosti\nobsiahnutej vo všeobecných zákazoch s účelom zákona, ktorým je ochrana prírody a krajiny. Aj keď\nZoPK je zameraný na ochranu prírody a krajiny. Krajský súd pravdepodobne opomenul, že zákonodarca\nv ňom umožňuje, v odôvodnených prípadoch udelenie súhlasov a výnimiek z inak zakázaných činnosti,\npričom ochrana prírody a krajiny je realizovaná tým, že rozhodnutie obsahujúce vydanie súhlasov a\nvýnimiek ustanovuje podrobné podmienky vykonávania činnosti, ako i časovým obmedzením výnimiek.\nKrajský súd interpretoval zákazy obsiahnuté v ZoPK ako absolútne, keď súčasne uvádza, že pohyb\nosôb mimo turistického alebo náučného chodníka mimo zastavaného územia obce v území s tretím,\nštvrtým alebo piatym stupňom ochrany je absolútne a generálne zakázaný. Takéto právne posúdenie je\nv rozpore s účelom a zmyslom právnej úpravy obsiahnutej v ZoPK.\n10. Ďalej uviedol, že ZoPK taxatívnym spôsobom vymenúva činnosti, na vykonanie ktorých sa na území,\nna ktorom platí určitý stupeň ochrany, vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody a činnosti, ktoré sú na\núzemí s určitým stupňom ochrany zakázané. Stanovuje pritom súčasne i to, že orgán ochrany prírody\nmôže y odôvodnených prípadoch povoliť výnimku zo zakázaných činnosti. Tieto ustanovenia ZoPK\nvšak správny súd žiadnym spôsobom neinterpretuje a neaplikuje, a k veci sa stavia tak, akoby takéto\nustanovenia ZoPK ani neexistovali. Správny súd interpretuje ustanovenia ZoPK čiastkovo a bez ich\nvzájomnej súvislosti. Takéto právne posúdenie veci nemôže ako správne obstáť.\n11. Rovnako za správne právne posúdenie nie je možné prijať všeobecný záver správneho súdu o\ntom, že pohyb mimo vyznačeného turistického alebo náučného chodníka je sám o sebe zakázanou\nčinnosťou a je činnosťou, ktorá je vždy v rozpore so záujmami ochrany prírody, a že o odôvodnený\nprípad na udelenie výnimky (aj keď primárne správny súd vôbec udelenie výnimky považuje za rozporné\nso zákonom, avšak nesprávne) je daný výlučne v jednom jedinom prípade a to, ak je na udelení\nsúhlasu alebo výnimky verejný záujem, ktorý prevyšuje verejný záujem na ochrane prírody a krajiny.\nŽiaden takýto záver, aký prijal správny súd, však z právnej úpravy obsiahnutej v ZoPK nevyplýva.\nPosudzovanie odôvodnenosti výnimky je vždy vecou správnej úvahy konajúceho orgánu ochrany\nprírody. Správne orgány v tomto prípade na základe správnej úvahy dospeli k záveru, že realizáciou\nornitologického výskumu pozorovaním a s tým súvisiacim pohybom mimo vyznačených turistických\nalebo náučných chodníkov jednou resp. dvoma osobami vykonávajúcimi výskum nedôjde k vážnym\nnegatívnym zásahom do prípadného prostredia a neexistuje predpoklad ani porušenia záujmov druhovej\nochrany.\n\n12. Správna úvaha resp. voľná úvaha správneho orgánu vyjadruje určitý spôsob voľnosti rozhodovania\nsprávneho orgánu, ktoré mu umožňuje v medziach zákona prijať také rozhodnutie, aké uzná za\nnajvhodnejšie, a to s prihliadnutím na konkrétne okolnosti veci. Správna úvaha je metódou prijímania\nrozhodnutí v tých veciach, kde nie je možné stanoviť exaktné kritériá pre prijatie rozhodnutia a ide o\nkonštitutívny výber jednej z viacerých možností. Pri správnej úvahe je súdne možné preskúmať len\nsamotný hodnotiaci proces, nikdy nie však samotný výsledok správnej úvahy a nahrádzať správnu úvahu\nsprávneho orgánu vlastným uvážením správneho súdu. Správna úvahy môže byť predmetom súdneho\nprieskumu len z toho hľadiska, či pri jej využití nedošlo k vybočeniu z hľadísk zákona a či nedošlo k\nporušeniu zásad správneho konania. Podľa názoru ďalšieho účastníka 1 sa správny súd týmito zásadami\ndôsledne neriadil, keď správnu úvahu správnych orgánov v odôvodnení rozsudku nahrádza svojimi\nvlastnými úvahami o tom, ako mali správne orgány vec právne posúdiť.\n13. Na to, aby súd zrušil alebo mohol zrušiť rozhodnutie prijaté na základe správnej úvahy, by musel ísť o\ntaké kvalitatívne porušenie princípov správnej úvahy, ktoré by bolo zjavné. O tento prípad podľa názoru\nďalšieho účastníka 1 nejde, a preto je rozsudok postihnutý vadou nesprávneho právneho posúdenia.\nSprávny súd nie je v pri súdnom prieskume správnych rozhodnutí oprávnený posudzovať účelnosť\nalebo vhodnosť správneho uváženia premietnutého do rozhodnutia správnych orgánov a ani z tohto\ndôvodu rozhodnutie zrušiť. V opačnom prípade by súd preskúmaval rozhodnutie správnych orgánov\nnad rámec vymedzený zákonom. Svojím postupom teda správny súd podľa názoru ďalšieho účastníka 1\npreskúmaval rozhodnutia nad tento rámec, keď správnu úvahu správnych orgánov v rozsudku označil na\nnesprávnu resp. takú, ktorá nemôže obstáť, a to bez toho, aby bližšie ozrejmil, z akých dôvodov obstáť\nnemôže, resp. aby vôbec odôvodnil a preukázal, že by správnou úvahou správnych orgánov došlo k\nvybočeniu z hľadísk zákona alebo zásad správneho konania. Preto rozsudok ako správny a zákonný\nnemôže obstáť.\n14. Z rozsudku tiež vôbec nie je zrejmé, na základe čoho správny súd dospel k záveru, že sa ani\njeden zo správnych orgánov nezaoberal otázkou verejného záujmu, a že výnimku je možné udeliť\nlen v prípade, ak verejný záujem na udelení výnimky prevyšuje nad verejným záujmom na ochrane\nprírody. Je nepochybné, že rozhodnutiami správnym orgánov bol povolený výskum chránených druhov\nvtákov, a to na základe metodiky, ktorá je súčasťou administratívneho spisu ako príloha žiadosti ďalšieho\núčastníka 1 adresovaná správnemu orgánu prvého stupňa, a výskumu, ktorý podľa výroku rozhodnutí\nsprávnych orgánov spočíva výlučne vo vizuálnom a akustickom pozorovaní vtákov, ich sčítavaním a\nzaznamenávaním do formulárov s cieľom spracovania správy o hodnotení. Obsahom správy o hodnotení\nmajú byť (i) informácie o výskyte chránených druhov vtákov, výskyte ich biotopov, (ii) podrobná mapa\nvýskytu chránených druhov vtákov, (iii) informácie o vplyve navrhovanej činnosti na biotopy vtákov,\n(iv) informácie o rozsahu zásahu navrhovanej činnosti do biotopov vtákov. Výsledkom výskumu majú\nteda byť informácie (početnosť, populačná dynamika, výskyt), ktoré tvoria kritéria pre hodnotenie, či sa\ndruhy nachádzajú v priaznivom stave resp. či navrhovaná činnosť zásahom do ich biotopov nespôsobí\nzhoršenie hodnotenia ich stavu. Je teda bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že samotný výskum (a to\naj v tomto prípade) bol vykonaný za účelom zabezpečenia priaznivého stavu vtákov (teda vo verejnom\nzáujme na ochrane životného prostredia), pretože ak výsledkom výskumu bude alebo je predpoklad\nzhoršovania kritérií pre stanovenie priaznivého stavu druhu (zásah do biotopov druhu napr, ich výrazným\nzmenšením), nebude v konečnom dôsledku realizácia činnosti, ktorá zhoršenie stavu druhu môže\nspôsobiť, povolená. Nesprávny je teda záver správneho súdu o tom, že správne orgány tu verejný\nzáujem neskúmali a nezaoberali sa ním. Práve naopak, povolením výskumu za účelom zabezpečenia\npriaznivého stavu vtákov, t.j. vo verejnom záujme na ochrane životného prostredia, správne orgány\ndôsledne a správne naplnili účel a zmysel ZoPK, ktorý však správny súd svojím nesprávnym právnym\nposúdením poprel.\n15. Ďalší účastník 1/ (sťažovateľ) navrhoval, aby kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu v\nPrešove č. k. 3S/37/2017-140 zo dňa 07.06.2019 zrušil a konanie zastavil, alebo ak zistí, že nie sú\ndôvody na zastavenie konania, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Prešove\nna ďalšie konanie.\n16. Žalobca v zastúpení advokátkou vo vyjadrení zo dňa 30.07.2019 ku kasačnej sťažnosti uviedol,\nže podľa správneho súdu odôvodneným prípadom na udelení výnimky môže byť len ten, keď záujem\nna povolení výnimky prevyšuje nad verejným záujmom na ochrane prírody v osobitne chránených\núzemiach.\n\n17. Pokiaľ ide o údajné nesprávne právne posúdenie veci, ani v tomto smere nemožno kasačnej\nsťažnosti sťažovateľa priznať úspech. Najzrozumiteľnejšie je podstata argumentov sťažovateľa\nvyjadrená na strane 5 kasačnej sťažnosti, kde sťažovateľ výslovne uvádza: ,,Právna regulácia\nosobitnej územnej ochrany ktorá sa v ZOPK prejavuje prostredníctvom rozličných, často veľmi široko\nformulovaných zákazov či obmedzení, vyžadujúcich si predchádzajúci súhlas príslušného štátneho\norgánu ochrany prírody a krajiny v niektorých prípadoch pôsobí veľmi prísne.“ Inak povedané, sťažovateľ\nv sťažnosti kritizuje prísnosť právnej úpravy a správnemu súdu vyčíta, že súdenú vec posúdil v súlade\ns touto „prísnou“ právnou úpravou.\n18. Opodstatnenosť námietkam sťažovateľa nemožno priznať ani vo vzťahu k tej časti kasačnej\nsťažnosti, kde namieta, že správny súd nemal napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňového\norgánu verejnej správy preskúmať, keďže lehota platnosti vydaného súhlasu a udelenej výnimky\nuplynula a prieskum bol vykonaný.\n19. Ďalší účastník 3/ vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti ďalšieho účastníka 2/ uviedol, že ak žalovaný\nuznal rozhodnutie krajského súdu nepodaním kasačnej sťažnosti za správne, ostatní účastníci súdneho\nkonania (ktorými sú občianske združenia na ochranu životného prostredia) dosiahli v zhode so žalobcom\nochranu verejného záujmu ochrany životného prostredia, potom kasačná sťažnosť, ktorá nechráni\nnejaký oprávnený subjektívny záujem alebo právo sťažovateľa je zjavne obštrukčná v snahe zabrániť\nrealizácii práva na priaznivé životné prostredie ako aj riadny výkon štátnej správy na úseku ochrany\nprírody a krajiny.\n20. V tejto súvislosti však podľa ďalšieho účastníka 3/ nie je zrejmé, aké subjektívne právo spoločnosti\nTatry mountain resorts, a.s. (TMR) bolo negatívne rozhodnutím krajského súdu dotknuté a akej nápravy\nvo vzťahu k tomuto svojmu subjektívnemu právu sa TMR kasačnou sťažnosťou domáha. V predmetnej\nkasačnej sťažnosti totiž TMR opakovane uvádza, že žalovaným rozhodnutím v žiadnom prípade\nnedochádza k získavaniu práv ani oprávnení v súvislosti s realizáciou projektov TMR, išlo vraj len o\nprieskum životného prostredia.\nV takom prípade však rozhodnutie krajského súdu nemohlo byť v neprospech tohto účastníka konania a\njeho výsledok nemal reálny vplyv na subjektívne práva a povinnosti TMR. TMR ako sťažovateľ neuviedol\nakým spôsobom je predmetný rozsudok prvoinštančného súdu v neprospech TMR ako účastníka\nkonania, ktorý podáva kasačnú sťažnosť a teda nepreukázal aktívnu legitimáciu na podanie kasačnej\nsťažnosti ani neuviedol, čoho sa sťažnosťou domáha.\n21. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal\nnapadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej\nsťažnosti v zmysle § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455\nSSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na\ninternetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky <. (§ 137 ods. 2 a 3 SSP) a kasačnú sťažnosť\nsťažovateľa podľa § 461 SSP zamietol.\n22. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia kasačný súd zistil, že sťažovateľ v procesnom postavení\nžiadateľa vo svojej žiadosti zo dňa 26.4.2016, ktorá bola doručená na okresný úrad dňa 29.4.2016,\nžiadal o povolenie výnimiek a vydanie súhlasov podľa zákona v súvislosti so zabezpečovaním podkladov\npre spracovanie dokumentácie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné\nprostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\nč. 24/2006 Z. z.“) - správy o hodnotení navrhovanej činnosti „Lyžiarske stredisko Vysoké Tatry - Starý\nSmokovec“, v súlade s rozsahom hodnotenia, ktorý určilo Ministerstvo životného prostredia Slovenskej\nrepubliky, sekcia environmentálneho hodnotenia a riadenia, odbor environmentálneho posudzovania\nlistom č. 6778/2014-3.4/pl zo dňa 25.9.2014.\n23. Ministerstvo v rámci odvolacieho konania zohľadnilo skutočnosť, že žiadateľ na základe listu zo\ndňa 26.4.2017, ktorým doplnil podklady pre rozhodnutie, zúžil rozsah územia, v ktorom požadoval\nuskutočniť ornitologický výskum a povoliť výnimku zo zákazu pohybu mimo vyznačeného turistického\nalebo náučného chodníka za hranicami zastavaného územia obce, ako aj požiadavku, aby bol súhlas na\nornitologický výskum a s nim súvisiaci pohyb mimo vyznačeného turistického alebo náučného chodníka\nza hranicami zastavaného územia obce umožnený do 31.10.2018 vzhľadom k dĺžke konania o jeho\n\nžiadosti a potrebe uskutočnenia výskumu v priebehu celého kalendárneho roka, a spresnilo podmienky\nvykonávania povolenej činnosti.\n24. Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok („SSP“) pri rozhodnutí, opatrení\nalebo inom zásahu, ktoré orgán verejnej správy vydal alebo vykonal na základe zákonom povolenej\nsprávnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah nevybočili\nz medzí a hľadísk ustanovených zákonom; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 192, 198 a § 230 ods.\n1 písm. b) a ods. 2 písm. a).\n25. Najvyšší súd poukazuje na to, že správna úvaha v napadnutom rozhodnutí je rozporná s\niným rozhodnutím žalovaného , a to č. 7656/2016-9.2.(30/2016-rozkl.) zo dňa 15.10.2016 (súčasť\nadministratívneho spisu), ktorým bola obdobná výnimka zrušená. Žalovaný na s., 7 uviedol, „...Výskum\nvýskytu chránených druhov v chránených územiach s 5. stupňom ochrany na účely posudzovania\nzámeru žiadateľa \"Lyžiarske stredisko Vysoké Tatry - Starý Smokovec\", vyžadujúci povolenie výnimky\nz územnej a druhovej ochrany, je podľa názoru osobitnej komisie nenáležitý, spôsobujúci zbytočné\npoškodzovanie a zaťaženie chránených území. Osobitná komisia sa preto stotožnila s argumentačnými\nnámietkami Inštitútu OP a LZ VLK, vznesenými k tejto otázke...“.\n26. „....Osobitná komisia pri preskúmaní predložených rozkladov vzala do úvahy aj komunitárne záväzky,\nvyplývajúce z agendy NATURA 2000 pre Slovenskú republiku. Dotknuté územie je súčasťou územia\neurópskeho významu SKUEV0307 Tatry. Podľa článku 2. 2 smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája\n1992 o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín cieľom ochrany územia\neurópskeho významu je zaistiť nezhoršovanie, prípadne zlepšovanie stavu jeho predmetu ochrany.\nNapriek uvedenému, osobitná komisia nepovažuje požiadavku Inštitútu OP, aby žiadateľovi nebol\nvydaný súhlas na výskum na celom území európskeho významu SKUEV0307 Tatry, za odôvodnenú.\nV konaní vo veci žiadosti žiadateľa sa nerozhoduje o realizácii zámeru žiadateľa v dotknutom území.\nVykonanie výskumu výskytu chránených druhov na častiach dotknutého územia, kde sa podľa zákona\no ochrane prírody nevyžaduje na túto činnosť povolenie výnimky z územnej ochrany, je v súlade s\nustanoveniami zákona o ochrane prírody“. Z uvedeného vyplýva, že výskum možno vykonávať iba na\nčastiach dotknutého územia, kde sa podľa zákona nevyžaduje povolenie tejto výnimky.\n27. Rozhodnutím žalovaného č. 7656/2016-9.2.(30/2016-rozkl.) zo dňa 15.10.2016 bola vyjadrená\nspráva úvaha s ktorou sa kasačný súd stotožnil. Ide o založenie správnej praxe, ktorá musí byť\nrešpektovaná v druhovo rovnakých prípadoch. Odchýlenie sa od správnej praxe nadriadeného orgánu\nvyžaduje osobitné odôvodnenie. Vyjadrenie správnej úvahy v napadnutom rozhodnutí bolo rozpore so\nsprávnou úvahou v predchádzajúcom druhovo rovnakom prípade. To spôsobuje nedostatok dôvodov v\nčasti správnej úvahy administratívneho rozhodnutia.\n28. O náhrade trov kasačného konania v procesnom vzťahu sťažovateľa (pôvodne ďalší účastník 1) voči\nžalobcovi a ďalšiemu účastníkovi 3/ a kasačný súd rozhodol podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení § 169\nSSP tak, že im vznikol nárok na náhradu trov voči neúspešnému sťažovateľovi, a to v rozsahu trov\nktoré im vznikli v súvislosti s výzvou krajského súdu na vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti. Žalovanému\na ďalšiemu účastníkovi 2/ takéto trovy nevznikli.\n29. Nárok na náhradu trov kasačného konania v procesnom vzťahu účastníkov konania voči\nžalovanému nevznikol, keďže žalovaný kasačnú sťažnosť nepodal.\n30. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.\nAk je vyjadrenie správnej úvahy v napadnutom rozhodnutí v rozpore so správnou úvahou v\npredchádzajúcom druhovo rovnakom prípade, ide o nepreskúmateľnosť rozhodnutia.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3S/37/2017", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}