{"guid": "6bd98926-3e65-4c56-b82a-03ebd3df3a5c:c6081f95-ca76-4210-9ab1-829175a24e91", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:8017200573.1", "spisova_znacka": "2Sžk/25/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžk/25/2018 z 8. 12. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 8. decembra 2020, sp. zn. 2Sžk/25/2018, ECLI:SK:NSSR:2020:8017200573.1", "identifikacne_cislo": "8017200573", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Katarína Benczová", "sudca_id": 62, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-katarina-benczova-62", "datum_vydania": "2020-12-08", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/125", "nazov": "zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/125-2006"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-12", "nazov": "§ 12 zákona č. 125/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-12", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/125-2006/paragraf-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-13", "nazov": "§ 13 zákona č. 125/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-13", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/125-2006/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-14", "nazov": "§ 14 zákona č. 125/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-14", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/125-2006/paragraf-14"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/2006/125#paragraf-12", "/SK/ZZ/2006/125#paragraf-13", "/SK/ZZ/2006/125#paragraf-14"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c6081f95-ca76-4210-9ab1-829175a24e91", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:8017200573.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:8017200573.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:8017200573.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžk/25/2018\n8017200573\n08. 12. 2020\nJUDr. Katarína Benczová\nECLI:SK:NSSR:2020:8017200573.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej\na členov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Eriky Šobichovej v právnej veci žalobcu DAK profi s.r.o.,\nso sídlom Duchnovičova 1677/2, 066 01 Humenné, IČO: 45 845 581, právne zastúpeného advokátom\nJUDr. Ladislavom Miklošom, so sídlom Vodná 6, 040 01 Košice, proti žalovanému Inšpektorátu práce\nPrešov, so sídlom Prešov, Konštantínova 6, o preskúmanie zákonnosti Protokolu o výsledku inšpekcie\npráce č.: IPV-15-09-2.3/P-E24, A25-17 zo dňa 31. mája 2017, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti\nrozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 6S/29/2017-37 z 25. januára 2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 6S/29/2017-37 z 25. januára\n2018 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie a rozhodovanie správneho súdu\n1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „správny súd“) rozsudkom z 25. januára 2018, č. k. 6S/29/2017-37\n(ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie správneho súdu“) zamietol žalobu, ktorou sa\nžalobca domáhal zrušenia Protokolu o výsledku inšpekcie č.: IPV-15-09-2.3/P-E24, A25-17 zo dňa\n31.05.2017 (ďalej len „protokol“) v spojení s Dodatkom č. 1 k protokolu č. IPV-I5-09-2.3/P-E24, A25-17\nzo dňa 07. júla 2017 (ďalej len „dodatok k protokolu“).\n2. V odôvodnení rozsudku správny súd uviedol na podklade administratívneho spisu žalovaného, že\ninšpektori práce vykonali v období od 12.08.2016 do 13.04.2017 inšpekciu práce u žalobcu. O výsledku\ninšpekcie práce bol spracovaný Protokol č. IPV-15-09-2.3/P-E24, A25-17 zo dňa 31.05.2017 (ďalej\nlen „Protokol“). Vzhľadom na to, že konateľ firmy sa väčšinou zdržiava v Belgicku, bol Protokol dňa\n26.06.2017 zaslaný e-mailom konateľovi na vyjadrenie. Inšpektor práce vzhľadom na to, že aj počas\ninšpekcie práce komunikoval s konateľom žalobcu I. J.Č. telefonicky a prostredníctvom elektronickej\npošty, oznámil mu e-mailom dňa 01.04.2017, že je potrebné prerokovať Protokol z výkonu inšpekcie\npráce s tým, že ak je počas veľkonočných sviatkov na Slovensku, požiadal ho o oznámenie, kedy by\nmohli Protokol prejednať. Konateľ žalobcu e-mailom dňa 13.04.2017 oznámil inšpektorovi práce, že\njediná šanca je v utorok, avšak Protokol sa prerokovať nepodarilo. Inšpektor práce preto zvolil inú formu\na možnosť prerokovania Protokolu, a to tým, že ho konateľovi doručil e-mailom pričom v Protokole poučil\nkonateľa, že ku skutočnostiam uvedeným v bodoch tohto Protokolu má konateľ možnosť písomne sa\nvyjadriť v lehote do 30.06.2017 od doručenia tohto Protokolu. Zároveň ho poučil, že má priložiť všetky\ndôkazy na objasnenie skutkového stavu, a že ak sa v určenej lehote nevyjadrí a nepredloží dôkazy na\nobjasnenie skutkového stavu, to znamená, že nemá žiadne námietky k zisteným nedostatkom ako aj k\n\nostatným skutočnostiam uvedeným v Protokole a nemá žiadne dôkazy, ktorými by rozporoval zistené\nskutočnosti, preto inšpektor práce Protokol uzavrie.\n3. Žalobca sa k Protokolu vyjadril listom zo dňa 27.06.2017, ktorý bol doručený inšpektorovi práce\ne-mailom dňa 30.06.2017. Inšpektor práce reagoval na vyjadrenie žalobcu Dodatkom č. 1 zo dňa\n07.07.2017. Inšpektor práce trval na nedostatkoch uvedených v Protokole a považoval Protokol za\nuzatvorený. Dodatok bol preukázateľne dňa 11.07.2017 zaslaný žalobcovi e-mailom.\n4. Žalobnú námietku, že žalovaný vydal rozhodnutie na základe nedostatočne a neobjektívne zisteného\nskutkového stavu správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Porušenie povinnosti žalobcu zistil inšpektor\npráce na základe dokladov predložených žalobcom, a ktoré sú aj obsahom spisu, a ktoré žalovaný\nšpecifikoval v Protokole tak, že tento nedostatok nie je zameniteľný s iným nedostatkom. Z dokladov\npredložených žalobcom bolo podľa správneho súdu zrejmé, že žalobca ako zamestnávateľ si voči\nzamestnancovi nesplnil povinnosť vydať mu pri vyúčtovaní mzdy písomné doklady o mzde za konkrétne\nurčené obdobie. Tieto doklady boli inšpektorom práce od žalobcu preukázateľne vyžiadané v žiadosti\nzo dňa 04.08.2016. Sám žalobca vo vyjadrení k Protokolu uviedol, že písomné doklady o mzde vydal\nzamestnancovi spolu s Potvrdením o zdaniteľnej mzde za rok 2015. Týmto konaním žalobca potvrdil\nzistené porušenie povinnosti, pretože písomné doklady o mzde je povinný vydávať zamestnancom\npri vyúčtovaní mzdy, teda najneskôr pri jej vyplatení. Žalobca napokon ani nepreukázal, že písomné\ndoklady o mzde vydal zamestnancovi po skončení roka 2015. Sám žalobca vo vyjadrení k Protokolu k\nbodom 3. a 4. uviedol, že mzdu vyplatil po výplatnom termíne. Výplatné termíny vyplývajú z pracovnej\nzmluvy zamestnanca, t. j. posledný deň nasledujúceho mesiaca a vyplatenie mzdy a náhrady mzdy\nza dočasnú PN vo výplatnom termíne vyplýva z predloženého prehľadu vyplatených čiastok tomuto\nzamestnancovi, kde sú uvedené dátumy. Aj tieto nedostatky sú v Protokole uvedené jednoznačne a\npresne tak, že nie sú zameniteľné s inými nedostatkami. Žalobca po doručení Protokolu porozumel\nuvedeným nedostatkom a nemal k nim námietky. K zistenému nedostatku, že žalobca ako zamestnávateľ\nneposkytol zamestnancovi stravné v plnej výške pri zahraničnej pracovnej ceste za mesiace 4-11/2015\na porušil príslušné ustanovenia zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách, žalovaný v Protokole\nvychádzal z dokladov predložených žalobcom, a to konkrétne z predloženej evidencie pracovného\nčasu zamestnanca. Skutočnosť, že zamestnanec bol na pracovných cestách v Belgicku nebola\nsporná, avšak žalobca počas inšpekcie práce a aj vo vyjadrení k Protokolu argumentoval, že tento\nzamestnanec mu nepredložil cestovné príkazy na vyúčtovanie cestovných náhrad. Žalovaný nevytýkal\nžalobcovi nevyplatenie cestovných náhrad, ktoré musí zamestnanec v zmysle zákona o cestovných\nnáhradách preukazovať, napríklad ubytovanie, cestovné, vedľajšie nevyhnutné výdavky, ale vytkol mu\nnevyplatenie stravného, ktoré patrí zamestnancovi za každý deň trvania pracovnej cesty. S poukazom,\nže zamestnávateľ vysiela zamestnanca na pracovnú cestu, a preto aj trvanie tejto pracovnej cesty\npozná. Výška stravného nie je sporná, ide o všeobecne známu skutočnosť, pretože vyplýva z Opatrenia\nMinisterstva financií SR č. 401/2012 Z.z.. Aj toto porušenie povinnosti bolo žalobcovi presne uvedené\nv Protokole a odôvodnené aj v dodatku k Protokolu, ktorý je súčasťou tohto Protokolu. Správny\nsúd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, že každé zistené porušenie povinností zadefinoval tak\nuvedením skutku s vymedzením času alebo obdobia porušenia povinností popisom porušenej povinnosti\na konkrétnym určením zamestnanca, ktorého sa nedostatok mal týkať. Tieto nedostatky sú obmedzené\ntak, že nie sú zameniteľné s inými.\n5. Žalobná námietka tvrdiaca nezrozumiteľnosti a neurčitosť výroku rozhodnutia žalovaného je\npodľa správneho súdu nedôvodná. Žalovaný vo výroku rozhodnutia konštatoval porušenie povinnosti\nžalobcom zistené inšpektorom práce pri výkone inšpekcie práce a inšpektor práce bol povinný\nvypracovať protokol a bol povinný konať podľa § 14 ods. 2 zákona o inšpekcii, v zmysle ktorého\nmal navrhnúť opatrenia v zmysle § 12 ods. 2 písm. a/, uložiť opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm.\nb/, c/, g/, h/ a i/ citovaného zákona. Inšpektor práce uložil žalobcovi povinnosť prijať opatrenia na\nodstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin. S ohľadom na opakovanie porušenia povinnosti\nv priebehu deviatich mesiacov, ktoré pretrvávalo z mesiaca na mesiac bolo zrejmé, že u žalobcu zlyhal\nsystém zabezpečenia plnenia jeho povinností. Je nutné, aby v budúcnosti takéto zlyhania povinností\nnepretrvávali a neopakovali sa. Voľba opatrení, a to technických, organizačných, personálnych,\nkontrolných a iných bola ponechaná na rozhodnutie žalobcu. Cieľom je náprava a je na žalobcovi, aby\nsi s prihliadnutím na svoje osobitné pomery a podmienky zvolil najefektívnejší spôsob na dosiahnutie\nnápravy vytýkaného stavu. Žalobca bo zároveň zaviazaný, aby informoval inšpektorát práce o tom, aké\n\nopatrenia prijal na odstránenie zistených porušení predpisov lehote do 3 dní po uplynutí lehoty na ich\nodstránenie. Bol povinný doručiť písomnú správu v konkrétnej lehote.\n6. Správny súd označil ako nedôvodnú aj námietku žalobcu, že nebol uvedený konkrétny inšpektorát\npráce, ktorému bol povinný zaslať písomnú správu. V Protokole je jednoznačne označený konkrétny\ninšpektorát práce. Jednotlivé práva a povinnosti inšpektorov práce sú upravené v zákone o inšpekcii\npráce v § 12 ods. 2 písm. b/. Žalobcovi bola určená primeraná lehota do 30 dní od prevzatia Protokolu\nodstrániť nedostatky. Táto lehota je určená konkrétne a určite.\n7. Ako nedôvodnú vyhodnotil aj námietku, že žalovaný postupoval nesprávne a nezákonne pri\nvykonávaní kontroly, a že Protokol a Dodatok č. 1 považoval za nezákonný, pretože nebol prerokovaný\nso žalobcom. Správny súd konštatoval, že Protokol bol so štatutárnym zástupcom žalobcu prerokovaný\ntak, ako to bolo možné v čase výkonu inšpekcie práce zo strany inšpektora práce zabezpečiť, aby\nbol zachovaný zmysel a cieľ prerokovania. Inšpektor práce nemohol prerokovať Protokol osobne so\nštatutárnym zástupcom žalobcu a preto hľadal možnosť, ako zabezpečiť splnenie svojej povinnosti\npodľa § 13 ods. 2 zákona o inšpekcii, prerokovať Protokol. Zvolil tú istú formu akou komunikoval so\nštatutárnym zástupcom žalobcu počas výkonu inšpekcie práce a Protokol mu zaslal na e-mailovú adresu\nz dôvodu, že štatutárny zástupca žalobcu sa väčšinou zdržiava v Belgicku. Prerokovanie sa uskutočnilo\npísomnou formou, čo neodporuje účelu ustanovenému zákonom o inšpekcii práce. Dodatok č. 1 k\nProtokolu nedopĺňal nedostatky uvedené v Protokole o výsledku inšpekcie práce, ani prijaté opatrenia\nuvedené v Protokole, z tohto dôvodu nebolo potrebné Dodatok č. 1 k Protokolu prerokovať. Dodatok č.\n1 je súčasťou Protokolu a inšpektor práce v zmysle § 14 ods. 3 písm. a/ zákona o inšpekcii vyhotovil\nDodatok k Protokolu, v ktorom uviedol vyjadrenie kontrolovaného zamestnávateľa žalobcu a svoje\nstanovisko k nemu. Zákon o inšpekcii práce ukladá povinnosť inšpektorovi práce vyhotoviť dodatok k\nprotokolu a uviesť v ňom jeho stanovisko, avšak už nezakotvuje povinnosť opätovného prerokovania\nprotokolu či dodatku k protokolu. Inšpektori práce prerokujú aj dodatok k protokolu v prípade, ak sa v\ntomto dodatku menia nedostatky uvedené v protokole tak, že sa mení i skutkový popis, právna norma,\nktorá mala byť porušená alebo sa konštatuje nový nedostatok s ohľadom na vyjadrenie kontrolovaného\nsubjektu, prípadne vzhľadom na predložené nové dôkazy, alebo ak je potrebné prijať nové alebo ďalšie\nopatrenia podľa § 12 ods. 2 zákona o inšpekcii práce. V prípade, ak sa dodatkom nemení protokol\nalebo ak sa vynecháva, resp. ruší niektorý z nedostatkov alebo z prijatých opatrení, je to zmena v\nprospech kontrolovaného subjektu, ktorá nemá za následok poškodenie práv kontrolovaného subjektu\na tento dodatok k protokolu sa neprerokuje, nakoľko je súčasťou protokolu o výsledku inšpekcie práce.\nVzhľadnom na to, že Dodatok č. l k Protokolu zo dňa 31.05.2017 neobsahoval žiadne nové nedostatky\na bol žalobcovi riadne doručený, tým že sa neprerokoval predmetný Dodatok, neboli poškodené práva\nžalobcu. V tejto súvislosti správny sú poukázal na právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v\nrozsudku sp. zn. 1Sžo/162/2007 zo dňa 02.12.2008.\n8. Správny súd dal do pozornosti, že v administratívnom spise žalovaného sa nachádza uznesenie\nOkresného súdu v Humennom, ktorým bolo zastavené konanie o návrhu žalobcu, ktorým sa domáhal\nna žalovanom zaplatenia sumy 4 053,86 eur s príslušenstvom z dôvodu nevyplatenia mzdy a diét za\nobdobie 10, 11/2015 a za obdobie 5 odpracovaných dní v mesiaci 12/2015. Aj keď 07.07.2016 žalobca\nzobral svoj návrh v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť, správny súd mal za to, že zrejme k\nspäťvzatiu návrhu došlo z dôvodu, že žalovaný DAK profi s.r.o., so sídlom Humenné (v našom prípade\nžalobca) vyplatil túto sumu zamestnancovi P. Š., ale až po začatí konania o nevyplatenie mzdy a diét.\n9. Napokon správny súd uviedol, že napadnutý Protokol žalovaného bol podkladom na začatie\nsprávneho konania voči žalobcovi, ktoré bolo prerušené rozhodnutím žalovaného zo dňa 30.11.2017, č.\nk.: P: 151/2017-Rp až do právoplatného ukončenia konania na Krajskom súde v Prešove č. 6S/29/2017\na do ukončenia konania o prípadnej kasačnej sťažnosti v tejto veci.\nII.\nKasačná sťažnosť žalobcu\n10. Žalobca (sťažovateľ) podal riadne a včas proti rozsudku krajského súdu kasačnú sťažnosť z dôvodu,\nže správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP,\npričom sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h) SSP) a\nžiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd zmenil rozhodnutie správneho súdu tak,\n\nže zruší rozhodnutie žalovaného orgánu verejnej správy a vec mu vráti na ďalšie konanie alebo rozsudok\nkrajského súdu zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie.\n11. Žalobca v podanej kasačnej sťažnosti úvodom zhrnul priebeh konania, ktoré prebiehalo na správnom\nsúde, pričom v prvom rade zdôraznil, že krajský súd sa vôbec nevysporiadal s námietkami správnosti\nvyhodnotenia relevantných skutočností, na základe ktorých boli skonštatované zistené nedostatky v\nčasti B pod bodom 1-5, krajský súd sa len stotožnil s vyjadrením žalovaného a stavom opísaným v\nprotokole. Trval na žalobnej námietke o neprerokovaní Protokolu so sťažovateľom, v zmysle požiadaviek\n§ 13 ods. 2 zákona o inšpekcii práce, spochybnil záver správneho súdu o preukázaní prerokovania\nzaslaním e-mailom (nie do elektronickej schránky), rovnako namietal vyhodnotenie krajského súdu\nv bodoch 40 a 44 rozsudku v súvislosti s dodatkom protokolu. Odvolávanie sa žalovaného aj\nsprávneho súdu na skutočnosť, že sťažovateľ sa často nachádza v Belgicku, nie je podľa sťažovateľa\nakceptovateľným dôvodom na zamietnutie žalobnej námietky sťažovateľa o neprerokovaní protokolu.\nPovinnosť prerokovať protokol je daná zákonom a žalovaný ani súd túto povinnosť žalovaného nemôže\nodmietnuť len z dôvodu, že sťažovateľ je často v Belgicku, resp. že postačuje aj písomná forma\nprerokovania protokolu.\n12. Namietal nesprávnosť vyhodnotenia námietky nezrozumiteľnosti a neurčitosti výroku rozhodnutia,\npričom krajskému súdu vytkol formalizmus a nezohľadnenie povinnosti preskúmať jednoznačnosť\nzistenia a opísania zistených nedostatkov v nadväznosti na určitosť a dôvodnosť uloženej povinnosti\nodstrániť zistené nedostatky, čo považuje za uloženie povinnosti majúce sankčný charakter, so všetkými\ndôsledkami vo vzťahu k požiadavkám úpravy procesu správneho trestania. Táto námietka trvala aj vo\nvzťahu k špecifikovaniu príslušného inšpektorátu práce. V tejto súvislosti namietal aj pochybenie súdu aj\nžalovaného, keď neskúmali zákonnosť protokolu ex offo dôsledkom čoho bolo aj porušenie ústavného\npráva na riadne zistenie skutkového stavu správnym orgánom a odopretiu spravodlivosti.\n13. Nakoľko predmetným protokolom bola konštatovaná deliktuálna zodpovednosť sťažovateľa za\nporušenie právneho predpisu a boli mu uložené povinnosti, ktorých plnenie je v zmysle zák. č. 125/2006\nZ.z. vynútiteľné (§ 19 cit. zák.), protokol a jeho závery zasahujú do subjektívnych práv a povinností\nsťažovateľa. V tejto súvislosti zdôraznil, že napádal aj postup žalovaného pri vykonávaní inšpekcie\npráce, ktorý predchádzal uloženiu povinnosti v zmysle § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z\n14. Uloženie opatrení odstrániť nedostatky zistené inšpekciou musí mať svoj základ v riadne zistenom\nskutkovom stave a musí byť odôvodnené nielen poukazom na právnu úpravu a všeobecný odkaz\nna výsledky inšpekcie. Samotné opatrenie nebolo formulované jednoznačne, t. j. nespĺňa požiadavku\ntzv. materiálnej vykonateľnosti vyžadovanej pre výrok rozhodnutia, bolo povinnosťou správneho súdu\npri interpretácii zákonov zabrániť faktickému odopretiu spravodlivosti cestou aplikácie princípu priority\nústavne konformnej interpretácie jednoduchého práva. Ak správny súd uzavrel, že na preskúmavaný\nprotokol o inšpekcii práce a jeho odôvodnenie sa nevzťahuje požiadavka formálnych náležitostí\nrozhodnutia podľa Správneho poriadku, resp. podľa osobitného predpisu a tieto jeho náležitosti sú\nupravené osobitne, to znamená, že nie je rozhodnutím vydaným podľa správneho poriadku, že nemusí\nmať jeho náležitosti, je takéto právne posúdenie veci nedostatočné a nesprávne. Naopak, takýmto\nposúdením veci sa správny súd dopúšťa závažného procesného pochybenia spočívajúceho v odňatí\nmožnosti sťažovateľa konať pred súdom.\n15. Sťažovateľ namietal, že správny súd sa pri rozhodovaní odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\nkasačného súdu a svoj rozsudok riadne neodôvodnil, čo podporil uvedením konkrétnych čísel súdnych\nrozhodnutí. Odôvodnenie rozsudku správneho súdu považoval za príliš formalistické a nedostatočne\nodôvodnené a nesprávne právne posúdené.\n16. Zdôraznil, že sťažovateľ sa žalobou snažil preukázať, že žalovaný nedostatočne objasnil skutkový\nstav, keď len príliš všeobecne a formalistický odôvodnil v protokole nedostatky, ktoré ani nepodložil\nv konkrétnych opisoch skutkov aj konkrétnymi podkladmi a dokladmi, z ktorých pri konštatovaní\nkonkrétneho nedostatku vychádzal. K formálnemu, všeobecnému odôvodneniu rozsudku sa podľa jeho\nnázoru uchýlil aj správny súd, keď vo svojich bodoch 40 až 50 len formálne konštatoval, že žalobné body\nsťažovateľa považuje za neopodstatnené a poukazuje na Protokol, v ktorom sa žalovaný dostatočným\nspôsobom vysporiadal so všetkými námietkami uvádzanými sťažovateľom. Takéto odôvodnenie je\nnepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože správny súd vôbec neuviedol, v čom sú žalobné\n\nnámietky neopodstatnené, správny súd neuviedol, prečo považuje výrokovú časť protokolu - Opatrenie\nza preskúmateľný, keď tento vôbec neobsahuje konkrétne uvedenie, aké opatrenia má žalobca prijať\nna odstránenie akých príčin, aké predpisy boli sťažovateľom porušené.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného orgánu verejnej správy ku kasačnej sťažnosti\n17. K podanej kasačnej sťažnosti žalovaný orgán verejnej správy poukázal na priebeh správneho\nkonania a vyjadril sa k namietanému skutkovému stavu aj k sťažnostným bodom.\n18. K vyjadreniu k bodu 1 Protokolu akceptoval, že v tomto bode v protokole bola smernica o\nvysielaní zamestnancov označená ako 86/71/ES, hoci správne ma byť 96/71/ES. Išlo však o zrejmú\nchybu v písaní, ktorá vyplýva z textu toho ustanovenia, označení názvu smernice a vzájomnej\nsúvislosti skutkového opisu nedostatku. Porušenie povinnosti zistil inšpektor práce na základe dokladov\npredložených žalobcom, ktoré sú obsahom spisu a zadefinoval ho v protokole tak, že tento nedostatok\nnie je zameniteľný s iným nedostatkom.\n19. K vyjadreniu k bodu 2 má žalovaný za to, že s ohľadom na predložené doklady založené v\nspise je jednoznačne zistené, že účastník konania voči zamestnancovi nesplnil povinnosť vydať mu\npri vyúčtovaní mzdy písomné doklady o mzde za konkrétne určené obdobie. Tieto doklady boli od\nžalobcu inšpektorom práce preukázateľne vyžiadané v žiadosti zo dňa 04.08.2016. Z vyjadrenia žalobcu\nk protokolu vyplývalo, že žalobca písomné doklady o mzde vydal zamestnancovi spolu s potvrdením\no zdaniteľnej mzde za rok 2015. Uvedeným žalobca potvrdil zistené porušenie povinnosti, pretože\npísomné doklady o mzde je povinný vydávať zamestnancom pri vyúčtovaní mzdy, teda najneskôr pri jej\nvyplatení. Ak tak vykonal po skončení roka 2015 (čo nepreukázal žiadnym dokladom), preukázateľne\nnesplnil svoje povinnosti. Porušenie povinnosti je v protokole jednoznačne vymedzené tak, že tento\nnedostatok nie je zameniteľný s iným nedostatkom.\n20. K vyjadreniu k bodom 3 a 4 žalovaný aj naďalej uviedol, že nedostatky sú jednoznačne zistené na\nzáklade dokladov predložených žalobcom, ktoré sú obsahom spisu a vyplývajú jednoznačne z týchto\ndokladov. Výplatné termíny vyplývajú z pracovnej zmluvy zamestnanca (posledný deň nasledujúceho\nmesiaca) a vyplatenie mzdy a náhrady príjmu za dočasnú PN vo výplatnom termíne vyplýva z\npredloženého prehľadu vyplatených čiastok tomuto zamestnancovi, kde sú uvedené dátumy. Nedostatky\nsú v protokole uvedené jednoznačne a presne tak, že nie sú zameniteľné s inými nedostatkami.\n21. K vyjadreniu k bodu 5 žalovaný uviedol, že vychádzal iba z dokladov predložených žalobcom, a\nto konkrétne nim predloženej evidencie pracovného času zamestnanca. Žalobca inšpektorovi práce\nnepredložil doklady o vyplatení stravného pri zahraničnej pracovnej ceste zamestnanca v Belgicku. To,\nže zamestnanec bol na pracovných cestách v Belgicku nebolo sporné a žalobca to inšpektorovi práce\npotvrdil aj v e-mailoch. Výška stravného nie je sporná, ide o všeobecne známu skutočnosť, pretože\njednoznačne vyplýva z opatrenia MF SR č. 401/2012 Z. z.\n22. Porušenie povinnosti bolo žalobcovi presne uvedené v protokole a odôvodnené v dodatku k\nprotokolu, ktorý je súčasťou protokolu. Inšpektor práce každé zistené porušenie povinnosti zadefinoval\ntak uvedením skutku s vymedzením času, alebo obdobia porušenia povinnosti, popisom porušenej\npovinnosti a konkrétnym určením zamestnanca, ktorého sa nedostatok mal týkať. Nedostatky sú\nvymedzené tak, že nie sú zameniteľné s inými.\n23. K tvrdeniu sťažovateľa, ktorý namietal, že neprerokovanie protokolu a dodatku k protokolu namietal,\nže opatrenia uložené v protokole sú nezrozumiteľné, nepreskúmateľne, formálne a zovšeobecnené a\nnevykonateľné a nie je uvedený konkrétny inšpektorát, ktorému je žalobca povinný podať písomnú\nsprávu žalovaný konštatoval, že porušenie povinnosti žalobcom bolo zistené inšpektorom práce pri\nvýkone inšpekcie práce a inšpektor práce bol povinný vypracovať protokol. Následne bol povinný konať\naj podľa § 14 ods. 2 zákona o inšpekcii práce. Inšpektorát práce Prešov zastával názor, že uvedený\npostup inšpektora práce pri prijímaní opatrení podľa § 14 ods. 2 zákona o inšpekcii práce je správny a\nv súlade so zákonom o inšpekcii.\n\n24. Inšpektor práce uložil žalobcovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení\npredpisov a ich príčin. Zo strany žalobcu bolo odôvodnené prijatie opatrení na to, aby v budúcnosti\ntakéto zlyhania povinnosti nepretrvávali a neopakovali sa. Voľba týchto opatrení bola ponechaná\nna rozhodnutie žalobcu. Inšpektor práce ani Inšpektorát práce Prešov nie sú oprávnení určiť\nkontrolovanému subjektu, v tomto prípade žalobcovi konkrétny spôsob vykonania nápravy, ale len cieľ,\nktorý sa má touto nápravou dosiahnuť, čomu zodpovedá vyjadrenie povinnosti, ktoré je obsiahnuté v\nnapadnutom protokole. Zároveň inšpektor práce zaviazal žalobcu, aby inšpektorát práce informoval o\ntom aké opatrenia prijal na odstránenie zistených porušení predpisov v lehote do 3 dní po uplynutí lehoty\nna ich odstránenie.\n25. Námietka žalobcu, že pri určovaní povinnosti, nie je uvedený konkrétny inšpektorát práce, ktorému je\npovinný písomnú správu podať, je podľa žalovaného len účelovo vytrhnutá z kontextu, pretože protokol\nje v hlavičke jednoznačne označený konkrétnym inšpektorátom práce.\n26. K námietke žalobcu, že Protokol a Dodatok č. 1 považoval sťažovateľ za nezákonný, pretože\ns ním nebol prerokovaný žalovaný uviedol, že predmetný protokol bol so štatutárnym zástupcom v\nzmysle výpisu z Obchodného registra, konateľom prerokovaný tak, ako to bolo možné v čase výkonu\ninšpekcie práce zo strany inšpektora práce zabezpečiť, aby bol zachovaný zmysel a cieľ prerokovania.\nV prípade ak sa dodatkom nemení protokol, alebo dochádza k jeho zmene tým, že sa vynecháva, ruší\nniektorý z nedostatkov, alebo z prijatých opatrení, je to zmena v prospech kontrolovaného subjektu,\nktorá nemá za následok poškodenie alebo upretie práv kontrolovaného subjektu, dodatok k protokolu\nsa neprerokuje, je ale súčasťou protokolu o výsledku inšpekcie práce. Vzhľadom k tomu, že dodatok k\npredmetnému protokolu neobsahoval žiadne nové nedostatky a bol žalobcovi riadne doručený, nebolo\npotrebné predmetný dodatok prerokovať pretože týmto postupom sa žalobcovi neupreli jeho práva.\n27. Záverom svojho vyjadrenia žalovaný navrhol, aby kasačný súd potvrdil napadnutý rozsudok\nkrajského súdu, a aby nepriznal sťažovateľovi náhradu trov konania.\nIV.\nPrávny názor kasačného súdu\n28. Najvyšší súd Slovenskej republiky, konajúci ako kasačný súd, s poukazom na ustanovenia § 491\nSSP, postupom podľa § 452 a nasl. SSP preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s\nkonaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť\nje dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 455 Správneho súdneho\nporiadku, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na\ninternetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 Správneho\nsúdneho poriadku).\n29. Kasačný súd konštatuje, že sťažnostné body uvedené v kasačnej sťažnosti v podstate reprodukujú\ncelý obsah žaloby o preskúmanie celého Protokolu inšpekčného orgánu, bez akceptácie súdom\nvymedzeného rozsahu súdneho prieskumu.\n30. Úlohou krajského súdu bolo na základe podanej žaloby preskúmať zákonnosť žalobcom\nnapadnutého rozhodnutia - Protokolu zo dňa 31.5.2017 v znení Dodatku č. 1, vydaného na základe\ninšpekcie vykonanej Inšpektorátom práce Prešov u žalobcu ako zamestnávateľa. Žalobca spochybňoval\nzákonnosť protokolu jednak z hmotnoprávneho ako aj z pocesnoprávneho hľadiska, vzhľadom na\nkonkrétne námietky týkajúce sa dostatočnosť a správnosť skutkových zistení, správnosti postupu\npri vypracovávaní a prerokovaní protokolu v nadväznosti na skutočnosť, že na základe opísaných\nnedostatkov boli uložené opatrenia, ako povinnosť sankčného charakteru.\n31. Podľa § 12 ods. 2 zákona č. 120/2006 o inšpekcii práce, inšpektor práce na základe výsledkov\ninšpekcie práce a podľa závažnosti zistených skutočností je oprávnený\na) navrhnúť technické, organizačné a iné opatrenia potrebné na zlepšenie zisteného stavu,\nb) nariadiť odstránenie zistených nedostatkov ihneď alebo v lehotách ním určených, (ako aj ďalšie\nuvedené v § 12.).\n\n32. Podľa § 13 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z. v prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného\nzamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,\nje inšpektor práce povinný vypracovať protokol a ten prerokovať so zamestnávateľom alebo ním\npovereným zamestnancom, alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom.\nInšpektor práce je povinný pri vypracúvaní protokolu prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené\nalebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom alebo kontrolovanou fyzickou osobou, ktorá je\npodnikateľom a nie je zamestnávateľom, počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu.\n33. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z.z. protokol obsahuje označenie príslušného inšpektorátu\npráce, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie kontrolovaného\nzamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,\nmiesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov\na záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo ním\npovereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,\nk zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a k ďalším\nskutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum\nvypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. Protokol\nobsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole,\nktoré sa jej týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v § 7 ods. 3 písm. b). Ak bolo zistené\nporušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania, protokol obsahuje aj čas,\nkeď bolo porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania zistené, a ak boli\npreukázané, aj dohodnutú mzdu a dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.\n34. Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z. v protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa § 12\nods. 2 písm. a), uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b), c), g), h) a i) a uloží povinnosť kontrolovanému\nzamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,\na) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych\nzmlúv a ich príčin,\nb) doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie\nzistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin.\n35. Podľa § 14 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.z. inšpektor práce\na) po posúdení písomného vyjadrenia kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej\nosoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, doručeného v lehote určenej inšpektorom práce,\nvyhotoví dodatok k protokolu, v ktorom uvedie toto vyjadrenie a svoje stanovisko k nemu; dodatok k\nprotokolu je súčasťou protokolu,\nb) aj bez návrhu opraví v protokole chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti; o oprave\nupovedomí kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanú fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a\nnie je zamestnávateľom.\n36. Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 125/2006 Z.z. protokol sa považuje za prerokovaný aj vtedy, ak\nsa zamestnávateľ alebo ním poverený zamestnanec, alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a\nnie je zamestnávateľom, odmietne oboznámiť s protokolom, písomne sa k nemu nevyjadrí alebo ho\nnepodpíše; táto skutočnosť musí byť uvedená v protokole.\n37. Podľa § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.z. na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d)\na e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a 20 sa\nvzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 26) ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné\npredpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia\npodľa tohto zákona.\n38. Úlohou najvyššieho súdu bolo preskúmať rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 6S/29/2017-37\nzo dňa 25.01.2018 v medziach podanej kasačnej sťažnosti, ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho\nvydaniu z toho pohľadu, či kasačné body žalobcu sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia\nsprávneho súdu.\n39. Na úvod najvyšší súd konštatuje, že medzi hlavné úlohy inšpekcie práce patrí vyvodzovanie\nzodpovednosti za porušovanie právnych predpisov patriacich do vecnej pôsobnosti inšpekcie práce a\n\nzáväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv. Takto rámcovo vymedzený sankčný inštitút predstavuje\njeden zo základných atribútov dozorného orgánu, prostredníctvom ktorého sa uplatňuje donucovací,\nale aj preventívny charakter inšpekcie práce. Účelom inšpekcie práce však nie je represívne pôsobiť\nna dozorované subjekty, ale predovšetkým preventívna činnosť zameraná na zabezpečovanie ochrany\nživota a zdravia zamestnancov.\n40. Po dôkladnom preskúmaní kasačnou sťažnosťou napadnutého rozsudku, pri súčasnom zohľadnení\nvšetkých vyššie uvedených aspektov a záverov, najvyšší súd konštatoval, že rozhodnutiu krajského\nsúdu chýba argumentačne zrozumiteľný a jasný výklad právneho posúdenia skutkového stavu podľa\npríslušných zákonných ustanovení. Krajský súd svoje rozhodnutie náležitým a dostatočne presvedčivým\nspôsobom neodôvodnil a odôvodnenie rozsudku považuje najvyšší súd za nedostatočne presvedčivé\na zrozumiteľné dokonca arbitrárne .\n41. Z ustanovenia § 139 ods. 2 SSP vyplýva, že argumenty uvádzané správnym súdom si nesmú\nnavzájom odporovať. Odôvodnenie je tou časťou rozsudku, v ktorej správny súd vysvetľuje, akým\nspôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Zatiaľ čo vo výroku správny súd\nvyslovuje ako rozhodol, z odôvodnenia musí vyplynúť prečo tak rozhodol. Správny súd dbá, aby\nodôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a preskúmateľné z pohľadu najvyššieho súdu.\n42. Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky predstavuje požiadavka riadneho\nodôvodnenia rozhodnutia jeden zo základných atribútov spravodlivého procesu. Dodržanie povinnosti\nodôvodniť rozhodnutie má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdov a vylúčiť\nľubovôľu, nakoľko iba vecne správne a náležite, t. j. zákonom predpísaným spôsobom odôvodnené\nrozhodnutie, je spôsobilé napĺňať ústavné kritériá vyplývajúce pre neho jednak z Ústavy Slovenskej\nrepubliky, ako aj z Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n43. V zmysle ustanovení čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd, má účastník súdneho konania právo na také odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia, v ktorom sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vysporiada so\nvšetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré sú na rozhodnutie vo veci podstatné\na právne významné, a teda na také rozhodnutie, ktoré nie je zjavne neodôvodnené ani arbitrárne.\n44. Z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky taktiež vyplýva, že „Súd by mal vo svojej\nargumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia, dbať aj na jeho celkovú presvedčivosť,\nteda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, ako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís\ndospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom\nrade aj spravodlivé a presvedčivé. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má\nbyť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným\npravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické\nhľadiská. Nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.“ (Nález Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 114/08 zo dňa 12.06.2008).\n45. Vo vzťahu k otázke dostatočnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku najvyšší súd dáva do\npozornosti, že integrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré\njasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s\npredmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS\n115/03, III. ÚS 60/04). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom\nkonania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a\nprávny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní\nskutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované\nzákladné právo účastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 209/04). Najvyšší súd má za to, že krajský súd\nsa posudzovanou vecou dôsledne nezaoberal, nevysporiadal sa s podstatnými námietkami žalobcu a\nnevyvodil skutkové aj právne závery, ktoré by náležite aj odôvodnil.\n46. V prvom rade najvyšší súd poukazuje, že z obsahu rozsudku nie je jednoznačne zrejmé, že krajský\nsúd venoval dostatočnú pozornosť obsahu žalobných dôvodov, odkazujúcich na obsah rozhodnutia.\n\n47. V podanej žalobe žalobca namietal nedostatočne a neobjektívne zistený skutkový stav k jednotlivým\nzisteniam protokolu v súvislosti s povinnosťami voči zamestnancovi P. Š.A., v zjednodušenej formulácii:\nbod B1/nevyplatenie minimálnej mzdy v Belgicku, bod B2/oneskorené vydanie dokladu o vyúčtovaní\nmzdy za mesiace 4-12/2015, bod B3/ oneskorené vyplatenie náhrady príjmu pri PN za 12/2015, bod\nB4/vyplatenie mzdy za určené mesiace roka 2015 po splatnosti, bod B5/neposkytnutie stravného podľa\nzákona o cestovných náhradách za mesiace 4-11/2015 .\n48. Uloženým opatrením bolo žalobcovi nariadené odstrániť zistené nedostatky v bodoch B1/, B2/, B5\ndo 30 dní a bola mu uložená povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov\na ich príčin, doručiť inšpektorátu práce písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených\nnedostatkov v lehote 3 dní po uplynutí lehoty na ich odstránenie.\n49. Krajský súd (po tom, čo v bodoch 4-8) rozsudku zmätočne oboznámil s obsahom Protokolu, po\noboznámení s obsahom žalobných dôvodov skonštatoval (bod 39), že žalobca namietal nedostatočne\na neobjektívne zistený skutkový stav, nezrozumiteľnosť a neurčitosť výroku rozhodnutia, nesprávnosť a\nnezákonnosť postupu žalovaného pri vykonávaní kontroly.\n50. V bode 41 rozsudku sa zaoberal námietkami nedostatočne a neobjektívne zisteného skutkového\nstavu, pričom absolútne ignoroval skonštatovanie zistených nedostatkov v zmysle bodu B1/ - nepriznanie\nminimálnej mzdy v zmysle Smernice EP a Rady o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb,\nP. Š. vyslanému v mesiacoch 4 - 11/2015 do Belgicka, pričom inšpektorát poukázal na zákonný nárok\nvo výške minimálnej mzdy platnej v Belgicku a k tomuto zisteniu sa vzťahovalo aj uložené opatrenie.\n51. Právne vyhodnotenie námietok k zisteniam B2/ - B5/ v zásade kopírovalo argumentáciu žalovaného,\nbez vysporiadania sa s obsahom námietok žalobcu (a s prihliadnutím na skúmanie základnej procesnej\npodmienky, či v dôsledku všetkých tvrdených pochybení pri všetkých namietaných zisteniach mohlo\ndôjsť k ujme na právach žalobcu.\n52. Čo sa týka právneho vyhodnotenia námietok neurčitosti a nezrozumiteľnosti výroku, neuvedenia\nkonkrétneho inšpektorátu práce ako adresáta správy o splnení opatrení, nesprávnosti postupu pri\nprerokovaní Protokolu a jeho Dodatku, odôvodnenie je v podstate prevzatím vyjadrenia a argumentácie\nžalovaného. V tejto súvislosti treba uviesť, že nie je vylúčené, že správny súd sa v odôvodnených\nprípadoch stotožní s právnym názorom jedného z účastníkov, to ho však nezbavuje povinnosti,\nargumentačne sa vysporiadať s dôvodmi neakceptovania právneho názoru protistrany. Zároveň je\npotrebné zdôrazniť, že značná časť argumentácie žalobcu poukazovala na charakter preskúmavaného\nrozhodnutia ako rozhodnutia vo veci správneho trestania a dôsledky na preskúmavanie takéhoto\nrozhodnutia, s čím sa krajský súd takisto dôsledne nevysporiadal.\n53. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti najvyšší súd rozsudok Krajského súdu v Prešove podľa\n§ 462 ods. 1 SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Úlohou krajského súdu v ďalšom konaní\nbude jasne definovať a ustáliť predmet konania, vec opätovne prejednať v medziach podanej správnej\nžaloby a následne rozhodnúť, pričom krajský súd bude povinný svoje rozhodnutie náležite a presvedčivo\nodôvodniť aj s prihliadnutím na judiktúru súdov slovenskej republiky. Kasačný súd zároveň zdôraznil, že\nkrajský súd je pri novom rozhodovaní viazaný právnym názorom kasačného súdu (§ 469 SSP).\n54. Vzhľadom k tomu, že najvyšší súd zrušil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove a vec\nmu vrátil na ďalšie konanie v zmysle § 467 ods. 3 SSP, o nároku na náhradu trov kasačného konania\nrozhodne krajský súd.\n55. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodol vo veci pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4\nSSP v spojení s § 463 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}