{"guid": "faeaf075-65b1-4fa5-a52d-a9f57b9cc590:97578fe6-3aed-464a-a11c-81e1f768413b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:8017200211.1", "spisova_znacka": "8Asan/26/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Asan/26/2019 z 30. 4. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. apríla 2020, sp. zn. 8Asan/26/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:8017200211.1", "identifikacne_cislo": "8017200211", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Peter Melicher", "sudca_id": 14, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-peter-melicher-14", "datum_vydania": "2020-04-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1990/372", "nazov": "zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-1", "nazov": "§ 462 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-462"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/564", "nazov": "zákon č. 564/1991 Zb. Slovenskej národnej rady o obecnej polícii", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/564", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/564-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/8", "nazov": "zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/8-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/564/#paragraf-3.odsek-1.pismeno-F", "nazov": "§ 3 ods. 1 zákona č. 564/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/564/#paragraf-3.odsek-1.pismeno-F", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/564-1991/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-1", "nazov": "§ 22 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-22"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-25.odsek-1.pismeno-S", "nazov": "§ 25 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-25.odsek-1.pismeno-S", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/8-2009/paragraf-25"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-462", "/SK/ZZ/1991/564#paragraf-3", "/SK/ZZ/1990/372#paragraf-22", "/SK/ZZ/2009/8#paragraf-25"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/97578fe6-3aed-464a-a11c-81e1f768413b", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:8017200211.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:8017200211.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:8017200211.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Asan/26/2019\n8017200211\n30. 04. 2020\nMgr. Peter Melicher\nECLI:SK:NSSR:2020:8017200211.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Petra Melichera a členov\nsenátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobcu: L.. U. A., M. XX.\nT. XXXX, A. Q. Š. XX, XXX XX U., právne zastúpeného advokátom JUDr. Romanom Frnčom, so\nsídlom kancelárie Uralská 11, 040 12 Košice, proti žalovanému: Krajskému riaditeľstvu Policajného\nzboru v Prešove, Krajskému dopravnému inšpektorátu, so sídlom Pionierska 33, 080 05 Prešov, o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-PO-KDI3-11/2017-P z 20. februára 2017, o\nkasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 4Sa/9/2017-81 z 8. novembra\n2018 v znení opravného uznesenia Krajského súdu v Prešove č. k. 4Sa/9/2017-125 z 26. augusta 2019,\ntakto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 4Sa/9/2017-81 z 8.\nnovembra 2018 v znení opravného uznesenia Krajského súdu v Prešove č. k. 4Sa/9/2017-125 z 26.\naugusta 2019 z r u š u j e a v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nOdôvodnenie\n1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. 4Sa/9/2017-81 z 8. novembra 2018 v\nznení opravného uznesenia Krajského súdu v Prešove č. k. 4Sa/9/2017-125 z 26. augusta 2019 podľa\nust. § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou\nsa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-PO-KDI3-11/2017-P z\n20. februára 2017, ktorým žalovaný ako príslušný odvolací orgán zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil\nrozhodnutie Okresného riaditeľstva policajného zboru v Prešove, Okresného dopravného inšpektorátu\nč. ORPZ-PO-ODI2-320/2016-P z 23. novembra 2016, ktorým tento uznal žalobcu vinným zo spáchania\npriestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona č. 372/1990\nZb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“), pretože svojím\nkonaním porušil § 25 ods. 1 písm. s) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a oplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cestnej premávke“) tým, že dňa\n23.03.2016 v čase od 14.05 hod. do 16.15 hod. zastavil a stál - parkoval s motorovým vozidlom značky\nAudi EV. č. U. XXXET dvoma ľavými kolesami na verejne prístupnej zeleni, na ulici Hodžovej - oproti č.\n15 v Prešove, za čo mu bola uložená sankcia - pokuta vo výške 30,- eur, zároveň mu bola v zmysle § 79\nods. 1 zákona o priestupkoch s poukazom na § 1 Vyhlášky MVSR č. 411/2006 Z. z., ktorou sa ustanovuje\npaušálna suma trov konania o priestupkoch, uložená povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16,- eur.\nSúčasne žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania.\n2. V odôvodnení rozsudku správny súd vyhodnotil žalobné námietky žalobcu za nedôvodné, nakoľko\nsa stotožnil s argumentáciou správnych orgánov, že žalobca spáchal daný skutok tak, ako je to\n\nuvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu o priestupku.\nUviedol, že oprávnenie mestskej polície objasňovať priestupky vyplýva zo zákona o obecnej polícii a\nzo zákona o priestupkoch. Námietka žalobcu, že vyhotovenie fotodokumentácie príslušníkmi mestskej\npolície je v rozpore so zákonom, je nedôvodná. Objasňovanie priestupku je špecifický procesný postup\norgánu oprávneného objasňovať priestupky vykonávaný s cieľom získavania a utvárania poznatkov o\nskutočnostiach dôležitých pre meritórne rozhodnutie. V zmysle § 58 ods. 1 písm. a), b), c), d), e) zákona\no priestupkoch, objasňovaním priestupkov sa rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie\nsprávneho orgánu najmä o tom, či sa stal skutok, ktorý je priestupkom podľa tohto zákona alebo\niného zákona, či tento skutok spáchala osoba podozrivá zo spáchania priestupku, či sa uloží sankcia\nza priestupok alebo sa od jej uloženia upustí, ak k náprave páchateľa priestupku postačí samotné\nprejednanie priestupku, či uloží ochranné opatrenie, či uloží páchateľovi priestupku povinnosť uhradiť\nspôsobenú škodu. Na základe tohto ustanovenia správny súd vyvodil, že na konanie o priestupkoch\nsa vzťahuje Správny poriadok a podľa § 34 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny\nporiadok) na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný\nstav veci, a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Tak ako už bolo vyššie citované, oprávnenie\npríslušníka mestskej polície objasňovať priestupok, zo spáchania ktorého bol žalobca podozrivý a v\nkonečnom dôsledku aj uznaný vinným, je nespochybniteľné a vyplýva z § 3 ods. 1 písm. f) bod 2\nzákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii (ďalej len „zákon o obecnej polícii“). Ak teda bola príslušníkom\nmestskej polície vyhotovená fotodokumentácia zachytávajúca spáchanie priestupku, bola vykonaná za\núčelom vyhotovenia dôkazného prostriedku preukazujúceho postavenie vozidla, resp. miesto a spôsob\nparkovania osobného motorového vozidla žalobcu. Nejde o porušenie zákona a nepovažuje sa to ani\nza rozšírenie právomocí mestskej polície, ktoré vyplývajú zo zákona o obecnej polícii.\n3. Správny súd sa stotožnil s argumentáciou správnych orgánov, že žalobcom citovaný rozsudok\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/252/2010 aj nález Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 8/97 nie\nje možné aplikovať na tento predmet konania, keď spoločným znakom s preskúmavaným konaním\nje len to, že tieto priestupky objasňovala mestská polícia, avšak predmetná judikatúra sa vzťahuje\nna vyhotovovanie snímky z merača rýchlosti. Vyššie uvedený rozsudok ani nález nerieši všeobecne\notázku, či obrazový záznam vyhotovený mestskou políciou je zákonný a použiteľný v konaní, obmedzuje\nsa na hodnotenie obrazového záznamu vyhotoveného mestskou políciou, ktorou dokumentovala\nnerešpektovanie maximálnej dovolenej rýchlosti jazdy.\n4. Správny súd k žalobnej námietke, že správne orgány povýšili tendenčné a zaujaté výpovede štyroch\nmestských policajtov nad výpovede svedkov T.. B. J. T.. U.. G., ako aj nad vyjadrenie pána N., uviedol,\nže s touto námietkou sa žalovaný v rozhodnutí o odvolaní podrobne vysporiadal. T.. U.. G. do zápisnice\no podaní vysvetlenia uviedol, že vo vozidle sedel vzadu za spolujazdcom, pričom žalobca zaparkoval\nvozidlo na dlažbe a vystúpil z vozidla na vozovku a vozidlo stálo po jeho opätovnom príchode na\nmieste tam, kde ho žalobca zaparkoval. Druhý svedok T.. B. uviedol, že sedel na mieste spolujazdca,\nžalobca zastavil na vydláždenom mieste a po jeho opätovnom príchode vozidlo stálo pred domom T.. N..\nŽalovaný posúdením týchto tvrdení vo vzájomnej súvislosti s tvrdením samotného žalobcu na ústnom\npojednávaní o priestupku, kde žalobca pripustil postavenie vozidla ako to vyplýva z fotodokumentácie,\nt. j. na trávnatej časti zistil, že žalobca a T.. U.. G. svojimi vyjadreniami potvrdili, že vozidlo stálo\ntak, ako je fotograficky zachytené zábermi spracovanými mestskou políciou v Prešove, t. j. potvrdili,\nže žalobca sa dopustil porušenia právneho predpisu tak, ako mu bolo kladené za vinu rozhodnutiami\nsprávnych orgánov. Žalovaný posúdil jednotlivé výpovede mestských policajtov a dospel k záveru, že\nobrana žalobcu je účelová a tendenčná v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za priestupok. Mestskí policajti\nv zápisnici o podaní vysvetlenia v zmysle § 10 ods. 1, ods. 4 zákona o obecnej polícii zhodne uviedli\nskutočnosti, ktoré ich viedli k vyhotoveniu fotodokumentácie služobným fotoaparátom a k nahláseniu\npriestupku operačnému pracovníkovi na Mestskú políciu Prešov. Tie isté skutočnosti uviedli mestskí\npolicajti v pozícii svedka na ústnom pojednávaní o priestupku. Zhodne konštatovali, že priestupku sa\nžalobca porušil pre porušenie § 25 zákona o cestnej premávke. Uviedli, že fotografie žiadnym spôsobom\nneupravovali, že odovzdávajú fotoaparát veliteľovi smeny, ktorý uvedené snímky sťahuje do externej\npamäte v počítači a následne sa spracúva písomná dokumentácia. Svedkovia T.. B. J. T.. U.. G. zhodne\nuviedli, že keď žalobca zaparkoval na ulici Hodžovej pred domom T.. N., vystúpili na vozovku. Svedok,\nktorého navrhol vypočuť žalobca, L.. N. do zápisnice o podaní vysvetlenia podľa § 10 zákona o obecnej\npolícii po poučení a objasnení o akú vec sa jedná, uviedol: „K danej veci zo dňa 23.03.2016 chcem\nuviesť, že na uvedenú informáciu si vôbec nespomínam a meno dotyčného pána mi nič nehovorí. K\ndanej veci nemám viac čo dodať.“ Zároveň správny súd poukázal, že žalobca bol prítomný pri výsluchu\n\nsvedkov, využil svoje procesné právo a kládol im otázky. Správny súd v uvedenom kontexte poukázal na\nprávny názor Najvyššieho súdu uvedený v rozsudku sp. zn. 1Sžd/32/2013 z 8. októbra 2013 a uzavrel, že\nsprávne orgány sa vysporiadali aj s argumentáciou žalobcu, že fotodokumentácia vyhotovená mestskou\npolíciou môže byť aj zmanipulovaná, resp. nehodnoverná. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva,\nže 23. marca 2016 bola fotodokumentácia z miesta priestupku vyhotovená fotoaparátom značky Nikon,\ninventárne č. 14/26/823, výrobné číslo 0018553. Nachádza sa v informačnom systéme samosprávy\nMesta Prešov, systém je chránený pred neoprávneným zásahom a vstupom ako zvonka tak aj zvnútra,\nakékoľvek zmeny môže vykonávať len oprávnená osoba a všetky zmeny sú zaznamenávané a vydávané\nsystémom. Daná fotodokumentácia bola stiahnutá z pamäťovej karty fotoaparátu Nikon a uložená\nspolu s inými fotografiami z uvedeného dňa na harddisk centrálneho serveru spravovaného príslušným\noddelením Mestského úradu Prešov. Založenie a zloženie technického prostriedku na zabránenie\nodjazdu motorového vozidla je evidované v informačnom systéme samosprávy Mesta Prešov, modul\nmestská polícia - úkony o priestupkoch a taktiež v hlásení z dennej smeny z 23. marca 2016.\n5. Správny súd ďalej uviedol, že sám žalobca v žalobe citoval z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.\nzn. 8Sžo/173/2010 z 28. apríla 2011, z ktorého vyplýva, že „...správne orgány nemôžu pri tomto type\npriestupku vychádzať len z tvrdení policajnej hliadky, ak o spáchaní priestupku žalobcom neexistujú\nžiadne iné dôkazy, než je hlásenie o spáchaní priestupku, ak osoba obvinená z o spáchania priestupku\ntvrdí opak. Je úlohou policajnej hliadky zabezpečiť dostatok dôkazov, ktoré by neskoršie tvrdenia osoby\nobvinenej z priestupku, že priestupok nespáchala, mohli byť vyvrátené. Napríklad fotodokumentáciou...“\nS uvedeným právnym názorom sa stotožnil aj správny súd a mal zato, že si mestskí policajti\nzabezpečili dôkazy - fotodokumentáciu, ktorá vyvracia tvrdenia žalobcu, aj tvrdenia ním navrhnutých\nsvedkov týkajúce sa skutočnosti o státi motorového vozidla žalobcu na vydláždenej ploche, naopak\nfotodokumentácia je dôkazom, že žalobca sa priestupku dopustil tak, ako to uviedol prvostupňový\nsprávny orgán.\n6. Námietku žalobcu, že policajt, ktorý objasňoval priestupok nemôže podávať pri prejednávaní tohto\npriestupku svedeckú výpoveď, vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú a uviedol, že svedecká výpoveď\nje procesný úkon, pričom pojem svedok Správny poriadok nedefinuje, možno ho preto vymedziť ako\nfyzickú osobu, ktorá vypovedá o dôležitých skutočnostiach, ktoré majú vzťah k prejednávanej veci. Ide\no skutočnosti, o ktorých svedok získal poznatky vlastnými zmyslami v určitom mieste a čase, alebo o\nktorých sa dozvedel iným spôsobom (napr. o nich počul od iných osôb). V zmysle vyššie uvedených\nskutočností pri prejednávaní priestupku svedkom nemôže byť zamestnanec správneho orgánu, ktorý\nvo veci koná. Správny súd poukázal, že mestská polícia na základe správy o výsledku objasňovania\npriestupku predložila priestupkový spis so správou o výsledku objasňovania priestupku ako podnet na\nzačatie konania o priestupku Okresnému dopravnému inšpektorátu, Okresného riaditeľstva policajného\nzboru v Prešove v súlade s § 60 ods. 3 písm. d) zákona o priestupkoch. Príslušníci mestskej polície si ako\nsvedkovia splnili svoju povinnosť podľa § 35 ods.1 Správneho poriadku, keď pred správnym orgánom\nvypovedali.\n7. K námietke žalobcu, že mestskí policajti mu odopreli právo podať vysvetlenie na mieste priestupku,\nsprávny súd poukázal, že z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca bol poučený v zmysle\n§ 10 a § 56 zákona o obecnej polícii, že môže podať na mieste vysvetlenie, pričom na mieste spáchania\npriestupku uviedol, že cit. „...odmieta uhradiť 20 eurovú pokutu, že pokutu nezaplatí a či sa to nedá\nriešiť napomenutím, bol u zubára a kde mal zaparkovať...“. Správny súd bol toho názoru, že ak obvinený\nz priestupku nesúhlasil s tvrdením mestských policajtov, že sa dopustil priestupku tým, že parkoval s\nmotorovým vozidlom dvoma kolesami na verejne prístupnej zeleni, mal písomne vyjadriť svoje námietky\npriamo na mieste.\n8. Nakoniec, k námietke žalobcu, že správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav, nakoľko nevykonal\ndôkaz o tom, či tieto trávnaté plochy, na ktorých mal podľa orgánov verejnej správy parkovať motorové\nvozidlo žalobca, sú verejnou zeleňou, správny súd uviedol, že ani táto nie je nedôvodná. Správny súd\nsi vyžiadal informácie a listinné dôkazy od Mesta Prešov, pričom z odpovede vyplýva, že Mesto Prešov\nje vlastníkom predmetnej pozemnej komunikácie, ktorá sa nachádza na pozemku parc. č. B. XXXX o\nvýmere 2813 m2, zastavaná plocha, C. Č.. XXXX, B..Ú.. U., ktorej súčasťou sú aj pásy verejne prístupnej\nzelene, kde Mesto Prešov zabezpečuje starostlivosť a údržbu. V tejto súvislosti správny súd poukázal na\npísomnosť - žiadosť Ministerstva vnútra SR, Prezídia policajného zboru, odbor dopravnej polície z 25.\noktóbra 2015 adresovanú Ministerstvu vnútra, sekcii legislatívy a vonkajších vzťahov, odboru legislatívy\n\nk vysvetleniu pojmu „verejne prístupná zeleň“ v súvislosti s porušením § 25 ods. 1 písm. s) zákona o\ncestnej premávke. Odbor dopravnej polície Prezídia policajného zboru v Bratislave zaujal stanovisko, že\npre potreby zákona o cestnej premávke je potrebné zisťovať, či priestor vedľa miestnej komunikácie je\nverejným priestorom alebo súkromným priestorom. Ak je vlastníkom pozemkov pri miestnej komunikácii\nobec, resp. má tieto pozemky v správe obec, možno ich charakterizovať ako verejný priestor. S\npoukazom na túto skutočnosť, že pri riešení porušenia § 25 ods. 1 písm. s) zákona o cestnej premávke\nje potrebné zisťovať majetkovo-právne vzťahy k pozemkom vedľa pozemnej komunikácie, správny súd\nsi vyžiadal vyššie uvedenú informáciu od Mesta Prešov. Súvisiac, k tvrdeniu žalobcu, že tento nebol\nprizvaný na obhliadku, čo dokumentuje plánik z 2. novembra 2016 v administratívnom spise, správny\nsúd poukazuje, že ním správny orgán preukázal len dĺžku vydláždenej plochy na ul. Hodžovej v Prešove.\nUzavrel, že samotné vykonanie obhliadky by bolo s poukazom na vyhotovenú dokumentáciu príslušníkmi\nmestskej polície neúčelné.\n9. Správny súd zhrnul, že správne orgány v súlade s § 32 ods. 1 Správneho poriadku úplne a presne zistili\nskutočný stav veci, obstarali si potrebné podklady pre rozhodnutie a v súlade s § 47 ods. 3 Správneho\nporiadku svoje rozhodnutie aj náležitým spôsobom odôvodnili.\n10. O trovách konania žalobcu správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 a § 168 S.s.p. tak, že účastníkom\nprávo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nebol v konaní úspešný a vo vzťahu k\nžalovanému správnemu orgánu správny súd nezistil také okolnosti, pre ktoré by bolo možné spravodlivo\npožadovať od žalobcu náhradu trov konania.\n11. Proti rozsudku správneho súdu podal v zákonnej lehote žalobca (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť podľa\n§ 440 ods. 1 písm. f), písm. g) a písm. h) S.s.p., v ktorej namietal, že správny súd v konaní alebo pri\nrozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania,\naby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces; že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenie veci; a že sa odklonil od ustálenej\nrozhodovacej praxe kasačného súdu. Navrhol, aby kasačný súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že\nžalobe vyhovie.\n12. V kasačnej sťažnosti sťažovateľ namietal, že správny súd vykonal dokazovanie 2 rôznymi listinnými\ndôkazmi (odpoveď na žiadosť k vysvetleniu pojmu „verejne prístupná zeleň“ a odpoveď Mesta Prešov), o\nktorých nemal vedomosť, ktoré si sám zaobstaral správny súd, a ktoré neboli vykonané na pojednávaní\nv súlade s ust. §§ 105 ods. 1, ods. 2 písm. d) a 112 ods. 3 S.s.p.. Namietal, že sa s týmito dôkazmi\nsa nemohol oboznámiť a vyjadriť sa k ním, ako aj, že nebol na záver pojednávania správnym súdom\nvyzvaný, aby sa vyjadril k právnej stránke veci a predniesol svoj záverečný návrh. Uvedeným postupom\nsprávneho súdu došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa Čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky.\n13. V pokračovaní kasačnej sťažnosti sťažovateľ v zásade doslovne zopakoval žalobné body a\nnamietal, že správny súd nesprávne vyhodnotil jednak zákonnosť vykonaného dôkazu - obrazový\nzáznam vyhotovený príslušníkmi mestskej polície; a tiež nesprávne vyhodnotil svedecké výpovede\npríslušníkov mestskej polície a svedecké výpovede svedkov T.. B., T.. U.. G. a p. N.. Zhodne ako\nv žalobe poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 8/97; Najvyššieho súdu SR\nsp. zn. 6Sžo/252/2010, sp. zn. 10Sžd/7/2013, sp. zn. 1Sžd/14/2013, sp. zn. 1Sžd/39/2012, sp. zn.\n8Sžo/173/2010 a Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 7As/83/2010, resp. Okresného\nsúdu Pezinok sp. zn. 2T/137/2009 a namietal ich nesprávnu interpretáciu, resp. neodôvodnený odklon\nrozhodnutia správneho súdu od citovaných rozhodnutí.\n14. Záverom kasačnej sťažnosti sťažovateľ namietal, že správny súd sa vôbec nevysporiadal s jeho\nnámietkou podporenou odbornou literatúrou, že policajt objasňujúci priestupok nemôže pri prejednávaní\ntoho istého priestupku podávať svedeckú výpoveď.\n15. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti odkázal na svoje vyjadrenie k žalobe zo 7. júla\n2017; zotrval na závere, že sťažovateľ sa dopustil priestupku tak, ako je uvedené v preskúmavanom\nrozhodnutí, jeho spáchanie bolo dostatočne spôsobom zistené a preukázané zákonnými prostriedkami,\nvrátane fotodokumentácie, a navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.\n\n16. Následne, 6. februára 2020, bolo Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky doručené podanie\nsťažovateľa z 5. februára 2020, v rámci ktorého sťažovateľ poukázal na legislatívnu zmenu - novelizáciu\nzákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii zákonom č. 393/2019 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon\nč. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony tak, že § 3 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:\n„(3) Obecná polícia je oprávnená využívať zvukové, obrazové alebo iné záznamy spracúvané v súlade\ns osobitným predpisom na plnenie jej úloh a na zaznamenávanie priebehu jej činnosti alebo zákroku.“ s\ntým, že citované ustanovenia umožňuje mestskej polícii využívať (skôr) zhotovené zvukové a obrazové\nzáznamy, nie však tieto sama zhotovovať. Opätovne poukázal na fázy priestupkové konania, a to\nobjasňovanie priestupku a konanie o priestupku, pričom zdôraznil, že ustanovenia Správneho poriadku\nsa použijú až na konanie o priestupku, pretože až vtedy sa rozhoduje o právach a povinnostiach osôb.\n17. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „kasačný súd“) ako súd kasačný (§\n438 ods. 2 S.s.p.), po zistení, že kasačnú sťažnosť podal včas účastník konania zastúpený v súlade s\nustanovením § 449 ods. 1 S.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) preskúmal vec a dospel k\nzáveru, že kasačná sťažnosť je sčasti dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.)\ns tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke\nnajvyššieho súdu www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený 30. apríla 2020 (§ 137 ods. 4 v spojení\ns § 452 ods. 1 S.s.p.).\n18. Kasačný súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému\nrozsudku Krajského súdu v Prešove preskúmal rozsudok správneho súdu, ako aj konanie, ktoré\nmu predchádzalo, skúmal aj napadnuté rozhodnutia žalovaného správneho orgánu a konanie mu\npredchádzajúce najmä z toho pohľadu, či sa správny súd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami\nuvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu. Sťažnostné dôvody kasačný súd zhrnul\ndo dvoch zásadných okruhov, a to námietky procesné námietky a námietky nesprávneho právneho\nposúdenia.\n19. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že správny súd nariadil vo veci pojednávanie 4. októbra 2018,\nna ktorom bol následne postupom podľa § 116 S.s.p. stranám ohlásený termín verejného vyhlásenia\nrozhodnutia vo veci na 8. novembra 2018. Následne, listom z 12. októbra 2018 (chybne datovaný 2012)\nsprávny súd požiadal Mesto Prešov o „zaslanie informácie a listinných dôkazov, či Mesto Prešov je\nvlastníkom cestnej komunikácie a inej verejne prístupnej zelene nachádzajúcej sa vedľa tejto pozemnej\nkomunikácie na Ul. Hodžovej (oproti č. 15) v Prešove“. Na uvedenú žiadosť reagovalo Mesto Prešov\nlistom z 19. októbra 2018 (č. l. 76-79) v rámci ktorého Mesto Prešov oznámilo, že je vlastníkom\npredmetnej pozemnej komunikácie, ktorá sa nachádza na pozemku parc. č. B. XXXX o výmere 2813\nm2, zastavaná plocha, C. Č.. XXXX, B..Ú.. U., ktorej súčasťou sú aj pásy verejne prístupnej zelene, kde\nMesto Prešov zabezpečuje starostlivosť a údržbu. K listu bol priložený informatívny list vlastníctva č.\nXXXX a inventárna karta majetku s mapou. Následne, 8. novembra 2018, došlo k vyhláseniu rozhodnutia\nvo veci, pričom je zrejmé, že sťažovateľ (žalobca) nebol o predmetnom listinnom dôkaze upovedomený\na nebolo mu umožnené sa k nemu vyjadriť. Správny súd skutočnosti, ktoré sú predmetom listinného\ndôkazu poňal do svojho rozhodnutia a využil ich na vysporiadanie sa so žalobnou námietkou sťažovateľa\nv bodoch 67-68 rozsudku.\n20. Listinný dôkaz „odpoveď na žiadosť k vysvetleniu pojmu „verejne prístupná zeleň“ nie je súčasťou\nspisového materiálu. Správny súd skutočnosti, ktoré sú predmetom listinného dôkazu poňal do svojho\nrozhodnutia a využil ich na vysporiadanie sa so žalobnou námietkou sťažovateľa v bodoch 67-68\nrozsudku.\n21. Správny súd vykonáva dôkazy na pojednávaní; to neplatí, ak sa pojednávanie nenariaďuje. (§ 124\nods. 1 S.s.p.) Správny súd vykoná dôkaz mimo pojednávania, ak je to možné a účelné. Účastníci konania\nmajú právo byť prítomní pri takto vykonávanom dokazovaní. Vykonanie dôkazu mimo pojednávania\nsprávny súd účastníkom konania oznamuje spravidla päť dní vopred. S výsledkami dokazovania\noboznámi účastníkov konania na pojednávaní. (§ 124 ods. 2 S.s.p.) Ak sa pojednávanie nenariaďuje,\nsprávny súd vykoná dokazovanie oboznámením sa s dôkazmi, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise. (§\n124 ods. 3 S.s.p.) Účastníci konania a osoby zúčastnené na konaní majú právo vyjadriť sa k návrhom\nna dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali. (§ 125 S.s.p.)\n\n22. Kasačný súd uvádza, že v zmysle ust. § 440 ods. 1 písm. f) S.s.p. nie je dôvodom na podanie\nkasačnej sťažnosti každé procesné pochybenie správneho súdu, ale len také pochybenie, ktorým\nsprávny súd znemožní účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere,\nže dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pri posudzovaní intenzity pochybenia správneho súdu\nzáleží vždy od okolností toho ktorého prípadu, či skutočne došlo porušenia práva na spravodlivý proces,\npričom kasačný súd prihliada na tak na predmet sporu, ako aj účastníkov konania a ich oprávnené\nzáujmy.\n23. Sťažovateľ namietal, že správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav, nakoľko nevykonal dôkaz\no tom, či tieto trávnaté plochy, na ktorých mal podľa orgánov verejnej správy parkovať motorové vozidlo,\nsú verejnou zeleňou. Na objasnenie a sankcionovanie priestupku musia byť obligatórne naplnené a\nzistené všetky štyri znaky skutkovej podstaty priestupku - subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna\nstránka, kumulatívne, pričom v prípade, žeby čo i len jeden znak skutkovej podstaty nebol objasnený,\nnemožno potom hovoriť o priestupku. Posúdenie, či sporné trávnaté plochy sú verejnou zeleňou (právom\nchránené spoločenské vzťahy (záujmy), proti ktorým je čin namierený) bolo nevyhnutné pre naplnenie\n„objektu“ priestupku.\n24. Kasačný súd považoval námietku sťažovateľa nedostatočne zisteného skutkového stavu čo do\nnaplnenia jednotlivých znakov priestupku za natoľko relevantnú, že neoboznámenie sťažovateľa s\nvykonaným dokazovaním v uvedenom smere skutočne predstavuje porušenie jeho procesných práv\n(oboznámiť sa a vyjadriť sa) v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Závažnosť\nnesprávneho procesného postupu správneho súdu je znásobená tým, že vykonané dokazovanie\npreukázalo skutočnosti svedčiace v sťažovateľov neprospech.\n25. Vzhľadom na to, že správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania,\naby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces, čím bol naplnený kasačný dôvod v zmysle ust. § 440 ods. 1 písm. f) S.s.p., postupom podľa §\n461 ods. 1 S.s.p. zrušil napadnutý rozsudok správneho súdu a vrátil mu ho na ďalšie konanie za účelom\nodstránenia vytýkaného procesného nedostatku - bude úlohou správneho súdu vykonať predmetný\ndôkaz na pojednávaní tak, aby sa strany mali možnosť s ním oboznámiť a vyjadriť sa k nemu, resp.\ndoručiť rovnopis listinného dôkazu stranám a umožniť im vyjadriť sa k nemu.\n26. K ďalším námietkam sťažovateľa smerujúcim do právneho posúdenia veci, kasačný súd uvádza,\nže sa stotožňuje s právnymi závermi správneho súdu čo do prípustnosti dôkazu - fotodokumentácia\nvyhotovená príslušníkmi mestskej polície a hodnotenie rozporov vo výpovedi zasahujúcich príslušníkov\nmestskej polície a ďalších svedkov. Súčasne kasačný súd konštatuje, že z odôvodnenia rozhodnutia\nsprávneho súdu nezistil odklon od sťažovateľom uvádzaných rozhodnutí, napadnutý rozsudok považuje\nza vyčerpávajúco odôvodnený a čo do predmetného právneho posúdenia naň plne odkazuje. Nad\nrámec uvedeného považuje za potrebné poukázať na skutkové a právne rozdiely medzi prejednávanou\nvecou a rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/252/2010, kedy predmetom rozhodovania bol\nv zásade spor o právomoc obecnej polície pri prejednávaní a objasňovaní priestupkov proti bezpečnosti\na plynulosti cestnej premávky, čo vyplýva aj z časti rozhodnutia cit.: „Najvyšší súd Slovenskej republiky,\nv súvislosti s posúdením zákonnosti použitia meračov rýchlosti a dôkazov z nich získaných obecnou\npolíciou, poukazuje aj na novelizáciu ustanovenia § 3 ods. 1 písm. f) zákona o obecnej polícii, zákonom\nč. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý s účinnosťou\nod 1. februára 2009 explicitne vymedzil právomoc obecnej polície pri prejednávaní a objasňovaní\npriestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, čím sa odstránili výkladové problémy\ncitovaného ustanovenia.“ Sťažovateľom uvádzaný odsek rozhodnutia, cit.: „...zákon o obecnej polícii\nvyhotovovanie zvukových, obrazových alebo iných záznamov z miest verejne prístupných (medzi ktoré\nmožno jednoznačne zaradiť aj vyhotovovanie snímky z merača rýchlosti) medzi oprávnenia príslušníkov\nobecnej polície, nezačleňuje.“ je potrebné vykladať vrátané kontextu rozhodnutia, predmetom ktorého\nbolo „...riešenie otázky zákonnosti použitia meračov rýchlosti a dôkazov z nich získaných obecnou\npolíciou pri objasňovaní priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky...“.\n28. Právomoc mestskej (obecnej) polície prejednávať a objasňovať priestupok, ktorý sa sťažovateľovi\nkládol za vinu, bola nepochybne daná. Pokiaľ zákon oprávňuje obecnú políciu priestupok objasňovať,\ntento proces nepochybne vyžaduje aj jeho dokumentáciu. Je potrebné zohľadniť charakter\n\nadministratívneho trestania (hovorovo nazývaného aj ako „malé“ trestanie), ktoré vzhľadom na charakter\nukladaných trestov, je menej formálne oproti trestaniu podľa Trestného poriadku. Sankcie ukladané v\nadministratívnom konaní nepredstavujú tak závažný zásah do práv a právom chránených záujmov\ntrestaných osôb, ako tresty ukladané podľa Trestného zákona (trest odňatia slobody ako primárny trest).\nPre porovnanie za priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona o priestupkoch bolo možno uložiť\npokutu do 100 eur. V tomto smere je ale potrebné zdôrazniť, že priestupok je vec trestného charakteru\nv zmysle čl. 6 Európskeho dohovoru, preto sa na priestupkové konanie a páchateľa priestupku budú\nvzťahovať aj práva v tomto článku garantované. Uvedené ale nie je benevolentnejším prístupom k\nadministratívnemu (malému) trestaniu dotknuté, pokiaľ sú dodržané základné práva obvineného, čo v\npredmetnom konaní boli. Analogický výklad rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/252/2010 je\nz pohľadu spoločenského záujmu neprijateľný a účelový v snahe vyviniť sa zo spáchania priestupku.\n29. Vyhotovovanie fotodokumentácie obecnou políciou je bežnou a všeobecne spoločensky\nakceptovanou činnosťou v rámci objasňovania priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej\npremávky v rozsahu podľa § 3 ods. 1 písm. f) zákona o obecnej polícii. Všeobecná akceptácia\nfotodokumentácie vyhotovenej obecnou políciou v zásade vyplýva aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR\nnapr. vo veciach sp. zn. 1Sžd/33/2012, sp. zn. 7Sžo/60/2016, sp. zn. 8Sžo/23/2016 a pod..\n30. Vzhľadom na prípustnosť vyhotovenej fotodokumentácie potom nemožno súhlasiť ani s námietkou\nsťažovateľa, že správny súd nesprávne vyhodnotil svedecké výpovede príslušníkov mestskej polície a\nprotichodné svedecké výpovede svedkov (T.. B., T.. U.. G. J. U.. N.), keď svedecké výpovede príslušníkov\nmestskej polície sú podporené vyhotovenou fotodokumentáciou, ktorá jasne preukazuje, že vozidlo\nsťažovateľa sa minimálne dvoma kolesami nachádza na zeleni. Pre úplnosť kasačný súd dodáva,\nže nemal dôvod pochybovať o autenticite fotodokumentácie, keď táto nejavila žiadne zrejmé známky\nmanipulácie a sťažovateľ nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by jej autenticitu spochybňoval - napr. znalecký\nposudok.\n31. Ďalšie námietky obsiahnuté v kasačnej sťažnosti, vzhľadom na zistené nedostatky v procesnom\npostupe správneho súdu a vzhľadom na kasačným súdom prezentovaný právny názor čo do prípustnosti\nvyhotovenej fotodokumentácie, neboli viac zásadné a spôsobilé ovplyvniť ďalšie konanie a rozhodovanie\nsprávneho súdu.\n32. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne v zmysle § 467 ods. 3 S.s.p. správny súd.\n33. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v pomere hlasov 3:0 (§\n139 ods. 4 k § 463 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4Sa/9/2017", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}