{"guid": "4662b342-924a-4074-b80d-40c385eeae40:70e8cc28-a03f-4c25-9560-63062ca80b5d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:8017200162.1", "spisova_znacka": "2Asan/21/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Asan/21/2018 z 25. 11. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. novembra 2020, sp. zn. 2Asan/21/2018, ECLI:SK:NSSR:2020:8017200162.1", "identifikacne_cislo": "8017200162", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Katarína Benczová", "sudca_id": 62, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-katarina-benczova-62", "datum_vydania": "2020-11-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372", "nazov": "zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 22 ods. 1 písm. e) zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-22"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/1990/372#paragraf-22"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/70e8cc28-a03f-4c25-9560-63062ca80b5d", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:8017200162.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:8017200162.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:8017200162.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Asan/21/2018\n8017200162\n25. 11. 2020\nJUDr. Katarína Benczová\nECLI:SK:NSSR:2020:8017200162.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej\na členov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa):\nF.. J. F., Z. L. XX. L. XXXX, K. B. E. XX, XXX XX Q. Ľ.R., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo\nPolicajného zboru v Prešove, Krajský dopravný inšpektorát, so sídlom Pionierska ul. č. 33, 080 01\nPrešov, o preskúmane zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. p.: KRPZ-PO-KDI3-81/2016-P\nzo dňa 19. januára 2017, v konaní o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k.\n2Sa/6/2017-46 zo dňa 08. septembra 2017, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.\nII. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI.\n1. Kasačnou sťažnosťou napadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“\nalebo aj ,,správny súd“) podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len\n„SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. KRPZ-PO-KDI3-81/2016-P zo dňa 19. januára 2017, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a\npotvrdené rozhodnutie o priestupku vydané Okresným dopravným inšpektorátom Okresného riaditeľstva\nPolicajného zboru v Starej Ľubovni č. ORPZ-SL-ODI2-109/2016-P zo dňa 22. novembra 2016.\nPrvostupňovým rozhodnutím príslušný správny orgán kvalifikoval zistené a opísané konanie žalobcu\nako porušenie ustanovenia § 4 ods. 2 písm. d), s poukazom na § 137 ods. 2 písm. a) zákona č. 8/2009\nZ. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen ,,zákon o cestnej premávke“), čím naplnil skutkovú podstatu priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. e/\nzákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej aj ako „zákon o priestupkoch“ alebo „zákon č. 372/1990\nZb.“) a podľa § 22 ods. 2 písm. c/ zákona o priestupkoch mu bola uložená sankcia - pokuta vo výške\n300 Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 16 mesiacov. Správny orgán uložil žalobcovi\npovinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16 Eur.\n2. Skutkovým základom rozhodnutia o priestupku bolo zistenie, že žalobca 28.02.2016 v čase o 13:20\nhod. viedol motorové vozidlo zn. Fiat Punto, ev. č. Q. po ceste II/584 v smere Jasná do Liptovského\nMikuláša, pričom pred C. M. bol ustanoveným spôsobom zastavený a kontrolovaný hliadkou polície. Pri\nkontrole bol vyzvaný k podrobeniu sa vyšetreniu na zistenie prítomnosti alkoholu dychovou skúškou,\nktoré bolo vykonané o 13:23 hod. analyzátorom dychu typu Alcotest 7410, č. ARFM-0093, ktorým bola\nzaznamenaná hodnota 0,26 mg etanolu na liter vydychovaného vzduchu. Pri opakovanej dychovej\nskúške vykonanej o 13:35 hod. mu bola nameraná hodnota 0,23 mg etanolu na liter vydychovaného\n\nvzduchu. Na lekársky odber sa nežiadal. Ďalšia jazda mu bola zakázaná. Prvostupňový správny orgán\nkvalifikoval toto konanie F.. J. F. ako porušenie ustanovenia § 4 ods. 2 písm. d) s poukazom na § 137\nods. 2 písm. a) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v\nznení neskorších predpisov, čím naplnil žalobca skutkovú podstatu priestupku podľa § 22 ods. 1 písm.\ne) zákona o priestupkoch.\n3. V odôvodnení napadnutého rozsudku krajský súd viazaný rozsahom žalobných dôvodov uviedol, že\nžalobca nenamietal zistené porušenie zákona ani výsledok dychovej skúšky, jej výsledok, zhodne s\nodvolaním namietal výšku uvedenej sankcie (pokuty a doby, zákazu činnosti viesť motorové vozidlá).\nNamietal že v dôsledku uložených sankcií utrpel škodu na kvalite svojho osobného, pracovného a\nrodinného života, čo sa krajskému súdu javilo ako argumentácia účelová, odporujúca logike a účelu\nzákona. Skutočnosť, že žalobca porušil ustanovenie § 4 ods. 2 písm. d) Zákona o cestnej premávke\ns dôrazom na ustanovenie § 137 ods. 2 písm. a) citovaného zákona, tým že viedol osobné motorové\nvozidlo zn. Fiat Punto ev. č. Q. po ceste II/584 dňa 28.02.2016 v čase, keď v jeho organizme bol\nprítomný alkohol je skutočnosťou rozhodujúcou pre záver o výške trestu, ktorá bola odôvodnená už v\nprvostupňovom rozhodnutí potvrdenom žalovaným ako vecne správne a zákonné aj po vysporiadaní sa\nso všetkými odvolacími námietkami žalobcu.\n4. Správny súd skonštatoval, že skutočnosti, na ktoré poukázal prvostupňový správny orgán, ako aj tie,\nktoré zdôraznil žalovaný vo svojom rozhodnutí sú potvrdené obsahom priestupkového spisu, Správou\no výsledku objasňovania priestupku zo dňa 12.05.2016, Správou o výsledku objasňovania priestupku\nna úseku cestnej dopravy zo dňa 28.02.2016, rukopisu plus odpisu záznamu o podaní vysvetlenia D..\nP. X. zo dňa 10.04.2016, úradného záznamu nstržm. E. B. zo dňa 28.02.2016, záznamov o dychových\nskúškach certifikátu o overení analyzátora dychu č. 0924/321.08/15, fotokópie potvrdenia o zadržaní\nvodičského preukazu č. T. XXX XXX, výpisu z evidenčnej karty F.. J. F. zo dňa 28.02.2016, výpisu z\nevidenčnej karty vozidla ev. č. Q. z 09.03.2016, rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu zo dňa\n01.03.2016, predvolania na ústne pojednávanie o priestupku zo dňa 10.06.2016, zápisnice z ústneho\npojednávania o priestupku zo dňa 06.07.2016, rozhodnutia o priestupku zo dňa 06.07.2016, odvolanie\nvoči rozhodnutiu o priestupku zo dňa 02.08.2016, rozhodnutia o odvolaní zo dňa 04.10.2016, záznam\no podaní vysvetlenia X. V. zo dňa 21.11.2016, záznam o podaní vysvetlenia E. B. zo dňa 21.11.2016,\nsnímky štátnej cesty II/584, predvolanie na ústne pojednávanie zo dňa 04.11.2016, písomné oznámenie\no odmietnutí sa dostaviť na ústne pojednávanie zo dňa 16.11.2016, zápisnica z ústneho pojednávania o\npriestupku v neprítomnosti obvineného zo dňa 22.11.2016, rozhodnutia o priestupku zo dňa 22.11.2016,\nodvolania proti rozhodnutiu o priestupku zo dňa 08.12.2016, stanoviská prvostupňového správneho\norgánu k podanému odvolaniu zo dňa 17.12.2016, a ďalšími písomnosťami, ktoré tvoria súčasť\nspisového materiálu.\n5. Podľa názoru správneho súdu žalobca nedôvodne namietal neprimeranú výšku uložených trestov,\nnakoľko pri ich ukladaní správne orgány postupovali v súlade so zákonom, o priestupkovom konaní, ako\naj zákonom o cestnej premávke.\n6. K námietkam nezákonnosti rozhodnutí a postupov správnych orgánov vzhľadom na tvrdené znaky\narbitrárnosti, resp. neprimeranosti v prísnosti rozhodovania správny súd zdôraznil, že žalobca, ktorý\nvykonáva sám povolanie advokáta mal v čase spáchania uvedeného priestupku všetky náznaky vo\nsvojom organizme, ktoré mohli nasvedčovať tomu, že v jeho organizme sa môže nachádzať alkohol.\nZ opatrnosti bolo preto potrebné, aby on sám ako osoba znalá práva, do motorového vozidla v čase,\nkeď si nebol istý, aký následok môže mať jeho konanie, ktoré následne spôsobilo porušenie dopravných\npredpisov, nesadol a motorové vozidlo neriadil. Skutočnosti, na ktoré poukázal a ktorými vlastne namietal\nsamotné uloženie trestov za uvedené nedbanlivostné konanie len zdôrazňuje tú skutočnosť, že žalobca\nmohol vedieť, že k takémuto porušeniu dopravných ustanovení zákona o cestnej premávke z jeho\nstrany dôjde a preto bolo potrebné, aby sa takémuto konaniu vyhol. Námietky, ktoré uvádzal jednak\nv odvolaní, ako aj v podanej žalobe, ktorými argumentuje s poukazom na neobjektívnosť, resp. až\nhraničiacu nesprávnosť aplikácie ustanovení priestupkového zákona, ako aj zákona o cestnej premávke\nvo vzťahu k osobe policajného orgánu, konkrétne nadporučíčky F.. Q., hodnotil a bral správny súd ako\nsnahu zbaviť sa osobnej zodpovednosti za uvedené nedbanlivostné porušenie ustanovení zákona o\ncestnej premávke, ako aj zákona o priestupkoch.\n\n7. Čo sa týka postupu príslušníčky policajného zboru tak (ako to uviedol aj žalovaný ako odvolací\norgán) bolo na mieste, pokiaľ zo strany žalobcu pre neho bolo nevysvetliteľné konanie a postup\nuvedenej príslušníčky, mal sa voči jej konaniu ohradiť a podať námietku zaujatosti v prípade, že bol\npresvedčený o tom, že svojim konaním uvedená príslušníčka speje k porušeniu jeho subjektívnych\npráv. Tak, ako odvolací správny orgán, tak aj správny súd z obsahu priestupkového spisu, ktorý je\nsúčasťou administratívneho spisu predloženého žalovaným nezistil žiadne porušenia, ohľadom postupu,\nani rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že prvostupňový\nsprávny orgán nedostatočne špecifikoval uvedené porušenie, tak v zmysle zrušujúceho rozhodnutia\nžalovaným bolo predmetné rozhodnutie nahradené rozhodnutím zo dňa 22.11.2016, v ktorom sú tak\nvo výrokovej časti rozhodnutia, ako aj v jeho odôvodnení uvedené všetky skutočnosti, ktoré podľa\nskutkového stavu mali byť v rozhodnutí uvedené s dôrazom na ustanovenie § 47 ods. 2 SSP.\n8. Čo sa týka porovnávania uložených trestov príslušnými policajnými orgánmi a súdmi, ide o nepresné\ninformácie, resp. o zavádzajúce informácie zo strany žalobcu. Pokiaľ argumentoval konkrétnym\npríkladom, že u obdobného porušiteľa došlo pri nameranom množstve alkoholu 0,28 mg k uloženiu\n14 mesiacov zákazu činnosti, správny súd sa vyjadril, že môže konštatovať, že je to približne rovnaký\ntrest, avšak správnemu súdu neboli známe iné skutočnosti, ktoré mohli ovplyvňovať predmetnú výšku\nsamotného uloženého trestu zákazu činnosti, preto sa k uvedenej žalobnej námietke správny súd\nnevyjadril. Tak ako to odvolací správny orgán správne konštatoval, prvostupňový správny orgán bol\nvedený správnou úvahou podľa príslušných okolností, ktoré táto daná vec mala. Či už by správny orgán\nbol uložil 14 mesiacov, 12 mesiacov, alebo inú výšku uloženého trestu zákazu činnosti, podľa názoru\nsprávneho súdu žalobca by túto výšku neakceptoval, nakoľko podľa jeho subjektívneho názoru správne\nuložený trest by bola pokuta vo výške maximálne 150 Eur a žiadny trest zákazu činnosti, resp. uložený\nzákaz činnosti 4 až 6 mesiacov a žiadna uložená pokuta. Uvedené aj s poukazom na obsah ustanovenia\n§ 22 ods. 2 písm. c) Zákona o priestupkoch ako uložený trest podľa správneho súdu nepripadá v úvahu,\npretože za priestupok podľa ods. 1 písm. e), g) a i), pod ktoré spadá aj porušenie povinností žalobcom\nmožno uložiť pokutu od 150 Eur do 800 Eur a zákaz činnosti do troch rokov, teda nie samostatne\nuložené sankcie, ale obidve spolu kumulatívne. S poukazom na uvedené ustanovenie, ako aj s dôrazom\nna ustanovenie § 137 ods. 2 písm. a) zákona, podľa ktorého porušením pravidiel cestnej premávky\nzávažným spôsobom je jazda pod vplyvom alkoholu, alebo inej návykovej látky je správny súd toho\nnázoru, že uložený trest, t. j. zákaz činnosti na dobu 16 mesiacov a uložená pokuta vo výške 300 Eur\ns poukazom na okolnosti prípadu, vzhľadom na právne vzdelanie žalobcu a jeho právne vedomie s\ndôrazom na to, že ako advokát zastupuje previnilcov po požití alkoholu, je uvedený trest na mieste.\nSprávny súd na základe uvedeného dospel k záveru, že sankcia na priestupok žalobcovi bola uložená\nza podmienok rešpektovania jednak rozpätia sankčného pásma pri konkrétnom priestupku a zároveň\ndodržania všetkých zákonných zásad pri ukladaní sankcie.\n9. S poukazom na vykonané dokazovanie správny súd, na postup správneho orgánu pred vydaním\nprvostupňového správneho rozhodnutia, ako aj s poukazom na obsah príslušných ustanovení zákona\no priestupkovom konaní dospel k záveru, že správny orgán použil len tie ustanovenia, ktoré mu\nzákon umožňoval aplikovať. Podľa zákona o priestupkoch, správny orgán vec posúdil, začal konanie\no priestupku na základe správy o výsledku objasňovania priestupku na úseku cestnej dopravy zo\ndňa 28.08.2016 z OR PZ ODI Liptovský Mikuláš a bezodkladne najneskôr do 30 dní, ak to bolo v\ndanom prípade možné aj rozhodol. Doba, na ktorú žalobca poukázal, teda že od samotného spáchania\npriestupku, až do rozhodnutia žalovaného ako odvolacieho orgánu 19.01.2017 bola dlhšia, ako 10\nmesiacov, avšak ako správny súd v tejto súvislosti poukázal, pôvodné prvostupňové rozhodnutie bolo\nzrušené na základe odvolania žalobcu. Čo aj prípadné nedodržanie procesných lehôt v konaní pred\nsprávnymi orgánmi nemalo vplyv na posudzovanie zisteného porušenia ustanovení právnych noriem\nohľadom cestnej premávky, avšak nemala dopad ani na samotné uloženie sankcie, či už zákazu činnosti\nalebo samotnej pokuty za uvedené porušenie žalobcovi.\n10. K zákonnosti postupu správnych orgánov a nepreukázania neprimeranej dĺžky správneho konania\nsprávny súd podrobne argumentoval aj tým, že podľa § 67 ods. 2 Zákona o priestupkoch podkladom na\nzačatie konania o priestupku je okrem iného správa o výsledku objasňovania priestupku. Ako vyplýva\nz obsahu administratívneho spisu správa o výsledku objasňovania spolu s priestupkovým spisom bola\npredložená dňa 12.05.2016 Okresným riaditeľstvom PZ v Liptovskom Mikuláši, Okresný dopravný\ninšpektorát, pričom prvostupňový správny orgán Okresné riaditeľstvo PZ v Starej Ľubovni vydalo\nprvostupňové rozhodnutie dňa 06.07.2016, potom ako bol žalobca k predmetnému porušeniu predpisov\n\nohľadom bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky vypočutý. Následne rozhodnutím žalovaného zo\ndňa 04.10.2016 bolo predmetné rozhodnutie zrušené a vec vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie.\nTieto skutočnosti ovplyvnili podstatne dobu, v ktorej konečným rozhodnutím žalovaný dňa 19.01.2017\nrozhodol tak, že potvrdil prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu z 22.11.2016.\n11. Rozhodnutia správnych orgánov podľa názoru správneho súdu vychádzajú zo spoľahlivo zisteného\nskutkového stavu, pričom skutkový stav bol správne právne posúdený správnymi orgánmi. Z\nodôvodnenia žalovaného vyplývajú jasné a zrozumiteľné dôvody, pre ktoré rozhodli správne orgány,\npričom obsah priestupkového spisu je v plnom rozsahu totožný s argumentami, ktoré uvádzal jednak\nprvostupňový správny orgán, ako aj následne odvolací orgán - žalovaný vo svojich rozhodnutiach.\nŽalovaný sa vo svojom rozhodnutí vyporiadal so všetkými námietkami žalobcu a reagoval na všetky\nrelevantné skutočnosti uvádzané v odvolaní žalobcom, pričom správny súd zdôraznil argumentáciu\nžalovaného, ako odvolacieho orgánu a s touto sa v plnom rozsahu stotožnil.\n12. Správny súd zdôraznil, že v rozhodnutiach uvedená argumentácia bola na mieste, správna a v súlade\ns postupom prvostupňového správneho orgánu, s ktorým sa stotožnil žalovaný a aj správny súd. Správne\norgány pri posudzovaní konania žalobcu neporušili žiadne z jeho práv týkajúcich sa pracovného,\nrodinného života, nezasiahli do jeho osobného, ani rodinného života s dôrazom na skutočnosti, ktoré\nboli v konaní o priestupku bezpochyby preukázané. Porušenia ustanovení zákona č. 8/2009 Z. z. o\ncestnej premávke, ako aj zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktoré boli kladené za vinu žalobcovi a\ntak v odvolaniach, ani v samotnej žalobe žalobca nespochybňoval. Pokiaľ žalobca, ako už správny súd\nuvádzal vyššie, namietal výšku a neprimeranosť uvedených uložených sankcií, správny súd sa v plnom\nrozsahu stotožnil s uloženou výškou sankcie, ako aj uloženým trestom zákazu činnosti viesť motorové\nvozidlá.\n13. Žalobca (ďalej aj ,,sťažovateľ“) podal riadne a včas proti rozhodnutiu krajského súdu kasačnú\nsťažnosť, ktorou sa domáhal zmeny rozhodnutia krajského súdu tak, že najvyšší súd zruší rozhodnutie\nžalovaného č. KRPZ-PO-KDI3-81/2016-P zo dňa 19. januára 2017 a vec vráti krajskému súdu na nové\nrozhodnutie vo veci s použitím sankčnej moderácie.\n14. Mal za to, že krajský súd v predmetnom konaní a rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na\nzáklade nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP) a zároveň nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v\ntakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f) SSP).\n15. Sťažovateľ namietal, že krajský súd vo svojom rozhodnutí nepoužil sankčnú moderáciu, namietal\nbody 27 a 41 odôvodnenia napadnutého rozsudku správneho súdu, dôvodil, že na pojednávaní ani\nústne, ani písomne nežiadal o zmenu podaného žalobného návrhu a neupravoval ani neupresňoval\npodaný návrh v smere odbočenia od návrhu na použitie sankčnej moderácie súdu, a to v smere zmeny\ndruhu alebo výšky uloženej sankcie, resp. smerom k upusteniu od jej uloženia, najmä z hľadiska\nnaplnenia účelu správneho trestania v konkrétnej veci. Sťažovateľ sa domnieval, že krajský súd, krátke\nústne prejavy sťažovateľa prednesené na pojednávaní, najmä ako reakcie resp. odpovede na jeho\notázky, posudzoval v rozpore s obsahom prejavu sťažovateľa, ktorý doteraz nedisponuje zápisnicou z\npojednávania, ani záznamom z pojednávania. Namietal, že by na pojednávaní podal návrh na zmenu\nžaloby. Tvrdenia Krajského súdu v odôvodnení sťažovateľ považuje za nesprávne, pochopenie ústnych\nprejavov sťažovateľa na pojednávaní považuje za ich nepochopenie. Sťažovateľ preto žiadal, aby sa v\nkasačnom konaní preskúmal súlad s tvrdeniami v odôvodnení rozsudku s podaniami vo veci zo strany\nsťažovateľa, ktorý nevie o tom, že by ústne alebo písomne menil podanú žalobu. Postup súdu považuje\nza nespravodlivý, lebo súd rozhodoval o tom, o čom sťažovateľ nežiadal rozhodnúť. Sťažovateľ zároveň\nžiadal krajský súd o zaslanie kópie záznamu z pojednávania zo dňa 8.9.2017, ako aj o zaslanie kópie\nzápisnice z pojednávania zo dňa 8.9.2017. Správne poplatky s tým spojené sťažovateľ uhradí na výzvu\nsúdu.\n16. Sťažovateľ je toho názoru, že v spravodlivom súdnom procese správny súd nemôže rozhodovať o\nzmenenom návrhu žalobcu, teda o zásadnej procesnej zmene, len na základe zovšeobecnenia odpovedí\nžalobcu na otázky súdu na pojednávaní, pričom v tomto prípade ide o nepochopenie skutočného záujmu\nsťažovateľa a z toho vyplývajúce rozhodovanie o inom ako podanom návrhu, v ktorom žalobca navrhol\nsúdu použitie sankčnej moderácie v súlade s § 198 ods. 1 SSP, teda zmeniť druh alebo výmeru\n\nsankcie alebo upustiť od potrestania. Zároveň sťažovateľ, z hľadiska správneho pochopenia skutočného\nvýznamu ústnych prejavov sťažovateľa na pojednávaní, vidí pochybenie krajského súdu aj v tom, že\nkrajskému súdu by sa predsa muselo toto ústne „podanie“ zdať, v porovnaní s písomnými podaniami\nsťažovateľa a prebehnutým konaním, ako zásadná zmena, resp. nesúlad; a preto by mal súd uvažovať\no posúdení takejto situácie ako o podaniach sťažovateľa nezrozumiteľných v zmysle § 59 SSP a ďalej\npostupovať podľa príslušných ustanovení (SSP + CSP) o posudzovaní obsahu podania resp. o zmene\nžaloby a prípustnosti takejto zmeny.\n17. Krajský súd v odôvodnení rozsudku ani nehovorí, že by procesne rozhodoval o návrhu na zmenu\nžaloby. Ak by bol sťažovateľ krajským súdom jasne vyzvaný na vysvetlenie takéhoto nesúladu, tak\nby určite trval na návrhu na rozhodnutie v rámci sankčnej moderácie súdu a nie len o preskúmanie\nzákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu. Uvedené je aj v súlade logikou, keďže použitie\nsankčnej moderácie má pre žalobcu praktický význam v živote, z hľadiska (neprimeraného) trestania\njeho osoby, ale aj z hľadiska záujmu o vyslovení právneho názoru súdu a rozhodnutiu o tom, či správny\norgán neporušil svojim rozhodnutím napríklad princíp právnej istoty alebo neporušil ostatné práva či\nvykonal neprimerané zásahy do práv sťažovateľa, ktoré označil v podanej žalobe.\n18. Sťažovateľ sa podanou žalobou domáhal na Krajskom súde o rozhodnutie, v ktorom očakával ako\nsa správny súd vysporiada s návrhom na použitie sankčnej moderácie, a to najmä aj vďaka „širokému\npriestoru na aplikáciu spravodlivosti“, ktorý z hľadiska § 195 písm. c) d) e) SSP mohol správny súd využiť\npri vysporiadaní sa s dôvodmi žaloby uvedenými napr. v bode 24. odôvodnenia napadnutého rozsudku\nkrajského súdu. Namiesto toho, sa uvedenému krajský súd „šikovne“ (?) vyhol a rozhodoval iba „sucho“\no zákonnosti z pohľadu striktného dodržania zákona o priestupkoch a zákona o cestnej premávke v\nkonkrétnom prípade a bez ohľadu na širšie súvislosti - napr.: rozpor z právnou teóriou - právnym štátom,\nprax u poverenej príslušníčky, iná prax polície, hierarchia právnych predpisov, spoločenský záujem,\nrozhodovanie trestných súdov v danej oblasti a pod. Sťažovateľ považuje skutočnosť, že sa právnym\nparadoxom vznikajúcim v oblasti: alkohol za volantom pri aplikovaní rovnakého práva, ale dvoma\nsamostatnými sústavami štátnych orgánov, venoval krajský súd len v bode 55. odôvodnenia rozsudku\njednou konštatáciou: „Čo sa týka porovnávania uložených trestov s príslušnými policajnými orgánmi\na súdmi ide o nepresné informácie, resp. zavádzajúce informácie zo strany žalobcu.“ Nepodložené\nnejakým dôkazom. Je to o to väčšia škoda, že krajský súd má právny prostriedok vo forme sankčnej\nmoderácie, ktorým tieto právne paradoxy môže napraviť v duchu spravodlivostí, no procesné sa\nrozhodol inak. Uvedené podľa sťažovateľa zapríčinilo, že predmetné konanie nenaplnilo účel správneho\nsúdnictva.\n19. Keďže krajský súd nerozhodoval pre sťažovateľa o podstatných častiach podaného návrhu a teda\nodôvodňoval rozhodnutie z obmedzeného uhla pohľadu, t. j. bez návrhu na sankčnú moderáciu, tak\no väčšine tvrdení v odôvodnení nemožno pochybovať. O ostatných, nie pre sťažovateľa podstatných\ntvrdeniach v odôvodnení rozhodnutia, sťažovateľ len uvádza, že krajský súd nesprávne právne posúdil,\nnajmä z hľadiska trestania, výšku uložených trestov za priestupok spáchaný ako nevedomú nedbanlivosť\ns poukazovaním na vzdelanie a právne povedomie, keďže tieto skutočnosti nijako nemôžu súvisieť s\nnevedomým konaním.\n20. Krajský súd podľa sťažovateľa nesprávne právne posúdil konanie správneho orgánu o dodržovaní\nbezodkladnej lehoty ako aj o doručovaní odvolania prvostupňovým orgánom v termíne 30 dní.\n21. Žalovaný sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti v plnej miere stotožnil s rozhodnutím Krajského súdu\nv Prešove. Vo veci zastáva nemenné stanovisko a zároveň trvá na všetkých skutočnostiach uvedených\nvo svojich doterajších vyjadreniach v danej veci. Je toho názoru, že v konaní o preskúmanie zákonnosti\npostupu a rozhodnutia žalovaného nedošlo k porušeniu práv žalobcu a krajský súd v predmetnom konaní\nrozhodol na základe správneho právneho posúdenia veci a kasačnú sťažnosť žiadal zamietnuť.\n22. Druh a konkrétnu výmeru sankcií, ktoré boli žalobcovi uložené, považuje za zákonné, správne a\nprimerané porušeniu právneho predpisu, vzhľadom k závažnosti konania žalobcu a ostatných zákonných\nkritérií v zmysle ustanovenia § 12 zákona o priestupkoch, teda uložené sankcie boli uložené v súlade\nso zákonom, ich rozsah je primeraný porušeniu právneho predpisu tak, ako to prvostupňový orgán\ndostatočne uviedol v rozhodnutí o priestupku, pričom žalovaný má za to, že práve uložená sankcia bude\n\nna žalobcu pôsobiť dostatočne preventívne a výchovne tak, aby sa v budúcnosti nedopustil obdobného\nskutku, alebo aby ho v budúcnosti odvrátila od protiprávneho konania.\n23. Pokiaľ žalobca žiadal od Krajského súdu v Prešove, aby nahradil výrok rozhodnutia žalovaného v\nrámci sankčnej moderácie v predmetnej veci tak, že upúšťa od uloženia peňažného trestu, predmetná\nžiadosť žalobcu v tomto smere vybočuje zo zákonných možností správneho orgánu, v procese\nrozhodovania o priestupku, čím ju činí nedôvodnou.\n24. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný podľa § 21 písm. a) SSP v spojení s § 438\nods. 2 SSP, po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444\nSSP), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti\nktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti (§\n445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu uvedenom v\npodanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP a postupom podľa § 455 SSP\nbez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná.\n25. Predmetom konania pred kasačným súdom je rozhodnutie o podanej kasačnej sťažnosti žalobcu\nproti rozsudku krajského súdu, ktorým krajský súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal\npreskúmania zákonnosti v úvode tohto rozsudku opísaných rozhodnutí správnych orgánov vo veci\npriestupku na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.\n26. Podľa § 4 ods. 2 písm. d) zákona o cestnej premávke (v znení účinnom v čase spáchania skutku)\nvodič nesmie viesť vozidlo v takom čase po požití alkoholu alebo inej návykovej látky, keď sa alkohol\nalebo iná návyková látka ešte môžu nachádzať v jeho organizme.\n27. Podľa § 137 ods. 2 písm. a) zákona o cestnej premávke (v znení účinnom v čase spáchania skutku)\nporušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je jazda pod vplyvom alkoholu alebo inej\nnávykovej látky.\n28. Podľa § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch (v znení účinnom v čase spáchania skutku) priestupkom\nje zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne\noznačené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných\nprávnych predpisov, alebo o trestný čin.\n29. Podľa § 11 ods. 1 zákona o priestupkoch (v znení účinnom v čase spáchania skutku) za priestupok\nmožno uložiť tieto sankcie:\na/ pokarhanie,\nb/ pokutu,\nc/ zákaz činnosti,\nd/ prepadnutie veci.\n30. Podľa § 11 ods. 2 zákona o priestupkoch (v znení účinnom v čase spáchania skutku) sankciu možno\nuložiť samostatne alebo s inou sankciou; pokarhanie nemožno uložiť spolu s pokutou.\n31. Podľa § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch (v znení účinnom v čase spáchania skutku) pri určení druhu\nsankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho\nnásledky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa,\nako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.\n32. Podľa § 22 ods. 1 písm. e) zákona o priestupkoch (v znení účinnom v čase spáchania skutku)\npriestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto ako vodič počas vedenia\nvozidla požije alkohol alebo vedie vozidlo v takom čase po jeho požití, keď sa na základe vykonaného\nvyšetrenia podľa osobitného predpisu alkohol ešte nachádza jeho organizme.\n33. Podľa § 22 ods. 2 písm. c) zákona o priestupkoch (v znení účinnom v čase spáchania skutku) za\npriestupok podľa odseku 1 písm. e), g) a i) možno uložiť pokutu od 150 Eur do 800 Eur a zákaz činnosti\ndo troch rokov.\n\n34. Kasačný súd po preskúmaní napadnutého rozsudku krajského súdu v intenciách podanej kasačnej\nsťažnosti a v nadväznosti na neho aj rozhodnutia žalovaného ako aj konania, ktoré mu predchádzalo,\ndospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov si pre svoje rozhodnutie vo veci zadovážili dostatok\nskutkových podkladov, na základe ktorých náležite zistili skutkový stav a výkladom relevantných\nzákonných ustanovení dospeli k správnemu právnemu záveru, že konaním žalobcu, tak ako je\nkonkretizované v napadnutom rozhodnutí, sa žalobca dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti\ncestnej premávky v zmysle § 22 ods. 1 písm. e) zákona o priestupkoch.\n35. Námietky žalobcu uvedené v kasačnej sťažnosti proti rozsudku krajského súdu, ktoré sa v zásade\nzhodovali s námietkami vznesenými v správnom konaní ako aj v žalobe, podľa názoru kasačného\nsúdu nespochybnili vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Námietkami žalobcu sa\nžalovaný a krajský súd dôsledne zaoberali a svoje závery k nim vyčerpávajúcim spôsobom uviedli\nvo svojich rozhodnutiach. Krajský súd sa so záverom žalovaného stotožnil dôvodne, pretože aj podľa\nnázoru kasačného súdu bolo možné k nemu dospieť tak ako bol uvedený. Skutočnosti, na ktoré poukázal\nprvostupňový správny orgán, ako aj tie, ktoré zdôraznil žalovaný vo svojom rozhodnutí sú potvrdené\nobsahom priestupkového spisu. Žalobca v kasačnej sťažnosti nenamietal a nepopieral skutkový stav\nzistený správnymi orgánmi a zaznamenaný v správe o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 12.\nmája 2016.\n36. V kasačnej sťažnosti žalobca primárne spochybňoval procesný postup krajského súdu pri\nrozhodovaní o jeho žalobe, kde žalobný návrh znel:\n„1. Výroky rozhodnutia o odvolaní Č.p.: KRPZ-PO-KDI3-81/2016-P-zodňa 19.1.2017 týkajúce sa\nuložených trestov sú neprimerane prísne k povahe spáchaného skutku;\n2. správny súd nahrádza výrok rozhodnutia žalovaného v rámci sankčnej moderácie v predmetnej veci\nupúšťa od uloženia peňažného trestu\n3. správny súd mení rozhodnutie o výške trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá a to z obdobia\n16. mesiacov na obdobie troch mesiacov, so započítaním doby od zadržania vodičského preukazu.\n37. Takýto žalobný petit, majúci čiastočne povahu určovacej žaloby nekorešponduje celkom s právnou\núpravou SSP, krajský súd však evidentne zohľadnil, že v žalobách vo veciach správneho trestania sa\nnevyžaduje povinné právne zastúpenie, prejavom čoho je určitá benevolencia vo vzťahu k formálnym\nnáležitostiam podaní účastníkov. Na pojednávaní dňa 8.9.2017 žalobca nadiktoval do zápisnice „...že\nžiadam od súdu, aby zrušil predmetné rozhodnutia a vrátil vec na opätovné rozhodnutie , ak v tomto\nkonaní dospeje podľa svojho názoru, že je na to dôvod, tzn. vrátiť žalovanému , aby rozhodol\npodľa právneho názoru súdu v rámci výsledkov tohto konania a prípadnej sankčnej moderácie\ndaného rozhodnutia....“ Aj keď v kasačnej sťažnosti žalobca spochybňoval, že nemá kópiu zápisnice z\npojednávania (ktorú si mohol kedykoľvek vyžiadať) a že súd si nesprávne vysvetlil jeho vyjadrenie, je\nzrejmé, že ako správne pochopil krajský súd, žalobca sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia\nako aj aplikácie § 198 SSP o sankčnej moderácii. S týmto korešpondoval aj obsah rozsudku.\n38. V podstate celá žaloba bola založená na tvrdení, že popísaným postupom správnych orgánov\nvýsledkom ktorého bolo uloženie sankcií v zmysle rozpätia stanoveného v § 22 ods. 1 písm. e)\npriestupkového zákona zo strany správnych orgánov došlo k porušeniu širokého rozsahu práv žalobcu\nnielen ako účastníka konania, od práva na konanie v primeranej lehote, práv v súvislosti s rozhodovaním\no výške trestu , až po práva na rodinný život. Na základe toho sa žalobca domáhal aplikácie ust. §\n198 SSP a zníženia trestu v prípade peňažného trestu pod zákonom stanovenú minimálnu hranicu a v\nprípade zákazu činnosti žiadal nižšiu výmeru v rámci zákonom stanoveného rozpätia.\n39. Pokiaľ sa týka výšky trestu ukladanej v správnom konaní, kasačný súd poukazuje na význam inštitútu\nsprávneho uváženia a limity jeho prieskumu, určené tým, že súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť\nsprávneho rozhodnutia. Správca úvaha predstavuje ponechanie možnosti správnemu orgánu v rámci\nurčitého tolerančného pásma formovať svoje závery autonómne. Práve tolerančno-úvahové pásmo\nobmedzuje súd pri súdnom prieskume. Všeobecné súdy preskúmavajú správne uváženie z pohľadu, či\nnevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. V súvislosti s uložením trestov žalobcovi správny\n\norgán prvého stupňa uložil sankciu v rámci limitov stanovených zákonom a výšku uloženého trestu\ndostatočne odôvodnil.\n40. Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu, ktorý poukázal na žiadosť o aplikáciu sankčnej moderácie\nale zároveň zdôvodnil, prečo sa stotožňuje s výškou uložených trestov je zrejmé, že ani na základe\noboznámenia sa s obsahom administratívneho spisu (iné relevantné dokazovanie si ani kasačný súd\nnevie predstaviť), nezistil, že by boli splnené podmienky pre aplikáciu sankčnej moderácie.\n41. Podľa § 198 SSP\n(1)Správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania na návrh žalobcu rozsudkom\na) zmeniť druh alebo výšku sankcie, aj keď orgán verejnej správy pri jej uložení nevybočil zo zákonného\nrámca správnej úvahy, ak táto sankcia je neprimeraná povahe skutku alebo by mala pre žalobcu\nlikvidačný charakter,\nb) upustiť od uloženia sankcie, ak účel správneho trestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním\nveci.\n(2) Správny súd môže podľa odseku 1 rozhodnúť len tak, ako mohol podľa osobitného predpisu\nrozhodnúť orgán verejnej správy.\n42. Z uvedeného vyplýva možnosť správneho súdu aplikovať sankčnú moderáciu za podmienky, že je\nto v rozsahu možnosti správneho orgánu. Pri peňažnej sankcii je to v danom prípade minimum 150 Eur,\npričom žalobca žiadal upustenie. Oba druhy sankcie boli uložené v dolnej polovici zákonného rozmedzia\na výška bola dostatočne odôvodnená. Ako bolo vyššieuvedené správny súd považoval výšku uložených\nsankcií za súladnú so zákonom a nevidel dôvod na sankčnú moderáciu. Ani podľa kasačného súdu\nnebolo zo strany žalobcu prezentované nič, čo by preukazovalo splnenie zákonných požiadaviek pre\naplikáciu § 198 SSP.\n43. Pokiaľ by rozsudok krajského súdu mal byť zrušený iba na základe námietok žalobcu, že správny\nsúd sa dostatočne konkrétne a podrobne nevysporiadal s vysvetlením svojho stanoviska (implicitne\nobsiahnutého v odôvodnení rozhodnutia), že nepovažuje za preukázané splnenie podmienok na\naplikáciu sankčnej moderácie, kasačný súd by to za daných okolností považoval za nedôvodný a\nneprimeraný formalizmus. Vytýkaným postupom krajského súdu nedošlo k ujme na právach účastníka,\nktorá by mala byť dôvodom pre zrušenie rozsudku, lebo nie je reálny predpoklad zmeny rozhodnutia\nkrajského súdu.\n44. Vzhľadom na vyššieuvedené kasačný súd dospel k záveru, že krajský súd sa podrobne zaoberal\nvšetkými žalobnými námietkami a dospel k správnemu názoru, že preskúmavaným rozhodnutím\nžalovaného nedošlo k porušeniu zákona, práv a chránených záujmov žalobcu, pričom svoj právny záver,\ns ktorým sa kasačný súd stotožnil, aj náležitým spôsobom odôvodnil. Žalobca v kasačnej sťažnosti\nneuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by záver o zákonnosti rozhodnutí a postupov správnych orgánov\na krajského súdu vyvrátili, jeho námietky neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého\nrozsudku, a preto kasačný súd kasačnú sťažnosť žalobcu podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.\n45. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že sťažovateľovi ich\nnepriznal vzhľadom na procesný neúspech (§ 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a nároku\nna náhradu trov kasačného konania žalovanému orgánu verejnej správy nepriznal, keďže to nemožno\nspravodlivo požadovať a v súvislosti s kasačným konaním mu ani trovy nevznikli (§ 467 ods. 1 v spojení\ns § 168 SSP).\n46. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v pomere hlasov 3:0 (§\n139 ods. 4 v spojení s ust. § 463 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2Sa/6/2017", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}