{"guid": "df8d4e8a-7d28-48d4-85d6-7fe7ce41abf0:4c397c93-24cb-432a-bb06-34bcec6eaf38", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:8016200878.1", "spisova_znacka": "5Asan/13/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Asan/13/2019 z 5. 5. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 5. mája 2020, sp. zn. 5Asan/13/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:8016200878.1", "identifikacne_cislo": "8016200878", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Milan Morava", "sudca_id": 47, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-milan-morava-47", "datum_vydania": "2020-05-05", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/543", "nazov": "zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/543-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-90.odsek-3.pismeno-l", "nazov": "§ 90 ods. 3 písm. l) zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-90.odsek-3.pismeno-l", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-90"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/543#paragraf-90"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4c397c93-24cb-432a-bb06-34bcec6eaf38", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:8016200878.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:8016200878.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:8016200878.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Asan/13/2019\n8016200878\n05. 05. 2020\nJUDr. Milan Morava\nECLI:SK:NSSR:2020:8016200878.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Moravu a\nčleniek senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a JUDr. Jany Zemkovej, PhD., v právnej veci žalobcu\nGréckokatolícke arcibiskupstvo Prešov, Hlavná č. 1, Prešov, právne zastúpený: Advokátska kancelária\nSLAMKA & Partners s.r.o., konajúca prostredníctvom JUDr. Pavla Vargaeštoka, konateľa a advokáta, so\nsídlom Dolný Kubín, Radlinského č. 1735/29, proti žalovanej Slovenskej inšpekcii životného prostredia\n- ústrediu, Útvar inšpekcie ochrany prírody a krajiny, Jeséniova č. 17/D, Bratislava, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia a postupu žalovanej z 9. júna 2016, č. 3397000916/4415-16944/Dob, konajúc o\nkasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 1S/46/2016-135 z 27. júna 2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k.\n1S/46/2016-135 z 27. júna 2017 z a m i e t a .\nÚčastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\n1. Krajský súd v Prešove (ďalej aj „správny súd“) rozsudkom č.k. 1S/46/2016-135 z 27. júna\n2017 žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovanej zo dňa 9. júna 2016, č.\n3397000916/4415-16944/Dob, postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok\n(ďalej aj „SSP“) ako nedôvodnú zamietol. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 a\n§ 168 SSP a účastníkom nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca v konaní úspech\nnemal a nezistil také dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by boli dôvodom na uloženie povinnosti\nžalobcu nahradiť žalovanému trovy konania.\n2. Napadnutým rozhodnutím č. 3397000916/4415-16944/Dob z 9. júna 2016 žalovaná Slovenská\ninšpekcia životného prostredia, ústredie, Útvar inšpekcie ochrany prírody a krajiny rozhodla tak, že\npostupom podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní odvolanie žalobcu zamietla\na prvostupňové rozhodnutie potvrdila. Prvostupňový správny orgán rozhodol rozhodnutím zo dňa 21.\nmarca 2016, č. 3397500416/678-9133/Kol. Uložil žalobcovi podľa § 90 ods. 3 písm. l/ zákona č. 543/2002\nZ.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 543/2002 Z.z. “) za\niný správny delikt vo výške 8 000,- €, slovom osemtisíc eur za to, že objednal výrub drevín u právnickej\nosoby: Forst Mach Company, s.r.o., Uličské Krivé 143, 067 67 Uličské Krivé, v dôsledku čoho bolo\nod 28.02.2014 do 06.04.2014 vyrúbaných 351 ks drevín, s obvodmi kmeňov od 81 cm do 224 cm,\nprepočítanými na výšku 130 cm nad zemou, ktoré neboli orgánom ochrany prírody označené a to:\n69 ks drevín druhu jelša sivá (Alnus incana), 65 ks drevín druhu hrab obyčajný (Carpinus betulus),\n52 ks drevín druhu lipa malolistá (Tilia cordata), 52 ks drevín druhu javor poľný (Acer campesfre),\n\n27 ks drevín druhu javor horský (Acer pseudoplatanus), 23 ks drevín druhu topoľ osikový (Populus\ntremulaj, 20 ks drevín druhu jelša lepkavá (Alnus glutinosa), 14 ks drevín druhu vŕba rakyta (Salix\ncaprea), 13 ks drevín druhu lieska obyčajná (Corylus avellana), 8 ks drevín druhu hruška obyčajná\n(Pyrus communis), 3 ks drevín druhu breza previsnutá (Betula pendula), 1 ks dreviny druhu čerešňa\nvtáčia (Cerasus avium), 1 ks dreviny druhu buk lesný (Fagus sylvatica), 1 ks dreviny druhu jaseň štíhly\n(Fraxinus excelsior), 1 ks dreviny druhu borovica lesná (Pinus sylvestris) a 1 ks dreviny druhu dub zimný\n(Quercus petraea), rastúcich na parcele KN-C č. 470/1, mimo lesného pôdneho fondu, v k.ú. M. D., kde\nplatí prvý stupeň ochrany, pričom na požiadanie Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorátu\nživotného prostredia Košice nepredložil právoplatný súhlas orgánu ochrany prírody podľa § 47 ods. 3\nzákona č. 543/2002 Z.z., teda za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil tým, že objednal výrub drevín,\nna ktoré nebolo vydané právoplatné rozhodnutie orgánu ochrany prírody podľa § 47 ods. 3 zákona č.\n543/2002 Z.z. a ktoré neboli vyznačené orgánom ochrany prírody, pričom nesplnil podmienky stanovené\nv § 47 ods. 8 zákona č. 543/2002 Z.z., čím naplnil skutkovú podstatu iného správneho deliktu podľa §\n90 ods. 3 písm. l/ zákona č. 543/2002 Z.z.\n3. Z odôvodnenia rozsudku správneho súdu vyplýva, že konanie v predmetnej veci, aj keď na miestne\nnepríslušnom súde, teda na Krajskom súde v Bratislave, bolo začaté dňom doručenia žaloby, teda\n27. júna 2016 za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších\npredpisov.\n4. Správny súd ďalej uviedol, že z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplýva, že medzi\npredávajúcim Gréckokatolíckym arcibiskupstvom Prešov zastúpeným Ing. N. C., vedúcim lesnej a\npoľnohospodárskej správy a kupujúcim Forst Mach Company, s.r.o., zastúpeným konateľom N. I., bola\nuzavretá kúpna zmluva podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka č. 2/2014 v Prešove, bez uvedenia\ndátumu, resp. na kópii predloženej v spise dátum uzavretia zmluvy nie je uvedený. Podľa bodu I. tejto\nzmluvy predmetom kúpnej zmluvy je predaj drevného odpadu zo spracovania korunových častí stromov,\nz rubných a predrubných ťažieb na PHI spracovanie biomasy nachádzajúcej sa na poľnohospodárskej\npôde podľa požiadaviek predávajúceho s tým, že biomasa bude odprataná a cesta bude vyčistená.\nZa biomasu sa považuje tenčina bez rozdielu drevinového zloženia. Drevný odpad a biomasu bude\nkupujúci zabezpečovať na vlastné náklady. Podľa bodu III. dodacia lehota je stanovená tak, že predmet\nkúpnej zmluvy bude plnený priebežne mesačne po vzájomnej dohode podľa potrieb predávajúceho.\nPodľa bodu IV. tejto zmluvy spracovanie biomasy, jedná sa o katastrálne územie Ruská Volová, č.\nparcely KN - C 470/1, druh pozemku trvalý trávny porast, v registri KN - E ide o časť parcely č. 652,\ndruh pozemku orná pôda. Na časti pozemku plánujeme výrub nežiadajúcich náletových drevín, ktoré\ntu vznikli extenzívnou poľnohospodárskou výrobou bývalými aj súčasnými užívateľmi pozemku. Všetky\nstromy, ktoré sú zdravé, s obvodom nad 80 cm, plánujeme ponechať. Podľa bodu VII. záverečných\nustanovení zmluva nadobudla platnosť jej podpísaním oboma stranami. Zmluvu je možné meniť len\npísomnou formou, dodatkom, ktorý sa stáva nedeliteľnou súčasťou tejto kúpnej zmluvy. Vypovedanie\ntejto zmluvy, ako aj výpovedné lehoty sa riadia všeobecnými ustanoveniami Obchodného zákonníka.\nZánikom platnosti tejto zmluvy alebo jej vypovedaním nezanikajú práva na vzájomné uspokojenie\npohľadávok, ktoré vznikli podľa tejto zmluvy. Táto zmluva je vyhotovená v dvoch vyhotoveniach, z ktorých\nkaždá zmluvná strana obdrží jedno. Z obsahu administratívneho spisu a nenamieta to ani žalobca,\nnevyplýva, žeby k uvedenej kúpnej zmluve bol uzavretý dodatok.\n5. Z dokazovania vykonaného správnym orgánom jednoznačne vyplýva, že Ing. N. C. a p. N. U. mali\nuzavreté pracovné zmluvy, a teda boli zamestnancami žalobcu a konali v jeho mene. Z výpovede Ing.\nN. C., ktorý bol vo veci vypočutý ako svedok 19.10.2015, je zrejmé, že tento uložil povinnosť N. U., aby\npriebežne kontroloval výrub drevín, čo tento v zápisnici o výsluchu svedka zo dňa 23.10.2015 nepoprel.\nJe nesporné, že na základe pokynu Ing. N. C. p. N. U. označil hranice výrubu modrou farbou a rovnako\ndostal pokyn vyrúbať stromy pre farnosť Klenová, ktoré tiež boli vyznačené. Tak, ako citujú správne\norgány v odôvodnení rozhodnutí, je zrejmé, že N. U. nemal vedomosť o tom, ako je treba zisťovať\nobvod kmeňa pri tzv. rozkonárených stromoch. Rovnako je nesporné, že pred uskutočnením výrubu\ndošlo k stretnutiu medzi Ing. N. C., N. U. a realizátorom výrubu, pričom stromy určené na výrub neboli\noznačené. Zhodné sú aj výpovede vypočutých svedkov N. U. a U. S., že uskutočňovaný výrub drevín\np. N. U. osobne kontroloval a v priebehu výrubu drevín nemal žiadne námietky, pretože žalobca v rámci\nsprávneho konania ani v priebehu súdneho konania nepredložil o vznášaní námietok o nesprávnom\npostupe realizátora výrubu drevín žiadne námietky. Teda akceptoval uvedený spôsob výrubu.\n\n6. Ak žalobca v žalobe namieta, že žalobca je v postavení poškodenej osoby, ktorej vznikla škoda na\nmajetku nezákonným výrubom drevín zo strany Forst Mach Company, s.r.o., s týmto názorom súd v\nžiadnom prípade nemôže stotožniť.\n7. Z citovaného bodu I. kúpnej zmluvy je bez akýchkoľvek pochybností, že realizátorovi výrubu Forst\nMach Company, s.r.o., resp. fyzických osôb, ktoré výrub realizovali, bolo zrejmé, že výrub budú realizovať\npodľa pokynov predávajúceho, ktorým bol žalobca.\n8. Definícia správneho deliktu v právnom poriadku Slovenskej republiky - všeobecne nie je upravená,\npretože ide o činy, ktoré majú spoločné, že ide o protiprávne konanie, ktorého znaky sú uvedené v\nzákone, za ktoré orgán verejnej správy ukladá sankcie ustanovené administratívno-právnou formou a\nvšeobecnými pojmovými znakmi správneho deliktu sú:\na) konanie,\nb) protiprávnosť\nc) sankciovateľnosť\nd) zodpovedná osoby,\ne) zavinenie okrem prípadov konštruktívnej zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie,\nf) ustanovenie znakov deliktu priamo zákonom.\nDeliktuálna zodpovednosť právnickej osoby vzniká porušením právnej povinnosti štatutárnym orgánom\nprávnickej osoby, inými zamestnancami a toto porušenie sa prizná právnickej osobe. Keďže zavinenie\nje stav vedomia a vôle a možnosti o ňom hovoriť len u fyzickej osoby, zavinenie nie je pojmovým znakom\nsprávneho deliktu právnickej osoby.\n9. Za nedôvodnú správny súd považoval aj námietku žalobcu, že ak pokyn na výrub vydal zamestnanec\nžalobcu p. U., tento nemal oprávnenie meniť rozsah zmluvného záväzku obchodnej spoločnosti Forst\nMach Company, nakoľko nikdy nebol štatutárnym, resp. splnomocneným zástupcom žalobcu ani jeho\nfarnosti. Takýto záver z obsahu I. zmluvy v žiadnom prípade nevyplýva. Naviac je treba poukázať na to,\nže kúpnu zmluvu za žalobcu podpísal Ing. N. C., ktorý nepoprel, že poveril zamestnanca žalobcu N. U.\nosobne kontrolovať realizáciu výrubu drevín. Neopodstatnená je aj námietka žalobcu vo vzťahu k p. N.\nU., že je vedené trestné konanie, pretože za správny delikt vždy zodpovedá objektívne právnická osoba\na nie zamestnanec právnickej osoby.\n10. V súvislosti s námietkami žalobcu, že na základe odborného stanoviska Štátnej ochrany prírody\nbola vyčíslená spoločenská hodnota drevín neprimerane, je treba predovšetkým poukázať na to, že z\nobsahu žalobcom predloženého znaleckého posudku vypracovaného Ing. N. U., CSc., odbor lesníctva,\nodvetvie odhad hodnoty lesov vypracovaného pod č. 658/2015 z 25. februára 2015 je nesporné, že tak,\nako uvádza žalovaná, tento v znaleckom posudku vyčíslil hodnotu mimoprodukčných funkcií lesa na\nčasti parcely č. KN - C č. 470/1, druh pozemku TTP alebo KNE, časť parcely 652 - orná pôda (HSLT\n311-živné dubové bučiny) by mala za rubnú dobu 110 rokov hodnotu 12 946,- € ha, za rok 117,70 €\nha, hodnota mimoprodukčných funkcií poľnohospodárskej pôdy je 11 800,- € ha, spoločenská hodnota\n351 ks vyrúbaných drevín je 52 625,95 € ha, trhová hodnota vyrúbaného dreva štiepky a paliva do a\nnad 80 cm obvodu prsnej výške na 1 ha rúbaniska je 1 749,26 € ha, pričom podľa znaleckého posudku\nspoločenská hodnota časti prírody má napriek názvu subjektívny charakter a predstavuje formu pokút\na sankcií a nemá nič spoločné s reálnou cenou v podmienkach dopytu a ponuky (cenou pozemku\npoľnohospodárskych alebo lesných, cenou poľnohospodárskych produktov, cenou dreva na pni alebo\ncenami sortimentov dreva).\n11. Ak teda správne orgány v predmetnej veci vyčíslil spoločenskú hodnotu vyrúbaných drevín, je\nnepochybné, že postupovali v súlade s ustanoveniami zákona č. 543/2002 Z.z., v spojení s Vyhláškou\nMZP SR č. 24/2003 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z.z..\n12. Podľa názoru správneho súdu žalobca naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 90 ods.\n3 písm. l/ zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, pretože si u\nobchodnej spoločnosti Forst Mach Company, s.r.o., objednal výrub drevín bez rozhodnutia príslušného\norgánu tak, ako upravuje § 47 ods. 3 v spojení s ods. 8 zákona o ochrane prírody a krajiny.\n13. Žalobca sa zo zodpovednosti za naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu nemôže vyviniť,\npretože v správnom konaní ani v konaní pred správnym súdom nepreukázal, že zveril réžiu výrubu\n\ndrevín v plnom rozsahu spoločnosti Forst Mach Company, s.r.o. tak, ako namieta v žalobe. Z výpovedí\nvypočutých svedkov Ing. N. C., N. U., zamestnancov žalobcu a p. S., ktoré skutkovo popisujú situáciu pri\nvýrube drevín, rovnako je zrejmé, že výrub drevín bol síce uskutočnený pilčíkmi Forst Mach Company,\ns.r.o., ale za účasti N. U., zamestnanca žalobcu, ktorý výrub drevín osobne kontroloval. Neobstojí\nani námietka žalobcu, že správny orgán mal konanie prerušiť, pretože voči N. U. je vedené trestné\nstíhanie, pretože trestnú zodpovednosť konkrétnej fyzickej osoby, pokiaľ bude preukázané, že sa\ndopustil trestného činu, nemožno stotožňovať so správnym deliktom právnickej osoby.\n14. Podľa názoru správneho súdu správne orgány vo veci rozhodli na základe dodatočne zisteného\nskutkového stavu a zo správneho právneho názoru. Súd neprihliadal na námietky vznášané žalobcom\nv podaniach po podaní žaloby, pretože nezistil, žeby boli splnené podmienky § 195 SSP.\nII.\n15. Proti rozsudku správneho súdu podal sťažovateľ kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1\npísm. g/ SSP a navrhol aby kasačný súd napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie.\n16. Sťažovateľ namietal nesprávne právne posúdenie vzťahu s obchodnou spoločnosťou Forst Mach\nCompany, s.r.o., ak správny súd nevzal v úvahu skutočnosť viackrát namietanú sťažovateľom, a to že\npredmetom kúpnej zmluvy nebola objednávka výrubu - podmienky výrubu boli len akýmsi doplnkom\npodmienok kúpnej zmluvy. Sťažovateľ si objednal kúpu drevnej hmoty a preto súd, podobne ako\nžalovaný nemohli toto konania posúdiť ako objednávku.\n17. Ďalej sťažovateľ namietal, že kúpna zmluva bola v písomnej podobe a ak malo dôjsť k zmene\njej obsahu, bolo potrebné, aby k zmene opätovne došlo v písomnej forme a nie svojvôľou pokynov\nzamestnancov žalobcu - tieto pokyny boli absolútne neplatné. Opätovne namietal aj pochybenia\nžalovaného v procese správneho konania.\nIII.\n18. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozsudkom\nsprávneho súdu a vyjadrenia sťažovateľa považuje za účelové s cieľom zbaviť sa zodpovednosti.\nZároveň mal za to, že všetky námietky sú totožné so žalobnými námietkami a preto zotrval na svojich\ndoterajších vyjadreniach k nim.\nIV.\n19. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal\nnapadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej\nsťažnosti v zmysle § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP),\nkeď deň vyhlásenia rozhodnutia, a to 5. máj 2020 bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej\ntabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 137 ods. 2 a 3\nSSP) a podľa § 461 SSP kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.\n20. V súlade s vyššie citovanými ustanoveniami a vyššie uvedenými úvahami si najvyšší súd osvojil\nzáver, že napadnutý rozsudok krajského súdu bol vydaný v súlade so zákonom, nebol dôvod na jeho\nzrušenie alebo zmenu a kasačnú sťažnosť bolo preto potrebné ako nedôvodnú zamietnuť v zmysle ust.\n§ 461 SSP.\n21. Skutočnosti, ktorými sťažovateľ v kasačnej sťažnosti spochybňuje predmetné rozhodnutie správneho\nsúdu boli v podstate totožné so žalobnými námietkami, ktoré sťažovateľ namietal už v konaní pred\nsprávnym súdom a s ktorými sa správny súd náležite vysporiadal. Kasačný súd zistil, že kasačná\nsťažnosť sťažovateľa neobsahuje žiadne právne relevantné tvrdenia, či dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť\nvecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.\n\n22. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\nPodľa ods. 2 § 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené\nalebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n23. Podľa § 195 SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi\nžaloby, ak\na) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci\nalebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo\nopatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,\nb) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo\npremlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné\nprotiprávne konanie,\nc) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na\nsprávne trestanie,\nd) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na\nukladanie sankcií v rámci správneho trestania,\ne) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu\nverejnej správy.\n24. Podľa § 196 SSP, ak správny súd mimo žalobných bodov zistí, že sú dané vady uvedené v § 195,\noznámi to bezodkladne účastníkom konania a vyzve ich, aby sa k nim v určenej lehote vyjadrili.\n25. Podľa § 197 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,\nmôže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania,\nktorým však nie je viazaný.\n26. Zákon č. 543/2002 Z.z. v znení účinnom do 06.04.2014 o ochrane prírody a krajiny v § 1\nods. 1 upravuje, že tento zákon upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí, ako aj práva a\npovinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny s cieľom dlhodobo zabezpečiť\nzachovanie prírodnej rovnováhy a ochranu rozmanitosti podmienok a foriem života, prírodných hodnôt\na krás a utvárať podmienky na trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov a na poskytovanie\nekosystémových služieb, berúc do úvahy hospodárske, sociálne a kultúrne potreby, ako aj regionálne\na miestne pomery.\n27. Podľa § 2 ods. 1 ochranou prírody a krajiny sa podľa tohto zákona rozumie starostlivosť štátu,\nprávnických osôb a fyzických osôb o voľne rastúce rastliny, voľne žijúce živočíchy a ich spoločenstvá,\nprírodné biotopy, ekosystémy, nerasty, skameneliny, geologické a geomorfologické útvary, ako aj\nstarostlivosť o vzhľad a využívanie krajiny. Ochrana prírody a krajiny sa realizuje najmä obmedzovaním\na usmerňovaním zásahov do prírody a krajiny, podporou a spoluprácou s vlastníkmi a užívateľmi\npozemkov, ako aj spoluprácou s orgánmi verejnej správy.\n28. Podľa § 46 Zákona o ochrane prírody ustanovenia § 47 až 49 sa použijú, ak sa na drevinu nevzťahujú\nustanovenia o chránených rastlinách (§ 32 až 34).\n29. Podľa § 47 ods. 1 Zákona o ochrane prírody zakazuje sa poškodzovať a ničiť dreviny. Podľa ods. 2\ntohto ustanovenia vlastník, správca alebo nájomca pozemku, na ktorom sa nachádza drevina, je povinný\nsa o ňu starať, najmä ju ošetrovať a udržiavať. Pri poškodení alebo výskyte nákazy dreviny chorobami\nmôže orgán ochrany prírody uložiť vlastníkovi, správcovi alebo nájomcovi pozemku vykonať nevyhnutné\nopatrenia na jej ozdravenie alebo rozhodnúť o jej vyrúbaní. Podľa § 47 ods. 3 zákona - na výrub dreviny\nsa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody, ak tento zákon neustanovuje inak. Súhlas na výrub dreviny\nsa môže v odôvodnených prípadoch vydať len po posúdení ekologických a estetických funkcií dreviny\na vplyvov na zdravie človeka a so súhlasom vlastníka alebo správcu, prípadne nájomcu, ak mu takéto\noprávnenie vyplýva z nájomnej zmluvy, pozemku, na ktorom drevina rastie, ak žiadateľom nie je jeho\n\nvlastník, správca alebo nájomca a po vyznačení výrubu dreviny. Podľa § 47 ods. 4 zákona súhlas na\nvýrub dreviny sa nevyžaduje:\na) za hranicami zastavaného územia obce na stromy s obvodom kmeňa do 80 cm, meraným vo výške\n130 cm nad zemou, a súvislé krovité porasty s výmerou do 20 m3,\nb) v rámci zastavaného územia obce na stromy s obvodom kmeňa do 40 cm, meraným vo výške 130\ncm nad zemou, a súvislé krovité porasty s výmerou do 10 m3,\nc) na dreviny rastúce v ovocných sadoch alebo záhradách,\nd) pri bezprostrednom ohrození zdravia alebo života človeka alebo pri bezprostrednej hrozbe vzniku\nznačnej škody na majetku,\ne) ak povinnosť výrobu vyplýva z osobitných predpisov,\nf) ak orgán ochrany prírody vopred písomne určí, že výrub je preukázateľne nevyhnutný na zabezpečenie\nstarostlivosti o osobitne chránenú časť prírody a krajiny; v tomto prípade výrub zabezpečí organizácia\nochrany prírody po dohode s vlastníkom pozemku, na ktorom sa drevina nachádza,\ng) na dreviny inváznych druhov podľa § 7b ods. 2,\nh) na porasty rýchlorastúcich drevín založené na poľnohospodárskej pôde v súlade s osobitným\npredpisom a plantáže vianočných stromčekov a iných okrasných drevín,\ni) ak sa výrub dreviny vykonáva v súvislosti so zásahom do biotopu európskeho významu alebo biotopu\nnárodného významu, na ktorý sa vyžaduje súhlas podľa § 6 ods. 2.\n30. Podľa § 47 ods. 5 tohto ustanovenia - ustanovenie odseku 4 písm. a/ a b/ sa nepoužije v prípade,\nak drevina rastie na území s druhým alebo tretím stupňom ochrany, na cintorínoch alebo ako súčasť\nverejnej zelene.\n31. Ten, kto z dôvodov uvedených v odseku 4 písm. d/ drevinu vyrúbal, je povinný túto skutočnosť\npísomne oznámiť a zároveň preukázať splnenie podmienok na výrub drevín orgánu ochrany prírody\nnajneskôr do piatich dní od uskutočnenia výrubu. Ten, kto chce z dôvodu uvedeného v odseku 4 písm.\ne/ vyrúbať drevinu, je povinný túto skutočnosť pred plánovaným vykonaním výrubu oznámiť orgánu\nochrany prírody. Orgán ochrany prírody je povinný do 15 pracovných dní od doručenia oznámenia\na) vydať stanovisko, že oznámeným výrubom nie sú dotknuté záujmy ochrany prírody a krajiny a výrub\nsa môže uskutočniť, alebo\nb) rozhodnúť o určení podrobnejších podmienok vykonania výrubu, alebo rozhodnúť o jeho obmedzení,\nalebo zákaze, ak je v rozpore s požiadavkami na ochranu prírody a krajiny (§ 43 ods. 6 a 7).\n32. Podľa § 47 ods. 8 citovaného zákona - výrub dreviny podľa odsekov 3 a 7 možno vykonať len\npo vyznačení výrubu dreviny a po vydaní stanoviska podľa odseku 7 písm. a/ alebo právoplatnosti\nrozhodnutia podľa odseku 3 a odseku 7 písm. b/, ktorým je vykonávať výrubu povinný sa na požiadanie\npreukázať.\n33. Vyhláška MZP SR, ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v § 36 ods.\n1 upravuje, že spoločenská hodnota drevín je uvedená podľa druhu drevín a ich veľkosti v prílohe č. 33.\n34. Podľa § 90 ods. 3 písm. písm. l/ Zákona o ochrane prírody pokutu do 33 193,91 € a prepadnutie veci\nmôže orgán ochrany prírody uložiť podnikateľovi alebo právnickej osobe, ktorá sa dopustí protiprávneho\nkonania tým, že vyrúbe, objedná výrub alebo dá pokyn na výrub dreviny alebo chráneného stromu (§\n49 ods. 3) bez splnenia podmienok podľa § 47 ods. 8 alebo ošetrí chránený strom (§ 49 ods. 3) bez\nsúhlasu orgánu ochrany prírody.\n35. Podľa § 91 ods. 1 citovaného zákona - pri určení výšky pokuty za iný správny delikt sa prihliadne\nna jeho závažnosť, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky vrátane vzniknutej ujmy, na\nrozsah a mieru hroziacej ujmy alebo ohrozenej spoločenskej hodnoty (§ 95) a na okolnosti, za ktorých\nbol spáchaný.\n36. Podľa § 95 ods. 1 zákona spoločenská hodnota chránených rastlín, chránených živočíchov,\ndrevín, biotopov európskeho významu a biotopov národného významu vyjadruje najmä ich biologickú,\nekologickú a kultúrnu hodnotu, ktorá sa určuje s prihliadnutím na ich vzácnosť, ohrozenosť a plnenie\nmimoprodukčných funkcií. Spoločenská hodnota drevín sa používa aj na vyčíslenie spoločenskej\nhodnoty lesných porastov rastúcich v územiach so štvrtým alebo piatym stupňom ochrany a chránených\nstromov.\n\n37. Zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v § 65a ods. 1 upravuje, že Štátna ochrana prírody\nSlovenskej republiky je odborná organizácia ochrany prírody a krajiny s celoslovenskou pôsobnosťou\nzriadená ministerstvom ako príspevková organizácia, ktorá zabezpečuje úlohy na úseku ochrany prírody\na krajiny podľa tohto zákona a osobitných predpisov. Podľa ods. 2 písm. v/ Štátna ochrana prírody\nSlovenskej republiky spracúva odborné stanoviská pre rozhodovaciu a inú činnosť orgánov ochrany\nprírody.\n38. Podľa § 81 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné\npredpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.\nOdsek 2 § 81 pod písm. a/ až q/ upravuje výnimky konania, kedy sa zákon č. 71/1967 Zb. o správnom\nkonaní v znení neskorších predpisov nevzťahuje, pričom konanie o správnom delikte medzi takéto\nvýnimky nepatrí.\n39. Podľa § 86 ods. 1, 2 citovaného zákona orgán ochrany prírody rozhoduje na základe zisteného\nskutkového stavu a z vykonaných dôkazov. Fyzické osoby a právnické osoby sú povinné na základe\nžiadosti orgánu ochrany prírody podať vysvetlenie o skutočnostiach, ktoré majú význam pre konanie a\nrozhodnutie podľa tohto zákona. Takto získané informácie sa môžu použiť iba na účely konania podľa\ntohto zákona. Ustanovenie § 71 ods. 6 a 15 vo vzťahu k predvolaniu platí rovnako.\n40. Kasačný súd považuje za dôležité v súvislosti s kasačnými námietkami podotknúť, že zo\nzodpovednosti za naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu sa nemôže sťažovateľ vyviniť.\nKasačný súd má za to, že sa sťažovateľovi v správnom ako ani v súdnom konaní nepodarilo hodnoverne\npreukázať, že zveril réžiu výrubu drevín v plnom rozsahu spoločnosti Forst Mach Company, s.r.o.,\ntak, ako to opakovane namieta. Navyše, rozhodujúca je tá skutočnosť, že k výrubu drevín došlo bez\nrozhodnutia príslušného správneho orgánu a preto je naplnená skutková podstata správneho deliktu\npodľa §90 ods. 3 písm. l/ zákona č. 542/2002 Z.z. o ochrane prírody.\n41. V súvislosti s vyššie uvedeným má kasačný súd z výpovedí svedkov nachádzajúcich sa v\nadministratívnom spise, ktorí boli zamestnancami sťažovateľa a skutkovo popisovali situáciu pri výrube,\nza celkom zrejmé, že k výrubu došlo síce pilčíkmi Forst Mach Company, s.r.o., avšak N. U., jeden zo\nsvedkov a zamestnanec sťažovateľa na tento výrub osobne dohliadal a kontroloval ho.\n42. Preskúmaním veci kasačný súd zistil, že sťažovateľ uviedol v kasačnej sťažnosti námietky, ktoré\nuž boli uplatnené pred správnym súdom, s ktorými sa správny súd v napadnutom rozsudku zaoberal,\ndostatočne vysporiadal, racionálne odôvodnil svoje úvahy a vyvodil správne skutkové závery, a preto sa\nkasačný súd v plnej miere stotožňuje s dôvodmi uvedenými v tomto rozsudku krajského súdu.\n43. O trovách kasačného konania najvyšší súd rozhodol podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods.\n1 SSP a contrario tak, že sťažovateľovi nepriznal náhradu trov kasačného konania z dôvodu neúspechu\nv kasačnom konaní a žalovanému právo na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva.\n44. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1S/46/2016", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}