{"guid": "d60242a9-f8b5-4a0a-a487-c6b28bd9e5bf:d8d3750b-364f-4829-99c8-74b6a618c6ef", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:8015201050.1", "spisova_znacka": "2Sžfk/58/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžfk/58/2017 z 30. 4. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. apríla 2020, sp. zn. 2Sžfk/58/2017, ECLI:SK:NSSR:2020:8015201050.1", "identifikacne_cislo": "8015201050", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Katarína Benczová", "sudca_id": 62, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-katarina-benczova-62", "datum_vydania": "2020-04-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-4.odsek-4", "nazov": "§ 4 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-4.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-4"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-4"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d8d3750b-364f-4829-99c8-74b6a618c6ef", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:8015201050.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:8015201050.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:8015201050.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžfk/58/2017\n8015201050\n30. 04. 2020\nJUDr. Katarína Benczová\nECLI:SK:NSSR:2020:8015201050.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej\na členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobcu: LATEROD\nLogistics s.r.o., so sídlom Červená Voda 117, 083 01 Červená Voda, IČO: 36 833 002, právne\nzastúpeného advokátom, JUDr. Michalom Feciľakom, so sídlom Jesenná 8, 080 05 Prešov proti\nžalovanému: Daňovému úradu Prešov, so sídlom Hviezdoslavova 7, 080 01 Prešov, o preskúmanie\nzákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 20886714/2015 zo dňa 25. septembra 2015, konajúc o\nkasačnej sťažnosti sťažovateľa (žalobcu) proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 5S/42/2015-68\nz 28. septembra 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 5S/42/2015-68 zo dňa 28.\nseptembra 2016 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania\nzákonnosti postupu a rozhodnutia Daňového úradu Prešov (ďalej aj ,,žalovaného\") č. 208867/2015 zo\ndňa 25.09.2015, ktorý podľa § 4 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení\nneskorších predpisov (,,ďalej len zákon č. 222/2004 Z.z. alebo ,,Zákona o DPH\") rozhodol tak, že\nnezaregistroval žalobcu ako platcu dane z pridanej hodnoty a nevydal mu osvedčenie o registrácii pre\ndaň z pridanej hodnoty. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 a § 168 SSP.\n2. Rozhodnutie žalovaného bolo založené na nepreukázaní splnenia zákonných podmienok pre\nzaregistrovanie žalobcu ako platiteľa DPH, nakoľko nepreukázal, že v súvislosti s transakciou, od ktorej\nodvodzoval splnenie zákonných podmienok (predaj stavebného pozemku neoslobodený od dane a\ndosiahnutá zákonná výška obratu) ide o výkon ekonomickej činnosti v zmysle § 3 ods. 2 zákona o\nDPH. Podľa žalovaného z predložených dokladov je zrejmé, že sa jedná o jednorazový nákup a predaj,\nteda žalobca nepreukázal, že je zdaniteľnou osobou v zmysle § 3 zákona o DPH. Exaktné dôkazy\npreukazujúce vykonávanie ekonomickej činnosti v zmysle § 3 ods. 2 zákona o DPH neboli predložené na\nzáklade miestneho zisťovania, telefonickej komunikácie, ani na základe písomnej výzvy. Pokiaľ žalobca\npovažoval svoj nárok za odôvodnený s poukazom na závery rozsudku ESD C - 527/2011 (za zdaniteľné\nosoby, ktoré môžu požiadať o pridelenie identifikačného čísla pre DPH sa považujú nielen osoby, ktoré\nvykonávajú ekonomickú činnosť ale aj osoby, ktoré majú v úmysle začať s výkonom tejto činnosti a ktoré\nna tieto činnosti vynaložili prvé investičné náklady) k tomu uviedol, že sa na žalobcu nevzťahujú, nakoľko\ndaňový subjekt nepreukázal vynaloženie žiadnych prvých investičných nákladov.\n3. Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že z obsahu napadnutého rozhodnutia ako aj z obsahu\nadministratívneho spisu vyplýva, že oznámením žalobcu doručeným žalovanému dňa 05.08.2015\nžalobca oznámil podľa § 4 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z.z. žalovanému, že dňa 04.08.2015 sa stal\n\nplatiteľom dane z pridanej hodnoty, a to na základe skutočnosti, že dňa 04.08.2015 odpredal a zároveň\naj odovzdal do užívania stavebný pozemok - parcelu C-KN č. 3145/18 - zastavané plochy a nádvoria o\nvýmere 2440 m2 k. ú. Solivar, vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2, ktorého vlastníkom spoločnosti\nje BENC s.r.o., Jesenná 8, Prešov. Žalobca k oznámeniu priložil výpis z listu vlastníctva č. 4442 zo dňa\n04.08.2015 potvrdzujúci, že bol podielovým spoluvlastníkom 1/2 parcely č. C-KN 3145/18 o výmere 2440\nm2 zastavanej plochy a nádvoria, kúpnu zmluvu uzavretú dňa 4.8.2015 podľa § 588 a nasledujúcich\nustanovení Občianskeho zákonníka, ktorou ako predávajúci predal kupujúcemu BENC s.r.o., Jesenná\n8, Prešov spoluvlastnícky podiel v 1/2 k vyššie citovanej nehnuteľnosti za kúpnu cenu 73 200 Eur s\nDPH. Taktiež predložil kópiu z katastrálnej mapy, návrh spoločnosti BENC s.r.o. na vklad nadobudnutého\nvlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, kópiu časti hlavnej účtovnej knihy (1 obojstranný list A4)\na účtovného denníka (2 obojstranné listy A4) so stavom k 04.08.2015.\n4. Žalovaný ako správca dane na prešetrenie splnenia zákonných podmienok pre pridelenie\nidentifikačného čísla na DPH vykonal miestne zisťovanie dňa 07.08.2015 (úradný záznamu, z toho istého\ndňa pod č. 20641911/2015) a zistil, že na adrese sídla žalobcu ide o rodinný dom, kde sa nenachádzalo\noznačenie spoločnosti ani na dome, ani na poštovej schránke a majiteľ susedného domu nemá žiadnu\nvedomosť o tom, aby na tejto adrese sídlila nejaká spoločnosť LATEROD Logistics s.r.o. Ako ďalší úkon\nvykonal žalovaný telefonický kontakt s konateľom žalobcu dňa 10.08.2015, na základe ktorého konateľ\nžalobcu oznámil, že sa na ústne pojednávanie nemôže dostaviť, pretože je na dovolenke v zahraničí a\nvráti sa o dva týždne. Následne žalovaný zaslal žalobcovi výzvu na odstránenie nedostatkov podania\npodľa § 13 ods. 8 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(daňový poriadok), v ktorej uviedol, že na základe informácii z podaných daňových priznaní žalobcu a\nz príloh, ktoré sú priložené k oznámeniu nie je oprávnený v zmysle ustanovenia § 4 ods. 4 zákona č.\n222/2004 Z.z., určiť, či ide o zdaniteľnú osobu podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona a žiadal žalobcu,\naby doplnil svoje podanie zo dňa 05.08.2015 o dôkazy osvedčujúce vykonávanie ekonomickej činnosti\npodľa § 3 zákona č. 222/2004 Z.z..\n5. Žalobca na výzvu žalovaného zo dňa 14.08.2015 reagoval písomnými podaniami zo dňa 28.08.2015 a\n03.09.2015, v ktorých konštatoval, že predložením vymenovaných listín si splnil povinnosti a podmienky\npodľa § 4 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z.z. a na ich základe sa stal platiteľom dane zo zákona. Zároveň\npoukazoval na rozsudok Európskeho Súdneho dvora, vo veci C-527/11 s tým, že aj v zmysle jeho\nzáverov je požiadavka na preukázanie ekonomickej činnosti zo strany žalobcu nepodložená a je nad\nrámec zákonných ustanovení podľa § 4 ods. 4 zákona o DPH.\n6. Krajský súd na základe opísaného priebehu správneho konania dospel k záveru, že ak žalovaný\nžalobcu podľa § 4 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z.z. nezaregistroval z dôvodu, že nemal za preukázané,\nže žalobca je zdaniteľnou osobou, ktorá vykonáva ekonomickú činnosť, a že údaje ktoré sú uvedené\nv dokladoch priložených k oznámeniu zo dňa 05.08.2015 sú pravdivé a správne, rozhodol v súlade so\nzákonom, ak žalobcu nezaevidoval ako platiteľa dane z pridanej hodnoty a nevydal mu osvedčenie o\nregistrácii pre daň z pridanej hodnoty a nepridelil mu identifikačné číslo pre daň. Námietky žalobcu,\nže sa stal platiteľom dane zo zákona, že predložil všetky doklady osvedčujúce skutočnosť, na základe\nktorej sa stal platiteľom dane, a že predložením účtovného denníka a hlavnej knihy ku dňu 04.08.2015\npreukázal, že vykonáva ekonomickú činnosť, krajský súd považoval za nedôvodné.\n7. Krajský súd vo vzťahu k rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-527/11 zo dňa 14.03.2013\nrovnako ako žalovaný uviedol, že tento rozsudok súdneho dvora sa nevzťahuje na prípad registrácie\nplatiteľa dane z pridanej hodnoty zo zákona podľa § 4 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z.z. Predmetný\nrozsudok sa týkal Smernice 2006/112/ES čl. 213, 214 a 273 vo veci identifikácie platiteľov DPH a\npredmetom bol návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa čl. 267 ZFEU. Z uvedeného rozsudku\nvyplýva, že v danom prípade išlo o právnickú osobu, ktorá podala žiadosť o registráciu DPH na základe\nskutočnosti, že dosiahla určitý finančný limit. Súdny dvor v predmetnej veci rozhodol, že čl. 213, 214, 273\nSmernice rady 2006/116/ES zo dňa 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa majú\nvykladať v tom zmysle, že bránia tomu aby daňový úrad členského štátu odmietol prideliť identifikačné\nčíslo pre daň z pridanej hodnoty spoločnosti len preto, že táto spoločnosť podľa uvedeného úradu\nnedisponuje hmotnými technickými a finančnými prostriedkami na výkon prihlasovacej ekonomickej\nčinnosti a že vlastníkovi podielov na základnom imaní tejto spoločnosti už bolo viackrát pridelené takéto\nčíslo pre spoločnosti, ktoré v skutočnosti nikdy nevykonávali ekonomickú činnosť, a ktorých podiely na\nzákladnom imaní boli prevedené krátko po pridelení uvedeného čísla bez toho, aby dotknutý daňový\n\núrad na základe objektívnych skutočností preukázal, že existujú vážne nepriame dôkazy umožňujúce\ndospieť k podozreniu, že pridelené identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty bude použité s cieľom\ndopustiť sa podvodu. Vnútroštátnemu súdu prináleží posúdiť, či uvedený daňový úrad poskytol vo veci\nsamé vážne nepriame dôkazy o existencii nebezpečenstva podvodu.\n8. Záverom správny súd konštatoval, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného takéto\nzávery aké prijal Súdny dvor Európskej únie nevyplývajú, žalovaný nezaregistroval žalobcu ako platiteľa\ndane z pridanej hodnoty, na základe skutočnosti, že aj napriek výzve žalovaného žalobca nepredložil\ndôkazy a nedoplnil informácie na preukázanie skutočnosti, že je zdaniteľnou osobou podľa § 3 ods. 2\nzákona č. 222/2004 Z.z. a teda, že vykonáva ekonomickú činnosť a neposkytol ďalšie informácie na\npreverenie, že skutočnosti, ktoré sú uvedené v oznámení zo dňa 05.08.2015 sú pravdivé a správne.\nOznámenie zo dňa 05.08.2015 žalobca podal podľa § 4 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z.z. upravujúcej vznik\nregistrácie platiteľa dane z pridanej hodnoty zo zákona, avšak ak splní podmienky v tomto ustanovení\nuvedené, čo žalobca nesplnil.\n9. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ riadne a včas kasačnú sťažnosť z dôvodu, že Krajský\nsúd v Prešove nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f)\nSSP) a krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g)\nSSP). Žiadal, aby kasačný súd zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo,\naby zmenil tento rozsudok tak, že zruší rozhodnutie žalovaného a uloží žalovanému, aby v lehote 10\ndní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia zaregistroval sťažovateľa ako platiteľa dane z pridanej hodnoty\nku dňu 04.08.2015, vydal mu osvedčenie o registrácii pre daň a pridelil mu identifikačné číslo pre daň.\nZároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania.\n10. Vo svojej kasačnej sťažnosti poukázal na ust. § 3 ods. 1, § 3 ods. 2, § 4 ods. 4, § 19 ods. 1 zákona\nč. 222/2004 Z.z., § 67 ods. 3, 4, 5, 6, 7 zákona č. 563/2009 Z.z. Namietal, že krajský súd pochybil,\npokiaľ v napadnutom rozsudku právne uzavrel, že: „oznámenie zo dňa 05.08.2015 žalobca podal podľa\n§ 4 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z.z. upravujúcej vznik registrácie platiteľa dane z pridanej hodnoty zo\nzákona, avšak ak splní podmienky v tomto ustanovení uvedené, čo žalobca nesplnil...\", keďže krajský\nsúd neuviedol, ktoré konkrétne zákonné podmienky žalobca nesplnil v zmysle ust. § 4 ods. 4 zákona\nč. 222/2004 Z.z.\n11. Podľa sťažovateľa je sťažnosťou napadnuté rozhodnutie krajského súdu arbitrárne, keďže krajský\nsúd právne neodôvodnil, ktoré zákonné podmienky sťažovateľ nesplnil, resp. ktoré údaje v dokladoch\npredložených v oznámení zo dňa 05.08.2015 sú nepravdivé a nesprávne (tak ako to tvrdí žalovaný), keď\npotvrdil nezákonné rozhodnutie a postup žalovaného, ktorý sťažovateľa nezaregistroval ako platiteľa\ndane z pridanej hodnoty, nevydal mu osvedčenie o registrácii pre daň a nepridelil mu identifikačné číslo\npre daň, a to napriek tomu, že žalobca splnil všetky zákonné podmienky v zmysle ust. § 4 ods. 4 zákona\nč. 222/20004 Z.z. a stal sa platiteľom dane zo zákona.\n12. Ďalším nepodloženým tvrdením zo strany krajského súdu bolo aj tvrdenie, že sťažovateľ „...nedoplnil\na neobjasnil skutočnosti, ktoré od neho požadoval správca dane, teda neposkytne potrebnú súčinnosť\nza účelom preverenia či tieto údaje uvedené v oznámení sú pravdivé a správne\", keďže ani túto námietku\nkrajský súd nijako právne neodôvodnil. Zo samotného súdneho spisu predsa vyplýva, že sťažovateľ\nna výzvu žalovaného písomne reagoval a telefonáty žalovaného ,,dvíhal\" aj počas obdobia letných\ndovoleniek a všetky úradné zásielky si od žalovaného riadne preberal.\n13. Krajský súd podľa sťažovateľa nijako neodôvodnil ani svoje tvrdenie v bode 53. rozsudku, keď\nsa stotožnil s tvrdením žalovaného, že sťažovateľ nepreukázal, že je zdaniteľnou osobou, ktorá\nvykonáva ekonomickú činnosť, a že údaje ktoré sú uvedené v dokladoch priložených k oznámeniu zo\ndňa 05.08.2015 sú pravdivé a správne a neuviedol, ktoré konkrétne podmienky sťažovateľ nesplnil,\nktoré konkrétne tvrdenia sťažovateľa sú nepravdivé a nesprávne a prečo nepovažoval za relevantné\ndoklady, ktoré sťažovateľ predložil žalovanému dňa 05.08.2015. Výslovne poukázal na jednotlivé\npoložky vyplývajúce z hlavnej knihy a účtovného denníka, osvedčujúce vykonávanie podnikateľskej\n(ekonomickej) činnosti\n\n14. Podľa sťažovateľa sa krajský súd nezaoberal ani tou skutočnosťou, že pokiaľ by bol žalovaný\npostupoval v súlade so zákonom a bol by porovnal údaje uvedené v oznámení z 05.08.2015 so\nskutkovým stavom, bol by dospel k záveru, že všetky údaje a predložené doklady sú pravdivé a správne\na že sú v súlade s právnymi predpismi, keďže v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z. a spomínaných\nmetodických pokynov Finančného riaditeľstva SR platí, že daňový úrad preverí a porovná skutkový stav\ns údajmi v oznámení a dokladoch predložených zdaniteľnou osobou, preukazujúcich skutočnosti, na\nzáklade ktorých sa stala platiteľom dane. Pričom platí, že daňový úrad hodnotí dôkazy jednotlivo a vo\nvzájomnej súvislosti s cieľom rozlíšiť, či osoba, ktorej má byť vydané osvedčenie o registrácii za platiteľa\nDPH, má postavenie zdaniteľnej osoby, od tých, ktorí chcú vstúpiť do systému dane z pridanej hodnoty\nlen za účelom jeho zneužitia.\n15. Žalovaný v danom prípade, v napadnutom rozhodnutí neuviedol žiadny relevantný dôkaz,\nneodôvodnil citáciou žiadneho všeobecne záväzného právneho predpisu, prečo sťažovateľa\nnezaregistroval ako platiteľa dane, nevydal mu osvedčenie o registrácii pre daň a nepridelil mu\nidentifikačné číslo pre daň do 10 dní odo dňa doručenia oznámenia skutočnosti a dokladov\nosvedčujúcich túto skutočnosť. Z uvedeného mal sťažovateľ za to, že napadnuté rozhodnutie\nžalovaného vykazuje známky arbitrárnosti a nemá preto oporu v zákone a pokiaľ krajský súd potvrdil\ntakýto nezákonný postup žalovaného, pokračoval v nezákonnom zásahu do práv sťažovateľa.\n16. Krajský súd neprihliadol na námietku sťažovateľa, že požiadavka žalovaného na preukázanie\nekonomickej činnosti so strany sťažovateľa je nepodložená a je nad rámec zákonných ustanovení, ktoré\nmusí sťažovateľ v prípade splnenia podmienok podľa ust. § 4 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z.z. splniť.\nZ uvedeného mal sťažovateľ za to, že vykonával a vykonáva ekonomickú činnosť, keďže v zmysle\nzákona č. 222/2004 Z.z. sa zdaniteľnou osobou na účely DPH rozumie každá právnická alebo fyzická\nosoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť bez ohľadu na účel a výsledky tejto\nčinnosti. Sťažovateľ dodal, že v zmysle predloženého Metodického pokynu k registrácii zdaniteľných\nosôb vydaného Finančným riaditeľstvom SR v novembri 2014, vo vzťahu k výkladu ust. § 3 zákona č.\n222/2004 Z.z. platí, že podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ môže postavenie platiteľa dane z pridanej\nhodnoty získať aj zdaniteľná osoba, ktorá v čase podania žiadosti o registráciu pre DPH ešte nevykonáva\nekonomickú činnosť, ale prehlási zámer vykonávania ekonomickej činnosti a jej registrácia je nevyhnutná\nz dôvodu prípravy na vykonávanie budúcich zdaniteľných obchodov.\n17. Za rozhodujúce považoval, že ako vlastník odpredal spoluvlastnícky podiel 1/2 na stavebnom\npozemku dňa 04.08.2015 a k tomuto dňu predmetnú nehnuteľnosť aj odovzdal kupujúcemu do užívania;\nz predaja nehnuteľností dosiahol obrat vyšší ako 49.790,-Eur; nešlo o príležitostný predaj stavebného\npozemku; predaj nebol oslobodený od dane podľa zákona č. 222/2004 Z.z. Keďže sa stal platiteľom dane\nzo zákona podľa § 4 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z.z., v lehote 10 dní odo dňa vzniku tejto skutočnosti\noznámil žalovanému skutočnosť, že sa stal na základe zákonom vymedzených skutočností platiteľom\ndane; predložil žalovanému doklady osvedčujúcu skutočnosť, na základe ktorej sa stal platiteľom dane;\npredložil žalovanému doklady o vykonávaní ekonomickej činnosti v zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 222/2004\nZ.z., a to Hlavnú knihu k 04.08.2015 a Účtovný denník k 04.08.2015, z ktorých vyplýva, že žalobca\nku dňu 04.08.2015 vykonával v nich uvedenú podnikateľskú (ekonomickú) činnosť. Preto je tvrdenie\nkrajského súdu v napadnutom rozsudku nepravdivé a zavádzajúce.\n18. Zdôraznil obsah Metodického pokynu k registrácii zdaniteľných osôb podľa § 4 zákona č. 222/2004\nZ.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov Finančného riaditeľstva SR z novembra\n2014 a Metodického pokynu k registrácii zdaniteľných osôb podľa § 4 a § 6 zákona č. 222/2006 Z.z. o\ndani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov Finančného riaditeľstva SR z júna 2014, v s ktorým\npoukázal aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ, a to vo veci C-527/11 zo 14.03.2013, v zmysle ktorého\nplatí, že „na to, aby sa odmietnutie identifikovať zdaniteľnú osobu individuálnym číslom mohlo považovať\nza primerané cieľu spočívajúcemu v predchádzaní podvodom, musí spočívať na vážnych nepriamych\ndôkazoch umožňujúcich objektívne konštatovať, že existuje pravdepodobnosť, že identifikačné číslo pre\nDPH pridelené zdaniteľnej osobe bude použité s cieľom dopustiť sa podvodu\".\n19. Záverom uviedol, že Krajský súd v Prešove (ako aj žalovaný) opomenuli, že zákon č. 222/2004 Z.z.\nnedáva možnosť daňovému úradu svojvoľne a bez relevantných dôkazov rozhodnúť, že nezaregistruje\ndaňový subjekt a nepridelí mu identifikačné číslo, pokiaľ sa daňový subjekt stal platiteľom dane zo\nzákona (tzn., nie na základe dobrovoľnej žiadosti o zaregistrovaní a pridelení identifikačného čísla).\n\nZaregistrovanie daňového subjektu nie je privilégiom, o ktorom rozhoduje príslušný daňový úrad\n(v danom prípade na základe dojmov pracovníčok žalovaného), ale je právom daňového subjektu\nvyplývajúcim priamo zo zákona č. 222/2004 Z.z.\n20. Žalovaný sa k podanej kasačnej sťažnosti sa v zákonnej lehote nevyjadril.\n21. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd\") ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP)\npreskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v kasačnej sťažnosti\nsťažovateľa (453 ods. 1 a 2 SSP) a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie\nje dôvodná a je potrebné ju zamietnuť. Kasačný súd rozhodol o kasačnej sťažnosti bez nariadenia\npojednávania (§ 455 SSP). Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený na úradnej tabuli\na na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v lehote najmenej piatich dní pred jeho\nvyhlásením (§ 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP).\n22. Úlohou kasačného súdu bolo preskúmať zákonnosť rozsudku krajského súdu potvrdzujúceho\nrozhodnutie žalovaného, č. 20886714/2015 zo dňa 25.09.2015, ktorým žalovaný, žiadosti sťažovateľa o\nregistráciu pre daň z pridanej hodnoty nevyhovel a osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty\nnevydal.\n23. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom v čase\nvydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len zákon o DPH <Z.), zdaniteľnou osobou je každá osoba,\nktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť podľa odseku 2 bez ohľadu na účel alebo\nvýsledky tejto činnosti\n24. Podľa § 3 ods. 2 zákona o DPH, ekonomickou činnosťou (ďalej len „podnikanie\") sa rozumie každá\nčinnosť, z ktorej sa dosahuje príjem, a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb\nvrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie\npodľa osobitných predpisov, 1) duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť. Za podnikanie sa považuje\naj využívanie hmotného majetku a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku;\n25. Podľa § 4 ods. 4 zákona o DPH, platiteľom sa stáva aj zdaniteľná osoba, ktorá dodá stavbu, jej\nčasť alebo stavebný pozemok alebo prijme platbu pred ich dodaním, a to tým dňom, ktorý nastane\nskôr, ak sa z dodania má dosiahnuť obrat podľa odseku 1, okrem dodania stavby, jej časti alebo\nstavebného pozemku, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 38 ods. 1 <.>. Títo platitelia sú povinní\noznámiť daňovému úradu skutočnosť, na základe ktorej sa stali platiteľom, do desiatich dní odo dňa\nvzniku tejto skutočnosti a v tej istej lehote predložiť doklady osvedčujúce túto skutočnosť. Daňový úrad\npreverí a porovná skutkový stav s údajmi v oznámení a dokladoch podľa štvrtej vety a ak sú údaje v\noznámení a dokladoch pravdivé a správne, zaregistruje platiteľa, vydá mu osvedčenie o registrácii pre\ndaň a pridelí mu identifikačné číslo pre daň do desiatich dní odo dňa doručenia oznámenia skutočnosti a\ndokladov osvedčujúcich túto skutočnosť. Ak daňový úrad osobu nezaregistruje, vydá o tom rozhodnutie;\nproti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.\n26. Sťažovateľ v konaní poukazoval na rozsudok SDEÚ C-527/11 Ablessio SIA, v ktorom súdny dvor\ndospel k záveru, že čl. 213, 214 a 273 smernice Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme\ndane z pridanej hodnoty sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby daňový úrad členského\nštátu odmietol prideliť identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty spoločnosti len preto, že táto\nspoločnosť podľa uvedeného úradu nedisponuje hmotnými, technickými a finančnými prostriedkami\nna výkon prihlasovanej ekonomickej činnosti a že vlastníkovi podielov na základnom imaní tejto\nspoločnosti už bolo viackrát pridelené takéto číslo pre spoločnosti, ktoré v skutočnosti nikdy nevykonávali\nekonomickú činnosť a ktorých podiely na základnom imaní boli prevedené krátko po pridelení uvedeného\nčísla, bez toho, aby dotknutý daňový úrad na základe objektívnych skutočností preukázal, že existujú\nvážne nepriame dôkazy umožňujúce dospieť k podozreniu, že pridelené identifikačné číslo pre daň z\npridanej hodnoty bude použité s cieľom dopustiť sa podvodu. Vnútroštátnemu súdu prináleží posúdiť,\nči uvedený daňový úrad poskytol vo veci samej vážne nepriame dôkazy o existencii nebezpečenstva\npodvodu.\n27. Súdny dvor v citovanom rozsudku uviedol (bod 29, 30), že členské štáty musia zabezpečiť správnosť\nzápisov do registra zdaniteľných osôb na účely zabezpečenia riadneho fungovania režimu DPH.\n\nPríslušnému vnútroštátnemu orgánu teda prináleží overiť, či prihlasovateľ má postavenie zdaniteľnej\nosoby, predtým, než mu pridelí identifikačné číslo pre DPH (pozri rozsudok Mecsek-Gabona, už citovaný,\nbod 63). Členské štáty teda môžu legitímne v súlade s čl. 273 prvým odsekom smernice 2006/112\nprijať príslušné opatrenia, aby zabránili zneužívaniu identifikačných čísel, osobitne podnikmi, ktorých\nčinnosť, a teda aj postavenie zdaniteľnej osoby je fiktívne. Tieto opatrenia však nesmú ísť nad rámec\ntoho, čo je potrebné na zabezpečenie riadneho výberu dane a predchádzanie podvodom a nesmú viesť\nk opakovanému spochybneniu práva na odpočet DPH, a tým neutrality tejto dane.\n28. Správca dane v konaní začatom podaním návrhu podľa § 4 ods. 4 zákona o DPH vo veci registrácie\nplatiteľa dane z pridanej hodnoty je povinný preveriť súlad skutkového stavu s údajmi uvedenými v\noznámení a s obsahom predložených dokladov. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplynulo, že\nkontrolná skupina vykonala miestne zisťovanie na adrese sídla spoločnosti, s výsledkom, že na uvedenej\nadrese sa reálne sídlo spoločnosti nenachádza. Bol zohľadnený obsah podaných daňových priznaní\ndaňového subjektu za roky 2013 a 2014 čím bolo zistené, že výnosy daňového subjektu boli nulové\na daňový subjekt LATEROD Logistics s.r.o. nevykonával žiadnu ekonomickú činnosť. Správca dane\nskonštatoval, že z oznámenia jeho príloh nebolo možné zistiť, či sa jedná o zdaniteľnú osobu v zmysle §\n3 ods. 1 zákona o DPH. Bolo potrebné doložiť odberateľské faktúry a iné doplňujúce doklady, z ktorých\nby bolo jednoznačne zrejmé, že sa jedná o zdaniteľnú osobu. Predloženými dokladmi ani reakcii na\nvýzvu zo dňa 14.08.2015 daňový subjekt nepreukázal a nepredložil relevantné dôkazy o tom, že kúpou\na predajom stavebného pozemku - parcely C-KN 3145/18 - zastavanej plochy a nádvoria o výmere 2440\nm2 k ú. Solivar, vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2, ktorého je ide o vykonávanie ekonomickej\nčinnosti v zmysle § 3 ods. 2 zákona o DPH, správca dane predložené doklady vyhodnotil tak, že je z\nnich zrejmé, že sa jedná o jednorazový nákup a predaj.\n29. Z vyššieuvedeného vyplýva, že rozhodujúcou skutočnosťou pre priznanie postavenia platiteľa dane\nv prejednávanej veci je preukázanie, že žalobca spĺňa podmienky pre uznanie za zdaniteľnú osobu\nv zmysle § 3 ods. 1 zákona o DPH, vzhľadom na vykonávanie ekonomickej činnosti v zmysle § 3\nods. 2 zákona o DPH. Podmienkou priznania postavenia platiteľa DPH v súvislosti s prevodom časti\nstavebného pozemku v zmysle § 4 ods. 4 zákona o DPH je okrem stanovenia minimálnej dane z obratu\nv zmysle § 4 ods. 1 skutočnosť, že sa nejedná o dodanie oslobodené od dane v zmysle § 38 ods. 1\nzákona o DPH a nejedná o jednorazový nákup a predaj, čo by bolo v rozpore s obsahovým vymedzením\npojmu ekonomická činnosť, súvisiaceho s pojmom podnikanie, tak ako ho vymedzuje § 2 ods. 1 zák.\nč. 513/1991 Zb.\n30. Ako relevantné vyhodnotil kasačný súd námietky poukazujúce na arbitrárnosť rozhodnutia\nžalovaného ako aj krajského súdu v otázke odôvodnenia záveru o tom, že žalobca nepreukázal,\nvykonávanie ekonomickej činnosti ako podmienky pre uznania za zdaniteľnú osobu. Je evidentné že\nmedzi žalobcom a žalovaným je zásadný rozdiel v tom, že podľa žalobcu na priznanie postavenia\nzdaniteľnej osoby postačuje preukázanie prevodu stavebného pozemku (za dodržania ostatných\npodmienok) - ako „akejkoľvek ekonomickej činnosti bez ohľadu na účel a výsledky tejto činnosti\" (str.\n9 kasačnej sťažnosti), podľa žalovaného je potrebné skúmať naplnenie obsahových požiadaviek\nustanovenia § 3 ods. 2 zákona o DPH, ako podkladu pre vyslovenie prípadného negatívneho záveru.\nPovinnosti odôvodniť prípadný záver o nespĺňaní podmienky výkonu ekonomickej činnosti, si je žalovaný\nnepochybne vedomý, aj s ohľadom na v konaní zmieňované metodické pokyny FR SR k registrácii\nzdaniteľných osôb. Súčasťou odôvodnenia rozhodnutia teda musí byť aj konkrétne vyhodnotenie\ndokladov predložených k oznámeniu podľa § 4 ods. 4 zákona o DPH, v danom prípade sa jedná o\núdaje uvedené v hlavnej knihe a účtovnom denníku, ktorými by podľa žalobcu malo byť preukázané\nvykonávanie ekonomickej činnosti.\n31. Kasačný súd poukazuje na to, že aj v zmysle citovanej judikatúry ESD (C-527/11) pri splnení\nzákonných podmienok nie je dôvodné uprieť podnikateľskému subjektu registráciu na účely DPH.\nPreukázanie výkonu ekonomickej činnosti podľa § 3 ods. 2 o DPH nepochybne predstavuje jednu z\ntýchto podmienok a jej preskúmanie nepochybne patrí do kompetencie daňového orgánu, ktorý vo\nveci vydáva rozhodnutie. Rozhodovanie daňového orgánu o priznaní postavenia zdaniteľnej osoby\n(zápisu do registra zdaniteľných osôb) predstavuje významnú časť jeho kompetencií, účelom ktorých je\nzabránenie prípadnému zneužívaniu identifikačných čísel pre DPH osobitne podnikmi, ktorých činnosť\na teda aj postavenie zdaniteľnej osoby je fiktívne.\n\n32. Vzhľadom na záver o význame odôvodnenia záveru o posudzovaní preukazovania ekonomickej\nčinnosti treba vytknúť krajskému súdu, že sa vo svojom rozsudku iba stotožnil s konštatovaním\nžalovaného o tom, že v súvislosti s podaním Oznámenia zo dňa 5.8.2015 podanom podľa § 4 ods.\n4 zákona o DPH nesplnil podmienky uvedené v tomto ustanovení na vznik registrácie platiteľa DPH,\nbez toho aby sa vysporiadal so žalobnými námietkami poukazujúcimi na nedostatočné odôvodnenie\nrozhodnutia žalovaného v súvislosti so skutočnosťami podstatnými pre vyslovený záver. Takýto prístup\npredstavuje porušenie práva na spravodlivý súdny proces.\n33. Vzhľadom na vyššieuvedené kasačný súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie (§ 462 ods. 1 SSP) s tým, že krajský súd vec znovu prejedná v rozsahu žalobných dôvodov\na vydá vo veci nové rozhodnutie ktoré odôvodní tak, aby boli dodržané ústavou garantované práva\núčastníkov na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne aj o\ntrovách doterajšieho súdneho konania.\n34. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 139\nods. 4 SSP)\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}