{"guid": "1841d455-0815-4b84-8390-c2c7f97e40dd:9249bcbe-dc7a-49f5-9957-57b384904c57", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:7616010053.1", "spisova_znacka": "2Tdo/45/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tdo/45/2019 z 28. 7. 2020", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. júla 2020, sp. zn. 2Tdo/45/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:7616010053.1", "identifikacne_cislo": "7616010053", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. František Mozner", "sudca_id": 369, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-frantisek-mozner-369", "datum_vydania": "2020-07-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Sloboda a ľudská dôstojnosť"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-21.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 21 ods. 1 písm. b) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-21.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-188.odsek-1", "nazov": "§ 188 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-188.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-188"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-188.odsek-2.pismeno-c", "nazov": "§ 188 ods. 2 písm. c) TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-188.odsek-2.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-188"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-34.odsek-1", "nazov": "§ 34 ods. 1 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-34.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-34"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-119.odsek-2", "nazov": "§ 119 ods. 2 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-119.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-119"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. c) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. g) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "nazov": "§ 382 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-382"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-21", "/SK/ZZ/2005/300#paragraf-188", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-34", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-119", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-371", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-382"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9249bcbe-dc7a-49f5-9957-57b384904c57", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:7616010053.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:7616010053.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:7616010053.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Tdo/45/2019\n7616010053\n28. 07. 2020\nJUDr. František Mozner\nECLI:SK:NSSR:2020:7616010053.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Františka Moznera a\nsudcov JUDr. Petra Paludu a JUDr. Martina Piovartsyho v trestnej veci proti obvinenému T. Ď. a spol.\npre pokračovací zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona formou pomoci a\nnávodu podľa § 21 ods. 1 písm. b), d) Trestného zákona a iné na neverejnom zasadnutí konanom 28.\njúla 2020 v Bratislave o dovolaní obvineného T. Ď. proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 22.\nnovembra 2018, sp. zn. 6To/24/2018, takto\nrozhodol:\nPodľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie obvineného T. Ď. odmieta.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom z 13. novembra 2017, sp. zn.\n5T/8/2016, uznal obvineného Y. U. vinným z pokračovacieho zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2\npísm. c) Trestného zákona a obvinených G. V. a T. Ď. vinných z pokračovacieho zločinu lúpeže podľa\n§ 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona formou návodu a pomoci podľa § 21 ods. 1 písm. b),\nd) Trestného zákona, ktorý spáchali tak, že\n1) 21. decembra 2014 v U. B. P., v čase pred 20:40 hod., po predchádzajúcej vzájomnej dohode došli\nna sídlisko O. osobným motorovým vozidlom zn. Škoda Octavia bielej farby nezisteného evidenčného\nčísla, ktoré viedol T. Ď., ktorý následne Y. U. poskytol mikinu čiernej farby a na prezutie obuv, ktorú mal\nv čase príchodu obutú, G. V. mu z vozidla podal kuklu, rukavice a z odkladacieho priestoru palubnej\ndosky presne nestotožnený kuchynský nôž, pričom Y. U., podľa vopred dohodnutého spoločného plánu\na návodu G. V. a T. Ď., takto oblečený a vybavený sa pešo presunul na ul. I. č. XX, kde s kuklou na tvári\ndržiac v ruke kuchynský nôž vošiel do predajne FIRST DAY, s nožom v ruke naznačoval pohyby pri tele\npredavačky a žiadal od nej vydanie finančných prostriedkov, čo však predavačka I. P. odmietla, a keď\nsa bránila útoku a zahnala sa na neho fľašou a kričala, z predajne ušiel a podľa vopred dohodnutého\nplánu unikal pešo na miesto stretnutia s G. V. a T. Ď. k ihrisku Tatran, kde nastúpil do vozidla, pričom\npočas úniku sa podľa inštrukcií G. V. zbavil vecí použitých pri čine,\n2) 16. januára 2015 v U. B. P., v čase pred 22:00 hod., po predchádzajúcej vzájomnej dohode došli na\nul. Stojan osobným motorovým vozidlom zn. Škoda Felícia, ev. číslo U. XXX S., ktoré viedol T. Ď., kde\npodľa vopred dohodnutého spoločného plánu a návodu G. V. a T. Ď. sa Y. U. prezliekol do tmavého\nodevu, vymenil si obuv s T. Ď., zobral so sebou kuklu, rukavice a plynovú pištoľ zn. EKOL P29 cal. 9\nmm P.A.K. so vsunutým zásobníkom bez nábojov, ktorú predtým zaobstaral G. V. a odovzdal k použitiu\npráve Y. U., následne Y. U. po vystúpení z vozidla sa pešo presunul k neďalekému baru „Š. S.“ na ul. Z.\nV. č. XX, pričom G. V. a T. Ď. vedomí si, že Y. U. ide lúpežne prepadnúť uvedený bar, ako sa predtým\ndohodli sa s vozidlom presunuli za objekt baru „Š. S.“, následne v čase okolo 22:05 hod. Y. U. oblečený\nv tmavom odeve, s kuklou na tvári vošiel do baru „Š. S.“, kde za hrozby použitia plynovej strelnej pištole,\nktorou mieril na čašníčku O. W. žiadal od nej vydanie finančných prostriedkov s tým, že jej prikázal otvoriť\npokladňu, ktorú zo strachu aj otvorila a vydala mu finančnú hotovosť v sume 35 eur, následne Y. U. po\nupozornení čašníčkou, že o chvíľu príde polícia udrel strelnou zbraňou po jej mobilnom telefóne zn. HTC\nDesire 500 uloženom na barovom pulte a z priestoru baru odišiel, nastúpil do vozidla, v ktorom sedeli\n\nG. V. a T. Ď. a spoločne odišli na sídlisko Západ v U. B. P., čím majiteľovi baru L. Č. spôsobili škodu vo\nvýške XX eur a poškodením mobilného telefónu O. W. škodu vo výške 86,89 eura.\nZa to obvinenému T. Ď.D. okresný súd uložil podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm.\nj) Trestného zákona a § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere sedem\nrokov, na ktorého výkon ho podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon\ntrestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.\nObvinení T. Ď. napadol uvedený rozsudok okresného súdu odvolaním, ktoré Krajský súd v Košiciach\n(ďalej len „krajský súd“) uznesením z 22. novembra 2018, sp. zn. 6To/24/2018, zamietol podľa § 319\nTrestného poriadku ako nedôvodné.\nProti uzneseniu krajského súdu, ktoré bolo obvinenému doručené 11. februára 2019 a jeho obhajcovi\n4. februára 2019, podal obvinený T. Ď. prostredníctvom obhajcu JUDr. Tomáša Tomčovčíka dovolanie z\ndôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. c) a g) Trestného poriadku.\nV odôvodnení tohto mimoriadneho opravného prostriedku dovolateľ prostredníctvom obhajcu v prvom\nrade namieta, že krajský súd sa vo svojom uznesení absolútne nevysporiadal s odôvodnením odvolania,\nlen formálne skonštatoval, že súhlasí s prvostupňovým súdom, že nemá pochybnosti o správnosti\njeho záverov a že obrana obžalovaného je len obštrukčného charakteru v snahe vyhnúť sa trestnej\nzodpovednosti. Takéto uznesenie je podľa obvineného arbitrárne a nepreskúmateľné.\nKonkrétne tvrdí, že výpovede spoluobžalovaného Y. U. z 21. a 23. januára 2015 a zo 14. apríla 2015, o\nktoré oprel prvostupňový súd rozhodnutie o jeho vine, sú procesne nepoužiteľné. Pokiaľ ide o výsluch\nkonaný 14. apríla 2015, poukazuje dovolateľ na to, že tohto sa z objektívnych dôvodov nemohol zúčastniť\njeho obhajca, keďže sa v danej veci konali súčasne dva úkony, a to výsluch dovolateľa k jeho žiadosti o\nprepustenie z väzby na okresnom súde o 10:15 hod. a (namietaný) výsluch obvineného Y. U. v ÚVV a\nÚVTOS Košice v čase o 09:00 hod. Dovolateľ pritom zdôraznil, že jeho obhajca informoval vyšetrovateľa\no uvedenej kolízii a požiadal ho o zmenu termínu výsluchu, no napriek tomu sa výsluch obvineného Y. U.\n14. apríla 2015 uskutočnil. Znemožnením účasti obhajcu na predmetnom výsluchu došlo k závažnému\nprocesnému pochybeniu a tým aj k porušeniu jeho práva na obhajobu, v dôsledku čoho tento výsluch\ntrpí procesnými vadami, ktoré spôsobujú procesnú neúčinnosť takto získanej výpovede. V tejto súvislosti\ndovolateľ tiež zvýraznil, že práve na základe tejto výpovede mu bolo vznesené obvinenie za druhý skutok\na práve táto výpoveď je v podstate jediným a hlavným dôkazom, na základe ktorého bol uznaný vinným.\nV zhode s odôvodnením rozsudku prvostupňového súdu dovolateľ ďalej tvrdí, že výpoveď\nspoluobžalovaného Y. U. z 21. januára 2015 je vo vzťahu ku skutku v bode 1 procesne nepoužiteľná,\npretože obvinenie pre skutok v bode 1 bolo Y. U. oznámené až 13. marca 2015 [a ostatným\nspoluobžalovaným (včítane dovolateľa, pozn.) až 20. apríla 2015]. Táto výpoveď však nie je podľa\ndovolateľa vo vzťahu k nemu a obžalovanému G. V. procesne použiteľná ani pokiaľ ide o skutok v bode 2,\npretože obvinenie zaň im bolo oznámené až 22. januára 2015. Ak okresný súd vychádzal aj z výpovede\nv tom čase obvineného Y. U. z 23. januára 2015, pri ktorej zotrval na svojich predošlých výpovediach,\ndovolateľ namieta, že táto bola vykonaná vo vzťahu k dôvodnosti väzby a väzobným dôvodom. Z tohto\ndôvodu pri tomto úkone neboli a podľa Trestného poriadku ani nemohli byť prítomní jeho obhajca a\nobhajca obvineného G. V. a ani oni (obvinení, pozn.) samotní, čím bolo podľa dovolateľa takisto zmarené\nich právo na obhajobu. Navyše dovolateľ namieta, že táto výpoveď nemôže byť ako dôkaz voči nemu\npoužitá aj preto, že slúžila len k objasneniu dôvodnosti väzby k osobe Y. U..\nOkrem toho namieta dovolateľ tiež procesnú použiteľnosť konfrontácie vykonanej 6. mája 2015 medzi\nním a obžalovaným Y. U.. Argumentuje pritom tým, že jednou zo základných podmienok vykonania\nkonfrontácie je, že jej účastníci musia byť skôr (zákonne) vypočutí v procesnom postavení, v akom\nmajú byť následne konfrontovaní. Keďže výpoveď obžalovaného Y. U. zo 14. apríla 2015, ktorá bola\npodkladom konfrontácie, nebola vykonaná zákonným spôsobom, nemôže byť ani následne medzi nimi\nvykonaná konfrontácia procesne použiteľná.\nV nadväznosti na to tvrdí, že súd prvého stupňa rovnako nepostupoval správne, keď, ako je to zrejmé z\njeho rozsudku, sa prikláňal len k výpovedi obžalovaného Y. U. a nebral do úvahy jeho výpoveď. Vyslovil\npritom názor, že šlo o konfrontáciu, ktorá mala viesť k odstráneniu rozporov, to sa však nestalo. Nemožno\n\npreto zotrvať na závere, že ak zopakuje obvinený viackrát to isté, alebo zotrvá na svojej predchádzajúcej\nvýpovedi, tak má automaticky pravdu a je možné jeho verziu považovať za dôveryhodnejšiu.\nNapokon dovolateľ namieta, že prvostupňový súd sa vôbec nevysporiadal s námietkami obhajoby vo\nvzťahu k vedeniu celého trestného konania, ktoré sa síce viedlo pod jednou spisovou značkou, ale k\nsamotnému spojeniu vecí nikdy nedošlo, z čoho vyplynuli aj pochybenia pri jednotlivých úkonoch, keďže\nnebolo zrejmé, ku ktorému konaniu a skutku sa jednotlivé výsluchy konajú.\nVychádzajúc z uvedeného dovolateľ v závere sumarizuje, že jediným priamym dôkazom, na ktorom\nbolo založené celé trestné konanie a ktorý je aj podkladom rozsudku okresného súdu, je výpoveď\nobžalovaného Y. U., ktorú nemožno v žiadnom prípade považovať za zákonnú pre nerešpektovanie\nzákladných zásad dokazovania a práva na obhajobu a spravodlivý proces. Vyslovil zároveň názor, že\nprávne vety rozhodnutia R 6/2010, ktoré cituje, možno analogicky rozšíriť aj na osobu spoluobvineného,\npretože dôraz tohto rozsudku je kladený práve na porušenie práva na obhajobu, a to vo forme\nnemožnosti obhajcu zúčastniť sa úkonu, pričom je jedno v akom postavení sa v prípravnom konaní osoba\nvypovedajúca proti obvinenému nachádzala. V tomto prípade ide podľa dovolateľa o jasné porušenie\nustanovení § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného poriadku. Poukázal tiež na to, že osobitný dôraz je kladený na\nto, aby sa pri vyhľadávaní a obstarávaní dôkazov dodržiavala zákonnosť, nakoľko pokiaľ by dodržaná\nnebola, malo by to za následok svojvôľu a nezákonnosť v trestnom konaní. Uvedené je vyjadrením\nteórie ovocia (plodov) otráveného stromu, a teda všetky dôkazy, ktoré boli získané následne z jedného\nnezákonného dôkazu (výpoveď Y. U.) sú rovnako nezákonné a túto nezákonnosť nie je podľa dovolateľa\nmožné nijakým spôsobom zhojiť.\nNa základe týchto dôvodov obvinený T. Ď. navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom\nvyslovil porušenie zákona v ustanoveniach § 2 ods. 9, § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného poriadku a\nsúčasne zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu v spojení s napadnutým uznesením krajského súdu\na prikázal okresnému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.\nProkurátor príslušnej okresnej prokuratúry (ďalej len „prokurátor“) v písomnom vyjadrení k dovolaniu\nobvineného T. Ď. uviedol, že obvinený dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku\nnáležite nezdôvodnil. Z obsahu jeho dovolania totiž vyplýva, že v skutočnosti namieta správnosť\nzisteného skutkového stavu. Prokurátor pritom vyjadril názor, že prvostupňový súd na základe zistení\nvykonaných na hlavnom pojednávaní dospel k správnym skutkovým a právnym záverom.\nK dovolaciemu dôvodu upravenému v ustanovení § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku prokurátor\nuviedol, že tento možno uplatniť len v prípade, ak dôjde k porušeniu zákonných ustanovení upravujúcich\nvykonávanie jednotlivých dôkazných prostriedkov. Nemožno ním však úspešne napadnúť informatívnu\nhodnotu dôkazu, pričom nesprávne hodnotenie dôkazu možno napraviť len v odvolacom konaní, nie\nvšak v konaní o dovolaní. Odsúdeným vytýkané pochybenia v dokazovaní na hlavnom pojednávaní\npovažuje prokurátor za nedôvodné, keďže v konaní sa postupovalo výlučne podľa ustanovení Trestného\nporiadku a nedošlo v ňom k žiadnym chybám, ktoré by mohli myť vplyv na objasnenie skutkového stavu.\nV závere preto navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací postupom podľa § 382\npísm. c) Trestného poriadku dovolanie obvineného T. Ď. odmietol.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku)\nposúdil vec najprv v zmysle § 382 Trestného poriadku a zistil, že dovolanie bolo podané obvineným T.\nĎ. ako oprávnenou osobou podľa § 369 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku, prostredníctvom obhajcu\n(§ 373 ods. 1 Trestného poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné [§ 368 ods. 2 písm. h)\nTrestného poriadku], v zákonnej lehote uvedenej v § 370 ods. 1 Trestného poriadku, potom ako dovolateľ\nvyužil svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok (odvolanie), o ktorom bolo rozhodnuté (§\n372 ods. 1 Trestného poriadku), s obsahovými náležitosťami podľa § 374 ods. 1 Trestného poriadku a\ns uvedením dôvodu dovolania podľa odseku 2 tohto ustanovenia.\nDovolací súd ale zároveň zistil, že obvineným uplatnené dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c)\na g) Trestného poriadku nie sú v posudzovanej veci zjavne splnené.\n\nÚvodom považuje najvyšší súd za potrebné najprv vo všeobecnej rovine pripomenúť, že z konštrukcie\na štruktúry jednotlivých dovolacích dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. a) až n) Trestného\nporiadku vyplýva, že dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam\nsúdu je určené na nápravu výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych chýb. Dovolanie nie\nje v zásade prostriedkom určeným na revíziu skutkových zistení, ktoré urobili súdy prvého a druhého\nstupňa [primerane pozri rozhodnutie najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho\nsúdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (ďalej len „Zbierka“) pod č. 57/2007-II]. Povedané inými\nslovami, dovolaním podaným z niektorého z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 Trestného poriadku\nsa nemožno domáhať preskúmania skutkových zistení, na ktorých je založené napadnuté alebo jemu\npredchádzajúce rozhodnutie, a ani prehodnotenia vykonaného dokazovania. Pritom platí, že obsah\nkonkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia\nurčitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takéhoto\ndovolacieho dôvodu podľa § 371 Trestného poriadku. Nestačí, ak podané dovolanie len formálne\nodkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pokiaľ v skutočnosti obsahuje\nargumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu (pozri napr. odôvodnenie rozhodnutia\nnajvyššieho súdu zverejnené v Zbierke pod č. 51/2014).\nPokiaľ ide o obvineným označený dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku,\nnajvyšší súd stabilne judikuje, že právo na obhajobu je potrebné v zmysle tohto dovolacieho dôvodu\nchápať ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu\n(§ 34 ods. 5 Trestného poriadku). Za porušenie práva na obhajobu podľa tohto ustanovenia preto\nnemožno považovať obsah a rozsah vlastnej úvahy orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu o\nvoľbe použitých dôkazných prostriedkov pri plnení povinnosti podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku,\nresp. uplatnení oprávnenia podľa § 2 ods. 11 Trestného poriadku. Ak by záver orgánu činného v trestnom\nkonaní alebo súdu učinený podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku o tom, že určitú skutkovú okolnosť\npovažuje za dokázanú a nebude ju už overovať ďalšími dôkazmi, zakladal opodstatnenosť dôvodu\ndovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, odporovalo by to viazanosti dovolacieho\nsúdu zisteným skutkom podľa ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, ktoré vyjadruje\nzásadu, že účelom dovolacieho konania je posudzovanie právnych otázok, nie posudzovanie správnosti\na úplnosti zistenia skutkového stavu (pozri rozhodnutie najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke pod č.\n7/2011).\nVo vzťahu k obvineným uplatnenému dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku\ntreba vo všeobecnosti uviesť, že tento možno úspešne uplatniť iba vtedy, ak zistené porušenie zákona\n(posudzujúc trestné konanie ako celok) zodpovedá svojou povahou a závažnosťou porušeniu práva\nna spravodlivý proces podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Nesprávny\nprocesný postup pri získaní alebo vykonávaní dôkazov tak môže viesť k naplneniu tohto dovolacieho\ndôvodu iba vtedy, ak mal negatívny materiálny dopad na práva obvineného, teda len ak bolo odsúdenie\nobvineného založené výlučne alebo v rozhodujúcej miere na dôkaze, ktorého získanie alebo vykonanie\nsa spochybňuje. Tento prístup najvyššieho súdu pri výklade a uplatňovaní tohto dovolacieho dôvodu\nvychádza z toho, že dovolanie nemožno považovať za dôvodné, ak by ním namietané a dovolacím\nsúdom zistené porušenie zákona nemohlo viesť ku zmene napadnutého rozhodnutia. Dovolanie by v\ntakom prípade v konečnom dôsledku nemohlo byť úspešné a splniť ním sledovaný účel nápravy, ani ak\nby mu dovolací súd vyhovel, čím by stratilo procesnú povahu opravného prostriedku (pozri rozhodnutie\nnajvyššieho súdu zverejnené v Zbierke pod č. 52/2013-III).\nPokiaľ ide o vzájomný vzťah dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. c) a g) Trestného poriadku,\ntreba zároveň dodať, že ak dovolateľom tvrdená nezákonnosť dôkazu spočíva v zásadnom porušení\npráva obvineného na obhajobu, ku ktorému malo dôjsť pri jeho získaní alebo vykonaní, takto vecne\nvymedzená chyba zodpovedá (v prípade jej preukázania) iba dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods.\n1 písm. g) Trestného poriadku, ktorý je v tomto prípade vo vzťahu k dôvodu dovolania podľa písm. c)\ntohto ustanovenia v pomere špeciality. Pritom platí, že viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania,\nktoré sú v ňom uvedené podľa § 385 ods. 1 Trestného poriadku, sa týka vymedzenia chýb napadnutého\nrozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Trestného poriadku), a nie právnych\ndôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Trestného poriadku z hľadiska ich\nhodnotenia podľa § 371 Trestného poriadku (pozri rozhodnutie najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke\npod č. 120/2012). Inak povedané, pri zisťovaní dôvodov dovolania dovolacím súdom je rozhodujúca ich\nvecná špecifikácia dovolateľom a nie ich označenie podľa § 371 Trestného poriadku.\n\nV kontexte týchto všeobecných východísk musí najvyšší súd k posudzovanej veci v prvom rade uviesť,\nže mimo obvineným označené dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) a g) Trestného poriadku\n(ale i akýkoľvek iný ním použiteľný dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 Trestného poriadku) stojí\njeho námietka, že súd prvého stupňa nepostupoval správne, keď sa prikláňal len k výpovedi obvineného\nY. U. a nebral do úvahy jeho (dovolateľovu, pozn.) výpoveď. V tejto časti ide totiž o námietku skutkovú,\nktorou sa dovolateľ domáha zmeny skutkových zistení prvostupňového súdu, ktoré si v celom rozsahu\nosvojil aj krajský súd a ktorých správnosť a úplnosť nemôže dovolací súd v tomto konaní skúmať ani\nmeniť [§ 371 ods. 1 písm. i) veta za bodkočiarkou Trestného poriadku], keď v podstate tvrdí, že súdy\nv pôvodnom konaní nesprávne (jednostranne) vyhodnotili vykonané dôkazy. Chyby skutkovej povahy\nsú však uplatniteľné len v rámci dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 3 Trestného poriadku, ktorý je\noprávnený použiť jedine minister spravodlivosti.\nPokiaľ ide o námietky dovolateľa, ktorých podstata spočíva v tom, že jeho odsúdenie je založené na\nnezákonných výpovediach spoluobvineného Y. U., a to z dôvodu, že pri ich získaní bolo porušené jeho\nprávo na obhajobu, tieto by v prípade ich preukázania (ako už bolo uvedené vyššie) naplnili dovolací\ndôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku.\nK tomu treba v prvom rade uviesť, že obvinený má vždy, teda aj potom, čo podľa § 257 ods. 1 písm. b),\nc) Trestného poriadku urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov\nuvedených v obžalobe, resp. že ich spáchanie nepopiera, právo odoprieť vypovedať (§ 34 ods. 1 veta\nprvá Trestného poriadku). Okresný súd preto postupoval v súlade s § 258 ods. 4 Trestného poriadku, keď\npotom, ako obvinený Y. U. využil svoje právo nevypovedať, pristúpil k čítaniu zápisníc o jeho skorších\n- v prípravnom konaní urobených výpovedí.\nSo zreteľom na dovolateľom uplatnenú argumentáciu treba ďalej zdôrazniť, že základnou zložkou\nspravodlivého procesu je právo na obhajobu a v rámci nej možnosť aspoň raz kontradiktórnym\nspôsobom vypočuť spoluobvineného alebo svedka, výpovede ktorého majú podstatný význam pre\nrozhodnutie (pozri rozhodnutie najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke pod č. 9/2012-I).\nZ toho pohľadu je potom v posudzovanej veci rozhodujúcim zistenie, že v priebehu prípravného konania\nmal obvinený T. Ď. možnosť nielen prostredníctvom obhajcu ale i priamo klásť spoluobvinenému Y. U.\notázky a tak spochybniť jeho (vo vzťahu k dovolateľovi usvedčujúce) výpovede, a to pri konfrontáciách,\nktoré boli medzi nimi vykonané 6. mája 2015 a pri ktorých obvinený Y. U. v celom rozsahu zotrval na\nsvojich skorších výpovediach. Zápisnice o týchto konfrontáciách pritom boli na hlavnom pojednávaní\ntiež prečítané.\nV tejto súvislosti nemožno prisvedčiť ani námietke dovolateľa, že tieto konfrontácie nie sú procesne\npoužiteľné z dôvodu, že ich podkladom bola výpoveď obvineného Y. U. zo 14. apríla 2015, ktorej sa\nnemohol zúčastniť obhajca dovolateľa. Ak totiž z výpovede obvineného vyplýva, že táto v závažných\nokolnostiach nesúhlasí s výpoveďou spoluobvineného, bola by požiadavka opakovať pred konfrontáciou\nvýsluch obvineného len z dôvodu, aby sa ho mohol zúčastniť obhajca spoluobvineného, prejavom\nneprípustného procesného formalizmu, keďže toto právo spoluobvineného na obhajobu plne realizované\npráve v rámci konfrontácie.\nUž z uvedeného je zrejmé, že hoci usvedčujúce výpovede obvineného Y. U. sú vo vzťahu k dovolateľovi\nnesporne dôkazmi rozhodujúcimi, tým, že v prípravnom konaní mal možnosť nielen priamo ale i\nprostredníctvom obhajcu klásť tomuto spoluobvinenému otázky, mu bola poskytnutá dostatočná záruka\nvyvažujúca to, že ako podklad rozhodnutia boli pripustené aj výpovede, ktoré neboli overené na hlavnom\npojednávaní. Treba pritom zdôrazniť, že výpovede obvineného Y. U. nie sú úplne osamotené, ale\ntieto podporujú aj ďalšie dôkazy zrekapitulované na s. 7 až 9 rozsudku okresného súdu; vo vzťahu k\ndovolateľovi najmä výpoveď O. W. a závery jeho psychologického vyšetrenia.\nPrávo dovolateľa na spravodlivý proces, ktorého súčasťou je aj právo na obhajobu zahŕňajúce možnosť\nobvineného aspoň raz kontradiktórnym spôsobom vypočuť spoluobvineného alebo svedka, tak bolo vo\nvýsledku plne zachované, a teda k naplneniu ním označeného dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1\npísm. g) Trestného poriadku v predmetnej veci dôjsť nemohlo.\n\nNapriek tomu považuje najvyšší súd za potrebné pre úplnosť k veci dodať:\nVýsluch obvineného bude spravidla neodkladným úkonom (§ 10 ods. 17 Trestného poriadku) vo\nvzťahu k ďalším neskôr spoluobvineným osobám, ktorým dovtedy nemohlo byť vznesené obvinenie pre\nobjektívne prekážky (neboli známi, boli na úteku a pod.) za podmienky, že pri takom výsluchu obvinený\nvypovedal o spoločnej trestnej činnosti spáchanej s ďalšími neskoršie spoluobvinenými alebo bola daná\niná bezprostredná súvislosť trestnej činnosti takýchto neskorších spoluobvinených s trestnou činnosťou\nobvineného, ktorý je vypočúvaný v rámci neodkladného úkonu. Takýto výsluch je dôkazom získaným\nspôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam Trestného poriadku, a preto je možné podľa § 258 ods. 4\nTrestného poriadku prečítať zápisnicu o takomto výsluchu (primerane pozri rozhodnutie najvyššieho\nsúdu zverejnené v Zbierke pod č. 14/2011).\nTakýto charakter má nesporne aj dovolateľom namietaná výpoveď obvineného Y. U. z 21. januára 2015,\na to v časti, v ktorej ju okresný súd ako dôkaz pripustil, keďže táto bola urobená v čase zadržania\nmenovaného a bola podkladom pre následné vznesenie obvinenia dovolateľovi pre skutok v bode 2, ku\nktorému došlo bez meškania už 22. januára 2015.\nPodľa § 119 ods. 2 veta prvá Trestného poriadku za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na\nnáležité objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona alebo podľa\nosobitného zákona. Teda nepochybne aj výpoveď obvineného Y. U. z 23. januára 2015 pred sudcom pre\nprípravné konanie v súvislosti s rozhodovaní o jeho väzbe. Nie je pritom pravdivým tvrdenie dovolateľa,\nže pri tomto výsluchu nebol prítomný jeho vtedajší obhajca.\nPokiaľ ide o výsluch spoluobvineného Y. U. zo 14. apríla 2015, je pravdou, že sa ho vtedajší obhajca\ndovolateľa nezúčastnil, a to z dôvodu jeho účasti na kolidujúcom výsluchu dovolateľa v súvislosti s\nrozhodovaním o jeho väzbe. Z obsahu predloženého spisu však nevyplýva, že by obhajca z tohto dôvodu\npožiadal vyšetrovateľa o zmenu termínu tohto úkonu, ako dnes tvrdí. To, že nebolo vyhovené jeho\nnávrhu na odloženie predmetného výsluchu, pritom nenamietal ani na hlavnom pojednávaní konanom\n7. decembra 2016, kedy protestoval proti čítaniu zápisnice o tomto výsluchu, a dôkaz o tom nepredložil\nani v dovolacom konaní. Aj keby ale bolo tvrdenie dovolateľa v tejto časti pravdivé, z pohľadu ním\nuplatneného dovolacieho dôvodu je podstatné, že jeho právo na spravodlivý proces bolo vo výsledku\nplne zachované, a to z dôvodov uvedených vyššie.\nObsahu predloženého spisu rovnako nezodpovedá ani tvrdenie dovolateľa, že v posudzovanej veci\npôvodne samostatne vedené trestné stíhania neboli spojené na spoločné konanie, keďže k tomu došlo\nuznesením z 25. marca 2015 (č. l. 30).\nV neposlednom rade ani to, že krajský súd, ktorý si v celom rozsahu osvojil skutkové a právne\nzávery prvostupňového súdu, v podstate iba odkázal na odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia, bez\nďalšieho neznamená zásadné porušenie práva na obhajobu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného\nporiadku, ktorého súčasťou je aj adekvátna odpoveď súdu na podstatné námietky obvineného, keďže\nobe tieto rozhodnutia je nutné posudzovať ako celok.\nV okolnostiach posudzovanej veci však treba uviesť, že krajský súd vecne primerane nereagoval na\nnámietky týkajúce sa procesnej nepoužiteľnosti výpovedí Y. U., ktoré tvoria základ dovolania a ktoré\nobvinený uplatnil už v odvolaní. Vzhľadom na to, že z už uvedených dôvodov nie sú tieto námietky\nopodstatnené, ani prípadné zrušenie rozhodnutia krajského súdu z dôvodu jeho nedostatočného\nodôvodnenia by vo výsledku neviedlo k zmene napadnutého rozhodnutia. Inak povedané, ani ak by\ndovolací súd z tohto dôvodu dovolaniu obvineného T. Ď. vyhovel, toto by v konečnom dôsledku nemohlo\nbyť úspešné a splniť ním sledovaný účel nápravy a preto ho dovolací súd podľa § 382 písm. c) Trestného\nporiadku odmietol (pozri rozhodnutie najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke pod č. 52/2013-III).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6To/24/2018", "guid": "739a79b9-8e18-4db9-b4d5-a456dd4c135f:84861560-bb5a-41bf-976f-63b291905e0d", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "78732b1e-7343-452b-8571-121a4f19d24b:258d9ff0-d871-44dd-9036-070f81a72ecb", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8109011580.5", "spisova_znacka": "6To/24/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 6To/24/2018 z 20. 11. 2018", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2018-11-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8109011580.5"}], "citovane_v": []}