{"guid": "84b36db0-3521-4073-816d-ccf170740963:c61bbe5b-5bd3-4175-b314-3a80b881ea8f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:7214203276.2", "spisova_znacka": "1Obdo/13/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/13/2020 z 29. 9. 2020", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. septembra 2020, sp. zn. 1Obdo/13/2020, ECLI:SK:NSSR:2020:7214203276.2", "identifikacne_cislo": "7214203276", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Miroslava Janečková", "sudca_id": 492, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-miroslava-janeckova-492", "datum_vydania": "2020-09-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-2", "nazov": "§ 470 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-470.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-470"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "nazov": "§ 450 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-450"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. c) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "nazov": "§ 419 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-419"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-35", "nazov": "§ 35 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-35", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "nazov": "§ 220 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-429.odsek-1", "nazov": "§ 429 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-429.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-429"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-269.odsek-2", "nazov": "§ 269 ods. 2 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-269.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-269"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-383.odsek-2", "nazov": "§ 383 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-383.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-383"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-424", "nazov": "§ 424 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-424", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-424"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513", "nazov": "ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-369", "nazov": "§ 369 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-369", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-369"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-470", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-450", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-419", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-35", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-220", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-429", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-269", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-383", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-424", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-369"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c61bbe5b-5bd3-4175-b314-3a80b881ea8f", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:7214203276.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:7214203276.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:7214203276.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Obdo/13/2020\n7214203276\n29. 09. 2020\nJUDr. Miroslava Janečkova\nECLI:SK:NSSR:2020:7214203276.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu ZDRAVSERVIS, spol. s r.o., Michalovská 2, Košice,\nIČO: 36 588 148, zastúpený advokátom JUDr. Martinom Špakom, Odborárov 49, Spišská Nová Ves\nproti žalovanému Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice, Rastislavova 43, Košice, IČO: 00 606 707,\nzast. JUDr. Alena Zadáková a spol. advokátska kancelária, Kováčska 32, Košice, IČO: 17 072 760,\no zaplatenie 76.312,12 € s prísl., o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k.\n2Cob/145/2017-214 z 22. februára 2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 2Cob/145/2017-214 z 22.\nfebruára 2018 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Košice II (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 33Cb/176/2014-161\nz 29. novembra 2016 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 39.481,51 € v mesačných\nsplátkach po 5.000 € počnúc mesiacom január 2017, vždy do posledného dňa v mesiaci, s tým, že\nnezaplatením jednej splátky sa stáva zročnou celá priznaná pohľadávka žalobcu, v časti úrokov z\nomeškania vo výške 0,025% denne zo sumy 19.565,03 € od 5. decembra 2013 do zaplatenia a v časti\n0,025% úrokov z omeškania denne zo sumy 19.916,48 € od 1. januára 2014 do zaplatenia a v časti\núrokov z omeškania v sume 36.830,61 € návrh na začatie konanie zamietol a napokon žalovanému\npriznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 9% s tým, že o jeho výške bude rozhodnuté po\nprávoplatnosti tohto rozsudku.\n2. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie ustálil, že medzi žalobcom a žalovaným\ndošlo dňa 27. apríla 2011 k uzavretiu zmluvy podľa § 269 ods. 2 a nasl. Obchodného zákonníka.\nV zmysle zmluvy žalobca na základe konkrétnych objednávok poskytol žalovanému služby - pranie,\ndezinfekciu, žehlenie, skladanie a balenie nemocničnej bielizne vrátene manipulácie s bielizňou a\nžalovaný bol povinný za predmetné služby zaplatiť cenu dohodnutú zmluvnými stranami v čl. V. zmluvy.\nŽalobca fakturoval cenu služieb, pričom faktúry splatné dňa 4. decembra 2013 v sume 19.565,03 €\na dňa 31. decembra 2013 v sume 19.916,48 € žalovaný v lehote splatnosti a ani doposiaľ neuhradil.\nUvedenú skutočnosť nepovažoval v konaní za spornú, keď žalovaný nezaplatenie predmetných faktúr\nnerozporoval. Súd prvej inštancie preto žalobe v časti uplatnenej istiny vyhovel.\n3. Žalobu v časti uplatnených (aj kapitalizovaných) úrokov z omeškania súd prvej inštancie zamietol,\nkeď uzavrel, že úroky z omeškania sa doposiaľ nestali splatnými. V súlade s námietkou žalovaného\nvychádzal pritom, tak ako sa správne v konaní bránil žalovaný, zo znenia ustanovenia čl. VI. bod 2\nzmluvy. Konštatoval, že predmetné ustanovenie treba vykladať tak, že v prípade omeškania žalovaného\ns úhradou faktúry je oprávnený žalobca vyúčtovať žalovanému úroky z omeškania, pričom ich splatnosť\nnastáva do 30 kalendárnych dní odo dňa doručenia faktúry žalovanému. Žalobca nepreukázal a ani\nv priebehu konania netvrdil, že žalovanému fakturoval úroky z omeškania; zo žaloby je zrejmé, že\nnárok na úroky z omeškania (správne) odvodzoval zo samotného faktu omeškania s úhradou faktúr za\n\ncenu poskytnutých služieb, avšak splatnosť úrokov z omeškania viazal, v rozpore so zmluvou na deň\nnasledujúci po dni splatnosti faktúr, vystavených na zaplatenie ceny za poskytnuté služby. Na základe\nuvedeného uzavrel, že žaloba v časti úrokov z omeškania bola podaná predčasne, keď splatnosť úrokov\nz omeškania doposiaľ nenastala.\n4. Ďalej uviedol, že nepripustil návrh žalobcu na vykonanie ďalšieho dokazovania, vznesený na\npojednávaní dňa 29. novembra 2016, keď žalobca netvrdil, že žalovanému boli úroky z omeškania\núčtované, a teda nebolo tvrdenej skutočnosti, ktorá by mala byť v konaní preukazovaná.\n5. O nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP) súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255\nods. 2 CSP tak, že na základe pomerov úspechu žalobcu a žalovaného priznal žalovanému, ktorého\nmiera úspechu sa rovnala 9% nárok na náhradu trov konania v predmetnej časti. Pri stanovení miery\núspechu súd bral do úvahy celý predmet konania, teda aj kapitalizované a nekapitalizované úroky z\nomeškania. Konštatoval, že o výške priznaného nároku rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti\ntohto rozsudku v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP.\n6. Súd žalovanému povolil úhradu sumy 39.481,51 € v splátkach, a to predovšetkým poukazujúc na\npovahu žalovaného subjektu a jeho účel.\n7. Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom\n2Cob/145/2017-214 z 22. februára 2018 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t. j. v\nzamietajúcej časti výroku a vo výroku o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny\npotvrdil a náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu nepriznal.\n8. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody, uvedené žalobcom nie sú naplnené. Konštatoval,\nže súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych právnych predpisov a\nnebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Za správne a\nzákonu zodpovedajúce označil dôvody rozsudku v napadnutej časti, s ktorými sa odvolací súd stotožnil\n(§ 387 ods. 2 C.s.p.).\n9. Nestotožnil sa s názorom, že žalobca si nárok na úroky z omeškania riadne uplatnil podanou žalobou,\nktorá bola doručená aj žalovanému, a preto požiadavka na doručovanie vyčíslenia úrokov z omeškania\npriamo žalovanému žalobcom nemá význam ani oporu v právnom poriadku, ale sa stotožnil s názorom\nsúdu prvej inštancie, vyjadrenom v napadnutom rozhodnutí.\n10. K porušeniu princípu rovnosti strán sporu, odvolací súd uviedol, že z obsahu spisu nebolo zistené\nporušenie tohto princípu súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie nepochybil, keď po konštatovaní,\nže žalobca netvrdil, že žalovanému boli úroky z omeškania účtované, teda nebola tvrdená skutočnosť,\nktorá by mal byť v konaní preukazovaná, nepripustil návrh na vykonanie ďalšieho dokazovania.\n11. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p.\n12. Proti tomuto rozsudku podal dovolanie žalobca, navrhujúc rozsudok odvolacieho súdu zmeniť a\nžalobe vyhovieť, prípadne ho zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodil\nz ustanovenia § 420 písm. f/ CSP ako aj z § 421 ods. 1 písm. a/ a c/ CSP. Rozhodnutie odvolacieho\nsúdu označil za nedostatočne odôvodnené. Poukázal na odôvodnenie svojho odvolania, v ktorom\nvytýkal súdu prvej inštancie, že rozhodol nesprávne, keď námietku žalovaného, ktorú uplatnil len\nvoči zmluvným úrokom z omeškania uplatneným v súlade so zmluvou o poskytovaní služby zo dňa\n27. apríla 2011, aplikoval aj na úroky z omeškania zákonné. Zdôraznil, že voči zákonným úrokom z\nomeškania žalovaný nevzniesol žiadnu námietku a vznik nároku na tieto úroky z omeškania bol riadne\nžalobcom preukázaný. Vytýkal odvolaciemu súdu, že sa touto podstatnou námietkou nijako nezaoberal,\nv odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu nie je k tejto námietke žalobcu vôbec žiadna zmienka, s\nvýnimkou konštatovania tohto odvolacieho dôvodu na strane 3 bod 12 rozsudku odvolacieho súdu. Ďalej\nodvolaciemu súdu vytýkal, že sa nevysporiadal s tvrdením žalobcu, že aj pokiaľ by žalovanému nebolo\ndoručené vyúčtovanie úrokov z omeškania priamo žalobcom za riadne uplatnenie úrokov z omeškania\nžalobcom voči žalovanému je potrebné považovať doručenie žaloby žalovanému obsahujúcej riadne\nvyčíslenie uplatňovaných úrokov z omeškania. Poukázal na to, že odvolací súd síce uvádza, že sa\nstotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, avšak súd prvej inštancie sa námietkou žalobcu smerujúcou\n\nk tomu, že sa uplatnenie si nároku na úroky z omeškania žalobcom voči žalovanému je potrebné\npovažovať doručenie žaloby žalovanému súdom vôbec nezaoberal a v odôvodnení rozsudku súdu\nprvej inštancie o tom, prečo tento názor žalobcu súd prvej inštancie nerešpektuje, navyše podporený\naj názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudok NS SR z 26. mája 2011 sp. zn. 3Obdo\n17/2010) a ustálenou rozhodovacou praxou súdov, nie je ani zmienka. Žalobca pritom namietal, že\nsúdom uplatnený výklad toho, že nárok na úroky z omeškania môže vzniknúť alebo sa stať splatným až\ndoručením vyúčtovania, je v rozpore nielen s Obchodným zákonníkom, ale aj so smernicou Európskeho\nparlamentu a Rady EÚ 2000/35/ES/ z 29. júna 2000 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných\ntransakciách a rovnako tak aj v rozpore so smernicou Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2011/7/\nEÚ zo 16. februára 2011 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách. Odvolací súd\nsa opomenul zaoberať a právne zdôvodniť námietku žalobcu, že súd prvej inštancie nesprávne a v\nrozpore s ustanovením § 470 ods. 2 CSP aplikoval ustanovenia CSP o popretí skutkových tvrdení\nprotistrany a sudcovskej koncentrácii. Dovolateľ konštatoval, že odvolací súd rozhodol v rozpore s\nnázorom prezentovaným v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. mája 2011 sp. zn.\n3Obdo 17/2010 a navyše toto rozdielne rozhodnutie nijako neodôvodnil. Namietal, že odvolací súd a\nrovnako tak súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdili, keď podmienený vznik nároku na úroky\nz omeškania žalobcom uplatňované vo výške podľa zmluvy o poskytovaní služby zo dňa 27. apríla 2011\nvystavením vyúčtovania formou faktúry. Nárok žalobcu na úroky z omeškania vznikol momentom, keď\nsa žalovaný dostal do omeškania a do dnešného dňa nedošlo k žiadnej skutočnosti, na základe ktorej by\nmal tento nárok žalobcu na úroky z omeškania zaniknúť. Ďalej vyslovil názor, že pokiaľ by toto zmluvné\nustanovenie, podľa ktorého by bez obmedzenia lehoty mal veriteľ povinnosť najprv si uplatniť svoj nárok\nna úroky z omeškania u dlžníka a až následne na súde, bolo posúdené ako platne vylučujúce právo\nveriteľa uplatniť si svoj existujúci nárok na úroky z omeškania voči dlžníkovi priamo prostredníctvom\nsúdu, a teda nebola by pripustená možnosť uplatnenia úrokov z omeškania u dlžníka doručením žaloby\nprostredníctvom súdu, zakladalo by to možnosť vymáhania úrokov z omeškania po neobmedzene dlhú\ndobu, nakoľko ani zmluvne ani zákonom nie je stanovená lehota na zaslanie výzvy na platenie úrokov\nz omeškania dlžníkovi a premlčacia doba by v zmysle ustanovenia § 102 začala plynúť až po zaslaní\ntakejto výzvy. Poukázal aj na koncepciu samostatnosti premlčania práva na úroky z omeškania a na\nskutočnosť, že nárok na úroky z omeškania vzniká za každý deň omeškania samostatne a to až do\ndňa riadneho splnenia peňažného záväzku dlžníka, s ktorým je dlžník v omeškaní. V prípade, že by bol\nnárok na zaplatenie úrokov z omeškania podmienený vystavením vyúčtovania úrokov z omeškania s\nuvedením konkrétnej sumy a jeho doručením dlžníkovi bez možnosti urobiť tak priamo prostredníctvom\nsúdu, veriteľ by bol nútený každý deň vystavovať takéto vyúčtovanie, napriek tomu, že dlžník si je a musí\nbyť vedomý svojho omeškania a aj výšky sankcie za takéto omeškanie.\n13. Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu označil dovolanie žalobcu za neprípustné a nedôvodné. V\nsúvislosti s dovolacím dôvodom podľa § 420 písm. f/ CSP uviedol, že žalobca neuvádza žiadne\nustanovenia procesného poriadku, ktoré by mali byť konajúcimi súdmi porušené, ale sa obmedzuje\nlen na všeobecné teoretické úvahy. Vyslovil názor, že v žiadnom prípade nie je možné tento dovolací\ndôvod vzťahovať na nedostatočné odôvodnenie, resp. na neúplné/nepreskúmateľné. V súvislosti s\nďalšími žalobcom uvádzanými dovolacími dôvodmi uvedenými v § 421 ods. 1 písm. a/ a c/ CSP\npoukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 158/2017 z 11. októbra\n2017. Konštatoval, že žalobca nekonkretizuje v dovolaní žiadne právne otázky riešené odvolacím\nsúdom. Žalobca vymedzuje prípustnosť dovolania tvrdením, že za riadne uplatnenie úrokov z omeškania\nžalobcom voči žalovanému je potrebné považovať doručenie žaloby žalovanému obsahujúcej riadne\nvyčíslenie uplatňovaných úrokov z omeškania, pričom poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 3Obdo\n17/2010. Uviedol, že rešpektuje názor NS SR, ktorým argumentuje žalobca, avšak podľa jeho názoru,\nho nemožno vzťahovať na daný prípad. Zdôraznil, že vyúčtovanie nechápe ako uplatnenie nároku,\nale nevyhnutnú skutočnosť pre samotný vznik nároku. Vo vzťahu k prípustnosti dovolania uviedol, že\nžalobca žiadnym spôsobom nerozlišuje rozdielnosť dovolacích dôvodov. Obsah samotného dovolania\nnie je štruktúrovaný spôsobom, pri ktorom by bolo jasné a určité, čo žalobca považuje za odôvodnenie\nprípustnosti dovolania a čo za odôvodnenie dovolacieho dôvodu. Poukázal na to, že postup žalobcu\nje úplne v súlade so zmluvným dojednaním, s ktorým žalobca súhlasil. Vyslovil nesúhlas s názorom\nžalobcu, podľa ktorého sú úroky z omeškania samostatným právom, ktoré sa premlčuje samostatne.\nPoukázal na rozsudok NS SR z 29. júna 2010 sp. zn. 1Cdo 157/2009. V súvislosti so žalobcom\nnamietanou potrebou eurokonformného výkladu uviedol, že výklad nemôže byť v priamom rozpore s\naplikovaným ustanovením. Ďalej uviedol, že sa žalobca navyše nedomáha eurokonformného výkladu,\n\nale priamej aplikácie smernice. Uvedené označil žalovaný za nemožné a to vo vzťahu k vertikálnemu\núčinku smernice, pretože žalovaný nie je subjektom verejnej moci (SD EÚ, rozhodnutie Arcaro,\nC-168/95, bod 3).\n14. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie bolo\npodané včas, na to oprávnenou osobou, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424\nCSP), zastúpenou v súlade so zákonom (429 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP\na contrario) pred samotným vecným prejednaním dovolania najskôr skúmal, či dovolanie je procesne\nprípustné.\n15. Podľa ust. § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\npripúšťa.\n16. Podľa ust. § 420 písm. f/ CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n17. Úspešné uplatnenie dovolania je vždy nevyhnutne podmienené primárnym záverom dovolacieho\nsúdu o prípustnosti dovolania a až následným sekundárnym záverom týkajúcim sa jeho dôvodnosti. Z\nvyššie citovaných zákonných ustanovení upravujúcich otázku prípustnosti dovolania je zrejmé, že na\nto, aby sa dovolací súd mohol zaoberať vecným prejednaním dovolania, musia byť splnené podmienky\nprípustnosti dovolania vyplývajúce z ust. § 420 alebo § 421 CSP a tiež podmienky dovolacieho konania,\nt. j. aby (okrem iného) dovolanie bolo odôvodnené dovolacími dôvodmi, aby išlo o prípustné dovolacie\ndôvody a aby tieto dôvody boli vymedzené spôsobom uvedeným v ust. § 431 až § 435 CSP.\n18. Dovolateľ v dovolaní ako dôvod, z ktorého vyvodzuje jeho prípustnosť, uvádza ustanovenie § 420\npísm. f/ CSP, keď v dovolaní poukazuje na vady odôvodnenia napadnutého rozsudku a uvádza, že\nprávne závery odvolacieho súdu, sú tak zmätočné, že sú dôvodom pre zrušenie napadnutého rozsudku.\n19. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo strany\nkonania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na\nvšetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatneným\nnárokom a obranou proti takému uplatneniu. Pritom všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky\notázky nastolené stranou konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne\ndostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých\ndetailov sporu uvádzaných stranami konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré\nstručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto\naspektu je plne realizované základné právo strany konania na súdnu ochranu, resp. spravodlivý proces.\n(IV. ÚS 115/03, III. ÚS 204/04).\n20. K namietanej vade zmätočnosti pre nedostatočnú odôvodnenosť rozhodnutí vo veci konajúcich\nvšeobecných súdov dovolací súd poukazuje na zjednocujúce stanovisko R 2/2016. Právna veta tohto\nstanoviska znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm.\nb/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje\nzásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá\nprípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ OSP.“ Zmeny v právnej úprave dovolania a dovolacieho\nkonania, ktoré nadobudli účinnosť od 1. júla 2016, sa podstaty a zmyslu stanoviska najvyššieho súdu\nnedotkli, preto ho treba považovať aj naďalej za aktuálne (k tomu pozri napr. rozsudok najvyššieho súdu\nsp. zn. 3Cdo 2/2016 z 11. apríla 2017).\n21. Uplatnenie druhej vety stanoviska najvyššieho súdu, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety,\nsa týka výlučne len celkom ojedinelých (extrémnych) prípadov. O takýto prípad podľa názoru najvyššieho\nsúdu ide aj v prejednávanej veci.\n22. Podľa § 383 ods. 2 CSP v odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uvedie stručný obsah napadnutého\nrozhodnutia, podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní,\nprípadne ďalších subjektov, ktoré dôkazy v odvolacom konaní vykonal a ako ich vyhodnotil, zistený\nskutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax; ustanovenia §\n\n387 ods. 2 a 3 tým nie sú dotknuté. Odôvodnenie rozhodnutia senátu obsahuje aj pomer hlasov, akým\nbolo rozhodnutie prijaté.\n23. Dovolací súd dal za pravdu dovolateľovi, ktorý označil odôvodnenie odvolacieho súdu, za\nnedostatočné do takej miery, že nedáva odpovede na otázky, ktoré majú pre vec podstatný význam a\nzakladá tak prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f/ CSP. Z obsahu žaloby vyplýva, že si žalobca\nžalobou uplatnil voči žalovanému úroky z omeškania spolu v sume 36.830,61 €, avšak len v sume\n9.840,79 € (bod III. žaloby) predstavujú úroky z omeškania uplatnené v sadzbe podľa zmluvy z 27. apríla\n2011. V zostávajúcej časti 26.989,82 € (časť IV. žaloby) sú úroky z omeškania uplatňované žalobcom v\nzmysle § 369 Obchodného zákonníka. O tom, že sa nejedná o úroky z omeškania s úhradou ceny za\nslužby poskytnuté na základe zmluvy zo dňa 27. apríla 2011 svedčia aj dátumy vystavenia jednotlivých\nfaktúr, uvedených v bode IV. žaloby, ktoré predchádzajú dátumu uzatvorenia zmluvy (s výnimkou dvoch\nfaktúr č. 102822 a č. 112361). Dovolací súd dal za pravdu dovolateľovi, že sa odvolací súd jeho\nnámietkou, že proti zákonným úrokom z omeškania žalovaný nevzniesol žiadnu námietku a vznik nároku\nna tieto úroky z omeškania bol riadne žalobcom preukázaný, bližšie nezaoberal a nevyporiadal sa s ňou\ndôsledne ani v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku. V súvislosti s uvedeným (vzhľadom na\nabsenciu odôvodnenia) nevyznieva presvedčivo jeho nestotožnenie sa s názorom žalobcu, že si nárok\nna úroky z omeškania riadne uplatnil podanou žalobou (odsek 22 odôvodnenia rozsudku odvolacieho\nsúdu). Dovolací súd sa stotožnil aj s názorom žalobcu, že sa odvolací súd dôsledne nevysporiadal\nani s jeho námietkou, že za riadne uplatnenie úrokov z omeškania žalobcom voči žalovanému je\npotrebné považovať samotnú žalobu a jej doručenie žalovanému a v súvislosti s tým sa nevysporiadal\nani so závermi vyslovenými v rozsudku NS SR z 26. mája 2011, sp. zn. 3Obdo 17/2010, na ktoré\nžalobca na podporu správnosti jeho názoru poukazoval. Odvolací súd sa nevysporiadal ani s ďalšou\nnámietkou žalobcu ako odvolateľa a to, že súdom uplatnený výklad odporuje smernici Európskeho\nparlamentu a Rady EÚ 2000/35/ES z 20. júna 2000 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných\ntransakciách a rovnako tak aj v rozpore so smernicou Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2011/7/EÚ\nzo 16. februára 2011 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách. Pritom žalobca,\nako odvolateľ, vo svojej námietke zdôrazňoval, že podľa Súdneho dvora EÚ, odo dňa, keď smernica\nnadobudne účinnosť, sa musia vnútroštátne súdy členských štátov v čo najväčšej možnej miere zdržať\ntakého výkladu vnútroštátneho práva, ktorý by po uplynutí lehoty na prebratie hrozil, že vystaví vážnemu\nnebezpečenstvu dosiahnutie cieľa, ktorý sleduje táto smernica.\n24. So zreteľom na uvedené odvolací súd v odôvodnení jeho rozhodnutia (a to ani pri spojení\nrozsudkov súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu) nenaplnil požiadavky plynúce zo základného práva\nžalovaného na súdnu ochranu, keďže odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu nemožno považovať za\nuspokojujúce. Postupom súdov teda došlo k vade v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ CSP, ktorá zakladá\nporušenie práva žalobcu na spravodlivý súdny proces. Dovolací súd preto rozhodnutie odvolacieho súdu\npodľa § 449 ods. 1 CSP zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu podľa § 450 CSP na ďalšie konanie, v ktorom\nsa vysporiada s vytýkanými vadami, opätovne vo veci rozhodne a svoje rozhodnutie náležite odôvodní\nv súlade s § 220 ods. 2 CSP. V novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách pôvodného a dovolacieho\nkonania (§ 453 ods. 3 CSP).\n25. Vzhľadom na zrušenie dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu v zmysle ustanovenia\n§ 420 písm. f/ CSP (ktoré zakladá prípustnosť a aj dôvodnosť dovolania), dovolací súd sa už ďalej\nnezaoberal skúmaním prípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ a c/ CSP,\nkeďže preskúmanie právneho posúdenia veci odvolacím súdom nie je ani možné, nakoľko odôvodnenie\nrozhodnutia odvolacieho súdu neobsahuje žiadny relevantný právny záver, ktorého správnosť alebo\nnesprávnosť by mohol dovolací súd v tomto štádiu dovolacieho konania (vady odôvodnenia rozsudku\nodvolacieho súdu) preskúmať.\n26. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2Cob/145/2017", "guid": "9185ed24-562b-43f0-8ffe-f1859fc14df9:b8dcbe5b-29a3-4b85-899f-181675330baf", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}