{"guid": "c17415b6-da72-4872-b28d-ce1b5d17a632:a4a764c1-c48a-4271-ab6b-5241bbbe02bb", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:7118213682.1", "spisova_znacka": "2Obdo/7/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/7/2020 z 31. 3. 2020", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. marca 2020, sp. zn. 2Obdo/7/2020, ECLI:SK:NSSR:2020:7118213682.1", "identifikacne_cislo": "7118213682", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Beáta Miničová", "sudca_id": 470, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-beata-minicova-470", "datum_vydania": "2020-03-31", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-324", "nazov": "§ 324 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-324", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-324"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-325", "nazov": "§ 325 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-325", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-325"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-326", "nazov": "§ 326 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-326", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-326"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-328", "nazov": "§ 328 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-328", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-328"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-324", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-325", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-326", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-328", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a4a764c1-c48a-4271-ab6b-5241bbbe02bb", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:7118213682.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:7118213682.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:7118213682.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Obdo/7/2020\n7118213682\n31. 03. 2020\nJUDr. Beáta Miničová\nECLI:SK:NSSR:2020:7118213682.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: LIMEA - správa domov, s.r.o., Čínska 2529/10, 040\n13 Košice, IČO: 47 902 191, zastúpený: JUDr. Zuzana Burdová, advokátka, Volgogradská 13, Prešov,\nproti žalovanému: Váš správca spol. s.r.o., Furdekova 4, 851 03 Bratislava, IČO: 35 846 925, zastúpený:\nJUDr. Rastislav Hudák, advokát, Alžbetina 41, 040 01 Košice, v konaní o nariadenie neodkladného\nopatrenia, vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 33Cb/2/2019, o dovolaní žalobcu proti\nuzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo dňa 01. augusta 2019, č. k. 4Cob/52/2019-129, takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie žalobcu o d m i e t a .\nII. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania v celom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Košice I, ako súd prvej inštancie, uznesením zo dňa 29.04.2019, č. k. 33Cb/2/2019-85,\nzamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil\ntým, že žalobca písomným podaním, ktoré doručil súdu prvej inštancie dňa 29.10.2018 navrhol, aby\nsúd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by uložil žalovanému vyhotoviť vyúčtovanie úhrad za plnenia\nrozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v bytovom dome Kisdyho 2, 4, 6, 8, 10 v Košiciach\nza obdobie jeho výkonu správy od 1.1.2017 do 30.6.2017.\n2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení §§ 324, 325, 326, 328 zákona č. 160/2015\nZ. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.\"), ktoré upravujú neodkladné opatrenie. Uviedol, že\nneodkladné opatrenie možno nariadiť aj pred začatím konania, ak je potrebné bezodkladne upraviť\npomery medzi stranami sporu. Neodkladné opatrenie možno nariadiť z dvoch dôvodov a to, ak\nje potrebné neodkladne upraviť pomery účastníkov a druhým dôvodom je zabezpečenie exekúcie\nsúdneho rozhodnutia. Žalobca predmetný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým,\nže márnym uplynutím času a porušovaním zákonných povinností zo strany žalovaného je potrebné\nodstrániť nezákonný stav a dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami sporu tým, že súd\nvyhovie navrhovanému neodkladnému opatreniu. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že neboli splnené\npodmienky pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, pretože potreba dočasnej úpravy\nvzťahov strán sporu nie je naliehavá a žalobca dostatočne neodôvodnil bezprostredné ohrozenie práva,\nktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Len tá skutočnosť, že žalovaný nesplnil povinnosť\nvyhotoviť vyúčtovanie za užívanie bytov vlastníkom bytov, nie je dôvodom pre vydanie neodkladného\nopatrenia. Podstatným dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia je potreba bezodkladne upraviť\npomery medzi stranami, ak ide o naliehavú potrebu. Žalobca neosvedčil potrebu bezodkladnej a\nnaliehavej úpravy pomerov. Navrhované uloženie povinnosti žalovanému vypracovať vyúčtovanie za\nobdobie 01-06/2017 za jednotlivé byty je takého charakteru, že by malo byť predmetom žaloby vo veci\nsamej, teda malo byť predmetom sporového konania, v ktorom je možné dať priestor aj na vyjadrenie sa\nžalovanému. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že z návrhu nie je zrejmé, ani preukázané v čom spočíva\npotreba bezodkladnosti úpravy pomerov.\n\n3. Na odvolanie žalovaného, Krajský súd v Košiciach, ako súd odvolací (ďalej aj „odvolací súd\"),\nnapadnutým uznesením zo dňa 01. augusta 2019, č. k. 4Cob/52/2019-129, uznesenie súdu prvej\ninštancie potvrdil a žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v\ncelom rozsahu.\n4. Odvolací súd považoval za potrebné takýto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia posúdiť aj z\nhľadiska uplatneného hmotnoprávneho návrhu, teda podľa hmotnoprávneho predpisu, ktorým je Zákon\nč. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Odvolací súd nepovažoval za dôvodné\ntvrdenie žalobcu v odvolaní a odvolacej replike, že žalovaný mal podľa § 8a ods. 1 Zákona o vlastníctve\nbytov a nebytových priestorov povinnosť vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv,\núhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty aj za sporné obdobie od 1.1.2017 do 30.6.2017.\n5. Z ustanovenia § 8a ods. 2 Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vyplýva, že\nsprávca domu, ktorý končí svoju činnosť nemal povinnosť vykonať to, čo žalobca navrhuje predmetným\nneodkladným opatrením a to „vyhotoviť vyúčtovanie úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty\na nebytové priestory v bytovom dome Kisdyho 2, 4, 6, 8, 10 v Košiciach za obdobie jeho výkonu\nsprávy od 1.1.2017 do 30.6.2017\". Z tohto zákonného ustanovenia vyplývala iba povinnosť bývalého\nsprávcu „odovzdať novému správcovi všetky písomné materiály, ktoré súvisia so správou domu, vrátane\nvyúčtovania použitia fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad za plnenia\". Teda mal uvedenú iba\nzákonnú povinnosť tak ako to správne uviedol žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu. Ani novela\nZákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov účinná od 1.11.2018 v ustanovení\n§ 9 ods. 6 neuložila takúto povinnosť bývalému správcovi domu vykonať vyúčtovanie úhrad za jednotlivé\nbyty a nebytové priestory v novom dome.\n6. Odvolací súd konštatoval, že žalobca nežiadal navrhovaným neodkladným opatrením, aby súd\nuložil žalovanému povinnosť vydať ďalšie doklady potrebné pre správu domu, ale žalobca navrhol,\naby súd uložil žalovanému povinnosť vykonať vyúčtovanie úhrad za jednotlivé byty. Takýto návrh však\npresahuje zákonné povinnosti, ale aj možnosti žalovaného, ako bývalého správcu bytového domu.\nAk v prejednávanej veci žalovaný ukončil k 30.6.2017 svoju činnosť správcu, nemôže reálne vykonať\nvyúčtovanie za jednotlivé byty za obdobie 01-06/2017, lebo za celý rok 2017 sa vyúčtovanie za jednotlivé\nbyty realizuje až v nasledujúcom kalendárnom roku, a to k 31.5.2018 podľa citovaného ustanovenia § 8a\nods. 2 Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, teda až v čase keď správcovi, ktorý v danom\nčase vykonáva správu domu, sú známe všetky náklady na správu domu za predchádzajúci kalendárny\nrok, teda za rok 2017.\n7. Žalobca nežiadal navrhovaným neodkladným opatrením, aby súd uložil žalovanému povinnosť vydať\nďalšie doklady potrebné pre správu domu, ale žalobca navrhuje, aby súd uložil žalovanému povinnosť\nvykonať vyúčtovanie úhrad za jednotlivé byty. Takýto návrh však presahoval zákonné povinnosti, ale aj\nmožnosti žalovaného ako bývalého správcu bytového domu. Ak v prejednávanej veci žalovaný ukončil\nk 30.6.2017 svoju činnosť správcu, nemôže reálne vykonať vyúčtovanie za jednotlivé byty za obdobie\n01-06/2017, lebo za celý rok 2017 sa vyúčtovanie za jednotlivé byty realizuje až v nasledujúcom\nkalendárnom roku, a to k 31.5.2018 podľa citovaného ustanovenia § 8a ods. 2 Zákona o vlastníctve bytov\na nebytových priestorov, teda až v čase keď správcovi, ktorý v danom čase vykonáva správu domu, sú\nznáme všetky náklady na správu domu za predchádzajúci kalendárny rok, teda za rok 2017.\n8. Odvolací súd ďalej poukázal na písomné podania žalobcu, ktoré tvoria obsah spisu, a to písomné\npodanie žalobcu z 18.7.2017 adresované žalovanému, v ktorom žalobca udáva „vyúčtovania za\nobdobie od 1.1.2017 do 30.6.2017 naša spoločnosť vykonávať nebude, v rozhodnom období správu\ndomu vykonávala Vaša spoločnosť\". Taktiež v ďalšom písomnom podaní žalobcu zo dňa 23.1.2018\nadresovaného žalovanému žalobca uviedol, „naša spoločnosť vykonávala vyúčtovanie nákladov za\nposkytované služby za jednotlivé byty výlučne len od obdobia výkonu správy bytových domov a žiadny\niný predchádzajúci správca takúto požiadavku doposiaľ nemal\". Odvolací súd k takému postoju žalobcu\ndodal, že je v rozpore s citovaným ustanovením § 8a ods. 2 Zákona o vlastníctve bytov a nebytových\npriestorov, podľa ktorého vyúčtovanie za jednotlivé byty má vykonať k 31. máju nasledujúceho\nroka ten správca, ktorý vykonáva správu bytového domu k 31.5. daného kalendárneho roka a pre\npredchádzajúceho správcu bytového domu pri ukončení výkonu činnosti správcu nevyplýva zákonná\npovinnosť vykonávať v ktoromkoľvek čase v priebehu kalendárneho roka vyúčtovanie za jednotlivé byty.\n\n9. Odvolací súd preto dospel k záveru, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým\nby súd uložil žalovanému povinnosť vykonať vyúčtovanie úhrad za jednotlivé byty a nebytové priestory\nza obdobie od 1.1.2017 do 30.6.2017 je nedôvodný, a preto správne súd prvej inštancie návrh žalobcu\nna nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.\n10. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, ktoré odôvodnil tým, že procesným\npostupom krajského súdu, mu bolo znemožnené uskutočňovať jemu patriace práva v takej miere, že\ndošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f/ C. s. p.).\n11. Podľa dovolateľa z obsahu celej spisovej dokumentácie je zrejmé, že celé konanie trpí procesnými\nvadami so záverom, že odvolací súd potvrdil svojvoľné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorý svoje\nrozhodnutie odôvodnil zmätočne a navyše odignoroval právny názor odvolacieho súdu. S takýmto\nrozhodnutím sa následne odvolací súd stotožnil a opäť so zmätočným odôvodnením bez toho, aby\nargumentačne právne zvládol odvolacie námietky žalobcu. Odvolací súd pri tom vyslovil aj právny názor\nk hmotnoprávnej otázke, ktorý je arbitrárny, v príkrom rozpore s dikciou hmotnoprávnej úpravy a ustálenej\nrozhodovacej praxe, a vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o konanie o nariadenie neodkladného\nopatrenia, ktoré má charakter konania vo veci samej, a právoplatné rozhodnutie zakladá prekážku\nres iudikata, celým týmto nesprávnym procesným postupom, (ako aj arbitrárnym hmotnoprávnym\nposúdením) ako odvolací súd, tak súd prvej inštancie, hrubo porušili základné právo žalobcu na\nspravodlivý proces.\n12. Vady konania od samého začiatku, a nesprávne a svojvoľné právne posúdenie veci súdom v tomto\nkonaní môžu mať podľa dovolateľa za následok len to, že správca (nielen žalovaný, ale akýkoľvek ďalší),\nktorý končí výkon správy si vôbec nemusí splniť svoje zákonné povinnosti, bez akýchkoľvek obáv z\nprávnych následkov, nakoľko mu ani v prípadnom súdnom konaní nehrozí, že mu súd splnenie povinnosti\nuloží.\n13. Žalobca má dôvodne za to, že v súlade s dikciou C. s. p. a hmotnoprávnou úpravou zákona\no vlastníctve bytov a nebytových priestorov riadne preukázal rozhodujúce skutočnosti, odôvodňujúce\npotrebu neodkladnej úpravy pomerov strán, dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému má byť poskytnutá\nochrana a z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je zrejmé, akého neodkladného opatrenia\nsa žalobca domáha. Pretože márnym plynutím času a porušovaním zákonných povinností žalovaným\nje bezodkladne potrebné upraviť pomery účastníkov tohto konania neodkladným opatrením, za účelom\nposkytnutia ochrany žalobcovi, odstránenia nezákonného stavu a zároveň tým dosiahnuť trvalú úpravu\npomerov medzi stranami, avšak ako súd odvolací, tak súd prvej inštancie, v dôsledku opakovaných\nprocesných vád, zmätočného a arbitrárneho rozhodovania, porušili základné právo žalobcu na\nspravodlivý proces a súdnu ochranu.\n14. Žalobca má dôvodne za to, že v zmysle dikcie § 365 ods. 1 písm. b/ C. s. p. postupom súdu prvej\ninštancie došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces tým, že bol zo strany konajúceho súdu\npri jeho rozhodovaní porušený zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle a právo žalobcu na riadne\nodôvodnenie rozhodnutia - rozhodnutie neobsahuje riadne a zrozumiteľné odôvodnenie, je arbitrárne a\nv zmysle dikcie § 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p. vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n15. Na základe vyššie uvedeného dovolateľ navrhol dovolaciemu súdu, aby dovolaním napadnuté\nuznesenie odvolacieho súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie, resp. aby dovolaním napadnuté\nrozhodnutie odvolacieho súdu zmenil a vydal neodkladné opatrenie: „Žalovaný je povinný vyhotoviť\nvyúčtovanie úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v bytovom dome\nKisdyho 2,4,6,8,10 v Košiciach, v zmysle dikcie § 8a ods. 2 Zákona č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších\nzmien a doplnkov, za obdobie jeho výkonu správy - od 01.01.2017do 30.06.2017.\" Zároveň si uplatnil\ntrovy konania a trovy právneho zastúpenia v plnom rozsahu.\n16. Žalovaný vo svojom vyjadrení k podanému dovolaniu uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s\nrozhodnutím odvolacieho súdu, a to ako po skutkovej stránke, tak aj po právnej stránke zdôvodnenia\nnapadnutého uznesenia krajského súdu. Preto navrhol, aby dovolanie žalobcu bolo zamietnuté.\n17. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd\") ako súd dovolací (§ 35 C. s. p.), po\nzistení, že dovolanie podal včas žalobca zastúpený v súlade s § 429 ods. 1 C. s. p., bez nariadenia\n\ndovolacieho pojednávania (§ 443 C. s. p.) preskúmal spor a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je\npotrebné odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 447\npísm. c/ C. s. p.).\n18. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu\nspravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je nepochybne tiež právo\ndomôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie,\nsa v občianskoprávnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za\nsplnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá\nkonania pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania (I. ÚS 4/2011). Otázka posúdenia,\nči sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do\nvýlučnej právomoci dovolacieho súdu.\n19. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). To\nznamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho\nsúdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 C. s. p.\n20. Podľa § 420 C. s. p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci\nsamej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť\nsamostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný\nopatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n21. Najvyšší súd už v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/236/2016 (publikovanom v Zbierke stanovísk najvyššieho\nsúdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako judikát R 19/2017) uviedol, že základným (a\nspoločným) znakom všetkých rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné podľa §\n420 C. s. p., je to, že ide buď o rozhodnutie vo veci samej, alebo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí.\n22. V prípade, že dovolateľ vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z § 420 C. s. p., dovolací súd\nskúma prednostne, či ide o rozhodnutie v ňom uvedené; k preskúmaniu opodstatnenosti argumentácie\ndovolateľa o existencii procesnej vady konania v zmysle § 420 písm. a/ až f/ C. s. p. pristupuje dovolací\nsúd len vtedy, ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu uvedenému v tomto ustanovení. Ak je dovolaním\nnapadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, ani rozhodnutím,\nktorým sa konanie končí, je z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. a/ až f/ C. s. p.\nirelevantné, či k dovolateľom namietanej procesnej vade došlo alebo nedošlo.\n23. Rozhodnutím vo veci samej je meritórne rozhodnutie. Rozhodnutím odvolacieho súdu vo veci\nsamej je rozsudok, ktorým odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie buď potvrdzuje, alebo mení.\nRozhodnutie vo veci samej je preto také rozhodnutie, v ktorom sa súd zaoberá nárokom, ktorý\nstrany uplatnili. Charakteristickým znakom pre rozhodnutie vo veci samej je, že zakladá prekážku veci\nrozhodnutej (§ 230 C. s. p.), na rozdiel od rozhodnutia nemeritórneho, ktoré takéto účinky nemá.\n24. Rozhodnutia, ktorými sa konanie končí, môžu byť rozhodnutiami vo veci samej alebo aj procesné\nrozhodnutia, ktorými sa konanie končí, ale neriešia vec samu, vec sama nebola prejednaná (napr.\nzastavenie konania pre neexistenciu procesných podmienok; pre späťvzatie žaloby, odvolania; pre\nneodstránenie vád podania; odmietnutie podania; odmietnutie odvolania a pod.).\n25. Pri skúmaní prípustnosti dovolania Najvyšší súd Slovenskej republiky vychádzal z toho, že dovolaním\nje napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, vydané v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného\nopatrenia, pričom dôkladné skúmanie povahy napadnutého rozhodnutia (či sa jedná o rozhodnutie\nvo veci samej alebo ktorým sa konanie končí) považoval za kľúčový aspekt pre posúdenie otázky\nprípustnosti dovolania.\n\n26. Dovolací súd preto v preskúmavanej veci zisťoval, či uznesenie odvolacieho súdu o nariadení\nneodkladného opatrenia, napadnuté dovolaním, je rozhodnutím vo veci samej, prípadne rozhodnutím\nkonečným, ktorá povaha rozhodnutia by otvárala dovolaciemu súdu možnosť preskúmať prípustnosť\ndovolania podľa ust. § 420 písm. f/ C. s. p. V danej súvislosti Najvyšší súd SR upriamuje pozornosť na\nustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 19. júna 2018, sp.\nzn. 4Obdo/66/2017, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí\nsúdov Slovenskej republiky pod č. R 76/2018, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 11. októbra 2017, sp.\nzn. 3Cdo/157/2017, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí\nsúdov Slovenskej republiky pod č. R 21/2018, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2019, sp.\nzn. 5Cdo/154/2018 a tiež rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo 14. júna 2017, sp. zn. 8Cdo/83/2017).\n27. Z ustálenej judikatúry dovolacieho súdu vyplýva, že proti rozhodnutiu odvolacieho súdu o\nneodkladnom opatrení je prípustné dovolanie podľa ust. § 420 C. s. p. (pozri uznesenie Najvyššieho\nsúdu SR z 19. júna 2018, sp. zn. 4Obdo/66/2017) len vtedy, ak má charakter rozhodnutia vo veci\nsamej. Pri neodkladných opatreniach nekonzumujúcich vec samu (vo vzťahu k vylúčeniu prípustnosti\ndovolania) zohľadňuje, že ide (len) o dočasné procesné opatrenie súdu, trvanie ktorého je obmedzené\na môže byť za podmienok uvedených v zákone zrušené. Neodkladné opatrenie má v takomto prípade\nnastoliť určitý stav len dočasne a bez ujmy na konečnú, definitívnu ochranu, poskytovanú až rozhodnutím\nsúdu vo veci samej. Zákonodarca tu nepochybne zohľadnil, že procesné nesprávnosti súdov, ku ktorým\npri tom môže dôjsť, sa v takom prípade vyznačujú nižšou intenzitou porušenia procesných oprávnení\nstrán sporu (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/157/2017). K uvedenému záveru dospel\nNajvyšší súd Slovenskej republiky už v rozhodnutí zo 14. júna 2017, sp. zn. 8Cdo/83/2017, v ktorom\nuviedol, že rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej vtedy, ak\nsamotné neodkladné opatrenie konzumuje vec samu. Taktiež v uznesení z 11. októbra 2017, sp.\nzn. 3Cdo/157/2017, dovolací súd vyslovil, že dovolanie nie je podľa § 420 C. s. p. prípustné proti\nrozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie o nariadení\nneodkladného opatrenia na základe takého návrhu, spolu s ktorým, prípadne po podaní ktorého, bola\npodaná nadväzujúca žaloba.\n28. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení má teda povahu rozhodnutia vo veci samej vtedy, ak samotné\nneodkladné opatrenie konzumuje vec samu. Takáto situácia môže nastať v prípade návrhu na nariadenie\nneodkladného opatrenia, podaného po skončení konania (pri splnení podmienok ust. § 325 ods. 1 C. s.\np.). Rovnako v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, podaného pred začatím konania,\nna ktoré nenadväzuje žaloba podľa ust. § 336 ods. 1 C. s. p., konanie končí rozhodnutím o návrhu\nna nariadenie neodkladného opatrenia a konzumuje vec samu (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.\nmarca 2019, sp. zn. 5Cdo/154/2018).\n29. V predmetnej veci sa nejedná ani o jeden z vyššie uvedených prípadov. Z povahy konania o\nneodkladnom opatrení, ako aj z obsahu napadnutého uznesenia odvolacieho súdu je potrebné vyvodiť\nzáver, že tieto považovali konanie o navrhovanom neodkladnom opatrení za konanie, v rámci ktorého\nby nariadené neodkladné opatrenie nekonzumovalo vec samu. Súd prvej inštancie v uznesení z\n29.04.2019, č. k. 33Cb/2/2019-85, konštatoval, že v podanom návrhu žalobca žiadnym spôsobom\nneosvedčil potrebu bezodkladnej a teda naliehavej úpravy pomerov. Predmetom návrhu je nesplnenie\npovinnosti žalovaného vypracovať vyúčtovanie za obdobie 01-06/2017. Uloženie povinnosti žalovanému\nvypracovať vyúčtovanie je takého charakteru, že by malo byť predmetom žaloby vo veci samej a\nsporového konania, v ktorom je potrebné dať priestor na vyjadrenie aj žalovanému. Z podaného návrhu\nnie je zrejmé a ani preukázané, v čom spočíva potreba bezodkladnosti úpravy pomerov. Uvedené\nkonštatovanie navádza žalobcu na možnosť podať voči žalovanému žalobu vo veci samej.\n30. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie je možné vyvodiť, že v danej veci ide o\nsituáciu, kedy sa neodkladným opatrením nemohol dočasne nastoliť určitý stav bez ujmy na konečnú,\ndefinitívnu ochranu, poskytovanú až rozhodnutím súdu vo veci samej. Vzhľadom na uvedené dovolací\nsúd konštatuje, že uznesenie odvolacieho súdu, ktorým súd unesenie súdu prvej inštancie potvrdil,\nnekonzumovalo vec samu, a preto nemá povahu rozhodnutia vo veci samej a rovnako nie je\nrozhodnutím, ktorým sa konanie končí.\n\n31. Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania žalobcu z § 420 písm. f/ C. s. p. nevyplýva, dovolací súd\njeho procesne neprípustné dovolanie podľa § 447 písm. c/ C. s. p. odmietol bez toho, aby sa zaoberal\ndôvodnosťou podaného dovolania.\n32. O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 453 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255\nods. 1 C. s. p. V dovolacom konaní úspešnému žalovanému vznikol voči žalobcovi nárok na náhradu\ntrov dovolacieho konania. Preto dovolací súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.\n33. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.\n9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4Cob/52/2019", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}