{"guid": "16f1442a-3336-44ef-acd4-08cda369aaa7:f10e0902-611c-40d1-9c99-d18c9aa53148", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:7116214341.1", "spisova_znacka": "1Obdo/65/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/65/2019 z 24. 8. 2020", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. augusta 2020, sp. zn. 1Obdo/65/2019, ECLI:SK:NSSR:2020:7116214341.1", "identifikacne_cislo": "7116214341", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Miroslava Janečková", "sudca_id": 492, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-miroslava-janeckova-492", "datum_vydania": "2020-08-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-384.odsek-1", "nazov": "§ 384 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-384.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-384"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-150.odsek-1", "nazov": "§ 150 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-150.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-150"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-206", "nazov": "§ 206 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-206", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-206"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-207.odsek-1", "nazov": "§ 207 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-207.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-207"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-191", "nazov": "§ 191 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-191", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-35", "nazov": "§ 35 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-35", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-424", "nazov": "§ 424 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-424", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-424"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-429.odsek-1", "nazov": "§ 429 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-429.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-429"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "nazov": "§ 419 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-419", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-419"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-428", "nazov": "§ 428 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-428", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-428"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-440", "nazov": "§ 440 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-440", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-440"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-153.odsek-1", "nazov": "§ 153 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-153.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-153"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-153.odsek-2", "nazov": "§ 153 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-153.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-153"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-181.odsek-2", "nazov": "§ 181 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-181.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-181"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-366", "nazov": "§ 366 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-366", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-366"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-210", "nazov": "§ 210 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-210", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-210"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-185.odsek-1", "nazov": "§ 185 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-185.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-185"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/116", "nazov": "zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/116", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/116-1990"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/116/#paragraf-9.odsek-3.pismeno-b", "nazov": "§ 9 ods. 3 písm. b) zákona č. 116/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/116/#paragraf-9.odsek-3.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/116-1990/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-663", "nazov": "§ 663 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-663", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-663"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-384", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-150", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-206", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-207", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-191", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-35", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-424", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-429", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-419", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-428", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-440", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-153", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-181", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-366", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-210", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-185", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/1990/116#paragraf-9", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-663"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f10e0902-611c-40d1-9c99-d18c9aa53148", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:7116214341.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:7116214341.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:7116214341.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Obdo/65/2019\n7116214341\n24. 08. 2020\nJUDr. Miroslava Janečkova\nECLI:SK:NSSR:2020:7116214341.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu VSH development a.s., Štúrova 27, Košice 040 01,\nIČO: 31 360 521, proti žalovanej JUDr. Daniele Kováčovej, notár, so sídlom Hlavná 58, 040 01 Košice,\nIČO: 31 275 869, zastúpenej advokátkou JUDr. Martinou Gombosovou, so sídlom Floriánska 16, 040\n01 Košice, o zaplatenie 12.264,99 € s príslušenstvom, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského\nsúdu v Košiciach č. k. 4Cob/83/2018-251 z 24. októbra 2018, takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie žalovanej o d m i e t a .\nII. Žalobca m á proti žalovanej n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Košice I (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 32Cb/97/2016-217 z 22. mája\n2018 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 12.264,99 € spolu s príslušenstvom\n(úroky z omeškania, paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- €),\nsuma ktorá predstavuje dlžné nájomné a odplatu za služby za mesiac august 2014 až marec 2015, časť\nnájmu za júl 2014 a časť nájmu a odplaty za služby za mesiac apríl 2015 na základe uzavretej zmluvy\no nájme.\n2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že zo zmluvy o nájme č. NZ/2006/02 zo dňa 30.\njúna 2006, uzavretej medzi prenajímateľom (žalobca) a nájomcom (žalovaná) súd zistil, že predmetom\nzmluvy je prenajatie nebytových priestorov so všetkými súčasťami, ktoré sú na deviatom poschodí\n(10.NP) administratívnej budovy, ktorá je vo vlastníctve žalobcu o celkovej výmere 100,8 m2 za účelom\nvýkonu administratívnej činnosti v súlade s predmetom podnikania nájomcu a to činnosti notárskeho\núradu (čl. II zmluvy o nájme). Súd ďalej zistil, že zmluvné strany sa dohodli na cene a platobných\npodmienkach za prenajaté priestory (čl. III zmluvy o nájme). Z čl. IV zmluvy o nájme, Doba nájmu,\nsúd zistil, že zmluva bola uzavretá na dobu určitú s účinnosťou od 1. júla 2006 do 1. júla 2016, s\nmožnosťou modifikácie doby nájmu. V bode 3. uvedeného čl. sú uvedené spôsoby ukončenia nájomného\nvzťahu formou dohody, uplynutím doby na ktorú bol nájom dohodnutý, prípadne uplynutím predĺženej\ndoby nájmu; výpoveďou (bod 4. čl. IV) jedného z účastníkov zmluvy z dôvodov uvedených v zákone\nč. 119/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov (prenajímateľ môže vypovedať zmluvu z\ndôvodov uvedených v § 9 ods. 2 a nájomca z dôvodov uvedených v § 9 ods. 3) s výpovednou dobou\ntrojmesačnou, ktorá začína plynúť prvým dňom v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bola\ndoručená písomná výpoveď. Výpovedná doba z dôvodu výpovede pre omeškanie nájomcu s úhradou\nsplatného nájomného je desať dní a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po doručení\npísomnej výpovede. Z čl. V, čl. VI. zmluvy o nájme vyplývajú práva a povinnosti účastníkov zmluvy.\nSúčasťou zmluvy o nájme č. NZ/2006/02 zo dňa 30. júna 2006 je situačný náčrt, prevádzkový poriadok\nbudovy a platobný kalendár. Súd zistil, že zmluva o nájme č. NZ/2006/02 zo dňa 30. júna 2006 bola\nmenená dodatkami k zmluve, zmyslom ktorých bola zmena v dohodnutej cene za nájom s upresnením\nči zahŕňa/nezahŕňa aj cenu za energie a ostatné služby spojené s nájmom; prenajatie podzemných\nparkovacích miest prislúchajúcim k prenajatým priestorom.\n\n3. Zo splátkového kalendára na rok 2014 súd zistil, že žalovaná mala ako nájomca mesačne uhradiť\nnájom vo výške 1.132,69 € a externé služby (teplo, vodné a stočné, odpad, energie) vo výške 308,46 €.\n4. Z listu žalovanej zo dňa 24. marca 2014 súd zistil, že žalovaná ako notárka so sídlom v Košiciach\na ako nájomca dáva výpoveď zo zmluvy o nájme, pričom výpovedná doba skončí dňa 30. júna 2014.\nDôvody výpovede žalovaná uviedla, že v zmysle vyhlášky MZ SR č. 544/2007 ako zamestnávateľ\nmusí zabezpečiť na pracovisku pre zamestnancov optimálne mikroklimatické podmienky v teplom aj\nv chladnom období roka. Predpoklady na optimálne mikroklimatické podmienky má vytvoriť stavebné\nriešenie budovy a tam, kde to neumožňuje stavebné riešenie budovy, treba tieto podmienky zabezpečiť\ntechnickým zariadením. Poukázala na to, že v budove, resp. v jej prenajatých priestoroch dochádza\nk tepelnému prehrievaniu, pričom daná situácia bola žalobcovi viackrát oznamovaná. Poukázala na\nto, že kritickým obdobím, v období jar až jeseň, je najkritickejšie letné obdobie, kedy teplota v\nmiestnostiach, napriek klimatizácii, je nameraná vo výške 38° - 40°C. Uviedla, že centrálne regulovanú\nklimatizáciu vzhľadom na zdravotné problémy svojich zamestnancov nemôže dostatočne používať a\npoukázala na to, že ani táto klimatizácia nebola nepostačujúca na zníženie tepelných hodnôt. Žalovaná\npoukázala na presklenú časť budovy, priestorov, ktoré síce boli opatrené protislnečnými fóliami, avšak\nani tieto nezabránili vonkajším vplyvom tepelným výkyvom v kancelárii. Poukázala na to, že vykonáva\nprácu administratívneho charakteru, notársku činnosť a zamestnáva zamestnancov, ktorým v zmysle\nzákonníka práce musí vytvoriť ochranu práce aj v riešení týchto otázok.\n5. Z protokolu o meraní č. 7880 zo dňa 17. decembra 2014 Regionálneho úradu verejného\nzdravotníctva so sídlom v Košiciach súd zistil, že dňa 2. decembra 2014 v čase od 9:15 do 14:30\nhod. bolo v priestoroch, ktoré mala žalovaná v prenájme od žalobcu vykonané meranie na základe\nobjednávky žalobcu. Účelom, resp. predmetom merania bola objektivizácia expozície zamestnancov\nmikroklimatickým podmienkam v kancelárskych priestoroch žalobcu na Štúrovej 27 v Košiciach. Z\nprotokolu o meraní vyplýva, že meranie bolo vykonané v chladnom období roka, pri zamračenej\noblohe, v kancelárskych priestoroch č. 920, 924, 925 na deviatom poschodí budovy A, objektu Biznis\nCentrum Košice. Z protokolu o meraní vyplýva, že vetranie a vykurovanie kancelárskych priestorov je\nrealizované prostredníctvom klimatizácie s možnosťou individuálnej regulácie teploty zamestnancom,\nprostredníctvom nástenného termostatu inštalovanom v každej miestnosti v rozsahu od 10° - 30°\nC a s trojstupňovou reguláciou prúdenia vzduchu do miestnosti; vetranie a vykurovanie je v oblasti\nvykurovania doplnené ústredným kúrením a vykurovacími jednotkami. Súd z protokolu o meraní zistil, že\nv čase merania, kancelárske priestory neboli obsadené zamestnancami a termostatom bolo nastavené\nprúdenie tepla do miestnosti na stupni kúrenia 2, resp. vykurovacie jednotky v kancelárskom priestore\nč. 925 neboli v prevádzke; vonkajšie prostredie bolo pri teplote od -2° do -1°C, so zamračenou oblohou\na slabým snežením. Namerané hodnoty v kanceláriách boli od 24,7° do 25,9°C, od 23,9° do 30,2°C. Zo\nzáverov protokolu o meraní č. 7880 vyplýva, že optimálna teplota v kanceláriách 920, 924 v danom čase\nnie je v súlade so špecifikáciou, resp. nie je možné vyjadriť súlad, nesúlad. Taktiež nie je možno vyjadriť\nsúlad so špecifikáciou pri relatívnej vlhkosti vzduchu.\n6. Z listu žalobcu zo dňa 16. apríla 2015, adresovanému žalovanej, súd zistil, že žalobca ako\nprenajímateľ uviedol, že žalovaná ako nájomca si neplní povinnosti v zmysle zmluvy o nájme nebytových\npriestorov, neuhrádza dohodnuté nájomné a odplatu za plnenie spojené s nájmom. Preto prenajímateľ\n(žalobca) vypovedá zmluvu o nájme zo dňa 30. júna 2006 v súlade s ust. § 9 ods. 2 písm. b) zákona č.\n116/1990 Zb., pričom nájomný pomer s ohľadom na ustanovenia zmluvy o nájme skončí 10. mája 2015.\n7. Súd za nespornú považuje skutočnosť, že žalovaná uvoľnila predmet nájmu v júni 2014 (list žalobcovi\nzo dňa 20. júna 2014 - odsek 28. odôvodnenia) ako aj to, že žalobca mal vedomosť o tom, že nebytový\npriestor (predmet nájmu) je voľný a má možnosť ho prenajať inému záujemcovi.\n8. Súd prvej inštancie konštatoval, že z vykonaného dokazovania jednoznačne nevyplýva, či sa predmet\nnájmu tepelne prehrieval nad prípustné hodnoty a tým sa stal nespôsobilým na dohovorené užívanie,\nale vzhľadom na to, že nebytové priestory žalobcu, ktoré prenajal žalovanej sa nachádzajú v budove\n(Business Centre Košice, Štúrova 27, Košice), ktorá je tvorená komplexom troch budov a jej obvodový\nplášť je celopresklenený, tvorený hliníkovou sklenenom fasádou (bod 7. v Protokole o meraní) súd mal\nza to, že v teplom období roka (letné mesiace) v takýchto podmienkach môže dôjsť k tzv. skleníkovému\nefektu a prehriatiu miestností a mikroklimatické podmienky vždy nespĺňajú rozsah optimálnych teplôt\n\nv zmysle tabuliek vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR o podrobnostiach o ochrane zdravia pred\nzáťažou teplom a chladom pri práci. Mal za preukázané, že žalovaná na daný problém (nespôsobilosť\nnebytového priestoru na dohovorené užívanie) žalobcu upozorňovala od roku 2010 ako aj a to, že\nžalobca o danom probléme vedel a snažil sa ho odstrániť.\n9. Súd vychádzajúc z dokladov o meraní teploty v predmete nájmu (prenajaté priestory žalovanou)\nvykonaných v dňoch 18. júna - 20. júna 2014 a protokolu o meraní č. 7880 z 2. decembra 2014 mal za to,\nže nie sú hodnovernými dôkazmi preukazujúcimi vhodné/nevhodné mikroklimatické podmienky, pretože\nv doklade o meraní teploty zo dňa 18. júna - 20. júna 2014 chýba napr. údaj o tom, aké bolo vonkajšie\npočasie, či v miestnosti bolo/neboli ľudia, nábytok. Nepreukazuje či sa merania zúčastnila aj osoby\nza nájomcu. Protokol o meraní č. 7880 bol zase vyhotovený v čase, kedy nebolo možné hodnoverne\npreukázať, či teplota v teplom období roka (letné mesiace) bola/nebola v rozsahu optimálnej a prípustnej\nteploty.\n10. Z čestných prehlásení osôb oslovených žalovanou mal tieto skutočnosti (prehrievanie miestností) za\npotvrdené a z čestných prehlásení osôb oslovených žalobcom vyvodil opačný záver. Súd poukazoval\nna to, že čestné prehlásenia doložené žalobcom nemôže považovať za dôkazy nezaujaté, pretože boli\npredložené žalobcom až ako reakcia na skutočnosti a tvrdenia žalovanej počas konania. Na základe\ntoho, súd k týmto predloženým dôkazom uviedol, že v zmysle procesných predpisov nie je povinnosťou\nsúdu vykonať každý z navrhnutých dôkazov a preto čestné prehlásenia doložené žalovanou a žalobcom\npri svojom hodnotení nebral do úvahy.\n11. Súd z vykonaného dokazovania mal nepochybne za preukázané, že nebytové priestory v zmysle\nzmluvy o nájme boli miestnosti prenajaté na administratívnu činnosť, čiže ide o priestory prenajaté na\nto, aby sa v nich zdržiavali ľudia a preto na vzťahy z nich vyplývajúce okrem lex specialis (zákon č.\n116/1990 Z.z. o nájme a podnájme nebytových priestorov) sa vzťahujú aj ustanovenia lex generalis (§\n663 a nasl. Občianskeho zákonníka).\n12. Mal za to, že žalovaná na problém závadnosti (zdraviu závadné v zmysle vyhlášky o podrobnostiach\no ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci) predmetu nájmu a jeho nespôsobilosti na\ndohodnuté užívanie pravidelne upozorňovala (od roku 2010) tak ako to vyplýva z predloženej vzájomnej\nkomunikácie a čestných prehlásení (doložené žalobcom) ako aj to, že k náprave zo strany žalobcu\nnedošlo. Preto žalovaná v zmysle citovaných zákonných ustanovení mala možnosť uzavretú zmluvu o\nnájme ukončiť výpoveďou alebo možnosť odstúpenia od uzavretej zmluvy o nájme.\n13. Súd z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalovaná dňa 24. marca 2014 zaslala žalobcovi\nlist, z ktorého obsahu vyplýva jej vôľa vypovedať nájomný vzťah uzavretý zmluvou o nájme zo dňa 30.\njúna 2006 a jej dodatkov. Súd mal ďalej za preukázané, že žalobca vedel o uvoľnení predmetu nájmu\nžalovanou a o tom, že z prejavenej vôle žalovanej dôjde k ukončeniu nájomného vzťahu dňom 30. júna\n2014 a ďalej, že žalobca mal od júla 2014 vedomosť o tom, že žalovaná neplní povinnosti nájomcu v\nzmysle zmluvy o nájme zo dňa 30. júna 2006, neuplatnil si právo vypovedať uzavretú zmluvu o nájme zo\ndňa 30. júna 2006 v zmysle čl. IV. bod. 4 a nebytové priestory uvoľnené žalovanou prenajal až dňom 15.\napríla 2015, pričom svoje právo vypovedať zmluvu využil až 16. apríla 2015 (odsek 17. odôvodnenia).\n14. V zmysle vykonaného dokazovania považoval nebytový priestor za nespôsobilý na dohovorené\nužívanie (§ 9 ods. 3 písm. b) zákona č . 116/1990 Zb.) a nájomca má právo dať výpoveď s výpovednou\ndobou tri mesiace (dohodnutá výpovedná doba v zmysle zmluvy o nájme aj zákonom stanovená\nvýpovedná doba) ako aj s názorom súdu, že miestnosti boli prenajaté na to, aby sa v nich zdržiavali ľudia\na stali sa zdraviu závadné, má nájomca právo odstúpiť od zmluvy (tohto práva sa nemožno dopredu\nvzdať), aj vtedy, ak o tom vedel pri uzavretí zmluvy. Preto dospel k záveru, že žalovaná platne vypovedala\nzmluvu o nájme uzavretú dňa 30. júna 2006 a dňom 30. júna 2014 došlo v zmysle zmluvy o nájme ako\naj citovaných zákonných predpisov k ukončeniu nájomného vzťahu.\n15. Súd mal preukázané, že do dňa ukončenia nájomného vzťahu si žalovaná voči žalobcovi splnila\nvšetky povinnosti nájomcu (platila nájomné a cenu za služby spojené s nájmom), predmet nájmu\nvypratala a odovzdala a preto súd žalobu žalobcu považoval za nedôvodnú.\n\n16. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom č. k.\n4Cob/83/2018-251 z 24. októbra 2018 rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovaná je povinná\nzaplatiť žalobcovi 12.264,99 € s 8,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 161,61 € od 6. júla 2014\ndo 19. júna 2016, zo sumy 63,25 € od 20. júna 2016 do zaplatenia, zo sumy 1.441,15 € od 6. augusta\n2014 do zaplatenia, zo sumy 1.441,15 € od 6. septembra 2014 do zaplatenia, zo sumy 1.441,15 € od 6.\noktóbra 2014 do zaplatenia, zo sumy 1.441,15 € od 6. novembra 2014 do zaplatenia, zo sumy 1.441,15\n€ od 6. decembra 2014 do zaplatenia, zo sumy 1.441,15 € od 6. januára 2015 do zaplatenia, zo sumy\n1.441,15 € od 6. februára 2015 do zaplatenia, zo sumy 1.441,15 € od 6. marca 2015 do zaplatenia, zo\nsumy 672,54 € od 6. apríla 2015 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením\npohľadávky 40,00 €, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej pripustil späťvzatie, zrušil\nrozsudok súdu prvej inštancie a zastavil konanie v rozsahu úroku z omeškania 8,05 % ročne z 98,36\n€ od 6. júla 2014 do 20. júla 2015 a napokon žalobcovi priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov\nprvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu.\n17. Krajský súd v Košiciach v potrebnom rozsahu zopakoval dokazovanie (§ 384 ods. 1 C.s.p.) a dospel\nk záveru, že odvolanie je dôvodné a napadnutý rozsudok je potrebné zmeniť.\n18. Konštatoval, že spornou skutočnosťou zostala otázka okamihu zániku nájomnej zmluvy. Uviedol,\nže z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že žalovaná ako nájomca vypovedala nájomnú\nzmluvu s účinnosťou od 30. júna 2014 z dôvodu prehrievania prenajatých priestorov, následkom\nktorého sa tieto mali stať nespôsobilé na dohovorené užívanie. Žalobca ako prenajímateľ považoval\nvýpoveď žalovanej za nedôvodnú, keďže k prehrievaniu prenajatých priestorov podľa neho nedošlo. Za\nnesprávny však považoval odvolací súd ďalší postup súdu prvej inštancie, ktorým na základe svojej\núvahy, ktorá nemala oporu vo vykonanom dokazovaní, dospel k odbornému záveru, že vzhľadom\nk tomu, že nebytové priestory sa nachádzajú v budove, s poukazom na jej stavebné riešenie, v\nteplom období roka (letných mesiacoch) môže dôjsť k tzv. skleníkovému efektu a prehriatiu miestností\na mikroklimatické podmienky vždy nespĺňajú rozsah optimálnych teplôt v zmysle tabuliek vyhlášky\nMinisterstva zdravotníctva SR o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom\npri práci. V tejto časti žalobcom namietané nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie, vrátane\nnásledného nesprávneho právneho posúdenia o zániku nájomnej zmluvy z dôvodu výpovede žalovanej\npovažoval za dôvodné, keďže pre stanovenie skutkového záveru, na takúto úvahu súdu prvej inštancie\no možnosti prehrievania prenajatých priestorov, neboli splnené hmotnoprávne a procesné podmienky.\n19. Poukázal na ustanovenie § 150 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého strany majú povinnosť pravdivo a úplne\nuvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Samotné civilné sporové konanie\nje konaním dôkazným, čo znamená, že účastníka zaťažuje v konaní povinnosť tvrdenia a povinnosť\nnavrhnúť na svoje tvrdenia dôkazy preukazujúce jeho pravdivosť. Ak strana sporu v konaní nesplní\nsvoju povinnosť tvrdenia alebo povinnosť navrhnúť na svoje tvrdenia dôkazy, alebo ak sa navrhnuté\ndôkazy nevzťahujú na jeho tvrdenia, dostáva sa do situácie dôkaznej núdze, kedy súdu neostáva iné, len\nzhodnotiť túto procesnú situáciu v jeho neprospech vo výsledku (rozhodnutí vo veci samej), lebo tvrdená\nokolnosť nebude preukázaná. Zdôraznil, že v sporovom konaní dôkazné bremeno ohľadne určitých\nskutočností, leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé\nprávne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tvrdí.\n20. Konštatoval, že zo žiadneho z dôkazov, ktoré predložila v konaní žalovaná nevyplýva, že teplota\nv prenajatých nebytových priestoroch presahovala prípustnú teplotu podľa vyhlášky č. 544/2007\nZ.z., teda že došlo k nespôsobilosti alebo podstatnému obmedzeniu možnosti užívať tieto priestory.\nŽalovaná v konaní nenavrhla vykonať žiadne dôkazy, ani súdu prvej inštancie žiadne objektívne dôkazy\nnepredložila, z ktorých by jednoznačne táto skutočnosť vyplývala, pričom žalobca túto skutočnosť poprel.\n21. Upriamil pozornosť na to, že v sporovom konaní sa považuje predovšetkým súd prvej inštancie\nza súd, ktorý zisťuje skutkový stav, čo vyplýva aj z Civilného sporového poriadku. Zákon totiž\npripúšťa skutočnosti alebo dôkazy v odvolacom konaní, v ktorom sa napáda rozhodnutie vydané v\nprvostupňovom konaní iba v obmedzenom rozsahu. Strana v zásade nemôže uplatniť v odvolacom\nkonaní tie dôkazy a skutočnosti, ktoré mohla uplatniť ale neurobila tak v základnom konaní pred súdom\nprvej inštancie. Tieto dôkazy a skutočnosti nemôže (nesmie) vziať do úvahy ani odvolací súd a tento\nprístup je základom neúplného apelačného systému, ktorým je ovládané odvolacie konanie. Strana\nsporu má možnosť použiť prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli\n\nuplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie len vtedy, ak ich bez svojej viny nemohla uplatniť v konaní\npred súdom prvej inštancie.\n22. Poukázal na to, že žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie v podaní zo dňa 17. októbra 2017\n(čl. 118 spisu) iba uviedla, že ak jej tvrdenia nebudú dostatočne preukázané z predložených dôkazov,\nbude žiadať aby jej žalobca sprístupnil priestory za účelom vypracovania odborného vyjadrenia,\nprípadne súkromného znaleckého posudku na zhodnotenie mikroklimatických podmienok prenajatých\nnebytových priestorov z hľadiska ich optimálnosti, respektíve prípustnosti po meraní teploty vzduchu.\nNásledne na pojednávaní dňa 22. mája 2018 na výzvu súdu prvej inštancie, či strany sporu majú návrhy\nna doplnenie dokazovania uviedla, že návrhy na doplnenie dokazovania nemá.\n23. Uzavrel, že žalovaná tak jednoznačne a nepodmienene v konaní pred súdom prvej inštancie\nneuplatnila prostriedok procesnej obrany pre účely jeho zaobstarania, vykonania a vyhodnotenia,\nspočívajúci v návrhu podľa § 206 C.s.p. na zabezpečenie ďalšieho odborného vyjadrenia, resp. návrhu\npodľa § 207 ods. 1 C.s.p. na nariadenie znaleckého dokazovania vo veci.\n24. Preto odvolací súd návrhu žalovanej podanom až v odvolacom konaní spočívajúcom v predložení\nsúkromného znaleckého posudku, ktorý by si žalovaná dala vypracovať nevyhovel, keďže tento\nprostriedok procesnej obrany mohla žalovaná uplatniť už v konaní pred súdom prvej inštancie. Uvedené\nplatí aj s poukazom, že žalovaná aj napriek svojej vedomosti o tom, že žalobca od počiatku popiera\njej tvrdenia o nespôsobilosti užívania sporných priestorov, od podania výpovede žalobcovi ešte sporné\npriestory užívala ďalšie 3 mesiace a nič jej nebránilo si zabezpečiť objektívny dôkaz o jej tvrdeniach už\nv tomto období.\n25. Ďalej uviedol, že žalovaná síce v konaní tvrdila, že v prenajatých priestoroch bolo „neznesiteľne\nhorúco“, čo však samo o sebe, ak by to aj bolo skutočne tak, nepreukazuje nespôsobilosť užívania\npredmetu nájmu na dohodnutý účel, keďže žalovaná nepreukázala, že prípadne teplota nad prípustnú\nhodnotu v prenajatých priestoroch nebola spôsobená tým, že riadne nevyužívala klimatizačné\nzariadenia, teda bez svojho zavinenia. Napokon pojem „neznesiteľne horúco“ je taktiež len všeobecnou\nkategóriou, keďže pocit tepla je u každého vnímaný subjektívne.\n26. Konštatoval, že žalovaná svoje tvrdenie o nespôsobilosti predmetných nebytových priestorov na\nužívanie síce opierala o čestné prehlásenia tretích osôb, avšak ani z ich obsahu nie je jednoznačne\npreukázané, že teplota v prenajatých priestoroch nezodpovedala prípustnej teplote stanovenej\nvyhláškou č. 544/2007 Z.z., respektíve, že teplota v prenajatých priestoroch sa nedala upraviť v dôsledku\nnevyhovujúceho technického vybavenia týchto priestorov a to aj s poukazom na čestné prehlásenia\ndoložené žalobcom, v ktorých sú uvedené opačné tvrdenia. Napokon zo zhodnotenia výsledkov merania\nuvedeného protokole o meraní č. 7880, ktorý považoval za jediný objektívny dôkaz vyplýva, že v\nprenajatých priestoroch boli namerané priemerné hodnoty teploty vyhodnotené ako prípustné pre dané\nobdobie, teda do 26°C.\n27. Pokiaľ ide o námietku žalovanej, že z protokolu o meraní č. 7880, na strane 4. je uvedená ako\nnameraná teplota v predmetnej kancelárii č. 920 o 11.30 hod. 27°C uviedol, že ide iba o momentálnu\nteplotu nameranú za odlišných podmienok ako v prípade ostatných priestorov, keďže je zrejmé, že k\nnameraniu takejto teploty došlo iba v dôsledku zapnutia ústredného kúrenia, ktoré je možné individuálne\nregulovať, resp. vypnúť.\n28. Vyslovil názor, že ani samotná skutočnosť nalepenia fólií žalobcom v prenajatých priestoroch, pritom\nbez ďalšieho nepreukazuje, že tieto trpeli takou vadnosťou, pre ktorú by neboli spôsobilé na ďalšie\nužívanie a to aj s poukazom, že nebolo preukázané, že žalovaná po ich inštalácii tepelné prehrievanie\npriestorov až do podania výpovede voči žalobcovi namietala.\n29. Konštatoval, že si žalovaná zároveň vnútorne protirečí ak tvrdí, že sporné nebytové priestory neboli\nspôsobilé na užívanie a preto nežiadala ani o zľavu z nájomného a zároveň uvádza vo svojom podaní zo\ndňa 16. marca 2018 (č. l. 172 spisu), že ak by jej žalobca ponúkol zľavu z nájomného do výšky nájomného\nako v prípade iných nájomcov, možno by súhlasila s takouto kompenzáciou za stav predmetných\npriestorov. Uviedol, že sama o sebe neobstojí ani ďalšia námietka žalovanej, že vadnosť prenajatých\npriestorov bola preukázaná nižším nájomným u ďalších nájomcov žalobcu pri obdobných, resp. následne\nsporných nebytových priestorov, keďže dohoda o cene nájmu závisí najmä od veľkosti prenajatej plochy,\n\ndĺžky doby nájmu, resp. od dopytu a ponuky, teda od celkovej situácie na trhu, ktorá sa môže časom\nmeniť.\n30. Odvolací súd nevyhovel ani návrhu žalovanej na vykonanie dokazovania v odvolacom konaní a to\nzabezpečenie dedičského spisu Okresného súdu Košice II, sp. zn. 24D/688/2011, z ktorého malo byť\nzrejmé, že účastník konania L.. M. A. bol pri prejednávaní dedičstva u žalovanej nervózny, práve kvôli\nprehrievaniu priestorov, a to s poukazom na uznesenie Okresného súdu Košice II sp. zn. 24D/688/2011\n- 367, ktorý predložil žalobca na pojednávaní dňa 24. októbra 2018 a ktorým bola žalovaná ako notárka\nvylúčená z úkonov súdneho komisára, v ktorom je uvedené, že žalovaná sama požiadala o vylúčenie\nz dedičskej veci z dôvodu negatívneho postoja, osobnej antipatie L.. M. A. k žalovanej ako súdneho\nkomisára. Poukázal na to, že v tomto uznesení nie je ani zmienka o prehrievaní priestoru, v ktorom sa\nprejednávalo predmetné dedičské konanie. Pokiaľ ide o čestné prehlásenie bývalého člena štatutárneho\norgánu žalobcu, L.. H. F. (č. l. 70 spisu), z jeho obsahu vyplýva, že tento bol žalovanou iba informovaný\no ňou tvrdených prevádzkových problémoch spojených s vysokou teplotou vzduchu v letnom období, o\nčom mal následne informovať kompetentných kolegov.\n31. Záverom uviedol, že za takejto procesnej situácie dospel k záveru, že pokiaľ z vykonaných dôkazov\njednoznačne nevyplynula skutočnosť, že teploty v prenajatých priestoroch boli nad prípustnú hodnotu\nbez zavinenia žalovanej ako nájomcu, k zániku nájmu vyššie uvedenou výpoveďou ako jednostranným\nprávnym úkonom žalovanej adresovanej žalobcovi nedošlo.\n32. Proti tomuto rozsudku podala dovolanie žalovaná (ďalej aj „dovolateľka“), z obsahu ktorého vyplýva,\nže jeho prípustnosť vyvodzuje z ustanovenia § 420 písm. f/ CSP ako aj z ustanovenia § 421 ods.\n1 písm. b/ CSP tvrdiac, že odvolací súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanej ako\nprocesnej strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu\npráva na spravodlivý proces. V dovolaní uviedla, že dňa 22. mája 2018 sa konalo vo veci pojednávanie,\nkde zo zvukového záznamu je zrejmé, že súd prvej inštancie vyslovil svoj predbežný právny názor, že\nnemá skutočnosti tvrdené žalobcom za preukázané a na pojednávaní rozhodol v prospech žalovanej\ntak, že žalobu zamietol. Odvolací súd sa nestotožnil s hodnotením dôkazov súdom prvej inštancie,\nžiadny z predložených dôkazov nepovažoval za objektívny dôkaz svedčiaci v prospech žalovanej,\nvysloviac názor, že skutkové zistenia súdu prvej inštancie nezodpovedajú vykonaným dôkazom a\nvýsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá § 191 CSP. Ďalej uviedla, že vzhľadom na opačný právny\nnázor odvolacieho súdu na pojednávaní žiadala vykonať dôkaz a to vypracovať súkromný znalecký\nposudok na zhodnotenie mikroklimatických podmienok v prenajatých nebytových priestoroch z hľadiska\nich optimálnosti resp. prípustnosti po meraní teploty vzduchu. Odvolací súd vyhodnotil tento jej návrh\nako novotu v konaní, návrh zamietol a zmenil rozsudok súdu prvej inštancie. Žalovaná namietala, že\nak by bol už súd prvej inštancie vyhodnotil dokazovanie tak, ako to urobil odvolací súd, bola by trvala\nna vypracovaní znaleckého posudku už v štádiu konania pred súdom prvej inštancie. Vyslovila názor,\nže ak strana sporu, riadiac sa vysloveným právnym názorom, ktorý je pre ňu nový, žiada o vykonanie\nznaleckého dokazovania, ktoré naviac uviedla už vo vyjadrení pred súdom prvej inštancie ako dôkaz,\nktorý je potrebný vykonať v tomto prípade, ak súd nebude mať za preukázané ňou tvrdené skutočnosti z\niných dôkazov, nejedná sa o novotu v konaní, čiže o taký dôkaz, ktorý mohla predložiť už v konaní pred\nsúdom prvej inštancie. Konštatovala, že tým, že odvolací súd zamietol všetky jej návrhy na doplnenie\ndokazovania, a to najmä návrh na vypracovanie znaleckého posudku a aj návrh na zabezpečenie\ndedičského spisu, nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanej ako procesnej strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces. V súvislosti s obsahom bodu 40 rozsudku odvolacieho súdu uviedla, že zľava z nájomného\nby nič neriešila, pretože notárska kancelária je úrad, v ktorom nie je možné pre horúčavu pracovať,\nzľava nič nevyrieši. Preto ju žalovaná nežiadala, ale žiadala premiestniť inam. V skutočnosti jej zľava ani\nnikdy ponúknutá nebola, platila podstatne vyššie nájomné ako subjekty, ktorých nájomné zmluvy žalobca\npredložil. Konštatovala, že nejde o protirečenie v jej vyjadreniach, ako to tvrdí odvolací súd, pretože\nje to len hypotetická otázka, čo by bolo, ak by jej žalobca zľavu ponúkol. Ak by bola ponúknutá zľava\nvyššia, mohla by si žalovaná z ušetrených peňazí zabezpečiť ochladenie priestorov inak. Tvrdila ďalej,\nže odvolací súd porušil jej právo na spravodlivý proces aj tým, že vyhodnotil vykonané dôkazy úplne\ninak, ako súd prvej inštancie bez toho, aby dal žalovanej možnosť predložiť akékoľvek ďalšie dôkazy.\nPoukázala pritom na body 37 a 38 odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu, týkajúce sa protokolu o\nmeraní č. 7880. Uzavrela, že bez ohľadu na to, či boli skutkové závery odvolacieho súdu správne alebo\nnesprávne, ak by bol takto vec posúdil už súd prvej inštancie mala by žalovaná možnosť navrhnúť\n\ndoplnenie dokazovania na preukázanie svojich tvrdení pred skončením dokazovania alebo v rámci\nodvolania. Ak odvolací súd na základe vykonaných dôkazov dospeje k opačným skutkovým zisteniam,\nmá dať strane sporu možnosť doplniť, navrhnúť a vykonať dokazovanie tak, ako by takúto možnosť\nstrana mala, ak by súd prvej inštancie takto vyhodnotil vykonané dôkazy. K dovolaciemu dôvodu podľa\n§ 421 ods. 1 písm. b/ CSP uviedla, že v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu nebola doposiaľ vyriešená\nprávna otázka, či je novotou v konaní ak strana sporu netrvá alebo nenavrhne vykonanie dôkazu pred\nsúdom prvej inštancie, pretože sa riadi jeho právnym názorom a až na pojednávaní pred krajským súdom\nsa dozvie, že odvolací súd hodnotí dôkazy inak a navrhne na základe toho vykonanie dôkazu až pred\nodvolacím súdom. Vychádzajúc z uvedeného navrhla rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť\nna ďalšie konanie.\n33. Vo vyjadrení k dovolaniu žalobca navrhol dovolanie odmietnuť. Nepredloženie súkromného\nznaleckého posudku resp. nenavrhnutie vykonania tohto dôkazu zo strany žalovanej v rámci konania\npred súdom prvej inštancie, nemožno pričítať na vrub odvolacieho súdu a tvrdiť, že odvolací súd\npostupoval nesprávne ak zamietol návrh žalovanej vykonať znalecký posudok ako novotu v konaní. V\nsúvislosti s druhým dovolacím dôvodom (§ 421 ods. 1 písm. b/ CSP) namietal, že absentujú náležitosti\ndefinované v § 432 ods. 1 a 2 CSP.\n34. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací v zmysle § 35 CSP (ďalej aj „dovolací súd“ alebo\n„NS SR“) po zistení, že dovolanie podala strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424\nCSP), zastúpená v súlade s ustanovením § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania\n(§ 443 CSP) skúmal najskôr to, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto\nmimoriadnym opravným prostriedkom.\n35. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé rozhodnutie\nodvolacieho súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho\nprípustnosti v Civilnom sporovom poriadku.\n36. Podľa ustanovenia § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to\nzákon pripúšťa. Z citovaného rozhodnutia expressis verbis vyplýva, že ak zákon výslovne neuvádza,\nže dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, tak takéto rozhodnutie\nnemožno úspešne napadnúť dovolaním. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu prípustné, sú taxatívne vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. Otázka posúdenia, či sú\nalebo nie sú splnené podmienky prípustnosti dovolania, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.\n37. Podľa § 420 písm. f/ CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n38. Podľa ustanovenia § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,\nktorým sa potvrdilo, alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu\nzáviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola\nvyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n39.1 Podľa ustanovenia § 431 ods. 1 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým,\nže v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení.\n39.2. Podľa ustanovenia § 431 ods. 2 CSP dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie v čom\nspočíva táto vada.\n40.1 Podľa ustanovenia § 432 ods. 1 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým,\nže rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.\n\n40.2. Podľa ustanovenia § 432 ods. 2 CSP, dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia.\n41. Podľa ustanovenia § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému\nrozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie\npovažuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).\n42. Podľa ustanovenia § 440 CSP, dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný.\n43. Jedným z dôvodov, z ktorých dovolateľka odvodzuje prípustnosť dovolania je ustanovenie §\n420 písm. f/ CSP, tvrdiac, že jej odvolací súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces aj tým, že jednoducho vyhodnotil vykonané dôkazy úplne inak, ako súd prvej inštancie bez\ntoho, aby dal žalovanej možnosť predložiť akékoľvek ďalšie dôkazy. Uviedla, že bez ohľadu na to, či\nboli skutkové závery odvolacieho súdu správne alebo nesprávne, ak by bol takto vec posúdil už súd\nprvej inštancie, mala by žalovaná možnosť navrhnúť doplnenie dokazovania na preukázanie jej tvrdení\npred skončením dokazovania alebo v rámci odvolania. Vyslovila názor, že ak strana sporu, riadiac sa\nvysloveným právnym názorom, ktorý je pre ňu nový, žiada o vykonanie znaleckého dokazovania, ktoré\nnaviac uviedla už vo vyjadrení pred súdom prvej inštancie ako dôkaz, ktorý je potrebné vykonať v tom\nprípade, ak súd nebude mať za preukázané ňou tvrdené skutočnosti z iných dôkazov, nejedná sa o\nnovotu v konaní, čiže o taký dôkaz, ktorý mohla predložiť už v konaní pred súdom prvej inštancie.\nTým, že odvolací súd zamietol všetky jej návrhy na vykonanie dokazovania, a to najmä návrh na\nvypracovanie znaleckého posudku, ale aj návrh na zabezpečenie dedičského spisu okresného súdu,\nznemožnil žalovanej, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva.\n44. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov SR. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre\nprocesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi\na predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov,\nrozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97\na II. ÚS 251/03). Nesprávnym procesným postupom v zmysle § 420 písm. f/ CSP sa rozumie len\nfaktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama\nprocedúra prejednania veci (to, ako súd viedol konanie) znemožňujúca strane sporu (účastníkovi\nkonania) realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj\n1Cdo 202/2017, 2Cdo 162/2017, 5Cdo 112/2018, 7Cdo 202/2017, 8Cdo 85/2018). Podľa § 149 CSP\nprostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie\nskutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na\nvykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.\n45.1 Podľa § 153 ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky\nprocesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené\nvčas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a\nhospodárnosť konania.\n45.2 Podľa § 153 ods. 2 CSP na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré\nstrana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho\npojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.\n46. Podľa § 181 ods. 2 CSP po úkonoch podľa odseku 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi\nstranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy\nnevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci to neplatí, ak tak už postupoval pri\npredbežnom prejednaní sporu.\n\n47. Podľa § 366 písm. b/ CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré\nneboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v dovolaní použiť len vtedy, ak ich odvolateľ\nbez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.\n48. Dovolateľka argumentovala tým, že zo zvukového záznamu z pojednávania je zrejmé, že súd vyslovil\nsvoj predbežný právny názor, že nemá skutočnosti tvrdené žalobcom za preukázané a na pojednávaní\nrozhodol v prospech žalovanej tak, že žalobu zamietol. Bránila sa tým, že ak by bol už súd prvej inštancie\nvyhodnotil dokazovanie tak, ako odvolací súd, bola by trvala na vypracovaní znaleckého posudku už v\nštádiu konania pred súdom prvej inštancie.\n49. V prípade predbežného právneho posúdenia veci nie je súd takto formulovaným záverom striktne\nviazaný. Predbežnosť právneho posúdenia veci spočíva v tom, že sudca v aktuálnom štádiu procesu\nobjektívne nevychádza z výsledkov riadneho dokazovania ale iba v rámci prípravy pojednávania.\nObjektívne právo je súd vždy spôsobilý interpretovať, avšak záväzne aplikovať ho môže až na definitívne\nzistený skutkový stav v procesnom zmysle. Pri posudzovaní skutkových tvrdení strán postupuje súd\nv súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesného útoku a procesnej obrany. V tejto súvislosti\nje dôsledne uplatňovaný princíp zodpovednosti strany za vlastnú procesnú aktivitu, resp. pasivitu a\nza riadne a včasné plnenie povinností súvisiacich s vedením konania (§§ 150, 151 a 153 CSP).\nPredbežné právne posúdenie veci podľa názoru dovolacieho súdu v žiadnom prípade nezbavuje\núčastníka jeho základnej povinnosti tvrdiť skutkové okolnosti, z ktorých odvodzuje svoje právo alebo\npovinnosť protistrany a procesnej povinnosti označiť dôkazy, ktorými chce preukázať pravdivosť ním\ntvrdených skutočností. Argument žalovanej nie je možné považovať za dôvodný, keď už samotná žaloba\nbola založená na tvrdení žalobcu o nedôvodnosti vypovedania nájomnej zmluvy žalovanou, keď za\nnezodpovedajúce skutočnosti označil ňou tvrdené tepelné prehrievanie predmetu nájmu v zimnom aj\nletnom období. Žalobca už v samotnej žalobe poukazoval na Protokol o meraní č. 7880 zo dňa 17.\ndecembra 2014, vypracovaný Regionálnym úradom verejného zdravotníctva so sídlom v Košiciach,\nzávery ktorého vyvracali tvrdenia žalovanej. Protokol o meraní tvoril aj prílohu žaloby. Navyše žalovaná,\nktorá má sama právnické vzdelanie, bola počas celého konania zastúpená právnym zástupcom. Napriek\ntomu znalecký posudok ani žiadne odborné vyjadrenie v konaní nepredložila, o ich vyhotovení iba\nuvažovala pre prípad, že súd nebude mať jej tvrdenia za preukázané. Pritom ak by žalobca za takýmto\núčelom nechcel sám o sebe sprístupniť predmetné priestory, má súd podľa § 210 CSP oprávnenie takúto\npovinnosť mu pre potreby znaleckého dokazovania uložiť. Pokiaľ ide o iné žalovanou navrhnuté dôkazy,\ndovolací súd poukazuje na ustanovenie § 185 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd je tým, kto rozhodne, ktoré z\nnavrhnutých dôkazov vykoná. Odvolací súd nevyhovenie návrhu na vykonanie dokazovania pripojením\ndedičského spisu aj riadne odôvodnil.\n50. Vychádzajúc z uvedeného, procesným postupom odvolacieho súdu, ktorý nevyhovel jej návrhu na\ndoplnenie dokazovania až v priebehu odvolacieho konania, nebolo podľa názoru dovolacieho súdu\nstrane sporu znemožnené, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva čím by došlo k porušeniu\npráva na spravodlivý proces.\n51. Z obsahu dovolania vyplýva, že dovolateľka založila prípustnosť svojho dovolania aj na ustanovení\n§ 421 ods. 1 písm. b/ CSP.\n52. Pokiaľ dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 CSP, má viazanosť\ndovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP) kľúčový význam v tom zmysle, že posúdenie\nprípustnosti dovolania v tomto prípade závisí od toho, ako dovolateľ sám vysvetlí (konkretizuje a náležite\ndoloží), že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia dovolateľom označenej právnej otázky\na že ide o prípad, na ktorý sa vzťahuje toto ustanovenie. Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná\nv dovolaní (§ 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku\nvedú k jeho odmietnutiu, je procesnou povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje\nprípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom právnu otázku zásadného právneho\nvýznamu, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, a ktorá ešte v rozhodovacej\npraxi dovolacieho súdu nebola riešená. V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva\ndovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom. Ak v\ndovolaní absentuje uvedené vymedzenie, súd nevyvíja procesnú iniciatívu smerujúcu k doplneniu\ndovolania (uznesenie NS SR sp. zn. 1Cdo/206/2016 z 26. septembra 2017, uznesenie NS SR sp. zn.\n3Cdo/52/2017 z 8. júna 2017).\n\n53. Ak dovolací súd má riešiť právnu otázku, ktorou sa dovolací súd ešte nezaoberal (§ 421 ods.\n1 písm. b/ CSP), tak v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení je povinnosťou dovolateľa\nako procesnej strany a/ konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil\nodvolací súd a b/ uviesť, ako mala byť táto otázka správne riešená (viď uznesenie NS SR sp. zn.\n3Cdo/146/2017 z 22. februára 2018). Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť zároveň\nriešená odvolacím súdom, pričom odvolací súd na jej riešení musel založiť svoje rozhodnutie a musí\nísť o otázku zásadného právneho významu. Prípustnosť dovolania nastáva vtedy, ak dovolací súd\nsám dospeje k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu, resp. ním riešená právna otázka po právnej\nstránke zásadný význam skutočne má. V tomto smere nie je relevantný subjektívny názor dovolateľa.\nNesprávne právne posúdenie môže byť teda dovolacím dôvodom len vtedy, ak bolo rozhodujúce pre\nvýrok napadnutého rozhodnutia.\n54. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, musí mať\nzreteľné charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade\nnie o skutkovú otázku). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou\nriešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie\nnapr. Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine, atď.) ako aj\nprocesnoprávna (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení).\n55. Za dovolacím súdom dosiaľ nevyriešenú označila žalovaná otázku, či je novotou v konaní, ak strana\nsporu netrvá alebo nenavrhne vykonanie dôkazu pred súdom prvej inštancie, pretože sa riadi jeho\nprávnym názorom a až na pojednávaní pred krajským súdom sa dozvie, že odvolací súd hodnotí dôkazy\ninak a navrhne na základe toho vykonanie dôkazu až pred odvolacím súdom.\n56. Nebolo sporné, či odvolací súd žalovanou navrhovaný dôkaz, vypracovanie súkromného znaleckého\nposudku, považoval za tzv. novotu. Sám v bode 35 odôvodnenia rozsudku uvádza, že návrh na\npredloženie súkromného znaleckého posudku podala žalovaná až v odvolacom konaní. V danom\nprípade, podľa názoru dovolacieho súdu, kľúčovou otázkou pre rozhodnutie odvolacieho súdu bolo,\nči išlo o novotu „nezavinenú“. Vychádzajúc z ustanovenia § 366 písm. b/ CSP právo na uvedenie\nprípadných novôt je podmienené nezavinením doterajšieho (skoršieho) nepoužitia týchto skutočností a\ndôkazov. Vychádzajúc z obsahu odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu, odvolací súd vyslovil záver,\nže žalovanej nič nebránilo zabezpečiť si objektívny dôkaz o jej tvrdeniach skôr, nie navrhnúť jeho\nvykonanie až v odvolacom konaní, keďže mala vedomosť o tom, že žalobca od počiatku popiera jej\ntvrdenie o nespôsobilosti užívania sporných priestorov a skutočnosť, že od podania výpovede žalobcovi\nešte sporné priestory užívala ďalšie tri mesiace. Odvolací súd teda po posúdení ním uvádzaných\nskutočností dospel k záveru, že v prípade žalovanou navrhovaného dôkazu sa nejedná o novotu\n„nezavinenú“. So zreteľom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie odvolacieho súdu\nnezáviselo od vyriešenia žalovanou označenej právnej otázky.\n57. So zreteľom na uvedené dospel dovolací súd k záveru, že postupom odvolacieho súdu nedošlo\nk vade v zmysle § 420 písm. f/ CSP, ktorá by zakladala porušenie práva žalovanej na spravodlivý\nsúdny proces tak, ako to má na mysli vyššie citované ustanovenie CSP a v preskúmavanej veci tak\nnebola splnená podmienka prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. f/ CSP a nie je daná prípustnosť\ndovolania žalovanej ani podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, čo zakladá dôvod na odmietnutie dovolania\nv zmysle § 447 písm. f/ CSP.\n58. Žalobca bol v dovolacom konaní v plnom rozsahu úspešný (§ 255 ods. 1 CSP) a vznikol mu nárok na\nnáhradu trov konania. O nároku na náhradu trov konania rozhodol najvyšší súd podľa ustanovení § 453\nods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti\nrozhodnutia dovolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).\n59. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4Cob/83/2018", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}