{"guid": "59aa2956-98b4-4a10-a003-a5814b744314:fcfc7524-0cf8-400a-b221-0424e17062b7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:7020200415.1", "spisova_znacka": "1Szak/5/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Szak/5/2020 z 12. 8. 2020", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 12. augusta 2020, sp. zn. 1Szak/5/2020, ECLI:SK:NSSR:2020:7020200415.1", "identifikacne_cislo": "7020200415", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dagmar Snopeková", "sudca_id": 12, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-dagmar-snopekova-12", "datum_vydania": "2020-08-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/404", "nazov": "zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88a.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 88a ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88a.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-88a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88a", "nazov": "§ 88a zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-88a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2011/404#paragraf-88a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fcfc7524-0cf8-400a-b221-0424e17062b7", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:7020200415.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:7020200415.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2020:7020200415.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Szak/5/2020\n7020200415\n12. 08. 2020\nJUDr., Ing. Miroslav Gavalec\nECLI:SK:NSSR:2020:7020200415.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr.\nMiroslava Gavalca, PhD. a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Jany Hatalovej, PhD.,\nv právnej veci sťažovateľa (pôv. žalobca): Q. M., narodený XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Ruská\nfederácia, trvale bytom: O., K. K., ulica F. X, Q. U., bez cestovného dokladu, t. č. umiestnený v Útvare\npolicajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, právne zastúpený: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, so\nsídlom Štúrova 20, 042 83 Košice, proti žalovanému: Oddelenie azylu Policajného zboru Humenné,\ns adresou Nemocničná č. 1, 066 01 Humenné, o správnej žalobe vo veciach zaistenia, o kasačnej\nsťažnosti sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 5Sa/34/2020-30 zo dňa 17. júna\n2020, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.\nSťažovateľovi nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Rozhodnutím č. p.: PPZ-HCP-SO21-9-008/2020-ZAV zo dňa 20. mája 2020 (ďalej len „preskúmavané\nrozhodnutie\") žalovaný podľa § 88a ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 404/2011 Z.z.\")\nrozhodol o zaistení sťažovateľa ako žiadateľa o udelenie azylu na účel zistenia skutočností, na ktorých\nje založená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať, najmä ak existuje\nriziko jeho úteku tak, že zaistil sťažovateľa dňom 20.05.2020 na dobu 3 mesiacov a umiestnil ho v Útvare\npolicajného zaistenia pre cudzincov Sečovce (ďalej len „ÚPZC Sečovce\").\n2. Preskúmavané rozhodnutie vychádza zo skutočnosti, že dňa 20.05.2020 o 16:45 hod. bol sťažovateľ\npredvedený pred žalovaného za účelom podania žiadosti o udelenie azylu na území Slovenskej\nrepubliky. Lustráciou v informačných systémoch Policajného zboru bolo zistené, že Oddelenie\ncudzineckej polície Policajného zboru Dunajská Streda dňa 20.05.2020 rozhodnutím prerušilo konanie\nvo veci administratívneho vyhostenia sťažovateľa z územia Slovenskej republiky podľa § 77 ods. 5 zák.\nč. 404/2011 Z.z. z dôvodu, že tento požiadal o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. Ďalším\nšetrením bolo zistené, že sťažovateľ žiadal o udelenie azylu na území Slovenskej republiky už dva krát,\nv prvom konaní dňa 21.07.2003 s tým, že toto konanie bolo zastavené z dôvodu, že svojvoľne opustil\nzariadenie Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej tiež „migračný úrad\"), a v\ndruhom konaní migračný úrad rozhodnutím č. ČAS: MU-PO-208/2019-Ž zo dňa 03.04.2020 podľa § 13\n\nods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej tiež „zákon o azyle\") sťažovateľovi azyl neudelil a podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle\nmu neposkytol doplnkovú ochranu.\n3. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí konštatoval preukázanie existencie rizika úteku sťažovateľa,\nk čomu dospel na základe zistení, že v prvom konaní o udelenie azylu 4 dni po vyhlásení, že žiada o\nudelenie azylu svojvoľne opustil zariadenie migračného úradu a odišiel na neznáme miesto bez toho,\naby vyčkal ukončenie azylového konania. K začatiu druhého konania o udelenie azylu, po tom, ako\nbol náhodne kontrolovaný pri jazde osobným vozidlom na území Slovenskej republiky, došlo počas\njeho umiestnenia v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov v Medveďove a celá azylová procedúra\nsa uskutočnila počas doby jeho zaistenia. Žalovaný na základe predošlého správania sťažovateľa\nkonštatoval, že v prípade, ak by bol (v konaní o jeho druhej žiadosti- pozn. kasačného súdu) umiestnený\ndo zariadenia migračného úradu s voľným režimom, tak by opätovne využil možnosť svojvoľného\nodchodu, čo malo vyplývať z rozhodnutia o zaistení č. PPZ-HCP-BA8-5-009/2020-AV zo dňa 20.02.2020,\nkde sťažovateľ uviedol, že ak je považovaný za nebezpečného človeka, nech o tom dostane doklad, aby\nmohol opustiť krajinu a odcestovať do Anglicka alebo iného štátu, kde by mohol normálne žiť. Taktiež\nuviedol, že jeho priatelia dostali povolenie a mohli odcestovať, čo by chcel aj on.\n4. Žalovaný zdôraznil, že sťažovateľ nemá na území Slovenskej republiky udelený pobyt a hrozí mu\nuloženie zákazu vstupu až na dobu piatich rokov, čomu sa žiadosťou o udelenie azylu úspešne vyhol. Na\nzáklade predošlého správania sa je preto možné dôvodne predpokladať, že v poradí poslednú žiadosť o\nudelenie azylu podal s cieľom vyhnúť sa administratívnemu vyhosteniu, dostať sa do azylovej procedúry\na teda do zariadenia migračného úradu, v ktorom by mal zabezpečený relatívne voľný pohyb, ktorý by\ntak, ako v minulosti využil k svojvoľnému odchodu a opätovnému opusteniu územia Slovenskej republiky.\n5. Vo vzťahu k dĺžke doby zaistenia žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí poukázal na osobu\nsťažovateľa ust. § 20 zákona o azyle, podľa ktorého ministerstvo v konaní o azyle rozhodne do šiestich\nmesiacov od začatia konania. Z aplikačnej praxe migračného úradu vyplýva, že vzhľadom na početnosť\na časovú náročnosť vykonávaných úkonov je pre zhromažďovanie potrebných podkladov pre vydanie\nrozhodnutia často potrebné využiť maximálnu dobu, t.j. šesť mesiacov, preto zaistenie sťažovateľa na\ndobu troch mesiacov považoval za primerané.\n6. Vo vzťahu k podmienkam uvedeným v ustanovení § 88a ods. 1 písm. b) zák. č. 404/2011 Z.z.\nzdôraznil, že zisťovanie tých skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, vykonáva\niný štátny orgán, a to migračný úrad, ktorého procedurálny pracovník po skompletizovaní podkladov\nrozhodne vo veci žiadosti o udelenie azylu. Následne opísal postupnosť jednotlivých krokov v azylovej\nprocedúre, pričom pre rozhodnutie vo veci je potrebné zo strany procedurálneho pracovníka migračného\núradu vykonať zhromažďovanie podkladov a v prvom rade tento pracovník vykoná so žiadateľom o azyl\nvstupný pohovor, v ktorom podrobne deklaruje dôvody svojej žiadosti, predkladá podporné dokumenty\na doklady, ak nimi disponuje, ako aj ďalšie dôkazy potrebné pre vydanie rozhodnutia. Tieto dôvody\nvyplývajúce zo vstupného pohovoru sú preverované následne prostredníctvom odboru dokumentaristiky\na zahraničnej spolupráce migračného úradu, ktorý sa zameriava na bezpečnostnú situáciu v krajine\npôvodu žiadateľa, ako aj na ďalšie skutočnosti uvedené žiadateľom počas vstupného pohovoru. Dĺžka\nzisťovania je závislá od krajiny pôvodu žiadateľa o udelenie azylu a dostupnosti informácií o tejto krajine.\nV priebehu azylového konania si zároveň podkladové materiály obstaráva aj samotný žiadateľ o udelenie\nazylu a tieto po doručení dokladá do materiálov získaných pracovníkmi migračného útvaru, pričom aj\ntieto materiály je potrebné následne overiť a preložiť do slovenského jazyka.\n7. Žalovaný ďalej konštatoval, že napriek skutočnosti, že sťažovateľ ako žiadateľ o azyl má ubytovanie a\nvšetky ďalšie potreby zabezpečené v azylovom zariadení, nemôže mu uložiť povinnosť hlásenia pobytu,\nresp. zložiť peňažnú záruku. Opakované vstupovanie do azylovej procedúry považoval za účelové, s\nprioritnou snahou vyhnúť sa administratívnemu. Uvedené potvrdzuje aj skutočnosť, že voči sťažovateľovi\nbolo dňa 20.05.2020 začaté konanie o jeho administratívnom vyhostení, ktoré bolo následne prerušené,\nz dôvodu podanej žiadosti o azyl.\n8. Zaistenie sťažovateľa žalovaný vyhodnotil ako súladné s čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor\"), pretože možno rozumne predpokladať, že\n\ncudzinec, ktorému hrozí vyhostenie, spravidla požiada o udelenie azylu, aby svoje vyhostenie oddialil,\nčo je aj tento prípad.\nII.\nKonanie na krajskom súde\n9. Sťažovateľ podal proti preskúmavanému rozhodnutiu na Krajský súd v Košiciach správnu žalobu vo\nveci zaistenia podľa Štvrtej hlavy Tretej časti zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „S.s.p.\", resp. „Správny súdny poriadok\") s nasledujúcimi žalobnými\nbodmi (§ 182 ods. 1 písm. e/ S.s.p.):\n- z výroku rozhodnutia o zaistení musí byť zrejmé, že riziko úteku existuje a skutkové okolnosti nie\nje možné uvádzať v podmieňovacom spôsobe, „najmä, ak existuje riziko jeho úteku\", pretože takáto\nformulácia výroku zásadným spôsobom spochybňuje spoľahlivé zistenie skutočného stavu veci, t. j. že\nsprávny orgán spoľahlivo zistil, že u účastníka konania existuje riziko jeho úteku;\n- žalovaný rozvíjal svoje právne úvahy vo vzťahu k možnosti vyhostenia sťažovateľa, aj keď bol tento\nzaistený ako žiadateľ o azyl;\n- z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia vyplýva, že žalovaný v skutočnosti zaistil sťažovateľa na\núčel administratívneho vyhostenia;\n- napriek tomu že žalovaný sťažovateľa zaistil ako žiadateľa o azyl pre potrebu zisťovania skutočností,\nna ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, dôvody rozhodnutia, ktoré uviedol poukazujú na\ninú skutkovú podstatu zaistenia;\n- s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Sža/5/2015 zo dňa\n06.02.2015 sťažovateľ uviedol, že z preskúmavaného rozhodnutia nevyplýva, aké skutočnosti sa majú\nzisťovať počas doby zaistenia;\n- preskúmavané rozhodnutie neobsahuje žiadnu zmienku, ktorá by odôvodňovala reálnu potrebu\nzisťovania skutočností týkajúcich sa žiadosti o azyl a aké skutočnosti majú byť zisťované, ani to, aké\núkony si takéto zisťovanie vyžiada.\n10. Krajský súd v Košiciach v konaní podľa ust. § 221 a nasl. S.s.p. pri neformálnom posudzovaní žaloby\n(§ 206 ods. 3 S.s.p.) zistil, že jej nebolo možné vyhovieť z nasledujúcich dôvodov:\n- z rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor\") zo dňa 30.05.2013 (vec Mehmet\nArslan proti Polícia ČR, C-534/11) vyplýva, že ak cudzinec zaistený podľa zákona o pobyte cudzincov\npožiada o udelenie medzinárodnej ochrany, pokiaľ je táto žiadosť podaná účelovo (slovami Súdneho\ndvora „iba s cieľom pozdržať alebo zmariť výkon rozhodnutia o navrátení\") a pokračovanie zaistenia je\nnaďalej objektívne nutné, je možné takéhoto cudzinca ponechať v zaistení;\n- žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí odôvodnil potrebu zaistenia sťažovateľa potrebou zistenia tých\nskutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo možné\nzískať;\n- žalovaný zdôraznil, že procedurálny pracovník migračného úradu vykonáva so žiadateľom o azyl\nvstupný pohovor, v ktorom žiadateľ o udelenie azylu podrobne deklaruje dôvody svojej žiadosti,\npredkladá podporné dokumenty a doklady, ak nimi disponuje a ďalšie dôkazy potrebné pre vydanie\nrozhodnutia, pričom takýto vstupný pohovor ku dňu zaistenia vykonaný nebol, a preto v preskúmavanom\nrozhodnutí ani objektívne nemohli byť uvedené konkrétne skutočnosti, teda v akom smere a v akom\nrozsahu je potrebné preverovať podklady pre rozhodnutie migračného úradu;\n- po vykonaní vstupného pohovoru budú dôvody uvedené žiadateľom o azyl preverované\nprostredníctvom odboru dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce migračného úradu;\n- žalovaný poukázal na skutočnosť, že z aplikačnej praxe migračného úradu vyplýva, že pre vydanie\nrozhodnutia je často potrebné využiť maximálnu dobu t.j. šesť mesiacov, preto trojmesačná doba\nzaistenia je primeraná;\n- existenciu rizika úteku sťažovateľa odôvodnil žalovaný logickými závermi;\n- formulácia výroku preskúmavaného rozhodnutia odráža zákonné podmienky stanovené v zák.\nč. 404/2011 Z.z. a samotné riziko úteku je podrobným spôsobom špecifikované a odôvodnené v\npreskúmavanom rozhodnutí;\n- z rozhodnutia žalovaného nesporne vyplýva dôvod zaistenia sťažovateľa, s tým, že hodnotenie\nexistencie rizika úteku žalovaný vykonával nielen vo vzťahu k „Odporúčaniu komisie z 16.11.2017,\nktorým sa stanovuje spoločná príručka o návrate,\" ale aj vo vzťahu k ustanoveniu § 88 ods. 2 zák. č.\n404/2011 Z.z.;\n\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\nA)\n11. Proti rozsudku krajského súdu sťažovateľ v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť z dôvodu\nuvedeného v § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., t.j. krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho\nposúdenia veci.\n12. Sťažovateľ v nasledujúcich sťažnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. najmä\nuviedol, že:\n- krajský súd nesprávne právne posúdil\no výrok preskúmavaného rozhodnutia ako zákonný a zrozumiteľný;\no preskúmavané rozhodnutie, v ktorom absentujú konkrétne skutočnosti odôvodňujúce naplnenie\nzákonného účelu zaistenia;\no názor žalovaného, že zaistenie podľa ust. § 8a (sťažovateľ mal zjavne na mysli § 88a- pozn. kasačného\nsúdu) ods. l písm. b) zák. č. 404/2001 Z.z., je možné odôvodniť znemožnením účelu vyhostenia napriek\ntomu, že sťažovateľ je žiadateľom o azyl;\n- ak rozhodnutie správneho orgánu spočíva na tom, že účastník konania naplnil hypotézu právnej normy,\nnemôže správny orgán vo svojom rozhodnutí uviesť túto hypotézu, ale zrozumiteľne a konkrétne uviesť,\nže u účastníka konania konkrétne okolnosti hypotézu aplikovanej právnej normy napĺňajú;\n- pokiaľ ust. § 88a ods. l zák. č. 404/2011 Z.z., taxatívne vymedzuje dôvody, na základe ktorých je možné\nzaistiť žiadateľa o udelenie azylu, nie je možné, aby sa tieto dôvody rozširovali takým spôsobom, keď je\nžiadateľ o udelenie azylu zaistený formálne z jedného z dôvodov uvedeného v ust. § 88a ods. 1 zák. č.\n404/2011 Z.z., ale z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, že skutočný cieľ a dôvod zaistenia je iný;\n- žalovaný, ani správny súd neuviedli žiadne skutočnosti, z ktorých by malo vyplynúť, že po ich\nindividuálnom posúdení je zrejmé, že žiadosť sťažovateľa bola podaná iba s cieľom oddialiť alebo zmariť\nvýkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení;\n- Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2013/33/EÚ z 26. júna 2013, ktorou sa stanovujú normy\npre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu (ďalej tiež „prijímacia smernica\") výslovne zakazuje\nzaistiť žiadateľa len z toho dôvodu, že je žiadateľom o azyl a rozlišuje medzi dôvodom na zaistenie\nspočívajúcom v potrebe zisťovania skutočností, na ktorých je založená žiadosť o medzinárodnú ochranu\na dôvodom, že žiadateľ je zaistený a vzťahuje sa na neho konanie podľa Smernice Európskeho\nparlamentu a Rady č. 2008/115/ES;\n- krajský súd nesprávne dospel k záveru, že všeobecné konštatovanie žalovaného, ktoré prakticky\nlen charakterizuje jednotlivé postupy v azylovom konaní požiadavku na dostatočne zrozumiteľné\nodôvodnenie potreby zaistenia žiadateľa o azyl, napĺňajú\n13. Záverom navrhol, aby kasačný súd rozhodol tak, že rozsudok krajského súdu mení tak, že\nrozhodnutie žalovaného zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. Zároveň navrhol, aby kasačný súd\nnariadil bezodkladné prepustenie sťažovateľa zo zaistenia.\nB)\n14. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti najmä uviedol, že výrok preskúmavaného rozhodnutia\nspĺňa požiadavky podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku. Ďalej stručne zopakoval dôvody, na základe\nktorých dospel k záveru o existencii rizika úteku a vyjadril názor, že účelom preskúmavaného rozhodnutia\nnie je výkon administratívneho vyhostenia, ale vytvorenie podmienok pre migračný úrad na preskúmanie\nsťažovateľovej žiadosti o udelenie azylu. Záverom navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol.\nIV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu\n\n15. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.)\npredovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej\nsťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal\nsťažovateľ v skrátenej lehote včas (§ 443 ods. 2 písm. b/ S.s.p.) s prihliadnutím na neformálnosť\nposudzovania kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 2 v spojení s § 206 ods. 3 S.s.p.) preskúmal napadnutý\nrozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods.\n9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť je potrebné v zmysle § 461\nS.s.p. zamietnuť.\n16. Rozhodol v lehote vymedzenej v ustanovení § 458 ods. 2 S.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 455\nS.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 12. augusta 2020\n(§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).\nPodľa § 88a ods. 1 písm. b) zák. č. 404/2011 Z.z. policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie azylu,\nak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky na účel zistenia\ntých skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo\nmožné získať, najmä ak existuje riziko jeho úteku.\nPodľa § 88a ods. 2 zák. č. 404/2011 Z.z., žiadateľ o udelenie azylu môže byť zaistený na čas nevyhnutne\npotrebný, pokiaľ trvajú dôvody podľa odseku 1. Celkový čas zaistenia žiadateľa o udelenie azylu podľa\nodseku 1 písm. a), b), c) alebo písm. e) nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Celkový čas zaistenia\nžiadateľa o udelenie azylu podľa odseku 1 písm. d) nesmie presiahnuť čas zaistenia podľa § 88 ods. 4.\n17. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol žalobu,\nprostredníctvom ktorej sa sťažovateľ domáhal ochrany svojich práv proti preskúmavanému rozhodnutiu\n(zaistenie sťažovateľa podľa § 88a ods. 1 písm. b/ zák. č. 404/2011 Z.z.).\n18. Vo vzťahu k dôvodu kasačnej sťažnosti, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho\nposúdenia veci (kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p.) kasačný súd zdôrazňuje, že\nnesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O\nnesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak\nsíce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových\nzáverov vyvodil nesprávne právne závery.\n19. Na prvom mieste kasačný súd považuje za nevyhnutné uviesť, že si je vedomý mimoriadnosti\ninštitútu zaistenia a vo svojej judikatúre zohľadňuje, že sa fakticky jedná o obmedzenie, dokonca\npozbavenie osobnej slobody človeka. Ide tak o citeľný zásah do jedného zo základných práv jednotlivca,\nktorý môže byť prípustný len za podmienok prísne vymedzených nielen v zák. č. 404/2011 Z.z., ale\npredovšetkým ústavným poriadkom.\n20. V zmysle odporúčania Rady Európy [Odporúčanie Rec(2003)5 Výboru ministrov Rady Európy o\nopatreniach spočívajúcich v zadržaní žiadateľov o azyl zo 16. apríla 2003] sa zaistenie žiadateľov o azyl\nmá okrem iného uskutočniť iba po dôkladnom preskúmaní jeho nevyhnutnosti v každom jednotlivom\nprípade a obmedzenie osobnej slobody (org. measure of detention) žiadateľov o azyl má byť pravidelne\npreskúmavané súdom v súlade s čl. 5 ods. 4 Dohovoru (bod 4 a 5).\n21. Podľa názoru kasačného súdu členské štáty Európskej únie majú nepopierateľné suverénne právo\nkontrolovať vstup cudzincov a ich pobyt na svojom území. Nevyhnutnou súčasťou tohto práva je\noprávnenie štátov zadržať potenciálnych imigrantov. Ich zadržanie môže byť zlučiteľné s čl. 5 ods. 1\npísm. f) Dohovoru. Dokiaľ štát nepovolí vstup na svoje územie, je takýto vstup nepovolený v zmysle čl. 5\nods. 1 písm. f) Dohovoru a zadržanie osoby, ktorá si praje na územie štátu vstúpiť (pričom potrebuje na\nto príslušné povolenie, ktoré ešte nemá), môže byť považované za realizované preto, aby sa „zabránilo\njej nepovolenému vstupu na územie štátu\".\n22. Podľa čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru, ktorý má v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky\nprednosť pre zákonmi Slovenskej republiky, možno osobu pozbaviť osobnej slobody na základe postupu\nustanoveného zákonom vtedy, ak ide o zákonné zatknutie, či iné pozbavenie osobnej slobody, aby\n\nsa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie štátu alebo osoby, proti ktorej sa vedie konanie o\nvypovedaní alebo vydaní. V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, aby mohlo\nbyť pozbavenie osobnej slobody zákonné, musí byť efektívne a účelné.\n23. Teda, aby bolo pozbavenie osobnej slobody oprávnené, rozhodnutie musí byť vydané zákonom\nstanoveným postupom a musí byť efektívne a účelné, pričom všetky podmienky musia byť splnené\nsúčasne. Pri absencii niektorej z nich nemožno hovoriť o oprávnenom pozbavení osobnej slobody\nsťažovateľa.\n24. Vzhľadom na to, že žalovaný svoj postup pri zaistení sťažovateľa oprel o ustanovenie § 88a ods. 1\npísm. b) zák. č. 404/2011 Z.z., bolo potrebné sa v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia zaoberať\npreukázaním splnenia podmienok vyplývajúcich z citovaného ustanovenia. Z obsahu preskúmavaného\nrozhodnutia ako aj z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že sťažovateľ dňa 20.05.2020, počas\nprebiehajúceho konania o administratívnom vyhostení požiadal o udelenie azylu. Podstatou konania\no azyle je zistenie, či žiadateľ potrebuje túto formu ochrany. Už samotná existencia tohto konania\nprezumuje, že nie všetci žiadatelia túto ochranu získajú, že nie u všetkých žiadateľov existujú dôvody,\npre ktoré im možno ochranu udeliť. Niet pochýb o tom, že riadne preskúmanie žiadosti o azyl si vyžaduje\nosobnú spoluprácu žiadateľa, ktorý môže byť zaistený vo výnimočných situáciách.\n25. V zmysle prvej vety odôvodnenia 2 prijímacej smernice „spoločná azylová politika vrátane\nspoločného európskeho azylového systému predstavuje základnú časť cieľa Európskej únie, ktorým\nje postupné vytvorenie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti otvoreného pre tých, ktorých\nokolnosti oprávnene donútili hľadať ochranu v Únii.\" Súdny dvor uznal, že zaistenie žiadateľa založené\nna dôvodoch stanovených v článku 8 ods. 3 písm. b) prijímacej smernice (svojim znením sa takmer\nstotožňuje so znením § 88a ods. 1 písm. b/ zák. č. 404/2011 Z.z.) zodpovedá cieľu zabezpečenia\nriadneho fungovania spoločného európskeho azylového systému, keďže umožňuje identifikovať osoby\nžiadajúce o medzinárodnú ochranu a či tieto osoby spĺňajú podmienky nároku na takúto ochranu, a to s\ncieľom vyhnúť sa tomu, aby v prípade, že ich nespĺňajú, nezákonne vstúpili a zdržiavali sa na území Únie\n(viď rozsudok Súdneho dvora zo dňa 14. septembra 2017, K., sp.zn. C-18/16, EU:C:2017:680, bod 36).\n26. Zaistenie žiadateľa podľa ust. § 88a ods. 1 písm. b) zák. č. 404/2011 Z.z. tak umožňuje\nzabezpečiť, aby bol k dispozícii správnym orgánom najmä na účely jeho vypočutia, a teda pomôcť\nzabrániť prípadným sekundárnym pohybom žiadateľov v zmysle odôvodnenia 12 prijímacej smernice\n(Harmonizácia podmienok prijímania žiadateľov by mala pomôcť obmedziť sekundárne pohyby\nžiadateľov, ktoré sú spôsobené rôznymi podmienkami pri ich prijímaní). Z toho vyplýva, že zaistenie\nžiadateľa je zároveň opatrením spôsobilým zabezpečiť riadne fungovanie spoločného európskeho\nazylového systému bez ohľadu na to, že napríklad v susednej krajine (v preskúmavanej veci ide o\nRakúsku republiku) má žiadateľ o azyl svojich blízkych alebo rodinných príslušníkov.\n27. Neprehliadnuteľnou skutočnosťou v preskúmavanej veci pre kasačný súd je aj to, že sťažovateľ\nbol pôvodným rozhodnutím Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Dunajská Streda č. PPZHCP-BA8-5-009/2020-AV z 20.02.2020 zaistený podľa § 88a ods. 1 písm. d) zák. č. 404/2011 Z.z.\nz dôvodu ohrozenia bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku. Podkladom tohto rozhodnutia bola\nutajovaná informácia so stupňom utajenia „vyhradené\" o tom, že sťažovateľ predstavuje dôvodnú hrozbu\npre bezpečnosť štátu, pôvodcom ktorej je Slovenská informačná služba. Uvedené rozhodnutie bolo\nrozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. 5Sa/9/2020-22 zo dňa 19.03.2020 (vytýkajúcim správnemu\norgánu odstrániteľné vady rozhodnutia) zrušené bez toho, aby bola vyššie uvedená informácia pre\nsúdom spochybnená. Z administratívneho spisu, ako ani z preskúmavaného rozhodnutia poprípade z\nargumentácie kasačnej sťažnosti nevyplýva, aký bol ďalší postup správnych orgánov, resp. či vyššie\nnaznačené skutočnosti, na základe ktorých Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Dunajská\nStreda v minulosti konštatovalo ohrozenie bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku sťažovateľom,\nby pominuli.\n28. Kasačný súd v uvedenej súvislosti musí zdôrazniť, že pri rozhodovaní o zákonnosti zaistenia\nžiadateľa o azyl popri iných právach a povinnostiach zvažuje nielen situáciu žiadateľa o\nmedzinárodnoprávnu ochranu ale aj oprávnené záujmy obyvateľstva Európskej únie spadajúcich pod\nrežim voľného pohybu (Schengenský priestor).\n\n29. Vyššie uvedené skutočnosti viedli kasačný súd k výkladu dotknutého ust. § 88a ods. 1 písm. b) zák.\nč. 404/2011 Z.z. v tom duchu, že z jeho systematiky jednoznačne vyplýva oprávnenie policajta zaistiť\nžiadateľa o udelenie azylu pod explicitne uvedenou podmienkou, ak existuje riziko jeho úteku. Práve\niba preukázateľná existencia rizika úteku žiadateľa o azyl, ktorú žalovaný preveruje z doterajších jeho\núkonov (nezákonné opustenie pobytového tábore počas prvého azylového konania - viď bod č. 3 tohto\nrozsudku) ako aj z jeho argumentácie (pripustenie odchodu zo Slovenskej republiky počas tohto konania\n- opätovne viď bod č. 3 tohto rozsudku), je osobitnou zákonnou podmienkou na rozhodnutie o zaistení.\nNaplnenie tejto podmienky neguje zvažovanie, či na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť\niné menej závažné prostriedky, nakoľko samotné zaistenie žiadateľa o azyl, je nutné na zabezpečenie\njeho osobnej prítomnosti, bez ktorej je ťažko predstaviteľné zistiť (preveriť) tie skutočností, na ktorých\nje založená jeho žiadosť o udelenie azylu.\n30. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí náležitým spôsobom prezentoval skutočnosti, na základe\nktorých je aj podľa názoru kasačného súdu nespochybniteľne preukázané, že u sťažovateľa existuje\nriziko jeho úteku. Pokiaľ žalovaný na účely vyhodnotenia indikátorov rizika úteku vychádzal z odporúčaní\na aplikačnej praxe, ktorá sa uvedeným pojmom zaoberá v rámci konania o návrate, takémuto postupu\nniet čo vytknúť. Z preskúmavaného rozhodnutia totiž vyplýva, že tento vychádzal nielen zo skutočnosti,\nže sťažovateľ podal žiadosť o udelenie azylu počas prebiehajúceho konania o návrate (z čoho ďalej\nžalovaný vyvodil snahu sťažovateľa o zmarenie, resp. pozdržanie tohto konania) ale zároveň hodnotil\nminulé správanie a slovné prejavy sťažovateľa počas konaní o jeho predchádzajúcich žiadostiach o azyl.\n31. Námietku sťažovateľa týkajúcu sa rozšírenia dôvodu zaistenia takým spôsobom, keď je žiadateľ o\nudelenie azylu zaistený formálne z jedného z dôvodov uvedeného v ust. § 88a ods. 1 zák. č. 404/2011\nZ.z., ale z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, že skutočný cieľ a dôvod zaistenia je iný, nepovažoval\nkasačný súd za dôvodnú. Ako už bolo vyššie uvedené, zo systematiky ustanovenia § 88a ods. 1 zák.\nč. 404/2011 Z.z. vyplýva, že policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie azylu, ak na dosiahnutie\núčelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky, pričom aplikácia ustanovenia pod\n§ 88a ods. 1 písm. b) prichádza do úvahy na prípady, keď zaistenie cudzinca, ktorý požiadal o azyl,\nje nutné na účel zistenia tých skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré\nby bez zaistenia nebolo možné získať, najmä ak existuje riziko jeho úteku [b)]. Aj napriek tomu, že\npreskúmavané rozhodnutie obsahuje čiastkové závery žalovaného o účelovosti sťažovateľovej žiadosti\no azyl a jeho snahe o zmarenie, resp. pozdržanie konania o návrate, uvedené nebolo možné vyhodnotiť\nako rozšírenie dôvodu zaistenia, resp. jeho zmenu. Uvedené argumenty žalovaného iba podporujú záver\no tom, že u sťažovateľa existuje riziko úteku.\n32. Napokon rozhodnutie obsahuje argumenty odôvodňujúce aplikáciu ust. § 88a ods. 1 písm. b)\nzák. č. 404/2011 Z.z. Aj napriek tomu, že žalovanému je možné vytknúť absenciu (v preskúmavanom\nrozhodnutí) stručných dôvodov, na ktorých je založená žiadosť, za situácie kedy z pripojeného\nadministratívneho spisu nevyplýva, že ešte so sťažovateľom bol vykonaný vstupný pohovor podľa\nzákona o azyle, nemožno úspešne namietať neuvedenie konkrétnych skutočností, ktorých zistenie je\npotrebné v súvislosti s podanou žiadosťou o azyl. Vzhľadom na to, že sťažovateľ bol zaistený v rovnaký\ndeň, kedy požiadal o udelenie azylu, nemožno uvedenie týchto skutočností v rozhodnutí rozumne\nočakávať.\n33. Za tejto situácie aj pre kasačný súd vyplýva nutnosť zaistiť sťažovateľa minimálne za účelom\nvykonania vstupného pohovoru, prípadne doplňujúcich pohovorov k jeho žiadosti, pričom podľa názoru\nkasačného súdu bolo možné dôvodne predpokladať, že nezaistením sťažovateľa by došlo k zmareniu\núčelu zaistenia. V preskúmavanom rozhodnutí žalovaný (vzhľadom na štádium, v ktorom sa konanie\no azyle nachádzalo, iba všeobecne) poukázal na jednotlivé úkony, ktoré bude potrebné vykonať. Za\nvyššie uvedených okolností, kedy žalovaný dospel k odôvodnenému záveru o existencii rizika úteku\nsťažovateľa, kasačný súd nevidel iný, rovnako efektívny prostriedok (ktorý by však v menšej miere\nzasahoval do práva sťažovateľa podľa čl. 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru) na dosiahnutie účelu zaistenia. Za\ndaných okolností podľa kasačného súdu nie je možné stotožniť skutkovo-právny stav preskúmavanej\nveci s ustálenou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu (viď rozsudok sp.zn. 1Sža/5/2015 zo dňa\n06.02.2015), na ktorú sťažovateľ poukazoval.\n\nPodľa § 47 ods. 2 prvej vety zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej na účely rozsudku len\n„Správny poriadok\"), výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu,\npodľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania.\n34. Správny poriadok vo vyššie citovanom ustanovení § 47 obsahuje povinné obsahové náležitosti\nvýroku. Vždy je potrebné uviesť ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo. Rovnako\nje nevyhnutné, aby z výroku bolo jasné, kto je adresátom rozhodnutia (účastník konania) a čo sa\nrozhodnutím zakladá, mení alebo ruší (konkrétne právo alebo povinnosť) resp. autoritatívne potvrdzuje.\nZákonodarca v ust. § 88a ods. 1 písm. b) zák. č. 404/2011 Z.z. považoval existenciu rizika úteku za\nskutočnosť uprednostňujúcu („najmä ak\") potrebu zaistiť žiadateľa o udelenie azylu. Ako už bolo vyššie\nuvedené, existencia rizika úteku však nie je osobitným dôvodom zaistenia. Preto nemožno vyhovieť\nargumentácii sťažovateľa, v zmysle ktorej z výroku malo byť zrejmé, že je zaistený preto, lebo „existuje\nriziko jeho úteku\". Výrok preskúmavaného rozhodnutia je koncipovaný tak, že je doslovnou citáciou\nzákonnej možnosti zaistenia žiadateľa o azyl podľa § 88a ods. 1 písm. b) zák. č. 404/2011 Z.z., pričom\nna základe vyššie uvedených úvah je možné konštatovať naplnenie zákonných podmienok pre zaistenie\nsťažovateľa podľa tohto ustanovenia. Výrok preskúmavaného rozhodnutia spĺňa správnym poriadkom\npožadované náležitosti, najmä je z neho zrejmé kto je jeho adresátom, ako žalovaný rozhodol, t.\nj. zaisťuje sťažovateľa, na základe akého právneho predpisu, za akým účelom, ako aj vymedzenie\ndoby zaistenia. Spôsob, akým žalovaný formuloval výrok preskúmavaného rozhodnutia (za ponechania\nvýrazu „najmä ak\") nemá za následok pochybnosti o spoľahlivo zistenom skutkovom stave a o účele\nzaistenia, preto kasačný súd nepovažoval za dôvodnú ani tento sťažnostný bod.\nV.\n35. Z uvedených dôvodov dospel kasačný súd k záveru, že krajský súd neporušil zákon, keď správnu\nžalobu zamietol, kasačná sťažnosť teda nie je dôvodná a preto ju v súlade s ust. § 461 S.s.p zamietol.\nPodľa § 461 S.s.p. platí, že kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie\nje dôvodná.\n36. O trovách konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 167 ods. 1 S.s.p. tak,\nže sťažovateľovi, ktorý bol v konaní neúspešný právo na náhradu trov konania pred kasačným súdom\nnepriznal.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5Sa/34/2020", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}